M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším pánom poslancom prihláseným do rozpravy je pán Chovanec, Miroslav, pripraví sa poslankyňa Žitňanská, Lucia.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia. Nielen z osobného hľadiska, ale aj pre to, čo tu zaznelo, chcem zdôrazniť, že si neobyčajne vážim príležitosť vystúpiť na pôde Národnej rady aj v druhom volebnom období a že takisto si vážim relatívne veľkú účasť opozičných poslancov a niektoré vystúpenia považujem za mimoriadne korektné, ktoré veľmi oceňujem a prekvapili ma ako napríklad to posledné.

Poviem úprimne, bol som pripravený vystúpiť predovšetkým ku zdravotníckej problematike a zdôvodniť niektoré kroky alebo niektoré tézy v našom volebnom programe. Po diskusii vo výbore však od tohto svojho kroku ustupujem, pretože vo výbore prebehla naozaj veľmi korektná, veľmi konštruktívna, veľmi vecná kritika, povedal by som, volebného programu a v podstate sme sa zhodli, nakoniec sa to ukázalo aj pri hlasovaní, kde dokonca traja opoziční poslanci nehlasovali proti, len sa zdržali. Jednotné stanovisko, ktoré vyznievalo z tejto veľmi vecnej a odbornej kritiky alebo rozboru, bolo, odkiaľ sa zoberú na to finančné prostriedky.

Preto sa obmedzím vo svojom vystúpení len na krátke tri poznámky. Odkiaľ teda plánujeme zobrať finančné prostriedky. Pochopiteľne, tak ako je to spomínané vo volebnom programe, predovšetkým navýšením platieb za poistencov a zo štátneho rozpočtu. Je potrebné zmeniť filozofiu koncipovania štátneho rozpočtu a musíme si uvedomiť, že zdravie má veľký súvis s ekonomikou. Len zdravá spoločnosť môže prosperovať, len zdravý človek môže produkovať hodnoty. Inak to proste nie je dosť dobre možné. Smer nemá ten typický ultradegrálny postoj a nakoniec aj s legislatívou Európskej únie je to totožné a ak si pozrieme závery Svetovej zdravotníckej organizácie, Lisabonskej stratégie a mnohých nositeľov Nobelových cien, presne sa v tomto zmysle vyjadrujú. To znamená, my nevynímame finančný príspevok do zdravotníctva, či už zo štátneho rozpočtu ako inde ako nejaký výdavok, ako nejakú stratu, ale naopak, vnímame to ako vklad, ako príspevok k tomu, aby lepšie fungovala aj ekonomika. Mnohí poukazujete na to, že nie je to definované, odkiaľ to je, ako to je. Ja už som tu konštatoval a držím sa svojho kopyta, snažím sa teda držať a nehovorím do vecí, ktorým nerozumiem, ale domnievam sa, že Programové vyhlásenie vlády nie je o finančnom rozdelení, odkiaľ, kde, kam. Ja sa domnievam, že na to je štátny rozpočet. V decembri budeme kritizovať, diskutovať, vysvetľovať, prečo sa nestotožňuje znenie štátneho rozpočtu s vaším volebným programom. Každú kritickú pripomienku v tomto zmysle budem chápať ako vecnú ako odôvodnenú, keď dokážeme, spoločne s nami, že štátny rozpočet sa nekryje s tým, aký je volebný program, aký je vládny program. Ale dnes poukazovať na to, že to nie je vyčíslené, nuž, nedomnievam sa, že by to malo byť. Počkajme na december a potom kritizujme.

Druhá vec, odkiaľ chceme zobrať finančné prostriedky. Už sme o tom mnohokrát hovorili a znovu to poviem. Nuž, reštrukturalizáciou a reštrikciou systému, teda začatím robiť skutočné reformy. Niet pochýb o tom, že zdravotnícky systém na Slovensku je prebujnený. Oceňujem vystúpenia pána Dzurindu, pána podpredsedu Mikloša ešte vo funkciách, keď toto konštatovali, a opakovane. Spomínali dokonca, 40 percent lôžok že je navyše. Nuž ale pýtam sa, prečo za osem rokov sa nepristúpilo k riešeniu tohto problému. Keď sa diskutovalo k Programovému vyhláseniu vlády pred štyrmi rokmi, toto bola základná, nosná myšlienka v mojom vystúpení, že odtiaľto sa musí sa začať reforma zdravotníctva. Pán minister za mnou prišiel, ďakoval mi, podal mi ruku. Podporoval, áno, odtiaľ to musí ísť. Prvý výbor sme mali, kde konštatoval, akým spôsobom to chceme robiť. Žiaľ, nespravilo sa v tomto ohľade vôbec, vôbec nič. A pán bývalý premiér aj bývalý pán podpredseda má úplne pravdu, že to tak je. Prečo sme za osem rokov dovolili, aby sa zbytočne plytvalo finančnými prostriedkami. Úplne zbytočne. Žiadny štát a znovu má pán premiér, bývalý, pravdu, keď povedal, to, čo už som povedal vo faktickej pripomienke, žiadny štát si nedovolí financovať také zdravotníctvo, ako je na Spiši, že každých 20 km majú nemocnicu. Žiadny štát si nedovolí mať v jednom kraji osem gynekologicko-pôrodníckych oddelení a my sme to jednoducho osem rokov akceptovali! Veľmi, veľmi oceňujem, nebol tu, som myslel, že tu nie, pán minister Valentovič, že už pred dvoma dňami zvolal takú neoficiálnu poradu pracovníkov alebo teda ľudí, ktorí sa zaujímajú o zdravotníctvo a diskutovali sme, akým spôsobom naštartujeme tento proces. Tu je obrovský zdroj finančných prostriedkov. Obrovský zdroj, to je po prvé a po druhé. Reštrukturalizáciou, zvýšením úrovne poskytovania zdravotníckej služby, istou koncentráciou vrcholových zdravotníckych výkonov sa zlepší zdravotnícka starostlivosť. Dnes už neplatí to, že najlepšia nemocnica je tá, ktorú mám vedľa na ulici. Najlepšia nemocnica je tá, ktorá má adekvátne vybavenie, personálne, konziliárne služby, ktorá má prístrojové a iné vybavenie. Proste je to tak! A tu je obrovský zdroj finančných prostriedkov. Bude to neobyčajne bolestný a ťažký problém. Neobyčajne bolestný a ťažký problém a vyzývam všetkých vás, vážení kolegovia, aj z opozície aj z koalície, vrátane pána Dzurindu a vrátane pána Mikloša, ktorí na to upozorňovali, aby nám pomohli vysvetliť obyvateľom, že keď zrušíme nemocnicu v malom mestečku, že im sa nehorší zdravotnícka starostlivosť, ale keď pôjdu 20 km ďalej, naopak, sa zlepší. Toto pokladám za veľmi významný zdroj finančných prostriedkov a budem veľmi šťastný, ak toto spoločné vlastne úsilie budeme ťahať ďalej, lebo toto nie je o ľavicovosti, o koalícii a opozícii, toto určite nie. Ak by sa zdravotnícka reforma bola uberala týmto smerom, budem prvý, ktorý by ju bol v minulosti podporoval. Žiaľ, nie, žiaľ, rozhodovali finančné a iné a iné a nechcem ani spomínať už a ďalej čo.

