P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Lipšic, Číž, Zmajkovičová, Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. By som rád zareagoval na tú časť vystúpenia pána kolegu Pada, kde sa venoval zákonu o preukazovaní pôvodu majetku a zámeru vlády, ktorý je vo vládnom programe, vyvinúť maximálnej úsilie, aby zákon nadobudol účinnosť. Keď bol zákon schválený, bol napadnutý na Ústavnom súde. Dnešný predseda vlády, vtedy poslanec dostal ponuku zastupovať zákon na Ústavnom súde. Túto ponuku odmietol.

Dôležité je vždy prejavovať skutkami to, čo myslíme, nie slovami a verbálnymi deklaráciami. Na Ústavný súd som najskôr za vládu išiel ja, potom aj za parlament a musím povedať, že aj z dnešných vládnych poslancov na Ústavnom súde niekto bol. Na strane navrhovateľa bola pani kolegyňa Tóthová, ktorá argumentovala, prečo ten zákon treba zrušiť ako protiústavný. Myslím, že aj táto príhoda dokumentuje schizofréniu dnešnej vládnej koalície a to, že slová so skutkami sa zrejme v jej prípade budú rozchádzať častejšie. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Pado, možno aj v mene klubu vám chcem poďakovať za pokojný a neurážajúci príspevok, ale napriek tomu teda malú (smiech v sále) exkurziu tým, čo ste povedali. No, všimol som si, že mali ste vystúpenie, ktorého dĺžka dokopy presahovala všetky vaše vystúpenia v klube aj v tejto Národnej rade za posledné štyri roky. Ale viem, že práve to programové vyhlásenie vyvodilo takúto velikú aktivitu teraz v týchto neskorších hodinách, len tie elementárne dichotómie, veď ak na jednej strane hovoríte, že rozhadzujeme peniaze, že na jednej strane nehospodárne, nebodaj, ideme pracovať s tým, čo ste nahonobili, čo je teda neuveriteľné, a zároveň nám začnete vypočítavať tu 20 minút, čo tam ešte všetko podľa vášho názoru chýba. No, veď je úplne jasné, že vy ste nevyhrali voľby, takže musíme stanovovať priority my a že sú tam jasne zadefinované v tom programovom vyhlásení, tak pravdepodobne každý z nás môže a má úprimnú predstavu o tom, čo všetko by ešte mohlo byť a čo by sme mohli ako realizovať cez ten rozpočet, ale jednoducho to nejde.

Na druhej strane zase tá filozofia, ktorá bola typická pre vašu stranu, teda že vy by ste síce na všetko dali peniaze, len jednoducho nie sú, to znamená, že akceptujete, že spoločenská potreba nejaká je a na druhej strane urobíte všetko pre to, aby tam žiadne peniaze neboli. Od nihilistickej daňovej reformy k nulovej stratégii podpory malého a stredného podnikania a tak ďalej. Ani netreba, o tom všetkom sme hovorili. Dokonca aj o tom, čo vy, pán poslanec, ste hovorili 95 minút, takže to bola taká pravdepodobne malá kultivovaná obštrukcia. V poriadku. Beriem to na vedomie. Ale o to práve ide, prečo chceme skončiť to rokovanie. Nemá to už význam točiť a naozaj význam má rozprávať iba o tom, čo sa nepovedalo a diskutovať o tom, čo sme ešte nepočuli. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, časť vášho vystúpenia bola zameraná na to, čo má byť obsahom programového vyhlásenia vlády a čo nie. Ja sa len pýtam, prečo si myslíte, že dnešná vládna koalícia by mala ísť podľa manuálu SDKÚ.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Mňa len prekvapuje vo vystúpení bývalého exministra, keď hovoril, že ako by to malo v tej štátnej správe vyzerať, pretože mal som možnosť takmer celý svoj produktívny čas venovať problematike štátnej správy a samosprávy a chcem sa len spýtať, aby mi bolo celkom jasné, či nie je to ten istý pán Pado, ktorý bol prednosta Krajského úradu v Trnave. Veď my sme v tom výbore verejnej správy zažili veľa takzvaných odborných vystúpení a mrzí ma, že nie všetci poslanci tohto parlamentu nemajú šťastie aspoň na nejakú hodinu - dve byť ministrom vlády a potom už sa stanú odborníkom naslovovzatým, pretože boli ministrom.

To ma celkom prekvapuje v tomto ponímaní, na jednej strane nám hovorí o tom, že v podstate zanedbateľné zdroje, ktoré sú na krajských úradoch, že vôbec nie je o čom sa ďalej baviť, na druhej strane hovorí, že áno, je obrovský záujem o tie miliardy, ktoré sa tam nachádzajú, aby sa o ne uchádzalo. Vysvetľuje, ako sa to chystá s pracovníkmi, čo všetko sa tam urobí, neurobí, poúčal veľa, čo by v tom programovom vyhlásení malo byť, zaspomínal si na tie svoje školské časy, ako sa robili diplomovky, len, pán kolega, asi nepozorný ste boli v škole, keď sa učila terminológia, pretože ako bývalý minister by ste nemohli používať slovo odstavec, hoci ako bývalý predseda pôdohospodárskeho výboru by som sa tým tešil, pretože odstavčatá sú v družstve. Tu je to odsek.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: No, ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ani to nejak veľmi nestojí zato, aby som na niektoré veci reagoval, ale chcem povedať najprv jednu vec. Áno, to čo som povedal, že treba tam všetko doplniť, myslím si, že je správne, a dokonca poviem jednu vec, ktorú som ešte zabudol povedať. A poviem ju rád teraz, keď tu prišiel pán predseda vlády.

