M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Mamojkovi, nech sa páči, pán poslanec László Nagy.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, pri počúvaní pána predsedu vlády a ďalších členov vlády o Programovom vyhlásení vlády, pri čítaní Programového vyhlásenia vlády som mal zmiešané pocity. Miešali sa dobré pocity so zlými. Mal som dobrý pocit z toho, ak hovorí o tom, že sa nebudú znižovať štandardy ľudských práv a práv národnostných menšín na Slovensku v porovnaní so súčasným stavom, lenže ani vo svete, ani v Európe právne štandardy nestagnujú, ale rozvíjajú sa a rozvíjajú sa práve aj právne štandardy aj v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Ak vaše slová, pán predseda vlády, znejú úprimne, tak by mala byť formulácia o tom, že vláda chce udržať krok a tempo s rozvojom ľudských práv v Európe, ale, žiaľ, potom sme nepočuli ani slovo, len o tom, že sa zachovajú, to, čo bolo dosiahnuté. Mám dobrý pocit z toho, že táto vláda vo vzťahu k národnostným menšinám bude postupovať v duchu schválenej dikcie Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, ale som zneistený, keď vidím, že ani slovo nepadlo o predložení realizačných zákonov, ktorými by sa mala Európska charta realizovať na Slovensku. Oveľa závažnejšia je však skutočnosť, že programové vyhlásenie sa nezmieňuje o rešpektovaní rámcového Dohovoru na ochranu národnostných menšín Rady Európy. Rámcový dohovor je závažný, teda že sa nezmieňuje, je to závažný nedostatok, lebo rámcový Dohovor na ochranu národnostných menšín Rady Európy je takpovediac ústavným dokumentom v oblasti práva národnostných menšín, ktorý je záväzný aj pre Slovenskú republiku. Navyše nesmieme opomenúť, že v roku 2007, čiže na budúci rok Slovenská republika bude predsedajúcou krajinou Výboru ministrov Rady Európy. S nádejou som počúval podpredsedu vlády pána Čaploviča hovoriť o tom, že sám bude iniciovať prijatie novely zákona o rovnakom zaobchádzaní, aby dočasné vyrovnávacie opatrenia vo vzťahu k národnostným menšinám sa legalizovali. Súhlasím s ním, že náročné úlohy a ciele vo vzťahu k rómskej menšine bez legalizovania dočasných vyrovnávacích opatrení, ktoré existujú, ktoré fungujú, ak nechceme porušiť právny stav, nebude možné dosiahnuť. Som teraz rozčarovaný a sklamaný, lebo ani predseda vlády pri uvádzaní programového vyhlásenia ani programové vyhlásenia o ničom takom sa nezmieňujú. Taktiež, žiaľ, programové vyhlásenie sa nezmieňuje o ďalšom osude Rady vlády pre národnostné menšiny ako aj Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómsku komunitu. Chceme dôverovať úprimnosti vládneho programu v oblasti národnostnej kultúry, ale ako tomu dôverovať, keď autori textu národnostnú kultúru degradujú do kategórie miestnej kultúry. O čom bude potom úrad pre menšiny v Slovenskej republike, o miestnej kultúre? Vzniká dojem, že v mnohom ohľade tu ide iba o púhy formalizmus. "Vláda", citujem, "bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva, najmä vo výučbe v materinskom jazyku všetkých národnostných menšín v rámci Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Výučba v materinskom, výučba v jazyku národnostnej menšiny však nemôže ísť na úkor kvality výučby štátneho jazyka, štátneho, slovenského jazyka", koniec úvodzoviek, hovorí sa v texte programového vyhlásenia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto má byť najväčší problém školskej politiky národnostného školstva na Slovensku? A nie to, aby aj žiaci z národnostných škôl sa rovnako úspešne vyrovnávali s víziami 21. storočia ako ostatní žiaci? Ja si myslím, že je to pomýlené.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. S cieľmi, ktoré sú uvedené pre oblasť rodovej rovnosti, chcem vyjadriť súhlas. Chcem podporiť aj snahu vlády o zriadenie európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý bude inštitúciou Európskej únie, avšak aby snaha vlády o takpovediac prilákanie tejto významnej, novej európskej inštitúcie bola úspešná, bolo by treba jasne a konkrétne formulovať kroky slovenskej vlády, čo je ochotná a schopná urobiť v prospech vytvorenia nutnej inštitucionálnej infraštruktúry. Žiaľ, programové vyhlásenie o tom nehovorí nič.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, záverom dovoľte sa mi prizastaviť pri jednom probléme. Poviem to nerád, lebo nechcem dehonestovať prácu mnohých dobrých odborníkov, ktorí sa zúčastňovali prípravy tohto významného dokumentu. Mnohí z vás, ktorí ste boli poslancami a členmi vlády v minulom volebnom období, viete, že sme veľa urobili pre posilnenie postavenia verejného ochrancu práv. Preto je logické, že aj teraz súhlasím s myšlienkou zachovania nezávislého postavenia verejného ochrancu práv, teda nášho ombudsmana. Toto bola a je aj moja politika. Dokonca v minulom období som viedol zápas proti svojej vláde, aby sme zabezpečili čo najväčšiu nezávislosť pre ombudsmana. Lenže ako tomuto textu programového vyhlásenia vlády a autorovi textu dôverovať, keď autor textu nevie, že to, čo si vytyčuje za cieľ, získať oprávnenie pre ombudsmana, aby mohol predkladať návrh na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov, ten cieľ už bol dosiahnutý v minulom volebnom období novelou ústavy a zákona z podnetu práve výboru pre ľudské práva a výdatnej podpory vtedajšej opozície včítane aj predsedu vlády.

Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne a kolegovia, mojou snahou bolo upozorniť na niektoré nepresvedčivé javy v Programovom vyhlásení vlády v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Budem iba rád, ak v budúcnosti sa ukáže, že moje obavy boli neopodstatnené a Slovenská republika bude aspoň tak úspešne pokračovať v rozvoji ľudských práv a práv národnostných menšín, ako to bolo v období minulých 8 rokov. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Tkáčová, pripraví sa pán Štefanec, Ivan. Môžeš!

