R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda vlády, dámy poslankyne, páni poslanci, základným problémom, ktorý tu v podstatne vždy predkladá dnes už pán poslanec Lipšic, je odpočítavanie jeho zásluh, ktoré vlastne vždy vytvoril. Keď si všimnete, je takým typickým, že sa vždy hovorí v prvej osobe: "ja", "moje ministerstvo", "my", "my sme dosiahli". Podľa toho, čo - myslím, že môžem hovoriť, čo chcem, že, v rámci tej demokracie? Ja viem, že keď sa vám hovorí niečo, čo sa vám nepáči, tak, samozrejme, ste nervózny, ale to je prirodzený fakt, ktorý, samozrejme, vám necháme, v ňom si treba požiť tieto 4 roky.

Čo je dôležité, že dominantným takým tým znakom tých vyjadrení je predovšetkým určitá forma samoľúbosti, kde nie sú schopní reagovať aj na iné nápady. Viete, to všetko, čo v podstate ste tých uplynulých 8 rokov robili, vám vaši voliči naozaj dokázali vo vašom brilantnom volebnom výsledku. Naozaj všetky tie, čo ste vymenovali, dosiahnuté úspechy sa odzrkadlili presne v počte hlasov, ktoré ste dostali. Pretože jediné, čo ste vedeli robiť, je podávať návrhy bez faktického stretu s realitou, realitou života bežných občanov. To je to, čo sa vám naozaj nepodarilo.

Jednoducho úplne najlepšie riešenie by bolo, keby ste mohli zrušiť súdy, aby ministerstvo mohlo rozhodovať o vine - lebo to sa dialo. Vy ste dopredu vedeli, kto je na vine, dopredu ste vedeli, kto je odsúdený, a dopredu ste vedeli, kto je zlý. Vám proste každé iné rozhodnutie, ako bolo vaše, nevyhovovalo. Schopnosť reagovať na to, že existuje nejaký iný názor, bol iba útokom, to bola jediná forma.

Hovoríte, citovali ste pána Reagana. Pána Reagana ste citovali v súvislosti so sociálnodemokratickým vládnym programom? Reagan, známy to ľavicový politik? To je naozaj už teda úplné prevracanie všetkého, čo môže.

Čo sa týka minulosti, my sme písali čierne knihy v roku 1998? My sme sa vracali do minulosti po nástupe? Pozametajte si pred vlastným prahom! (Potlesk.) Ste neboli schopní vládnuť prvé dva roky, lebo ste sa venovali len, aby ste sa mohli vyhovárať a dodnes sa vyhovárate na to, čo bolo pred rokom 1998.

Keď hovoríte o 50-percentnom náraste, o 50-percentnom náraste ukončených alebo objasnených prípadov boja proti korupcii - čo ste robili prvé 4 roky? To znamená, sám jasne uznávate, že prvé 4 roky ste nerobili vôbec nič. My sme tu 4 týždne, nerád by som to porovnával, aký je v tom zásadný rozdiel, ale s tým, že s matematikou sú problémy na tejto strane, je bežné.

Vaše úsudky sú veľmi rýchle, pozor, v tých miestach sedela kedysi určitá strana, ktorá mala tiež problémy s demokraciou, no a začínate ju mať aj vy. Možno sa z toho dá niečo napáchnuť. (Potlesk.)

A to práve preto, pretože v priebehu 4 týždňov ste schopní označiť novú vládu, že "mafia-friendly". A v čom? Aký taký zásadný úkon sme urobili, aký zásadný skutok sme urobili, ktorým by ste to mohli hodnotiť? Ja viem, prečo ste to povedali. Lebo zajtra čakáte, že bude vaša fotka s dobrým gestom a veľkými palcovými titulkami: "Lipšic povedal "mafia-friendly"." Proste vy ste boli marketingový minister, to je celé, čo ste boli, bez reálneho výsledku. Čiže na to, aby ste mohli kritizovať túto vládu, hodnoťte podľa činov, nie podľa predsudkov, ktoré je také typické pre váš štýl politiky.

Veľmi dôležitý je ešte aj fakt, ktorý tu bol aj včera spomenutý v rozprave, na ktorý som nevystúpil, a to bola otázka, že pánovi poslancovi Palkovi vadilo, že vláda stráca možnosť ovplyvňovať rozhodnutie Európskeho súdneho dvora? Dobre to mám poznačené, tak ste to povedali. (Reakcia z pléna.) Ale áno. Jednoducho ja si myslím, že my nemali by sme strácať, my by sme nemali mať žiadny vplyv na rozhodovanie súdov, to len teda medzi iným.

A čo sa týka, boli kritizovaní aj od vás, pán poslanec Lipšic, aj od pána poslanca Palka, otázka, pardon, to by som ublížil, to povedal iný pán poslanec, čo sa týka nebankových subjektov. V prípade, že vláda absolútne rezignuje na to, aby kontrolovala subjekty, ktoré nepodnikajú v súlade so zákonom, ktoré možno pripravujú škody pre občanov, nemá absolútne žiadne morálne právo kritizovať inú vládu, ktorá chce jej chyby naprávať. V Čechách nemala šancu BMG, len začali a hneď ich zrušili. To znamená, je to otázka, kedy vláda sa má venovať občanom.

