M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. O slovo sa hlási podľa príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku podpredseda vlády pán Čaplovič.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ctené dámy, vážení páni, budem skutočne stručný a nebudem reagovať na všetko, čo pán bývalý minister školstva pán László Szigeti hovoril. Len by som chcel upozorniť na jednu zásadnú vec. Toto je programové vyhlásenie vlády, nie legislatívny program vlády a nie je to ani štátny rozpočet. Tie prídu a o nich budeme aj na úrovni výborov, aj na úrovni tohto pléna rokovať a diskutovať. Treba predovšetkým povedať, že im budú predchádzať úlohy rozpracovania tohto programového vyhlásenia vlády, ktoré vždy boli prijaté na úrovni jednotlivých rezortov a tie pôjdu do výborov. Do výborov, do gestorských výborov, kde sa o nich bude diskutovať, kde budú skonkretizované mnohé ďalšie kroky, ktoré často sa vám zdajú, že sú v inotajoch povedané, ale sú tam zásadné veci, ktoré budú premenené aj do konkrétnych legislatívnych zámerov a legislatívnych krokov.

A ešte jednu poznámku, pán kolega. Neviďte vo vetách, alebo nehľadajte v týchto vetách nejaké začarované veci, ktoré budú škodiť, povedzme, národnostnému školstvu. Nejasnosti. Som povedal niekoľkokrát, a to tvrdí aj pán podpredseda vlády a pán minister školstva pán Mikolaj, že v týchto veciach sa skutočne bude robiť štandardná politika k národnostným menšinám v zmysle platnej charty užívania alebo používania menšinových, respektíve, alebo aby som bol presný, regionálnych jazykov, že sa budú konať aj ďalšie kroky, ktoré budú pomáhať tak na národnostne zmiešanom či jazykovo zmiešanom území slovenskému školstvu, ako aj školstvu s vyučovacím jazykom maďarským.

A chcel by som jednu vec pritvrdiť a povedať priamo, viete, že sme sa stretli a že sme hovorili o veľmi dôležitom aspekte, ktorý treba prijať do konca roku, a to je otázka odstránenia toho alebo predĺženia toho prechodného obdobia, aby sme skutočne vytvorili podmienky na to, aby nám nezanikli v niektorých regiónoch, pokiaľ nemáme pripravené školské autobusy, pokiaľ tam nie sú pripravené všetky podmienky, jednotlivé školy, hlavne malotriedky, či sú to slovenské, či sú to s vyučovacím jazykom maďarským, alebo iných národnostných menšín a že tieto kroky iste urobíme a tie sa objavia v tom konkrétnom rozpracovaní programového vyhlásenia vlády.

Ja osobne mám tiež, keďže mám v garancii menšiny, aj národnostné menšiny, na Úrade vlády mám záujem, aby sa tie veci zabezpečovali, aby sme skutočne na rozdiel od iných, ktorí v minulosti akosi nemysleli na to, čo znamená škola pre región, čo znamená škola pre obec, pre dedinu; ja som to párkrát už zopakoval aj v jednom rozhovore s vami pre Slovenský rozhlas, keď som povedal: "Pre mňa je škola druhý kostol na dedine," pretože ak tá škola odtiaľ odíde, tá dedina nám bude viac a viac upadať. A to sa týka takisto národnostného školstva, ako sa to týka školstva väčšinového, slovenského školstva v Slovenskej republike. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Szigeti, pán poslanec Ivančo, pani Tóthová Katarína. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán Szigeti László.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán podpredseda vlády, ďakujem vám veľmi pekne, že ste ma ubezpečovali o tom, že všetko bude v poriadku v oblasti národnostného školstva a vôbec v oblasti národností, a tak ako som spomínal v mojom vystúpení, že ak by náhodou predsa k nejakému zhoršeniu došlo, tak budem citovať pána predsedu vlády. Okrem neho v budúcnosti budem citovať aj vás v tom prípade. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, my chápeme, že programové vyhlásenie vlády je istým spôsobom deklaratórne, ale zároveň musíme už teraz upozorňovať na to, čo máte až príliš jasne vymedzené v programovom vyhlásení vlády a čo považujeme za rizikové pre ďalší rozvoj, v mojom prípade sa chcem venovať tomu regionálnemu školstvu. Nehnevajte sa na nás, keď jednoducho hovoríme, že vzdelávacie poukazy budú ťažkou stratou pre aktívne školy. Pre tie školy, ktoré našli zmysluplné využitie týchto preukazov a tá ďalšia vec, ktorú vy hovoríte vo svojom vyhlásení, že prácu s mládežou budú robiť obce, no, ja sa teda pýtam, budú to robiť úradníci v obci? Tak či tak podľa môjho názoru tú prácu robili školy, ktoré teraz sú zriadené obcou. Potom nevidím zmysel presúvať tieto finančné zdroje na obce, aby tie obce potom už chtiac alebo nechtiac tie peniaze nasledovne posúvali školám, keď tie školy tie peniaze už teraz majú.

