P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, Mamojka, Jarjabek, Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, podľa vášho názoru sú to len všeobecné vyhlásenia. Ja si myslím, že programové vyhlásenie nemôže ísť do takých konkrétností, ako vy tu požadujete, pretože to by ste museli dostať najmenej päťstostranový elaborát. A ja by som vás požiadala, prečítajte si to ešte raz dôsledne, pretože už tým, čo ste opakovali za pultom, ste si protirečili, keďže ste čítali vety, ktoré sú nanajvýš konkrétne. Vytvorenie správneho súdnictva, samostatného, oddeleného od všeobecných súdov nie je konkrétna predstava? Opätovné vytvorenie súdov, ktoré nie sú malé súdy, a vy ste ich ako malé súdy zrušili, to nie je konkrétna predstava? Zmätky, ktoré sa tým vytvorili? Presne, my sme aj konkretizovali vo výbore a dokonca vy ste boli členom tohto parlamentu a ste vedeli, že tu boli už legislatívne návrhy z opozície na konkrétne súdy, z praxe boli odôvodnené a konkrétne boli odôvodnené. To nie sú konkrétnosti? Riešenie reštančných vecí zvýšeným počtom sudcov, to nie je konkrétne vyznačenie úlohy? Vo výbore a myslím, že pán minister ešte sa k tomu vyjadrí, presne číslami uviedol, ako ste znepriechodnili súdnictvo. Odsúdení ľudia behajú alebo tí, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Veľmi stručne. Ja si nemyslím, že analýza je chybou, (So smiechom.) pán kolega, lebo to už sme zas, nechcem byť zlý, to v diplomovkách a rigoróznych prácach sa učilo, že najprv je analýza a potom je syntéza, samozrejme, ja verím, že sa urobí. Analýza je vždy základný krok k dobrému rozhodovaciemu kroku. Ja som občas, keď som bol mladý, rád čítal dobré westerny ako White Air a Wes Hardy na Billy Kid občas tasili odboku a kde-tu trafili pikovú kartu do stredu, ale občas zabili nevinného človeka, takže ja analýzu v každom prípade, v žiadnom prípade, ak je racionálna, za žiadnu chybu nepokladám. Čo sa týka ďalších tých, čo pani poslankyňa Tóthová povedala, len stručne doplním, a zaujímavé je, že sme sa ani nedohodli, ani nebudem opakovať to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. Ja si fakt nemyslím, že je frázou, že vláda považuje súdnu moc za prioritu, že nie je frázou zvyšovať kvalitu, náročnosť, rýchlosť súdneho konania s vyvodením prípadnej zodpovednosti sudcov, ktorí tam nerobia. Ja myslím, že nie je frázou zvyšovať nároky na občiansku bezúhonnosť, etické správanie sudcov, zvýšiť prieraznosť a kvalitu Justičnej akadémie, prijať opatrenia na postupné materiálne osamostatňovanie súdov. Však čo je základom právneho štátu? Totálna nezávislosť zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci! Nepokladám za frázu, že vláda bude presadzovať využívanie alternatívnych trestov, je to, samozrejme, subjektívny pohľad. Ja v tejto vete vidím aj šetrenie prostriedkov, ale v nej predovšetkým vidím prioritu preventívno-výchovnej funkcie práva a využívanie alternatívnych trestov je aj o tom. Takže iste, že rešpektujem to, ale je to aj otázka subjektívneho pohľadu, ale, samozrejme, kto chce vidieť, vidí tam kopu konkrétnych, pozitívnych, zásadných vízií. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, vaša vláda išla opačným smerom, o ktorom ste hovorili, keď ste hovorili o tých konkrétnostiach, respektíve nekonkrétnostiach v Programovom vyhlásení vlády. Prečo sa nepýtate, prečo vaša vláda na konci volebného obdobia zrušila vlastným uznesením to, čo si schválila vo vašom Programovom vyhlásení vlády, však o tom viete! V oblasti kultúry sa to stalo, mám hovoriť o tlačovom zákone a tak ďalej a tak ďalej, celá tá mediálna skupina zákonov? To ste si predsa zrušili a mali ste to v Programovom vyhlásení vlády! Veď toto je tiež istý problém. Tak o akých konkrétnostiach alebo nekonkrétnostiach hovoríte? Čiže to je v poriadku?

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, odporučili ste, aby sme si prečítali alebo pozreli vyhlásenie vlády z roku 2002. Tak ja vám na strane 33 čítam: "Vláda vytvorí podmienky pre inštitucionálno-organizačné zmeny s cieľom zrýchliť súdne konanie". Pre vašu informáciu, od roku 1998 mám na súde súdny prípad, ktorý nebol doteraz riešený. Od roku 2002 mám tam tri takéto prípady. Čiže súdne konania sú také operatívne, že kým príde súd na rad, tak firma, s ktorou sa súdite, prevedie majetky na inú a zanikne. Pre nemajetnosť. A vám ostávajú len súdne trovy. A toto je katastrofa pre tento štát a podnikateľov v ňom. Nie to, čo tu vy ste teraz líčili. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Bude reagovať pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za reakcie pani poslankyne Tóthovej. Ja by som rád prečítal tých 500 strán, kebyže sú, ale ozaj tak by ten deň, čo sme mali na preštudovanie programového vyhlásenia, vtedy by bol krátky. Malé súdy alebo súdy, ktoré boli zrušené. Dobre, tak teraz sa vrátime k tomu, že dobudujete aj tam súdy, kde neboli? Poltár a tak ďalej? Nechápem, ale rád to potom posúdim a pripomienkujem. Pán Mamojka, analýzy, áno, to hovorím ja, určite, keď niečo chcem vykonať, tak potrebujem vedieť, že na čom som, ale 4 roky nemôže byť celá vláda, celý program o tom, že budem analyzovať. Áno, sú tam náznaky, že niečo chcete spraviť, ale preto to nazývam frázou, lebo nič konkrétne tam nie je uvedené, čo by som vedel usúdiť, že hej, pôjdete týmto smerom, zrýchliť súdne konanie, dobre, v čom, ako, nie je tam nič uvedené, a to už odpovedám pani poslankyni Kohútovej, že, áno, v 98. ste podali na súd. Kto vládol do roku 98, ako to všetko tie reštančné veci, ako sa nahromadili? Kde sa to začalo kaziť? No nie po 98., ale po roku 2002, a presne, porovnajte Programové vyhlásenie vlády z roku 2002, koľko je tam konkrétnych vecí, skoro všetko sa tam plnilo a to všetko bolo zamerané na to, aby sa zrýchlilo súdne konanie. Ja viem, že, žiaľ, nikto nemá čarovnú paličku, aby to z jedného roka na druhý spravil, ale aspoň sa o to pokúsiť. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalšou prihlásenou v poradí je pani poslankyňa Bíro. Chcem využiť príležitosť a oznámiť členom poslaneckého grémia, že sa stretneme o 18.00 na obvyklom mieste. Pán predseda vlády.

