P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, pán premiér, páni ministri, pani ministerka tu v tejto chvíli nie je, múdry muž skôr, ako sa vydá na cestu sa zamyslí a zorientuje a až potom vykročí. Verím, že tak ste urobili i vy, pán premiér, kým ste sa vydali na túto štvorročnú púť. Pripravovali ste sa dlho, dve volebné obdobia, a v duchu možno i dlhšie. Ako ste sa pripravili ukáže čas. Ako ste zhodnotili situáciu, ste povedali vo svojom úvodnom vystúpení. Nebudete spisovať žiadne čierne knihy a nebudete sa vracať do minulosti. Myslím, že ste k tomu dospeli hlavne preto, lebo ste dospeli k tomu, že by nebolo o čom, hoci ste si ešte stihli povzdychnúť, že krajinu nepreberáte v takej kondícii, o akej sa hovorí.
Keď už som pri vašom úvodnom vystúpení, hovorili ste ešte o tom, ako si budete vážiť parlament. Máme 20.46 hodín, šestnásť prihlásených, to je zhruba polovica toho, čo bolo prihlásených písomne.
Prvý deň sme rokovali od trinásť do devätnásť, dneska dopoludnia tri hodiny, teraz osem. Keď to tak počítam, to je jedenásť a šesť osemnásť, takže budeme ešte rokovať približne polovicu, to je toľko, ako sa tuná rokovalo tuším iba raz. To nebola vaša vláda, to bola vláda vašich koaličných partnerov.
Nuž dobre, ale pozrime sa krátko, v akej kondícii preberáte tento štát, pretože štartovacie čiary sú dôležité, veľmi dôležité, pretože zo štartovacej čiary môžete bežať aj do kopca, čo je podstatne ťažšie, ale aj z kopca, v čo dúfate. Nuž v akej? Najstručnejšie povedané v takej kondícii, v akej nechávajú krajiny pravicovo konzervatívne vlády vládam ľavicovým, teda v kondícii dobrej, krajina je pripravená na to, že určitý čas sa tu bude rozdávať. Preberáte štát s vysokým a zdravým ekonomickým rastom, predikcie na nasledujúce roky podopreté reálnymi investíciami sú až o dve percentá vyššie, ako je váš predpokladaný 5-percentný priemer na vaše volebné obdobie. Verejné financie sú stabilizované a cez historicky najnižšie deficity smerujú skôr k vyrovnanosti. To je uznané aj vašou vládou, pretože ste sa prihlásili k možnosti zaviesť euro v roku 2009, a to, že máte túto šancu, podliehalo inak prísnym a objektívnym hodnoteniam, ako dokáže urobiť akákoľvek, akákoľvek opozícia.
Preberáte štát s reformovaným daňovým systémom, kompetenčne a finančne decentralizovaný, a to, prosím pekne, uznal aj ZMOS na svojom poslednom sneme. Uznal to tak, že povedal, že už nie je pripravený preberať ďalšie kompetencie. A to, že je finančne decentralizovaný dobre, uznávate aj vy v tomto programovom vyhlásení.
M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v sále vážených kolegov.
P. Minárik, poslanec: Preberáte štát, ktorý urobil aj značný pokrok v boji s korupciou a zločinom, a to uznávajú aj mimovládne, skoro vždy kritické organizácie. Štát, ktorý je už tretí rok v NATO a Európskej únii, medzinárodne uznávaný, veď sme sa stali členom Bezpečnostnej rady.
Krajinu politicky stabilnú. Inak by si túto krajinu za cieľ svojej návštevy a miesto svojho stretnutia nevybral za posledné volebné obdobie pápež, ruský a americký prezident.
Štát je v takej kondícii, v akej len môže byť po štyridsiatich rokoch komunizmu, čo je všeobecne uznávaná katastrofa a uznáva to možno aj skoro polovica tejto sály a v ďalších rokoch vlád s dominujúcim HZDS, čo zatiaľ síce ešte nie je všeobecne uznaná katastrofa, ale tiež to uznáva možno väčšia časť tejto sály.
Štát, ktorý sa za posledných osem rokov dokázal neuveriteľne zregenerovať. S akou víziou chcete previesť túto krajinu cez roky 2006 až roky 2010, mimochodom inak zahŕňajúce aj roky dvadsiateho výročia sviečkovej manifestácie novembra ´89 a pätnásteho výročia vzniku tohto štátu. Ducha týchto udalostí v tomto programovom vyhlásení som nejako nenašiel.
Vláda hovorí, že s víziou modelu európskeho zmiešaného štátu. A ako to rozmenila na drobné? Kompilátom všeobecných právd, predstáv záujmových skupín a volebného programu vášho SMERU. Ako inak nazvať ako všeobecné pravdy formulácie: "Vláda vykoná potrebné kroky smerujúce k modernizácii verejnej správy," "vláda podporí rozvoj verejnej osobnej dopravy pred individuálnou dopravou," "vláda presadí odbyrokratizovanie," teraz môžete dosadiť hocičo, v tomto dokumente som sa dočítal konkrétne napríklad zdravotníctvo.
V takýchto a podobných zaokrúhlených nevyvrátiteľných úradníckych a byrokratických formuláciách je úradnícky aparát nedostihnuteľný. A to, že sa dosť presadil do tohto programového vyhlásenia, hovorí o tom, že sme vám nechali dobrý úradnícky aparát. Ale takéto a podobné formulácie zrejme v podobných dokumentoch asi budú vždy a nevyhne sa im nik, budú tu asi aj o štyri roky a o osem rokov.
Ďalšou súčasťou a oveľa konkrétnejšou sú časti formulované konkrétnym záujmom menších či väčších skupín. Počnúc drobnosťami ako prehodnotenie trasy severojužného prepojenia R3, ktorá asi ani nakoniec nestála za to, aby sa dostala do konečnej verzie a vypadla, pretože záujem Bystrice asi nie je až taký veľký, cez "urýchlenie prác na novej zonácii chránených území, aby boli umožnené aktivity zamerané na cestovný ruch". Ozaj, a prečo nie aj aktivity na plnohodnotné využívanie lesov? No, nič proti turizmu a turistickému priemyslu, ale v tej istej kapitole je aj trojstranová pasáž venovaná životnému prostrediu.
Pán premiér, hovorili ste dopredu, ako bude ťažké zosúlaďovať túto problematiku. Jednou z najlepších ciest, ako ju zosúladiť, je aj zrušiť príslušný výbor Národnej rady.