Vážený pán podpredseda vlády, som presvedčený aj o tom, že jednoducho programové vyhlásenie vlády v časti regionálne školstvo je skutočne málo spracované a úplne málo spracované v časti financovania. Sú tam také závažné vety, ku ktorým sa chcem vyjadriť aj vo svojom vystúpení, ktoré doslova ohrozujú vypracovaný model vo financovaní a môžu spôsobiť obrovské problémy v činnosti škôl a hlavne spôsobia, že celý systém bude, tak ako to bolo predtým, neprehľadný. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Neviem, tým poslancom, ktorí vystúpili a žiadajú hlbšie spracovanie, o čo ide, keď bola vyjadrená generálna línia, že regionálne školstvo bude zabezpečené na takej úrovni, ako je dnes a nič sa nebude zhoršovať. A môžem vás ubezpečiť, že naše regionálne školstvo je nad priemer zabezpečovania tejto otázky v niektorých štátoch aj Európskej únie. Teda ak nebudú kroky k zhoršeniu, čo budeme deklarovať? A pokiaľ by aj došlo k nejakým zmenám, a to k dôslednejšiemu zabezpečeniu alebo presnejšej právnej regulácii, musí to byť urobené formou zákona, ktorý prejde týmto parlamentom. A potom tu môžeme diskutovať do rána o konkrétnej otázke ku konkrétnemu zákonu, ale dnes tu chcieť, čo ako, je to skutočne len predlžovanie tejto diskusie a ja vás ubezpečujem, že školstvo bude na oveľa väčšej úrovni ako doteraz, pretože ak boli problémy, a boli skutočne veľké problémy v školstve, či už na prvom stupni, alebo vo vysokom školstve, tak to bola jedna zo slabín činnosti vládnej koalície doteraz a my takéto postupy nebudeme opakovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Galbavý, pripraví sa poslanec Prokopovič Pavol.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, ctené kolegyne, kolegovia, veľmi si želám, aby ste už reformovali Zákonník práce, lebo 24-hodinový pracovný čas je veľa aj na poslanca, dámy a páni, tak vás poprosím, myslite nato.

Dopredu sa ospravedlňujem všetkým a zároveň musím odmietnuť podozrenia, že ak poviem niečo, čo tu už bolo povedané dnes, že je to preto, že som postupoval pri tvorbe svojho vystúpenia na základe akéhosi straníckeho manuálu, ako to už tu jeden kolega z vás povedal. Nie, je to hlavne preto, že som ešte nedostal, a nikto z nás, jasnú odpoveď na základné otázky a nejasnosti, ktoré ste si napísali do programového vyhlásenia.

Rokujeme o základnom dokumente vlády, ktorým sa bude riadiť činnosť, teda aj štát počas nasledujúceho volebného obdobia. Mali by sme teda k nemu pristupovať vážne, a to zo strany poslancov, rovnako aj zo strany vlády. Bohužiaľ, musím povedať, že pri čítaní tohto dokumentu som mal pocit, že vláda nezobrala vážne alebo voličov, ktorých nalákala na, nepoviem populistické, dohodneme sa, že poviem nereálne sľuby, pretože na to slovíčko populistický ste veľmi citliví, alebo ste nezobrali vážne maastrichtské kritériá. Zdôvodním, prečo si to myslím.

Predseda vlády vyjadril po schválení tohto dokumentu spokojnosť s tým, že sa do neho podarilo presadiť všetky najdôležitejšie body programu vládnych strán. V podstate sa tak aj stalo. Má sa dať viac peňazí na školstvo, ktoré bude bezplatné, bezplatné tak, ako bolo doteraz. Inak mám informáciu, že plánujete spoplatniť externé štúdium.

Má sa dať viac peňazí na zdravotníctvo, na vedu, výskum, na kultúru, rodiny dostanú 15-tisíc korún na prvé dieťa a možno aj menší štartovací byt. Kto by to nechcel? Mne sa to tiež páči a želám to všetkým, ale nedôverujem tomu a poviem prečo.

Vo vládnom programe, vo vládnom programovom dokumente sa však nedočítame, kde sa vezmú peniaze na splnenie priehrštia sľubov, ktoré obsahuje. Už k spomenutým položkám školstvo, veda, kultúra predsa pribudnú výpadky na daniach, ktoré vzniknú po zavedení zníženej sadzby DPH na niektoré, zatiaľ nevedno ktoré tovary.

Zrušenie nepopulárnych 20- a 50-korunových poplatkov v zdravotníctve, čo bude treba zdravotníkom kompenzovať, ale aj odškodňovanie klientov nebankových subjektov a dorovnávanie priamych platieb poľnohospodárom.

Dúfať, že sa to utiahne vďaka úsporám, napríklad obmedzením administratívy, prípadne zo zvýšených daňových výnosov po zavedení takzvanej milionárskej dane je podľa mňa príliš optimistické a, prepáčte, nereálne.

Nemožno sa spoliehať ani na to, že situáciu zachránia eurofondy. A už vôbec netreba čakať zázrak. Prioritou vlády je však plnenie kritérií na prechod na európsku menu v roku 2009. Ako pravicového politika ma to, samozrejme, teší, pretože to znamená, že sa nesplnia obavy z nadmerného rozhadzovania peňazí a zo zásadného zabrzdenia reforiem, ktoré začala predchádzajúca vláda.

Obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií, ktoré deklaruje kabinet, znamená, že sa bude v maximálne možnej miere šetriť. Na druhý pohľad preto program zodpovedá okrídlenému úsloviu: Nikto vám nemôže dať toľko, koľko vám my môžeme sľúbiť.

Ako sa dočítame v kapitole Makroekonomický rámec, verejné financie a dane vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu Slovenskej republiky v rámci Európskej únie vláda Slovenskej republiky bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, úmysel bojovať s korupciou deklaruje kabinet aj v časti venovanej justícii.

No, tu sa opäť dostávame k paradoxu. Vláda chce zmeniť systém využívania fondov Európskej únie. Podľa vládneho zámeru sa ich čerpanie má sústrediť na poznatkovú ekonomiku, dobudovanie infraštruktúry v oblasti železníc, diaľnic a vodného hospodárstva, ale aj rozvoj regiónov. To boli aj priority našej vlády, preto s tým môžem len súhlasiť. Podstatný rozdiel je v tom, že podľa našich zámerov sa o peniaze z týchto fondov nemali uchádzať súkromné firmy. Súčasná vláda však chce tieto pravidlá zmeniť, a ako uviedli viaceré médiá, podľa vicepremiéra pána Čaploviča by sa do procesu čerpania eurofondov mali zapojiť aj súkromné spoločnosti.

Takže nastúpi podnikateľská sféra, čo znamená, a určite mi dáte za pravdu, zvýšený tlak lobistických skupín, ale aj zvýšené riziko klientelizmu a korupcie. Navyše však formulácia o využívaní prostriedkov z eurofondov na zmierňovanie chudoby vyvoláva obavy, že časť týchto prostriedkov sa prostredníctvom sociálnych opatrení stratí v spotrebe.