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, ctené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa k časti vládneho programu, ktorý sa zaoberá pôdohospodárstvom a ochranou životného prostredia. Tieto dve oblasti veľmi úzko súvisia a majú obrovský potenciál zvyšovať kvalitu ľudského života a to nielen na vidieku, ale aj v mestách. Vláda Slovenskej republiky považuje pôdohospodárstvo za svoju prioritu a jej základným cieľom je konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť na vidieku. Objektívne je tento cieľ akceptovateľný, ale politiky, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády menované, sú príliš všeobecné a nekonkrétne. V programe nie je identifikácia najväčších problémov poľnohospodárstva a preto zákonite chýbajú aj relevantné opatrenia, ktoré by poľnohospodárstvo posúvali dopredu. Celkovo chýba programovému zámeru jasná vízia ďalšej existencia moderného poľnohospodárstva 21. storočia a komplexný pohľad na vidiecku politiku.

A teraz konkrétne k niektorým politikám. Vláda chce nalievať do poľnohospodárstva viac peňazí, vo forme dotácií, vo forme štátnej pomoci, nakoľko podľahla mylnému presvedčeniu, že peniazmi môže posilniť konkurencieschopnosť farmárov. Ale to je cesta do pekla. Takáto podpora nie je stimulujúca. Netlačí na zvyšovanie kvality, efektivity, kreativity. Subjekt sa spolieha na ochrannú ruku štátu. Bude vláda dotovať priamymi platbami na plochu, alebo jednotnou platbou na farmu? Bude sa rozhodovať o potrebách trhu od stola, alebo zostane táto sloboda farmárom. Obávam sa, že presne k regulácii od stola smerujete. Dôkazom toho je aj zámer uvedený v ďalšej časti, uprednostňovať niektoré čiastkové oblasti v poľnohospodárstve, napríklad živočíšnu výrobu alebo zeleninárstvo. Nástroje poľnohospodárskej politiky chce okrem iného vláda využiť na znižovanie výrobných nákladov. Chcem sa opýtať, ktoré náklady a akým spôsobom chce vláda znižovať. Materiálové náklady, ceny strojov, technológií, ceny služieb, tie plne fungujú na trhovom princípe, prichádza teda do úvahy iba regulácia alebo dotovanie, to znamená prejedanie verejných peňazí. Ceny energií, tepla, plynu? Tie spadajú do kompetencie regulačných úradov. Chce vláda vstupovať do kompetencií týchto úradov? Cena pôdy a nájomného za pôdu dlhodobo stúpa, pretože ľudia si začínajú uvedomovať hodnotu pôdy. Alebo znižovaním ceny práce? Však svojím programom štartujete rázne zvyšovanie pracovných nákladov. Nákladov na pracovníka. Zámerom vlády je aj uplatňovať princíp, znečisťovateľ platí, čiže nijaká forma ekologickej dane, čo pocítia v nákladoch, samozrejme, aj pestovatelia, ktorí používajú priemyselné hnojivá, pesticídy, aj chovatelia hospodárskych zvierat. Tak ktoré náklady? A ako chce vláda znižovať? Pán predseda vlády, skutočne by som na vašom mieste bola opatrná pri vyjadreniach o cenách a nákladoch, lebo evidentne zatiaľ nechcete alebo možno neviete akceptovať základné pravidlá tvorby cien a skladby nákladov a ich vplyv na zisk. Vláda chce prehodnotiť režim využívania červenej nafty. Chce zjednodušiť administratívu. Navrhujem, zrušte červenú naftu, získate na spotrebných daniach 1,3 miliardy korún a môžte ich použiť napríklad na podporu technológií obnoviteľných zdrojov energie. Vláda vyhlasuje, že podporí usporiadanie pozemkového vlastníctva, ale bojí sa zaviazať ku konkrétnym termínom. Napríklad k roku 2011, kedy by mali byť ukončené registre, obnovené registre a kedy by bolo vhodné termínovať aj konečné usporiadanie reštitúcií. Chýba jednoznačný postoj vlády, či sa bude vracať k reštitúciám, alebo urobí čiaru za reštitúciami. Nie je tu zmienka o bezplatnom katastrálnom portáli, o ktorom poslanci Smeru v minulom období často hovorili a predkladali aj novelu zákona.

Zásadne sme proti tomu, aby pôda nezistených vlastníkov bola, citujem: "Doriešená v prospech podnikateľských subjektov hospodáriacich na tejto pôde". Ja už som dnes pri vystúpení pána poslanca Šimona hovorila o tom, že podanie na Ústavnom súde, ktorý bude rozhodovať o prevode pôdy nezistených vlastníkov, o súlade prevodu pôdy nezistených vlastníkov na štát. Až po rozhodnutí Ústavného súdu bude musieť vláda tento nález súdu zrealizovať, takže myslím si, že toto ste do vládneho programu dávať nemali. Okrem toho sa v tomto skrýva aj úmysel zoštátniť lesné pozemky nezistených vlastníkov, pretože tieto pozemky si podnikateľské subjekty nemohli ani nemôžu prenajať. Teda okrem podielov v urbariátoch.

Vláda chce sprísniť podmienky na záber poľnohospodárskej pôdy. S tým nemôžme súhlasiť. Jednak sa rozšíri priestor na korupciu pri posudzovaní plnenia podmienok úradníkmi a jednak vzniknú nové prekážky na rozvoj trhu s pôdou. Ak vážne chcete podporovať konkurencieschopnosť, odstraňujte ďalšie prekážky zmien súčasného využitia pozemkov.