V tomto programovom vyhlásení vlády v kapitole Vnútorná bezpečnosť mi chýba zmienka o navýšení dôchodkov pre výsluhových policajtov. O týchto sa nebudete starať? Na tých ste zabudli?

Moja účasť v klube, neviem, čo tým mienite, pretože ja som poslancom Národnej rady nebol a vo výbore, myslím si, že vo výbore som rozprával to, čo bolo potrebné povedať. A prečo by vláda mala ísť podľa našich manuálov. No, nemusí ísť. Ja netrvám na tom. Len vláda prevzala z nášho volebného programu to, čo vo svojom vlastnom nemala. Sú konkrétne tri veci, ktoré sú tam. Takže nevidím problém. A ja, vôbec ma to nemrzí, že ste to prevzali. Chvalabohu.

A viete, áno, som to ja, čo som bol prednostom Krajského úradu v Trnave. Predtým som bol prednostom Okresného úradu v Michalovciach, takže ako to je aj v mojom životopise, tým som sa nikdy nejako netajil, ale, pán poslanec, bolo by lepšie možno, keby ste pozorne počúvali celé to moje vystúpenie. Tam by ste zistili, že hovorím o záujme o majetok, nehnuteľný majetok a že o tom je možno zrušenie krajských úradov, aby k tomu majetku niekto mohol prísť. O tom možno je pointa. Možno nie. Ale jedna z tých troch, čo som povedal, to určite bude. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Hlási sa predseda vlády o slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Chcem krátko reagovať na pána poslanca Lipšica a musím na úvod povedať, že pomaly všetci budeme mať komplex z tejto vlády, pretože pri takom dokonalom poslancovi, ako je pán poslanec Lipšic, je to naozaj veľmi komplikované a je to neuveriteľné, pán poslanec, čo všetko obsiahnete a aký ste dôsledný a dôkladný a principiálny a spravodlivý.

Reagujem teraz na vašu poznámku, ktorá sa týka zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Pán poslanec, dobre viete, že to, čo ste povedali, nie je pravda, pretože ja som bol pripravený. Ukážte mi, pán poslanec Lipšic, počkám, kým dohovoríte s pánom predsedom Hrušovským, ukážte mi list, v ktorom som odmietol zastupovať Národnú radu Slovenskej republiky, ukážte mi ho. Ja potom veľmi rád sa vám ospravedlním, ale ja som bol pripravený.

Po druhé, chcem povedať, že dobre viem, ako ste viedli rokovania ohľadne zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Robili ste všetko preto, aby ten zákon nebol taký prísny, ako sme ho chceli my mať. To je naozaj veľmi vážne. A teraz sa tvárite ako najdokonalejší a najperfektnejší.

Pán poslanec, keď vy takto udierate, tak nie my sme chodili s pánom Svobodom na futbal alebo na hokej. Vy ste chodili. Tak tu neobviňujte túto vládu, že je to mafia friendly vláda alebo niečo podobné, pretože vy ste veľakrát urobili kroky, ktoré by naozaj nás oprávňovali na podobné vyjadrenia, ale my to jednoducho robiť nebudeme.

Pokiaľ ide o zákon o preukazovaní pôvodu majetku, zostáva naďalej prioritou tejto vlády. My nevieme, ako rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky. Neboli to len poslanci, len poslanci tejto vládnej koalície alebo časti tejto vládnej koalície, ale boli to predovšetkým poslanci vtedajšej vládnej koalície, ktorí mali neustále výhrady k ústavnosti tohto zákona. V poriadku. My si počkáme na nález Ústavného súdu v tejto veci a podľa toho, ako Ústavný súd rozhodne, my dúfame, že rozhodne, lebo keď má Ústavný súd, alebo keď mal niečo rozhodnúť v prospech vládnej koalície, konal veľmi rýchlo. Keď mal rozhodnúť veci, ktoré sa týkali celej spoločnosti, trvalo to dosť dlho. Preto chcem pripomenúť, že počkáme si na rozhodnutie Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd rozhodne, my aj zákon o preukazovaní pôvodu majetku opätovne predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky.

Prestaňte, prosím, sa hrať na pána dokonalého, lebo nie je to celkom tak, a aj ja, aj celá vláda jednoducho si vyprosuje tento tón, ktorý neustále púšťate z hornej lavice smerom na túto vládu. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku bude schválený. Bude a bude spĺňať všetky kritériá ústavnosti, ako aj všetky kritériá medzinárodných právnych predpisov.