Ďalší problém podľa môjho názoru sa ukrýva v daňovej oblasti. Vláda chce zvyšovať mieru solidarity postupným zvyšovaním nezdaniteľného základu dane, prípadne úpravou daňového bonusu. Druhým krokom má byť zvýšené zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami. Pán premiér, buďte trpezlivý. (Hlasy a šum v sále.) Nie. Ja som dopredu (hlasy v sále), samozrejme. Je to napísané, môžem ti to, pán premiér, dať potom prečítať aj. (Smiech v sále.)

V programovom vyhlásení sa, poprosím vás, som vyčerpaný, aj poslanec je človek (reakcie v pléne), takže musíte pochopiť, že ste nás donútili, aby sme nedôstojne dnes vystupovali k takému vážnemu dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády a ešte sa snažíte znižovať vážnosť môjho vystúpenia. Tak vás poprosím o korektnosť a o solidaritu, ktorú tak často skloňujete. (Potlesk.)

Ja som ešte nič nepovedal, keby ste ma počúvali, tak jednou vetou som vás neurazil zatiaľ. (Smiech v rokovacej sále.) Vás poprosím, ja viem, že všetci sme unavení, ale berieme za to slušný plat, takže očakávam (smiech v sále), že milionárska daň nám to trošku okresá, ale, pán premiér, viete, čo vám poviem otvorene? No, nech máme tú daň. Keď budem mať lacnejší benzín, budem platiť menej za energie, moja manželka to len uvíta, verte mi. Tak to je v poriadku. Treba poslancov zdaniť, ja si to myslím osobne.

V programovom vyhlásení sa nestanovuje presne, čo sú to nadštandardné príjmy, ako informoval predseda vlády pán Fico, príjmová hranica by mala byť asi 50-tisíc korún. Ako som už povedal, tak týka sa to aj nás. Navyše by malo ísť len o fyzické osoby. Logicky z toho vyplýva, že ide o trestanie šikovných, vzdelaných a usilovných zamestnancov, ktorí chtiac-nechtiac budú musieť byť solidárni s menej šikovnými, menej vzdelanými a menej usilovnými. Naopak, podnikatelia budú ďalej v režime rovnej sadzby dane.

Ako politika podporujúceho rozvoj podnikateľského sektora ma to teší. Na druhej strane si však myslím, že takáto forma povinnej solidarity medzi zamestnancami nie je správna.

Ak si kabinet predsavzal postupovať vo finančných otázkach obozretne a opatrne, tak tento úmysel sám vážne podkopol. Deklarovaným úmyslom podporiť čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov. Z hľadiska politického to viem pochopiť, pán premiér. Vládne strany za takýto krok v minulom volebnom období hlasovali v parlamente. Ide približne asi o 300-tisíc poškodených, čo s rodinnými príslušníkmi predstavuje obrovský voličský potenciál. Lákadlo kúpiť si tieto hlasy, hoci aj na úkor ostatných občanov, je asi neodolateľné. Nevidím ale nič správne v tom, aby sa občania, ktorí konali opatrne a rozvážne, sa skladali na ľudí, ktorí prišli o peniaze vinou vlastného nerozvážneho konania. Navyše sa tým vytvára precedens, na ktorý sa bude môcť odvolávať ktorýkoľvek v budúcnosti, kto naletí podobným podvodnikateľským skupinám. Okrem toho nie je jasné, či sa bude odškodňovanie týkať len tých najvykričanejších prípadov, teda BMG, Horizont AGW, alebo aj ďalších menej známych.

V prvom prípade by to stálo menej peňazí, avšak podľa môjho názoru pôjde o protiústavnú diskrimináciu klientov jedných nebánk, ktorí odškodnení nebudú, voči druhým tým odškodneným. Úprimne povedané, neviem si predstaviť zákon, ktorý bude túto problematiku riešiť a zároveň nebude v kolízii s Ústavou Slovenskej republiky.

Pretože pôsobím vo výbore pre kultúru a médiá, bude sa predovšetkým venovať tejto problematike. Je, samozrejme, chvályhodné, že vláda chce uskutočňovať kultúrnu politiku na základe konsenzu, ktorý sa dosiahol v predchádzajúcom období, že podpora kultúry z verejných zdrojov je legitímna a zároveň je neprijateľný priamy politický a ideologický vplyv na kultúru.

No podobne možno len privítať úmysel kabinetu zvyšovať postupne príspevok na financovanie kultúry tak, aby sa dosiahla úroveň obvyklá v štátoch Európskej únie. I keď ma mrzí, že sa nepotvrdili údaje z medializovanej pracovnej verzie, kde bolo stanovené aj konkrétne číslo, myslím si, že jedno percento hrubého domáceho produktu, pán minister mi vysvetľoval, že hlavným dôvodom je, že nevie odhadnúť, v akej kondícii je ekonomika, ktorú ste po nás prevzali. V poriadku, akceptujem to. Potom celkom dobre nechápem, prečo také ambície a plány ste si napísali do programového vyhlásenia, keď spochybňujete dobrú kondíciu slovenskej ekonomiky, to len na margo.

V každom prípade však postupné zvyšovanie objemu prostriedkov bude znamenať jedno - nevyhnutnosť vypracovania nielen avizovaného nového zákona o financovaní kultúry, ale aj vypracovanie komplexu opatrení, ktorými sa dosiahne efektívne nakladanie so zdrojmi určenými pre kultúru. Tým mám na mysli nielen uplatňovanie grantového systému, ale aj ochranu pred jeho zneužívaním.

Zároveň sa chcem spýtať, kedy chce minister kultúry pán Maďarič predložiť nový zákon o financovaní kultúry do parlamentu. Predpokladám totiž, že v ňom budú konkrétnejšie upravené podmienky viaczdrojového financovania kultúry. Absolútne akceptujem, že programové vyhlásenie vlády o tom hovoriť nemôže. Teda napríklad možnosť sponzorovania a jeho podpora napríklad daňovými úľavami, s tým potom, samozrejme, ide ruka v rukáve úprava daňových zákonov.

