T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Hort, musím reagovať k tej časti, keď si hovoril k otázke snemov ZMOS-u, ja patrím tiež k tým účastníkom, ktorí sú tam pravidelne, a mám možnosť prediskutovať si všetky tieto problémy, len na rozdiel od teba ja mám aj podstatne iné informácie, že nie starostovia boli nadšení tým systémom, ako ste zaviedli, nie po dohode v tomto parlamente, ale silou hlasovania vtedajšej koalície, úpravu miestnej štátnej správy.

A nedovolím si povedať, že táto miestna štátna správa funguje, pretože viackrát som tu upozorňoval, keď sa prerokúvali tieto zákony, že vymysleli ste systém dezintegrácie štátnej správy, porozdeľovali ste túto štátnu správu. A kým od roku 1996 občania boli znechutení tým, že musia vybavovať svoje náležitosti vo viacerých úradoch, v jednej budove okresného úradu, ale vo viacerých dverách, teraz ste vytvorili 16, ba niekde až 17 špecializovaných štátnych správ rozhádzaných po rôznych úrovniach a nevedia sa jednoducho občania v tom zorientovať. Už vtedy som na to upozorňoval, že je to krok späť, ktorý ste zaviedli, ale mali ste na to silu hlasov, takýmto spôsobom ste to odhlasovali.

Aj ako predseda výboru pre verejnú správu a rozvoj regiónov jednoducho budem sa zasadzovať za to, aby sme urobili štátnu správu v prospech občanov a nie v prospech tých, ktorí na tom robili, či už to bol splnomocnenec vlády, alebo niekoľko ľudí, ktorí si myslia, ako dobre to spravili, len nevedia, aké problémy s tým majú občania, pretože toto riešili od stola, nie medzi občanmi, ale na ministerstve, a tak následne aj silou hlasov v tomto parlamente.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Pán poslanec Hort, vy a, samozrejme, SDKÚ sa často v ideologickej podobe oháňate tým, že vaša politika vedie k väčšej zodpovednosti. Nepochybne je potrebné, aby občania mali väčšiu zodpovednosť, ale vaša politika viedla konkrétne predovšetkým k výraznému individuálnemu egoizmu, ktorý sa presadil v tejto krajine. Navyše touto tézou chcete ospravedlniť to, že ste nechali ľudí napospas podmienkam, ktoré oni meniť nemôžu, za ktoré oni nemôžu. Štát tu skutočne nie je na to, a my ho nechceme na to použiť, aby určoval život konkrétneho človeka. Ale štát je tu na to, aby menil práve tie podmienky, ktoré individuálne občan zmeniť nemôže a ktorého my nesmieme, teda občana, nechať napospas týmto podmienkam, pretože potom sa dostane do biedy alebo sa dostane do skutočne sociálnej nerovnosti. A vidíme to veľmi krásne napríklad na tom, ako dopadla regionálna nerovnosť, ktorá je na Slovensku obrovská a vytvára nespravodlivosť, ktorú ľudia pociťujú. A tú pociťujú reálne nie preto, že by boli obrátení do minulosti alebo by žili rezíduami komunizmu, ale preto, že ju reálne prežívajú na svojom konkrétnom živote.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť v riadení zdravotníctva, pretože je tam veľký deficit, čo sa týka samotného výkonného riadenia. Popri tom, že pokiaľ nebude ekonomické riadenie zdravotníctva cez poisťovne, ale cez ministerstvo zdravotníctva, myslím si, že nebude to nikdy fungovať. Pretože jedine poisťovne majú páky na to, aby využívali kvalitu, kvantitu pri riadení v systéme zdravotníctva.

Chcem upozorniť však na jednu skutočnosť, a to je táto vec, že na tých periférnych celkoch, ako sú obvody alebo okresy, chýba človek, ktorý by vedel riadiť, sledovať, kontrolovať a prijímať tie bežné jednoduché rozhodnutia. Lekár vyššieho územného celku svojou vzdialenosťou, ale aj inými kompetenciami nestačí, aby tieto úlohy zvládol, preto predpokladám, že aj v nasledujúcom období, pokiaľ bude vláda vykonávať aj túto reorganizáciu na úrovni obvodov, resp. okresov, nezabudne na funkciu okresného štátneho lekára alebo referát okresného štátneho lekára, pretože minimálne tie desiatky a stovky lekárov, ktorí sú v danom regióne, dokáže zvolať na určitú schôdzu, usmerniť, prijať určité závery, a tým pádom zvýšiť aj samotný charakter riadenia zdravotníctva.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Národnej rady Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Najskôr ku kolegovi Cabajovi. Tak my už dosť dlho fungujeme vo výbore pre verejnú správu a nezdieľam jeho názor v tom, že ak občan ide na úrad štátnej správy, že musí každý ten úrad byť dohromady pod jednou strechou, lebo ide tam vybavovať naraz 4, 5 alebo 6 vecí. Občan tam ide za tým svojím konkrétnym problémom a snaha definovať špecializovanú štátnu správu bola predovšetkým motivovaná tým, aby sme túto štátnu správu priblížili k občanovi tam, kde tie problémy naozaj vznikajú. Veď asi si nebudeme nahovárať, že musí byť rozmiestnenie úradov lesných tam presne, kde sú sociálne úrady. Ale je to proces, ktorý budem očakávať, akým spôsobom vyriešite v prospech občana.

No a, pán Zala, ja som rozprával svoj najvnútornejší pocit o tom, čo považujem za najhoršie dedičstvo z komunizmu, to je tá zjazvená rana na duši slovenského národa, ktorá sa premietla v zmene myslenia, v zmene zodpovednosti samého za seba a v tom, v čom komunistická ideológia asi najbrutálnejšie urobila voči ľudstvu ako takému. Ak ste v tomto neporozumeli moje pohľady, tak mi to je ľúto.

A ešte jedna vec, by som chcel povedať, že ak tu počúvam stále o tom, že ako by solidarita, sociálne cítenie boli akýmsi vaším objavom, tak vás chcem upozorniť na to, že to pomenovala už dávno pred vami jedna úplne iná inštitúcia, ďaleko, ďaleko skôr, než si to chcel privlastniť komunizmus, a dokonca zakladateľ tejto inštitúcie nebol ani z tohto sveta, takže poprosím, aby ste mu to nebrali.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Simon a pripraví sa pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, ctená Národná rada, v prvom rade ešte pred tým, než pán Jarjabek opustí rokovaciu sálu, chcem jedno vyhlásenie. Nechcem byť lídrom opozície, ale napriek tomu využijem svoje ústavné právo a vystúpim v Národnej rade. (Smiech a potlesk.)