Niekto tu minule kritizoval, že máme záujem sa starať o občanov. Ale veď to je základná úloha štátu, na ktorú napr. vy ste absolútne rezignovali. Každá základná poučka štátu o tom, na čo je, hovorí práve o tomto. Viete, možno keby ste si neobjednávali od firmy Takt prieskumy, ktoré hovoria, ako pôsobí na vás pán minister, a možno sa menej zaoberali vlastným postavením a zaoberali by ste sa viacej občanmi, možno by to malo väčší efekt, možno by ste mali viacej hlasov a možno by dnes mohli určovať tú politiku ďalej. Ale skutočný výsledok, ku ktorému ste sa zaviazali na začiatku vášho vládnutia, bol, že skrátite termín, to znamená dĺžku súdneho konania, to sa vám však vôbec nepodarilo. Občan to absolútne nepocítil a možno preto vám dal odpoveď.

Skúste si už konečne postaviť zrkadlo, že naozaj existujú aj určité chyby, pretože zo všetkých vyhlásení, ktoré sú, je znak vašej absolútnej bezchybnosti. Toto je dôležité, treba sa pozrieť a pozametať si pred vlastným prahom, čo ste hovorili pred 8 rokmi a čo ste za tých 8 rokov dosiahli, a nemôžete hodnotiť, či niečo vláda urobila za 4 týždne, alebo niečo za 4 týždne neurobila.

Otázku, ktorá sa dotýka právnej úrovne, to si ja odpustím, nebudem nikoho hodnotiť, akú má výšku právneho vzdelania, nemá právneho vzdelania, pretože to naozaj považujem za neúplne dostatočne korektné, ale keď je niekde napísané, hovorí vám niečo možno, pán poslanec, keď sa hovorilo o farmárskom zákone? Čo v skutočnosti to bolo, keď sme hovorili o zbraňovej amnestii? Čo to v skutočnosti bolo? Nuž bola to novela. Nebol to samostatný zákon. Ale v rámci toho, keď chcete dať nejaký message, tak musíte povedať, že ako sa to volá. Nie vždy, keď poviete, že zákon o extrémizme je samostatný zákon, so všetkým, čo k nemu patrí, ale môže to byť novela Trestného zákona, čokoľvek, forma, ktorej sa chceme venovať, pretože to považujeme za dôležité. Na rozdiel od vás počas vášho vládnutia ten extrémizmus začal v poslednej dobe prekvitať. To bol ten problém, o ktorom my hovoríme. My chceme reagovať vo vládnom vyhlásení. Vládne vyhlásenie alebo programové vyhlásenie vlády nie je Zbierka zákonov, ktorá má do posledného slovíčka všetko vymedzené. Život ukazuje na určité priority, na ktoré musíme reagovať. To znamená, to vystúpenie nebolo v podstate o kritike vládneho programu, lebo zásadných vecí, ktoré sú napríklad aj v časti Bezpečnosť štátu, ste sa nedotkli. To, čomu sa chceme venovať, tomu, čomu ste sa nevenovali.

To znamená, že základná vec je, že to vystúpenie malo smerovať skôr k vašej osobnej prezentácii - a tomu rozumiem. Ste politik, treba ju robiť, treba mať určité percentá v obľúbenosti, treba si posilniť postavenie možno v strane. To všetko je potrebné. Ale nepoužívajte na to falošné kroky k tomu, že chcete hodnotiť niekoho, kto ešte len začína, ktorý ešte neurobil niečo, čo by ste mohli vy kritizovať. Lebo vy máte za sebou osem rokov a tých problémov je naozaj veľa.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, potom pán Lipšic a na záver ako posledná pani poslankyňa Müllerová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prepáčte, ešte zastavím, pán poslanec. Pán poslanec Palko sa hlási. Niečo nám nefunguje a poprosím technikov, keby potom v rámci prestávky, cez obedňajšiu, pozreli na to. Ale prosím, aby sa pán poslanec - už je tam zapísaný.

Tak prvý pán Jarjabek a dajte mu čas.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v nadväznosti na slová pána ministra by som chcel povedať jednu vec. Tu totižto prebieha odvčera ešte jeden príbeh, ktorý doteraz nikto nepomenoval, a k tomu smerujú aj rôzne vystúpenia opozičných poslancov, ktoré sme si práve vypočuli. Tu ide predsa o jeden príbeh, tu sa hrá o vedúcu osobnosť, o lídra opozície a zneužíva sa programové vyhlásenie vlády na tieto účely. Tu predsa nejde o žiadne programové vyhlásenie vlády. Však, pán Dzurinda, ani vám to nevyhovuje, že jednoducho líder KDH sa takýmto spôsobom zviditeľňuje? Veď to sú isté body, ktoré sa tu získavajú. Toto je tá hra - zneužívanie programového vyhlásenia vlády o lídra opozície!

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Najskôr by som chcel povedať, že úspechy ministerstva spravodlivosti boli úspechmi kolektívnymi, za ktorými stáli mnohí zamestnanci ministerstva, mnohí sudcovia, mnohí prokurátori, ktorí napríklad robili trestné kódexy, a vždy z tohto miesta, pán poslanec, pán minister, som v prvom rade ďakoval týmto sudcom a prokurátorom za to, že sa podieľali na príprave takých zásadných zmien právneho poriadku, aké boli schválené.

Máte pravdu, prvé štyri roky prvej vlády sa tých reforiem urobilo menej. Bola to vláda širokej koalície. Aj po tejto skúsenosti som ja osobne bol proti vstupu KDH do vlády so SMER-om, pretože by to znovu bola vláda širokej koalície, ktorá by nič, takmer nič neurobila. Neviem, akú misiu v tejto vláde by jednotliví ministri plnili.

