P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Bárdos, procedurálna?

G. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som chcel upozorniť novú vládu, lebo včera pán premiér povedal, že vráti dôstojnosť Národnej rady. Pán premiér, chcem vám upriamiť pozornosť, vašu pozornosť, že o 13.00 hodine, keď sme začali rokovanie Národnej rady, bolo tu päť členov vašej vlády, ani spravodajca tam ináč nesedel. Päť členov. Viem, že ste zbadali, že som sa prihlásil, ste už zvolávali svojich ministrov a ešte stále tu nie je vláda Slovenskej republiky. Nemyslím si, že stačí to, čo ste povedali, že nie slová o politickej kultúre, ale skutky. Podľa môjho názoru skutok by bol, keby tu sedela vláda a brala by to vážne. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán premiér.

R. Fico, predseda vlády SR: Ja chcem reagovať na procedurálny návrh, nie na faktické poznámky, nie na vystúpenie. Pán poslanec, sedí tu desať členov vlády. Ja si myslím, že si nepamätám na situáciu v Národnej rade za posledných štrnásť rokov od roku 1992, že by tu sedelo desať členov vlády. Prosím, vážte si aspoň tento fakt. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Chovanec, Zvonár, Valocký, Halecký, Angyalová, Zelník, Slafkovský a Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán poslanec Novotný. Mohol by som vystúpiť tak emocionálne, ako si ty vystúpil, keď sme navrhli odvolať ministra Kaníka. Ja to neurobím, neznížim sa k tomu a viem, že aj teba to vtedy mrzelo. Ty si sa teraz predviedol ako mladý, ambiciózny straník, škoda len, že ťa nevypočul pán predseda, bol by si si naozaj šplhol. Si oveľa dôveryhodnejší, milý Vilko, môj priateľ, môžem ti to tak povedať, keď vystupuješ ako lekár, ako odborník. Keď vystupuješ a prezentuješ názory, o ktorých si skutočne presvedčený, pri našich osobných stretnutiach, keď prezentuješ také názory, ako si prezentoval na výbore. Rozhodol si sa, že budeš robiť takzvané politické tančeky, v pléne, ako si sa vyjadril predo mnou aj pred pánom ministrom. Vzhľadom na to, že si prehnal tie politické tančeky a že si sa vyslovene venoval rozboru z politického hľadiska, musel som ti to povedať. Ty a ja sme vyrástli predovšetkým pri operačnom stole, pri pôrodníckej posteli, pri posteli pacienta a nepôsobíme dôveryhodne, keď sa hráme na veľkých politikov. Ja ti držím palce, aby sa z teba raz stal ten veľký politik, ale teraz si ešte len lekár. A takýmito vystúpeniami možno upútaš pozornosť tvojich straníckych priateľov, ale určite neupútaš pozornosť odbornej verejnosti. Drž sa toho, (Potlesk.), takej formy, ako sme diskutovali na výbore. Tam si bol korektný, priamy, prezentoval si svoj odborný názor. Tu si sa, žiaľ, prezentoval ako nie dosť dobre vyzretý politik. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, procedurálny návrh? Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, navrhujem prijať uznesenie, aby poslanci nediskutovali k prípadným zákonom, lebo niekedy mám pocit, že sa tu už navrhujú a kritizujú nové právne úpravy a vôbec sa nediskutuje o Programovom vyhlásení vlády. Tá konkretizácia, čo by malo byť konkrétne ako upravené, bude predmetom rokovania, ak sa pretaví toto vládne nariadenie do jednotlivých legislatívnych návrhov. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, beriem na vedomie vaše upozornenie, ale máte možnosť v rozprave predkladať uznesenia, o ktorých budeme potom hlasovať, teraz to považujem skôr za apel na kolegyne a kolegov v rokovacej sále. Nech sa páči, pán Zvonár.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán poslanec Novotný. Kritizujete programové vyhlásenie tejto vlády, že nepokračuje v reformách, v ktorých treba pokračovať, pretože sú dobré a potrebné. Hovoriť o reforme v zdravotníctve je ako dobrý vtip. Reforma alebo skôr deforma, lebo tak je vnímaná zdravotníkmi, vyvolala v zdravotníctve stav, na aký nepamätáme. Nespokojní sú všetci, zdravotnícki pracovníci aj pacienti. Došlo k poklesu kvality zdravotníckej starostlivosti. Základné kritériá hodnotenia zdravotného stavu obyvateľstva nás kladú na posledné miesta v Európe. Včera pán poslanec Janiš povedal, že nevieme, akým spôsobom sa vyrovnáme s riešením problémov, ktoré sú spôsobené demografickými ukazovateľmi, predlžovaním sa priemerného veku života. Vieme, že v tomto parametri napriek reformám zaostávame oproti vyspelým krajinám Európy o 7 - 8 rokov. Kvalitná zdravotnícka starostlivosť sa stala pre určitú časť ľudí nedostupnou. Platí sa za všetko, za ošetrenie u lekára, za recept, za lieky, za zdravotnícke pomôcky, za pobyt v nemocnici, za kúpele. Pri nízkom dôchodku, hovorím naschvál o dôchodku, lebo starí ľudia sú väčšinou aj chorí, sú platby pre pacienta zaťažujúcim výdavkom.

Ak hovoríme o spokojnosti zdravotníckych pracovníkov, tak nebudem spomínať udalosti za posledné mesiace, poviem iba skúsenosti z vlastného pracoviska, že zdravotná sestra odíde radšej robiť pokladníčku do Tesca, lebo tam zarobí viac. A je tu programové vyhlásenie, ktoré v kapitole zdravotníctvo... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Valocký.

