P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky pán Pelegrini, pani Tóthová, pani Zmajkovičová. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý pán Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Pán poslanec, na úvod, čo sa týka obsahu programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa dopravy, pôšt a telekomunikácií, chcem vám len pripomenúť, že keby ste, tak ako ste ho zhodnotili, sa vám veľmi čudujem, že pred štyrmi rokmi schválili vaše programové vyhlásenie, ktoré bolo podstatne menej detailnejšie, ako je toto.

Ale k podstate veci. Hovorili ste, že vláda si dala príliš skromné ciele. Prečo nebola viac ambiciózna? Áno, programové vyhlásenie má byť ambiciózne, ale v prvom rade reálne. A asi aj preto v oblasti dopravy je také reálne, aby pán minister alebo aj iní ministri nemuseli odpovedať na interpelácie tak ako vy, kde jeden deň do televízie ste tvrdili, že do roku 2010 Bratislava-Košice bude hotové, ale v interpelácii pár dní na to ste museli priznať, áno do 2010, ale s vymenovaním minimálne šiestich úsekov, ktoré v tomto termíne dobudované nebudú. Takže takto sa my uberať nechceme a radšej predostrieme program, ktorý je opretý o reálne základy a je možné ho aj naplniť. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec spomínal otázku Pandoriných skriniek. Ja vás chcem ubezpečiť, pán poslanec, že keby ste aj našli, ako nie je to možné, tam nejakú vážnu Pandorinu skrinku v našom vládnom programe, nikdy by to nebola taká Pandorina skrinka a taký gól, ako ste urobili vaším vládnym vyhlásením, keď ste deklarovali zastavenie diaľnic. To bolo niečo, čo Slovensku nesmierne uškodilo z hľadiska pracovných príležitostí, z hľadiska významu Slovenska, z hľadiska ekonomického rozvoja určitých regiónov Slovenska a myslím, že aj Európska únia potom už jasne povedala, že Slovensko musí tie diaľnice akosi vziať za svoju prioritu.

Takže z hľadiska vášho rezortu myslím, že vládny program, ktorý prerokovávame, nič takého nebezpečného, ako ste vy mali vo vašom rezorte vo vládnom vyhlásení, u nás také nenájdete. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, keď hovoríte o termínoch, tak ja by som vám pripomenula, že v zmysle kompetenčného zákona do 31. 12. mala vláda delimitovať delimitačným protokolom pozemky pod dvojkami a trojkami cestami. Avšak realita je taká, napríklad v Trnavskom samosprávnom kraji doteraz ešte neboli podpísané delimitačné protokoly, ale nie je to v tej súvislosti, že by tieto delimitačné protokoly nepodpísal vyšší územný celok, ale bola to neochota zo strany štátu. Čiže pozemky pod cestami sú stále ešte vo vlastníctve štátu, hoci termín bol 31. 12. 2004 a dnes máme august 2006 a na základe aj tohto termínu som vás interpelovala aj v predchádzajúcom volebnom období. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Prokopovič, reakcia, len poprosím vás kartu u vás, lebo, a poprosím do budúcnosti, pán poslanec Pado, nebýva obvyklé, aby poslanec používal kartu iného poslanca. Ja viem, že ste chceli riešiť technický problém, ale skúsme, aby každý poslanec sám za seba používal svoju kartu.

Nech sa páči, pán Prokopovič. Zapnite, prosím vás, pána Prokopoviča.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Pelegrini, ja som v úvode svojho vystúpenia povedal, že napriek tomu, že pred štyrmi rokmi bolo programové vyhlásenie vlády menšie, mám k nemu výhrady. Ja som to povedal, ale aj z tohto dôvodu, že som hneď na to povedal, neviem, či ste dobre počúvali, že väčšinu programového vyhlásenia tvoria frázy, ktoré sú buďto iba nejakou replikou skutočnej činnosti, ktoré to ministerstvo vykonáva, jednotlivých odborov a niekde dokonca dovolím si teraz tvrdiť, keď ste ma takto vyzvali, že niekde aj sa mi zdá, že to robili úradníci z ministerstva, lebo vidím tam niekde formuláciu, ktorú aj ja som používal pri vystúpeniach predchádzajúcej štyri roky.

Takže preto tam máte toho viac, ale keď si zoberiete obsah, nie je ten obsah o nič väčší, ako bol pred štyrmi rokmi. Ja som to tak povedal, len treba počúvať. A v interpelácii, že som povedal, že 2010 na šiestich úsekoch nebude nikdy, to som nikdy nepovedal. To mi dokážte. Nikdy som to nepovedal. Ja som stále tvrdil, že rok 2010 bude a že sú riziká tam a tam, riziká. Ale nikdy a ešte na šiestich úsekoch, že to nebude, nikdy som to nepovedal.

Čo sa týka, pani poslankyňa Tóthová, len jedno ma zaujalo. Kedy predchádzajúca vláda deklarovala zastavenie diaľnic? Ja som tam bol od 16. októbra 2002 a ja o tom neviem, že my sme niekedy deklarovali zastavenie diaľnic. Možno si mýlite niektoré vlády predtým, ale určite táto posledná nie. Práve naopak. Jedna z hlavných priorít bola výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií. Stačí si pozrieť čísla, pani poslankyňa.

A čo sa týka pani poslankyne Zmajkovičovej, o ten prevod, viete veľmi dobre, že ten prevod pod cestami 2. a 3. triedy bol diskutovaný už pri delimitácii a za celý čas za 25 rokov doteraz, odkedy sa začalo, sa urobilo 16 percent. Tak azda nechcete povedať, že toto sa dalo stihnúť za jeden rok.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister dopravy Vážny.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale nedá mi, aby som nezareagoval aspoň stručne. Kolegovia na mňa už krivo pozerajú, aby som to zrýchlil, ale pokúsim sa ozaj veľmi stručne reagovať.