Zámer revitalizácie živočíšnej výroby je v protiklade so sľubom vlády v časti ochrany životného prostredia, a to znižovať znečisťovanie ovzdušia. Podľa správy Eurostatu je poľnohospodárstvo druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia, primárne cez živočíšnu výrobu a sekundárne cez výrobu hnojív a pesticídov. Vláda chce legislatívne riešiť zneužívanie ekonomickej sily niektorých obchodných reťazcov. Potrebnú legislatívu, dovolím si tvrdiť, máme, ale reťazce dokážu veľmi pružne tieto zákony obchádzať. Darí sa im to hlavne pre nejednotnosť výrobcov. Tam, ale tam, kde vznikli odbytové združenia, napríklad zemiakarské, tam je situácia iná. Dovoľte mi, aby som zacitovala predsedu zemiakarského zväzu Slovenskej republiky pána Viliama Bezáka. Citujem: "Rokovania sú tým úspešnejšie, čím silnejšie odbytové združenie proti obchodným reťazcom stojí. O opatreniach, ktorými bude vláda chcieť podporiť tieto odbytové združenia, sme pripravení s vami debatovať, sme pripravení ich podporiť. Ale odmietame nezmyslené zákazy a regulácie od stola".

Ďalej sa vláda zaväzuje, že vytvorí legislatívne, technické a finančné predpoklady na nahradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom pôdy v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv. Moja otázka znie: Či si vláda aspoň odhadom dala prepočítať, koľko vo finančnom vyjadrení na toto bude potrebovať? Na výbore pán minister životného prostredia mi odpovedal, že toto zatiaľ nevedia vypočítať. Prosím vás, no ale ako môžte dať sľub, ktorý neviete kvantifikovať? Vlastne sľubujete všetko a nič, v podstate. A ďalšia otázka. Bude sa to týkať len lesných pozemkov, alebo napríklad pôdy zaujatej vo verejnom záujme, či pôdy pod energovodmi, alebo natury celej, alebo len vtáčích území? Odpovede na tieto otázky som nenašla.

Vláda Slovenskej republiky ďalej chce zriadiť centrá excelentnosti na podporu vedy v pôdohospodárstve. V prvom rade by sa však vláda mala vyjadriť, čo s týmito viac ako 20 výskumnými ústavmi, ktoré v rezorte má? A nie zvyšovať. A hovoriť o zvyšovaní počtu inštitúcií. Zaujalo ma tiež, že v oblasti starostlivosti o životné prostredie chce vláda presadzovať trhové princípy. Poprosím potom pána ministra, aby nám vysvetlil, aké trhové princípy, pretože ja si myslím, že čistota vzduchu či nezávadná pôda nemajú svoju ekonomickú hodnotu, neprinášajú zisk a podniky len pod veľkým nátlakom sú ochotné zakomponovať do ceny svojich výrobkov aj cenu za znečistenie. Ak niekde v ekonomike je dôvod na zásah štátu, tak je to práve v oblasti ochrany životného prostredia, lebo tu to trh nezvládne. V ekonomickom ponímaní je to nelukratívny tovar. Ak sa v tejto oblasti bude súťažiť, tak iba o granty a peniaze, ktoré vláda uvoľní.

Čo ešte v programe mne osobne chýba. To je napríklad stanovisko vlády k návratnosti PET fliaš. Nevieme, ktorá loby zvíťazí. Postoj vlády k fondom, k recyklačnému, k environmentálnemu. Absentuje stanovisko ku geneticky modifikovaným organizmom, ku génovým technológiám, hoci ste už niečo naznačili, keď ste vetovali legislatívu o výskume kmeňových buniek.

Chýba mi zámer, čo so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky? A napríklad záväzok, koľko percent na energetickom trhu, akým percentom na energetickom trhu sa budú podieľať obnoviteľné zdroje energie. A ja chápem, že si percentuálny záväzok nedávate, pretože chcete stavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne a to sa troška bije, pretože tie investície nebudete mať pre obnoviteľné zdroje energie, ale ich dáte do atómovej energie.

A v čom vidíme finančné riziká pre verejné financie, uvediem aspoň dva. Minister pôdohospodárstva odhaduje, že rezortu chýba zhruba 5 miliárd korún, na priamych platbách je to zhruba 3,7 miliardy. Na úhradu ujmy v rezorte životného prostredia chýbalo v minulom roku 900 miliónov korún. Čiže len dva tituly, začali sme počítať, a je to takmer 6 miliárd korún. Odkiaľ vezmete na to zdroje? O tom sa v dokumente nehovorí. Podčiarknuté a zhrnuté, zadefinované politiky vo väčšine prípadov iba kryjú inými slovami to, že všemocný štát bude platiť z verejných zdrojov a štát bude dirigovať. Chýba kvantifikácia navýšenia nákladov, nie sú jasné zdroje krytia týchto vyšších finančných požiadaviek. Program vidieckej politiky ako celok považujem za pokračovanie stagnácie, za prešľapovanie na mieste. Reformy pôdohospodárstvo ešte iba čakajú. A vy ich nechystáte. Vízia budúcnosti, v ktorej roľnícky stav získa opäť svoje postavenie v spoločnosti, získa svoju ekonomickú samostatnosť a slobodu, tá v Programovom vyhlásení vlády chýba. Nie je to program, ktorý by sme mohli podporiť. Ani ho nepodporíme. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

M. Košútová, poslankyňa: Vážená pani poslankyňa, z vášho vystúpenia som nadobudla dojem, že nemáte ani šajnu o tom, ako sa prideľujú v súčasnosti dotácie do poľnohospodárskych podnikov, o tom, ako ste hovorili o uprednostňovaní živočíšnej výroby alebo zeleninárstva, som už hovorila, keď som mala pripomienku k pánovi Šimonovi. Takže vidíme, ako to dopadlo. Nebudem sa opakovať, lebo nechcem naťahovať čas. O tom, ako poľnohospodári prejedali verejné peniaze, sme tu už počúvali osem rokov. Myslím si, že ak vás niekto z poľnohospodárov počúval, za tieto vaše reči vás určite bude chváliť.