Je pre mňa skutočne potešujúce, že táto vláda si vo vládnom programe vytýčila ako jednu z priorít odvetvie pôdohospodárstva a druhé odvetvie životné prostredie. Skutočne táto oblasť si zaslúži patričnú pozornosť. Vytvára pracovné miesta a udržuje osídlenie všade tam, kde žiadne iné odvetvie nie je prítomné. Ba čo viac, vytvára priestor na rozvoj cestovného ruchu.

Takže najskôr k časti životné prostredie.

Kladiem si otázku: Aká je tá ekologicky orientovaná a trhová ekonomika, ktorú uvádzate v tomto dokumente? Kde hraničí právo na primerané životné prostredie pre občana? Alebo opäť z tohto materiálu sa dá tušiť, že je prednesené pred všetky iné ústavné práva zaručované občanom tejto republiky. Pri poznaní, kde sa nachádza najviac chránených území Slovenskej republiky, a že nie je to Bratislava a jej okolie, ale ostatné územie Slovenskej republiky, som presvedčený, že v takomto znení naplnenie vládneho programu nebude impulzom na rozvoj regiónov a zmierňovanie regionálnych rozdielov, ba čo viac, jeho prehlbovanie a brzdou rozvoja daných regiónov.

Veľmi pečlivo som si prečítal celý vládny program a nenašiel som tam sľub strany SMER, ktorý v predvoľbách niekoľkokrát zopakoval, že prehodnotí chránené územie podľa Natury 2000. Ale zdá sa, že to bola len fatamorgána.

Teraz trošku obšírnejšie k pôdohospodárstvu.

Jasná politická deklarácia strán tvoriacich dnešnú koalíciu dala tušiť, že bude doplatenie priamych platieb pre poľnohospodárov akousi samozrejmosťou. Napriek tomu v tomto dokumente takýto jasný záväzok zo strany vládnej koalície nie je. Neviem, či to bola opäť len nejaká fatamorgána, ktorá sa zazdala predo mnou a pred poľnohospodármi a ľuďmi žijúcimi v tejto oblasti. Naopak, čo by len pár dní vládnutia tejto vlády táto vláda vytvorila stratu v agrárnom sektore viac ako 200 mil. korún nárastom úrokovej miery, rastom cien pohonných hmôt spôsobených prepadom koruny, je priďaleko od predvolebných sľubov. Agrárny sektor je príliš naviazaný na úverovanie.

Pán premiér, vo svojom úvodnom vystúpení pred Národnou radou ste označili predchádzajúcu vládu "macošskou" k poľnohospodárom. Dovoľte mi aspoň pár čísiel. V roku 2003 rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva bol 13 mld. Sk, rok 2006 - rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva 21,3 mld. korún a mimo toho mimorozpočtový účet 3 mld. korún, 24,3 mld. korún. Tá "macošská" vláda zdvojnásobila plat do oblasti poľnohospodárstva. Dúfam, že tá vaša bude ešte lepšia a o 4 roky oblasť pôdohospodárstva dostane 50 mld. korún.

Ale taktiež by som chcel len pripomenúť, že tá predchádzajúca "macošská" vláda vytvorila ziskové odvetvie z poľnohospodárstva, pretože aj v roku 2004, aj v roku 2005 bola ziskovou. Nepotrebovali sme poskytovať bonifikáciu úrokovej miery pre agrárny sektor, pretože úroková miera v medziobdobí klesla viac ako o 10 percentuálnych bodov. Táto tendencia, ktorá je tu nastolená a keď nebude zmenená, bude veľmi, veľmi negatívna na oblasť pôdohospodárstva.

Pôda neznámych vlastníkov. Citujem: "Vláda zákonným spôsobom dorieši problematiku pozemkov neznámych vlastníkov." Chcem len podotknúť, že zákon č. 180/1995 Z. z. vo svojom § 15, ktorá bola prijatá vtedy, keď dve politické strany zo súčasnej koalície boli vo vláde v roku 1995, prijala už raz zákon. Neviem, aký zákon má táto vláda na mysli.

Ale taktiež, keď som čítal ďalej, je tam záväzok tejto vlády predať pôdu tým, ktorí na nej hospodária. Ale opäť som sa nedočítal záväzku z predvolebného obdobia, ktorá hovorila o dlhodobých splátkach pre tých, ktorí na nej hospodária. Zdá sa, že opäť to bola len fatamorgána. Táto pôda, pokiaľ by sa dostala do vlastníctva obcí a miest v celom regióne na celom území Slovenskej republiky, by určite bola najväčším impulzom a najväčším zdrojom rozvoja regiónov a zníženia regionálnych rozdielov. Kde je možné a pre koho je to možné najlepšie využiť? Pre jednotlivcov alebo pre spoločnosť, ktorú reprezentuje samospráva legitímne zvolená na základe vôle občanov, ktorí žijú v danom regióne?

Obchodné reťazce. Dovoľte, aby som zacitoval z tohto vládneho materiálu: "Vláda prijme legislatívne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodných reťazcov." Opakujem - "niektorých obchodných reťazcov". Prečo nie všetkých? Sú rovní a rovnejší? V rámci solidarity? Ako sa jasne zdá, pozabudlo sa na zníženie sadzieb DPH na základné potraviny. O tom jasný záväzok v tomto materiáli nie je. Možnože je to ilúzia? Ale opäť neviem.

Oblasť lesného hospodárstva. Je skutočne chvályhodné a som nesmierne, nesmierne rád, že táto oblasť je takýmto spôsobom zapracovaná do tejto kapitoly. Na str. 18 sa píše: "Vláda zabezpečí neprivatizovateľnosť lesného majetku vo vlastníctve štátu." Chcem len podotknúť, že existuje zákon v Slovenskej republike pod č. 92/1991 Zb., vo svojom § 10 bod 3 písm. b) sa píše: "Predmetom privatizácie nemôže byť lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu a akcie ich obchodných spoločností." A keďže ani toto ešte nepostačuje, existuje zákon č. 326/2005 Z. z., vo svojom § 50 o správe lesného majetku štátu v ods. 1 a 10 sa dávajú ešte jasnejšie garancie a pravidlá.