Ďalej máme dojem, že sa nehospodárne nakladalo a nakladá s finančnými prostriedkami a to nielen na ministerstve zdravotníctva, aj inde. Pokladáte za správne, že sa neviem koľko, myslím 150 miliónov korún zobralo pôžička zo Svetovej banky, aby sa prezentovala reforma? Ja sa domnievam, že keby tá reforma bola dobrá, ktorá by oslovila ľudí a pracovníkov, netreba ju prezentovať, /neni ju treba prezentovať/, netreba minúť 150 miliónov. Každý človek veľmi rýchlo pochopí, áno, toto a toto je pozitívna zmena, ale nepochopí, keď to donesie v nejakej obálke, že to je tak alebo onak. A nebudem spomínať ďalšie zbytočné vynakladanie, veď si len spomeňme slávne listy učiteľom za 700 000 a podobne. A ďalšie príklady. Veď si spomeňme, ako sa dávali nekoncepčne investičné stimuly. To sa pohadzovalo ako bejzbalová loptička pri Kii. Raz to bolo toľko miliárd, potom to bolo inokoľko miliárd a tak ďalej. Domnievam sa, že keď bude sa racionálne nakladať s finančnými prostriedkami, aj tu je rezerva. Samozrejme, nebudem sa teraz zaoberať možnosťami využitia európskych fondov a podobne. Už toto, predpokladám, že tie zdroje môžu byť.

V druhej časti svojho vystúpenia sa chcem zaoberať takým určitým postrehom, ktorý vnímam pri tejto diskusii. Viete, keby som tu nesedel štyri roky a čo-to o parlamente nevedel a všetky tie konštatovania, ktoré tu odzneli, by som bral s takou vážnosťou, ako musím brať konštatovania od svojich kolegov pri vedení oddelenia, by som vám musel mať obrovský strach, pretože mám pocit, že tu hrozí absolútna katastrofa. Že tu hrozí absolútna katastrofa na Slovensku a proste Slovensko môže prežiť len toľko a toľko rokov, pretože prichádza nejaká svorka absolútne nekompetentných ľudí, ktorí to Slovensko jednoducho musia doviesť do záhuby. Ideme im vyjadrovať dôveru. Nuž, dovoľte mi, aby som porovnal niekoľkých ľudí z predchádzajúcej vlády a terajšej vlády. Domnievate sa, že pán podpredseda vlády Čaplovič je menej vzdelaný a menej schopný človek ako pán podpredseda vlády Csáky? So všetkou úctou, samozrejme, k pánu podpredsedovi vlády Csákymu. Docent, doktor vied, podpredseda Slovenskej akadémie vied, významný historik. Teda je reálny predpoklad, že ten doktor Čaplovič bude jeden neschopný človek, ktorý nepotiahne problematiku, ktorú má zverenú, ďalej? Ja sa domnievam, že nie. Že má reálny predpoklad byť minimálne taký úspešný, ako bol pán Csáky. Domnievate sa, že pán Kaliňák, ktorý štyri roky sa venoval problematike v branno-bezpečnostnom výbore, že má menšie predpoklady viesť odbor vnútra ako pán minister Palko? Nedomnievam sa. Znovu pri všetkej úcte k pánu Palkovi. Vôbec nechcem spochybňovať jeho činnosť. Ale proste mať predstavu, že to vnútro pôjde dolu vodou, lebo pán podpredseda vlády Kaliňák je človek nekompetentný, asi to nie je celkom dobrý názor.

Pán minister Kukan, dovoľte, pri všetkej úcte, k tomu čomu ste vykonali, nesmierne si vážim vašu činnosť predchádzajúcej vlády, nesmierne si vážim. Ale domnievate sa, že človek, ktorý kandiduje, respektíve uchádza sa o vašu dôveru, pán Kubiš, je menší odborník? Domnievate sa, že to je človek nepripravený? Domnievate sa, že by sme ho nemali dať, lebo nie je člen Smeru, ale mal tam predseda nanominovať nejakého zakladajúceho člena Smeru? Ja si myslím, že nie. Je to človek mimoriadne zdatný, odborný, ktorý môže pomôcť Slovenskej republike. Kritizujete nás, že nemáme odborníkov. Nuž, bolo by príjemnejšie, keby tam predseda Smeru nanominoval človeka, ktorý síce sa prezentuje v Smere, a neobsadil to takým významným človekom v diplomacii, ktorý je dobrý pre mnohé a mnohé medzinárodné organizácie, nielen pre Slovensko, ako je pán Kubiš? Naopak! Ja by som očakával, že oceníte takúto nomináciu a ďakujem pánovi Kubišovi a som šťastný, lebo mal som česť a príležitosť ako prezident Slovenského Červeného kríža byť v Ženeve na oficiálnej návšteve spolu s profesorkou Kováčovou, akým spôsobom nás sprevádzal a hlavne akú obrovskú autoritu už vtedy požíval v Ženeve. To znamená, zas asi nehrozí katastrofa v zahraničnej politike, keď to nebude robiť pán Kukan, ktorý to robil určite skvele, ale pán Kubiš.