Presadili sa ale však aj silnejší hráči, citujem: "Vláda Slovenskej republiky bude podporovať výstavbu a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny vrátane dobudovania tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce." KDH a ani ja nie som proti jadrovej energetike, skôr naopak. Ale aká podpora zo strany vlády, keď na stimul máme zabudnúť a prirodzené monopoly v súkromných rukách to majú mať pri vašej vláde ťažké. A dneska Slovenské elektrárne takým monopolom sú. Alebo to sa bude selektívne týkať iba Molu ten tlak na monopoly? A keby že to vlastní Slovintegra, tak by to možno bolo iné?
No, aby som neunavoval s touto časťou, uzavriem ju tým, že časť sociálnej oblasti, najmä časti 3. 2. Pracovné vzťahy a dialóg nie je ani tak programom tejto vlády ako skôr programom vedenia KOZ. Samozrejme, že si ho vláda musela osvojiť. Inak by tam nebol. Ale prečo si ho osvojila? Veď rigidný trh práce ide ostro proti zámerom vlády a hlavne potrebám krajiny v oblasti zamestnanosti.
Rád pripomeniem, že aj s ohľadom na programové vyhlásenie to hovorím, že smer toku technologických inovácií a špičkových výrobkov nie je za Európy, kde jadro je Francúzsko a Nemecko, do Spojených štátov, ale naopak. Aj miera nezamestnanosti a absorpčná schopnosť pracovných trhov je v prospech toho druhého. No niekto to tu excelentne vyjadril v takej skratke, že Silikon Valley vzniklo v Spojených štátoch, a nie vo Francúzsku.
Poslednou a rozhodujúcou ingredienciou tohto dokumentu je pretavenie veľkej časti volebných sľubov do programu vlády. Nemá zmysel ani príkladmo vymenovať, ktoré to sú. Sú tam skoro všetky, tak ako ste, pán premiér, v tom úvodnom vystúpení hovorili. V čom je teda problém, keď idete plniť svoje sľuby? Ani nie tak v predvolebnej rétorike toho napĺňania ako v tom, že potom to programové vyhlásenie vyzerá trošku konfúzne. Ako inak by som charakterizoval to, že nájdem bezprostredne po sebe dva takéto odseky.
"Základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády obsiahnutých v tomto programovom vyhlásení bude obozretná rozpočtová politika, ale aj fiškálna politika a postupné upevňovanie stability verejných financií pri dôslednom dodržiavaní maastrichtských kritérií a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z reformovaného paktu stability a rastu." Toto, toto vzbudzuje veľké nádeje, ale hneď vedľa sa dočítam. "Verejné financie a daňová oblasť budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu." Tieto dva odseky sú dosť vážny protimluv, ako hovoria naši bratia Česi. To je však len malý rozpor oproti tomu, ktorý je zásadný a ktorý sa vinie celým dokumentom. Spočíva v rozpore záväzkov plniť kritériá na prechod na euro k roku 2009 a zlatým pravidlom tohto dokumentu. V každej kapitole treba pridať alebo alternatívne ubrať na príjmoch štátu.
Pokúsil som sa vyčísliť, koľko to bude, ale pre nekonkrétnosť je to dosť vážny problém. Skúsim teda aspoň niečo a buďme tolerantní v presnosti. Každé percento dorovnania poľnohospodárskych dotácií je asi 140 miliónov, teda keď to spočítame, je to niekde okolo 3,5 miliardy.
Odškodnenie za skrachované nebankové subjekty. Nikto netušíme, v akom rozsahu sa bude odškodňovať, ale škoda, ktorá je žalovaná, je tesne pod 25 miliárd. Odškodníme 20, 10 percent? Ak desať, tak to budú dva a pol miliardy, a ak iba päť, tak to bude jeden a štvrť miliardy. Nuž, ale to už sa na tých 345-tisíc šťastlivcov, ktorých odškodníme, ujde len 3 600 korún, to asi teda nebude veľké odškodnenie. A neviem, či to uspokojí tých, ktorých odškodníme, ale v žiadnom prípade to neuspokojí tých, ktorí sa na to budú musieť poskladať.
DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky. Niekto tu vyčísľoval tri a pol, ja som to napočítal na štyri, pretože trh s liekmi predstavuje zhruba 27 miliárd. Inak väčšina neskončí naozaj u ľudí, ale v poisťovniach. Len asi jedna desatina u ľudí a možno ešte menej, pretože hodláte znižovať účasť, spoluúčasť ľudí. Nuž dobre, 90 percent z tohto skončí v poisťovniach. Chcem pripomenúť, že 20 percent z toho v súkromných. Inými slovami 20 percent skončí v Pente.
Kompenzácie zrušených poplatkov v zdravotníctve viac ako dva a pol miliardy, to vyčíslili viacerí, navýšenie odvodov štátu za svojich poistencov 6,2. Dokonca pán expremiér vypočítal 6,8. Popritom zvýšená podpora pre asi 25-tisíc prvonarodených detí vo výške štvrť miliardy vyzerá, akože sa s tým netreba ani veľmi zaoberať.
Trinásty dôchodok, teraz to preskočím, lebo naozaj to tu vyčísľovali viacerí a všetkým to vyšlo nad 50, niektorým do 100 miliárd. To už ale necháme zrejme na ten rozpočet, aby sme to mali v presnejších číslach. Naozaj to preskočím.
V utorok som sa pýtal vo výbore pre kultúru, lebo v tom som členom a dokonca predsedom, čo to bude znamenať ten podiel obvyklý v štátoch EÚ, na ktorý sa chceme dostať. Dozvedel som sa, že 1,6 percenta HDP. Keďže o dvadsiatich, dokonca ani o desiatich miliardách do kultúry nie je reálne ani uvažovať, snažím sa na túto ambíciu ministerstva kultúry trošku zabudnúť a držím palce, aby k súčasným 4,5 na podfinancovanú kultúru pán minister vydoloval aspoň jednu miliardu a možno ešte nejakú miliardu na také osobitné projekty, ako je napríklad rekonštrukcia Bratislavského hradu.