Citujem ďalej zo str. 18: "Vytvoríme legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy z titulu obmedzenia." Zákon č. 326/2006 Z. z. vo svojom § 7 o vyňatí a obmedzení využívania lesnej pôdy v bode 3 obsahuje znenie, že "žiadosť musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu". Predpokladám, a keď som tento zákon predkladal v Národnej rade, tak som uviedol, že tento súhlas určite vlastník alebo správca vydá len za podmienky, keď bude jasné, akým spôsobom dostane zabezpečené. To znamená, že aj legislatíva, aj technika je zabezpečená. Táto vláda, keď naplní financiami, má aj túto úlohu splnenú tak, ako tú predchádzajúcu úlohu.

Takéto úlohy a takéto záväzky dávať do vládneho programu je veľmi jednoduché a ľahko splniteľné.

Oblasť potravinárstva akosi vypadla z tohto materiálu, resp. sa zúžila len na jednu jedinú vetu. Máme to chápať, že potravinársky priemysel a potravinárstvo v podmienkach Slovenskej republiky nie je prioritou alebo nebude prioritou na nasledujúce obdobie? Keď potravinársky priemysel bol najviac podporený na to, aby splnil všetky podmienky Európskej únie a aby mohol úspešne rásť? Má na to vytvorené všetky podmienky. Prečo sa ňou nezaoberať?

Najaktuálnejšou otázkou v súčasnosti v podmienkach Európskej únie, ale trúfam si povedať, že nielen Európskej únie, ale aj celosvetovo, je jedna závažná oblasť v oblasti veterinárnej starostlivosti alebo veterinárnej. Je to vtáčia chrípka, ktorá ohrozuje nielen zvieratá, ale aj obyvateľov. V okolitých krajinách, len v Maďarsku je viac ako 37 ohnísk, zlikvidovali niekoľko miliónov kusov hydiny. Nie je ani jedna jediná zmienka v tomto materiáli a nie je žiadna snaha o garantovanie tejto bezpečnosti územia Slovenskej republiky.

Na str. 18 sa opäť píše, že "vláda podporí zriadenie centier excelentnosti v oblasti vedy a výskumu v pôdohospodárstve". Skutočne vysoko oceňujem túto snahu, len chcem pripomenúť, že 1. 1. 2006 boli zriadené dve takéto centrá, a to Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu v Nitre a Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Táto úloha tiež je "vyfajknutá" z programového vyhlásenia vlády - akcia splnená.

Skutočne, keď som si dôkladne prečítal tento materiál, tak som si kládol niekoľko otázok. A som nesmierne rád, že v rokovacej sále je aj prítomný minister financií. Neustále som si kládol otázku, na ktorú som nevedel jednoznačnú odpoveď, preto dovoľte, aby som vyzval ministra financií, aby predstúpil pred Národnú radu pri prerokúvaní takto závažného dokumentu, aby jasne vysvetlil a povedal svoj názor pred Národnou radou, akým spôsobom chce všetky tie sľuby, ktoré sú obsahom programového vyhlásenia vlády, naplniť aj finančne. Pretože bez toho je to len ilúzia a populizmus.

Po dôkladnom preštudovaní tohto dokumentu zdá sa, že to je skôr "kuchárka pre čarodejníka" ako návod, ako oklamať voličov, ako navodiť dojem, vytvoriť ilúziu populistickým spôsobom v očiach voličov a skutočne zakryť nezrealizovanie predvolebných cieľov a nenaplnenie sľubov daných voličom a občanom tejto republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa... Najskôr procedurálny návrh - pán poslanec Bugár, nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som vás poprosiť, aby ste upozornili vládu, že prerokúvame veľmi dôležitý materiál, znovu je tu len jedna tretina celej vlády.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem za pripomienku, rešpektujem. Žiadam, pán predseda vlády, pán predseda vlády, musím poprosiť, keby ste niekoho poverili, aby sa členovia vlády dostavili do rokovacej sály.

Budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Prihlásili sa na vystúpenie pána Simona: pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Faič, ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Bugár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Košútovú.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán poslanec Simon, dôkladne ste podrobili kritike programové vyhlásenie vlády na nasledujúce 4 roky. Veľmi dobre chápem, prečo ste to urobili, pretože už viac ako 25 rokov pôsobím v poľnohospodárskej prvovýrobe. Toto programové vyhlásenie totiž nepoškodzuje záujmy poľnohospodárov a vidieka tak, ako to bolo v programovo vyhlásení v roku 2002. Nemá v programe podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinovými výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní tou formou, ako to mala vaša vláda.

Všetci sme svedkami toho, ako sa vám ten cieľ z roku 2002 podarilo splniť. V obchodných reťazcoch nám ponúkajú všetok odpad v ovocí, zelenine, mäse, ktorý sa nepodarilo umiestniť, teda komodity, ktoré sa nepodarilo umiestniť na západných trhoch. Na Slovensku sa vám podarilo úspešne zlikvidovať domácich pestovateľov a výrobcov. Dotácie ste namierili do pestovania tabaku.

Aj o slobodnej konkurencii, ktorú vo vašom programovom vyhlásení ste deklarovali, mali poľnohospodári a vy úplne rozdielne predstavy. Vaša predstava, že mizerne dotované slovenské podniky budú rovnocenným súperom pre silne dotovaných ostatných európskych poľnohospodárov bola síce pre poľnohospodárov lichotivá, ale vedeli, že idú do vopred prehratého boja. Na ich požiadavky ste nereagovali, v decembri minulého roku ste ich degradovali na úroveň nespokojných sedliakov.

Verím, že po štyroch rokoch tejto novej vlády nebudem mať fatamorgány, tak ako ste ich mali vy. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán exminister, treba však pripomenúť tým, ktorí sa celkom nevenovali parlamentnej robote, že nielen vláda bola macošská k poľnohospodárom, ale aj tento parlament. Pretože spomeniem iba rozpočet, schvaľovanie rozpočtu na tento rok, ktorý momentálne prebieha, keď sme mali odsúhlasené priame platby do výšky 65 % úrovne starej pätnástky Európskej únie a vláda prišla s pôvodným návrhom na 42 %, potom s odretými ušami v tomto parlamente sa odsúhlasilo sotva 54 % priamych platieb, a to bolo po štrajku, ktorý zorganizovali poľnohospodári tu pri tomto parlamente, keď mali možnosť s týmito poľnohospodármi sa stretnúť aj predstavitelia tohto parlamentu. Takže to je o tých číslach, ktoré tu momentálne boli.