Zastavme sa pri ministrovi Kaníkovi. Vy viete, akými spôsobom sa dostal do funkcie, hej? Nemusíme hovoriť, mali ste iného pripraveného. No domnievate sa, že pani Tomanová vie niečo o sociálnej problematike menej ako pán Kaník? Veď ste ho museli odvolať. Veď musí riešiť mnohé zákony ústavný súd. Vy ste ho odvolali a stačilo, keď prišla neobyčajne šarmantná, múdra a vzdelaná pani Radičová do funkcie ministerky, ktorá začala veľmi racionálne, vecne viesť tento rezort, keď začala veľmi úprimne komunikovať, keď prejavila istú empatiu. Pozrite sa, čo narobila s vašimi preferenčnými hlasmi. Strčila do vrecka bez akýchkoľvek problémov vašich lídrov. Všetka česť práci pani Radičovej, pritom to nie je zakladajúca členka SDKÚ. A domnievate sa, že pani Tomanová nemá ten predpoklad pohnúť tento rezort? Ja si myslím, že určite áno.

Nebudem hovoriť, prosím vás pekne o ministroch hospodárstva. Vymenujte si ich, ako jeden za druhým, za tretím išli. Domnievate sa, že pán Jahnátek je nejaký autsajder v porovnaní s tým? Že má menej skúsenosti ako pán Malchárek a iní pri manažovaní hospodárstva? Ja sa určite nedomnievam. Preto sa ani nedomnievam, že nejakým katastrofickým spôsobom pôjde ministerstvo hospodárstva! Spomeňte si na pána ministra z ANO, nebudem hovoriť, aké problémy s ním mali, nebude hovoriť o ďalších, o ministrovi kultúry, veď ste takisto museli odvolať pána ministra. Vzdelaný mladý človek, pán Maďarič, pre maďarskú koalíciu aj veľmi pekné, ľubozvučné meno navyše, no tak keď nie, tak zmeníme, (So smiechom.) myslíte si, že má menšie predpoklady, (Ruch v sále.) ako mal pán minister predchádzajúci. Nebudem vymenúvať, samozrejme, ďalej, (Hlas v sále.) ale iste, nebudem vymenúvať ďalej, ale chcem dokumentovať, že sú to ľudia, ktorí oprávnene sa uchádzajú o vašu dôveru a kritizujme ich za rok, za dva, za tri, že pochybili. Ja sa teda prihováram, aby ste zvážili ich schopnosti a bude pre mňa veľkým ocenením, keď niekto uzná, že sú to ľudia, ktorí si zaslúžia viesť svoje rezorty a zaslúžia si byť vo vláde. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Mohutný potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Novotný, Prokopovič, Halecký, Kužma, Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, pán poslanec Chovanec, ja sa nebudem venovať tvojmu osobnostnému profilu, ale tomu, čo si povedal. No dobre, to, že chcete dať viacej peňazí do zdravotníctva, ma naozaj veľmi teší. Je to chvályhodné. Zvýšite teda odvody štátu za svojich poistencov zo 4 % na 5 % priemernej mzdy. Trošku počítajme, to je 6,6 mld. príjmu pre rezort zdravotníctva. Na zrušení poplatkov, mínus 2,5 mld., zhruba 1 mld. budú znamenať navyše predpísané recepty, ktoré vzniknú zbytočnou návštevou lekára a ďalšie 2 mld. bude zhruba nadspotreba, ktorá vznikne opakovanými, zbytočnými návštevami lekára. To je dokopy 5,5 mld. čiže tých 6,6, zostala nám 1 mld. Dobre. Chcete dať lacnejšie lieky, znížite DPH. Už sme o tom hovorili, bude to znamenať asi 3 mld. korún, keď znížite z 19 % na 5 %, ale napriek tomu sa lieky pre konečného spotrebiteľa, pacienta pri jednej návšteve na jednom recepte znížia za rok o 68 Sk. Čiže výrazné zníženie to nie je. Potrebujete dať viacej peňazí na výrazné zníženie cien liekov. Odkiaľ ich zoberiete, keď ešte si urobíte aj trojmiliardový výpadok v štátnom rozpočte. A čo vyššie platy a čo kúpele pre všetkých? Mne to stále nevychádza, napriek tomu, že bude mať štátny rozpočet o 3 mld. menší príjem z dane z pridanej hodnoty z liekov a dá 6,6 mld. do zdravotníctva. Čiže dokopy to bude skoro 10 mld. A druhá vec, čo chcem povedať je, páči sa mi váš entuziazmus, ako chcete rušiť nemocnice. Len neviem, ako to budete robiť. Ako budete efektivizovať sieť. Len neviem, ako to bude robiť, lebo už sa teším, ako sa dohodnete s pánom županom Trebuľom, aby zavrel nemocnicu v Spišskej Novej Vsi, keď už hovoríme o Spiši, a s pani primátorkou Gelnice, aby zavrela... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Chovanec, ja si vás veľmi vážim a aj keď som nesedel v týchto laviciach, ale o niekoľko metrov ďalej, často som počul vaše vystúpenia, ktoré boli vecné, aj keď tiež niekedy emotívne, len teraz tiež ste hovorili vecne a možno ak by to odznelo na inom kolbisku, tak by to bolo veľmi zaujímavé. Ale asi ste nepochopili, že my tu nekritizujeme ministrov. Ja som nepočul, aby niektorí z mojich kolegov z celej koalície nielen z SDKÚ-DS kritizoval pána Kubiša či pána Kaliňáka alebo niektorého iného ministra! My sa vyjadrujeme k Programovému vyhláseniu vlády, to znamená k prioritám vlády ako celku, nie k jednotlivým osobám. To čo sa odohráva v médiách, mimo a podobne, to sú iné hry, ale my teraz hovoríme o niečom inom. Preto by som chcel upriamiť pozornosť na to, že my nemáme nič proti pánom ministrom. Ja s mnohými si dokonca tykám, som priateľ, ale my tu hovoríme o Programovom vyhlásení vlády. Ja tiež sa chystám za chvíľu vystúpiť v oblasti dopravy a takisto nebudem pána ministra Vážneho šetriť tam, kde si myslím, že treba to istým spôsobom zmeniť, ale to neznamená, že voči nemu pociťujem nejakú zášť alebo dokonca, že ho neuznávam ako odborníka. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký...