R. Fico, poslanec: Iba kvôli korektnosti, pretože sa opakovane objavovali informácie typu, že pokiaľ išlo o zvýšenie súdnych poplatkov, došlo k zvýšeniu iba 5-percentnej sadzby na 6-percentnú sadzbu, kto si pozrie naozaj to, čo bolo prijaté, tak musí potvrdiť, že ani zďaleka nešlo iba o túto úpravu. Pokiaľ napríklad nie je možné oceniť predmet sporu peniazmi, súdny poplatok 3 000 namiesto 1 000 korún, čo je 300-percentné zvýšenie. Zdvojnásobil sa súdny poplatok pri podaní návrhu na rozvod, súdny poplatok z návrhu na vysporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dvaapolkrát vyšší poplatok pri návrhu na ochranu osobností. Pri určovaní rodičovstva sa súdny poplatok zvýšil 4-krát z 500 na 2 000 korún, dokonca boli zavedené nové súdne poplatky, napríklad poplatok za podanie žaloby za náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, 2000 korún a tak ďalej a tak ďalej. Takže prosím, nehovorme, že išlo len o zvýšenie z 5 na 6 %, bol to celý rad súdnych poplatkov, a to zvýšenie bolo mimoriadne radikálne a spôsobuje ľuďom, ktorí nemajú dostatočné finančné zdroje, obrovské ťažkosti. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Áno, došlo k zvýšeniu aj paušálnych poplatkov, ale tam potom pre úplnú úplnosť treba povedať aj to, že to boli poplatky, ktoré neboli 10 rokov zvyšované. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Dobre, pán premiér, v poriadku, máte možnosť teraz všetko vrátiť do pôvodného stavu, je to na vás.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

A. Biró, poslankyňa: Vážený predseda parlamentu, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, ctení hostia. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je jedným z najvážnejších aj najzávažnejších dokumentov, odznelo tu už aj z úst iných rečníkov. Rokujeme už pomaly dva dni, vymenúvajú sa riziká a nedostatky, vyslovujeme obavy. Ja však chcem veriť v to, že aj podľa slov pána premiéra jedným z najväčších nedostatkov z predchádzajúceho obdobia bolo to, že nebola ochota počúvať opozíciu, tak v rámci novej parlamentnej kultúry budeme mať dosť síl počuť a vypočuť sa. Veď tento dokument, ktorý máme pred sebou, v najbližšom období ovplyvní život každého občana. Podľa slov pána premiéra je to dokument, ktorý má vyvrátiť každú pochybnosť Európy i sveta o smerovaní našej krajiny a bude zasielaný ako odpoveď na listy či iné prejavy znepokojenia členských štátov Únie. Pán premiér nás ubezpečil aj o tom, že Programové vyhlásenie vlády bude garantovať status quo všetkým národnostným menšinám na Slovensku a etnickým skupinám. Bude rešpektovať všetky medzinárodné záväzky, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín či Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov alebo iné charty a deklarácie, lebo Slovensko je a chce zostať multietnickou a multikultúrnou krajinou, lebo Slovensko je krajina, ktorá pripisuje mimoriadny význam harmonickému spolunažívaniu slovenského národa, národností a etnických skupín. Ba čo viac, vyhlásil nekompromisný boj proti prejavom národnej neznášanlivosti, intorelancii a diskriminácii. Ja tieto slová pána premiéra som vnímala s veľkým potešením a veľmi som ich vítala. Ale učili ma, že slová sa strácajú do nenávratna a písmo zostáva. Vážené dámy, vážení páni, tieto slová sa môžu naplniť len vtedy, ak aj národnostné menšiny a etnické skupiny v spoločenskej praxi budú mať garantovanú podporu na zachovanie a rozvoj svojej duchovnej, kultúrnej a jazykovej identity. Dovoľte mi preto vyjadriť sa a povedať niekoľko postrehov k časti 6 - kultúra - tohto dokumentu.