A prečo tento parlament? No preto macošsky sa správal, pretože predtým parlament v čase, keď sme mali menšinu v tomto parlamente ako opozícia, prijal uznesenie, ktorým zaviazal vládu, aby pri zostavovaní rozpočtu rešpektovala odsúhlasené pravidlá, ktoré nám boli odsúhlasené v rámci Európskej únie, teda do výšky 60-65 % podľa toho, ktorý rok to bol. Nieže parlament toto neupravil, neprijal môj pozmeňujúci návrh, ale tento parlament nebol ani ochotný zrušiť svoje vlastné uznesenie, ktoré nebol schopný naplniť, tak preto aj tento parlament sa správal macošsky.

A jednu poznámku ešte k tým obchodným reťazcom. Váš kolega vo vláde, neblahej, Pavol Rusko prišiel veľmi iniciatívne s návrhom do tohto parlamentu a koalícia mu to odhlasovala, keď sa poponáhľal zrušiť zákon o obchodných reťazcoch, mimochodom, s terajším predsedom vlády sme boli spolupredkladatelia tohto zákona do parlamentu a tento parlament ho prijal, ktorý riešil situáciu, ktorá teraz následne je problémom na Slovensku, ale nedoriešil... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Pán predsedajúci, pán kolega Simon nenašiel v časti starostlivosti o životné prostredie Naturu 2000, ale určite by tam nenašiel ani nič iné. Pretože špeciálne táto časť programového vyhlásenia vlády predstavuje všeobecné frázy bez akejkoľvek kvantifikácie, a dovolím si tvrdiť, že je to iba jedno rétorické cvičenie.

Čo sa týka pôdy nezistených vlastníkov, tak úmysel vlády, citujem, "doriešiť ju v prospech podnikateľských subjektov, ktoré na nej hospodária", skrýva v sebe zoštátnenie lesných pozemkov nezistených vlastníkov. Totižto tieto pozemky s výnimkou podielov v urbariátoch si podnikateľské subjekty nemohli ani nemôžu prenajať. Okrem toho vláda nebude môcť konať v tejto veci, kým Ústavný súd nerozhodne o podnete generálneho prokurátora, ktorý namietol súlad ústavy s prevodom pôdy na štát. To znamená, že aj vláda bude musieť rešpektovať nález Ústavného súdu, a teda podľa môjho názoru nemala sa zaväzovať k nijakým krokom vo vládnom vyhlásení.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, iste si pamätáte, aká predloha prišla do parlamentu poslaneckého návrhu zákona o obchodných reťazcoch. Bol som spoluautorom prvej aj druhej verzie. Tento zákon vytváral alebo stanovoval podmienky pre správanie sa obchodných reťazcov na trhu a, samozrejme, aj zamedzenie zneužívania ich ekonomickej sily. Ale aby vôbec mohol tento zákon byť prijatý, muselo sa ísť na kompromisy, a tak mnohé veci, ktoré tam boli skutočne postavené tak, aby riešili situáciu, museli byť vypustené, aby sa dosiahol nejaký kompromis, aby v parlamente zákon prešiel. No a boli ste súčasťou vládnej koalície, boli všetky snahy a nakoniec sa aj uskutočnili, aby ten zákon bol, ako sa hovorí, úplne benevolentný, najprv vyčistený a potom sa urobili všetky kroky preto, aby nemohol pôsobiť tak, ako bola jeho konštrukcia postavená.

To znamená, že ak sa teraz vy kriticky vyjadrujete k niektorým pasážam, že sa chce čosi riešiť ohľadne postavenia a fungovania obchodných reťazcov na trhu a ich správanie na trhu Slovenskej republiky, tak sa tomu skutočne čudujem, pretože keď ste mohli, ste neurobili nič, aby ten zákon bol silný a aby bol najmä účinný.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na vystúpenia s faktickými poznámkami pán poslanec Simon, nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som najskôr povedal, že je to zo strany vlády neúcta vo vzťahu k parlamentu, pri prerokovaní štyria členovia vlády.

Dovoľte, aby som zareagoval. Pani poslankyňa Košútová, v skutočnosti by som veľmi rád podotkol, že práve strana SMER bola jedna z tých, ktorá znemožnila predchádzajúcej vláde prerokovať materiál, ktorý som predložil do Národnej rady, trikrát a dosť a 50 mil. pre obchodné reťazce, za ten "bordel", za tú nehoráznosť, ktorú predávajú v obchodných reťazcoch. Takže práve strana SMER bola tá, ktorá zablokovala a znemožnila prerokovať a prijať ešte v minulom období, lebo keby tak sa stalo, dnes už takýto tovar, dúfam, by sme nemali na našich stoloch.

Čo sa týka tých priorít, ktoré tá predchádzajúca vláda mala, programové vyhlásenie vlády je stále aktuálne a vychádza z toho, čo je najaktuálnejšie. Predchádzajúce obdobie bolo aktuálne z hľadiska vstupu do Európskej únie a vybudovanie všetkých inštitúcií. Napriek tomu, že predchádzajúce obdobie tam vytvorilo časový sklz, sme to zvládli.

Pán poslanec Cabaj, áno, je to tak, to, čo ste povedali, je pravda - s jedným doplnením. Tá predchádzajúca vláda nemala vo všetkých svojich častiach politickú vôľu na to, aby to splnila. Ale táto vláda, ktorá dnes tu je, všetky tri subjekty deklarovali politickú vôľu doplatiť priame platby farmárom. Napriek tomu jednoznačná garancia v tomto dokumente tam nie je.

No a, pán poslanec Faič, veľmi v krátkosti, dúfam, že budete sa venovať parlamentu trošku viac ako v predchádzajúcom období, lebo mám dojem, že štyri roky ste spali.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S procedurálnym návrhom, pán poslanec Prokopovič? Nie. Práve chcem oznámiť... Ešte nie? Chcem oznámiť, vyhlasujem prestávku od tejto chvíle, aby sme umožnili pánovi poslancovi Novotnému vystúpiť, a budeme pokračovať o 13.00 hodine. Žiadam predsedu vlády, aby zabezpečil na 13.00 hodinu účasť všetkých členov vlády v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady.