A čo sa týka odbytových združení, tie tiež nie sú spásou pre poľnohospodárstvo, ale to sú otázky, ktoré by sme si mohli vysvetliť neskoršie. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister... (Hlas z pléna.) Pardon. Prepáčte, pán minister. Pardon. Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. Ospravedlňujem sa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Pani kolegyňa, my práveže veľmi dobre vieme, ako funguje prideľovanie dotácií, ale keď teda si myslíte, že ja nie som kompetentná, hoci som študovala poľnohospodárstvo, robila som v poľnohospodárstve a som druhé volebné obdobie vo výbore pre pôdohospodárstvo, tak vám poviem, čo si myslia ochranári o tomto programe. Všeobecne deklarované tézy, ktoré sa v prípade schválenia nedajú monitorovať ani vyhodnocovať, či sa program napĺňa. V jednotlivých odsekoch si môže každý vybrať všetko a zároveň nič. Vôbec nie je jasné, akú má predstavu vláda, napríklad vysporiadať sa so živelnými pohromami, povodňami, suchom i potenciálnymi rizikami vzniku požiarov zo sucha. A záver z tohto listu. Navrhovaný program je príliš všeobecný, je ťažko merateľný, je viac ako pravdepodobné, že environmentálne riziká na Slovensku vzrástli. Tak toto si myslia o vašom programe odborníci. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni. Nepočul som priamo pána Simona, poslanca, môjho predchodcu, mal som možnosť vypočuť si pani Tkáčovú, ale mám teda záznam, čo hovoril pán Simon a dohromady, nechcem byť emotívny, ale maďarský guláš a slovenské halušky. Niečo ste počuli na výbore, niektoré čísla a teraz ich používate bez toho, aby ste si ich troška ozrejmili, tie konkrétne čísla. Pán minister predchádzajúcej vlády pán Mikloš hovoril 3,7 miliardy. Teraz vy ste použili termín podhodnotené 5 miliárd a ak sa pozriete do čísel, priame platby, priame platby, tak jednoznačne je tam 1,5 miliardy. Priame platby. Pretože rast od roku 2007, každý rok 10 % sú zdroje Európskej únie a náš podiel je 30 %. Tak si vyrátajte, tento podiel sa nemení, nemení, 30 %, vyrátajte si, koľko bolo použitých v roku 2006, koľko je v rozpočte a urobte si rozdiel a prídete k číslu. Takže preto hovorím, že trocha takého gulášu tu odznelo, tak by som si dovolil na niektoré veci v krátkosti zareagovať.

Počul som tu termíny tupý, hlúpy. Neznížim sa k takémuto niečomu. Kto používa také termíny, zrejme patrí do tejto kategórie. Počul som tu také slová. A pýtam sa, kto je ten múdry, kto to hovorí, kto používa takéto slová.

Hovoríme vedomostná spoločnosť, znalostná ekonomika. Chcem vám pripomenúť mená ako Juraj Fándly, Samuel Jurkovič, to bola vedomostné ekonomika v našej histórii, ktorú by sme si mali pripomenúť. Pretože ak Samuel Jurkovič založil prvý gazdovský spolok, malo to dva základné ciele. Prvý, boj proti úžere, druhý, presne to, čo hovoríme, vedomosť, osvietenstvo, aby slovenský roľník vedel použiť nové technológie, nové pracovné metódy, aby vedel zápasiť v ťažkom súboji s finančným kapitálom, ktorý ho vždy zožieral a, žiaľ, musím konštatovať, že po 150 rokoch je to znovu tak. Naša história pozná mená ako Juraj Jánošík, bohatým bral, chudobným dával, ale prídu, prišli i nové mená, ktorí chudobným brali, bohatým dávali. Môžeme si to premeniť na drobné (Potlesk.), kto takto v posledných rokoch konal a kto priviedol rezort pôdohospodárstva do toho stavu, že dnes je 5 miliárd podhodnotený. Ak hovoríme o 5 miliardách vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva, mali by sme spomenúť jedno základné číslo, že v roku 2005 v našom rezorte ubudlo 7 000 pracovných miest, teraz si zrátajte, za koľko, koľko miliárd ste zaplatili za 2 000 nových pracovných miest v Kii, koľko ste zaplatili za X pracovných miest nadnárodným zahraničným spoločnostiam, ktoré nazývate zahraniční investori. Ako som už tuto mal možnosť počuť, krabice pre muklov, krabice pre muklov a teraz hovoríte o znalostnej ekonomike. Asi máme všetci spoločný cieľ, pozdvihnúť vedomosť, pozdvihnúť našich ľudí na určitú úroveň, ale mali by sme teda rozlišovať prostriedky a nástroje, ktorými to chceme dosiahnuť. To, že predávame surovinu, to sa nás v našom rezorte veľmi týka, pretože vyvážame obilie. Ak sa pozriete na rok 2005, vyviezli sme 62 000 ton bravčového mäsa, čiže priviezli sme nadhodnotu, naši ľudia prichádzajú o prácu a vyviezli sme obilie, suroviny. Každý ekonóm, kto sa teda považuje za ekonóma, rád by som pripomenul aj možno inú históriu, hospodársky nemecký zázrak nebol založený na importe, povojnový, jediné, čo sa tam doviezlo, boli technológie. Pre vašu zaujímavosť, v Nemecku v minulom roku vzrástla produkcia bravčového mäsa o 4,4 %, čo je 190 000 ton, na Slovensku poklesla produkcia bravčového mäsa o 16,2 %, čo je 27 000 ton. Celková výroba Slovenska je 140 000 ton, čiže Nemecko za jeden rok viac znásobilo ako celá naša produkcia produkciu bravčového mäsa. Toto je ukazovateľ politiky predchádzajúcej vlády, komu slúžila. Komu a čomu slúžila. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že oddane, bez vlastnej programovej ambície reagovať na tieto jasné záujmy bývalej pätnástky obslúžila naplnenie ich programov. Nebudem to ďalej rozvíjať.

Pánovi Simonovi, ktorý hovoril o 200 miliónoch straty z dôvodu rastu úrokových sadzieb - môžete robiť opičky -, ale je to realita. Pozrite sa, prosím vás, koľkokrát Národná banka v tomto roku zvýšila úrokové sadzby, koľkokrát zvýšila úrokové sadzby, či je to dopad novej vlády, alebo je to dopad energetickej krízy, či to, o čom hovoríte, o 200 miliónoch. Ja by som vám rád pripomenul, pán Simon, 200 miliónov ste tam zanechali sekeru v súvislosti s cukrom, keď Slovensko bude musieť zaplatiť poplatky, a táto sekera je dôsledok určitého riadenia.