J. Valocký, poslanec: Vážený pán kolega, vážený pán poslanec, ja skutočne som tu nový a som niekedy zhrozený. Ja som myslel, že sme si to vo výbore povedali, ale skutočne, pán poslanec, toľko demagógie, čo ste povedali vy, tvárite sa, ako keby ste 20 rokov viedli rezort zdravotníctva, ale skutočne, tá podstata, ktorú ste povedali, je tak asi na dva mesiace tejto praxe. Aby som ostatným kolegom ozrejmil, som riaditeľom slušnej nemocnice, dá sa povedať veľkej nemocnice, hovorili ste o dvadsaťkorunáčkach, hovoril som to aj vo výbore. Pre ozrejmenie. Na dvadsaťkorunáčkach vyberie päťstolôžková nemocnica zhruba 400 000 korún. Na DPH zaplatíme zhruba 700 000 korún. Vo výbore som vám jasne povedal, keby sa neboli sprivatizovali erzetpéčky a rýchle lekárske pomoci, kde zdravotnícke zariadenia prišli o 1 600 000 korún, napríklad naša nemocnica, tak nepotrebujeme zo zdravotnej poisťovne navýšenie ani korunu, pán kolega. Hovoríte o rajonizácii. Predsa rajonizácia je potrebná z toho dôvodu, že zakladá povinnosť lekárovi ošetriť pacienta, ale pacient môže ísť ku ktorémukoľvek lekárovi, veď aj to sme si vo výbore povedali. Ja som skutočne šokovaný, ako vy dokážete s plechovou tvárou klamstvá, klamstvá a klamstvá. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel vo svojom vystúpení doplniť jeden segment ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý tu veľmi analyzovaný nebol v minulosti, myslím v minulom parlamente. V terajšom vládnom dokumente, musím pochváliť pána premiéra Fica aj pána ministra Valentoviča, o kúpeľnej starostlivosti je veľmi trefná a jasná starostlivosť. Zvýši sa, rozvinie sa a umožní sa hlavne chudobnejším ľuďom, aby mohli chodiť do kúpeľov. Myslím si, že tá situácia, keď sme v kúpeľoch vídavali naše mamky a babky v sukniach a v kroji, už je dávno preč, už myslím si, že sa tam nedostanú ani na nejaký výlet. Teraz ku konkrétnym faktom. Pred 3 rokmi ešte 75 % pacientov v kúpeľoch bolo zo Slovenska cez Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne. 25 % pacientov bolo samoplatiteľov, zahraničných a rekondičných. Situácia za 3 roky sa obrátila tak, že ten pomer je opačný. Teraz je z poisťovní iba 25 % pacientov a 75 % pacientov je zahraničných, rekondičných a ďalších. Čiže naši ľudia utrpeli v kúpeľnej starostlivosti tak výrazne, ako ani v jednej zložke zdravotníckej starostlivosti. Takže myslím si, že tie úlohy, ktoré má táto vláda, pomôže chudobným, pomôže ľuďom s nižšími príjmami. Stačí tam jeden mechanizmus, aby v indikačnom zozname zo skupiny B do skupiny A prešla choroba esenciálna hypertenzia s komplikáciami, čiže s mozgovou porážkou, infarktom, obličkovým postihnutím a očným a celé je to vyriešené. Ľudia, ktorí sú najviac ohrození, sa dostanú. A o to nám predsa ide. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Viliam Novotný, my čo sa poznáme osobne s vami, tak my sme dosť šokovaní tým, aký je rozdiel medzi osobným kontaktom s vami a teraz týmto, čo tu je, fakt. Ja normálne som rozmýšľala, že či, tykáme si, ale bude ti vykať, lebo si myslím, že sa to tu takto hodí. Takže ja som vážne rozmýšľala, či vy ste ten istý pán Viliam Novotný, s ktorým sme sa bavili osobne a ktorý mi hovoril, že je celkom rád, že prichádza nejaká vláda smerom doľava, lebo treba povoliť nejaké tie reštrikcie, ktoré ste robili osem rokov. (Smiech v sále.) (Potlesk.) Ja som vážne tak rozmýšľala, či vy ste ten istý pán Novotný, ktorý hovoril, že Rudolf Zajac je vážne jeden dosť arogantný človek a že ho mrzí, že musí obhajovať takého človeka! Ja vážne rozmýšľam, že či vy ste ten istý pán Viliam Novotný, ktorý hovoril, že dvadsať- a päťdesiatkorunové poplatky sú iba na obmedzovanie spotreby a nie na to, aby sa na nich zarábalo. A teraz kričíte, že čo s tým, že bude chýbať dvaapol miliardy. To je dvaapol miliardy málo z peňazí ľudí, obyčajných ľudí? Je to podľa mňa dosť zvláštne, že hovoríte niečo iné osobne a hovoríte niečo iné tuto za pultom.

A už len jednu vec. Tá rajonizácia so slobodnou voľbou kombinovaná, lebo ja vlastný zážitok. Moja známa išla čo najbližšie do polikliniky, lebo si povedala, že tam by chcela mať lekárku, lebo tak je to najbližšie a príjemné. A tá jej povedala, že ju nevezme. Viete, prečo ju nevezme? Lebo si ju tak obhliadla a usúdila, že asi nie je "zrovna" veľmi bohatá, povedala, že má plný stav. Ona má skôr takto, ako ma počujete, skôr bohatších pacientov. Toto by nebolo možné, keby bolo také riešenie, ako je v Programovom vyhlásení vlády. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne, ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že som žasol nad tým, čo ste, pán kolega, tu hovorilo, pretože ja neviem, či vy budete spokojne sa normálne pozerať na seba do zrkadla, keď sa budete holiť, ale veď to je, to čo ste vy predviedli teraz, nehnevajte sa, to je hanba. Na zdravotnom výbore ste boli ako med, dokonca ste povedali pred všetkými verejne, a tu sú predsa svedkovia, že 80 % z toho, čo je v Programovom vyhlásení vlády za zdravotníctvo, bolo vo vašom programe, v SDKÚ. A tu teraz hovoríte, znevažujete vetu po vete. Páni, 80 %? Všetko sme vám vysvetlili, aj otázku rajonizácie, aj toho celého, a dnes vystúpite s takou demagógiou, čo nemá obdobu. Ja vám chcem pripomenúť jednu vec. Nie vaša vláda za osem rokov urobila transformáciu alebo zásadné zmeny v zdravotníctve. Bola to práve Mečiarova vláda, ktorej aj Slovenská národná strana bola jej súčasťou, poviem prečo. Preto, že vtedy, vy sa môžete smiať, pani herečka, toto teraz nie je divadlo! (Smiech.) (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím, pán kolega...