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. K zdravotníctvu, ktoré určuje preferencie, ako sme hovorili, výsledky a dôsledky volieb, chcem iba pripomenúť jednu skutočnosť, že tu v Programovom vyhlásení vlády je veľmi zaujímavá veta. Pán minister chce integrovať zdravotníctvo, zdravotnícke zariadenia. O tom sme nehovorili. Myslím si, že je to trošku pravdy na tom, a bude to potrebné v tomto smere aj niečo urobiť, pretože ako vieme, ambulancie sú v pomerne nerovnomernom stave. Praktických lekárov skoro niet, vymierajú a za chvíľu nebudeme mať svojho praktického obvodného lekára. Zase na druhej strane odborných lekárov máme asi dvojnásobok oproti potrebe, ktorá je, takže nakoniec zo štyroch týždňov jeden týždeň dokonca ani nemôžu, ani napracujú, pretože poisťovne im ten štvrtý týždeň nezaplatia. Polikliniky, ako vidíme, sa rozpredávajú, kupujú, sporíme sa o ne a nemocnice nevieme, kde ešte ani patria. Niektoré sa zlučujú v tých najväčších mestách, niektoré odovzdáme alebo odsunieme na vyššie územné celky, niektoré kúpili alebo kupujú a potom zase už predávajú mestá a príslušné miestne samosprávy. Takže tá dezintegrácia je obrovská. A pritom vieme, že aj inštitúcie, hygienické stanice terajšieho verejného zdravotníctva nevedia, budú zrušené, nebudú zrušené a nakoniec ani nevedia, čo by mali robiť. Takže myslím si, že toto je výsledok, ktorý je za predchádzajúce obdobie. Nehovorím o 70-percentnej nespokojnosti a nehovorím o tom, že lieky, náklady na lieky máme dvojnásobne vyššie ako je v Česku. V čom to je? A už sa hovorí o tom, že máme asi 30 % lôžok navyše, ktoré sa vôbec v predchádzajúcom období neriešili. Takže závidím vám, pán minister, či toto všetko dokážete vyriešiť. Asi je to úloha, ktorá je neriešiteľná. Ale gratulujem vám k tomu, že sa vám podarilo presadiť 1 % navyše... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, čas uplynul. Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Veľmi ma zaujalo, čo bolo, pán poslanec o tom, že treba racionalizovať sieť zariadení, i keď, samozrejme, spomínal druhý koniec republiky. Lebo to sa urobí veľmi ľahko, ako urobte niekde inde a veľmi, veľmi ma potešil návrh pána poslanca, že začnú práve od jeho nemocnice, že to bude prvá, ktorá sa zruší alebo zracionalizuje, i keď som absolútne presvedčený, že tá jeho je práve, ktorá je veľmi potrebná a tá tam musí byť a každé lôžko je úplne potrebné. Takže držím vám palce, ako začnete od seba.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, vy viete, že si vás vážim a vždy som si vážil aj vaše vystúpenia, aj keď som s niektorými vecami nesúhlasil, pretože ste sa držali veci a odbornosti, v ktorej, predpokladám, ste fachman. Dnes ste sa trošku vyhli tým svojim alebo spôsobu svojho vyjadrovania a trošku ste tak uhli od svojho rezortu a tým ste ma vyprovokovali.

Chcel by som najskôr k tomu, čo ste dvakrát už dnes povedali, k tým argumentom, myslím, pána bývalého podpredsedu a predsedu vlády. Chcel by som pripomenúť, že tie argumenty boli predtým a boli vlastne preto, aby sa prijala reforma zdravotníctva alebo zákony, ktoré spustili reformu zdravotníctva. A k tomu porovnaniu tých jednotlivých ministrov, u mňa trošku kolega Prokopovič zobral vietor, chcel by som povedať, áno, my nehovoríme teraz o ministroch, my hovoríme o Programovom vyhlásení vlády, ale keď ste porovnávali, no minimálne chlapi sa budú pamätať na krátku minulosť. Zažili sme majstrovstvá sveta vo futbale a keby sme porovnávali papierovo jednotlivých hráčov, tak tá Brazília bola suverénne najlepšia. Žiaľ nevyšlo. Nevyšlo preto, lebo, lebo to nevyšlo. A keď ste nás vyzvali, aby sme komunikovali, budeme veľmi radi a berte aj dnešné naše vystúpenia ako komunikáciu. Ako obavu z toho, aby tie veci, o ktorých vy ste hovorili v minulosti a v ktorých máte dobré - možno - predsavzatie, aby sa naplnili. Aj tá Brazília chcela vyhrať a aby sme sa vyhli tomu, aby sme za štyri roky neprehrali, tak tá diskusia. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Ďakujem všetkým kolegom za veľmi korektné pripomienky a som rád, že som ich upútal tak, že som ich vyprovokoval k diskusii. Nebudem reagovať, samozrejme, na každé. Len chcem povedať, ja žiadnu nemocnicu nemám. Žiadnu nemocnicu nemám a dokonca v priebehu dvoch-troch mesiacov sa vzdám svojej aktívnej činnosti v medicíne. Takže tu vôbec nejde o to, či to bude tá alebo oná nemocnica a určite si to nepredstavujem tak, že pán minister príde do nejakého mesta, ste spomínali, zatvorí nemocnicu. To musí byť proces, ktorý bude veľmi ťažký, samozrejme, ale veľmi odborný, budú sa na tom musieť podieľať všetci vlastníci nemocníc od štátu cez vúcku, cez súkromných vlastníkov nemocníc a my vôbec nemáme predstavu, že prídeme a bohapusto zatvoríme nemocnice. Ja som predovšetkým hovoril o reštruktualizácii nemocníc a reštruktualizácia lôžok a nemocníc nezaznamená zatvorenie nemocníc. A k tomu, čo povedal pán premiér a pán podpredseda, povedal to asi tri mesiace pred voľbami a preto to stále citujem a to veľmi oceňujem, že to povedal. Ja som to teda prvýkrát tri mesiace pred voľbami počul. Takže to úplná pohoda, len treba to robiť, ale bude to veľmi bolestné a prosím, pomôžte nám, ale určite akútnych lôžok je veľa. O tom niet pochýb. Ale chýbajú zdravotno-sociálne lôžka, chýbajú psychiatrické lôžka, chýbajú lôžka pre ťažko chorých pacientov, geriatrických, chýbajú lôžka pre onkologických pacientov a podobne. Toto chceme robiť, reštrukturalizovať, ale to už je parketa predovšetkým pre pána ministra.