Ale dovolím si predsa len zareagovať na vaše poznámky o marketingu. Ja som z vládneho programu v rámci bezpečnosti veľa toho nekritizoval, pretože tam nič nie je. Zatiaľ ste sa marketingovo ako minister uviedli len vy. Zatiaľ som len čítal, že ste boli v jedálni ministerstva vnútra a dokonca z peňazí daňových poplatníkov ste zaplatili tlačovú správu, že idete darovať krv pre policajtov. Pán minister, ja som dlhoročný darca krvi. Považujem takú snahu o marketingové počínanie v takejto citlivej oblasti za hanebnú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Müllerová.

E. Müllerová, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, ja som v poslaneckých laviciach nováčik a nepredpokladala som, že vystúpim takto skoro, pretože nie som právnička, takže nemôžem sa vyjadrovať k právnickým otázkam. Chcem len ako človek zareagovať na pána poslanca a exministra Lipšica. (Reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále, nechajte pani poslankyňu rozprávať. Bude priestor, pán Minárik, ale... (Reakcia z pléna.) Pán Minárik, teraz má slovo navyše táto dáma. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pán Minárik, poradíme si s týmto v priebehu rokovania, teraz dáme slovo dáme a bude všetko v poriadku. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

E. Müllerová, poslankyňa: Ale ja vlastne sa vyjadrujem k veci, pretože súvisí to s pánom ministrom vnútra Kaliňákom. A chcem povedať, že keď mám možnosť porovnať z ľudského hľadiska vystúpenia týchto dvoch mladých mužov, tak musím povedať toto. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Lipšic, som veriaci človek, aj keď nie som katolíčka, a Bibliu ovládam, ale podľa vášho vystúpenia z ľudského hľadiska nedodržiavate "kto do teba kameňom, ty doňho chlebom", "ani miluj blížneho svojho ako seba samého". A ako dvojatestovaný neurológ a psychiater, keď zhodnotím vystúpenie pána Kaliňáka, ktorý má veľmi kultivované vystúpenie, tak to vaše vystúpenie je plné arogancie, plné zloby, zlosti až nenávisti, až mi je to veľmi z toho ľudského hľadiska ľúto.

Ďakujem vám. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Palkovi, poprosím vás, ctené kolegyne a kolegovia, kultúra našich vzťahov bude pôsobiť aj v tom, že tie striktné predpisy v rokovacom poriadku si budeme postupne osvojovať a jasné, že žiadam všetkých vystúpivších s faktickou poznámkou, aby zásadne reagovali na predrečníčka, umožní nám to dodržiavať dobré pravidlá, o ktorých tu v súvislosti aj s právom hovoríme. Je to v poriadku teraz. Ďakujem pekne za porozumenie aj za kolegyňu.

A teraz pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister Kaliňák predniesol vystúpenie, ktoré bolo, povedal by som, veľmi emotívne a dosť chaotické. Ale držme sa faktov. Pán minister, vy ste vlastne protestovali proti výrokom kolegu Lipšica, ktorý hovoril, že táto vláda je "mafia-friendly". No ale čo hovoria fakty? Fakty hovoria to, že špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd, najmä Špeciálny súd, sa ujali veľmi dobre. Tento Špeciálny súd súdi veľmi závažné kauzy z oblasti organizovaného zločinu a súdi ich dobre a vynáša veľmi tvrdé tresty nad mnohými zločincami, či už to bolo v kauze kyselinári, kde padali doživotné tresty, alebo to bolo v kauze tunelovania Devín banky, kde padali tiež doživotné tresty. Proste súdi dobre, ide tvrdo proti mafii a faktom je, že vláda, ktorej ste členom, činnosť Špeciálneho súdu začala spochybňovať. Toto sú holé fakty. Prečo sa hneváte, keď vám niekto povie, že ste vláda "mafia-friendly"?

Pán minister, vy osobne ste reagovali veľmi nesprávne v niektorých kauzách, keď ministerstvo vnútra tvrdo zasahovalo proti kriminálnym živlom. A vám trvalo celé dni, než ste sa stihli ako predseda výboru správne zorientovať. Pripomeniem prípad zásahu proti kriminálnym živlom pred rokom na pohrebe v Košiciach.

Čo sa týka korupcie. Pred desiatimi rokmi sa o boji proti korupcii nedalo hovoriť. V období prvej vlády, keď KDH malo ministra spravodlivosti Čarnogurského, vznikli právne základy na to, aby sa dalo tvrdo pôsobiť proti korupcii. A v minulom roku bol počet trestných činov korupcie vari desaťnásobný. Počet objasnených činov desaťnásobný oproti situácii pred desiatimi rokmi. Toto je všetko výsledok spoločnej práce ministerstva spravodlivosti a ministerstva... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Kukan a prosím, striktne upozorňujem všetkých poslancov a poslankyne, aby si vypli svoje mobilné telefóny a nepoužívali ich v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Kukan. Pripraví sa pán poslanec Zsolt Simon.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, ctené panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, neprekvapím a vo svojom vystúpení budem hovoriť o záverečnej, poslednej kapitole programového vyhlásenia vlády - o zahraničnej politike.