Š. Zelník, poslanec: Pretože vtedy sme zaviedli poistný systém, rozviedli sme poistný systém, naštartovala sa verejnoprávna inštitúcia ako Všeobecná zdravotná, ako Spoločná zdravotná, vznikli ďalšie neštátne zdravotnícke poisťovne. Vtedy vznikli popri štátnych zdravotníckych zariadeniach neštátne zdravotnícke zariadenia, vy ste čo teda urobili? Len že ste stransformovali z verejnoprávnej na akciovú spoločnosť, to ste urobili transformáciu? Po ďalšie. Táto vláda mala tú odvahu, že povedala áno, my dáme 5 % z priemernej mzdy a zaväzujeme sa, že postupne budeme každý rok zvyšovať hrubý domáci produkt. Ktorá vláda to doteraz urobila? Vy koho obhajujete, pán kolega, veď to je na prospech tých zdravotníkov, na prospech tých lekárov a sestier, aby sa mohli zvýšiť aj tie platy. Je to na prospech aj týchto občanov. Táto vláda jediná mala odvahu toto povedať a zobrala si to obrovské bremeno a záväzok na seba. Ohľadom rajonizácie, prosím vás pekne, veď to musí byť. Chcete, aby občan zostal tak, že nikto ho... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský...

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, milý Vilo, mňa mrzí len to, že si nebol ešte radikálnejší, že si naozaj nepovedal pravdu, v akom stave je naše zdravotníctvo. Lebo zdravotníctvo je v takom stave dnes, že zdravotníci sú rukojemníci svojho povolania. Oni nemajú kam odísť, nemajú kam ujsť a my sa tvárime, že sú povinní poskytovať zdravotnícku starostlivosť každému, pretože máme niečo napísané v ústave a spĺňame len prvú polovicu. Ja som zvedavý, čo bude napísané v zákone, v ktorom sa ustanoví, aká časť, teda tej zdravotníckej starostlivosti, je naozaj bezplatná. Pretože sme spolu s Českom asi jedinými dvoma krajinami na svete, kde je ten systém postavený na hlavu. A to v tom zmysle, že my toho, kto službu poskytuje, nútime poskytovať službu a vôbec sa nestaráme, či ju dostane niekým aj zaplatenú. To bolo takisto treba povedať, že kým to nepostavíme z hlavy na nohy, že dôležité je, ten, kto službu poskytuje, musí ju dostať zaplatenú, on sa nemôže doprosovať, aby mu ju zaplatil niekto, čakať, kedy dostane zaplatené za 150 dní alebo podobne. On tie peniaze má dostať hneď. Až potom, keď bude dlhovať poisťovňa 5,5 mil. Sk slovenským občanom peniaze za to, že si nezaplatili, že im nezaplatila, potom sa začne minister zdravotníctva a ministerstvo starať o to, ako vyfinancovať zdravotníctvo. Pretože dnes len prehadzujeme rovnakú malú kopu a tvrdíme, že problém je niekde inde, ale problém je len v tom, že tú kopu musíme zvýšiť z peňazí, z ktorých sa platia zdravotné služby, pretože vedecký a zdravotnícky pokrok je tak ďaleko vpredu, že ani jedna krajina na svete nedokáže poskytovať pre všetkých rovnaké služby bezplatne, ako to chceme poskytovať my.

P. Paška, predseda NR SR: Zapnite, prosím, vás pána poslanca Novotného, bude reagovať na faktické pripomienky, lebo pán poslanec Bugár chcel reagovať na pána premiéra.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za všetky faktické pripomienky, aj keď som trochu prekvapený, lebo očakával som veľmi tvrdú odbornú argumentáciu a vyvracanie tvrdení, ktoré som povedal, miesto toho ma potešilo, že strana Smer ústami pána poslanca Chovanca, Zvonára, Valockého ma taký úprimný záujem o môj odborný rast, o to, ako sa mi bude dariť v politike, ako ma vnímajú moji politickí spolubojovníci zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Naozaj ma to teší, že ma takto sledujete a tešíte sa môjmu odbornému rastu a tešíte sa môjmu politickému rastu. Trochu ma už prekvapuje, že mi vkladáte do úst slová, že sa teším príchodu ľavicovej vlády a tomu podobné, ale na to si ale budeme musieť v tomto parlamente zvyknúť, lebo jedným z takých základných princípov ľavice je meniť význam slova, meniť obsah, čo to slovo hovorí, preto sa napríklad aj Nemecká demokratická republika volala demokratickou republikou, pretože slovo demokracia malo úplne iný význam.

Naozaj, keď už hovoríme o mnohých veciach, tak na pána poslanca Zelníka poviem len toľko, že rajonizácia a slobodná voľba, no viete, to je presne také ako to Programové vyhlásenie vlády, tam, kde sa to hodí, chcete "pokračovať ďalej" a tam, kde sa to nehodí, sa chcete "vrátiť naspäť". Slobodná voľba bola jedným z hlavným výdobytkov po novembri 1989 a spočíva v aktívnom prístupe pacienta na trhu so zdravotnými službami, on sám ide k lekárovi, ktorého uzná za vhodné, že by mal byť jeho ošetrujúci lekár. Rajonizácia pochádza z čias socializmu, keď sme mu lekára pridelili, buď razíme aktívny alebo pasívny prístup pacienta na trhu zdravotníckych služieb, "kombinácia dokopy" je veľkým problémom. Dochádzajú mi sekundy... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vznikla podobná situácia, ako bola včera, chcem len vysvetliť, že pán premiér reagoval na procedurálny návrh pána poslanca Bárdosa a preto nech sa páči, pán poslanec Bugár.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Túto situáciu ste dobre vyriešili, tak nie je čo komentovať. Pán premiér, vy ste povedali - a viackrát -, že treba vrátiť dôstojnosť parlamentu a vláda bude rešpektovať určité postavenie parlamentu, parlament je vždy nad vládou. No musím vás ale upozorniť na určité veci, ktoré nesvedčia o tom, že by ste tak aj konali, ako ste to hovorili. Nikdy nebolo zvykom, boli ste aj vy poslancom, nikdy nebolo zvykom v tomto parlamente reagovať na faktické poznámky okamžite, ale vždy sa počkalo, kým sa dokončia faktické a potom člen vlády, samozrejme, ak požiadal podľa rokovacieho poriadku o slovo, tak ho dostal, ale nie okamžite. A tobôž nebolo zvykom reagovať na procedurálny návrh. Musím vám povedať, že dokonca vám vynecháva pamäť, lebo veď vy ste bol poslancom a ja som osem rokov s mojimi kolegami viedol rokovania parlamentu, vy hovoríte, že nikdy v tomto parlamente nebolo toľko ministrov ako teraz. Dobre viete, že nie je to tak, dokonca ja som viackrát prerušil rokovanie parlamentu, napríklad pri interpeláciách, keď si nepamätáte, tak sa opýtajte napríklad pána podpredsedu Vetešku, ktorý sedel vedľa mňa, alebo pána Cabaja, na ktorého návrh som to urobil, a prerušili sme až do tej doby, kým neprišli ministri, napríklad na interpelácie. Takže chcem vám len hovoriť, že dôstojnosť parlamentu sama nevzniká, hlavne keď v kuse budete reagovať a nepočkáte si, tak ako hocikto v tomto parlamente, sme si rovní, každý si musí počkať, samozrejme, na to poradie, takže vás chcem požiadať, aby ste aj vy takto robili.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Chcem len ozrejmiť tým, ktorí včera neboli prítomní, že naozaj, Národná rada sa v tomto prípade riadila dohodou a nie výkladom rokovacieho poriadku a chcem znovu tak ako včera požiadať členov vlády, aby sme rešpektovali túto dohodu. Pán poslanec Pado, vy ste reagovali, chcete reagovať na pána premiéra? Na koho? Zapnite, prosím, pána poslanca Padu.