Ďalej máme bonifikáciu hypoték, zníženie odvodov pre absolventov, hasičov, proste 57 strán programového vyhlásenia, 57 strán ušľachtilých cieľov, na ktoré nikdy nie je dosť peňazí. A kto by nepridal, no kto by nepridal? 57 programových strán, kde či už explicitne, alebo implicitne vyjadrujete svoje priority. Ale kto má strašne veľa priorít, vlastne nemá žiadnu. Kto chce uspokojiť všetkých, s najväčšou pravdepodobnosťou nakoniec uspokojí iba seba. Najmä, keď túto hitparádu navýšení majú zaplatiť dodatkovo zdanené monopoly, aj to len keď s nimi neuzavriete nejakú dohodu o znížení ziskov, čo by ináč znižovalo príjmy štátneho rozpočtu, a toto bude len na obmedzený čas.
Ďalej milionárska, vlastne polmilionárska daň, inými slovami, zbohom rovná daň a zbohom stredná vrstva, pretože za nadštandardné príjmy považujete už viac ako nie trojnásobok určite menej, pretože trojnásobok máme my, a pokiaľ by ste nám chceli zdaniť tých 1 000 korún nad 50, to nám ich môžete zdaniť aj 90 percentami, to určite títo poslanci nebudú mať žiaden problém, aby tento populizmus z daní poslancov vám naplnili. Hlavne, že to nebude trestať úspešných.
Ale je tu ešte aj jedna možnosť. My poslanci a vy budeme tvoriť takú zvláštnu kategóriu a tie nadštandardné príjmy, tie môžu byť niekde úplne inde. Potom ešte niečo pridá daň z darovania a, samozrejme, ak príde daň z darovania, tak bude musieť aj nasledovať daň z prechodu a prevodu nehnuteľností, lebo ináč by sa to obchádzalo. No, toto nepridá veľa. Toto pridá hlavne súdnym znalcom. Trošku to uberie tým chudákom, ktorí to budú musieť nechať oceňovať, pretože ináč sa nebude dať tá daň realizovať, ale súdni znalci budú spokojní. Zrejme nie je dôvod ľutovať takých ľudí, ktorí darovávajú alebo nechávajú prechádzať nehnuteľnosti, lebo tí asi na to budú mať.
Potom niečo môže prísť aj z racionalizácie v štátnej správe. Pán premiér, netešte sa, moc sme vám toho nenechali. Niečo zo zrušenia krajských úradov, ale to len v tom prípade, keď si naozaj myslíme, nič nerobia. Alebo, keď si myslíme, že tí župani to zoberú zadarmo. A prečo by to mali robiť? Keď na nich prejde tá kompetencia, tak im ju budete musieť zaplatiť. A ak to nebudú pýtať, tak to nie je čisté od nich. To bude potom čisté politikum, kde ochudobňujú svoj samosprávny kraj a jeho rozpočet.
A aby som nezabudol, niečo ušetríme na platoch špeciálnych sudcov a prokurátorov. Len budeme mať značný problém asi s ústavou a určite väčší, ako sme mali vtedy, keď sme im len tie platy zmrazovali.
Načo teda stavila vláda, že to vyrovná. Nuž už v prvom rade asi na eurofondy. To je dobrý vankúš, to je vankúš 60 miliárd ročne. Treba len pripomenúť, že to sú zdroje cudzích daňovníkov. Fond sa nevytvára tu a chcem pripomenúť, že do takej pasce skoro závislosti od cudzích zdrojov nemusí upadnúť len človek, ale môže upadnúť postupne aj krajina.
No a potom ešte na ekonomický rast. Zdôrazňovali ste, že na kvalitatívne nový rast. Rozpočtovo kvalita nepomôže. Päť percent je päť percent a toľko vám to aj prinesie. Ono samozrejme, že kvalitatívne nový rast má aj určité kvalitatívne výhody, ale hovorím, rozpočtovo je 5 percent 5 percent.
Dámy a páni, niekto môže namietať, že som nebol dostatočne konštruktívny a že som mal dávať svoje názory na svet, svoje návrhy na riešenie. Tak som to mal robiť v predchádzajúcom volebnom období, a tak som to aj robil. Dnes sme tu pre niečo iné. Dnes sme preto, aby sme hodnotili toto programové vyhlásenie a videnie sveta tejto vlády. To, čo som si prečítal, nepredstavuje pre mňa dobrý pohľad do budúcnosti tohto štátu. To nie je pohľad, ináč z veľmi dobrej štartovacej čiary, ktorú som opisoval na začiatku cez prizmu novembra ´89 a januára 1993. To je skôr pohľad dva-tri roky za deväťdesiaty tretí a možno u mnohých členov tejto vlády aj hlboko pred osemdesiaty deviaty. To je pohľad, ktorý nechcem podporiť, a preto budem hlasovať proti tomuto programovému vyhláseniu. Nemám dôvod dať dôveru tejto vláde.
Pán premiér, ešte jednu otázku, na ktorú som sa nedozvedel vo svojom výbore odpoveď. Týka sa tej časti kultúra. Chcem sa spýtať, ako chcete s pohľadom na znenie ústavy čl. 2, to je o obmedzenom konaní štátnych orgánov v čl. 86 o pôsobnosti Národnej rady a § 2 zákona č. 350/1996 Z. z., to je pôsobnosť Národnej rady realizovať uzavretie zmluvy medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou na jednej strane a Národnou radou Slovenskej republiky na druhej strane. To je proste problém. Pán minister sa mi to snažil vysvetliť. Z tej technickej stránky, ako nám to všetko pripraví a že to potom urobíme. Len ja neviem, čo tu potom urobíme, pretože naozaj Národná rada nie je kompetentná na to, aby s verejnoprávnym rozhlasom uzatvárala zmluvu a už vôbec neviem, prečo vo svojom programovom vyhlásení, teda v programovom vyhlásení vlády chcete zaväzovať k niečomu Národnú radu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia vystúpi v rozprave pani Smolková Monika. Pripraví sa Liška Juraj. Pardon, faktickú, pardon.
M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán poslanec, veľmi v krátkosti chcem zareagovať: vo svojom úvode ste hovorili, v akej kondícii ste zanechali štát a kto všetko tú kondíciu uznáva, zahraničie, odborníci a tak ďalej. Len škoda alebo vo vašom prípade možno chvalabohu, že túto dobrú kondíciu neocenili voliči 17. júna. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Liška. Pripraví sa pán poslanec Szigeti László.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja nebudem hovoriť zoširoka o celom programovom vyhlásení vlády. Zameriam sa na to, čomu som sa venoval najdlhšie, to je oblasť obrany. Rozmýšľal som, čím začnem. V prvom rade som chcel začať porovnaním vládneho programu s volebným program. No, bohužiaľ, na stránkach SMERU o volebnom programe nie je ani jedna jediná veta o obrane, ani jedna jediná veta. Je tam o bezpečnosti, terorizmus a iné, ale to s a týka ministerstva vnútra.