A teraz zapnite mikrofón, prosím vás, pánovi poslancovi Prokopovičovi.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som požiadať členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, aby v zmysle písomnej pozvánky, ktorú včera alebo dnes ráno dostali, sa dostavili o 12.00 hodine, teda teraz hneď po skončení tejto časti schôdze, do miestnosti č. 34, t. j. do zasadačky výboru pre obranu a bezpečnosť.

Ďakujem, pán predseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie Národnej rady do 13.00 hodiny, o 13.00 hodine budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Novotného a pripraví sa pán poslanec Faič.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať v rokovaní, ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný. Chcem požiadať zároveň všetkých členov vlády, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby zaujali svoje miesta.

V. Novotný, poslanec: Vážení členovia vlády, predkladateľ tu ešte nie je, tak chvíľu počkám.

Vážení členovia vlády, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v predvolebnej kampani, ale aj za predchádzajúce štvorročné obdobie bola strana Smer - sociálna demokracia najväčším a nezmieriteľným odporcom reformy zdravotníctva, ktorú realizovala Dzurindova vláda. Smer kritizoval v podstate všetko, čo sa v legislatíve aj v exekutíve v uplynulom štvorročnom období udialo. Vrcholilo to v predvolebnej kampani, kde sme sa dozvedeli, že Dzurindova vláda urobila zo zdravia obchod, že odovzdala zdravotníctvo do rúk finančných skupín a že zdravotná starostlivosť je nedostupná pre veľkú časť obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť zaplatiť za služby. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zo strany Smeru boli tieto tvrdenia obyčajným klamaním verejnosti. A viete, prečo to tvrdím s takou istotou? Lebo som čítal Programové vyhlásenie vlády, ktorej najsilnejšou súčasťou je strana Smer. Na základe programového vyhlásenia môžem pokojne konštatovať, že Ficova vláda ani tak nechce zrušiť reformu zdravotníctva, ako ju skôr chce navonok ľúbivými opatreniami pokaziť. Reformu zdravotníctva chce Ficova vláda len, prepytujem za výraz, vykastrovať a myslí si, že tak sa vlastne nič nestane. Veď Dzurindova vláda urobila tú ťažkú prácu so zmenou celého systému, s naštartovaním procesov racionalizácie hospodárenia s verejnými zdrojmi. Realizovala transformáciu poisťovní tak, aby bola maximálna kontrola jej hospodárenia. Oddlžila celý systém s tým, že dnes sa rezort nezadlžuje, že funguje lepšie ako predtým, že efektivita poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zvýšila, že kontrola kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom Úradu pre dohľad sa posilnila. Takže čo vlastne bolo v reforme zlé, v tej reforme, ktorú toľko neochvejne kritizoval Smer. Čo vlastne Ficova vláda zmení? Citát z Programového vyhlásenia vlády: "Vláda zruší ešte v roku 2006 niektoré poplatky nemajúce priamy súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečí pre poskytovateľov kompenzáciu." A ja dodávam, že vláda spadla do pasce vlastných sľubov. Poplatky sme nezaviedli preto, aby na nich niekto zarobil, ani preto, ako nás upodozrievala vtedajšia opozícia, aby sme zhoršili dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre sociálne najslabších, ale preto, aby sme obmedzili nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neúnosná. Po zavedení poplatkov na ambulanciách podľa relevantných prieskumov klesla návštevnosť primárnej ambulantnej starostlivosti o 10 % a už v špecializovanej ambulantnej starostlivosti o 2 %. Počet predpísaných receptov sa znížil o 8 %. Pričom podľa prieskumov ľudia nevnímali, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zhoršila. Proste prestali chodiť tí, ktorí to naozaj nepotrebovali. Teda dvadsaťkorunáčky, aby som ich nazval tak ľudovo, viedli k zníženiu nadspotreby zdravotnej starostlivosti predovšetkým u praktických lekárov. Znamenali tiež zaujímavý príjem vo výške asi 6 - 8 000 korún mesačne v priemernej ambulancii. Päťdesiatkorunáčky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v nemocnici za jeden deň znamenali tiež zaujímavý príjem pre zdravotnícke zariadenia. Včera sme o tom diskutovali, aj predvčerom vo výbore, že koľko to bolo, a či to bolo veľa či málo, takže niekoľko konkrétnych čísel. Geriatrické centrum svätého Lukáša v Košiciach so 100 lôžkami malo za minulý rok príjem zo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti 1,6 milióna slovenských korún. Finančné prostriedky boli využité na dobudovanie prvého hospicu v Košickom kraji. Fakultná nemocnica Bratislava mala za minulý rok príjem 39 miliónov slovenských korún, čo bolo použité a minuté na nákup monitorovacej techniky. Fakultná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach mala príjem 22 miliónov korún, čo bolo použité na nákup matracov a dodatočné vybavenie kuchyniek pre pacientov. Banskobystrická fakultná nemocnica mala príjem 10 miliónov korún, čo bolo použité na skvalitnenie stravovania a stravovacej techniky. Čiže môžeme konštatovať, že príjmy za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti boli v nemocniciach použité na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, respektíve, aby som bol úplne presný, na zlepšenie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Dvadsať- a päťdesiatkorunáčky neviedli k nedostupnosti, len k zodpovednosti za použitie zdravotnej starostlivosti. Naopak, a o tom som nepočul ani riadok, ani zmienku, sociálne najslabším sme dali 50 korún mesačne k sociálnej dávke ako príspevok na zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na to, či čerpali, alebo nečerpali v danom mesiaci zdravotnú starostlivosť, aby neboli ohrození z dôvodu nedostatku, o čom veľmi často hovorili predovšetkým politici Smeru.

Takže toľko k úlohe dvadsať- a päťdesiatkorunáčok vo fungovaní zdravotníctva.