Ide o oblasť, a to je hodno pripomenúť si ihneď na začiatku, kde tak asi na 50 % záleží na našich zámeroch, úmysloch, pocitoch, sympatiách a zostatok záleží na medzinárodných podmienkach, v ktorých tieto zámery a úmysly uskutočňujeme. Hovorím to preto, lebo zahraničnopolitická časť programového vyhlásenia obsahuje viaceré dobré body. Konštatovanie o kontinuite z predchádzajúceho obdobia, ochota rozvíjať a nadviazať na všetko dobré z minulosti. Niektoré konštatovania sú hádam až idealistické, príliš ambiciózne, plné entuziazmu. To je svojím spôsobom pochopiteľné s ohľadom na to, že vláda vlastne začína svoje pôsobenie. Vhodnejšie by však podľa mňa bol namiesto entuziazmu realistický opatrný optimizmus.

Slovenská republika by sa v medzinárodnej oblasti mala chovať sebavedome a suverénne, ale aj realisticky a adekvátne svojim možnostiam. Slovensko je fyzicky menší štát a u takých štátov, ako je Slovensko, je pre ich medzinárodné postavenie veľmi dôležitá ich kredibilita, dôveryhodnosť. A tá sa buduje tým, ako sa chovajú ich politickí predstavitelia, ako sa správajú, ako sa vyjadrujú, ako vystupujú nielen v zahraničí v kontaktoch so svojimi kolegami, ale rovnako tak aj u nás doma. Spomínam to preto, lebo táto vláda už počas svojej krátkej existencie a pôsobenia si práve z týchto dôvodov sama skomplikovala postavenie a dostala sa do defenzívnej pozície, z ktorej bude zložitejšie a ťažšie presadzovať naše záujmy.

Pán premiér hovoril vo svojom vystúpení, a v jednom zo svojich vystúpení i včera, že táto vláda jasne dá najavo, že vlády na Slovensku sa po voľbách budú tvoriť v Bratislave a nie v Bruseli. To je v poriadku, myslím, že my s tým nemáme problémy, ale, pán premiér, toto budete musieť vysvetliť a budete musieť presvedčiť svojich vlastných politických partnerov a kolegov, lebo tam máte, tam máte problémy. A o to ide, že práve tým, že ste to zrejme podcenili alebo nejakým spôsobom neošetrili, a tým pádom práve tým vysvetľovaním a presvedčovaním vlastnej politickej strany strácate čas a je menej možností na to, aby sa aktívne uskutočňovala tá politika, ktorá má práve so svojím politických klubom medzinárodným zvyšovať silu negociačnej páky na presadzovanie našich slovenských záujmov. Pokiaľ viem, ešte na jeseň máte pokračovať v týchto diskusiách, takže tam treba presvedčiť, pretože tam je problém zakopaný. A pritom práve v oblasti zahraničnej politiky predchádzajúca vláda nechala takú situáciu, ktorá pripravila veľmi dobré východiskové postavenie pre činnosť vlády. Mám na mysli silné postavenie Slovenskej republiky v Európe a vo svete. Je to chyba, že toto sa dostatočne nevyužilo.

K textu vyhlásenia samotnému. Konštatoval som, že pasáže o zahraničnej politike obsahujú pozitívne veci. Tie chcem oceniť, vyjadriť im podporu a vyhlásiť, že SDKÚ - DS sa bude aktívne angažovať pri ich presadzovaní, pri presadení a realizácii. Konkrétne mám na mysli ďalšie aktívne pokračovanie v poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci, kde už boli vytvorené dobre fungujúce mechanizmy, rovnako ako aj zámer spružniť poskytovanie humanitárnej pomoci krajinám postihnutým živelnými pohromami. Ďalej je to realizácia koncepcie jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. Aj zmienka o jednotnej zahraničnej službe je správna a podporujeme ju. Pozitívny je zámer poskytovať vyšší stupeň pomoci a ochrany našim občanom pri ich pobytoch v zahraničí a využívať pritom všetky možnosti, ktoré poskytuje naše členstvo v Európskej únii. Mali by to robiť naše veľvyslanectvá a tento aspekt treba naozaj podporiť. Osobne budem podporovať aj zámer legislatívne upraviť postavenie zamestnancov slovenskej zahraničnej služby.

Pokiaľ ide o ekonomický rozmer alebo dimenziu diplomacie, ja som tak trochu skeptický, priznám sa, pretože táto floskula sa používa od samotného vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Už bolo o tom mnoho konferencií, sympózií, diskusií a stále mi pripadá, že sme nevyhmatli ten konkrétny obsah tohto pojmu. Veď to, že veľvyslanci alebo slovenskí diplomati majú otvárať dvere pre obchodníkov alebo podnikateľov, že majú pomáhať, to je, myslím si, jasné a ja som skeptický, pokiaľ ide o nejakú príslušnú koncentráciu na takúto tézu alebo na takúto tému.

Niektoré zahraničnopolitické pasáže sú poznamenané všeobecnosťou. Ja som si plne vedomý, že toto je koncepčný materiál a nie je možné ani správne vymenovať všetky naše bilaterálne relácie alebo zámery v medzinárodných organizáciách. Ale tento dokument s veľkou pozornosť čítajú naši kolegovia v zahraničí, a preto každá formulácia je dôležitá. Ale to robili profesionáli, ktorým sú tieto veci určite dobre známe.

V pasáži o podpore ďalšiemu prehlbovaniu európskeho integračného procesu bolo treba explicitne spomenúť štáty z regiónu Balkánu tak, ako to slovenská zahraničná politika v minulosti vždy robila konkrétne. Vyjadriť konkrétne podporu solúnskemu procesu, to znamená európskej perspektíve štátom Balkánu, ktorú im Európska únia sľúbila. Tu myslím si, že bolo stanovisko Slovenska veľmi jasné a treba takto konkrétne o ňom hovoriť aj ďalej.