Takže začnem tým, tou témou, ktorá, i keď nebola v programe, ale bola vám vlastná, pán premiér, a to je téma Irak. Vy ste povedali, že pokiaľ budete úspešní vo voľbách, okamžite po týchto voľbách a po ustanovení do vlády predložíte do vlády návrh o stiahnutí našich vojakov z Iraku. Myslím si, že už zasadnutie vlády bolo a toto ste spraviť mohli. Namiesto toho do dnešného dňa nie je žiaden časový plán, žiaden variant stiahnutia ani jeho finančný dopad a ďalšie náležitosti. Je tam text, ktorý hovorí presne: "Vláda Slovenskej republiky vyhodnotí zapojenie ozbrojených síl do operácie medzinárodného krízového manažmentu vrátane operácie Iracká sloboda. Do budúcnosti vláda Slovenskej republiky zabezpečí, aby súčasťou rozhodnutia o vyslaní jednotiek bol aj jasne definovaný mandát obsahujúci kritériá ich zotrvania alebo prípadného odsunu. Vláda na základe dialógu so zúčastnenými partnermi a irackou vládou predloží jasný a časovo prijateľný harmonogram stiahnutia vojenskej jednotky z Iraku. Vláda je pripravená podieľať sa na plnení iných úloh pri zabezpečovaní stability a mieru v Iraku civilnými prostriedkami a taktiež je pripravená podieľať sa na procese budovania irackých bezpečnostných síl, ktoré budú schopné prevziať zodpovednosť za stabilitu a bezpečnosť v Iraku."
Prečo to celé čítam. Ja som rád, že je tam tento text. Som rád preto, že ministrovi obrany a ministrovi zahraničných vecí sa bude ľahšie dýchať na medzinárodnej scéne a zachová to dobrý kredit Slovenskej republiky. Možno vás o tom presvedčili, a to som tiež rád, lebo možno si aspoň dáte povedať. Ale rád by som upozornil na niektoré veci.
Budovanie irackých bezpečnostných síl civilnými prostriedkami. Ja by som chcel pripomenúť, že vláda nemusí byť pripravená podieľať sa na výcviku bezpečnostných zložiek. Chcem pripomenúť, že ministerstvo obrany už dávno takúto pomoc realizuje. Je to NATO training mission, NATO trust found, výcvik vojakov na našom území, irackých, zmena mandátu so zameraním na výcvik a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalej by som bol rád, aby ten program bol komplexný, aby tam boli, samozrejme, spomenuté iné misie, ktoré sú nemenej nebezpečné. Je to Afganistan, Kosovo, Golanské výšiny, pod OSN Cyprus a tak ďalej. Všade som bol a každý rok predkladáme vyhodnotenie operácie medzinárodného krízového manažmentu do vlády Slovenskej republiky, respektíve sme predkladali, predpokladám, že tento proces sa nezastaví, a predkladali sme ho parlamentu, pretože nie predseda vlády sťahuje vojakov z Iraku, ale sťahuje ich Národná rada Slovenskej republiky rozhodnutím, takisto ako ich tam vysiela. Ale i tak vám nebránilo, pán premiér, tento váš návrh do vlády predložiť a na ňom trvať. To ste ma sklamali po prvýkrát.
Ofsety. Ofsety sú nástrojom hospodárskej politiky štátu. Tak ako napríklad investičné stimuly. Z toho dôvodu táto oblasť je primárne v kompetencii ministerstva hospodárstva, a nie rezortu obrany. Za seba hovorím. Ja osobne podporujem takúto zmenu legislatívy a návrh teda, návrh takéhoto zákona, ale si myslím, že treba si vyriešiť kompetencie, a tie patria do ministerstva hospodárstva, a s tým, že ich potom môže využívať, samozrejme, aj ministerstvo obrany.
Ďalej citujem: "Vláda bude podporovať rozšírenie spôsobnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky aj na oblasť asistenčných úloh." Vláda nemusí podporovať rozšírenie, pretože toto rozšírenie už je dávno zadefinované v Obrannej stratégii Slovenskej republiky, ktorú tento parlament prijal ústavnou väčšinou. Sú tam aj živelné pohromy, sú tam, samozrejme, aj iné úlohy zadefinované v krízovom manažmente.
Vláda bude zvyšovať profesionalitu ozbrojených síl. My sme prijali zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov. To je základný zákon profesionalizácie ozbrojených síl a budovania profesionálnych ozbrojených síl. Za to plne zodpovedá náčelník Generálneho štábu.
A dostávam sa k posledným dvom bodom, vytiahnuté z tohto programu, ktoré na toto nadväzujú. Prvý bod sa týka finančného zabezpečenia rozvoja ozbrojených síl. Keď som si prečítal celý návrh, je na dvoch stranách, strane 53 a 54, všetky programy smerujú k tomu, že tam môže byť veľmi veľké, až nemerateľné finančné zaťaženie pre štátny rozpočet. Teda aj pre pána ministra financií. Preto som presvedčený, že je dobré mať zadefinované percento výdavkov na ozbrojené sily, ktoré slúžia na dve veci. Z jednej strany k tomu, aby sa dalo dlhodobo plánovať a aj zároveň kontrolovať pri odpočte, po druhé, aby sa obmedzilo nehospodárne nakladanie alebo obrovský rozmach ozbrojených síl, tak ako vieme, vojenský priemysel je, budovanie vojenského priemyslu veľmi, veľmi nákladnou a drahou záležitosťou.
Myslím si, že Slovenská republika na túto cestu ešte nie je pripravená a mohlo by nás to stáť nie 2 percentá, možno 5, 6, 7, pokiaľ to budú pripravovať ľudia z Generálneho štábu, a preto tam musí fungovať aj tzv. civilno-vojenské prepojenie, a to vysvetlím v ďalšom bode. Namiesto toho je tam text: "Vláda Slovenskej republiky zabezpečí, aby výdavky vyčleňované na obranu dosahovali úroveň potrebnú na zabezpečenie obrany štátu a záväzkov Slovenskej republiky." Ďalej "a zabezpečí, aby výdavky na operácie medzinárodného krízového manažmentu a výdavky súvisiace so zaradením do síl rýchleho nasadenia NATO a Európskej únie neboli financované na úkor udržiavania ozbrojených síl". To je to, o čom hovorím, že to sú obrovské náklady, ktoré sa potom nedajú zastaviť a, samozrejme, budem to sledovať pri návrhu štátneho rozpočtu, aby sme sa k tým 2 percentám dostali. A tuná ste ma sklamali druhýkrát.