V úvode by som chcela oceniť ambíciu a prácu tých, ktorí tento dokument vytvárali a spracovali túto časť, a najmä pána ministra kultúry, že v tejto oblasti bude zachovávať tri základné princípy, a to kontinuitu, komunikáciu a koordináciu. Kontinuita pri definovaní priorít a zámer dokončiť úlohy v oblasti legislatívy, ktoré v minulom období pre nedostatok politickej vôle i zo strany vtedajšej opozície zostali neprerokované, sú tu skutočne deklarované a v oblasti mediálnej politiky aj jasne pomenované. V čom však nie kontinuita a čo sa vytratilo oproti predchádzajúcemu obdobiu, absentuje tu záujem o prezentáciu kultúry a umenia v zahraničí a chýba jednoznačná a jasná deklarácia podpory rozvoja kultúry národnostných menšín. Podpora kultúry národnostných menšín je spomenutá v časti 6 celkom dvakrát. Aj my sme analyzovali a sčítavali, asi všetci. V časti 6.1 v ekonomických nástrojoch sa píše, že súčasťou zákona o financovaní bude aj úprava financovania rozvoja a šírenia kultúry národnostných menšín a etnických skupín a v časti 6.4, ktorý nesie názov miestna menšinová kultúra, sa spomína znovu len ekonomický nástroj, ktorým je grantový systém. Skutočne, tak trošku zabolelo, že národnostná kultúra sa degradovala na miestnu a menšinovú kultúru. Potešilo ma však to, že v časti 7 na základe schválenej dikcie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov vláda vyjadrila záujem vytvoriť podmienky na zriadenie úradu pre menšiny v Slovenskej republike. Domnievam sa, že ak tento úrad má čo robiť, alebo mal by čo robiť, kompetencie v oblasti ochrany a rozvoja kultúry alebo podpory kultúry národnostných menšín by mohli patriť pod jeho gesciu. V tomto materiáli však chýba čo i len náznak podpory slobodného rozvoja, samosprávnosti, chýba iba náznak vôle garantovať rovnosť všetkých kultúr dôrazom na uchovanie kultúrnej diverzity a kultúrneho pluralizmu ako spoločného bohatstva tejto krajiny. Na druhej strane sa zdôrazňuje potreba podpory slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach. Ktoré územia sú tým myslené. Veď ak si pozriem mapu štatistického úradu Slovenskej republiky, 12 národnostných menšín je roztrúsených po celom Slovensku a domnievam sa, že správnou a dostatočnou podporou kultúry na Slovensku, ak chcete, slovenskej kultúry je takáto veta v Programovom vyhlásení vlády neopodstatnená, ba skôr trošku škodlivá, veď zbytočne evokuje napätie, neistotu a nedôveru. Sebavedomé a zdravé kultúry sa vzájomne môžu len obohatiť a v rámci Európskej únie rovnosť všetkých kultúr a vzájomné rešpektovanie sa je základným predpokladom zdravého vývoja každého jedinca i každej spoločnosti. Z tohto dôvodu mám dojem a musím konštatovať, že v tejto časti programu alebo z tejto časti programu sa vytratil európsky rozmer alebo európsky duch a skôr sa prejavuje akési uzatváranie sa do seba a stavanie možno aj strašiakov. Nadobudla som aj taký dojem, že časť programu, o ktorom hovorím, bol šitý trocha horúcou ihlou a dokazuje to, dokazuje aj to, že v tejto časti Programového vyhlásenia vlády takisto prevládajú všeobecné formulácie, avšak tak, ako tu už odznelo, je na to možnosť a ja tomu pevne verím, že tieto formulácie budú rozpracované do konkrétnych úloh. Chýba mi však to, že zámer, možnosti viaczdrojového financovania kultúry, ktorý sa objavuje v celom programe, je veľmi nejasný a veľmi vágne definovaný. Chvályhodné je odhodlanie poskytnúť pomoc erbovým a národným kultúrnym inštitúciám, avšak domnievam sa, že riešením problémov by bolo to, ak by sme sa zamysleli nad ich právnym postavením a systémom fungovania, aby sa nestali čiernymi dierami pri navršovaní finančných prostriedkov. Avšak kultúra a umenie nie sú len inštitúcie a keď sa už tak veľkodušne sľubovalo v tomto dokumente, mohla sa sľúbiť aj náprava finančného a sociálneho zabezpečenia pracovníkov v kultúre, lebo by si to zaslúžili takisto ako učitelia, zdravotníci, policajti, hasiči alebo ostatní. Možno by bol o jeden imaginárny sľub viac. Hovorila som o tom, že najkonkrétnejšia je časť mediálnej politiky, avšak tu načrtnutú predstavu zasahovania do obsahového a finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií v podobe zmluvy medzi Národnou radou Slovenskej republiky a medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou považujem za neštandardné riešenie a čo viac, za riešenie, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú zriadené zákonom. Kreovala ich samotná Národná rada. Využitím svojej zákonodarnej právomoci Národná rada môže novelizovaním zákona cez štandardný legislatívny proces zmeniť finančné zabezpečenie uvedených verejnoprávnych inštitúcií a to napríklad novelou § 21 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii alebo novým zákonom.

Vážené dámy, vážení páni, podľa ambicióznych vyjadrení pána ministra kultúry v médiách mohli by sme sa nádejať v tom, že jeho pozícia bude v tejto vláde dostatočne silná na to, aby presunula kultúru z okraja do centra spoločenského záujmu a s požehnaním vlády tak vskutku by mohol zabezpečiť aj dostatok finančných zdrojov pre kultúru. Avšak tieto ambiciózne vyjadrenie pána ministra sa v programe vlády zmenili na opatrný a ťažko uchopiteľný sľub. Vtedy ak a to len postupne. Postupné zvyšovanie príspevku na financovanie kultúry bez čísel a časových mantinelov. A čoskoro v roku X sa priblížime, citujem: "K takým podielom, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie". Nie je garancia, že to bude v tomto volebnom období. Ja by som ešte chcela dodať, že škoda, že autori tejto časti alebo autor tejto časti nesiahol a nepreštudoval si materiál, ktorý bol pripravený na ministerstve kultúry a niesol názov Legislatívna inštitucionálna ekonomická analýza stavu kultúry na Slovensku po decentralizácii. Lebo mohol by sa vyvarovať všetkým všeobecným a neistým formuláciám. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani bývalá štátna tajomníčka, v súčasnosti poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, za naozaj skutočne korektný monológ z vašej strany, až na jednu chybu alebo chybičku, ak dovolíte. Všetko to, čo ste vyčítali, respektíve to, čo ste hovorili, že sa nespravilo, za to ste zodpovedná aj vy. Lebo vy ste boli štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry. Čiže v tejto chvíli sa treba trošku aj pozrieť, čo ste mohli spraviť a, žiaľ, ste nespravili. Myslím v tejto chvíli ako ministerstvo kultúry, nie ako vy konkrétne. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Budete reagovať, pani poslankyňa?