Zároveň by som pripomenul Slovenský pozemkový fond, realitná kancelária, kde čarovným prútikom sa mení cena jedného metra, pôvodná cena 5 korún na cenu 2 000 korún.

A tiež by som pripomenul spojitosti so Štátnymi lesmi, kde je uzatvorená zmluva a kde Štátne lesy uzatvorili zmluvu, kde za 1 deň experta softvéru platíme od 28 do 48 000 korún, čo sa rovná platu riaditeľa odboru na ministerstve pôdohospodárstva. Asi v takejto cenovej relácii sme urobili niektoré zmluvy.

Ešte jedna poznámka. Týka sa nášho programu Gabčíkovo. Za osem rokov sa neurobilo vo vzťahu Gabčíkovo vôbec nič a v tejto súvislosti chcem poznamenať, že tá zlá vláda, ktorá mala zlé vzťahy so zahraničím, ukončila vzťah na súde v Haagu a tá nová vláda, ktorá má veľmi dobré vzťahy so zahraničím, priviedla Jaslovské Bohunice do toho, že ich musíme zrušiť. To je tiež o určitých záujmoch a o tom, ktorá vláda ako konala, ako pracuje, na prospech koho.

Takže v závere, čo sa týka programu, ak ste tam, pani Tkáčová, nenašli konkrétne záväzky, musíte si ten program ešte zopárkrát prečítať, pretože tam sú jasne definované záväzky novej vlády, keď sa tam hovorí: "V nadväznosti na Zmluvu o pristúpení k Európskej únii vláda zabezpečí plnenie finančného rámca národných doplatkov". Ak toto nie je pre vás záväzok, tak ja potom neviem, ale pre mňa je to jasne definovaný záväzok. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem ministrovi vlády za vystúpenie. S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Sabolová...

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený... Ešte budú faktické. Ja len chcem vás upozorniť, pán predsedajúci, ako nedôjdu za krátku chvíľu páni ministri do rokovacej sály, vás chcem požiadať, aby ste prerušili rokovanie o programovom vyhlásení, pretože sú tu štyria ministri a predseda vlády. Bolo by dobré, aby k témam, ktoré teraz budú vystupovať poslanci, prišli aj ministri, ktorých sa to dotýka. Lebo ináč prerušte rokovanie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za procedurálny návrh. S faktickými poznámkami pán Zsolt, Simon, pani Tkáčová, Jarmila, hlási sa ešte niekto s faktickou? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, nech sa páči, pán Zsolt, Simon.

Z. Simon, poslanec: Pán predsedajúci, len pre ozrejmenie, pán Žolt Šimon, nie Simon.

V prvom rade, pán minister, nie som spokojný s vašim vystúpením a absolútne musím odmietnuť vaše vyjadrenia, že je to maďarský guláš a slovenské halušky. Máte už dosť dní za sebou, aby ste vedeli, o čom rozprávate. Zdá sa mi, že vaše kroky doteraz sú chaotické a ako keby nemali dostatok informácií od tých ľudí, od ktorých si nechávate poradiť. V prvom rade by som chcel povedať, že keď hovoríme o vstupe do Európskej únie, tak v prvom rade bola to vláda HZDS, ktorá dostala Slovenskú republiku do takého stavu, kvôli ktorému dnes dostávame menej peňazí z Európskej únie ako doteraz. O kohokoľvek z tejto vlády by som veľmi rád a vďačne vypočul akúkoľvek kritiku na ekonómiu a ekonomiku, ale práve od takého člena tejto vlády, ktorá zanechala 33 miliónov dlhov voči Fondu národného majetku z privatizácie Štátneho majetku Senica, to asi nie je namieste a nemienim sa k tomu ani vyjadriť a očakávam, kedy bude predseda vlády konať tak, ako to verejne aj deklaroval. Do 24 hodín, len tých 24 hodín sú asi príliš dlho, pretože tá dlžoba tam je. V prvom rade si myslím, že tá surovina sa vyváža preto, lebo pri privatizácií spracovateľského priemyslu za HZDS sa väzby pretrhli a dnes nie je spokojnosť vo vzťahu prvovýroby k tomuto spracovateľskému priemyslu, ktorý ste zlikvidovali vy a vláda HZDS. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani Tkáčová, Jarmila.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, v súvislosti s mojím vystúpením ste povedali, že ste počuli slová tupý a hlúpy, tak myslím si, že to si vyprosím. Takto som nikdy ani svojím deťom nepovedala a v živote by som si nedovolila v ctenej poslaneckej snemovni tieto slová použiť. A keď vy ste emotívny, tak dovoľte, aj ja budem emotívna. Keď maďarský guláš a slovenské halušky, tak ministerská drzosť! Vo výbore ste povedali, že predchádzajúca vláda programovo ničila poľnohospodárstvo. V roku 2002 bolo v rezorte 13 miliárd. V roku 2006 25 miliárd. 12 miliárd za 4 roky. Toto je ničenie rezortu? Prosím nereagujte, až keď budete mať slovo. Podľa Zelenej správy za minulý rok počet zamestnancov mierne stúpol a dokonca sa zmenila aj vzdelanostná štruktúra v poľnohospodárstve, čiže do poľnohospodárstva prichádza viac vzdelaných ľudí. A čo sa týka tej konkrétnosti, ktoré si mám tu prečítať, tak ja vám zacitujem: "Vláda prehodnotí otázku dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov". Tak čo si mám z toho vybrať? Zníži dane? Zvýši dane? Zruší dane? Na toto ja čakám odpoveď a myslím si, že na toto čakajú odpoveď aj poľnohospodári. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefanec, Ivan, zároveň mi dovoľte ešte pozvať členov vlády, ak sa nachádzajú v budove, do rokovacej sály. Ďakujem.

I. Štefanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán predseda, ctené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Tak ako každý určite v tejto sále i ja som si so záujmom prečítal programové vyhlásenie súčasnej vlády a snažil som sa tam nájsť odpovede na otázky a obavy, ktoré sa vynorili po vytvorení súčasnej koalície, žiaľ, tieto som tam nenašiel. Čo je však zrejmé, zrejmá je nepripravenosť na správu tejto krajiny, ktorá sa okrem iného prejavila hneď po vytvorení tejto koalície, napríklad silným pádom koruny, ktorý mal okrem iného za následok aj, ktorý prispel k tomu, že sa zdvihli ceny benzínu a ktorý platia títo občania, občania Slovenska aj tým, že platia viac za dovážané tovary a za tovary a služby v zahraničí. (Hlas v rokovacej sále.)

Budem pokračovať, ak dovolíte pán predseda. Programové vyhlásenie je však predovšetkým plné rozporov. Ja sa budem venovať dvom takýmto oblastiam, podnikateľskému prostrediu a euru. Ten rozpor vidím napríklad v tom, že - dovolím si citovať z vládneho programu: "Vláda zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania", koniec citátu, alebo na inom mieste: "Bude vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie". Koniec citátu. To, čo slovenské podnikateľské prostredie v uplynulom období skutočne posunulo naozaj vpred, boli jednoznačne zmeny v oblastiach daní, v oblastiach pracovnoprávnych vzťahov a v oblastiach predvídateľnosti prostredia. Všetky tieto výhody sú teraz pod nasledovnými hrozbami. Po prvé, oblasť daní. Predovšetkým jednoduchosť tohto daňového systému má byť nabúraná dvoma sadzbami DPH, nevieme teda na čo, ani odkedy, ale vieme, že tým budú ohrozené príjmy štátneho rozpočtu a tieto výhody, ak vôbec sa nejaké prejavia, pocítia najmä tí, ktorí kupujú viac a potrebujú to teda menej. Ďalšou hrozbou je zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami. Už samotné formulovanie, kto je nadštandardný a kto podštandardný, je minimálne neštandardné, dovolím si povedať nezmyselné. No a každé dodatočné zdaňovanie schopných je jednoducho daňou za úspech, ktorá v každom prípade brzdí rozvoj a rast. O tom, že rovná daň na Slovensku funguje, nepochybujú dve tretiny občanov Slovenska, ale táto vláda zrejme áno.

V druhej oblasti, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa dozvedáme, že nie zástupcovia zamestnancov, ale priamo samotná vláda, dovolím si citovať: "Zabezpečí čo najväčšiu možnú ochranu zamestnancov", koniec citátu. Túto dojemnú starostlivosť považujem za skutočnú raritu spolu až s úsmevným presadzovaním vládnych opatrení na akési zosúladenie rodinného a pracovného života zamestnancov, to je tiež citát z programového vyhlásenia. Logickým dôsledkom takýchto naznačení opatrení v pracovnoprávnej legislatíve, ako sú regulácie týždenných pracovných časov, regulácie nadčasov a podobné nezmysly, môže byť len pokles zamestnanosti, rast čiernej práce a teda opäť potenciálne výpadky verejných príjmov. V oblasti predvídateľnosti prostredia je teda aj na základe už uvedených faktov zrejmé, že nie je jasné, čo vlastne bude realizované a kedy. Ak vláda chce skutočne podporiť zavedenie eura k 1. januáru 2009, čo si ceníme, hospodárenie s verejnými zdrojmi musí byť zodpovedné a nemali by sa realizovať opatrenia, ktoré ohrozujú hospodársky rast. Ostatne jasnou reakciou na predvídateľnosť prostredia je nedávny turbulentný vývoj slovenskej koruny. Každý občan zaregistroval, že samotná Národná banka Slovenska bola kvôli nezodpovednosti predsedu vlády prinútená použiť viac ako 100 miliárd korún na zastavenie pádu domácej meny. Ďalším dôkazom je odpoveď podnikateľov. Po mnohých, mnohých rokoch dôvery v domácu menu a vo funkčnosť politického systému krajiny, v poslednom indexe podnikateľského prostredia, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, práve tieto položky, teda funkčnosť politického systému a dôvera v domácu menu najviac klesali. Pri čítaní tohto dokumentu cítim absolútnu absenciu toho, na čom je postavený rozvoj, a to je na slobodnej aktivite jednotlivca. Pre zaujímavosť slovo sloboda v rôznych formách sa objavuje 15-krát menej v tomto dokumente ako slovo štát. Dozvedel som sa napríklad, že nie občan, ale štát vraj zohráva dominantnú úlohu pri vzdelávaní alebo že vláda bude diskriminovať podnikateľov tak, že bude vo zvýšenej miere podporovať rozvoj podnikania s diferencovaným prístupom pre zaostávajúce regióny Slovenska. Vyvrcholením tejto snahy o štátny dirigizmus je prevzatie zodpovednosti za nezodpovednosť čiastočným odškodnením klientov nebankových subjektov. Pomenujme to však pravdivo, je to trest poctivým daňovým poplatníkom za nezodpovednosť a chamtivosť iných. Už teda vieme, ako si predstavujete váš sociálny štát, tak, že sa väčšina občanov bude skladať na nezodpovednosť iných, ale nie že budú rovnaké podmienky pre všetkých.

Pán predseda vlády, štát nie je perpetuum mobile, ak chcete dávať, musíte aj mať. Zdroje sa nevytvoria samy, celé je to tu však o rozdávaní, o rozdávaní bez zodpovednosti. Odkiaľ na to teda vziať, to je ten hlavný rozpor s realitou a to je ten hlavný dôvod, prečo euro, ktoré je skutočne prostriedkom na zlepšenie kvality života občanov Slovenska, je ohrozené.