Vláda ich teda zruší a ja sa teda pýtam, akými prostriedkami chce limitovať nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, vláda sľubuje v Programovom vyhlásení vlády, že zabezpečí poskytovateľom kompenzáciu, a ja sa pýtam ako. Ak sa od septembra nariadením vlády zrušia, pardon, prestanú vyberať poplatky, ako sa od septembra budú kompenzovať a akým mechanizmom, preto hovorím, že sa nezrušia, len prestanú vyberať, pretože poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti definuje zákon o rozsahu a ten nenovelizuje a nevypúšťa mať poplatky. Zákon o rozsahu len určuje, v akej miere a za čo možno vyberať poplatky. Ich výšku určuje vláda nariadením, čiže poplatky sa budú vyberať, len ich výška bude nula, keď to mám tak veľmi jednoducho povedať, skrátka sa nebudú vyberať, ale nezrušia sa.

Takže pýtal som sa, ako budú kompenzované a akým mechanizmom od septembra do konca roka. Primárna ambulantná starostlivosť je platená kapitačnou platbou. Výška tejto platby je súčasťou zmluvného vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom. Ako ich teda chcete zvýšiť, vláda cenu neurčuje, kapitácie, je vecou dohody medzi poisťovňou a poskytovateľom, ako dáte príkaz poisťovniam, aby im zaplatili v kapitačnej platbe viac, aby im to kompenzovalo straty za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak sa vám aj podarí dohodnúť so zdravotnými poisťovňami, o čom teda dosť pochybujem, a oni ich pod vašim nátlakom zvýšili tejto kapitačné platby, pýtam sa, odkiaľ na to vezmú prostriedky, keď majú schválené rozpočty a rozpočtované prostriedky na rok 2006, odkiaľ na to zoberú ďalšie prostriedky. Podobne by som mohol hovoriť o špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorá je platená za bod. Ako zvýšime cenu bodu, aby sme vykompenzovali straty v týchto ambulanciách v septembri? Nemocnice sú platené za ukončenú hospitalizáciu. Ako zvýšite platbu za jednu ukončenú hospitalizáciu od septembra, keď už sú podpísané zmluvy? Naozaj ma to zaujíma, na tento mechanizmus sa budem opakovane pýtať.

A jedna konkrétna otázka na pána ministra Valentoviča. Prichádzate zo Spoločnej zdravotnej poisťovne. Má táto poisťovňa na to pripravené zdroje? Ja vám odpoviem, pán minister, nemá. Nemá. Takže v rozbehnutom roku vláda prostred vezme poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, do konca roka je, asi 1 miliardu slovenských korún. Proste vezme. Len tak, bez možného mechanizmu a zdroja kompenzácie. Veď nech sa zadlžujú a zvyknú si na diétu. Sociálny štát a la Smer je vraj o solidárnosti, len prečo majú zaplatiť vágne predvolebné sľuby Smeru lekári a nemocnice, to nechápem. Zrušenie poplatkov znamená ročne výpadok asi 2,5 miliardy korún, čiže ak v Programovom vyhlásení vlády, vy o 3 odseky nižšie hovoríte, že, citujem: "Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšenia platieb za poistencov štátu zo 4 % na 5 % priemernej mzdy", je to síce potešiteľná správa, už sme v januári budúceho roku, je to síce potešiteľná správa, až do okamihu, že 40 % z tohto navýšenia pohltí výpadok vzniknutý odstránením platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. A dnes ani nedokážeme vyčísliť, koľko zhltne nadspotreba zdravotnej starostlivosti po uvoľnení stavidiel. Ale keď poviem, že 2 - 3 miliardy, nebudem ďaleko od pravdy. Len pri liekoch sa podľa odborníkov očakáva nárast spotreby o 1 miliardu korún. Teda síce chvályhodne, za to vás chválim, pridáte asi 6,6 miliárd do rezortu, ale druhou rukou vy ich aj hneď spotrebujete na kompenzáciu za poplatky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zaplatenie nadspotreby. Samozrejme, v Programovom vyhlásení vlády nechýba ďalší prísľub, že vláda zlepší ohodnotenie práce zdravotníkov, veľmi sa teším ako zdravotník a zamestnanec Fakultnej nemocnice v Košiciach. No chýba len vysvetlenie z čoho a ako. Zvýšenie odvodov za poistencov zo 4 na 5 % priemernej mzdy sme už prebrali, takže peniaze sme už minuli. Ostáva otázka, z čoho chcete zvyšovať platy a hlavne ako ich chcete zvyšovať. To zase v štátnych príspevkových organizáciách zavediete domotivujúce tabuľkové platy a dáte príkaz štátnym poisťovniam, aby im viac platili, aby mali na vyššie platy? No ale čo potom s protirečivosťou tvrdenia z toho istého Programového vyhlásenia vlády, vláda podporí vytvorenie systému diferencovaného prístupu pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na základe efektivity a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Proste neskutočná protirečivosť, teda radšej, ešte raz, zlepšíme ohodnotenie práce zdravotníkov, ako píšete v Programovom vyhlásení vlády, je totiž predpokladom humanizácie prístupu zdravotníkov k pacientom, ale zároveň budete diferencovane platiť poskytovateľom na základe kvality a efektivity. To teda nebudeme zvyšovať platy na základe kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale jej humanitu. Teda či sa sestrička usmieva, či sa lekár rozpráva dostatočne dlho a milo na vizite s pacientom. V zmysle vášho uvažovania predpokladám, že to chcete urobiť vo všetkých nemocniciach a ambulanciách rovnako, veď ako by k tomu prišli povedzme sestričky v nemocnici VÚC, že by mali nižší plat ako v štátnej nemocnici. Zato poisťovňa, povedzme, mimochodom tiež štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa im zaplatí nie na základe humanity, ale efektivity a kvality. A čo ak personál bude humánny, len nemocnica neefektívna? Ako im potom zvýšite platy? Vráťme sa ešte na chvíľu k nadspotrebe. Viem, volebný program Smeru, teraz hovorím o volebnom programe Smeru, nie o Programovom vyhlásení vlády, v časti zdravotníctva objavil fenomén limitovania nadspotreby. Praktický lekár by mal byť daný do úlohy univerzálneho organizátora zdravotnej starostlivosti, len on bude môcť poslať pacienta na špecializované vyšetrenie a dokonca bude motivovaný za to, že ho nepošle. Chvála pánu Bohu, do Programového vyhlásenia vlády tento model deštrukcie existujúcej špecializovanej ambulantnej sféry a výroby polyhistorov z praktických lekárov neprešiel. Ale jeden socialistický výdobytok tam zato nechýba. Vláda presadí v roku 2007 obnovenie rajonizácie v primárnej ambulantnej starostlivosti so zachovaním slobodnej voľby lekára. Protirečivosť ako vyšitá v jednej vete. Takže podľa bydliska budem mať obvodného lekára, respektíve, ako ste uvažovali vo vašom volebnom programe, aj závodného lekára, ale zároveň si ho môžem slobodne vybrať. A to sa dá ako? Buď ideme pasívnym alebo aktívnym spôsobom organizácie ambulantnej sféry. Návrat k pasívnemu, k rajonizácii, je návrat do doby krajských úradov, ústavov národného zdravia, okresných ústavov národného zdravia. Pán minister, nevracajte nás tam. Ľudia si vedia vybrať lekára aj sami.