M. Pado, poslanec: To bola faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Novotného.

P. Paška, predseda NR SR: Ale vy ste sa prihlásili po ukončení.

M. Pado, poslanec: Nie, ako by som tam mohol byť! To nie je pravda.

P. Paška, predseda NR SR: Technici, vieme, pokiaľ viem, uzatvoril som možnosť a neboli ste ukázaný na tabuli. Ospravedlňujem sa.

M. Pado, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vilko, chcem ťa požiadať o jednu vec pre budúcnosť, buď taký láskavý, na najbližšom zasadnutí vášho výboru navrhni vykonať poslanecký prieskum v jednej nemocnici, päťstolôžkovej nemocnici, ktorá za rok na päťdesiatkorunových poplatkoch vybrala 400 000, to znamená, že tých 500 lôžok bolo poloprázdnych, pretože 400 000, to je 16 dní využitia týchto 500 lôžok, presne. Buď taký dobrý, prosím ťa, skús to urobiť. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Ako ďalší bol do rozpravy prihlásený pán Faič, nevidím ho tu, preto požiadam pána poslanca Bauera.

R. Bauer, poslanec: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán premiér, chcem hovoriť k trom témam Programového vyhlásenia vlády a to regionálna politika, verejná správa a využívanie fondov Európskej únie. V časti regionálna politika si vláda stavia hlavnú úlohu zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít účelnou kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenskej republiky. Disparity alebo medziregionálne rozdiely sú v dokumente spomínané niekoľkokrát, čo je samo osebe signálom, že vláda to skutočne považuje za vážny problém a chce sa ním zaoberať. Nemôžem nesúhlasiť, najmä z východu krajiny sa zdá, že rozdiely medzi regiónmi sa v posledných rokoch zvyšujú a to má negatívny dopad na celú krajinu. V menej rozvinutých regiónoch je vyššia nezamestnanosť a teda vyšší počet obyvateľov, ktorí poberajú sociálne dávky v nezamestnanosti a tiež celkovo znížená aktivita, ktorá vzniká hlavne z nedostatku pracovných príležitostí. Chcem upozorniť aj na to, že ľudia na východe krajiny to riešia tak ako aj v minulosti mnohokrát, nedostatok práce v území, odchodom za prácou do zahraničia, čo ale má zase dopad na ich rodinný život a oslabuje to rodinu ako inštitúciu vôbec. Na hľadanie opatrení a zavedenie účinných nástrojov na vyrovnávanie rozdielom medzi regiónmi je v prvom rade potrebná politická vôľa, čo vláda deklaruje, ale aj podpora odborných kruhov. Že problém nie je jednoduchý, dokazujú aj odlišné názory odborných kruhov na mieru intervencie štátu v prospech menej rozvinutých regiónov. Je známe, že existuje celá škála rôznych nástrojov na podporu riešenia regionálnych disparít, od kapitálových dotácií cez zvýhodnené úvery, či zľavy na daniach, alebo rôzne štátne príspevky, či vytvorenie vyrovnávacieho fondu, a bude pre mňa zaujímavé sledovať, ktoré nástroje a prečo vláda použije, čo v predloženom dokumente nie je ani naznačené. Ak porovnávame hrubý domáci produkt v jednotlivých krajoch Slovenska, je potrebné povedať, že štruktúra osídlenia krajov je výrazne odlišná. V Bratislavskom kraji býva 72,5 % obyvateľov priamo v Bratislave, zatiaľ čo v ostatných krajoch Slovenskej republiky v krajskom meste, respektíve v príslušnom okrese v priemere iba 22,3 %, v Prešove 12 %. Kraje boli vymedzené aj ako administratívne správne jednotky pre iné účely ako porovnávanie rozvinutosti a preto disparity treba posudzovať veľmi citlivo, tak ako je to spomenuté aj v dokumente Národného strategického a referenčného rámca, aby sa nezvyšovalo sociálno-politické napätie medzi regiónmi Slovenska. Bratislava pre ostatné regióny plní aj vyššie funkcie v priestorovej štruktúre Európy. Len škoda, že naše hlavné mesto je tak excentricky položené a že z Bratislavy do Čiernej nad Tisou je ďalej ako z Čiernej nad Tisou do Bratislavy. K jednotlivým politikám vyšších územných celkov chcem poznamenať, že kvalita existujúcich, relevantných strategických dokumentov je v súčasnosti nedostatočná, že jednotlivé vyššie územné celky majú spracované rôzne politiky a že takmer neexistuje previazanosť jednotlivých politík rozvoja regiónov v rámci vyššieho územného celku, najmä medzi územnými plánmi a programami hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ale napriek tomu, že pripravenosť jednotlivých VÚC je rozdielna, súhlasím s tým, aby regióny niesli väčšiu zodpovednosť za rozvojové politiky na svojom území.