Chýba tu vyčíslenie všetkých nezmyselných sľubov, ktoré zaplatia len a len občania Slovenska. Slovensko má dnes však stále reálnu šancu zaviesť euro o 2,5 roka a posunúť tak našu krajinu na najvyšší stupienok rozvoja. Zaviazali ste sa prijať euro v roku 2009, ale súčasne samotné vaše záväzky vám to znemožňujú. Hazardujete s touto krajinou a takýto program je nielenže výrazom ekonomického analfabetizmu, ale realizácia by bola základom rozvratu hodnotového systému, systému sociálnej spravodlivosti. Zamestnancov chcete ochraňovať pred zamestnávateľmi a obnovujete akýsi triedny boj ako za komunistov. Podniky s veľkými ziskami vykresľujete ako zdieračov a šikovných ľudí, ktorí veľa pracujú a zarobia viac ako priemer, chcete trestať a zdaňovať, to je falošné, to nie je spravodlivosť, ale rovnostárstvo. Realita sa však nedá oklamať. Finančné trhy nedávno reagovali absolútne zreteľne, čitateľne a naša koruna letela, žiaľ, dole. Dôveryhodnosť Slovenska bude pri takomto programe tiež. Slovensko pri realizácii takéhoto programu bez zodpovednosti môže urobiť len krok vzad. Osobne budem robiť spolu so svojimi kolegami všetko preto, aby ten krok vzad bol čo najkratší a aby sme sa v budúcnosti opäť posunuli dopredu. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci, pani Vaľová a pani Nachtmannová, pán Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán poslanec, dovoľte aby som na vás reagovala a znovu aby som citovala veci, ktoré vlastne boli preukázané. Ak dovolíte, budem reagovať na časť rast minimálnej mzdy a rast nezamestnanosti. Čo sa týka ekonomickej teórie, neexistujú jednoznačné dôkazy o vysokej škodlivosti minimálnej mzdy na rast nezamestnanosti. Nepotvrdili sa ani tézy niektorých liberálnych amerických ekonómov, že 10-percentný rast minimálnej mzdy znamená 2-percentný pokles zamestnanosti. Dokonca John Burback, výkonný riaditeľ ústavy pre ekonomické záležitosti, dokázal nepravdivosť a zastaranosť tohto výroku, ba považoval ho až za podvod. Aj štúdie mimoriadne akceptovaných amerických ekonómov z Princess o minimálnej mzde v New Jersey preukázali jej malý alebo žiadny vplyv na zamestnanosť. Prosím vás, treba si tieto štúdie pozrieť a myslím si, že treba brať aj na vedomie výskumy iných odborníkov a tak sa stavať aj k nášmu programovému vyhláseniu, kde sme my čerpali aj práve z týchto zdrojov. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec, dovolím si vás citovať: "Obmedzenie pracovného času, nadčasov a podobné nezmysly budú znamenať rast nezamestnanosti a čiernu prácu". O tej čiernej práci by sa diskutovať dalo, ale spájať toto s rastom nezamestnanosti je podľa môjho názoru logický nezmysel. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo, Pavol.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel znova upozorniť na tú časť, v ktorej pán poslanec Štefanec hovoril správne o tom, že kurzové výkyvy boli spôsobené nekompetentnými výrokmi nášho premiéra, a napriek tomu, že on tu sedí a sa na tom usmieval a proste komentoval tieto veci, tak ja si veľmi dobre pamätám, ako utekal to hasiť do NBS a viem, že NBS v tom čase minula podstatnú časť svojich devízových rezerv na to, aby našu korunu ochraňovala. Myslím si, že by bolo zodpovednejšie, keby proste počúval viacej, čo hovoria poslanci, čo hovoria ekonómovia, ako je pán Štefanec a myslím si, že by ešte možnože lepšie urobil, keby naozaj zariadil, aby ten počet ministrov tu nekolísal od 4 do 6 a teraz proste ako na veľké "vyproskuľovanie" sem prišlo 8 ľudí. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem. Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, dovolím si upozorniť, ja som nespomínal ani náznakom minimálnu mzdu vo svojom vystúpení, hovoril som o pracovnoprávnych vzťahoch, hovoril som o obmedzení pracovného času ako o nezmysle, to je pravda a to je to, čo hovorila pani poslankyňa Nachtmannová, za tým si, samozrejme, stojím a to sú, samozrejme, absolútne ekonomické dôvody, že keď niekomu zakážete pracovať, tak sa to prejaví a tú cestu si vždy nájde. Jednoducho je nezmyselné, aby sme ľuďom zakazovali pracovať, keď pracovať chcú. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Riadne, písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Farkas, Iván. Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som charakterizoval Programové vyhlásenie vlády nie z hľadiska politického, ale viac-menej z hľadiska odborného.

Programové vyhlásenie vlády je veľmi všeobecné, obsahuje málo konkrétnych údajov, konkrétnu mieru jednotlivých opatrení a preto sa bude na konci volebného obdobia pohodlne robiť odpočet výsledkov vládnutia.