Na margo programového vyhlásenia vlády. Tu mám pred sebou programové vyhlásenie vlády z roku 2002, kde sa hovorí, citujem: "Vláda bude klásť dôraz na racionalizáciu nákladov spojených s realizáciou výkonov vo verejnom záujme, železničnej, osobnej doprave aj v autobusovej doprave. V oblasti výstavby, rekonštrukcie, obnovy a údržby ciest a diaľnic vláda zavedie nové prísne pravidlá, ktoré zamedzia neopodstatnému nárastu nákladov, neefektívnosti a netransparentnosti." Celá stať je možno na 1,5 strany, čiže vyprosím si kritiku programového vyhlásenia súčasnej koalície v oblasti dopravy, pretože je minimálne raz taká obsažná a obsahuje aj nejaké termíny, aj nejaké čísla.

Na margo toho, čo tu bolo povedané, z celého mám dojem, že vždy to musí byť kritika súčasného programového vyhlásenia. Na jednej strane som tu začul veľa kritiky ohľadne programového vyhlásenia, a už sa tu zostavuje na základe programového vyhlásenia rozpočet, štátny rozpočet, už sa tu nafukujú desiatky miliárd Sk, a to je na jednej strane, že je to neefektívne, na druhej strane, keď zadefinujeme reálne programové vyhlásenie v oblasti dopravy, v oblasti výstavby diaľnic, reálne naplniteľné sľuby, na čo som ja aj za stranu SMER-SD hrdý, lebo boli to ťažké boje zvládnuť aj v predsedníctve, lebo takisto ma kritizovali, že je to málo ambiciózny program, ale je reálny a splniteľný, a to je veľmi dôležité. Tak teraz nás zase kritizujete, že sme málo ambiciózni a že prečo to teda brzdíme, lebo vy ste to mali v takom rozlete, že my asi sme brzdou celého vývoja.

Očakával som konštruktívnejšiu opozičnú diskusiu a konštruktívnejšiu a férovejšiu oponentúru. Na margo toho pár slov sa len dotknem toho, čo tu odznelo, čo sa udialo doteraz. Nechcel som to takto hovoriť, len to veľmi zostručním, ale na margo toho, čo ste vyhlásili, ako budete efektívne narábať s výstavbou, netransparentné predražovanie stavieb cestnej infraštruktúry: diaľnica Lamač, Staré grunty, D2, tunel Sitina zakontrahovaná cena 3 miliardy Sk, dodnes v štádiu rozostavanosti, desiatky dodatkov, odborný predpoklad navýšenie o 1,5 miliardy Sk, to je o 50 percent; diaľnica D1, tunel Branisko, zakontrahovaná cena 3,2 miliardy, vyše 100 dodatkov, nárast o cca 2,6 miliardy, t. j. o 80 percent nárast ceny, navyše správa SIS jednoznačne konštatuje tunelovanie, správa NKÚ poukazuje, a pravdivo, na duplicitné úhrady zo štátneho rozpočtu. Kde to teda tu hovoríme.

Ďalej stručne spomeniem prázdne sľuby na D1, spojenie Bratislavy a Košíc na D1 do roku 2010, trestuhodne zanedbaná príprava a stlmená príprava. Tu mám doklad Národnej diaľničnej spoločnosti zo 14. júla 2006, s ktorými som sa bavil a citujem z neho: "Za najstrategickejšiu úlohu v príprave považujeme pripraviť územie majetkovo dostatočný počet projektov vhodných na financovanie z fondov Európskej únie v súlade s prioritami." To znamená, tu je jasná konštatácia, že je zanedbaná príprava a takúto časovanú mínu sme našli. Čiže spojenie Bratislavy a Košíc je chiméra do roku 2010. A ešte spomeniem to, od roku 2000 do roku 2005, to je za šesť rokov pribudlo reálne v plnom profile na diaľniciach cca tri kilometre ročne, avšak v polohe sľubov chcela vláda budovať v roku 2006 až 2010 chýbajúcich 177 kilometrov, keď to vydelíme rokmi, tak nám vyjde tempo 44,25 kilometra ročne, to myslím, že každý reálny človek a súdny človek povie, že sú to nezmysly.

Spojenie Bratislavy so Žilinou do roku 2006. Toto sú takisto sľuby minulej vlády, je tam aj prísľub pre KIA Motors, ktorý môže mať aj medzinárodné dôsledky a fiasko, ale minimálne o jeden rok sa toto všetko posúva, a takisto sú nezmysly, ktoré tu odzneli, že v novembri 2006 bude spojenie po Žilinu. To sú absolútne nezmysly, s hocikým sa môžeme rozprávať, budúci týždeň idem na kontrolný deň, a už sme sa bavili jednoducho, že keď bude polrok, možno jeseň 2007, tak budeme všetci šťastní. Takže toto je toľko k tým sľubom.

Čo sa týka nášho volebného programu, tých sto kilometrov je tam zadefinovaných veľmi reálne, a to vieme aj splniť. Z celého mi tu vyplávalo, že toto, čo sa tu dialo za štyri roky v dopravnej infraštruktúre je nebeská jazda a my sme málo ambiciózni. Čiže toto myslím si, že je neférové, pretože tá skutočnosť, ktorú som tu spomenul, je pravdivá.

Posledné ešte poviem štátne prostriedky. Nepreinvestované štátne prostriedky z eurofondov v doprave. Je to oficiálny dokument, štátny záverečný účet ministerstva dopravy za rok 2005, kde sa konštatuje, že na výstavbe železničnej a cestnej infraštruktúry nebolo preinvestovaných z Kohézneho fondu, ako aj zo štrukturálneho fondu a fondu ISPA spolu so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu z celkovej plánovanej čiastky 17,57 miliardy suma až 10,29 miliardy nebola preinvestovaná, t. j. plánovaný investičný objem na rok 2005 bol naplnený na chudobných 41 percent. Je to nezvládnutý investičný proces a časovaná mína pre budúcu vládu, pretože v roku 2006 pribudnú ďalšie objemy financií a ťažko sa bude doháňať ten balík, ktorý valíme pred sebou, a ťažko sa bude dať preinvestovať ďalší balík z roku 2006 a navyše aj ten, čo som spomenul 10,29 miliardy z roku 2005.