Ďalej si vláda kladie za cieľ spracovať ucelenú víziu regionálneho rozvoja Slovenska na obdobie nasledujúcich 20 rokov. To tiež dokazuje oprávnenosť kritiky z radov opozície k neexistencii vízie. Vzhľadom na globálne rozvojové tendencie, ktoré viac či menej ovplyvňujú aj ekonomický rozvoj Slovenska, vzhľadom na zvyšujúce sa riziko povodní, vzhľadom na zlý demografický vývoj na Slovensku je však potrebné mať na rozhodovanie k dispozícii aj rôzne prognózy regionálneho rozvoja, hoc aj na 20 rokov, s ktorými vízia musí byť konfrontovaná. Takéto dokumenty si však vyžadujú svoj čas na kvalitné spracovanie či aktualizáciu a tak určite nie je možné čakať na ich spracovanie a až potom nastaviť opatrenia v Národnom strategickom a referenčnom rámci tak, ako to vláda "deklaruje" v predloženom dokumente, ako to spomínal aj kolega László Gyurovsky. Vláda sa ďalej zaväzuje výraznejšie podporovať rozvoj celoštátnej i regionálnej dopravnej infraštruktúry s cieľom zlepšenia dostupnosti územia ako elementárnej podmienky zvýšenia domácej i zahraničnej investičnej činnosti. Dostupnosť územia je kľúčová aj pre riešenia disparít medzi regiónmi a aj minulá vláda podporovala rozvoj dopravnej infraštruktúry. Ale z Programového vyhlásenia vlády nevyplýva, že chcete budovať dopravnú infraštruktúru rýchlym tempom, ako mala ambíciu minulá, predchádzajúca vláda, naopak, to tempo, ktoré chcete nasadiť, je pomalé a už vôbec neprispeje k riešeniu regionálnych disparít.

Ďalej má byť vytvorený rámec pre postupný prechod k plnej zodpovednosti samosprávnych krajov za implementáciu uceleného operačného programu príslušného regiónu. Pod regiónom sa tu zrejme myslí druhá úroveň štatistických regiónov. Chcem poznamenať, že regionálny operačný program na úrovni NUT 2 začal asi rokom a pol pripravovať región Slovensko - východ. V súčasnosti je v záverečnej etape prípravy na jeseň tento ucelený program bude preložený poslaneckým zborom Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Slovensko - západ začalo prípravu podobného dokumentu pred niekoľkými mesiacmi. Na tému regionálneho rozvoja chcem ešte povedať, že v predloženom dokument nie je regionálny rozvoj správne zaradený v existujúcej štruktúre dokumentu. Regionálny rozvoj, respektíve regionálna politika, napríklad podľa klasickej definície Klansena zahŕňa všetky verejné intervencie vedúce k zlepšeniu priestorového usporiadania hospodárskych činností a preto nemôže byť spájaný len s bytovou výstavbou.