Pokiaľ ide, a citujem, "o zintenzívnenie úsilia o skrátenie prechodných období voľného pohybu pracovných síl", neviem, čo už tu môžeme zintenzívňovať. To sa naozaj veľmi jasne presadzovalo za nás a dosiahli sme, čo sa dalo. "Ani do Schengenu sa", citujem, "nedostaneme v čo najkratšom čase." Ide o to, aby sme sa tam dostali v termínoch, ktoré už boli stanovené, pretože aj tie sú ohrozené. Nie nami, ale starými členskými štátmi.

Zámer vlády na posilňovaní transatlantickej väzby a partnerstva medzi členmi Aliancie je správny. Podporujeme ho. Avšak vyjadrenie pozície Slovenska voči nášmu najvýznamnejšiemu zahraničnému spojencovi - Spojeným štátom americkým je podľa mňa formulovaný príliš vlažne a nezodpovedá významu tohto nášho spojenectva.

V pasáži venovanej susedským vzťahom je zdôraznené strategické partnerstvo s Českou republikou. Kladiem si otázku, že či je to správne, až takto jasne vypichovať toto strategické partnerstvo. Myslím si, že je to zbytočne zveličené. Nadštandardné vzťahy áno, privilegované vzťahy áno, bez zaváhania a som to vždy hovoril celých osem rokov. Ale takto špeciálne to formulovať - aj s ohľadom na našich ostatných susedov - myslím, že nebolo treba.

V tejto súvislosti veľmi krátku poznámku o jednej otázke, ktorá bola predmetom rokovania slovenského a českého premiéra nedávno pri návšteve pána predsedu vlády Fica v Prahe. Mám na mysli slová premiéra Jiřího Paroubka, lebo nehovoril prvý raz o tom, že značka Made in Czechoslovakia má stále vysokú hodnotu a zvuk, že by sme ju spoločne mali využívať v našich hospodárskych a obchodných vzťahoch so zahraničím. Poznám pána Paroubka a viem, že je to naozaj veľmi taký praktický alebo pragmatický človek, a som presvedčený, že aj tieto slová myslel dobre a povedal ich s dobrým úmyslom. Rovnako som však presvedčený, že ich treba odmietnuť taktne, zdvorilo, diplomaticky, ak chcete, ale kategoricky a jednoznačne. Nie je správne po rozdelení Česko-Slovenska po 13 rokoch sa nostalgicky vracať k niečomu, čo sa už skončilo. Umelo spájať niečo to, čo sa samostatne vyvíja. Nie je to ani účelné, ani politicky prezieravé a ani uskutočniteľné. (Potlesk.)

Nebudem to rozvádzať, i keď je to také naozaj veľmi populárne. Vy všetci alebo my všetci veľmi dobre vieme, že v minulosti značka Made in Czechoslovakia veľmi zviditeľňovala Českú republiku vo svete a veľmi zneviditeľňovala Slovenskú republiku vo svete. Takže spasme to inteligentne zo sveta a nevracajme sa k tomu.

Rusko. Rusko je dôležitý hráč na svetovej politickej scéne, uznávaný, rešpektovaný, a myslím si, že aj v slovenskej zahraničnej politike má dôstojné miesto. My máme dobré vzťahy s Ruskou federáciou. A preto si myslím, že nebolo v programovom vyhlásení vlády treba až takto formulovať ďalší rozvoj našich vzťahov s Ruskou federáciou. To, že naše hospodárske subjekty nedostatočne aktívne využívajú všetky podmienky, ktoré poskytuje ruský trh, to je pravda, ale to nie je zahraničná politika. To je podnikavosť, aktívny prístup našich obchodníkov a podnikateľov. Takže nemyslím si, že bolo treba až tak zdôrazňovať, že treba zintenzifikovať vzťahy s Ruskou federáciou. To, aké ich máme, sú podľa mňa adekvátne, sú dobré, máme na nich záujem, vážime si naše vzťahy, ale netreba to už ďalej zdôrazňovať.

Formulácia o našom vzťahu k Iraku, Afganistanu a Blízkemu východu je príliš všeobecná, s ohľadom na dlhodobosť týchto problémov si zaslúžia špecifikáciu nášho postoja.

Veta o posilnení účasti Slovenskej republiky v misiách OSN by mala byť vybalansovaná tiež záujmom Slovenskej republiky plniť si aj naďalej naše záväzky ako člena Aliancie účasťou v operáciách pod vedením NATO. Je to náročnejšie v mnohých ohľadoch, ale je to tak správne a medzi misiami pod egidou OSN a NATO by mal byť správny balans.

K ďalším príkladom všeobecnosti v texte je odsek o ľudskoprávnej problematike. Pochybujem, že zdôraznenie pozornosti venovať sa medzinárodnej spolupráci v otázkach týkajúcich sa Roma Sintie Calle (Calle, to je vetva Rómov, ktorá žije v južnej Európe, aj ja som mal dosť problémy, kým som sa presne dozvedel), no neviem, či toto je až taká naša dôležitá priorita, aby sme do dvoch viet, z ktorých sa skladá odsek o ľudskoprávnej problematike, dali práve takúto formuláciu. A ani nie som si istý, či rómska problematika patrí do ľudskoprávnej kategórie. Chápem, že je to otázka ekonomická, sociálna, vzdelanostná. Ale ľudskoprávna? Hádam nie.