Čiže je to jednoznačne podľa môjho názoru dosť problémová vec a sme ďaleko od pravdy, keď hovoríme, ako to tu bolo dobre za ostatné štyri roky, ako je to slabo a chabo pripravené vo volebnom programe súčasnej koalície na budúce obdobie.

Stručne spomeniem ešte obchvat Svidníka. Obchvat Svidníka nie je krytý finančne, to je najväčší problém, čiže je to podvedenie aj celého východu, pretože bol zaradený len medzi priority a ministerstvo financií nedisponuje peniazmi na obchvat Svidníka. Ja som to teraz skúmal a vidím to ako vážny problém.

Čo sa týka informatizácie spoločnosti, jednoznačne patrí pod ministerstvo dopravy a ja zatiaľ neviem o ničom inom, že by sa nejako niekde mala táto oblasť presúvať.

Čo sa týka PPP, veľmi stručne len poviem. PPP je vtedy dobré, keď nemáme čas a nemáme peniaze. My máme teraz pomerne peňazí v kombinácii s európskymi fondmi pomerne dosť a musíme len zvážiť a analyzovať, či vôbec PPP použiť, pretože je to pomerne veľké predraženie. Nepodceňujem význam PPP, ale musí mať vhodné použitie uplatnenia, vtedy bude aj uplatnený v prípade, že sa presvedčíme, že ho potrebujeme. Toľkoto na margo. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou pán poslanec pán Novotný. Končím možnosť. Nech sa páči, pán poslanec. A potom poprosím technikov, aby ešte umožnili aj pánovi poslancovi Prokopovičovi.

Nech sa páči, pán Novotný.

V. Novotný, poslanec: Síce som stratil desať sekúnd, ale nevadí. Ja by som chcel pochváliť pána ministra Vážneho za to, ako úprimne priznal, že to, čo napísal do programového vyhlásenia vlády, aj chce splniť a že si myslí, že je splniteľné. Myslím, že to bol asi jediný minister z novej vlády SMERU, ktorý toto povedal. To, že je to málo ambiciózne, je nám jasné, lebo ak vláda SMERU sľúbila výdavky vo výške blížiacej sa 100 miliárd korún v sociálnej oblasti, tak, samozrejme, že neostáva toľko peňazí na diaľnice. Ale to, že pán minister Vážny vie povedať, že dal nie veľmi nadnesený, nie ambiciózny, ale reálny cieľ si nesmierne vážim.

Chcem ale povedať, že počas predvolebnej kampane, som z Košického kraja, čo iste viete, som veľa chodil po vidieku a ľudia sa ani tak nesťažovali na výšku sociálnych dávok ako na to, prečo je menej investícií na východe ako na západe a skoro všetci rovnako odpovedali, prečo ste už nepostavili tú diaľnicu do Košíc, lebo keby tu bola, určite by sem prišlo viacej investícií a lepšie by sme zarábali.

Pán minister, na východnom Slovensku, ale áno, hovorím pravdu, na východnom Slovensku ste aj v Prešovskom, aj v Košickom kraji získali po 35 percent, myslím tým stranu SMER a myslím si, že vaši voliči vkladali do vás veľké nádeje, bohužiaľ, táto časť vášho programového vyhlásenia vlády bude zrejme pre nich sklamaním. Veľmi sa ale teším tej jednej vete, o ktorej sme dneska ešte nehovorili, že vláda doprojektuje a vybuduje úsek R4 Košice-štátna hranica s napojením na Miškolc. Myslím, že je to veľká nádej pre Košický aj Prešovský kraj. Bolo by veľmi dobre, keby sa vám to v tomto štvorročnom funkčnom období podarilo. Budem vám držať palce, aby sa to podarilo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Prokopoviča.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja mám len dve minúty na rozdiel od pána ministra Vážneho, takže veľmi stručne. Pán minister, nárast ciest, Branisko si spomínal, vieš dobre, že toto bol realizovaný výber dodávateľa ešte za vlády 1994-1998. V roku 1996-1997 sa vyberali dodávatelia, firma Křižik, ktorá podviedla, nebola vybratá touto ani predchádzajúcou vládou.

Čo sa týka tých majetkových príprav, to zavádzaš, tie majetkové prípravy sa robia na každom projekte postupne podľa stupňa prípravy a nedá sa na základe toho, že na niektoré nie sú ukončené, povedať, že nie je majetková príprava, to je od teda nekorektné a neférové. Vrcholom tej nekorektnosti boli tri kilometre ročne diaľnic. Prosím ťa, len Ladce-Sverepec, ktoré sa odovzdali v jeseni minulého roku, majú 17 kilometrov, len tento úsek. Stačí ísť na Rudno-Žarnovica, stačí sadnúť do auta a prejsť Slovenskom a ty tu povieš tri kilometre ročne, 12 kilometrov štyri roky. Prosím ťa, to je, to je skutočne len svedectvom toho, že takýmto spôsobom radšej nadávať na toho predchodcu a potom, keď niečo nesplním, tak mám sa na čo vyhovárať.