Á. Biró, poslankyňa: Ja to tlačím, ale to nereaguje, prepáčte. (Smiech v sále.) To sú tí začiatočníci, zelenáči, prepáčte. Ďakujem za to, pán poslanec, viete, aká je pozícia štátnych tajomníkov? Áno. Ďakujem, tak ja to nebudem ďalej vysvetľovať, napriek tomu ja ako štátna tajomníčka som mala na starosti menšiny a grantový systém. Ja len myslím, že v tej oblasti sa tá úloha zvládla a veríte mi, že to obdobie, ktoré som si teda zažila na tom ministerstve pri štyroch pánoch ministroch, dalo mi zabrať, a myslím, že to bol ten najväčší nedostatok a najväčšia pohroma pre kultúru, že - ja som to priznala -, nestihlo sa venovať tým vážnym veciam, ktorým tento rezort sa venovať mal. Ale to čo ste na mňa adresovali, ak viete, aká je pozícia, tak ďalšie slová netreba. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Asi 10 dní dozadu mi jeden novinár, sa ma opýtal na stanovisko k uverejňovaným útržkom pripravovaného vládneho programu. Ja som mu vtedy povedal, že niet sa k čomu vyjadrovať, že sú to len všeobecné veci, že si počkám na Programové vyhlásenie vlády. Jeho ďalšia otázka bola: A myslíte si, že z oficiálneho Programového vyhlásenia vlády sa dozviete niečo viac? Na tento rozhovor som si spomenul pri čítaní vládneho programu, ktorý sme dostali, a musím skonštatovať, že ten novinár mal v tomto prípade úplne pravdu. Všeobecnosť, nekonkrétnosť, protirečivosť, bezradnosť ako naplniť všetky sľuby je os, okolo ktorej sa točí celý vládny program.

Pán predseda vlády, poprosil by som vás, aby ste nekomentovali moje vystúpenie, máte na to priestor po mojom ukončení.

Rozprava k Programovému vyhláseniu vlády dáva mimo iných aj dve takéto možnosti alebo dva takéto možnosti pohľadu. Porovnať predvolebné sľuby, silácke vyhlásenia a tým si utvrdiť alebo vyvrátiť obraz o tej-ktorej politickej strane. Myslím si, že nemá zmysel porovnávať, lebo najlepšie je, ak každý sám príde na to, čo bolo sľubované a čo v skutočnosti bude. Napríklad bezplatné zdravotníctvo. Druhý uhol pohľadu na programové vyhlásenie je pohľad, kam je možné Slovensko nasmerovať, či Slovensko zostane na ceste vzostupu, či bude medzinárodne akceptované, alebo sa začne vracať späť k prekonaným ťažkostiam a problémom. Tento pohľad na vládny program je oveľa vážnejší a dôležitejší. Vo vládnom programe sa mnohokrát spomína solidarita. Solidaritu si Smer privlastnil, akoby iným solidarita, solidárne cítenie chýbalo. Dámy a páni zo Smeru, nie je to tak. Váš pohľad na solidaritu je prerozdeliť peniaze, ktoré reálne nie sú, a za solidárne považujte si ich požičať od ďalších, budúcich generácií. Základným predpokladom našej skutočnej, nie falošnej solidarity je prerozdeliť to, čo máme, aby sme zmiernili nedostatky tých, čo to objektívne potrebujú. Za solidárne považujeme vytvárať také podmienky spoločnosti, aby prosperovala, aby bolo z čoho byť solidárnym, aby tých odkázaných na pomoc štátu bolo čo najmenej a aby tí na pomoc odkázaní, ju aj mali z čoho dostať. Pozriem sa bližšie na časť hospodárska politika vládneho programu, oblasť, ktorá má mimo iného zabezpečiť aj podmienky na to, aby sme mohli byť solidárni. Základným predpokladom rastu, udržateľného rastu, ekonomiky a hospodárstva je dobré podnikateľské prostredie a medzinárodná akceptácia krajiny. Veľakrát to počujeme, hovoríme o tom a mnohé veci dnes už berieme ako samozrejmosť. Ja považujem za samozrejmosť, že dobrý daňový systém je taký, ktorý dodržiava princíp solidarity a zároveň nedemotivuje hospodársku činnosť, netlmí aktivitu ľudí, netrestá za aktivitu. Hlásanie, že rovná daň je rovnaká daň, je klamstvo. A musím uznať, že sa vám to v Smere toto klamstvo podarilo dobre propagovať aj napriek tomu, že 19 % zo 100 000 je 19 000 a 19 % z milióna je 190 000. Alebo ináč. Ten, čo zarába 12 000 mesačne, po odpočítaní nezdaniteľného minima a odvodov zaplatí 19 % len zo sumy zhruba 2 800 korún, teda jeho skutočná daň je asi 4 % a to si ešte odpočíta alebo uplatní daňový bonus. Ja považujem za samozrejmosť vytvárať také podnikateľské prostredie, ktoré podporuje nové investície, zvyšuje produktivitu, inovácie a tvorbu nových pracovných miest. Je samozrejmé, že štát chráni hospodársku súťaž, vytvára pre ňu pravidlá a nedeformuje ju prispievaním, dotovaním niečoho a niekoho, lebo viem, že efektívna súťaž je základným motorom ekonomiky, prosperity a to je základným predpokladom na to, aby bolo na tú skutočnú solidaritu, nie falošnú solidaritu. A aby bolo na pomoc tým, ktorí sú objektívne odkázaní na pomoc štátu.