Ešte raz veľmi pekne ďakujem za pripomienky, ktoré ste mali, ale malá poznámka. Ja som ich nepredstavil ako nejakých fešákov, ja som ich predstavoval ako rezortných ľudí, teda ako ľudí, ktorí budú viesť rezorty predovšetkým odborne. Kto robil programové vyhlásenie? Veď to oni robili programové vyhlásenie. Takže zrejme majú tú odbornosť, takú, aby si stáli za tým čo tam napísali. Ešte raz veľmi pekne... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Žitňanská, Lucia, pripraví sa pán poslanec Gál.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán predseda vlády, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, vyjadrím sa krátko k časti, ktorá je v Programovom vyhlásení vlády venovaná justícii a následne pár vetami aj k téme korupcie. Žiaľ, z môjho pohľadu musím začať tak, že táto vláda podľa mojej mienky nemá program pre justíciu, pán premiér. Zdôvodním. Zvýšenie počtu sudcov na nevyhnutnú dobu, pričom nie je zrejme celkom, ako to pri platnej ústave chce vláda zabezpečiť, sprístupnenie zásadných rozhodnutí Európskeho súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva v slovenskom jazyku, ktoré sú dostupné už dnes, prípadne postupné dobudovanie moderne vybavených pracovísk súdov, pričom investície za posledné štyri roky do justície vzrástli z 1,5 mld. na 3 mld. a niečo. Nie sú podľa môjho názoru v roku 2006 programom pre justíciu. Podľa mojej mienky v roku 2006 ide o operatívne úlohy ministerstva spravodlivosti a vlády a zamieňanie operatívnych úloh ministerstva spravodlivosti a vlády s programom vlády podľa mňa svedčí o bezradnosti vlády v tejto oblasti. Vláda ďalej sľubuje veľa analýz, nebudem ich spomínať, spomínal ich už kolega Lipšic a sľubuje prehodnotenie, respektíve vyhodnotenie niektorých opatrení predchádzajúcej vlády, formulácie sú veľmi opatrné. Ja ich medzi riadkami čítam ako zrušenie týchto opatrení, respektíve ich zásadné korekcie, čo podľa mojej mienky znamená aj v oblasti justície návrat už k niektorým prekonaným problémom. Konkrétnym zámerom systémového charakteru je prihlásenie sa k projektu zverejňovania rozhodnutí súdov na internete, ale aj ďalších informácií z oblasti justície na internete. Moja otázka k tejto časti programového vyhlásenia je, akým spôsobom chce vláda zabezpečiť zapojenie Najvyššieho súdu do tohto systému, ktorý je rozpočtovo a materiálne samostatný, čiže postupné materiálne osamostatnenie už v zásade nie je ani potrebné, lebo Najvyšší súd je samostatný. A práve zapojenie Najvyššieho súdu do tohto systému je asi tým kľúčovým opatrením v oblasti transparentnosti justície. Domnievam sa, že po zásadných zmenách v ústavnom postavení v justícii, v zásadnej zmene sústavy súdov, po podstatnom, výraznom zlepšení podmienok na súdoch Slovenskej republiky je v roku 2006 kľúčovou úlohou schopnosť systému justície zvýšiť schopnosť systému justície je využívať všetky zdroje, ktoré v justícii sú. Myslím si, že efektívne riadenie súdov, vzdelanosť, kompetentnosť a integrita sudcov a nové procesné pravidlá v civilnom konaní, to sú výzvy pre oblasti justície, na ktoré podľa mojej mienky tento program nereaguje vôbec. Na vymožiteľnosť práva veľmi výrazne vplývajú aj rôzne právnické profesie - advokáti, ale najmä exekútori, notári, správcovia konkurzných podstát, ktorí vykonávajú čiastočne aj verejnú moc. Nie sú vôbec spomenutí v tomto programovom vyhlásení, vôbec nevieme, aké zámery má vláda vo vzťahu k týmto právnickým profesiám.

Konkrétny záväzok nezvýšiť súdne poplatky, nenamietam voči tomuto zámeru vlády, pochopiteľne, namietam však formuláciu, že v minulom období boli radikálne zvýšené súdne poplatky. Bolo to už spomínané, to zvýšenie bolo o 1 %, z 5 na 6 %. Ale v tej súvislosti chcem niečo iné povedať. Z viacerých štúdií, aj z medzinárodných komparácií vyplýva, že na Slovensku, áno, je pomerne drahé domôcť sa dlhu. Z jednej štúdie Svetovej banky, ktorá porovnávala celú strednú a východnú Európu, som sa dočítala, že náklady na vymoženie dlhu na Slovensku predstavujú asi 17 % toho dlhu. Tých 12 %, čo je rozdiel medzi súdnym poplatkom v čase, keď bola tá štúdia robená, to sú náklady na právnu pomoc. Dostupnosť právnej pomoci nie je témou programu tejto vlády. Považujem ja osobne za príliš opatrné vyjadrenie tejto vlády, ktorá sa hlási k solidarite vo vzťahu k systému bezplatnej právnej pomoci. Veľmi vágna formulácia, že vláda prijme opatrenie na zdokonalenie, je pre mňa v tejto oblasti sklamaním. Očakávala som od tejto vlády jasnú podporu rozšírenia služieb bezplatnej právnej pomoci, ako siete centra bezplatnej právnej pomoci, tak rozšírenie oblastí, v ktorých bezplatná právne pomoci môže byť poskytovaná, viete, že aj s hlasmi vtedajšej opozície, dnešnej koalície, bol prijatý zákon o právnej pomoci, bolo zriadené centrum s tým, že v budúcnosti budú jeho služby rozširované.