Obchvat Svidníka. Veď iba zo štátneho rozpočtu si dostal na tento rok vyše 9 miliárd korún, s ktorými disponuješ ty, ty ich rozdeľuješ, tak ako môžeš povedať, že nie sú kryté, keď si presunul peniaze na iné, samozrejme, že nie sú kryté, a PPP projekty úplne na záver. Veď to je 70 miliárd korún, 70 miliárd korún, to sme takí frajeri, že keď sa tam uvažovalo so 70 miliardami korún, my ich kdesi teraz tak šmahom ruky len nájdeme? To je opäť to, že sa to zase predĺži, nebudú peniaze, ak toto nebude, nebudú peniaze. To je polovica zo všetkých fondov, čo majú prísť na infraštruktúry do roku 2013, tam ich je 140 a tých 70 malo byť navyše. Samozrejme, keď nebudú, opäť povieme, no, neboli peniaze. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší vystúpi pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som osloviť aj tu neprítomného pána predsedu vlády, pretože sa budem vyjadrovať k programovému vyhláseniu vlády, ktoré predkladá pán predseda Fico.

Chcel som hovoriť pôvodne veľmi dlho, potom som to upravil nakrátko, ale po určitých vystúpeniach poviem dve state, ktoré som nechcel hovoriť.

Takže dovoľte, aby som sa vyjadril teda k programovému vyhláseniu vlády, ktoré bolo predložené včera, predstavené pánom predsedom vlády. Už pred samotnou prezentáciou programového vyhlásenia vlády, ale aj počas niektorých reakcií na vystúpenie mojich opozičných kolegov pán predseda vlády niekoľkokrát povedal, že je to najkonkrétnejšie programové vyhlásenie vlády, aké kedy Slovenská republika mala. A tak, ako som včera vo faktickej poznámke povedal, dal som si tú prácu a porovnal som programové vyhlásenie bývalej a súčasnej vlády. Urobil som to ešte v pondelok. Pozeral som na to včera, aj predvčerom.

Nebudem vás zaťažovať jednotlivými citáciami, mám ich tam v lavici, môžem ich pokojne vytiahnuť a môžem to tu čítať. Bude to trvať pol hodinu navyše a budú tam odseky náhodne vybraté. Predovšetkým z tých prvých kapitol, čo sú na prvých stranách, a potom z tých posledných, ktoré zaujali najviac mňa - bezpečnosť a verejná správa.

Musím povedať, že pán predseda vlády má pravdu. Slovenská republika nikdy nemala také podrobné programové vyhlásenie vlády. No a z 57 strán textu možno v jednej tretine sú napísané veci, ktoré sú samozrejmé alebo nepatria do programového vyhlásenia vlády, ale rezortných dokumentov, opisujú veci, ktoré sú už dávno známe, urobené alebo sa nich pracuje.

Materiál mi pripomína vo svojom celku staré dobré časy, keď som bol ešte študentom vysokej školy a keď sme s kolegami na diplomovú prácu dostali tému, ktorá už bola niekoľkokrát spracovaná. A aby sme tam teda dali niečo iné, ako bolo v tých diplomových prácach predtým, tak sme zhromaždili všetku literatúru, ktorá bola dostupná a vždy sme vybrali nejaký ten úvod, nejaké motto, nejaké heslo a podporovali to citáciami z iných dokumentov. Nakoniec z toho vyšla diplomová práca na úrovni dizertačnej práce, a takto vyzerá aj vaše programové vyhlásenie vlády. Opisné a všetko možné. V tom je teda naozaj výnimočné a také naša krajina ešte nemala.

Chcel som sa vyjadriť pôvodne k vášmu desatoru, ktoré je uvedené hneď na začiatku, desať základných programových cieľov. Nebudem vás zdržiavať všetkými, vyjadrím sa len k dvom. Veľmi ma potešila jedna z priorít a hlavne aj to, že pán predseda vlády ju už začal realizovať. Píše sa tam: "Realizovať ofenzívnu proexportnú politiku vhodnými ekonomickými a inštitucionálnymi nástrojmi." Treba priznať, že pán predseda vlády tu urobil najväčší a nikým neočakávaný razantný nástup. Zníženie kurzu koruny ako následok niektorých vyjadrení pána predsedu vlády mal za následok zlepšenie obchodnej bilancie exportérov. To treba priznať. Negatívne efekty, no, o tých dneska nehovoríme, však?

A veľmi čarovná je aj deviata priorita. Ani nie tak kvôli obsahu ako spôsobu, ako sa ju snaží pán predseda vlády svojimi činmi napĺňať. Prijať dôsledné opatrenia na zabezpečenie súladu medzinárodnej integrácie a globalizácie s razantnou obhajobou národných a štátnych záujmov. Je mi veľmi ľúto, ale mám pocit, že v prípade pána predsedu vlády, jeho konania a tejto vlády ide skôr o medzinárodnú izoláciu, a teda ono to vyzerá tak, že tie národnoštátne záujmy pán predseda bude obhajovať akurát na oficiálnych stretnutiach v Bruseli, Štrasburgu alebo Luxemburgu, a kým nedôjde k vytvoreniu českej, novej vlády v Českej republike možno ešte aj tam. Tak sa mi vidí totiž, že veľmi veľa ciest sa pán predseda vlády v najkratšom čase absolvovať nechystá.

Kolegyne, kolegovia, ďalej sa budem venovať dvom kapitolám, v ktorých som v uplynulom období pôsobil. V kapitole 7. 3. Vnútorný poriadok a bezpečnosť sa hneď na konci prvého odseku píše, citujem: "Vláda sa zaväzuje, že urobí maximum pre bezpečie a ochranu občanov a ich rodín, pokojný život v obciach a mestách, pre ich nerušenú prácu a odpočinok." No, pýtam sa, kto iný by sa mal k týmto veciam zaviazať? A čo iné má táto vláda a ministerstvo vnútra urobiť pre bezpečnosť občanov? Ale treba to robiť špeciálne v programovom vyhlásení vlády? Veď toto je povinnosť štátu. Za to platíme dane, alebo nie?