Vcelku vás chápem, že minulá vládna koalícia má problém s týmto zákonom, samozrejme, že má, a veľmi sa teší, že tento zákon momentálne je zaseknutý na Ústavnom súde, pretože Ústavný súd rozhodol veľmi rýchlo, pokiaľ išlo o zastavenie účinnosti tohto zákona. Keby tento zákon platil v praxi, obávam sa, že niektorí ľudia sediaci aj v tejto sále by možno mali už problémy vysvetliť na civilnom súde, ako došli k svojim majetkom. Takže, prosím, neobviňujte túto vládu.

Táto vláda vznikla pred niekoľkými týždňami. Predložila programové vyhlásenie vlády a ho obhajuje. Neobviňujte túto vládu. Ak tu budeme sedieť dva alebo tri roky a budete žiadať, aby sme pristúpili k vyhodnoteniu plnenia nášho vládneho programu, sme pripravení, ale prestaňte byť pán dokonalý. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami páni poslanci Lipšic, Janiš, Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán premiér, to, že tvrdíte, že ste boli pripravený zastupovať na Ústavnom súde, to je slabé. To boli všetci pionieri pripravení. Keď išiel vodič z parlamentu, je tu pán bývalý predseda, môže to potvrdiť, na vašu stranícku centrálu s dokumentmi, vrátili ste ho naspäť. Nechceli ste zastupovať Národnú radu. To po prvé.

Spomenuli ste aj pána Svobodu. To spomína pán Kaliňák dosť často. Áno, bol som na semifinále hokejového zápasu. Boli tam asi štyria kolegovia ministri, viacerí poslanci. Len čo ma po zápase ochranka upozornila, že v sektore, kde bolo asi 100 ľudí sa nachádzal aj Jozef Svoboda, tak som rázne reagoval. Keď som sa v jednej relácii nedávno opýtal pána ministra Kaliňáka, či by reagoval rovnako rázne, ozvalo sa len zmätené zamrmlanie. Takže, prosím vás, ak budete ďalej takéto podpásové argumenty šíriť, aspoň si overte fakty a nevydávajte svoje dojmy za fakty.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som vo svojom vystúpení popoludní okrem iného povedal, že toto programové vyhlásenie vlády je hlavne o návrate k všemožnému štátu. Ani som nevedel, ako rýchle mi dáte, pán predseda vlády, za pravdu. Vy dnes z pozície predsedu vlády, z pozície šéfa výkonnej moci v Slovenskej republike na pôde Národnej rady Slovenskej republiky spochybňujete, útočíte a napádate Ústavný súd Slovenskej republiky.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Mikloš Ivan.

I. Mikloš, poslanec: Áno, ďakujem. Pán predseda vlády, myslím si, že takýto zákon neschválite. Neschválite jednoducho preto, že vám to nedovolia ani vaši mecenáši. A po druhé, myslím, že ani vy takýto zákon nechcete a nepotrebujete. Prišiel som k tomuto záveru preto, že som si pred časom prečítal v jednom týždenníku, myslím, že najčítanejšom, že vaša mamička je vlastníčkou luxusného bytu v Bratislave a že tento byt nadobudla podľa právnikov veľmi zriedkavým spôsobom postúpenia práv, na ktorom je vraj zaujímavé to, že pri tomto spôsobe sa jednoducho nedá dopátrať k tomu, z akých prostriedkov a na základe čoho vlastne tento majetok bol nadobudnutý. Takže aj na základe tohto, na základe týchto dvoch faktov si myslím, že vodu kážete, víno pijete.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Predseda vlády, nech sa páči.

R. Fico, predseda vlády SR: Budem reagovať iba v rámci, ak je to možné, jednej minúty. Neviem, aký máte vy zvyk, pán Mikloš, ale mojím zvykom je postarať sa, ak je to možné, aj o jedného rodiča, ktorý mi zostal. Ak je na tom niečo čudné, tak mi je to veľmi ľúto, ak vám je to čudné. Sme traja súrodenci a nemáme žiadny problém pomôcť. Nadobudnúť, prosím vás pekne, dvojizbový byt v Bratislave, pretože sama býva v Topoľčanoch a chceme, aby bývala v Bratislave. Ak toto je zločin, trestajte ma, dajte mi putá, za tento zločin rád pôjdem do väzenia. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Pán Šimko Jozef. Ešte, pardon, sa hlási s faktickou poznámkou pán Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Pán predseda vlády, ak je to tak, ako hovoríte, potom nevidím najmenší dôvod, prečo je to spravené formou, ktorá podľa právnikov a podľa expertov zamlžuje práve tento spôsob. Mali by ste byť na to hrdý a pyšný a mali by ste sa k tomu prihlásiť, pán predseda vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: To sú vážne obvinenia. Pán Mikloš, všetci, čo v tom bytovom dome kúpili byty, postupovali rovnakou právnou cestou. Si to môžete pokojne overiť vo firme, ktorá tieto byty stavala, takže snažíte sa zase robiť z niečoho aféru. Skôr by som sa spýtal, ak môžem, na predaj SPP, ale radšej sa pýtať nebudem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán Jozef Šimko, pripraví sa pani Sabolová Mária.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán premiér, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som sa chcel podrobne venovať ôsmej kapitole Obrana štátu programového vyhlásenia vlády.