K mediálnej a audiovizuálnej oblasti. Vláda si predsavzala vytvoriť nový legislatívny finančný a organizačný rámec fungovania verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Vzápätí však konštatuje, že obsahové zameranie a finančné zabezpečenie verejnoprávnych médií rozpracuje v podobe zmluvy medzi Národnou radou Slovenskej republiky a STV. Podľa dnešnej agentúrnej správy, zrejme je to reakcia pána ministra, má tento dokument konkrétne definovať rozsah verejnoprávnych služieb, ktoré bude štát od Slovenskej televízie a od Slovenského rozhlasu požadovať a zároveň definovať spôsob ich financovania. Zmluva napríklad určí, akú časť výdavkov v určenom časovom období budú hradiť médiá z vlastných zdrojov a ako bude dotovať štát.

Podľa môjho názoru obsahové zameranie verejnoprávnych médií má a môže byť upravené jedine zákonom o verejnoprávnych médiách. Takáto ceste nie je možná, v ňom sa má stanoviť princíp fungovania a úlohy verejnoprávnych médií, predovšetkým to, čo je vlastne verejnoprávnosť, aké úlohy z toho vyplývajú, ale aj to, ako sa bude dohliadať na plnenie týchto povinností, samozrejme, kreovaním mediálnych rád, ich úlohy, právomoci a podobne.

Rovnako má byť jedine zákonom upravené financovanie verejnoprávnych médií. Azda jedinú oblasť, kde si viem zmluvu predstaviť, pán minister, je dohoda na prenosoch z Národnej rady Slovenskej republiky aj ich úhrada. Tam zmluva medzi Národnou radou a vládou je namieste.

Viem, že vládna koalícia má o priame prenosy záujem, priznám sa, že ani opozícia sa im brániť nebude, údajne v rámci lepšej informovanosti verejnosti, čo je absolútne v poriadku.

V tejto súvislosti ma však zaujala informácia, to je možno otázka na vás, pán premiér, že riaditeľ Úradu vlády chce zrušiť zvukové záznamy z rokovaní kabinetu. Tým sa zruší jeden významný informačný zdroj nielen verejnosti, ale najmä odborných kruhov.

Ohľadne pozície STV a SRo treba zdôrazniť, že treba zachovať a posilňovať nezávislosť verejnoprávnych inštitúcií. Nepovažujem preto za správne úvahy o zmene spôsobu voľby riaditeľov rozhlasu a televízie. Vrátenie tejto voľby do parlamentu je podľa mňa návrat späť a zvyšuje riziko politického nátlaku na STV a SRo. Za správnejšie považujem ponechanie tej kompetencie v mediálnych radách, pričom by sa mala zachovať a posilniť nezávislosť týchto orgánov a ich pluralitné zloženie.

Chcem sa dotknúť medializovaných úvah o zlúčení STV a SRo. Predovšetkým by som prosil pána ministra Maďariča, aby sa jednoznačne vyjadril, či takýto zámer podporuje, ak áno, s akým časovým harmonogramom ráta. Podľa medializovaných informácií by sa v prípade zlúčenia dosiahli pozitívne efekty v podobe úspor. Okrem nákladov na obslužný servis, teda aj manažment by sa dosiahla úspora v tom, že by verejnoprávne médiá odoberali len jeden spoločný informačný servis, teda agentúru. Na druhej strane by však takýto projekt znamenal zvýšené riziko v podobe politického alebo ekonomického ovplyvňovania napríklad zo strany štátu. Ja vás nepodozrievam, len snažím sa hovoriť o týchto rizikách, ktoré sú, bezpochyby existujú.

Namiesto dvoch inštitúcií by totiž stačilo ovplyvniť len jednu, trebárs presadením sebe vhodného riaditeľa. Nechcem pripomínať nie až tak dávnu minulosť rokov 1995 a 1998, nápadné podobné zloženie vládnej koalície a jeden z prvých krokov pána ministra kultúry, ktorý si telefonicky vyjasňoval situáciu s redaktorom STV, ma však nútia k opatrnosti. K tomuto sa pridáva podozrenie, ktoré vyvolali utorkové výroky pána premiéra Fica adresované bývalej vláde, konkrétne pánovi poslancovi Dzurindovi, dovoľte, aby som vás citoval, pán premiér: "Mali ste v rukách moc, peniaze a médiá, mali ste vyhrať voľby." No, nenaznačuje to azda predstavu SMERU o budúcom vzťahu medzi verejnoprávnymi médiami a vládnymi stranami? To ma núti k požiadavke, aby sa takéto riziko eliminovalo nielen praktickou deklaráciou, ale aj posilnením právomocí mediálnych rád. Pretože ich členovia sú volení parlamentom, nevyhnutné je dodržanie princípu pluralitného zloženia týchto orgánov. No, samozrejme, túto požiadavku budem presadzovať v každom prípade, či už k integrácii dôjde, alebo nie.

Zároveň by som sa chcel spýtať, či sa projekt integrácie bude vzťahovať aj na TASR, hoci programové vyhlásenie hovorí o tom, že sa vypracuje nový zákon o TASR. Podľa niektorých úvah by mohla v Slovenskej republike vzniknúť inštitúcia typu BBC, teda rozhlas, televízia a informačná agentúra v jednom. V takom prípade by sa muselo zabezpečiť, aby táto inštitúcia nemohla zneužiť svoje postavenia voči iným médiám, súkromným televíziám, rozhlasom a novinám.

Osobnou kapitolou je financovanie verejnoprávnych médií. V programovom vyhlásení sa nikde nespomína vypracovanie nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, prípadne prijatie tohto návrhu, ktorý bol pripravený koncom minulého volebného obdobia. Predpokladám, pretože túto časť rieši všeobecné konštatovanie o tom, že vláda pripraví nový legislatívny, finančný a organizačný rámec fungovania STV a SRo.