Na druhej strane, dámy a páni, v tomto programovom vyhlásení vlády sú organizovanému zločinu venované dva riadky. V programovom vyhlásení vlády sa ďalej píše, citujem: "Sprísnime postup proti extrémizmu a nebudeme tolerovať žiadne protizákonné aktivity členov a prívržencov extrémistických skupín a hnutí a budeme konať tam, kde budú ohrozené práva a slobody osôb z dôvodu ich národnostnej, rasovej či inej odlišnosti." Koniec citátu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 hovorí, pardon, hovorí: "Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie." Chcem sa teda pýtať, čo bude tam, kde nebudú pôsobiť extrémistické skupiny? Tam ten postih bude aký? Nebude nijako sprísnený? Môžu konať úplne v pohode?

V texte sa ďalej píše, citujem: "Vláda prijme nevyhnutné opatrenia na zlepšenie pripravenosti štátu predvídať a odvracať hrozbu teroristického útoku a odstraňovať jeho následky." Koniec citátu. No, to myslíte vážne? Kedy a kde sa ukázala a dokázala nedostatočná pripravenosť štátu? Kedy sa ukázala nedostatočná predvídavosť štátu, kedy štátne orgány ukázali svoju neschopnosť odvracať hrozbu teroristických útokov a odstraňovať následky takéhoto útoku. Kedy? A aké sú tie nevyhnutné opatrenia? Ako ich chcete definovať? Keď sa nič také neobjavilo? Na základe čoho chcete prijať tieto opatrenia?

Podľa programového vyhlásenia vlády chcete ďalej, citujem: "Vyvinúť maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku." Koniec citátu. Ako? Zákon je na Ústavnom súde. To chcete naliehať na Ústavný súd, aby vám vyšiel v ústrety? To takto sa verejne priznávate v programovom vyhlásení vlády, že budete ovplyvňovať Ústav ný súd pri jeho rozhodovaní? (Hlas z pléna.) Akože to snáď nie, pani poslankyňa? No, to asi vy myslíte vážne. Ja nie. Ja som to tam nenapísal. (Smiech.)

Píšete, že vláda vytvorí priestor na účinnejšie reagovanie na prejavy ekologickej kriminality. Ja neviem, no. Neviem naozaj. Nie som si istý, či táto citácia patrí do programového vyhlásenia, a teda tento text do programového vyhlásenia vlády. A potom, čo to je vytvorí priestor? Aký priestor? Desať krát desať, sto krát sto? Čo to je?

Chcete prehĺbiť sociálne istoty policajtov? Dobre. Ako? Čím? Zmenou systému odmeňovania? Zmena systému odmeňovania nie je záležitosť programového vyhlásenia vlády. Je to vecou ministerstva vnútra. Nenamietam proti tomu. Ale to nie je vecou programového vyhlásenia vlády.

Hovoríte o podpore progresívnych zmien v školstve, o skvalitnení systému riadenia, zlepšení materiálno-technického vybavenia, stabilizácii pedagogického zboru. Dobre, dobre. Nenamietam ani slovíčkom. Ale nehovoríte o zmene obsahu výučby. Nehovoríte o zmene postavenia študenta vo vzťahu k jeho evidencii v tabuľkových počtoch slúžiacich policajtov, a tým o deformácii údajov o počte policajtov v Policajnom zbore. Objavuje sa tam tisícka študentov, ktorí počas celého obdobia neslúžia.

V programovom vyhlásení vlády na strane 49 sa hovorí nasledovné: "Vláda Slovenskej republiky pokladá prevenciu kriminality za základ trestnej politiky štátu" a tak ďalej a tak ďalej. Celý tento odsek, ak sa nemýlim, je citácia z knihy bývalého ministra vnútra z obdobia pred rokom ´89 Jaroslava Obzinu Bezpečnostná politika. Táto knižka je z roku osemdesiatštyri. (Smiech.) No pri všetkej úcte, už je trošku stará literatúra.

Hovoríte, že prijmete zákon o prevencii kriminality. Bývalá vláda a ministerstvo vnútra mali pripravený takýto zákon, no jeho význam a praktické dôsledky boli sporné okrem záväzkov na finančné zabezpečenie.

Na tej istej strane sa hovorí o prijatí ďalších opatrení potrebných na premenu Policajného zboru. V tejto súvislosti sa chcem vyjadriť k bombastickému vyjadreniu o pohrome, ktorá sa na občanov Slovenskej republiky v poslednom období valí. Podľa slov pána predsedu vlády sú v Slovenskej republike v roku 2005 najhoršie výsledky v oblasti nárastu trestných činov a ich objasnenia, čo pokračuje aj naďalej. Musím povedať, že v tomto prípade ako v mnohých iných v minulosti aj v súčasnosti pán predseda Fico nemá pravdu.

Výsledky sú presne opačné, ako bolo prezentované. Poviem pár čísel na ilustráciu. Počet zistených trestných činov v roku 2004 - 131 244, v roku 2005 - 123 563, to je pokles o 7 681 trestných činov. V porovnaní polrokov, aby som zahrnul aj rok 2006, prvý polrok 2006 o 5 933 trestných činov menej ako v prvom polroku 2005 a 9 557 trestných činov menej ako v prvom polroku 2004.

Počet objasnených trestných činov. V roku 2004 - 51 635, v roku 2005 - 54 009, teda o 2 374 viac ako v roku 2004 pri poklese trestných činov o 7 681. Znova, keď zoberiem polroky. Počet objasnených trestných činov v prvom polroku 2006 - 24 180, je to menej ako v prvom polroku 2005, ale je to takmer to isté ako v prvom polroku 2004. Je tam rozdiel 297 objasnených trestných činov, pričom pokles zistených trestných činov je 9 557. Takže tieto informácie, ktoré boli prezentované, sú jasne nepravdivé. Včera jeden pán poslanec hovoril niečo o šírení poplašnej správy. Škoda, že tu nie je. Mal by sa zamyslieť aj nad touto správou.