Čo mi chýba v zahraničnopolitickej časti? Je to budúce správanie sa a postup Slovenskej republiky v takých otázkach, aký je postoj voči nedemokratickým režimom. Chýba tu Bielorusko, chýba tu Kuba, chýba tu náš postoj ku konečnej fáze pri riešení štatútu Kosova, úloha a spolupráca s mimovládnymi organizáciami pri presadzovaní našich zahraničnopolitických záujmov a ich využívanie, Ukrajina. Lebo sú to záležitosti, ktoré sú buď dlhodobé, čiže nejde o nejaké krátkodobé záležitosti, alebo ich riešenie bude mať významný dosah na situáciu nielen v spomínaných krajinách, ale aj v širších regiónoch a možno na celé medzinárodné vzťahy. Preto ich absenciu v texte považujem za nedostatok.

Na záver. Zahraničná politika je oblasť, kde by logicky mal byť najväčší, najvyšší stupeň konsenzu, a to aj naprieč politickým stranám. Aj v minulých rokoch sme boli svedkami, keď opozičné strany, či už HZDS - Ľudová strana, alebo SMER - sociálna demokracia, podporili vládu v otázkach, ktoré mali zásadný význam pre Slovenskú republiku v medzinárodných vzťahoch. A pamätám sa, že vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda z tohto miesta tieto kroky ocenil a vyjadril poďakovanie týmto politickým stranám za tieto konkrétne kroky. Aj v budúcnosti, samozrejme, SDKÚ - DS bude mať záujem spolupracovať tam, kde to bude pre Slovensko výhodné, prínosné a dôležité.

Dnes tu rokujeme o texte, o dokumente programového vyhlásenia vlády, vychádzajúc z neho som formuloval svoje pripomienky. Chcem povedať, že viem veľmi dobre, že pán minister zahraničných vecí Kubiš je výborný profesionál so skúsenosťami, s vysokým renomé, ktoré si vybudoval počas svojej kvalitnej práce v medzinárodných organizáciách, a je mužom na svojom mieste. Nemám najmenších pochybností o tom, že slovenskí diplomati sú kvalitní a že vedia dobre, racionálne, efektívne presadzovať záujmy Slovenskej republiky. Len ide o to, aby dostávali správne politické zadania, správne politické pokyny, ktoré budú vychádzať z ozajstných národných záujmov Slovenskej republiky. Chcem povedať, že práve pri ich tvorbe tu u nás doma chce SDKÚ - DS byť veľmi aktívna, byť veľmi angažovaná. Budeme principiálni, ale budeme to robiť kultivovanou formou, pozitívne a konštruktívne.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Milan Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán premiér, ctení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, programové vyhlásenie novej vlády je vždy dôvodom aj na zamyslenie, aké hodnoty vlastne nová vládna moc vyznáva a presadzuje. Napríklad, či vníma človeka ako neopakovateľnú bytosť, či mu chce pripravovať podmienky na využitie všetkých jeho talentov v súlade s princípom subsidiarity, alebo je snahou novej vládnej moci vrátiť sa k filozofii, k predstave všemocného štátu, ktorá opäť pochová dosiahnutú krehkú zmenu v myslení ľudí devastovanom desaťročia komunistickou ideológiou. Myslím tým opätovný ten lákavý kotrmelec návratu k falošnej ilúzii, že štát sa o všetko postará.

Verím, že ako s príslušníkom generácie, ktorá sa narodila, vyrastala a časť svojho produktívneho veku prežila v komunizme, sa väčšina z vás so mnou zhodne na niektorých základných hodnoteniach komunistického režimu a jeho ideológie. Jeho smutnými charakteristikami bola predovšetkým nesloboda, triedny boj, triedni nepriatelia, likvidácia predstavy Boha od najútlejšieho detstva, likvidácia cirkví, kláštorov, väzni, či dokonca obete svedomia. Ďalej ilúzia o novej sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarite - falošná ilúzia. Zlikvidovanie vlastníckych vzťahov k pôde, majetku, ale tiež zlikvidovanie konkurencie, a tým prirodzenej ľudskej aktivity. Nakoniec rozvrat hospodárstva až do ekonomického kolapsu celého systému so zanechaním takého civilizačného dlhu, ktorého časť tlačíme ešte aj dnes pred sebou. Aj keď v prípade komunizmu sa potvrdilo, že je zlo samozničiteľné, 40 rokov cieleného vplyvu komunistickej ideológie proti filozofii subsidiarity zanechalo v ľuďoch nenapraviteľné škody. Snáď najhorším zlom a pozostatkom komunizmu bolo zdeformované myslenie ľudí. Strata zmyslu pre zodpovednosť za seba samého, za svoj vlastný život.

Tu si nemôžem nespomenúť na svojho staručkého stredoškolského profesora angličtiny Dr. Josefa Svozila, mnoho Bratislavčanov ho určité pozná, bol aj spoluzakladateľom Obchodnej akadémie, ktorý mi zvykol rozprávať svoju životnú múdrosť: "Synak, ja som prežil časť svojho života v demokracii, bol svoj v 1. aj v 2. svetovej vojne na frontoch v Rusku, teraz žijem v komunistickej totalite. Nebolo to ľahké, ale sa nesťažujem. Zažil som jedno aj druhé. Tebe však Tvoju budúcnosť nezávidím. Ak sa nedožiješ pádu komunizmu, nikdy nepochopíš, o čom je demokracia, nepocítiš slobodu, ale ak áno, tak toľko rokov, koľko prežíval komunizmus, bude vaša generácia zápasiť s jeho rezíduami v hlavách, mysliach, zvyklostiach a návykoch." Moja 16-ročná skúsenosť s obdobím po nežnej revolúcii je potvrdením životnej filozofie a poznania tohto môjho múdreho učiteľa.