V časti verejná správa sa vláda zaväzuje vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy a tak ďalej. Takisto vláda chce vykonať odborný audit legislatívy súvisiacej s verejnou správou s cieľom zníženia byrokracie. Chvályhodné, ak sa cieľ zníženia byrokracie naozaj podarí dosiahnuť. Skúsenosti z vládnutia strán podobného zamerania v iných európskych krajinám hovoria skôr o opaku a preto budem pozorne sledovať, či sa byrokracia naozaj odbúrava, alebo jej pribúda. V súvislosti s fiškálnou decentralizáciou je určite potrebné vyhodnotiť jej dopady na orgány územnej samosprávy s cieľom upevniť dosiahnutý stav fiškálnej decentralizácie a fiškálnu stabilitu obcí, miest a regiónov. Záväzok vlády posúdiť možnosti zredukovania organizačnej členitosti a personálnej náročnosti krajských štruktúr štátnej správy ako aj možnosti prenesenia niektorých ďalších kompetencií na orgány územnej samosprávy a záväzok zrušiť krajské úrady v čo najkratšom čase a previesť ich kompetencie na územnú samosprávu je pravdepodobne motivovaný vhodným politickým obsadením pozícii županov pre Smer - sociálnu demokraciu a Hnutie za demokratické Slovensko a nie hľadaním optimálneho modelu výkonu verejnej správy z pohľadu čo najefektívnejšieho rozdelenia právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Prenos niektorých kompetencií krajských úradov na územnú samosprávu je problematický aj z ústavného hľadiska, článok 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že na samosprávu možno preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Obec, ani vyšší územný celok nie je orgánom štátu, ale orgánom verejnej moci a isté úlohy a povinnosti štátu, napríklad obrana štátu, krízový systém, civilná ochrana, požiarna ochrana, priestupky a ďalšie sa môžu vykonávať len prostredníctvom štátnych inštitúcií. Zrušenie krajských úradov je tiež v rozpore s nasledujúcou vetou v tejto časti dokumentu, kde vláda chce zlepšiť výkon koordinačných úloh štátu zabezpečovaním sociálneho a ekonomického rozvoja v území a pri riešení krízových situácií. Podstatou existencie krajských úradov je práve koordinácia niektorých úloh štátu v území a po ich zrušení sa táto funkcia oslabí. Napríklad integrované záchranné systémy na poskytovanie pomoci v tiesni sú budované na krajskej úrovni a tieto úlohy štátu sa nedajú dobre preniesť na regionálnu samosprávu. Ďalej vláda chce pristúpiť k ostatným článkom Európskej charty územnej samosprávy, čo musím oceniť, a je to aj v súlade s predstavami Kresťansko-demokratického hnutia, ale aj ZMOS-u či Únie miest. Materiál sa v tejto časti nedotýka mnohých ďalších vážnych problémov, napríklad modernizačného dlhu na majetku územnej samosprávy alebo vysporadúvaniu pozemkov pod cestami alebo financovaniu preneseného výkonu štátnej správy a podobne, ktoré v územnej samospráve existujú a sú prioritami aj ZMOS-u pre toto volebné obdobie, čo považujem za nedostatok. Každý obyvateľ Slovenska predsa žije v nejakej obci alebo v meste a miera identifikácie sa so svojou obcou, či mestom je aj podľa posledného prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied na Slovensku veľmi vysoká a od úrovne poskytovania služieb územnou samosprávou závisí kvalita života nás všetkých. Taktiež vláda nespomína komunálnu reformu a nechce riešiť nevhodné územno-správne členenie Slovenska. Spišiaci či Zemplínčania si tak budú musieť počkať na novú vládu. V oblasti využívania fondov Európskej únie materiál len veľmi všeobecne "deklaruje" plynulé dočerpanie finančných prostriedkov predvstupových fondov a štrukturálneho fondu i kohézneho fondu zo skráteného programovacieho obdobia a vytvorenie optimálnych podmienok a mechanizmov pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov v rámci nového programovacieho obdobia 2007 - 2013. Nie sú uvedené žiadne skúsenosti zo súčasného programovacieho obdobia a návrhy ako efektívne čerpať finančné prostriedky v novom programovacom období. Chcel by som preto doplniť, že poučením zo súčasného programovacieho obdobia je, že v niektorých prípadoch je výhodnejšie a efektívnejšie zaviesť takzvané územné predalokácie finančných zdrojov a zvlášť keď hlavným cieľom regionálnej politiky je riešiť medziregionálne rozdiely. Ďalej je lepšie zaviesť predvýber jednotlivých projektov, aby sa zbytočne nemrhali prostriedky na prípravu drahej projektovej dokumentácie a počet podaných projektov niekoľkonásobne prekročí možnosti daného operačného programu, ako sa to stalo v súčasnom programovacom období napríklad pri operačnom programe základná infraštruktúra, opatrení 3.1.1., budovanie a rozvoj školskej infraštruktúry a ďalej je potrebné výrazne zjednodušiť finančné riadenie tak, aby sa na prostriedky nemuselo čakať dlhé mesiace, čo malo až likvidačné dôsledky na menšie organizácie v mimovládnom sektore pri čerpaní prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Materiál spomína len zavedenie vhodného systému finančného riadenia. Vláda ďalej chce hľadať vhodné formy zapojenia územnej samosprávy. Zase málo konkrétne. Vhodná forma zapojenia hlavne vyšších územných celkov znamená v prvom rade zvýšenie miery spolurozhodovania vyšších územných celkov o tom, ako má byť európska pomoc absorbovaná v jednotlivých regiónoch, a tým aj zvýšenie efektívnosti čerpania finančných zdrojov, pretože územná samospráva má komplexnejší pohľad na integrovaný rozvoj regiónov, pri ktorom sa dajú dosahovať výraznejšie synergické efekty ako jednotlivé rezorty. Do tejto časti sa dostalo aj rozdelenie národného strategického referenčného rámca na vecné okruhy, na ktoré sa má sústrediť čerpanie štrukturálnych fondov. Chcem však upozorniť, že vláda bude musieť uzavrieť tento strategický dokument rýchlo, lebo negociačný proces je už rozbehnutý a ak chceme začať čerpať európske prostriedky od začiatku nového programovacieho obdobia, čiže už v roku 2007, tak by nemalo nastať žiadne zdržanie. V materiáli je tiež "deklarovaný" prísľub začlenenia súkromného sektora na poskytovaní verejných služieb aj s využitím fondov Európskej únie. Je jasné, že aj súkromný sektor sa má podieľať na využívaní európskych fondov a zvlášť pri inovatívnych nástrojoch, je však rozdiel, ak súkromná firma získa zákazku a nevratné finančné zdroje, či pri riadne transparentne uskutočnenej súťaži alebo na základe súkromných vzťahov k politikom, ktorým bolo zverené rozhodovanie. Nesprávne rozhodnutie v tejto oblasti môže viesť k deformácii trhu a nemalo by sa stať, aby jeden podnikateľ staval penzión za 30 miliónov z európskych peňazí, ktoré nemusí vracať, a druhý podnikateľ si musel zobrať úver z banky, ktorý bude splácať 10 rokov. Tvorba verejno-súkromného partnerstva pre štrukturálne fondy a kohézny fond pri niektorých typoch opatrení môže byť efektívna, ak je zabezpečenia rovnosť prístupu podnikateľských subjektov k týmto zdrojom. V tejto časti som čakal, že vláda bude viac pripravená a omnoho konkrétnejšia, napriek tomu, že je to koncepčný dokument, zvlášť preto, že čerpanie európskych finančných zdrojov už prebieha tretí rok, že práce na Národnom strategickom a referenčnom rámci prebiehajú už tiež pomerne dlho, vyjednávanie s Európskou komisiou už začalo a nie je dosť času na prešľapovanie na mieste.

Dámy a páni, aj v týchto častiach Programového vyhlásenia vlády, ktorým som sa venoval, vidno veľmi všeobecné deklarácie, ktoré sú málo konkrétne, čo signalizuje nepripravenosť vlády na vládnutie. V Programovom vyhlásení vlády nevidno veľa tvorivosti, ani štátnický pohľad, ako to spomínal pán podpredseda Číž, veľmi nevidno. Vládny dokument nedáva záruky, že z dlhodobého pohľadu sa kvalita života obyvateľov Slovenska bude zlepšovať. Naopak, existujú značné riziká nepriaznivého vývoja verejných financií a spomalenie dobiehania vyspelých krajín Slovenskom. To sú niektoré dôvody, pre ktoré nemôžem podporiť toto Programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš, Halecký, končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Jánoš, nech sa páči.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán poslanec, chcel by som trošku reagovať a priznám sa, že zostal, som aj prekvapený, pretože vo výbore bola práve táto problematika Národného strategického referenčného rámca podrobne predložená a vysvetlená práve zo strany podpredsedu vlády pána Čaploviča a skúsenosti z regiónu jednoznačne poukazujú práve na to, že čerpanie z fondov bolo práve v minulosti neefektívne, neúčinné a ako vieme, všetci mnohé, veľakrát dobré a kvalitné projekty boli jednoducho odložené, čím boli postihnuté práve mnohé regióny, ktoré by sa mohli rozvíjať, keby tieto projekty boli podporené a, samozrejme, aj zrealizované. Práve tu by som chcel pozitívne hodnotiť práve skutočnosť, že vláda chce a snaží sa, čo robí týmto programovým vyhlásením, koordinovať práve čerpanie z európskych fondov (práve) pre roky 2007 až 2013. Chcel by som zdôrazniť, že tento dokument odstraňuje aj určitú diskrimináciu práve súkromného sektoru, ktorý bol z tohto čerpania akýmsi spôsobom vyňatý a myslíme si, že práve súkromný sektor, ktorý by sa taktiež podieľal na čerpaní z jednotlivých štrukturálnych fondov, by posilnil (práve) regióny, aj tie regióny, ktoré sú na určitom nižšom stupni a sú niekde inde ako len bratislavský región alebo niektoré vyspelejšie a silnejšie regióny. Takže myslím si, že vo výbore bola taká všeobecná zhoda, že práve Programové vyhlásenie rieši aj tieto skutočnosti v pozitívnom slova zmysle.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Halecký...