Včera vo vašom vystúpení, ktoré som pozorne počúval ako reakciu na bývalého pána premiéra, ste povedali a citujem: "V programom vyhlásení vlády v roku 2002 nie je jedno jediné číslo a my ich máme niekoľko." Myslím, že takto ste to povedali. Nemyslím to nič v zlom. No tak my sme to číslo 2 percentá HDP tam zadefinované mali. Ale vo vašej formulácii ohľadne obrany toto číslo mi tam chýba. To nie je požiadavka NATO. Nie všetky krajiny majú 2 percentá. To je záväzok, kde by sa tie krajiny mali dostať. Najnižšie myslím sa pohybuje Slovinsko okolo 1,5 percenta. Ja nehovorím o tom, že to musia byť 2 percentá, keď to bude 1,91 - 1,95, ja nebudem protestovať. Len je to merateľné niečo, čo sa potom pri odpočte dá zadefinovať. Na túto tému sme sa vždy bavili, aj minule na obrane. Je to dobré aj pre kontrolu. To je taká ako výčitka aj pre vás, ale v dobrom, že by to tam malo byť.
A potom tu mám posledný bod, s ktorým ja plne súhlasím. "Vláda si kladie za cieľ naďalej rozvíjať systém civilného riadenia ozbrojených síl tak, aby bola transparentne definovaná politická a vojensko-odborná zodpovednosť za zabezpečenie obrany štátu." Avšak tento cieľ alebo tento princíp, ktorý sa dodržiava v demokratických krajinách, táto demokratická a zároveň civilná kontrola ozbrojených síl, ktorá je v týchto krajinách bežne rešpektovaná, tak tento cieľ ste podľa mňa nedodržali. Nedodržali ste ho preto, lebo za ministra obrany ste navrhli osobu, ktorá je vojakom z povolania. Bol riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, Vojenského obranného spravodajstva vojenských služieb a zároveň študentom bývalej akadémie, Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda. Toto vytvára zbytočné špekulácie, a to teraz nemyslím osobne, to je systémové opatrenie, ku ktorému Dzurindove vlády pristúpili, a toto vytvára zbytočne špekulácie a narúša krehkú rovnováhu medzi systémom civilného riadenia a vojensko-odborného zabezpečenia obrany štátu.
Možno o tom dlho polemizovať. Ja vám uvediem konkrétny príklad roku 2000, keď pán Kanis odchádzal z vlády, bol navrhnutý myslím pán Tuchyňa a nebolo to Dzurindovou vládou prijaté práve preto, aby v krajinách Severoatlantickej aliancie to nevytváralo zbytočný tlak na to, že bývalý vojak z povolania riadi ozbrojené sily, pretože upúšťame potom od princípu civilnej kontroly ozbrojených síl.
Práve preto, že jedna vec je, ktorá je napísaná na papieri, a to je civilné riadenie ozbrojených síl, a druhá, akým spôsobom ste postupovali, popierate to, že to myslíte úprimne a vážne a nemám dôvod preto podporiť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. O slovo požiadal pán predseda vlády.
R. Fico, predseda vlády SR: Opäť musím konštatovať, že som neočakával od predstaviteľa opozície, žeby sa prihlásil k programovému vyhláseniu vlády, a plne to rešpektujem, predniesol pán poslanec niekoľko argumentov, ktoré považuje za dôležité. Chcem ale pripomenúť pánovi poslancovi, že nie sme na konci štvorročného volebného obdobia a toto nie je schôdza, na ktorej sa hodnotí plnenie vládneho programu. Toto je schôdza, na ktorej sa hlasuje o dôvere alebo nedôvere vláde k programu, ktorý predkladá vláda podľa čl. Ústavy Slovenskej republiky. Preto dnes stavať túto novú vládu, ktorá je aj s cestou štyri týždne pri moci, do pozície, že neplní vlastný vládny program, je trošku zaujímavé.
Pán poslanec, sú niektoré veci, ktoré podľa môjho názoru je možné urobiť až po tom, čo vláda získa dôveru v Národnej rade Slovenskej republiky, a nepochybne medzi tieto rozhodnutia patrí aj rozhodnutie o stiahnutí slovenských vojakov z Iraku.
My sme pred parlamentnými voľbami veľmi jasne otvorene túto otázku otvárali a bez akýchkoľvek zábran sme hovorili, že podľa nášho názoru nebolo správne, že tu bol problém s medzinárodným právom vysielať slovenských vojakov do Iraku. Tak asi nikoho neprekvapilo, keď sa tento záväzok objavil aj v programovom vyhlásení vlády. Práve naopak, bolo by prekvapujúce, keby po takej masívnej kritike našej účasti v Iraku, ktorú sme prezentovali do parlamentných volieb, by sa tento záväzok programového vyhlásenia vlády neobjavil.
Ale my sme vždy hovorili, my nechceme žiadny big bang, my nechceme žiadny veľký tresk. Chceme stiahnuť vojakov z Iraku. Máme na to naozaj vážne dôvody, prečo to chceme urobiť, ale uvedomujeme si, že to robí nejaký orgán, že to nevznikne len tak, že niekto pošle rozkaz a vojaci sa vrátia naspäť. Ale opakujem náš záväzok, ktorý je uvedený v programovom vyhlásení vlády. Vojaci z Iraku idú domov. Namaľujeme časový harmonogram, povieme, ako to celé prebehne. Myslíme si, že to je správne rozhodnutie, pretože nielen Slovenská republika, ale aj iné krajiny sťahujú z tohto štátu vojakov naspäť na svoje vlastné územie.