Vzhľadom na pokročilý čas, a podobný príspevok tu už zaznel, chcem poukázať len na jeden problém, ktorý mi v programovom vyhlásení chýba. V nadväznosti na to, že bola zrušená základná vojenská služba, že máme profesionálnu armádu, v programovom vyhlásení vlády nenašiel som ani zmienku o tom, ako využiť záujem občanov a bývalých príslušníkov ozbrojených síl aktívne sa zapojiť do činnosti ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Predpokladám, že koncepcia počtu príslušníkov ozbrojených síl je založená na princípe optimálneho počtu veľkosti armády, ktorá stačí len na plnenie základných úloh. Čo však v prípade potreby nasadenia väčšieho počtu príslušníkov ozbrojených síl v prípade prírodných katastrof alebo obrany objektov dôležitých pre obranu štátu v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie v štáte alebo hrozbe terorizmu.

Preto narážam na problematiku budovania záloh. Veď práve zálohy môžu predstavovať aj praktický spôsob, ako šetriť peňaženky daňových poplatníkov. Nato, aby táto problematika bola zachytená aj v programovom vyhlásení vlády, je však dosť aj ďalších dôvodov. Zrušením základnej vojenskej služby, hoci ide o logický a prospešný krok, zrušil sa dôležitý prvok previazanosti ozbrojených síl Slovenskej republiky so spoločnosťou. Škodilo by ozbrojeným silám, keby sa stala uzavretou skupinou profesionálnych vojakov.

Tak ako v zdravotníctve pôsobia dobrovoľníci Červeného kríža, vedľa profesionálnych hasičov existujú aj dobrovoľné hasičské zbory v mestách a obciach, tak si myslím, že aj ozbrojené sily potrebujú dobrovoľnú zložku, ktorej príslušníci sa venujú svojmu civilnému zamestnaniu a ako vojaci môžu byť nasadzovaní podľa potreby v situáciách, ktoré som už spomínal.

Takisto sa mi zdá, že do budúcnosti pri zohľadnení demografického vývoja a narastajúceho trhu práce sa postupne bude znižovať záujem stať sa profesionálnym vojakom. Preto môže rásť dôležitosť záloh ako zdrojov na doplňovanie profesionálnych jednotiek.

Ďalší dôvod. Niektoré odbornosti, ktoré sú viac civilného charakteru, napríklad odbornosť právnická, sa v takej malej profesionálnej armáde, akú má Slovenská republika, nevyplatí vo väčšom prevádzkovať, ale môže vzniknúť potreba nárazovo väčšieho počtu príslušnej profesie. Pre takéto prípady je možné využiť príslušníkov zo záloh dočasne vstúpiť do služobného pomeru profesionálneho vojaka.

Treba zároveň aj povedať, že zálohy podporujú u svojich príslušníkov kladné charakterové vlastnosti, ako je vlastenectvo, lojalita ku štátu a národu, schopnosť obetovať sa pre druhých. Veď tieto vlastnosti sú nevyhnutné na fungovanie každej spoločnosti.

Možno pár viet, aké výhody by to malo pre zamestnávateľa, ktorý má zamestnancov aj ako príslušníkov záloh ozbrojených síl. U takého zamestnanca je garancia dobrého zdravotného stavu a trestnej bezúhonnosti. Zároveň zamestnávateľ má človeka, ktorý vie prijímať a vydávať pokyny a ktorý je orientovaný na plnenie úloh aj v ťažších a nečakaných situáciách. Príslušnosť k ozbrojeným silám zároveň by garantovala aj určitú morálnu úroveň u zamestnanca. Mať v kolektíve zamestnancov, príslušníka ozbrojených síl je niečo, čím sa môže zamestnávateľ pochváliť a čo môže prispieť k jeho dobrému menu.