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, myslím si, že pán Bauer mal to veľmi pekne všetko spísané a myslím, že vidno, že pracuje v tejto oblasti. "Avšak" chcem podotknúť, že bez diaľnic, čo on takisto zdôraznil k rozvoju východu v žiadnom prípade tak skoro nedôjde. Preto diaľnice, diaľnice, diaľnice. A tu, čo chodíme medzi ľuďmi, (sa) vyvstáva otázka, ktorá je možno druhou, treťou najčastejšou, čo robili naši východniari vo vláde posledných osem rokov, že nemáme viacej diaľnic na východnom Slovensku. Takže pán Dzurinda, pán Mikloš, pán Prokopovič, ale aj pán Migaš a pán Schuster, čo tam robili, že nemáme viacej diaľnic, ako by sa žiadalo. Myslím si, že pokiaľ by títo politici vystavili dvakrát viacej, ako je možno republiková norma, a proporcie medzi krajmi, nič by sa nestalo a vždy by im ich kolegovia, vláda prepáčila, lebo vedeli by, že toto je ich právo a toto je ich povinnosť. Bez diaľnic, myslím si, že ďalej nepôjdeme. Takže táto otázka vám bude kladená ľuďmi a voličmi celých osem rokov, čo budete v opozícii. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer, reakcie.

R. Bauer, poslanec: Pánu poslancovi Jánošovi chcem povedať, že je omyl, keď si myslí, že bola vo výbore zhoda, pretože záverečné hlasovanie dokazuje niečo iné, a ak existujú, ako priznávate, takéto skúsenosti z čerpania štrukturálnych fondov, kohézneho fondu, dnes, prečo sa neobjavili aspoň niektoré tieto návrhy alebo naznačené návrhy, aké nástroje chcete použiť, akým spôsobom chcete riešiť, aké je poučenie z tohto obdobia, v tomto dokumente, pretože ide o nastavenie nového programovacieho obdobia, ktoré bude sedemročné oproti dnešnému trojročnému. Myslím si, že takýto dokument, takýto koncepčný dokument si to určite zasluhuje. Pánu poslancovi Haleckému, musíte si, pán poslanec, uvedomiť, že teraz už máte zodpovednosť vy ako súčasť vládnej koalície a preto sa asi nebudete môcť dlho odvolávať na to, čo robil pán Schuster, čo robili ďalší v minulosti. Vy máte zodpovednosť za to, čo to najbližšie roky, akým spôsobom sa bude, dostupnosť územia, dostupnosť aj východu Slovenska ako bude budovaná, akým tempom, ako to pomôže sociálno-ekonomickému rozvoju tých menej zaostalých regiónov, ktoré sú hlavne na východe a nebudete môcť sa pozerať do minulosti, kedy to bolo, pretože dnes už je doba ďalej, sú skúsenosti, nastavené veci sú veľmi dobre, krajina ekonomicky nastavená veľmi dobre, takisto príprava budovania dopravnej infraštruktúry, ale zato konkrétne tempo, rýchlosť budovania a priority, akým spôsobom, ste už teraz zodpovední vy. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Bérényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu. Pán predseda vlády, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, úprimne "povedajúc", som trošku dojatý lebo som hovoril naposledy na plenárnom zasadnutí parlamentu v roku 1992, kedy som bol najmladším poslancom v Národnej rade. Zároveň týmto som dával návod tým poslancom, ktorí neakceptujú moje argumenty, respektíve ktorých moja konštruktívna kritika neosloví, že sa dá začať repliku napríklad tým, že bolo zbytočné, že ste sa prihlásili, pán poslanec, alebo ste sa nenaučili za tých 14 rokov, nech sa páči, bolo to aj v roku 1992 tak ako dnes.