Práve takýto systém právnej pomoci je podľa mojej mienky vyjadrením solidarity a vyjadrením garancií prístupu k spravodlivosti aj pre tých ľudí, ktorí nemajú veľa peňazí, a je podľa mojej mienky systémovým riešením na rozdiel od populistických politických návrhov zriaďovania nových súdov pod zámienkou prístupu k spravodlivosti meranej kilometrami.

Pár slov ku korupcii. Veľmi obšírne sa vyjadril k tejto téme pán poslanec Lipšic. Ja chcem sa pozrieť na túto tému z iného hľadiska. Je to dôležité, pretože korupcia podľa prieskumov patrí ku štvrtému najzávažnejšiemu problému vo vnímaní ľudí tejto krajiny. Podľa mojej mienky najúčinnejším prostriedkom na elimináciu korupcie je zmenšovanie priestoru pre vznik korupcie. Nie náhodou najúspešnejšie sa javia, pokiaľ ide zníženie vnímania korupcie, práve tie oblasti, kde prebehli zásadné reformy. Podľa prieskumu Transparency, ktorý bol zverejnený na jar tohto roku, najnižšia percepcia korupcie bola v decembri 2005 pripisovaná daňovým úradom - 15 %, úradom práce - 14 %, bankám - 13 % a živnostenským úradom - 12 %. U daňových úradov z roku 2004 došlo k poklesu z 30 % na 15 %. Prečo to spomínam. Spomínam to preto, že to bola práve daňová reforma, to znamená zjednodušenie systému, odstránenie výnimiek a, skrátka, vytvorenie takého systému, ktorý sa jednoducho neoplatí obchádzať a neoplatí sa uplácať, zásadne zmenšil priestor pre korupciu. Bude to práve daňová oblasť, kde sa očakávajú a kde ohlasujete zásadné zmeny. Spomínam to preto, že Programové vyhlásenie vlády zvyšuje ingerenciu, jednoznačne zvyšuje ingerenciu štátu do ekonomiky, zvyšuje mieru prerozdeľovania a tým nevyhnutne rozširuje priestor, rozširuje priestor pre korupciu. Na to treba zareagovať. Žiaľ, tento program na tieto otvárajúce sa nožnice pre korupciu nemá žiadne, ale doslova žiadne zámery. Aj preto nemôžem tento program podporiť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mamojka, Mojmír. Uzatváram možnosť neprihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len niekoľko konkrétnych poznámok. Ten zvyšovaný počet sudcov, uvažované zvyšovanie počtu sudcov, ktoré sa kritizuje, o tých myslím 200, ja nemyslím, že tu sa treba hrať s číslami, či 200, či 100, či 150, ja som však presvedčený, že je to jedno z opatrení. Zdôrazňujem, jedno z opatrení kvantitatívnej personálnej povahy, ktoré je opodstatnené, pretože si myslím, že mechanické porovnávanie počtu sudcov k počtu obyvateľov a porovnanie so západoeurópskymi štátmi je veľmi zjednodušené. Tu treba vychádzať z charakteru reštančných sporov, napríklad obchodnoprávnych sporov, kde prešla kompetencia arbitráže na súdy nie dosť pripraveným spôsobom. Poviem jeden príklad. Vo Francúzsku napríklad, pokiaľ som informovaný, to riešili tak, nehovorím, že zásadne to prelomili, že právnici po 25-ročnej praxi mali právo ísť na súdy a boli pridelení na úseky, kde bolo najviac zastaraných a reštančných sporov. Takže počet sudov a počet obyvateľov môže byť jedno podporné kritérium, ale ide o charakter sporov a úseky, ktoré jednoducho značne pokrivkávali a bude to treba jednoducho posilniť.

Súdne poplatky, áno, beriem. Je pravda to, že išlo o zvýšenie o 1 %, teda naozaj nie nejako superdramatické, ale som dlhoročným členom rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, Českej obchodnej priemyselnej komory a viem, že x podnikateľov, ktorým ide o čas, a merajú čas nie na roky, ale na hodiny, nejdú na rozhodcovský súd aj preto, že je tam vyšší poplatok ako na všeobecnom súde. A radšej trpia roky všeobecného súdu ako rozhodcovský súd, ktoré je strašné, dúfame a sme mysleli, že zracionalizuje obchodnoprávne spory. Takže vzhľadom na sociálnu situáciu neraz aj 1-percentný poplatok je kritérium preto, že sa potenciálny žalobca rozhoduje, či ide a na aký súd. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za stanovisko. K faktickej poznámke pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Rada zareagujem. Ale ja nenamietam, pokiaľ táto vláda má k dispozícii veľa peňazí, tak môže prijať aj 300 sudcov, aj to je spôsob, síce podľa mojej mienky neefektívny, ale prosím. Čo ja namietam je, že je to jediné opatrenie, ktorým chce vláda riešiť problém prieťahom v súdnom konaní, a som presvedčená, že ako jediné opatrenie to nestačí. K tým súdnym poplatkom. Myslím, pán poslanec, že si použil argument, ktorým práve si vyvrátil tú tézu, že súdne poplatky sú príliš vysoké, pretože keď sa podnikateľom oplatí tak dlho čakať, tak asi stále je to výhodnejšie ako ísť na rozhodcovský súd za vyšší poplatok.