Chcem povedať, že v demokratických štátoch to nie je nič nové a má to svoju tradíciu. Veď napríklad vo Francúzsku majú od roku 1999 dva druhy záloh - operačné a občianske zálohy. Tieto zálohy sú vytvárané z občanov, ktorí poskytujú svoju spoločenskú pozíciu v prospech vytvárania a udržiavania vzťahu medzi armádou a národom. Sú to hlavne novinári, riaditelia podnikov, profesori, ale aj poslanci. Títo sa dobrovoľne podriaďujú vojenskej autorite. A netreba chodiť učiť sa ani tak ďaleko. V Českej republike tento systém bol už skôr pripravený a uvedený do života. Preto si myslím a považujem problematiku budovania záloh za jednu z úloh, ktorá by mala byť zachytená pre toto volebné obdobie aj v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, ja som vás pozorne počúvala. To bolo: Ja by som si myslel, bolo by dobré, takto by sa to dalo spraviť a podobne. Prosím vás pekne, keby sme všetci vystupovali, čo by sme my, ja niečo mám ešte k sprejerom a tak, tiež je to celoeurópsky problém, to by sme tiež ešte takto mohli doplniť. Veď to, čo ste nám tu vy hovorili, to bolo ako odôvodnenie poslaneckého návrhu zákona. Takže, prosím vás pekne, uvedomme si, tu rokujeme o programovom vyhlásení vlády a toto nie je burza vlastných nápadov. (Smiech v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickej poznámke pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja si myslím, že keď chceme mať jasné a keď chceme presadzovať určité veci do programového vyhlásenia vlády, tak musíme veci aj konkretizovať. Potom, samozrejme, veľmi ťažko je kontrolovať, či sa programové vyhlásenie plní, alebo nie. Takže preto si myslím, že ide o veľmi závažnú tému a táto téma by mala byť jasne formulovaná v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo sa hlási minister vlády pán Kaliňák.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len veľmi stručne, aj keď nie je to úplne môj rezort, ale dotýka sa to v druhej úrovni. Súhlasím s tým, čo ste povedali, aj oceňujem to, čo ste povedali, veľmi si vážim váš názor, ale veľakrát sám viete, že veľakrát sme na túto tému hovorili a je otázka aj spolupráce a potreby dobrovoľných v súvislosti s prácou polície. Takže je tu trošku širší program, a keďže viacero prúdov a názorov na to je, tak by také vyhlásenie bolo naozaj iba všeobecným vyhlásením a budem veľmi rád, keď na tú tému budem môcť diskutovať aj s pánom ministrom obrany počas celého volebného obdobia. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave, v ktorej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Rosová Tatiana.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, na začiatok svojho vystúpenia by som veľmi krátko len prečítala jeden odsek z prvej kapitoly Princípy a hodnoty. "Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky stavia na kontinuitu s predchádzajúcou vládou všade tam, kde je to účelné." Dosť zvláštna formulácia, ak používame len účelné veci, ktoré nám vyhovujú, tak to znie. Prevláda však objektívna a výrazná potreba zmien doterajších prístupov, trošku to vylučuje to prvé. Vláda Slovenskej republiky vychádza z vôle voličov prejavenej v posledných parlamentných voľbách a verí, že zmeny si želá aj rozhodujúca väčšina občanov Slovenskej republiky. Ja sa len opýtam. A čo ak si ich všetky neželá? Takže..., pretože nezastupuje možno celkom tú väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky.

A teraz by som chcela vystúpiť len ja, vecne a konkrétne k časti štyri Zdravotníctvo vzhľadom na to, že som sa stala aj členkou výboru pre zdravotníctvo a v minulom volebnom období som k tejto téme diskutovala.

Východiská v tejto kapitole sú asi pre všetky strany v tomto parlamente rovnaké. Možno zhodné, porovnateľné a je na škodu veci mnohokrát, že táto téma zdravotníctva sa stáva akýmsi politikom na získavanie, presviedčanie, možno niekedy aj trošku na nereálne prísľuby. A tie východiská v tejto kapitole sú asi tieto: Stanovenie reálnej potreby zdravotnej starostlivosti, určenie reálnej ceny za zdravotnú starostlivosť, zabezpečenie kvality zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie sociálnej únosnosti pre občana pri jeho finančnej spoluúčasti. Ale nie všetko zadarmo, pretože mnohokrát z tých prísľubov a vystúpení vyzerá to tak, ako keby všetko, čo sa týka zdravotníctva, malo byť bezplatné, zadarmo. Proste mám niekedy pocit, že nejde o sociálny program, ale ide trošku o socialistický program.

Vlastne ak tieto východiská si zoberieme, tak ako tu sedíme, tak môžeme to rozdeliť na také dve kategórie - jedni pozeráme na to, že je možné naplniť tieto východiská, ale len z reálnych disponibilných zdrojov ekonomických, a iní, tak ako to aj po našom poslednom výbore vyzerá, že je to neúnosná miera a ekonomicky nepodložená miera naplniť všetky tie východiská tak, ako sú postavené v programovom vyhlásení vlády.

Ja sama som očakávala po minulom volebnom období od strany SMER ako lídra koalície, že program kapitoly zdravotníctva bude nielen obsahovo obšírnejší, ale že bude aj adresnejší, pretože ich vystúpenia, ich kritika vlády, ich vyjadrovanie sa k mnohým témam boli veľmi ostré, veľmi, niekedy sa zdalo, že sú veľmi adresné a mne sa zdá, že programové vyhlásenie vlády je v mnohom veľmi neadresné a dáva len akési náznaky.

Moja otázka vo výbore ako prvá znela, a pýtam sa aj vás, pán predseda vlády, kde chcete nájsť finančné krytie bez navýšenia deficitu rozpočtu už v roku 2006 aj v roku 2007 na tieto prísľuby.

4. augusta 2006

M. Sabolová, poslankyňa: (Pokračovanie vystúpenia.) Pán minister zdravotníctva na moju otázku a na otázku aj možno niektorých iných kolegov vo výbore odpovedal, ak pán predseda vlády napísal tieto body do programového vyhlásenia vlády, určité budú pokryté finančnými zdrojmi, preto sa nepýtam pán ministra financií, ktorý bude zodpovedať za štátny rozpočet, ako ste povedali, a potom bude hodnotiť, či máme na to zdroje, ale pýtam sa vás, pán predseda vlády, ktorý nesiete aj politickú, aj odbornú zodpovednosť za toto programové vyhlásenie vlády.

Teraz by som len veľmi krátko zhrnula, tak ako to je v programovom vyhlásení vlády tie plusy a mínusy, ktoré sú mojou jednou a jedinou otázkou a najzásadnejšou výhradou, že je nereálne naplniť tie prísľuby, ktoré sú v tejto kapitole tak, ako zrejme sú predstavy tejto vlády.