Po roku 1989 sa niektorí z nás tešili na slobodu, ktorá prišla ako dar z nebies, iní na okamžitý príchod kapitalistickej životnej úrovne, iní na to, ako sa pomstia komunistom. Aká však bola realita? V období rokov 1994 - 1998 bol vládny program formovaný nacionalizmom tzv. národniarov, naivizmom údajných zástupcov robotníkov, ale aj šikovnosťou bývalých komunistických špičiek či tých druhosledových vplyvných, ktorí sa infiltrovali medzi demokratov a cez nekontrolovanú privatizáciu rozkradli ešte aj to chudobné, ako-tak použiteľné dedičstvo komunizmu. No predovšetkým sme sa v tomto období a v podstate od roku 1990 báli pozrieť pravde do očí, kde sa po rozpade RVHP reálne nachádza slovenská ekonomika. Fabriky buď stratili trhy, alebo boli postupne vytunelované, vykazovala sa umelá zamestnanosť, pričom všetky straty z tohto obdobia vrátane nesplatených úverov sa neskôr hodili do Slovenskej konsolidačnej, čo spoločne splácame všetci dodnes.

Zatiaľ čo roky 1998 - 2002 boli rokmi návratu z tejto cesty do pekla, späť do civilizovanej, demokratickej a kultúrnej Európy, za posledné 4 rokmi sme cez bolestné reformy postupne ozdravili ekonomiku a celý verejný sektor. No predovšetkým, a to chcem podčiarknuť, našou snahou bolo konečne obrátiť myslenie ľudí od návykov a nánosov komunizmu od demotivujúceho falošného sa spoliehania občanov na všemocný štát k myšlienkam subsidiarity, to znamená väčšej zodpovednosti každého jedinca za seba samého. A to sa prvýkrát po novembrovej histórii začalo skutočne aj dariť. Toto snaženie presadiť zmenu myslenia ľudí rešpektovalo práve tie hodnoty, na ktorých otcovia novodobej Európy, či to boli Schuman, Adenauer, alebo de Gasperi, položili základy aj súčasnej prosperity národov Európskej únie. Mimochodom, princíp subsidiarity priniesla cirkev vo svojej pápežskej encyklike "Quadra-gesimo anno" ešte v roku 1931, keď videla ohrozenie jedinca rodiny, a tým aj celej spoločnosti zo strany vtedy nastupujúceho nacizmu a fašizmu.

Čiže nemá pravdu súčasný premiér, keď tvrdí, že sme v rokoch 2002 - 2006 urobili zo Slovenska chudobnú krajinu, keď tu je najväčší exodus Slovákov do zahraničia za prácou a tak ďalej. Je to lož, demagógia a nepravda. Práve v tomto období sme sa dostali z prepadliska, ktoré sa predchádzajúca garnitúra snažila úspešne maskovať.

V rokoch 1998 - 2006 sme však boli svedkami ešte aj inej iniciatívy. Iniciatívy Roberta Fica, zneucteného vtedy poslanca vtedajšej SDĽ, ktorý všetko svoje snaženie podriadil jedinému cieľu - dostať sa k moci. Bola to jeho 8-ročná propagácia návratu k oným už spomínaným falošným ilúziám všemocného štátu. Presný opak toho, čo malo byť liekom na dušu slovenského národa. Chrlenie sľubov ako "štát vyrieši všetky nespravodlivosti, za ktoré, pravdaže, môže neľudská pravica", vyššie dôchodky, vyššie sociálne istoty, vyššie platy, pôvodný Zákonník práce, znižovanie cien pohonných hmôt, nižšie ceny energií, odškodnenie nebankových subjektov, zdravotníctvo zadarmo, lacnejšie lieky, potraviny, vysokoškolské štúdium zadarmo. A navyše vytrestanie tých, čo majú príjem, teraz najnovšie, nad 50-tisíc korún.

To všetko už dnes, páni a dámy, nie je predvolebná rétorika, ale slová premiéra pri predkladaní programového vyhlásenia vlády. Čiže, občan, buď pokojný, všemocný štát sa o teba opäť postará. Toto opätovné devastovanie duše národa považujem za najhorší odkaz vládneho programu a jeho filozofie 16 rokov po páde komunizmu. Ako hovorí klasik, "je to návrat k mentálnemu boľševizmu". Ak navyše vznikne otázka, kto alebo z čoho to celé zaplatí, tým sa vláda bude zaoberať až v druhom kole. Vyznieva to naozaj donkichotsky, najprv miniem, až potom sa zamyslím, či na to vôbec mám peniaze. (Potlesk.)

Je to nekompetentnosť, je to nezodpovednosť alebo je to strach, aby sa novinári náhodou nepýtali pána premiéra, prečo neplní predvolebné sľuby, ktoré s ľahkosťou a bez akejkoľvek zodpovednosti vypúšťal pred voľbami ako bubliny?

A preto sa vás pýtam aj ja, pán premiér, odkiaľ zoberiete tie desiatky miliárd, niekto to odhaduje až na 100, na splnenie takto definovaného vládneho programu? Vo vašom včerajšom úvodnom slovo ste avizovali zmenu využitia zdrojov z Európskej únie. Zmena využitia zdrojov z Európskej únie. Použite prostriedkov z Európskej únie zo skúseností nových členských krajín pozná v podstate tri prístupy:

- Írsky model, ktorý rozumne zainvestoval do znalostnej ekonomiky a rozvoja infraštruktúry, čím sa stal aj pre nás vzorom.