M. Číž, podpredseda NR SR.: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Gál, Gábor. Pripraví sa pani poslankyňa Biró, Ágnes.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády. Ja sa chcem ospravedlniť, že niektoré veci, ktoré spomeniem, už zazneli v rozprave, ale aj to dokazuje fakt, že niečo v tomto smere v tomto programovom vyhlásení škrípe. Viacerí moji predrečníci z radov opozície sa sťažovali a protestovali proti tomu, že Programové vyhlásenie vlády sme dostali až v pondelok poobede a že nemali sme k dispozícii toľko času, aby sme mohli pripomienkovať Programové vyhlásenie vlády, materiál, ktorý by zaslúžil viac času. Ale ak vezmeme do úvahy konkrétny obsah tohto programového vyhlásenia, hlavne kapitoly demokracia, právny štát, oddiel demokratický štát a spravodlivosť, ktorú pripomienkujem, toľko času zas ani nebolo treba. Prečo. V tomto oddiele nie je ani jeden kompletný konkrétny krok, čo by sme vedeli pripomienkovať. Nie je tam uvedené, čo by chcela vláda uskutočniť počas nasledujúcich 4 rokov. Sú tam len všeobecné vyhlásenia, ba smelo môžem povedať, že frázy, ktoré nič neznamenajú, nič nenavrhujú, chýbajú konkrétne ciele, smer, vízie a program. Ako pán premiér vo svojom príhovore pre oblasť spravodlivosti povedal, citujem: "Zabezpečíme vyhodnotenie stavu slovenskej justície". A tým je vytrhnuté gro celej 7. kapitoly, oddiel demokratický štát a spravodlivosti. Nič viac tam nie je. Bude sa analyzovať, prešetrovať, preskúmavať, vyhodnocovať, ale čo bude potom, aké kroky chce táto vláda v tejto oblasti spraviť ak už bude mať všetko zanalyzované. To je program? Robiť analýzy? Veď v týchto oddieloch je šesťkrát slovo analýzy, päťkrát slovo vyhodnotenie. Právom sa nastolí otázka, potrebujete umiestniť na ministerstvo spravodlivosti nejakých analytikov a nemáte pre nich prácu? Lebo inak neviem si to vysvetliť. Predchádzajúca vláda tiež mala vo svojom programovom vyhlásení, že uskutoční nejaké analýzy, ale na tie analýzy potom nadväzoval programom, hneď nejaké konkrétne kroky, čo chcela vláda dosiahnuť. Ďalej sa z programu dozvedáme, že vláda bude permanentne bojovať proti všetkým formám rasovej, etnickej, náboženskej a politickej neznášanlivosti. Je to uvedené v úvodnej vete kapitoly. O tom, ako to myslí vláda vážne, sme sa už za tých pár týždňov mohli dozvedieť. Presvedčiť sa. Lebo mala dostatok priestoru aj času na to, aby nám to dokázala. Žiaľ, ide asi o to, že tá neznášanlivosť, žlté karty, ako ste to vy tu nazvali, mali ste možnosť, nespravili ste, asi to išla z vládnej strany a na to už táto vec sa nevzťahuje. Vláda bude formovať demokratické prostredie pre slobodu myslenia a svedomia a náboženského vyznania. Ako ho bude formovať, akými prostriedkami, krokmi, nevieme. Chce vláda zmenu zákonnej či ústavnej úpravy? Alebo je to len ďalšia fráza. Dať do Programového vyhlásenia vlády, že vláda zaručí všetkým občanom ich základné práva a slobody, je zbytočné, lebo to má byť automatické. Problém je v tom, že v tomto vyhlásení to nastoľuje najskôr ako najoriginálnejšia nosná myšlienka. To by nevadilo, že keby, že to je tam, ale proste to má byť automatické, to nikto ani neráta s tým, že niekto to bude nejako, že to bude otázne alebo niekto to bude nejako o tom diskutovať, o tých zákonných právach. Zmena volebného zákona, cieľ, aby sa nastolila väčšia zodpovednosť poslancov či občanov, o čom je to potom tá novela, ktorá už je predložená do parlamentu z rúk poslancov koalície.

Ďalšia citácia z programu, vláda bude vytvárať podmienky pre skutočnú integráciu a inklúzy rómskeho etnika. Myšlienka to veľmi chvályhodná, ale zas ako, s čím chce to vláda docieliť. Nemám v pláne dlho vystupovať, preto musím povedať, že tieto moje pripomienky boli len z prvej strany, a to len z prvej polovice listu tejto kapitoly. A to už naznačuje dosť.

Prejdem k justícii. Vláda, citujem: "Rešpektuje skutočnosť že nezávislá a nestranná justícia je neoddeliteľnou súčasťou demokratického právneho štátu a bude vytvárať podmienky na zefektívnenie a skvalitňovanie súdneho konania a rozhodovania bez zbytočných prieťahov. V záujme dosiahnutia týchto zámerov vláda vytvorí podmienky..." A tak ďalej. No, zas nič konkrétne. Čo spraví vláda pre uvedené veci. Rád by som sa to dozvedel, rád by som to pripomienkoval, rád by som k tomu zaujal stanovisko, ale nedozvedám sa z tohto materiálu. Každá vláda doposiaľ deklarovala, že súdy budú nestranné, nezávislé, ale každá z doterajších vlád vo svojom programe navrhla aj konkrétne kroky, vopred avizované, ktoré mali dosiahnuť tento cieľ. V tomto programe sa takýto text nenachádza, aspoň nie v tejto časti. Navrhujem vám, aby ste porovnali kapitoly spravodlivosti v Programovom vyhlásení vlády z roku 2002 s tým dnešným. Je to diametrálne odlišný materiál. To spred 4 rokov obsahuje samé konkrétnosti, vtedy sa vety začínali slovami: Vláda pripraví, vláda navrhne, vláda vytvorí, vláda zavedie. No, proste je to, bolo to o inom. Tento materiál, toto programové vyhlásenie vlastne programom ani nie je. Je to propaganda, reklama pre vládu, ale k tovaru návod na použitie zabudli pribaliť. Programové vyhlásenie vlády obsahuje aj viacero protirečení. Na jednej strane hovorí o tom, citujem: Vláda sa dôrazne zasadí za potláčanie korupcie, pričom boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislosti justície. A na strane druhej, vlajkovú loď v boji proti korupcii, Špeciálny súd chce potopiť. Citujem zas: Vláda zabezpečí vykonanie analýzy reštančných vecí na súdoch a posúdenie dôvodov zistených v prieťahoch v konaní vrátane vyhotovenia súdnych rozhodnutí a tak ďalej. Následne pripraví súbor zásadných organizačných, systémových, materiálnych opatrení na zamedzenie opakovania zistených nedostatkov. O aké opatrenia pôjde, sme sa nedozvedeli. Neviem, či to je tajné, alebo nepoznáte ich ani vy? Čo chce vláda spraviť s doručovaniami, s obštrukciami, prečo sa to nenapísalo? Chcete v tom vôbec niečo spraviť? Vláda má v pláne znovu zriadiť zrušené malé súdy s odôvodnením, že to spôsobilo občanom zvýšené finančné výdavky a sťaženie komunikácie s príslušným súdom, teda sťaženie prístupu k spravodlivosti. Ak vezmeme do úvahy, že priemerný občan sa dostane do styku so súdom raz za život, tých pár kilometrov navyše, až taká veľká finančná záťaž zas nie je. Ak vám išlo o to, tak prečo v období, keď sa tieto súdy zriaďovali, si nedobudovali na všetkých okresoch okresné súdy? Však bolo ich veľa! Existoval okres, okresné sídlo, ale súd tam nebol!