Vláda zruší ešte v roku 2006 niektoré poplatky. Poviem, dotknem sa toho veľmi okrajovo, pretože nepovažujem vôbec túto časť za takú vážnu a zásadnú, aby ovplyvnila aj príjem, aj výdavok zdrojov, ktoré sú potrebné v zdravotníctve, pretože sú neporovnateľné s tými, o ktorých budem hovoriť ďalej.

Moja predstava aj v minulosti, a bola som tej zásady, že, a teraz to možno vyzerá, ako keby taká podpora vás, že som nebola zástankyňou dvadsaťkorunáčok, pretože aj dnes hovorím, to nič nerieši, som zástankyňou toho, aby sme za pobyt v zdravotníckych zariadeniach, kde je aj istý sociálny aspekt financovania, mali nejakú úhradu, ale hovorím, toto je taká malá téma, o ktorej sa strašne veľa hovorí len preto, lebo to je jediná téma v tejto kapitole, ktorej rozumejú občania a myslíme si, že na tejto téme si ich získame plus alebo mínus na svoju alebo proti sebe, čiže vôbec to nepovažuje za najdôležitejšiu tému, ale tam nám ubudnú nejaké zdroje.

V ďalšej časti hovoríte, že zlepšíte ohodnotenie práce zdravotníckych pracovníkov. Áno, je potrebné, ale je to navyšovanie prostriedkov z čoho.

V ďalšej časti hovoríte, že navýšite odvody za poistencov štátu na 5 percent priemernej mzdy. Áno, som zástankyňa toho, pretože je neúmerný pomer tých, ktorí platia do systému, a sú to pracujúci, a tých, za ktorých platí štát, sú to najväčšia časť poistencov štátu, najchorobnejšia skupina detí a dospelých, ale pýtam sa, kde na to zoberieme a je to pre mňa veľmi vážna otázka, toto je ten najväčší balík, ktorý bude treba doniesť do systému.

V ďalšej časti a v ďalšom odseku hovoríte, že prispejete do fondu na úhradu finančne zvlášť náročných výkonov. Pýtam sa, to nie sú prostriedky len zo zdravotného poistenia, to sú zase nejaké prostriedky navyše, ktoré treba dať do rozpočtu, či do rezortu zdravotníctva, z rezortu zdravotníctva. Pýtam sa, kde ich zoberieme? Zas je to len plus.

Prejdem prv tie ekonomické veci. Vláda presadí, aby výška nákladov na prevádzku zdravotných poisťovní bola obmedzená. Áno, som zástankyňa tejto formulky, ale pýtam sa, aby sme aj tam ako došli k istej miere, kedy akými zdrojmi disponujú poisťovne, ktoré sú dnes už v rôznom právnom postavení, sú to poisťovne, ktoré sú väčšinou akciové spoločnosti, kde tie toky zdrojov do systémov sú aj viaczdrojové, o ktorých tu veľakrát hovoríte, pýtam sa, či máme pripravený návrh tak, aby sme neobmedzovali zdroje poisťovní, ktoré nie sú priamo zo zdravotného poistenia.

A tu sa dotknem možno toho právneho vôbec charakteru, zmeny právneho charakteru Všeobecnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Bola som zástankyňa, aby boli ostali všetky poisťovne v tomto verejnoprospešnom systéme alebo tohto charakteru. Pýtam sa, nie sme na hrane ústavnosti vrátiť systém späť, keď už dneska je rozbehnutá akási podoba týchto zdravotných poisťovní? Ako im chcete vytvárať potom tie jednotné podmienky a očakávala som, že po vašich vystúpeniach ako pána predsedu parlamentu Pašku a mnohých poslancov, že tu budú oveľa jednoznačnejšie výstupy v tomto programovom vyhlásení vlády.

Ideme ďalej k ekonomike, lebo toto si myslím, že je najvážnejší problém celej kapitoly, nie to, že treba niektoré chyby, nedostatky, prechodné obdobie riešiť v zdravotnom systéme, ale neviem, z čoho idete zase navyšovať financovanie nejakých investičných aktivít. Pýtam sa, o aké aktivity ide? Ideme budovať nové nemocnice, ideme budovať nejaké super zdravotnícke zariadenia, alebo v čom to chcete, z čoho to chceme.

V ďalšom máte, ideme zasa za zlepšenie podmienok pre prácu lekárov prvého kontaktu. Dnes vieme, že je to jedna zo skupín, ktorá má kapitáciu a ktorá možno, ak nerobí, ale tu kapitáciu už má, pýtam sa, v čom chcete zlepšovať ich podmienky pre prácu.

Prvá vec, by sme mali merať, či ich práca je tá, že sa nestávajú len mnohokrát poštármi pre špecialistov. Tiež tu nie je jasne zadefinované. Ideme im zvyšovať kapitáciu? Potrebujeme ďalšie zdroje. Pýtam sa, bude na to?