Na základe mojich skúseností a poznatkov z prechádzajúceho volebného obdobia však musím požiadať, aby sa hľadalo iné riešenie. Mám na mysli zákon o koncesionárskych poplatkoch. Spôsob financovania prostredníctvom platenia koncesionárskych poplatkov, keď sa vyše milióna domácností každomesačne skladá po 140 korunách, je nešikovný, ťažkopádny, núti STV a SRo viesť obrovskú databázu koncesionárov a za jedinú jeho ironicky povedané pozitívnu črtu možno označiť skutočnosť, že spolupomáha zvyšovať výkony Slovenskej pošty. Tento problém sa nevyrieši ani tým, že sa v novom zákone zavedie povinnosť platiť generálne bez ohľadu na to, či domácnosť vlastní rozhlasový, alebo televízny prijímač. Čiže ten, kto je napojený na elektrickú zásuvku, tak by mal platiť koncesionársky poplatok aj bez ohľadu na to, či vlastní, alebo nevlastní televízny prijímač.

Naopak, takýto spôsob vymáhania koncesií vyvolá len ďalšie pobúrenie verejnosti, ktorá bola a stále je konfrontovaná so spôsobom, akým najmä SRo koncom minulého a začiatkom tohto roka vymáhali dlhové poplatky prostredníctvom spoločností BSP. Generálna povinnosť platiť koncesionárske poplatky je vlastne zmenou týchto poplatkov na akúsi formu dane z bytu. V takom prípade by ale bolo vhodnejšie prejsť úplne na iný systém financovania, ktorý by nezaťažoval a neobťažoval občanov a ich domácnosti nadviazať verejnoprávne médiá priamo na štátny rozpočet rovnako, ako je to v prípade TASR. Samozrejme, opäť za predpokladu a podmienky dostatočne silných záruk ich nezávislosti, nestrannosti a nezneužiteľnosti na politickú propagandu ktorejkoľvek strany.

Na záver by som snáď si možno mohol aj odpustiť, ale predsa poviem jednu výlučne politickú otázku. Pán predseda vlády odmieta akúkoľvek kritiku či obavy, ktoré vyplývajú zo zloženia súčasnej vládnej koalície a prípadným zahraničným kritikom chce na listy odpovedať tým, že im pošle programové vyhlásenie vlády. S ohľadom na naše lesy chce vyjadriť nádej, že toto presviedčanie sa bude diať elektronickou poštou. Ďakujem pekne, z mojej strany to je všetko. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Procedurálny návrh pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, navrhujem, aby ste prerušili túto schôdzu, kým pán premiér zase sformuje svoju vládu, pretože zase nám tu nejako poklesol počet ministrov. Navyše sa objavil pán minister financií a mohol by za ten čas sa pripraviť a vystúpiť, tak ako ho vyzvali viacerí poslanci, a vysvetliť nám, ako to teda je, pretože my vidíme veľký rozpor v tom programovom vyhlásení a zo strany vlády sa k tomuto ešte nikto nevyjadril. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Som presvedčený, že členovia vlády určite veľmi pozorne počúvajú a prijmú čas na tejto zmysluplnej debate.

Pán Dušan Jarjabek, nech sa páči, faktická poznámka.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, veľmi krátko. Vážený pán poslanec Galbavý, po prvý raz k milionárskej dani hovoril váš veľmi dobrý priateľ, kedysi bývalý minister kultúry Milan Kňažko, bolo to v roku 1989 a 1990. Už vtedy bol sociálne cítiaci. Ani raz, čo sa týka zákona o financovaní kultúry ste neinterpelovali, si neinterpeloval, pán poslanec, ani jedného z ministrov kultúry. Ani jednu jedinú interpeláciu si nemal za štyri, respektíve za osem rokov pre ministra kultúry. Ani jednu interpeláciu v zmysle financovania kultúry. Dnes sa na to pýtaš suverénne, ako keby si o tom hovoril osem rokov.

Budem veľmi rád, keď do STV pôjdeme na poslanecký prieskum vzhľadom na nové informácie, ktoré prišli. Dúfam, že ma podporíš v tomto smere vo výbore pre kultúru a médiá. Ďakujem veľmi pekne a chcel by som sa spýtať. Je pravdou, že v súčasnosti pán Zahradník je nominantom strany SDKÚ-SD? Dokonca je funkcionárom strany SDKÚ-DS. Ten, ktorý vedie v súčasnosti Slovenskú televíziu, tak ako ju vedie, a ten, ktorý sa v tejto chvíli postavil proti Richardovi Rybníčkovi, s ktorým sa ešte pred zhruba pol rokom veľmi bratal ohľadne reformy v rámci Slovenskej televízie. Je funkcionárom SDKÚ-DS, alebo nie je? Keď hovoríš o tom odpolitizovaní Slovenskej televízie. Ani členom, ani funkcionárom? Prosím, aby si si preveril tieto informácie, kým mi dáš odpoveď. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Minárik opäť procedurálny návrh.

P. Minárik, poslanec: Pán predseda, ja sa pýtam, prečo ste nedali bez rozpravy hlasovať o mojom návrhu?

P. Paška, predseda NR SR: Vy ste vyzvali, aby sa vláda dostavila na rokovanie. Ja som vyzval vládu, počkáme.

P. Minárik, poslanec: Ja som žiadal, aby ste prerušili schôdzu, kým vláda nepríde.

P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Národná rada nie je uznášaniaschopná.

Vážený pán poslanec, je mi ľúto, v zmysle § 38 vás chcem upozorniť, že ak váš návrh nestratí opodstatnenie, dám o ňom hlasovať, keď bude Národná rada uznášaniaschopná. Pokračujeme v programe. Technici, môžeme? Ďakujem pekne.