Treba tiež povedať, že v rozpore s tým, čo bolo povedané pánom predsedom Ficom, sa situácia zlepšuje, aj čo sa týka skladby páchanej trestnej činnosti. Je jasný pokles podielu závažných trestných činov násilnej povahy. Z celej škály trestných činov je v tomto období pokles všetkých okrem ekonomickej trestnej, okrem ekonomickej kriminality.

V odseku venovanom Hasičskému a záchrannému zboru sa okrem iného píše: "Vláda považuje za závažný stav nedostatočnú pripravenosť štátu reagovať dôsledne a efektívne na prírodné katastrofy, predovšetkým povodne a zanedbanosť preventívnych krokov. Vláda zabezpečí v tomto smere úzku spoluprácu zložiek rezortov vnútra, obrany a životného prostredia." Koniec citátu. Tento text je jasným dôkazom neznalosti problému. Navrhnuté opatrenie je všeobecné a absolútne nič nerieši. Nie je totiž potrebné zabezpečovať úzku spoluprácu, ale prehodnotiť celý systém pôsobenia jednotlivých zložiek. A v tom je obrovský rozdiel.

Pre úplnosť by som chcel povedať, že do programového vyhlásenia vlády v tejto kapitole boli prevzaté aj tri priority, ktoré som si ja v čase môjho krátkeho pôsobenia vo funkcii ministra postavil, ktoré som považoval za dôležité a považujem za dôležité pre ďalší rozvoj Policajného zboru Slovenskej republiky. A tieto priority boli aj súčasťou volebného programu SDKÚ na rozdiel od volebného programu strany SMER, kde o týchto veciach nebolo ani chyrovať.

V programovom vyhlásení vlády sa ani slovíčkom nezmieňujete o pokračovaní presunu kompetencií tzv. správnych agend z Policajného zboru na štátnu správu, aj keď odkladanie účinnosti tohto zákona bolo v minulosti aj touto politickou stranou, ktorá je dneska vedúcou vo vládnej koalícii, nie raz kritizované.

Veľmi sa teším, že chcete zvýšiť financie na Hasičský a záchranný zbor. A to nielen na zlepšenie technického vybavenia, ale aj sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia.

Veľmi vážne ma ale zarazila zmienka o možnom zvýšení osempercentných odvodov komerčných poisťovní z povinného zmluvného poistenia. Každé zvýšenie o jedno percento znamená nielen 95- až 100-miliónový nárast pre Hasičský a záchranný zbor, ale aj 95 až 100 miliónov korún mínus zo ziskov poisťovní. Chcem vás, poslancov vládnej koalície, veľmi dôrazne upozorniť na to, že tieto zvýšené finančné náklady podnikateľské subjekty okamžite premietnu do zvýšenia cien za povinné zmluvné poistenie.

Pri zmienke o pokračovaní modernizácie varovnej a vyrozumievacej siete, ktorá je pokračovaním konania minulej vlády, chcem upozorniť na nutnosť tohto pokračovania, aj keď na celkové ukončenie v redukovanej podobe je potrebných minimálne 750 miliónov korún. Pravda nie v jednom roku.

Veľmi som privítal stať o pokračovaní dobudovania integrovaného záchranného systému. Tu ale treba povedať, že bývalá vláda a ministerstvo vnútra, bývalé vedenie ministerstva vnútra vytvorili všetky podmienky na jeho dobudovanie tak, aby od 1. 7. 2007 integrovaný záchranný systém mohol fungovať v plnom rozsahu. Vlastne táto vláda veľa pokaziť nemôže. Na rozdiel od iných záväzkov na tento sú už dnes vyčlenené peniaze na rok 2006 a 2007 a jasne definované zdroje na jeho dokončenie do roku 2010.

V kapitole 7. 4. Verejná správa sa dotknem len jedného jediného zámeru, ktorý už bol prezentovaný v uplynulých dňoch. Ide o záväzok v čo najkratšom čase zrušiť krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Aj keď v porovnaní s nedávnym vyjadrením pána predsedu vlády už nejde o termín 1. 1. 2007, napriek tomu budem na to reagovať. Na začiatku treba jasne povedať, že podľa Ústavy Slovenskej republiky základom územnej samosprávy je obec. V ďalšom sa píše, že územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. No a podľa vyjadrení ZMOS-u obecná samospráva nemá záujem o ďalší presun kompetencií. Takže by bolo nanajvýš vhodné v zámeroch, teda v programovom vyhlásení vlády upraviť text tak, aby zodpovedal realite.

Prednedávnom pán predseda vlády vyhlásil, že krajské úrady spravujú miliardové majetky a je tam veľa ľudí, ktorí sa motajú a nemajú čo robiť. Iste pán predseda pravdepodobne len v náhlom návale práce prehliadol kompetencie, ktoré vykonávajú krajské úrady. Okrem iných aj tie, ktoré sú krajskému úradu zverené ústavným zákonom č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. V čl. 9 tohto zákona sa jasne píše o postavení krajského úradu, prednostu krajského úradu a ich povinnostiach. Odsek 8 čl. 9 hovorí jasne o tom, že členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

Programové vyhlásenie vlády sa ani slovíčkom nezmieňuje o potrebe novely ústavného zákona č. 227/2002 o bezpečnosti štátu. Teda ako? Zrušíte krajské úrady a kompetencie presuniete v rozpore s ústavným zákonom, alebo zrušíte úrady a tieto kompetencie nebude nikto zabezpečovať a nebudú sa vykonávať. Tak alebo tak je to porušenie ústavy.