V ďalšej časti tohto programového vyhlásenia hovoríme o tom, že ideme rajonizovať opäť pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov, stomatológov. Bojím sa skôr, že sme nemali odvahu tu napísať, že pri zachovaní slobodného výberu je to tak trošku na hrane, ale že nemáme dnes možno práve marginalizované skupiny zaradené. Vieme dnes, že mnohé rómske osady, ktoré sú dnes v tom zdravotnom stave, v akom sú, že dnes nemáme vyriešený tento systém a je tu skôr problém s tým, že nemá kto ísť do tých osád, že tí, ktorí to robia, tiež nie sú dobre ekonomicky zabezpečení, či sú to všeobecní lekári, či pediatri, či gynekológovia, je to zas, ak ich chceme, ak ich chceme získať pre túto prácu, zas potrebujeme zdroje. Čiže ako ideme v kapitole odsek po odseku, ako všadiaľ čítam, že nám treba peniaze. Pýtam sa, ako ich chceme zabezpečiť?

Umožníme absolvovať kúpeľnú liečbu tým, čo ju najviac potrebujú? Čo to je najviac ju potrebujú? Je to tak všeobecný výraz, že do toho sa môže vtesnať čokoľvek. Ak to chceme, sú tu ďalšie zdroje, ktoré potrebujeme do zdravotníctva.

Keď pôjdeme ďalej ešte k ekonomike, tak sa pýtam na veľmi vážny problém, a je to posledný odsek strany 33. "Rozhodujúcim zámerom vlády bude rozvoj informatizácie systému zdravotníctva na všetkých úrovniach." Je to skvelá a potrebná vec. Pýtam sa, toto je najväčší objem peňazí, ktorý budeme potrebovať na to, aby ten systém fungoval. Akým spôsobom chceme naplniť toto fungovanie alebo toto prepojenie systému. Je to najväčší objem peňazí v zdravotníckom systéme. A vieme veľmi dobre, a to treba veľmi objektívne priznať, že aj predchádzajúce vlády, a to môžeme ísť veľmi, veľmi dozadu, do informatizácie systému zdravotníctva dali obrovské peniaze, či to bola Všeobecná poisťovňa zdravotná, ktorá už možno tretíkrát prechádza novým systémom informatizácie a ešte stále my pacienti alebo klienti tejto poisťovne nemáme dosah možno na tento systém ako možno v niektorých iných, ktoré sú dnes akciové spoločnosti.

Čiže pýtam sa, pán predseda vlády, akým spôsobom chcete garantovať, že tento systém s týmito vašimi predpokladmi alebo predstavami bude reálne a únosne naplnený, že budete môcť to, čo ste ľuďom sľúbili, a to, čo v programovom vyhlásení hovoríte, bude reálne v perspektíve vášho volebného obdobia.

A ešte snáď jedna poznámka na to, že chcete diferencovať transparentnú súťaž u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ale ak ju chcete urobiť transparentne, ak chcete diferencovaný prístup k nej robiť, je to možné jedine vtedy, ak máte kritériá efektivity a kvality. Dnešný systém tieto kritériá, bohužiaľ, spracované nemá. A to nie je vec jednej vlády, je to vec desaťročí na to, aby sme mohli objektívne súťažiť a viesť nejakú transparentnú súťaž medzi týmito poskytovateľmi.

A na záver ešte taká jedna možno praktická poznámka, ktorá sa otvorila vo výbore, a najviac diskutovaná téma v minulom volebnom období posledného obdobia, a bola by som očakávala, že v programovom vyhlásení vlády bude, akým smerom chcete rozbehnúť zdravotný záchranný systém, pretože to bola najviac diskutovaná téma, ktorá najviac bude odčerpávať v takom systéme, v akom je prostriedky, a či je dostatočne pripravená táto vláda buď dobudovať systém, tak ako bol postavený, alebo ho treba prehodnotiť, pretože aj podľa mňa nie je správne nastavený a potrebuje nejaké prechodné obdobie. Čiže v tejto téme, pán predseda vlády, by som vás chcela poprosiť, či máte spočítaný objem zdrojov, ktoré v roku 2006 a 2007 bude táto kapitola vyžadovať.

A teraz len pár veľmi krátkych flešov ešte z iného súdka. Vláda vytvorí podmienky na výstavbu nájomných bytov a ja už niekoľko rokov, čo som v parlamente, stále len staviame a staviame, a tu sa musím dotknúť jednej témy, ktorá tu zaznela od pani ministerky, že klesajúca demografia proste nie je dôležitá, ale ja to zoberiem teraz z inej témy, pretože klesá demografia, my stále dávame obrovskú investíciu do bytovej výstavby a chýba nám skôr opačná podpora generačného spolunažívania, generačného bývania, pretože z toho nám z toho ďalšieho plynie opäť výstavba zariadení sociálnych služieb pre starých, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako keby sme my nebudovali nejaké zázemie pre tých ľudí, ktorí tou populáciou starnú, ale my ich všetkých len odkladáme kdesi. A toto si myslím, že nie je správny krok, aby my sme robili ďalšiu a ďalšiu výstavbu zariadení sociálnych služieb, máme dnes myslím si, že mali by sme skôr podporovať rodiny, ktoré sa tejto práci a tejto službe a tomuto možno aj ťažšiemu postaveniu spolunažívania venovali, a mám pocit, že vždy ideme skôr do nejakého populistického vyjadrovania, každému niečo ponúkame, ale neviem za čo, lebo toto sú ďalšie zdroje.