A teraz, dámy a páni, liberálna teória v Programovom vyhlásení vlády, prosím, dávajte veľký pozor. Vláda si je vedomá, že rozpor v nedostatku finančných zdrojov a očakávaniami obyvateľstva je možné riešiť zachovaním ekonomicky a sociálne udržateľnej spoluúčasti na vybrané typy zdravotnej starostlivosti. Keby som to čítal v Programovom vyhlásení vlády, ktorej najsilnejšou súčasťou by bola Slovenská demokratická a kresťanská únia, ani by som sa nedivil, ale v Programovom vyhlásení vlády, ktorej najsilnejšou súčasťou je Smer, ma to teda veľmi prekvapilo. Takže dvadsať- a päťdesiatkorunáčky, to teda nie, lebo zhoršujú dostupnosť. Ale priame platby, respektíve doplnkové poistenie na určitú časť zdravotnej starostlivosti, to áno. Spomínam si, keď sme schvaľovali zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ako Smer nešetril invektívami o tom, že zo zdravotníctva robíme obchod a že pravicová vláda sa neštíti brať peniaze za poskytnutie zdravotnej starostlivosti. A dnes, ajhľa, čierne na bielom v programovom vyhlásení socialistickej vlády. Treba dodať, že dnes máme asi 16 000 zdravotníckych výkonov a z nich je drvivá väčšina plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Dzurindova vláda zaviedla čiastočnú spoluúčasť len pri niektorých diagnózach a v niektorých odboroch. Ale to, že to dnes vláda, Smer, SNS, HZDS má vo svojom Programovom vyhlásení vlády, znamená, že chce rozsah čiastočne hradených diagnóz zrejme rozširovať. Tento zámer vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády otvára priestor na spoplatnenie ďalších výkonov s možnými dopadmi na - a teraz už reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti -, čím ohrozuje najmä sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Oni si to nebudú vedieť dovoliť. Ja áno, ale oni nie. Ešte, že ste nás všetkých ukľudnili v programovom vyhlásení, že síce vláda prijme opatrenia, ktoré umožnia absolvovať kúpeľnú liečbu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a nemôžu si ju dovoliť. To znamená, že, povedzme sociálne slabý, ktorý má diagnózu v kategórii B, kde je čiastočná spoluúčasť na liečebných procedúrach v kúpeľoch, dostane na to sociálnu dávku? Tak ale prečo mu ju nechcete dať, keď pôjde k zubárovi, kde je tiež čiastočná spoluúčasť? A keď už hovoríme o protirečivosti, dovoľte mi jeden z najkrajších príkladov z Programového vyhlásenia vlády. Vláda podporuje decentralizáciu v riadení zdravotníctva pri zavedení metodickej, regulačnej a kontrolnej úlohy štátu voči všetkým zdravotníckym zariadeniam. A zároveň, o odsek nižšie, vláda zamedzí nekontrolované a neefektívne rozširovanie siete zdravotníckych kapacít. Ale, dámy a páni, vláda predsa v zmysle platnej legislatívy nerobí sieťotvorbu. Alebo sa vrátime pred rok 2002 a ministerstvo zdravotníctva bude rozhodovať, koľko internistov, gynekológov a kardiológov smie byť v okrese Rožňava? Verejnú sieť predsa regulujú lekári samosprávnych krajov s tým, že štát je povinný garantovať verejnú minimálnu sieť. Teda vúckam chcete vziať túto kompetenciu, ale to sa volá centralizácia, nie decentralizácia, o ktorej hovoríte.

Veľkým sklamaním je pre mňa tých niekoľko riadkov o liekovej politike, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády uvedené. Jednak sľubujú, čo už je. Napríklad v každej kategórii jeden liek plne hradený zo zdravotného poistenia, respektíve uplatňovanie direktív Európskej únie a potom sľubuje, čo priamo ohrozuje ekonomiku zdravotníctva a verejné zdroje, a to výrazné zníženie doplatkov obyvateľstva za lieky. Nuž, odvahu sľubovať nemožno tejto vláde uprieť. To naozaj vo vláde veríte, že to dosiahnete znížením, zatiaľ presne nedefinovaným, DPH na lieky? Vzhľadom na to, že ceny sú regulované prostredníctvom kategorizácie, zníženie DPH určité zníženie koncových cien liekov prinesie, to je pravda, tu to platí, lebo ceny sú regulované. Inde zníženie DPH a zníženie cien spolu nekorelujú. Vzhľadom na to, že ceny sú regulované prostredníctvom kategorizácie, zníženie DPH, teda určité zníženie koncových cien liekov prinesie. Pri znížení DPH na lieky z 19 na 5 %, ako som sa niekde dočítal v novinách, ale v Programovom vyhlásení vlády to nie je napísané, to prinesie úsporu asi 3 miliardy na liekoch. S plnou alebo čiastočnou úhradou. Ak to bude 0 %, teda keď sa zruší DPH, budú to 4 miliardy. Takže vráťme sa k tým 3 miliardám. Tie 3 miliardy sa pri dnešných pomeroch poplatkov delia v pomere 9:1 medzi zdravotné poisťovne a pacientov. To je asi 2,7 miliardy šetrenia na zdranie zdravotných poisťovní a 300 miliónov pre pacientov. Na znížení DPH na lieky ušetrí každý pacient ročne 68 slovenských korún na hlavu. Skutočne, výrazné zníženie, ako sľubujete. Problémom je, že zníženie DPH na lieky bude znamenať výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Takže skôr ako nezmyselne zlikvidujete jednu sadzbu DPH za účelom akože šetrenia nákladov zdravotných poisťovní na lieky, pokúsim sa vám poradiť. Nech dá pán minister Počiatek ministrovi Valentovičovi tie 3 miliardy priamo do jeho rozpočtu a je to vyriešené, nemusíte znižovať DPH, tri miliardy sa vám tam dostanú. Je to rovnaké. Ďalšou možnosťou je, že budú platiť poisťovne viac za lieky. Dnes dávajú poisťovne asi jednu tretinu svojich výdavkov na lieky. Ak dajú viac, musia ušetriť na zdravotnej starostlivosti. Čiže podiel výdavkov na lieky bude narastať a nie klesať. Tak ako chcete podporovať ambulantnú sféru a nemocnice? Ako potom zvýšite platy v nemocniciach, ak im dáte menej na zdravotnú starostlivosť, keďže chcete dať viacej na lieky, aby bolo výrazné zníženie cien liekov a tak by som sa mohol pýtať donekonečna.