Rozmýšľal som nad dôvodmi, ktoré viedli vládu, pána predsedu vlády k takémuto vyhláseniu, a napriek tomu, že to bolo prezentované ako možná úspora finančných prostriedkov, tento dôvod je absolútne nezmyselný. Na krajských úradoch ministerstva vnútra dnes pracuje 1 072 pracovníkov, z toho 789 v štátnej službe. Mzdové náklady na všetkých pracovníkov sú 212 miliónov korún ročne plus 74 miliónov korún ročne odvodov. Kompetencie by predseda museli na niekoho prejsť. Na vyšší územný celok. A pán predseda sám po stretnutí s predsedami vyšších územných celkov povedal, že žiadne kompetencie sa bez finančného a personálneho zabezpečenia presúvať nebudú. K tomu treba pripočítať náklady na odstupné, takže ak úspora tak veľmi malá alebo žiadna. Skôr by som povedal, že opačne.

Poznámka, že krajské úrady spravujú miliardové hodnoty je pravdivá. Vo väčšine prípadov ide o budovy a pozemky, ktoré využívajú krajské úrady a obvodné úrady. A možno práve o to ide. Uvediem pár príkladov.

Spravovaný majetok na jednotlivých krajských úradoch je spolu od 310 miliónov v Žiline do 501 miliónov v Prešove. Budovy a stavby od 193 miliónov korún v Trnave do 360 v Prešove. Pozemky od 49 v Žiline do 151 v Košiciach. Tu ale treba povedať, že v každom kraji je len jeden krajský úrad a obvodných úradov od 7 do 11. A teda akékoľvek úvahy o veľkých príjmoch pri odpredaji majetku po zrušení krajských úradov sú úplne naivné. Takže javia sa mi tri dôvody, prečo treba zrušiť krajské úrady.

Prvým dôvodom je personálna otázka. Na krajských úradoch, ako som povedal, pracuje 1 072 pracovníkov. Vaša vláda zatiaľ veľké výmeny na nižšom stupni neuskutočnila. Je zjavné, že je ďaleko jednoduchšie a praktickejšie zrušiť krajské úrady a agendu presunúť na vyššie územné celky, kde máte, myslím SMER, päť županov a vládna koalícia všetkých osem, a tým aj možnosť absolútne voľne dosadiť vlastných prívržencov a členov.

Veľmi dbáte, vážená vláda, o svoj obraz demokraticky konajúcej vlády, a tak zrušenie krajských úradov odôvodnené úsporou prostriedkov, znížením byrokracie a presunom kompetencií na samosprávu z vášho pohľadu je počinom, ktorý verejnosť prijme s absolútnym pokojom. Že niektoré kompetencie môže vykonávať na základe ústavného zákona len krajských úrad, že v niektorých prípadoch by vyšší územný celok pôsobil ako druhý stupeň samosprávy, a teda aj ako nadriadený orgán obecnej samospráve, čo je v rozprave so súčasným postavením obecnej a regionálnej samosprávy, že v niektorých prípadoch by vyšší územný celok na druhom stupni správneho konania bol odvolacím orgánom voči štátnemu orgánu konajúcemu na prvom stupni, že obvodné úrady nemajú právnu subjektivitu, a tým ani personál na výkon niektorých činností, ktoré pre ne vykonáva krajských úrad. Mám na mysli finančný odbor, služobný úrad, správu budov a iné, a že teda by boli potrebné ďalšie financie a pracovníci na výkon týchto činností na obvodných úradoch, to nie je dôležité. Dôležité je, že toto viete prijateľne odôvodniť, predať, že viete bombasticky povedať, že znížite štátny aparát a výdavky z verejných zdrojov. Efektom takéhoto konania bude možnosť na celom Slovensku, na vyšších územných celkoch dosadiť svojich ľudí bez väčších problémov. Nemáte ani predstavu o tom, čo s týmto zámerom urobíte.

Dôkazom, najlepším dôkazom toho, že naozaj nemáte predstavu, je to, že v programovom vyhlásení vlády o potrebe novely ústavného zákona a o obvodných úradoch nehovoríte ani slovo.

Mimochodom, pán predseda vlády pri prezentácii programového vyhlásenia v Národnej rade prezentoval ako hotovú vec názor, že reforma verejnej správy nepriniesla to najpodstatnejšie, teda zníženie počtu pracovníkov administratívneho aparátu. Nie je to pravda. A nie je to pravda hneď dvakrát.

Po prvýkrát hlavným cieľom reformy verejnej správy nebolo zníženie počtu úradníkov. Hlavným cieľom bola decentralizácia štátnej správy, presun kompetencií na samosprávu a vytvorenie podmienok na fiškálnu decentralizáciu. Až ďalší, ale nie hlavný cieľ bola úspora pracovníkov. A ani tu nehovorí pán predseda pravdu. Počet štátnych úradníkov na krajských úradoch a okresných úradoch pred začiatkom bol niekde okolo 12 350, presné číslo neviem. A ďalších 5 000 pracovníkov pracovalo na úradoch práce. Po reforme na krajských a obvodných úradoch zostalo pracovať menej ako 10 000 ľudí. Na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny zostalo pracovať 5 000 ľudí. Takže počet pracovníkov sa reálne znížil o 2 350 až 2 400. Tieto počty sú známe a boli niekoľkokrát verejne prezentované. Aj dnes sa dajú nájsť na internete. Dámy a páni, tieto čísla neklamú. Tie si môžete zistiť kedykoľvek aj teraz, nech sa páči.

Druhý dôvod, prečo je potrebné zrušiť krajské úrady podľa môjho názoru, je, že niekomu tie miliardové majetky kolú oči. Jasné je, že dnes sa s nimi nakladá podľa zákona o správe majetku štátu. A ich získanie nie je vôbec jednoduché. Nakoniec pán predseda vlády tým, že vláda zamietla zmenu uznesenia vlády na odpredaj majetku v tomto období ho pre budúcnosť na výmenu a neskorší odpredaj s istotou zachoval. No a na zákaz predaja majetku štátu po jeho prevode na samosprávu sa už tento zákaz nevzťahuje. A tým pádom je možné s ním nakladať, ako uzná vyšší územný celok. To už nikto z nás, dámy a páni, neovplyvní.