V ďalšej časti v kapitole sa hovorí, a to už tu zaznelo niekoľkokrát a prosím vás, pán predseda, keby ste na to odpovedali, týka sa to kapitoly Médií, kde obsahové zameranie a finančné zabezpečenie verejnoprávnych médií rozpracuje v podobe zmluvy s Národnou radou Slovenský rozhlas a televízia. Už to tu niekoľkokrát zaznelo, ja mám pocit, a je tu už pán kolega Jarjabek, že možno on bude ten hlavný spracovateľ tej zmluvy medzi Národnou radou a týmito médiami, pretože on mal vždy eminentný záujem, aby rozhlas a televízia v Národnej rade fungovali, čiže neviem, či to je ten záujem vytvoriť jemu podmienky na vytváranie nejakých zmluvných vzťahov s Národnou radou, ale skutočne je to taký bonmot v tom, v tej časti v kapitole Médií a neodpovedali ste na to ani pani poslankyni Vášáryovej, ani ďalším kolegom, a je to teda totálny nezmysel, ak nám to nevysvetlíte.

To sú možno moje krátke pripomienky, možno nie je to rázne a zásadné nejaké vystúpenie v kapitole Zdravotníctva, pretože ju nepovažujem za politikum, kde by sme mali viesť zápas. Považujem to ale za nereálne a nenaplniteľné napriek tomu, že hovoríte, že chcete budovať sociálny štát, ja mám aj v tejto kapitole niekedy pocit, že budujeme socialistický štát, a nie sociálny štát, lebo tam bolo všetko možné, ale nebolo nikdy isté, či je všetko kryté ekonomicky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Už tam nie je pani poslankyňa Rosová, svieti vám tam procedurálny návrh, ale s faktickou zrejme pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Rosová, pán Jarjabek, pán Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som k takému sympatickému sedatívnemu výkladu pani poslankyne o zdravotníctve, myslím si, že veľmi dobrému, vysvetliť za tie dve minúty dva pojmy, v ktorých sa dosť mýlime a nevieme ich pochopiť. Kritizujeme rajonizáciu. Rajonizácia nie je niečo, čo by zhoršovalo stav, ale zlepšuje, pretože vymedzí daný obvod na danom teritóriu. Napríklad šesť dedín 2-tisíc obyvateľov. Z toho je 120 obyvateľov rómskeho a neprispôsobivého charakteru. To znamená, že ten lekár sa stará o 2-tisíc obyvateľov, pacientov, ale tá rajonizácia je robená na to, aby práve tí 120 mali garantovanú stopercentne zdravotnú starostlivosť. Obyčajne si zdravie nešetria a je potrebné, aby o nich bolo postarané. Takže táto koalícia garantuje vyšší stupeň starostlivosti práve touto rajonizáciou.

Druhá otázka, o ktorej tuná už hovoríme opakovane a tiež ju nechápeme, čo myslíme tým, že kúpele tým, ktorí to najviac potrebujú. Áno, presne tak a dobre je to formulované, takže si dovolím vyložiť pojmy, do ktorých možno ma nič nie je, lebo už mesiac som expertom na sociálnu politiku, ale je to tak, že najviac sú ohrození tí, čo dostávajú porážku, srdcový infarkt a zlyhanie obličiek a očného pozadia v dôsledku aterosklerotických zmien ciev. Do kúpeľov chodia obyčajne v skupine A, bývalej X tí, ktorí už majú porážku, čiže ledva tam dôjdu, tí, čo sú s infarktom ledva prejdú 100, 200 metrov a my chceme, aby tam chodili pacienti s esenciálnou hypertenziou, ktorí sú, majú len prvé a druhé štádium poškodenia orgánov, čiže angínu... (Prerušenie časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, nech sa páči, pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Podobne ako pani poslankyňu Sabolovú, aj mňa zaujal výrok, že vláda verí, že tieto zmeny podporuje väčšina. Ja nechcem nikomu brať jeho vieru, len chcem upozorniť na fakty. Program zmien, ktorý reprezentovala pred voľbami jedna strana, strana SMER, získal v tomto parlamente o 15 mandátov menej ako program kontinuity reprezentovaný tromi bývalými stranami vládnej koalície. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ja len veľmi krátko. Ďakujem za pozornosť, pani poslankyňa Sabolová. To všetko, čo ste si prečítali vo vládnom programe ohľadne verejnoprávnych inštitúcií je len toľko, aby sa verejnoprávnym inštitúciám, konkrétne Slovenskej televízii vrátil verejnoprávny charakter a v tejto chvíli vôbec nemám na mysli spravodajstvo, ale mám na mysli všetko to, čo súvisí s verejnou službou, to znamená pôvodná tvorba, publicistika, menšinové žánre nie v zmysle menšín, ale v zmysle žánru pre troj-, štvorpercentného diváka. Všetko to, o čom sme často hovorili v minulom volebnom období a o čom určite veľmi intenzívne budeme hovoriť v tomto volebnom období pri prijímaní nových zákonov, ktoré sa budú týkať verejnoprávnych inštitúcií. Ďakujem za pozornosť.