Čo sa týka sťaženia prístupu k spravodlivosti, by som len uviedol, že na zrušených súdoch bol primalý počet sudcov na to, aby sa vedeli špecializovať. Preto neboli na vrchole svojich vedomostných schopností. Proste nevedeli sa špecializovať, preto sa ani občan nevedel domôcť ozajstnej spravodlivosti už na prvom stupni. Citujem zas z programového vyhlásenia: "Bude vykonaná aj analýza radikálneho zvýšenia súdnych poplatkov v predchádzajúcom období, ktoré útočí na ústavnú zásadu, každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a vytvára stav, že spravodlivosti sa môže dovolávať iba ten, kto má peniaze. Preto vláda počas celého volebného obdobia nielenže nepristúpi k zvyšovaniu súdnych poplatkov, ale naopak, tam, kde to bude efektívne, pristúpi k ich zníženiu, napríklad v konaní na ochranu osobnosti. Už to bolo spomenuté, ale predsa len poviem. Bývalé opozičné strany, terajšie koaličné, boli svedkami toho, keď sa zvyšovali vtedy tie súdne poplatky, vehementne proti tomu aj protestovali, máte priestor, máte väčšinu, prečo neznížite teraz všetky súdne poplatky, ktoré sme až tak radikálne, o jedno percento zvýšili? Áno, zvýšili sme súdne poplatky pre politické strany.

Čo sa týka toho, že x rokov sa neupravovali tieto súdne poplatky, si myslím, že došlo len k ich zreálneniu. Prečo len ochrana osobnosti? Však s touto žalobou sa obracajú na súd nebežní občania! Skôr ide o verejne známe, finančne dobre zabezpečené osoby. A to, že nepristúpite k zvýšeniu súdnych poplatkov, veľmi lacný sľub. Však boli zreálnené, prečo by ste ich zvyšovali, keď ste pred, neviem, pred pol rokom tak vehementne proti tomu protestovali, máte priestor teraz ich znížiť.

Viacerých z nás pobavilo predsavzatie vlády, že ombudsmanovi rozšíri právomoci tak, aby bol oprávnený podať na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Čiže právomoc, ktorú už ombudsman má vďaka pánovi poslancovi Nagyovi, nesmial som sa schuti, lebo som pomyslel na to, že tento rezort budú spravovať ľudia, ktorí nepoznajú ani základný zákon nášho štátu. Je to zrkadlo potom celej vlády? S radosťou som prečítal pasáž, že vláda bude presadzovať využívanie alternatívnych trestov vykonávaných na slobode. Áno, je to veľmi dobré, ale odôvodnenie je iného rázu, je trošku rozčarujúce. Navrhuje sa to nie zo sociálne humánneho dôvodu, aspektu, ako by sa to dalo očakávať z rétoriky, ktorú ste mali v kampani, alebo pred voľbami, alebo v minulom volebnom období, ale rýdzo, aby ste odbremenili verejný rozpočet od výdavkov na väzenstvo. Toto je vaša ľavicovosť, ľudomilstvo. Však vidieť aj tieto veci len vo financiách, to hádam nerobí ani najkrajnejšia pravica. Špeciálny súd, diskriminácia sudcov, politické zasahovanie, sami tomu neveríte. Asi niekomu vadilo, že tie ich dlhé chápadlá nedočiahnu na ten súd, ktorý ich môže dolapiť. Vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník je uvedený v Programovom vyhlásení vlády zas bez konkrétnosti, asi len kvôli tomu, aby bol, vôbec boli spomenuté. Ako sa pokračuje v texte, tak je tam menej a menej vecí, ktoré by sa dali pripomienkovať, ktoré by stáli za zmienku. Vidieť, že autorom dochádzal dych. Neviem si inak vysvetliť, že medzi legislatívnymi návrhmi, zámermi som nenašiel podstatnú zmienku o civilných kódexoch, čiže o zákonoch, ktorých úprava je najzávažnejšia a najžiadanejšia. To je veľká škoda. Dúfam, ako ste naznačovali, že skutky a podľa skutkov máme posudzovať túto vládu, budú iné ako toto Programové vyhlásenie vlády, lebo neviem, ako to dopadne so Slovenskom, nehovorím, že katastrofa, Slovensko je primalá krajina na to, aby sme mali také obrovské katastrofy, ale predsa len. Máme posúdiť vás podľa tohto Programového vyhlásenia vlády, ale nevieme, čo chcete s touto krajinou, lebo všeobecné vyhlásenia, propaganda, to nie je o skutkoch. Ďakujem za pozornosť.