Pán Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Vážený pán poslanec Galbavý, je naozaj neuveriteľné, že vy idete nám rozprávať o objektivite alebo o hrozbe neobjektivity Slovenskej televízie. Veď predsa vy ste internovali novinárov v roku 1998 v Slovenskej televízii na najvyššom poschodí. Ja by som sa na vašom mieste hanbil za tento barbarský čin, ale vy si myslíte, že za osem rokov sa na takéto barbarské činy veľmi rýchlo zabúda.

Vy nám idete rozprávať o hrozbe neobjektivity Slovenskej televízie, keď občania Slovenskej republiky si môžu sami utvoriť obraz, ako ste vy spolitizovali Slovenskú televíziu. Veď predsa príspevky a vôbec celá tvorba Slovenskej televízie hrá jednoznačne vám do karát. Také relácie ako Pod lampou, jednoducho to sú také neobjektívne relácie, že ja neviem, kde vy beriete tú drzosť ešte nám hovoriť, že my vás ideme ohrozovať nejakou neobjektivitou. Držíte v rukách 95 percent médií, ktoré jednoducho vám idú poruke, prezentujú vaše názory, vám dávajú veľký priestor a vy idete nám hovoriť, že tu hrozí nejaká neobjektivita.

No, pán Galbavý, nehnevajte sa, ale toto nie je vôbec do smiechu, ale skôr do plaču, lebo to je naozaj veľmi absurdné.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, nech sa páči, reakcia, áno.

T. Galbavý, poslanec: No, ja neviem, či vôbec mám reagovať. Pán poslanec Podmanický, vy ste v parlamente nový muž, ja nepopieram vaše právo, aby ste reagovali na moje vystúpenie, ale prepáčte, mám taký dojem, že vy ste ma dobre nepočúvali. Prečo sa hneď obávate toho, že ja vás obviňujem z toho, že plánujete, povedzme, obsadiť nie tankami, ale normálne svojimi pozíciami, kompetenciami verejnoprávne médiá.

Mojím právom, nakoniec pán premiér bol aj opozičným poslancom a vždy hovoril, že parlament je na to, aby kontroloval vládu, aby sme nahlas vyslovovali obavy, ktoré naozaj cítime. Neviem, prečo vy dnes mi vraciate niečo, čo nie je vôbec pravda. Vy máte pocit, že politická strana SMER bola menej v Slovenskej televízii alebo v Slovenskom rozhlase, ako je politická strana, ktorú ja reprezentujem? Dohodnime sa tak, že si dáme vytiahnuť monitoring za štyri roky a ja vám garantujem, že rozhodne vaša politická strana bola minimálne toľko objektívne v správach alebo v rôznych publicistických reláciách politických ako naša politická strana, ale nakoniec, keď máte čestné úmysly, nemáte sa čoho obávať. Berte to ako naše právo vysloviť svoj názor, keď aj obavy, predsa zvyknite si, my sme v opozícii a budeme kontrolovať každý váš krok. Nepôjdeme vám po krku, to vám sľubujem, ale budeme vás kontrolovať, predsa na to máme právo. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Prokopovič, nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené dámy a páni, nebudem taký vtipný, ani tak dlho rozprávať ako môj kolega pán Galbavý, pretože aj úmerne tomu, koľko priestoru venuje programové vyhlásenie vlády doprave. Je to doprave, poštám, telekomunikácii, informatizácii. Je tam zhruba strana a pol.

Myslím si, že nikto z vás, ktorý sedíte teraz tu v tejto sále, nebude mi oponovať alebo iným spôsobom prejavovať nesúhlas, ak poviem, že programové vyhlásenie vlády je jeden z najdôležitejších dokumentov každej vlády, ak možno, dovolím si povedať, že spolu so štátnym rozpočtom najdôležitejším dokumentom, ktorý je akýmsi itinerárom pre vládu, čo má v nasledujúcom období robiť, ale aj akýmsi predpokladom plnenia zmluvy medzi občanmi a vládou, aby mohli konfrontovať to, čo vláda alebo politická strana pred voľbami sľúbila, ako bude potom postupovať.

Hovoril som, že je tam zhruba strana a pol o problematike dopravy, pôšt a telekomunikácií. Možno mi niekto bude oponovať, že v predchádzajúcom vyhlásení vlády, našej vlády, ktorej som bol členom, to bolo ešte skromnejšie, ale zas na druhej strane treba povedať, že mnohé, mnohé state, ktoré sú teraz v programovom vyhlásení vlády nadväzujú alebo priamo kopírujú state z predchádzajúceho programového vyhlásenia vlády.

Sú to v mnohých prípadoch všeobecné frázy, ktoré vychádzajú z podstaty rezortu, ktoré len konštatujú činnosť, ktorú má tento rezort realizovať. Napríklad. Budem teraz konkrétny. Citujem. "Vláda bude venovať náležitú pozornosť zvýšeniu tempa a kvality systematickej údržby a obnovy ciest." Myslím si, že to je poslaním každého ministerstva dopravy, každej vlády, ktorá bude vládnuť.

"Vláda bude podporovať modernizáciu železničných tratí zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete, ich vzájomné prepojenie, zvyšovanie traťovej rýchlosti a ďalších kvalitatívnych parametrov železničnej infraštruktúry a zabezpečenie interoperability." Nič iné, len to, čo sa deje aj teraz. Môžeme konkrétne hovoriť, o ktorých úsekoch, ktoré už sú modernizované, na ktorých sa robí z európskych fondov.

"Vláda zabezpečí plynulé financovanie rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry z viacerých zdrojov, predovšetkým z verejných financií, z fondov Európskej únie a z poplatkov za používanie dopravnej infraštruktúry." To všetko sa dialo za predchádzajúcej vlády plus sme ešte využívali aj ďalšie zdroje - súkromné, pôžičky a úvery bez štátnej záruky, bez vládnej garancie.

"Vláda zavedie," citujem ďalej. "Vláda zavedie spoplatnenie vybranej cestnej infraštruktúry formou elektronického výberu mýta." Zákon o elektronickom mýte je od februára v parlamente. Vzhľadom na to, že bol stanovený termín predčasných volieb, Národná rada sa tým nezaoberala.