Dnes už všetci vieme, že pružný, flexibilný trh práce, ktorý umožnila novela Zákonníka práce, má veľký podiel na raste zamestnanosti, na vytváraní nových pracovných miest, že spružní mobilitu pracovnej sily. Vieme aj to, že túto flexibilitu trhu nám závidia aj v Nemecku aj vo Francúzsku, lebo vedie k rastu konkurencieschopnosti hospodárstva. Len niet tam politickej sily to presadiť. Preto volajú v rámci Únie po harmonizácii daní. Chcú robiť opatrenia u tých druhých a nám zobrať nástroj na ich dobiehanie. Viem aj to, že sa to nepáči odborovej centrále, lebo ich to vyháňa z teplého bratislavského prostredia, tam, kde je ich pravé miesto. Ich miesto je medzi ľuďmi vo fabrikách, tam si zastávať zamestnancov, tam im pomáhať, tam vyjednávať so zamestnávateľom a nie sedieť v centrále, uzatvárať zmluvy s politikmi a robiť tlačovky. Dnes považujeme za samozrejmé, že Slovensko je vnímané a chápané ako dôveryhodný, seriózny partner, zdravo sebavedomý partner, partner, ktorý má čo ponúknuť, partner, ktorý je akceptovaný. Vieme, že tento imidž Slovenska veľmi pomáha podnikateľskému prostrediu. V takomto prostredí dnes pôsobí hospodárstvo a darí sa mu. Viem, že je čo ešte zlepšovať, vylepšovať, zjednodušovať, ale na čo rozhodne nebudeme vytvárať priestor, proti čomu budeme bojovať, to je nahlodávanie, deštruovanie tohto prostredia. My nechceme ísť späť a o pokuse návratu k prekonanej minulosti je toto Programové vyhlásenie vlády. Je o bezradnosti ako naplniť to, čo všetko bolo nasľubované, je o silných, ale falošných slovách solidarity. A hlavne o návrate k všemožnému štátu, ktorý vyrieši každý problém občana. Vláda zabezpečí, vláda zariadi, je to nebezpečný návrat späť. Ako rieši predložený vládny program dnešný stav podnikateľského prostredia. Ako prvé likviduje rovnú daň. Vydávate sa na cestu späť. Vydali ste sa na cestu, ktorá sa skončila v roku 2003. Vtedy bolo 21 rôznych sadzieb daní a 443 druhov príjmov, odpočítateľných položiek, výnimiek a neviem čoho. Vydali ste sa na cestu ku komplikovanému, administratívne náročnému daňovému systému. A čo je podstatné, vraciate sa späť k menej účinnému, efektívnemu daňovému systému. K systému, ktorý bude rajón pre daňových poradcov a špekulantov. Váš záväzok vo vládnom programe, zníženie daňových únikov, vyznieva opäť falošne. Vydali ste sa na cestu trestania úspešných a ako dôsledok možno očakávať zníženie aktivity, menej hodnôt, menej zdaniteľných peňazí. Ale z čoho chcete potom robiť štedrú sociálnu politiku? Z čoho chcete dávať viac? Viac zdravotníctvu, školstvu, dôchodcom, poškodeným nebankových subjektov a tak ďalej. Veď ste v protismere. Vy sa vydávate na cestu najmenej adresnej a najnákladnejšej sociálnej politiky, falošnej sociálnej politiky, robenej cez dane. Tá faloš spočíva v tom, že pri tejto politike viac pomáhate bohatým ako chudobným. Ako druhé likvidujete flexibilitu trhu práce. Vláda zabezpečí zvýšenú ochranu zamestnancov. No najradšej by ste za nich podpisovali aj pracovné zmluvy. Stanovíte maximálne týždenný pracovný čas, no zbohom sezónnym prácam. A tak ďalej a tak ďalej. A po tomto hrubom zásahu, po tejto deformácii podnikateľského prostredia sa vo vládnom programe buď objavujú veci všeobecné, nič nehovoriace alebo veci, ktoré bežia, ktoré ste odpísali z existujúcich, živých projektov. Ako príklad, vláda zabezpečí prípravu operačného programu zameraného na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a služieb prostredníctvom inovácií tak, aby sa stimulovali investície do výskumu, vývoja a inovačných procesov. Ale ten, kto čítal Minervu minulej vlády, dnes nečíta nič nové a ak niekto nečítal Minervu, ale národný strategický rámec tiež minulej vlády, tak to tam tiež našiel. Ďalej, vláda sa v oblasti investícii zameria na zlepšenie podmienok pre ich podporu pri zachovaní kontinuity prijatých pravidiel na poskytovanie individuálnej štátnej pomoci, rozumej tej pomoci a tých pravidiel, ktoré prijala minulá vláda. Alebo: Vláda podporí rozvoj priemyselných parkov a priemyselných zón ako nástroj regionálneho rozvoja a zmenšovania disparít medzi jednotlivými regiónmi. Opäť nič nové pod slnkom, len to, čo sa už roky na Slovensku realizuje! Vláda podporí proexportnú, aktivitami export slovenských firiem ako aj prílev zahraničných investícií do Slovenskej republiky. Ak chcete, ak chce vláda dnes pomôcť exportu a hlavne prílevu investícií, tak si v prvom rade musí uvedomiť, aký imidž krajiny vytvára v zahraničí a aký dopad na krajinu majú vyhlásenia vládnych politikov, akú dôveryhodnosť majú vyhlásenia predsedu vlády Slovenskej republiky napríklad na finančné trhy. Žiaľ, pre Slovensko, dôveryhodnosť Slovenska padá a nie je to vidno len na sile koruny alebo na desiatkach miliárd korún, našich korún, ktoré Národná banka v priebehu dvoch týždňov minula na posilnenie našej koruny. Dôvera, imidž sa ťažko buduje. Ale veľmi ľahko stráca. Strata imidžu a dôvery Slovenska je a bude veľmi drahá.

Ďalej sa vo vládnom programe hovorí: Vláda podporí prípravu a zavedenie nových produktov finančného trhu s podporou štátu, ktoré budú cielene orientované na zabezpečenie potrieb pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva najmä v oblasti bývania. V praxi to dnes vyzerá tak, že po nástupe tejto vlády úroky na hypotekárnych úveroch každým dňom rastú, teda nadobúdanie bývania je každým dňom drahšie. A vláda to rieši tak, že bude bonifikovať úroky. Míňať daňové peniaze na bonifikáciu úrokov. Samozrejme, že na bonifikáciu sa skladajú aj tí, ktorí žiadny hypotekárny úver nemajú.