Jedna z mála oblastí, v ktorej sa zhoduje programové vyhlásenie novej vlády s programom a cieľmi vlády predchádzajúcej, je fiškálna rovnováha, čo najskorší termín zavedenia eura, podľa možnosti k 1. 1. 2009 a tým splnenie maastrichtských kritérií s dôrazom na splnenie limitu schodku verejných financií. Zachovanie fiškálnej rovnováhy je smelým plánom vlády, ak zoberieme do úvahy opatrenia, ktoré sú obsahom Programového vyhlásenia vlády a ktoré budú vplývať na rovnováhu rozpočtu verejnej správy. Príjmovú stránku rozpočtu zásadne ovplyvní zavedenie zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty. V programovom vyhlásení nie je určený presný okruh komodít, tovarov a služieb, ktorých sa dotkne toto opatrenie, preto nie je možné vyčísliť dopad na daňové príjmy. Zníženie daňového zaťaženia nízko- a strednepríjmových skupín zvyšovaním nezdaniteľného základu takisto zníži daňové príjmy štátneho rozpočtu. Na základe obsahu Programového vyhlásenia vlády sa dá predpokladať, že budúci rozpočet, respektíve budúce rozpočtu budú na výdavkovej stránke štedré. Zavedie sa 13. takzvaný vianočný dôchodok pre dôchodcov, je to sympatické, bude to na prospech dôchodcov, na prospech jednej z najslabších sociálnych skupín. Z akých zdrojov sa však táto štedrosť vykryje, keď vieme, že v akom stave je rozpočet Sociálnej poisťovne. Každá jednorazová tisíckoruna navyše bude znamenať pri súčasnom počte dôchodcov miliardové zaťaženie rozpočtu Sociálnej poisťovne. Uvažuje sa o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov. Nie je definovaná miera odškodnenia, určite to bude však viacmiliardová ťarcha pre rozpočet verejnej správy. Na rovnováhu rozpočtu bude vplývať novelizácia Zákonníka práce, zvýšenie minimálnej mzdy, lebo sa tým zvýšia všetky mzdové tarify. Všetky plánované opatrenia vlády v mzdovej politike, v hospodárskej politike, v oblasti verejných financií, sociálnej oblasti v konkrétnej podobe môžu zaťažiť štátny rozpočet v miliardách, ale aj v desiatkach miliárd korún navyše. Ak sa na druhej strane znížia daňové príjmy, ako mieni vláda splniť smelý cieľ, zavedenia eura v čo najrýchlejšom termíne, lebo splnenie limitu schodku verejných financií na základe maastrichtských kritérií bude nemožné. Hospodárstvo krajiny je niečo ako spojené nádoby, daňové príjmy znížite, výdavkovú stránku zaťažíte možno desiatkami miliárd navyše, ako z toho vznikne fiškálna rovnováha a splnenie limitu schodku verejných financií. Azda by to mala zachrániť milionárska daň? Sa pýtam. V Programovom vyhlásení vlády je definovaná regionálna nerovnováha a značné regionálne disparity ako jeden z najväčších problémov krajiny. Napriek tomu podkapitola regionálna politika je veľmi krátka, vágna a nekonkrétna. Je nepochopiteľné, prečo je oblasť regionálneho rozvoja v podkapitole hospodárska politika charakterizovaná len štyrmi vetami. Popri skvalitňovaní infraštruktúry úspech v oblasti regionálneho rozvoja závisí najmä od schopnosti vytvárania pracovných príležitostí v zaostalých regiónoch. V utorok vo výbore pre hospodársku politiku sme viedli zaujímavú odbornú diskusiu s ministrom hospodárstva na tému dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Dnes Slovensko vyváža 20 % vyrobenej elektrickej energie a po prípadnom odstavení časti jadrovej elektrárne v Jasovských Bohuniciach sa zníži výrobná kapacita presne o 20 %. Teda slovenská energetika sa v oblasti výroby elektrickej energie dostane na pokraj sebestačnosti. Nebolo však presne definované, akým spôsobom sa má podieľať Slovenská republika ako akcionár Slovenských elektrární na financovaní alebo zabezpečení financovania výstavby 3. a 4 bloku v Mochovciach a ako to zaťaží následne štátny rozpočet. Čo sa týka rozvoja dopravy, vnímam prípravu a výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete a siete rýchlostných ciest pozitívne. Ako jeden z problémov vnímam však fakt, že južne od línie Trnava - Nitra - Zvolen na juh od vedenia rýchlostnej komunikácie R1, R2, čo je značná časť územia Slovenskej republiky, vláda neplánuje žiadne aktivity, ktoré by sa týkali prípravy výstavby rýchlostných komunikácií. To znamená, že bezmála jedna štvrtina územia Slovenskej republiky bude naďalej bez diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie. Napriek tomu, že južná rýchlostná komunikácia R7 bola zahrnutá do národného referenčného rámca. Na Slovensku sa diaľnice a rýchlostné komunikácie doteraz budovali v smere západ - východ. Bolo by žiaduce, aby sa vybudovala rýchlostná komunikácia európskeho významu v smere sever - juh niekde v oblasti rozhrania západného, stredného Slovenska, ktorá by spojila slovensko-poľskú hranicu so slovensko-maďarskou hranicou tak, ako to bolo definované v sústave TINA Európskeho spoločenstva pod číslom rímska 5/C a zároveň by bola súčasťou transeurópskeho ťahu od Pobaltia až po Jadran. Vítam ďalej zámer vlády, že bude podporovať modernizáciu železničných tratí zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete. Cez územie Slovenska prechádzajú dva železničné eurokoridory a to koridor Bratislava - Žilina - štátna hranica s Poľskou republikou a koridor Bratislava - Štúrovo - štátna hranica s Maďarskou republikou. Doteraz sa modernizoval ten prvý koridor zo zdrojov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Uspokojila ma odpoveď ministra dopravy na utorkovom zasadnutí výboru pre hospodársku politiku, že dokonca volebného obdobia sa začnú prípravné práce na modernizácii druhého železničného koridoru ako aj informácia o tom, že vláda má záujem revitalizovať, respektíve rozšíriť riečne prístavy v Bratislave, v Komárne a v Štúrove a vytvoriť tým podmienky na kombinovanú a ekologicky orientovanú nákladnú dopravu.

Na záver dovoľte krátke zhrnutie najzávažnejších faktov. Najostrejšia reakcia na okolnosti zostavenia vládnej koalície a vlády samotnej nebola zo strany ostatných politických strán alebo zo strany tlače. Najzávažnejšia reakcia bola zo strany finančných trhov. Natoľko, že Národná banka Slovenska musela viackrát zasiahnuť, intervenovala rádovo v miliardách eur. Skutočnosť, že Programové vyhlásenie vlády je menej ambiciózne, čo sa týka hospodárskeho rastu Slovenska, ako prognózy inštitúcií, finančných inštitúcií, ktoré predpovedali na budúci rok rast vo výške siedmich percent, dokazuje, že obeťou vytvorenia sociálneho štátu bude zníženie tempa hospodárskeho rastu, čo pre krajinu nie je dobré znamenie. Ide o znamenie, že sociálny štát sa bude asi vytvárať na úkor budúcich generácií, ako to bolo pred desiatimi či pätnástimi rokmi.

Dámy a páni, ponúkam konštruktívnu spoluprácu v oblasti hospodárskej politiky, dopravy a regionálneho rozvoja. Ďakujem za pozornosť.