Chcel by som hovoriť najmä o otázkach zahraničnopolitických, nakoľko som bol za posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Ku koncu minulého volebného obdobia sa zahraničná politika dostávala na okraj verejných diskusií. Priamym dôkazom toho bolo napríklad vynechanie zahraničnopolitických tém z predvolebných relácií verejnoprávnych, ale aj súkromných médií. Dôvody tejto skutočnosti sú nasledovné: základné zahraničnopolitické smerovanie Slovensko bolo správne a panoval viac-menej konsenzus parlamentných strán, najmä čo sa týka členstva v Európskej únie a Severoatlantickej aliancii, presadzovanie záujmov štátu zo strany vlády bolo vykonané profesionálne a etablovanie Slovenska v dôležitých medzinárodných organizáciách bolo až nad očakávanie stabilné a silné. Odo dňa ohlásenia novej vládnej koalície je však zahraničná politika znovu veľmi intenzívne diskutovaná. Dôvody treba hľadať práve v predchádzajúcich troch bodoch, teda v tom, či zahraničnopolitické smerovanie Slovenska je správne, či aj po prevzatí moci novou vládou je stále garantované profesionálne presadzovanie záujmu štátu a či sa etablovanie a obraz Slovenska v zahraničí s nástupom novej vlády nezmenili. Odpovede na tieto otázky treba hľadať v Programovom vyhlásení vlády, ale aj v jej straníckom a personálnom zložení. Z Programového vyhlásenia vlády vyplýva takmer kontinuálne smerovanie zahraničnej politiky, dokonca v niektorých kľúčových otázkach hovorí programové vyhlásenie alebo komentár k programového vyhlásenie reálnejšie, než ako to robili zástupcovia súčasnej vládnej koalície v predvolebnom boji. Mám na mysli najmä napríklad predloženie harmonogramu stiahnutia vojakov z Iraku namiesto okamžitého stiahnutia vojakov z Iraku, táto zmena nás potešila. Vymenovanie nového ministra zahraničných vecí v osobe pána Jána Kubiša a zároveň jeho vyhlásenie, že nemieni robiť personálne zmeny v rámci ministerstva, ale ani na veľvyslanectvách, znamená pre nás dostatočnú garanciu na to, že zostanú aj naďalej zachované profesionálne, akčné schopnosti zahraničnej služby Slovenska. Na druhej strane však sledujeme doterajšie neobsadenie postu prvého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí práve stranou Smer. Tento fakt nám naznačuje, nakoľko aj nový minister zahraničných vecí je nestraník, že predsa vládne určitá neistota víťaznej strany v oblasti zahraničnej politiky. Samozrejme, ale aj na otázky personálneho charakteru má mať vláda sto dní. Váženejšie zahraničnopolitické problémy sa však vyskytli hneď v prvom mesiaci existencie novej koalície v oblasti posudzovania vlády Slovenska v euroatlantickom priestore, a to nielen z dôvodu, citujem pána premiéra, "individuálnych vyhlásení niektorých politikov", koniec citátu, ale aj z dôvodu, že súčasťou koalície, úprimne "povedajúc", je strana, ktorá nespochybniteľným právom vystupovala otvorene proti členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii, ktorej členovia, aj väčšina štátov EÚ, presadzovala, hlásila politiku vo viacerých oblastiach nekompatibilnú s kodanskými kritériami, kritériami vstupu Slovenska do EÚ. Toto programové vyhlásenie naznačuje, že tieto postoje boli buď eliminované počas koaličných rokovaní, čo ja môžem len privítať, alebo hlásateľ odložil realizáciu spomenutej politiky na neskoršie obdobie. Predpokladám, že práve v týchto spomenutých faktoch treba hľadať iné posudzovanie novej vlády Slovenskej republiky a opatrnosť v komunikácii a nie inde. Nakoľko pre Stranu maďarskej koalície je efektívne fungovanie slovenskej zahraničnej služby dôležité, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj konkrétne k zahraničnopolitickej časti Programového vyhlásenia vlády. Chcel by som takisto oceniť, ako to urobil pán poslanec Kukan, exminister, pasáž o odhodlaní novej vlády naďalej poskytovať rozvojovú pomoc a postupne zvyšovať prostriedky na ňu, pasáž o humanitárnej pomoci a o vytvorení jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí a zároveň o odhodlaní vlády pripraviť nový návrh zákona o zahraničnej službe. Z pomerne takéhoto slušného základu textu mi však chýba zmienka o vízovej politike vlády pred vstupom a po vstupe Slovenska do schengenského priestoru a preto nie je celkom jasné, či súčasná vláda mieni pokračovať v liberalizácii vízového režimu voči niektorým vybraným štátom, tak ako to robila predchádzajúca vláda na základe požiadaviek slovenských občanov, ktorí majú svojich príbuzných v týchto štátoch, ale aj podnikateľov a mimovládnych organizácii, ktoré majú svoje záujmy na západnom Balkáne či na Ukrajine. Chýba taktiež zmienka o cieľoch a predsavzatiach vlády na obdobie predsedníctva Slovenska vo Vyšegrádskej štvorke, ktoré práve teraz prebieha, od júla 2006 do júla 2007. Napriek tomu, že predložený dokument hovorí o dobudovaní ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, neobsahuje zmienku o otvorení ďalšieho hraničného priechodu medzi obcami Čierna - Solomonovo napríklad, ako to naplánovala minulá vláda na základe požiadaviek zástupcov oboch prihraničných regiónov. Ďalej s veľkým záujmom vnímame ciel súčasnej vlády nadviazať strategické partnerstvo s Českou republikou. Domnievame sa však, že takýto cieľ môže byť realizovaný jedine vtedy, ak sa podobná veta objaví aj v Programovom vyhlásení novej českej vlády. Inak zostane vláda Slovenskej republiky v pozícii nechcenej nevesty. Pocítil som určitú neistotu aj v oblasti európskej politiky v tomto podtexte, keď som si prečítal, že vláda chce vypracovať, citujem: "...analýzu stavu práv a povinnosti vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky". Aj keď text hovorí naďalej, že táto analýza má slúžiť aj k maximálnemu využitiu členstva Slovenskej republiky v EÚ nazdávam sa, že o stave práv povinnosti netreba vypracovať žiadnu analýzu, nakoľko presne popísané v programovom, teda v predvstupových dokumentoch Slovenskej republiky. Dá sa však uvažovať o vypracovaní programu a nie o jeho analýze maximálne vo využití členstva Slovenska v EÚ. Moje najväčšie prekvapenie však v prvej časti Programového vyhlásenia vlády vyvolal popis Európskej únie ako, citujem: Únie hodnôt solidarity medzi národmi a ľuďmi. Nakoľko Európska únia bola doteraz definovaná zo strany európskych konzervatívcov, ale aj socialistov a liberálov ako zväzok členských štátov a občanov členských štátov a nie národov a ľudí. Z tejto formulácie vyplýva akého odbočovanie novej vlády od základnej definície Európskej únie smerom k názorom zástupcov menej vplyvného európskeho zoskupenia Únie za Európu národov, do ktorej sa hlási aj Slovenská národná strana. Len ako pikošku mi dovoľte mi poznamenať, že podobnou definíciou Európskej únie vystúpil aj Viktor Orban, bývalý maďarský premiér, počas európskej diskusie o ústavnej zmluve. Pre mňa táto zhoda je zaujímavá, ale ani pán Orban nenašiel podporu tejto myšlienky v hlavných európskych stranách. Pri tejto príležitosti preto mi dovoľte požiadať zástupcov koalície, že ak najmä európski socialisti budú namietať túto definíciu, neobviňujte nás, europoslancov za SMK napríklad, za nepríjemné otázky, ale tých, ktorí presadili túto definíciu do Programového vyhlásenia vlády. Napriek všetkých výhradám Strana maďarskej koalície je za to, aby bol v zahraničnej politike parlamentný konsenzus. Podmieňujeme to však štyrmi reálnymi očakávaniami. Vláda by mala aj v konkrétnych krokoch budovať silnú Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu, po prvé, po druhé, naďalej prehlbovať partnerstvo s USA, po tretie naďalej prehlbovať dobré susedské vzťahy aj s Maďarskou republikou, po štvrté, aktívne vystupovať na medzinárodnej pôde v prospech budovania demokracie, ľudských a menšinových práv, najmä v štátoch západného Balkánu a východnej Európy.

Dámy a páni, sme otvorení parlamentnej spolupráci v oblasti zahraničnej politiky. Ďakujem za pozornosť.