A na záver si dovolím jednu úvahu. Klasické politologické príručky delia strany na pravicové, ľavicové, konzervatívne, liberálne a tak ďalej a tak ďalej. Ja si dovolím tieto príručky, toto delenie rozšíriť ešte na dve strany. Strany zodpovedné a strany nezodpovedné. Zodpovedné sú strany, ktoré presadzujú riešenia reálnych problémov a nezodpovedné sú strany, ktoré hovoria to, čo chcú ľudia počuť. Strany zodpovedné ponúkajú riešenia problémov. Riešenia nemusia byť vždy síce správne, sú však vždy zamerané na elimináciu problémov. Strany nezodpovedné robia to, čo je populárne bez ohľadu na to, či to prinesie riešenie problému alebo jeho zhoršenie. Keďže problémy, ktoré by sa vyriešili populárnym spôsobom, sú už väčšinou dávno vyriešené, prichádzajú tieto strany štandardne so škodlivými riešeniami. A o takomto škodlivom riešení je aj toto Programové vyhlásenie vlády. Ďakujem vám pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Senko, Cabaj, pani poslankyňa Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Čím ďalej, tým viac nadobúdam taký pocit, že diskusné príspevky zo strany SDKÚ-DS ako keby boli z jednej dielne, od jedného autora v súvislosti so stále sa opakujúcimi slovnými spojeniami a výrazmi, ako je bezradnosť, opäť nič nové, nedôveryhodnosť, strata dôvery, zodpovednosť a nezodpovednosť. Ako keby táto vláda a jej Programové vyhlásenie nechcela byť zodpovedná. Keby bola bezradná aj táto koalícia, tak by sa nebola vôbec uchádzala o dôveru medzi voličmi. Opak je pravdou! To, s čím pred voličov tieto politické strany vystupovali, tak sa snažili dostať aj do volebného programu. Do Programového vyhlásenia vlády. V tom je pravda a práve preto sa tu vôbec nemôže hovoriť o nejakej bezradnosti. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka pán Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, my sme tu už zažili všelijaké šarvátky a veľmi rád som s vami diskutoval na mnohé témy, len verím, že počas vášho vystúpenia nesledovali toto vystúpenie študenti politológie, a už vôbec nie profesori, ktorí prednášajú politológiu, verím, že to nesledovali, a preto v tom delení politických strán tak ako ste to vy použili, nie politologicky, aj keď ste to tak nazvali, ešte by malo byť jedno delenie. Strana tá naša, ktorá má patent na rozum, ak to nie je takto, tie ostatné už potom medzi politické strany nepatria. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, viackrát ste tu spomenuli akceptáciu Slovenska v zahraničí. Akceptovanie tohto Slovenska v zahraničí leží na pleciach nielen vládnej koalície, ale vo veľkej miere, by som povedala, ešte väčšej miere leží na pleciach opozície. A preto, pán poslanec, ak vám skutočne záleží na Slovensku a chcem veriť, že po 8 rokoch vášho vládnutia ste nadobudli ten skutočne, správny vzťah, zodpovedný vzťah k tomuto štátu a tento fakt si uvedomujete, tak výhrady k nášmu vládnutiu, ak máte a zrejme už budete mať, lebo ešte sme ani nezačali, tak už máte výhrady, budeme konzultovať a hovoriť na tejto pôde, ale vonku budeme toto Slovensko chrániť a tak zastupovať, aby nedošlo k poškodeniu jeho imidžu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánovi kolegovi Senkovi len toľko, no, žiaľ, pre vás, tie slová o bezradnosti, sú fakty. Žiaľ, je to tak. Pán kolega Cabaj, táto Národná rada je o našom alebo aj o mojom myslení alebo o mojich postojoch. Ak ty nedokážeš nič svoje povedať, je to tvoj problém. A, dúfam, že sa do politologických príručiek dostane aj reakcia pani kolegyne Muškovej z tvojho poslaneckého klubu. A to, že opozícia zodpovedá za dobrý obraz Slovenska v zahraničí.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová. Pripraví sa pani poslankyňa Sárközy, Klára.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Myslím si, že je pre členov vlády potešujúcou správou, že najvážnejší dokument, ktorý táto vláda predkladá, vyvolal taký širokospektrálny a vážny záujem všetkých poslancov zúčastnených v Národnej rade Slovenskej republiky. Vážnosť tohto dokumentu totiž môže determinovať osudy občanov tejto krajiny nielen na najbližšie štyri roky, ale aj na dlhšie obdobie a v diskusii príspevky, ktoré odzneli, sú, podľa môjho názoru, mnohé výzvou na zamyslenie sa, dopracovanie, modifikácie v rámci Programového vyhlásenia vlády.

Na úvod dve krátke poznámky a potom k samotnému textu. Sociálna spravodlivosť sa môže realizovať rôznymi spôsobmi. Môže znamenať kombináciu rôznych princípov solidarity. Ja ich len vymenujem, lebo ich všetci určite dobre poznáme. Od princípu rovnosti cez princíp potrebnosti, princíp zásluhovosti, princíp rovnosti príležitostí, princíp vstupov a výstupov až po princíp rovnakých vkladov do systému a ziskov zo systému. Každý sociálny model ochrany, každá sociálna politika rôznym spôsobom a pre rôzne cieľové skupiny tieto princípy rôzne kombinuje. Dominantné pre tých, ktorí potrebujú pomocnú ruku, je aplikovať princíp potrebnosti. Dominantné pre uplatnenie sa na trhu práce je nevyhnutné aplikovať princíp rovnosti príležitostí a tak ďalej. Povýšiť jeden princíp nad ostatné znamená principiálne urobiť chybu a vytvárať skrivodlivosti. Je veľmi zložité pre spravodlivosť, špeciálne sociálnu spravodlivosť, hľadať rovnováhu a kombinovať tieto princípy. Chcem tým povedať a zdôrazniť, že sociálna politika tak, ako tu bola budovaná do dnešného dňa, mala podobu, istú podobu sociálnej spravodlivosti s dominanciou niektorých princípov spravodlivosti. Dnes ju strieda vláda, ktorá ide aplikovať predovšetkým princíp prerozdeľovací, čo je namieste a k takémuto striedaniu vždy a normálne prichádza. Tie otázky, ktoré sú však na stole, znejú komu, ktorým cieľovým skupinám ideme prerozdeľovať, z akých dôvodov a aké na to máme reálne zdroje a či tieto reálne zdroje vieme použiť aj iným spôsobom alebo sú šance použiť ich aj iným spôsobom. Podčiarkujem. Slovensko budovalo moderný sociálny štát. A argumentujem, nebyť tohto faktu, nie je dnes členskou krajinou Európskej únie. Podčiarkujem, sú naďalej témy, i na pôde Rady ministrov sociálnych vecí a rodiny, práce, sociálnych vecí a rodiny, kde neexistuje zhoda všetkých členských štátov a je na jednotlivých štátoch, ako si usporiadajú, rozhodnú a spravodlivo vyriešia existujúce sociálne problémy. Logicky, rozlišujeme sa rôznou históriou, rôznou ekonomickou situáciou, rôznym multikulturálnym zložením, rôznou historickou skúsenosťou, ale najmä, najmä rôznymi politickými rozhodnutiami, pretože program vlády je predovšetkým politickým rozhodnutím.