Áno, sme pripravení a uvedomujeme si, nakoľko je komplikovaná situácia nielen v Iraku. Dnes je komplikovaná situácia aj v Libanone, ale aj v Izraeli. Dnes je komplikovaná situácia aj v Afganistane. A vy dobre viete ako bývalý minister obrany, kde všade vojakov máme. Táto vláda sa zaväzuje, že všade tam, kde bude od začiatku stopercentný mandát Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na použitie sily, aby bol zabezpečený medzinárodný mier, všade tam Slovenská republika musí byť pripravená participovať. Ale všetci poznáme históriu Iraku, preto sme od samého začiatku hovorili, že nebolo správne tam posielať slovenských vojakov. A ja by som bol veľmi nerád, keby Slovenská republika bola poslednou krajinou, ktorá bude odtadiaľ sťahovať svojich vojakov. Navyše ponúkame iné spôsoby, ako pomôcť, pokiaľ ide o bezpečnosť a stabilitu v tomto regióne.
Ak ste povedali, pán poslanec, že sú tu rozbehnuté niektoré programy, pokiaľ ide o civilné spôsoby pomoci, nadviažeme. Nemáme s tým absolútne žiadny problém, ale záväzok, ktorý sme dali pred parlamentnými voľbami, že vojaci pôjdu domov, naplníme. Inak by sme neboli dôveryhodní.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Minárik a pán poslanec Liška. Končím možnosť prihlásiť sa. Ešte pán poslanec Hort.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán premiér, chcete, aby sme tu sedeli 11,5 hodiny, hoci vo svojom programovom vyhlásení chcete pracujúci ľud chrániť proti tomu, aby robili nadčasy, ale dobre, odhlasovali to vaši poslanci, len mám dosť dojem, že nemajú veľkú úctu voči tomuto programovému vyhláseniu. Predtým vám chýbali ministri, teraz vám chýbajú poslanci. Opozícia sa stavia k tomuto oveľa dôstojnejšie. Je nás tu trochu viac. Vás je tu nejakých 18, a to aj so spravodajcom a s predsedajúcim.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Liška, nech sa páči.
J. Liška, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán premiér, ja by som, verte mi, nehovorím, že som, že najviac by som chcel všetkých ľudí, strašne veľa občanov Slovenskej republiky očakáva, kedy vojaci zo všetkých misií sa vrátia domov živí a zdraví. To mi verte, že viem, o čom hovorím. A bol by som najradšej, aby to mohlo byť zajtra, a myslím, že každý z nás.
Ale ja som hovoril o tom, a použil som vaše slová, že vy ste vraveli, že keď budete úspešní vo voľbách, to ste boli, tak dáte návrh vo vláde. A tomu vám nebránilo ani programové vyhlásenie vlády, o ktorom diskutujeme dnes. A to, že máte v programe toto, ja som to prečítal. Aj som povedal, že nakoniec s tým textom súhlasím a budem rád, keď sa to dohodne a keď ten odsun jednotiek bude môcť byť čo najrýchlejší. To hovorím teraz ako za seba ako za osobu. Ja hovorím, že ste ma sklamali, že ste to nedali hneď. Ako človek. A to je vlastne asi všetko.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Hort. Pardon, prepáčte, pán poslanec Vestenický, procedurálny návrh? Dobre. Tak omyl. Nech sa páči, pán podpredseda Hort.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán premiér, tých sľubov pred voľbami, ktoré ste dali, bolo strašne veľa. Ale jeden bol taký, ktorý sa nedal zabudnúť. A to bol ten sľub, ktorý hovoril, že prvé, čo urobí vaša vláda po voľbách, bude stiahnutie vojakov z Iraku. Dnes sa dozvedáme niečo iné. Dokonca ten sľub sa dá splniť aj tak, že legitímna iracká vláda nás požiada, aj všetkých ostatných, že jednoducho tí vojaci odtiaľ odídu. A nemusí to byť ani o štyri roky, môže to byť o tri, o tri a pol. Aj v takom prípade, samozrejme, ten prísľub budete považovať za splnený.
Ja len by som vám chcel povedať, že tie slová, ktoré boli pred voľbami hovorené veľakrát, hovorili, prvé, čo urobíte, bude stiahnutie vojakov z Iraku. Takže reagujeme iba na to vo svojich otázkach a reagujeme na to preto, lebo máme obavy, že aj tie ostatné sľuby sa budú dať realizovať takýmto spôsobom dostratena. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší prihlásený vystúpi pán poslanec Szigeti.
L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán odchádzajúci premiér, členovia vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi niekoľko myšlienok k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky hlavne k tej časti, ktorá je uvedená v piatej kapitole pod názvom Vedomostná spoločnosť, kde vláda načrtne svoju víziu v oblasti výchovy a vzdelávania, regionálneho a vysokého školstva, vedy, mládeže a športu.
Podobne ako mnohí moji predrečníci aj ja považujem túto časť programového vyhlásenia vlády za príliš všeobecnú, v oblasti financovania za príliš ambicióznu. Pravda, sú aj také oblasti, kde je málo ambiciózny v oblasti financovania s mnohými neurčitými formuláciami a, samozrejme, tento program sa vyznačuje aj mnohými prvkami populizmu.
Kým moji kolegovia hovorili všeobecne, že programové vyhlásenie vlády je všeobecné, ja budem konkrétny a dovoľte mi citovať niektoré ciele z programového vyhlásenia vlády, ktoré považujem skutočne za príliš všeobecné.
Napríklad. "Vláda," citujem, "vláda podporí predškolskú výchovu." A predchádzajúca vláda nepodporila, nepodporovala predškolskú výchovu? Napriek tomu, že dnes pán podpredseda vlády Čaplovič poznamenal, že predchádzajúca vláda likvidovala materské školy, nemyslím si, že je to tak. Predchádzajúca vláda len reagovala na výzvu doby, na pokles populácie. A, samozrejme, sa usilovala o to, aby financovanie v rámci viaczdrojového financovania bolo efektívnejšie.
Ďalšia myšlienka, citujem: "Vláda bude venovať pozornosť umeleckému školstvu." A predchádzajúca vláda nevenovala pozornosť umeleckému školstvu? Zase dnes pán podpredseda vlády Čaplovič spomínal, že predchádzajúca vláda marginalizovala základné umelecké školstvo. Nedá sa s tým súhlasiť. Samozrejme, v rámci viaczdrojového financovania sme upravili príplatky rodičov.
Ďalšie všeobecné konštatovanie: "Vláda bude riešiť nízky spoločenský a sociálny status vedeckovýskumných pracovníkov." A mohol by som menovať ďalšie veľmi všeobecné ciele, ambície, predsavzatia, ale vzhľadom na pokročilý čas to nebudem robiť.