Tretí a podľa mňa najzávažnejší, najnebezpečnejší a zrejme aj najprefíkanejší dôvod, prečo zrušiť krajské úrady, je posilnenie postavenia predsedov vyšších územných celkov. Dnes osem predsedov, ako som už povedal, päť je za SMER - sociálnu demokraciu, traja za Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudovú stranu. Teda všetko koaliční. To nie je výčitka, to je konštatovanie faktov. Taký je stav. Napriek tomu, že ani Ústava Slovenskej republiky a ani nijaký iný zákon nehovorí, a nehovorí o tom ani programové vyhlásenie tejto vlády, o usporiadaní verejnej správy na regionálnej úrovni v duchu krajinského usporiadania, ako ho poznáme v zahraničí, vy vlastne týmto zámerom komplexného presunu kompetencií na vyšší územný celok sa o zmenu v organizácii verejnej správy v Slovenskej republike nepriamym spôsobom snažíte. Okrem toho, že to nápadne pripomína národné výbory, budiš, ale nie samosprávne orgány a nie duálny systém verejnej správy na Slovensku, dosiahnete tým absolútnu koncentráciu moci v rukách vašej vlády, ale predovšetkým strany SMER. Je to veľmi nebezpečné. Máte v rukách nielen silové rezorty, ale aj výbory na ich kontrolu, okrem Slovenskej informačnej služby.

A teraz mi dovoľte trošku z iného okruhu, ako je verejné správa alebo vnútorná bezpečnosť. Pán predseda a vôbec programové vyhlásenie vlády sa často odvoláva na potreby rozvoja zaostalých regiónov. Mám chápať vypustenie zámeru z vášho volebného programu pokračovať v príprave a postupnej výstavbe ďalších úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií potrebných na prepojenie slabo rozvinutých regiónov s centrami priemyslu a obchodu, ako aj dobudovanie D1 na slovensko-ukrajinskú hranicu ako znak toho, že už nepotrebujeme prepojenie týchto regiónov a že východné Slovensko je na tom dobre. Som z východu, ale zatiaľ sa mi nezdá, že by bola táto cesta hotová, alebo že by sa zmenila úroveň a postavenie tohto regiónu.

Veľmi pozorne a viackrát som si prečítal toto programové vyhlásenie vlády. Pri prvom a takom povrchom prečítaní som mal pocit, že tento text má hlavu aj pätu. Asi aj to je predpoklad, že ho čitateľ prečíta len raz, aj to akoby z rýchlika. Možno preto má tak veľa strán. No ale keď sa čitateľ zamyslí nad jeho obsahom, myslím toho textu, zistí, že obidve spomenuté časti tela tomuto textu chýbajú.

Toto programové vyhlásenie vlády má dva významy, dva zmysly. Prvým je to, že ste dali najavo voličom, že chcete plniť predvolebné sľuby. To je prvý z vášho pohľadu najvážnejší zmysel. Vy viete, že nie je reálne splniť to, čo ste sľúbili. Veď preto sú jednotlivé úlohy formulované tak, aby sa dali naplniť čiastočne alebo vôbec.

Druhým zmyslom programového vyhlásenia vlády, a teda aj jeho výsledkom je splnenie ústavnej podmienky kladenej na vládu, totiž, aby jej bola vyslovená dôvera a aby mohla vládnuť.

Hlava tomuto textu chýba preto, že v celom materiáli sa neobjavuje jedno konkrétne prepojenie, cieľ, termín, spôsob, náklady, zdroje. Jeden konkrétny termín, ktorý by limitoval prácu tejto vlády, umožňoval nám kontrolu jeho realizácie, pravda okrem termínu konania riadnych volieb v roku 2010. V celom materiáli sa neobjavujú kroky, ktorými chce vláda naplniť svoje sľuby ani zdroje financií, z ktorých chce tieto štedré sľuby realizovať. No a na nakoniec teda ani to, koľko to bude túto spoločnosť stáť. A to je tá päta, ktorá tomu chýba. Odkaz na finančné nároky jednotlivých sľubov, odkaz na adresu, odkiaľ vziať peniažky na to, čo sľubujete.

V celom materiáli je takýchto záväzkov nekonkrétnych, bez údajov koľko, kedy a kam celá kopa. Nebudem ich citovať, pretože to tu už bolo povedané včera a dnes niekoľkokrát. Sekera, ktorú sa chystáte zaťať, je veľká. Len sa ja obávam, že ten strom, do ktorého ju chcete zaťať, to nevydrží. Musím povedať, že programové vyhlásenie, toto programové vyhlásenie vlády ma hlboko sklamalo. Na jednej strane nechcete to, čo tu robili bývalé vlády, na druhej strane nie ste schopní načrtnúť ďalší vývoj. Je to súhrn toho, čo by ste chceli urobiť, no neviete, ako na to a ani za čo to urobiť.

A na záver jedna poznámka. Z toho, ako razantne pán predseda vlády ustúpil od prijímania eura s podmienkou výhodnosti pre občanov Slovenskej republiky jasne vyplýva, že pochopil jednu vážnu vec. Dnes už odmietanie eura neprináša nijaké zisky, len straty. Tak rýchlo zmenil tón. Euro prijmeme bezpodmienečne v roku 2009. Aká je cena tohto kroku? Vzhľadom na maastrichtské kritériá, pakt stability nebude možné splniť nielen všetky predvolebné sľuby, ale ani programové vyhlásenie vlády. Veď preto sú jednotlivé úlohy, opatrenia a sľuby také kaučukové. Takže našli ste vinníka - euro, a tým aj ospravedlnenie vlastnej neschopnosti splniť to, k čomu ste sa dvakrát dobrovoľne zaviazali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)