Dovoľte mi upozorniť, z môjho pohľadu na riziká, na riziká, ktoré sú potenciálne obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády týkajúceho sa zabezpečenia sociálnej spravodlivosti v Slovenskej republike.

Zamestnanosť. Ak sa zhodneme, že Slovensko dodnes má problém, pretrvávajúci problém v miere nezamestnanosti a zároveň v miere zamestnanosti, potom spoločné zadanie určite znie zabezpečiť príjem z práce a zabezpečiť vyšší alebo čo možno najvyšší príjem z práce. Ak platí tento odrazový mostík, potom v politike zamestnanosti sú určujúce a dominantné úlohy, zabezpečiť prechod veľkej skupiny dlhodobo nezamestnaných z ich pozície na trh práce.

V Programovom vyhlásení vlády sa pokračuje v rozbehnutom trende aktivácie, aktivačných prác, podpory uchádzačov o zamestnanie znevýhodnených sociálnych skupín, chýbajú mi v programovom vyhlásení nástroje na prechod od aktivačných prác pre dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Tieto nástroje je možné vytvoriť, vyžadujú si istý zdroj financií, isté investície, ale aktivačné práce sú len dočasným riešením, ktoré konzervujú daný status quo. Navyše, v tejto časti o zamestnanosti je pre mňa jedna malá nevysvetliteľnosť. Poviem prečo. Pán docent Chovanec urobil personálny audit, (So smiechom.) no vidíte. (Hlas z pléna.) To je výzva pre vás. Pani ministerka práce je zorientovaná v systéme sociálnej politiky. V časti o zamestnanosti je jeden z nástrojov ako umiestniť pracujúcich na trhu práce, vzdelávanie cez takzvanú druhú šancu. A je tam explicitne vymenované len pre základné školy. Nemôže to byť chybou pre, takto by som to nevysvetlila, skôr to nazývam reštrikciou, pretože už dnes v zákone o službách zamestnanosti je táto druhá šanca vytvorená aj pre ukončenie stredoškolského vzdelávania. A je zrejmé, že len s ukončeným základným vzdelaním my tú vstupenku na trh práce týmto ľuďom nevytvárame. Nebudem hovoriť o programoch financovaných zo zdrojov Európskej únie pre takzvané neformálne školy, vidím tam pani poslankyňu z Humenného, nemáme to ešte pilot otvorený v Humennom, ale v Michalovciach a v každom regióne ako pokusne, ktoré fungujú práve pre individuálny prístup ku vzdelávaniu, aby sme ľudí motivovali a dostali do vzdelávacej štruktúry a následne na trh práce. Investície, ktoré vložíte z finančných zdrojov na vzdelávanie, takzvanú druhú šancu, ale predovšetkým až po ukončení stredoškolského vzdelávania, investície, ktoré vložíte do budovania neformálnych škôl pre tých, ktorí potrebujú individuálny prístup, sú rozumne vložené investície. Chýba mi táto časť v Programovom vyhlásení vlády. Zároveň by som chcela zdôrazniť, že všetky nástroje, ktoré sú spomenuté v časti k politike zamestnanosti, sú vo väčšine financované práve z Európskeho sociálneho fondu a cez národné programy. Preto pokračovanie v prioritách tak, ako boli predbežne pripravené, by malo kalkulovať s touto možnosťou a s pokračovaním v rámci národných programov v aplikácií programov zamestnanosti. Ešte jednu poznámku k tejto časti. Podporné mechanizmy, ktoré, často počúvame, to znamená zníženie odvodového zaťaženia a tým rozšírenie šancí pre vytváranie nových pracovných miest, sú už dnes v zákonoch riešené práve príspevkom pre zamestnávateľa, známym § 54, ale analýzy jasne a zrejme ukazujú, že zamestnávatelia túto šancu nevyužívali. Za celé tie roky sa takto vytvorilo len 3 000 nových pracovných miest. Preto sme si v teréne zisťovali, kde je zrada, a zrada nie je v poskytnutí vyrovnávacieho príspevku, to nefunguje. Zrada nie je v podpornom mechanizme, ktorý máme zakotvený dokonca v zákone, zrada tkvie v administrácii, zložitosti prístupu k takýmto podporným mechanizmom, prvá, a druhá v absencií kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú ten zamestnávateľ môže prijať do zamestnania. Dovoľte mi krátky príbeh pod čiarou. Bola som v Rimavskej Sobote, kde potenciálne bol záujem o 1 200 zamestnancov a my sme s odretými ušami našli 400 z evidencie, ktorí ako-tak zodpovedali požiadavkám na kvalifikáciu a osobne som motivovala s pomocou ďalších ľudí ďalších 300, aby niečo boli ochotní urobiť so svojím vzdelaním a kvalifikáciou, aby splnili základné podmienky. Dnes problém tkvie a zrada tkvie v kvalifikovanosti a pripravenosti pracovných síl predovšetkým v zaostalých, marginalizovaných regiónoch.