Pri deklarácii, ako sa bude rozvíjať výchova a vzdelávanie sa spomínajú národné, sociálne a kresťanské princípy, avšak chýba aspoň teda pre mňa jeden mimoriadne významný princíp, a to je princíp občiansky. Pretože myslím si, že na Slovensku by sme mali budovať tak ako doposiaľ občiansku spoločnosť.
Programové vyhlásenie vlády v oblasti výchovy a vzdelávania považuje za prioritné hodnoty solidaritu, spravodlivosť, humanitu, vlastenectvo a iné. Vôbec ale nespomína výchovu k tolerancii, pričom v takej multikulturálnej krajine, ako je Slovensko si myslím, že výchova k tolerancii je mimoriadne dôležitá.
V programovom vyhlásení vlády vôbec nevidieť snahu o zabezpečenie kontinuity aspoň s niektorými predchádzajúcimi koncepciami alebo projektmi, ktoré boli v predchádzajúcej oblasti, pardon, v predchádzajúcom období aj vtedajšou opozíciou, súčasnou koalíciou nechcem povedať, že podporované, ale aspoň nekritizované, ako je napríklad projekt Milénium, Infovek, projekt Vráťme šport do škôl.
V poslednej dobe sme začali hovoriť o projekte Školských autobusov. Jediný projekt, ktorý sa spomína, je projekt Otvorená škola. Myslím si, že v tom, čo fungovalo dobre a sa osvedčilo, by sa dalo aj pokračovať.
Neviem, čo bude s novou koncepciou štátnej maturitnej skúšky s monitorom, pretože v programovom vyhlásení vlády sa o tom nič nehovorí.
Programové vyhlásenie vlády nevenuje vôbec žiadnu pozornosť takým mimoriadne dôležitým oblastiam, ako sú podporné inštitúcie pre výchovu a vzdelávanie, zabezpečujúce vedu, výskum, inovácie, meranie alebo kvalitu, a rôzne iné inštitúcie, ktoré fungujú ako priamo riadené organizácie ministerstva školstva, ako Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, pedagogicko-psychologické poradne, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, metodicko-pedagogické centrá a iné.
Vláda si neuvedomuje, že trend vo svete je taký, že práve tieto inštitúcie sa postupne dostávajú do popredia a stávajú sa významným prvkom a hnacou silou v rozvoji výchovy a vzdelávania.
V programovom vyhlásení vlády nie je definovaný ani vzťah novej vlády k neštátnym školám, teda cirkevným a súkromným školám a školským zariadeniam.
V spomínanej piatej kapitole sa nevenuje žiadna pozornosť takej dôležitej oblasti, aká je výchova a vzdelávanie rómskeho etnika.
Veľmi málo a nekonkrétne sa hovorí o špeciálnom školstve, o výchove a vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Keď v úvode môjho vystúpenia som naznačil, že program je málo konkrétny, mal som na mysli napríklad aj tú deklaráciu, ktorá hovorí o tom, že vláda vytvorí legislatívny rámec na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania v základných školách a na stredných školách. Myslím si, že prijať takúto legislatívu je málo. Som presvedčený o tom, že obsahovú prestavbu treba urýchlene uskutočniť v nasledujúcom štvorročnom období.
Ďalšia neurčitá formulácia je nasledovná, citujem: "Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 percent HDP." Jednak si myslím, že viaczdrojové financovanie nie je nič nové. Ak by sme, alebo ak by ste si pozorne prečítali asi pred tromi rokmi prijatý zákon o financovaní škôl a školských zariadení, hneď v prvom paragrafe je zadefinované, čo je to viaczdrojové financovanie. Viaczdrojové financovanie sa vzťahuje na zriaďovateľov, teda na školy a školské zariadenia, kde, samozrejme, sa počíta aj s finančnými prostriedkami zriaďovateľov, teda obcí, príspevkami rodičov, príspevkami sponzorov a s inými grantmi. Takže nie je to nič nové. Myslím si, že táto deklarácia, o ktorej teraz hovorím, je trošku zavádzajúca a používa sa metodika, ktorá nie je v súlade s metodikou Európskej únie, pretože z deklarácie nie je jasné, kde vlastne chceme dosiahnuť 5 percent z HDP. Či je to regionálne školstvo, alebo je to regionálne školstvo spolu s vysokými školstvami, alebo je tam všetko, aj veda, aj ostatné záležitosti a nie je jednoznačne uvedené, napísané, či máme na mysli len finančné zdroje z verejných finančných prostriedkov, či sú tam zahrnuté aj iné finančné prostriedky, trebárs aj prostriedky z Európskej únie.
Ďalšia deklarácia. "Vláda Slovenskej republiky bude dbať o to, aby sa znižoval počet detí a žiakov v jednotlivých triedach." Iste, je to pekná ambícia, pekné predsavzatie. Všetci vieme, ktorí trošku rozumieme školstvu, že oveľa efektívnejšie a kvalitnejšie sa dá vyučovať v podmienkach, kde je nižší počet žiakov. Na druhej strane ale musíme si uvedomiť, že je to obrovská záťaž na financovanie týchto škôl a týchto tried a na druhej strane programové vyhlásenie vlády nič nehovorí o tom, čo bude robiť tam, kde je taký nízky počet žiakov, že hrozí priam zánik školy. Mám na mysli malotriedky, ktorých je na Slovensku viac ako 800, a nemám tu na mysli len národnostné školstvo, pretože malotriednych škôl v národnostnom školstve je približne 150. Viac ako 600 malotriednych škôl sú školy s vyučovacím jazykom slovenským. Čo ich čaká? Aký bude ich osud v budúcnosti? Pretože Slovensko, to nie je len Bratislava, nie sú to len krajské mestá, ale Slovensko, to je aj vidiek, to sú aj naše obce, kde sa práve nachádzajú tieto malotriedne školy, malotriedky.
Kvitujem a kladne hodnotím vyjadrenie, citujem: "Vláda Slovenskej republiky bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva, najmä vo výučbe v materinskom jazyku všetkých národnostných menšín v rámci Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov." Bol by som, samozrejme, radšej, keby namiesto "v rámci", bolo uvedené "v zmysle Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov". Na druhej strane skvalitňovať podmienky sa dajú rôznymi spôsobmi, dúfam, že aj vláda má na mysli také skvalitňovanie podmienok, na čo myslím aj ja.