Na záver tejto analýzy jeden z pilierov Programového vyhlásenia vlády v časti zdravotníctvo. Vláda vráti Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu, vláda vráti Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni verejnoprávny charakter. Lenže čo vláda rozumie pod verejnoprávnym charakterom? Návrat k tomu fungovaniu poisťovní, aký tu bol pred reformou zdravotníctva? Teda nejasné pravidlá narábania s finančnými prostriedkami a tripartitné riadenie, kde 15 ľudí z odborov, zamestnávateľských zväzov a štátu riadilo rozdelenie desiatok miliárd na zdravotnú starostlivosť bez kritérií, bez tlaku na efektivitu a kvalitu zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Poisťovne platili poskytovateľom neskoro a málo a oni neplatili dodávateľom. Splatnosť faktúr bola 150 a viac dní a dlhy v rezorte miliardové. Ak niekomu v tejto krajine nestačilo poučenie z fungovania našej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne spred reformných dôb, keď boli akože verejnoprávne, tak nech sa pozrie k susedom do Českej republiky. Všeobecní zdravotní pojišťovna v predchádzajúcom období Paroubkovej vlády skončila v roku 2005 s deficitom 15 miliárd korún českých. Ale minister Rát nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na návšteve Českej republiky uistil, že po uvalení nútenej správy na Všeobecní zdravotní poišťovnu odhaduje stratu za tento rok "len" na 7 miliárd korún českých. Tak to tu vláda znovu chce presadiť? Namiesto stopercentných štátnych akciových spoločností plne kontrolovaných štátom prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, hospodáriacich vo vyrovnanom rozpočte a platiacich poskytovateľom načas, vágne, nejasne riadené, zle hospodáriace tunely na zdravotné poistenie? Nie, ďakujem. Toto nemôžem za žiadnych okolností podporiť. Takže zhrnutie. Smer nesplnil svoje proklamované štvorročné verejné záväzky a nezruší Zajacovu reformu. Vláda ju totiž nemá čím nahradiť, lebo nemá žiadnu inú koncepciu fungovania zdravotníctva. Smer však sľuboval návrat k starému systému zdravotníctva a to aj vláda chce, hoci čiastočne, urobiť. Bude rušiť poplatky, transformovať naspäť poisťovne na nejasne definované verejnoprávne inštitúcie, chce zaviesť rajonizáciu ako za socializmu, samozrejme, že chce vláda robiť sieťotvorbu. Chce aj lacnejšie lieky pre všetkých, aj kúpele pre všetkých. Nižšie DPH na lieky, chce zvýšiť platy zdravotníkom. Zároveň je však v Programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctva citeľná aj bezradnosť, lebo Smer vie, že v posledných rokoch sa oddlžený systém prestal ďalej výrazne zadlžovať. Že v nemocniciach nikdy nebolo toľko peňazí a toľko nových prístrojov ako dnes. A žiadny ambulantný lekár za uplynulé štyri roky nevrátil svoju licenciu z dôvodov, že nezarobí na ambulancii, na jej chod a svoje slušné živobytie. Čo s tým? Tak kde sa to hodí, chce vláda pod vedením Smeru pokračovať v reforme. Chce diferencovať zmluvné vzťahy na základe kvality a efektivity, chce zachovať spoluúčasť pacienta na niektorých výkonoch, chce informatizáciu systému zdravotníctva, chce posilniť verejné zdravotníctvo, chce zachovať orientáciu zdravotníctva na prevenciu, chce odbyrokratizovať zdravotníctvo. Paradoxne, tieto postuláty neboli predvolebnou agendou Smeru, ale SDKÚ - DS. To sú tie prieniky, o ktorých hovorí pán poslanec Chovanec. Snaha pokračovať v reforme ostro kontrastuje s túžbou splniť populistické sľuby zároveň. A znamená reálnu hrozbu, že sa systém znovu začne zadlžovať, že síce bude drahší, ale menej efektívny a konečne, že dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti môže byť vážne ohrozená.

Pán premiér Fico rád hovorí, že Dzurindova vláda urobila zo zdravia tovar. Nie, pán premiér Fico, zdravie skutočne nie je tovar a nikdy sme ho zaň nepovažovali. Zdravie nie je ani právo každého občana, ako to píšete v prvej vete zdravotníckej časti Programového vyhlásenia vlády. Ak by to tak skutočne bolo, tak všetky deti s vrodenou vývojovou chybou by sa mohli súdiť so Slovenskou republikou, prečo bolo porušené ich právo na zdravie? Zdravie, pán premiér, je jeden z najhodnotnejších individuálnych statkov a je zodpovednosťou každého človeka sa o svoje zdravie starať. Úlohou spoločnosti je zabezpečiť podmienky na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť na základe zásady na rovnakú potrebu rovnaká služba. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je však službou. Nech už ju poskytuje štát v príspevkovej organizácii, akciová spoločnosť, nezisková organizácia alebo súkromná ambulancia, táto služba musí byť zaplatená tak, aby pokryla reálne náklady na jej poskytnutie a primeraný zisk úmerný kvalite a efektivite poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Takýto systém sme sa snažili v uplynulých štyroch rokoch vytvoriť. Žiaľ, reformu zdravotníctva sme nedokončili. No zámery vašej vlády, ak ich naplníte, vytvorenie zdravých vzťahov v zdravotníctve výrazne skomplikujú a oddialia. Ďakujem za pozornosť.