Druhá časť sa vzťahuje na problém, ktorý úzko súvisí so zamestnanosťou, a to je Zákonník práce. Bolo tu k nemu povedané mnohé. Dávam do pozornosti predovšetkým odborom, že boli sami tí, ktorí súhlasili v rámci tripartity práve s istými zmenami v Zákonníku prácu, ktoré dnes sa snažia vrátiť späť, tam, kde kedysi boli, to je fakt, môžem doložiť zápisnice. Mám na mysli napríklad dohodu o vykonaní pracovnej činnosti. Tento inštitút sa predsa zrušil preto, že bol maximálne zneužívaný a keď máte v Programovom vyhlásení hlavnú tézu ochranu zamestnanca, toto je práve inštitút, ktorý ho nechráni. Tento inštitút totiž umožňuje pre tohto zamestnanca, aby zaňho neboli platené odvody, nie je chránený potom na čas, keď stratí túto prácu, je to najslabší inštitút z hľadiska pracovného práva. Ja sa mu nebránim, lebo uznávam flexibilitu trhu práce, ale opakujem, ak je cieľom ochrana zamestnanca, tak potom tento inštitút ho naozaj nechráni. Ak je problém reťazenia pracovných zmlúv, potom dohliadnime, zefektívnime, skvalitnime prácu inšpektorov práce, dozrime na ich kvalifikačnú štruktúru, kde je príliš málo expertov práve na pracovné právo, vyžadujme dodržiavanie Zákonníka práce a nenastanú tieto situácie. Kvôli tomuto nie je nutné meniť Zákonník práce. Podpisujem sa pod všetko, čo tu odznelo z hľadiska reťazenia viacerých zmlúv. Je tu vážne riziko, že zasiahnete práve nízkopríjmové rodiny. Práve tieto využívajú tento inštitút. Rovnaké platí pri obmedzení maximálneho pracovného času alebo nadčasov. Je to práve tá sociálna skupina, ktorú zaraďujeme do nižšej strednej triedy, ktorá tento inštitút najviac využíva. Chránime ich voči čomu? Voči šanci mať vyšší príjem? Prečo toto nenechávame na individuálnom rozhodnutí tej-ktorej osoby? Opäť sa odvolám na Európsku úniu a členské štáty. Nie je náhodou, že ostatné veci v súvislosti s nadčasmi nemajú jednotný regulatív, že sa dohodlo, že sa nedohodneme. Že sa dohodlo, že to bude len na konkrétnom štáte a jeho konkrétnej situácii, do akej miery bude obmedzovať možnosť nadčasov, pracovných zmlúv, naviazania viacerých pracovných zmlúv. Zároveň mi nie je celkom jasné, či sa to maximum týka vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi alebo k viacerým zamestnávateľom. To sú vážne veci, ktoré môžu spôsobiť paradoxne zníženie životnej úrovne práve pre strednú triedu a nižšiu strednú triedu.

K téme príjmov a zvyšovania možnosti čistých príjmov v rodine. Tu mi nedá nezacitovať. Ja som ten odsek čítala niekoľkokrát a pripúšťam, že ja mám niečo s mozgom. Vážne, to si neodpustím. Citujem: "Prioritou vlády bude cena práce, ktorá musí v európskom rozmere riešiť všetky potrebné dôsledky, ktoré objektívne vzniknú v sociálnej politike. Je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily". A teraz to príde: "Cieľom vlády bude zmeniť dnešný stav v rozložení príjmov, keď skoro 70 % zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Vláda Slovenskej republiky prijme tiež opatrenia na zmiernenie prehlbujúcich sa a neodôvodnených rozdielov v cene práce medzi regiónmi a odvetviami". Nechcem sa vás dotknúť, ale nemôžem inak ako sa zacitovať z 1. semestra na vysokej škole, kde učím štatistiku. Pre príjmové rozloženie vzhľadom na priemerný príjem neplatí Gausova krivka. Nikdy. jednoducho preto, že minimum je ohraničené a maximum je otvorené. Vždy je väčšia časť pod priemerným príjmom a menšia nad priemerným príjmom. To je poučka matematicko-štatistická, ktorá platí. Gausova krivka platí pre rozloženie vo vzťahu k mediánu. Všetky krajiny preto majú väčšie percento pod priemerným príjmom. Vždy. Ja sa teraz nemienim dohadovať, či je to 70 % alebo 62, lebo to je nepodstatné. Opäť sa vraciam k téze, podstatné je, akú výšku majú tieto príjmy. Preto hovorím o mediane. To, že vy chcete zmeniť tú štruktúru, percentuálnu, chcete zmeniť matematicko-štatistické zákony, priam základné zákony racionality. (Potlesk.) Ja, možno len som neporozumela tomu odseku, ale... (Hlas v sále.) Dobre. Nikdy nedosiahnete iné rozloženie.

Späť k tým príjmom. Ako zabezpečím zvýšenie čistých príjmov. Je tu návrh polmilionárskej dane. Dovoľte mi, prosím vás, upozorniť opäť na niekoľko rizík a veľmi prosím, aby ste sa nad nimi zamysleli. Hovoríme cirka o skupine 50 000 občanov. Z nich predstavím modelové situácie. Partner zarába 50 000 a koruna, manželka je doma a má 3 deti. Vy ho zdaníte. Iná modelová situácia, partner, partnerka, každý zarábajú po 25 000, dokopy majú ten istý príjem v rodine, ten istý počet detí. Vy ho nezdaníte, túto rodinu. Pýtam sa, prečo vyrábať skrivodlivosti? Ešte iný modelový príklad. Zarábam 49 900, vy 50 001, vás zdaním viac, mňa menej, ja vás príjmom preskočím, aj keď som ho normálne za prácu nedostala. (Potlesk.) To nie je nezmysel. (Hluk v sále.) To nie je nezmysel! Môžem dokončiť? Môžem dokončiť?