Nepotešila ma však ďalšia veta, ktorá znie, citujem: "Výučba v jazyku národnostnej menšiny však nemôže ísť na úkor kvality výučby štátneho slovenského jazyka." Aj keď principiálne by sa dalo súhlasiť s myšlienkou, predsa ma to znepokojuje. Znepokojuje, lebo človek číta aj medzi riadkami, niečo si aj pamätáme hlavne z obdobia pani Slavkovskej, a rozmýšľal som, čo môže byť kódované v tejto vete. Dúfam, že nič mimoriadne nebezpečné pre nás, ale v tejto súvislosti by som rád pripomenul slová pána predsedu vlády z utorka, keď predkladal programové vyhlásenie vlády a kde práve z tohto miesta nás všetkých ubezpečoval o zachovaní status quo v oblasti práv národnostných menšín a jednoznačne garantoval nezhoršenie situácie v oblasti práv národnostných menšín.
Vážený pán predseda vlády, asi ste vonku. Napriek tomu, ak by náhodou predsa v tejto vašej deklarácii v nasledujúcom období došlo k zhoršeniu práv národnostných menšín na Slovensku, a to je jedno, či v oblasti školstva, alebo v inej, budem medzi prvými, ktorý vám pripomenie vaše slová, váš sľub, vašu deklaráciu, a budem vás veľmi často citovať. Ubezpečujem vás, že budem a budeme všetci veľmi ostražití.
Považujem za nedostatok, že v programovom vyhlásení vlády sa veľmi málo hovorí o investovaní, o rozvoji školskej infraštruktúry. Pravdepodobne sa vláda spolieha na finančné zdroje z Európskej únie, ale treba si uvedomiť, že z týchto zdrojov sa nedá všetko financovať. Sú také potreby na údržbu, na rekonštrukciu našich škôl a školských zariadení, ktoré sa nedajú financovať z prostriedkov Európskej únie a v programovom vyhlásení vlády o tejto problematike sa vôbec nehovorí. V programe vlády sa síce spomína princíp, veľmi dôležitý princíp celoživotného vzdelávania, ale bolo by veľmi potrebné, aby ste o celoživotnom vzdelávaní prijali aj zákon, pretože je to v lisabonských kritériách a myslím si, že je to budúcnosť v oblasti výchovy a vzdelávania.
Ďalšia neurčitá formulácia je z oblasti starostlivosti o pedagogických pracovníkov. Citujem: "Cieľom vlády Slovenskej republiky je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve." Tiež je to zavádzajúci cieľ, nejednoznačný, nekonkrétny, pretože všetci vieme, že v školstve máme aj okrem pedagogických pracovníkov, aj nepedagogických pracovníkov.
V ďalšej časti programového vyhlásenia, kde sa hovorí o vysokých školách, vôbec nehovoríte o tom, ako chcete a akým spôsobom chcete zvyšovať platy pedagógov v oblasti vysokých škôl. Je tu zvolená znova zlá metodika, táto metodika nie je porovnateľná s metodikou Európskej únie a myslím si, že deklarovať takéto niečo, čo čiastočne je už splnené už v súčasnosti, pretože v oblasti regionálneho školstva v prenesených kompetenciách, teda v oblasti základných škôl a stredných škôl priemerné platy dnes už sú takmer na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve.
Nechcem sa vrátiť k tej kritike, ktorá tu odznela od pána poslanca Fronca aj pána poslanca Devínskeho, ktorá sa týka oblasti vysokých škôl, kde hovoríte o zavedení akejsi európskej vysokoškolskej legislatívy, ktorá skutočne neexistuje, kde hovoríte o tom, aby nevznikali a nevyučovali vysoké školy bez platnej akreditácie, veď, prosím vás pekne, ani dnes takéto vysoké školy nemôžu vyučovať, takže nebudem to opakovať a nebudem to komentovať.
Teda ďalšia deklarácia, že "vláda vypracuje novú metodiku financovania štátnych a verejných vysokých škôl". Nemyslím si, že v súčasnosti platná metodika financovania vysokých škôl by bola zlá. Táto metodika sa rodila dlho, robili to odborníci, a táto metodika je medzinárodne uznávanou metodikou financovania štátnych a verejných vysokých škôl. Veď táto metodika má viac vstupov, pravda, je tam aj počet študentov, ale 30 percent je poskytnutých na základe kvality tej ktorej vysokej školy.
Ďalším vstupom je aj publikačná činnosť, citácie, vedecká činnosť a mobilita vysokých škôl. Takže nemyslím si, že máme zlú metodiku, nemyslím si, že by bolo treba vypracovať novú metodiku na financovanie vysokých škôl.
Čo sa týka financovania vedy a techniky vo výške 0,8 percenta HDP, do ktorej ste zahrnuli aj súkromné finančné prostriedky a prostriedky z Európskej únie, je tiež zavádzajúca, pretože už dnes, keď spočítame tie zdroje verejné a súkromné, že dosiahne úroveň 0,8 percenta HDP, znova je to zlá metodika a myslím si, že je to nepresná a zavádzajúca a populistická. Kritizujete fungovanie Agentúry na podporu vedy a výskumu. Tej agentúry, ktorá sa poriadne ani nerozbehla, nemala dostatok času na prezentáciu svojej činnosti a vy ju negujete a uvažujete o úplne inom systéme podpory vedy a výskumu.
Jedna myšlienka k problematike mládeže. Hovoríte o tom, že chcete nahradiť systém vzdelávacích poukazov na mimoškolské aktivity tým, že ušetrené finančné prostriedky sa použijú na podporu činnosti miestnych samospráv pri práci s deťmi a mládežou. Prosím vás pekne, uvedomte si, že ide o 800 miliónov Sk. 800 miliónov korún bude chýbať pre naše školy, bude to chýbať v mzdovej oblasti, bude to chýbať z infraštrukturálneho rozvoja, bude to chýbať zo zabezpečenia škôl s učebnými pomôckami a nevieme presne, ako s tými prostriedkami budú hospodáriť zriaďovatelia. Tieto prostriedky zo štátneho rozpočtu pre naše školy a školské zariadenia budú chýbať.
A na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som ešte raz zdôrazniť všeobecnosť, nekonkrétnosť a neurčitosť formulácie a vysokú mieru populizmu nielen tejto piatej kapitoly, ktorá hovorí o vedomostnej spoločnosti, ale celkového programového vyhlásenia vlády a práve preto z tohto dôvodu nepodporím jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)