Citujem ďalej. "Vláda bude pokračovať v procese prenosu zodpovednosti štátu za dopravnú obslužnosť na samosprávne kraje" a tak ďalej. Myslím si, že to sa už v plnom rozsahu deje. Prakticky autobusová doprava je už v kompetencii samosprávnych orgánov, je stanovený harmonogram postupného prechodu aj železničnej dopravy.

V súlade s prijatou európskou dopravnou politikou vláda zabezpečuje realizáciu opatrení na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a tak ďalej. Takisto predchádzajúca vláda zriadila Radu vlády pre bezpečnosť cestnej premávky. Je vypracovaný akčný plán, ktorý sa pravidelne hodnotí, pravidelne sa plní.

To som povedal len preto, aby som trošku oponoval tým kuvikom, tým kritikom, ktorí v činnosti predchádzajúcej vlády nevideli nič pozitívne, nič dobré a všetko len kritizovali. Toto všetko, čo som čítal, a je ich tu viac, kto si nájde priestor a vyhľadá si stranu 15, môže si pozrieť temer všetky state, temer všetky, to podotýkam, sú podobného charakteru.

Ale sú tu aj veci, ktoré ma minimálne znepokojili a ktoré, a potom, nie sú tu veci, ktoré mne by po tej kritike bývalej vlády chýbali.

Napríklad ako prvé, čo mi tu hneď napadlo, "vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie sto kilometrov diaľnic a rýchlostných komunikácií do roku 2010". Predpokladám, že tam chýba minimálne sto, pretože ťažko, aby pán minister Vážny sledoval presne sto kilometrov, aby sa urobilo. Takže asi by tam malo byť, minimálne sto kilometrov diaľnic do roku 2010. Ja sa pýtam prečo? Prečo ústup takému skromnému cieľu? Prečo iba? Zoberme si len úseky, ktoré sú momentálne vo vysokom štádiu rozpracovania, ktoré sa ukončia buď do toho roku, alebo nasledujúci, či rok 2008. Ladce-Žilina 35 km, Važec-Mengusovce 8 km, Mengusovce-Janovce tri etapy 26 km, Janovce-Jablonov 18,5 km, Jablonov-Studenec-Beharovce 8,5 km, Žarnovica-Šašovské Podhradie prvá, druhá etapa, ďalej obchvaty Ožďany a Tornale. Dohromady viac ako 120 km. Iba na týchto, iba na týchto stavbách, ktoré sú buď do tohto roku v súvislosti s výstavbou závodu Kia Žilina, ešte je len rok 2006, alebo v takom štádiu rozpracovanosti, že niet o tom pochýb, že môžu byť. Preto sa pýtam, prečo taký ústup z pozícií, prečo nie formulácia prepojenie východu a západu do konca roku 2010? A nezačnime zase spochybňovať, že nie sú na to pripravené podmienky, že nie je dostatočná príprava a podobne, pretože stačí zobrať si aktuálny stav investorskej a projektovej prípravy diaľnic a rýchlostných ciest. Ja ho mám z júna 2006, kde sú kompletne všetky, všetky stavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, kompletné informácie o momentálnom stave financovania a podobne a z toho musí byť jasné, že tie termíny sa splniť dajú.

Samozrejme, sú tam veľké riziká a tie riziká budú ešte väčšie, ak budeme ešte ďalej čakať, myslím tým konkrétne Žilina-Ivachnová, kde sa počíta alebo počítalo sa so vstupom súkromného kapitálu. Prakticky od februára sú pripravené dokumenty na spustenie prvého tendra. Dostali sme aj súhlas Európskej únie s tým, že môže to byť takto financované. Zatiaľ neviem, budem rád, keď pán minister ma opraví, či z tohto miesta, alebo osobne, keď mi vysvetlí, že sa už v tomto smere niečo robí, lebo zbytočne sa už viac ako pol roka z titulu predčasných volieb stojí.

Je riziko, samozrejme, na tom úseku, kde je tunel, ale zase treba jasne vedieť, že prieskumná štóla, už keď idem do takých detailov, aby som vyvrátil to, čo možno bude chcieť pán minister oponovať, táto štóla prieskumná je už urobená v takom rozsahu, že tam už môže chodiť aj vláčik, čiže kompletné geografické, a tieto prieskumy sú už kompletne urobené.

Druhý fakt, ktorý chcem na to ešte nadviazať, je ten, že v priebehu mája a začiatkom júna urobil som ešte ako minister kontrolné dni prakticky na všetkých úsekoch výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, pán minister o tom vie, je možné zobrať si záznamy zo všetkých kontrolných dní, trval som na tom, aby až na malé výnimky bolo to na úrovni generálnych riaditeľov jednotlivých stavebných firiem. Všade je potvrdený termín rok 2010, prípadne čo sa týka Žiliny, v otázke Žiliny november 2006 s výnimkou Považskej Bystrice a jedného úseku, kde bude iba polovičný profil tak, aby to bolo uvedené na správnu mieru.

Takže myslím si, že je nedostatkom, že ustupuje sa z týchto pozícií, lebo neviem teraz, prečo sa ustupuje, či preto, že necháva si vláda rezervu, ak by náhodou sa niečo nestihlo, aby sme mali alibi, alebo či je to ústup stavebným firmám, ktoré, samozrejme, na náročné termíny, na náročné tlaky patrične reagujú.

Ja som to zažil hneď po svojom nástupe pri tuneli Branisko pri prvom kontrolnom dni v decembri 2002. Dušovali sa všetci šéfovia stavebných firiem, že skôr ako o rok maximálne alebo rok a pol sa to urobiť nedá, nakoniec po istom tlaku, teraz nehovorím mojom, všetkých ľudí, ktorí boli vo vedení, sa podarilo tento termín skrátiť na polovicu a 29. júna 2003 bol odovzdaný tunel Branisko aj s priľahlými prístupovými komunikáciami z jednej aj z druhej strany. Čiže myslím si, že tu trošku ten tlak na tie stavebné firmy by bolo potrebné zintenzívniť, a nie práve takými formuláciami im dávať možnosť špekulácie.