- Portugalský model pretavil prostriedky Európskej únie takpovediac do betónu, pričom na vedu, výskum a vzdelanie akosi pozabudol.

- No a tretí, často spomínaný ako grécka cesta, tieto prostriedky jednoducho prejedol.

Pán premiér, čaká vzhľadom na vaše predvolebné sľuby a zrejmú nereálnosť ich plnenia z rozpočtových zdrojov aj Slovensko najbližšie 4 roky tzv. grécka cesta? Ak áno, bude to prejavom nie neschopnosti, ale sebectva, egoizmu a nezodpovednosti voči tým, čo prídu po nás. Odporúčam oprášiť si starú múdrosť z rozprávky O troch grošoch.

Toľko k filozofii programového vyhlásenia a priznám sa aj k neistote, ktorá na človeka dýchne pri poznaní všetkých, nielen ekonomických súvislostí.

Ako človeku, ktorý sa dlhé roky venuje reforme verejnej správy, dovoľte mi ešte pár poznámok k tejto časti vášho programového vyhlásenia. Aj keď na prvý pohľad vyzerá, že okrem rušenia krajských úradov nemáte vo vzťahu k samosprávam a k štátnej správe najbližšie 4 roky žiadne ambície, predsa len ma vyrušuje charakter plánovaného prenesenia kompetencií na samosprávu. Ak ho chcete realizovať v režime preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy, bude to znamenať vážny odklon od budovania oddeleného výkonu pôsobnosti štátnej správy od roku 1990 a porušenie všetkých princípov decentralizovaného štátu. Išlo by o centralizáciu moci na úrovni VÚC a v ďalšom kroku pravdepodobne na úrovni obcí. Myslím tým obce poverené výkonom štátnej správy. To by išlo o model, kde samospráva je skôr fikciou. Je to de facto postupné vybudovanie a etablovanie gubernátorov, ktorí sú predĺženou rukou centrálnej vlády, a nie skutočnými reprezentantmi samosprávy. (Potlesk.)

Reforma verejnej správy nebola vždy predovšetkým samosprávou vnímaná pozitívne. No dnes je miesta regionálna samospráva základným pilierom demokracie na Slovensku. Má jasne definované originálne kompetencie a cez fiškálnu decentralizáciu už aj zákonom garantovanú aj finančnú istotu. Ak by ste po tom, čo ZMOS už druhýkrát na svojom sneme potleskom poďakoval bývalej vláde za svoje súčasné postavenie, dokázali ísť aj na tom ostatnom ich sneme medzi nich, dozvedeli by ste sa, že návrat späť už nechce snáď ani jeden starosta.

Z vlastných skúseností viem, že problémy v tejto oblasti, ktoré prináša každodenný život našim starostom a primátorom, je možné zhrnúť do troch oblastí:

Po prvé, v dôsledku dedičstva komplikovaného uhorského práva sú to nevysporiadané pozemky pod cestami, školami, kultúrnymi ustanovizňami, čo znemožňuje starostom a primátorom uchádzať sa o granty Európskej únie.

Druhý problém je komplikované a zbytočne finančne náročné mechanizmy pri predkladaní projektov a snaha získať peniaze z Európskej únie. Myslím tým skutočnosť, že musia dopredu nastaviť projekt až do štádia stavebného povolenia, a pritom nemajú žiadnu garanciu, či vôbec sa k peniazom dostanú.

No a po tretie je to municipalizácia. Myslím tým tých 1 900 alebo viac 2 900 obcí na Slovensku, čo nebolo cieľ, aby to bol prvý kontakt s verejnou správou, ale tá by mala byť pred prijatím akejkoľvek právnej normy výsledkom dohody koalície, opozície a stavovských organizácií samosprávy.

Je to len jedna, verte mi, nie nepodstatná oblasť verejného života, v ktorej vaše programové vyhlásenie nenavrhuje žiadne riešenie. Namiesto toho nič nehovoriace frázy o zlepšení riadenia, o potrebe analýzy a o podpore využívania občianskej iniciatívy. A ja ešte dodávam, aj obava z postupného návratu k tomu integrovanému modelu verejnej správy, ktorý sme opustili už po roku 1992.

Ak tu už bola viackrát vo vzťahu k charakteru programového vyhlásenia vlády spomenutá všeobecnosť a nekonkrétnosť, tak pri týchto dvoch kapitolách, myslím tým verejná správa, ale tiež regionálny rozvoj, naozaj neviem, vo vzťahu k čomu budete tomuto parlamentu predkladať jeho odpočet. Z tohto dôvodu ani ja, ani poslanecký klub SDKÚ nemôže toto programové vyhlásenie podporiť.

Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skôr ako dám priestor na faktické poznámky, chcem vám oznámiť jeden zo záverov poslaneckého grémia, pokračovať budeme o 13.00 hodine, čiže od 12. do 13. hod. bude prestávka na obed a od 13. hod. pokračujeme v rokovaní, preto poprosím vás, ktorí ste prítomní, dajte informáciu vašim kolegom z poslaneckých klubov.

Teraz s faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Horta sa prihlásil pán poslanec Cabaj, Zala a posledný pán Halecký. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Dajte mikrofón, zapnite mikrofón pánovi Cabajovi. Nech sa páči.