Ďalej. V súvislosti s tým by som chcel spomenúť jednu vec, ktorá možno priamo nesúvisí s programovým vyhlásením vlády ako s textom, ale súvisí v širšom kontexte, a to je zmena priorít výstavby niektorých diaľnic a rýchlostných komunikácií prostredníctvom kontraktu medzi ministerstvom dopravy a Národnou diaľničnou spoločnosťou, pretože konkrétne aj ešte dnes ráno volali mi redaktori zo Svidníka, údajne, že majú informáciu od úradníkov z ministerstva dopravy, že z priorít vypadol aj obchvat Svidníka. Takže bol by som veľmi rád, či je to pravda, alebo sú to len kačice, pretože priority do kontraktu na tento rok boli jasne stanovené, a chcel by som vedieť, prečo by sa mali potom meniť.

Čiže to sú veci, ktoré v tomto programovom vyhlásení vlády v oblasti dopravy ma trošku znepokojujú, lebo zľahčujú tie náročné termíny, ktoré sme si dali, na ktorých sa pracuje a nakoniec výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií nie je len otázka nejakej prestíže, ale čakajú na to regióny, čakajú na to investori, ktorí chcú ísť ďalej, ak, samozrejme, prídu.

Ďalej chcem niekoľkými slovami povedať, čo mi chýba v tomto programovom vyhlásení vlády. Chýbajú mi niektoré veci, ktoré terajšia koalícia za nášho pôsobenia kritizovala, ktorá kritizovala a mala na všetko svoj liek. Tak napríklad, chýba mi nejaká zmienka o telekomunikačnom trhu. Pokiaľ je to tým, že zostane prirodzene na regulácii samotného trhu zlepšením podnikateľského prostredia a podobne, plne súhlasím. Ale pamätám si, že kritika bola práve opačná.

Ďalej chýba mi tu, ako ďalej s liberalizáciou poštového trhu. Je tam jedna veta o vytvorení regulačného rámca, ja s tým plne súhlasím, ale treba povedať kedy. My sme tam stanovili termíny ešte pred prvým 2009, nehovorí sa tam o tom nič.

Ďalej chýba mi tam aspoň zmienka čo ďalej s rozvojom regionálnych letísk. Momentálne má to štát, majú to mestá, majú to VÚC, čo ďalej?

Ďalej chýba mi tam zmienka o tom, aj keď je tam informatizácia pomerne obšírne popísaná a v mnohých veciach tam vidím rukopis aj terajšieho splnomocnenca vlády, teda nemám dôvod nejako napádať vecný charakter týchto opatrení. Ale chýba mi jedna základná vec. Komu, pod koho informatizácia v spoločnosti bude patriť. Počul som, že momentálne sú v hre dve ministerstvá, ktoré sa o to usilujú aj možno z pohľadu budúceho prísunu finančných prostriedkov z fondov, a to ministerstvo financií a terajšie ministerstvo dopravy. Myslím si, že aj to by bolo treba si ujednotiť. A bola tu spomínaná aj niektorým z mojich predchodcov vízia severojužného prepojenia Slovenska, rýchlostná komunikácia R3, tiež je to už teraz v takom štádiu prípravy, tak sú vyhodnotené jednotlivé ekologické, ekonomické stránky, že dnes už treba jasne povedať, kade to pôjde.

Takže toto sú isté veci, ktoré mi chýbajú, isté veci, ktoré ma znepokojujú v tom a na základe toho aj v kontexte s tým, s čím vystúpili moji kolegovia rozhodol som sa nepodporiť toto programové vyhlásenie vlády.

Ale ešte predtým, ako skončím, dovoľte mi jednu poznámku. Bol tu pred chvíľou minister financií, neviem, či je ešte tu, dovolím si jednu poznámku smerom k nemu v dobrom mienenú, skutočne v dobrom mienenú a tá sa týka aj alebo nadviazania aj na vystúpenie mnohých mojich kolegov v oblasti ekonomickej, v oblasti daní. Týka sa to narušenia rovnováhy rušením rovnej dane.

Chcel by som ho upozorniť na to, čím je to nebezpečné. Je to otvorenie Pandorinej skrinky. V roku 1999, keď som sedel v týchto laviciach ako poslanec, aktívne som sa vtedy zapájal do presadzovania takzvanej paušálnej dane pre živnostníkov, drobných podnikateľov. Myslím si, že napriek tomu, že sme ju potom v súvislosti s rovnou daňou zrušili, v tom čase splnila svoj účel a bola veľmi pozitívnym faktorom pri rozvoji malého a stredného podnikania. Ale spomínam to preto, že najprv sme uvažovali so zavedením paušálnej dane iba pre niektoré kategórie živnostníkov, potom sa to rozšírilo na všetkých živnostníkov, potom sa to rozšírilo na umelcov, potom na všetky slobodné povolania, a tým chcem povedať, že to isté čaká aj prípadné zníženie DPH. Najprv ju znížite na potraviny a detské veci. Ozvú sa zdravotne postihnutí a povedia my nie? Ozvú sa kultúrnici a povedia knihy nie? Ozvú sa potom ďalšie skupiny občanov a nám nie? A nakoniec nám zostanú v tej vyššej sadzbe okrem tej nízkej iba hydraulické lisy a možno výroba kolotočov. Takže na to chcem len upozorniť, že skutočne je to Pandorina skrinka, ktorá keď sa otvorí, nebudete mať obranu. A myslím to veľmi dobre, je to mienené dobre a nebudete mať možnosť potom tento proces už zvrátiť.

Takže toľko, ešte raz opakujem svoje stanovisko, na základe toho, čo som povedal aj na základe v kontexte vystúpení mojich kolegov nepodporím toto programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.)