P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Sabolová uvádzala viaceré veci vo svojom príspevku a okrem iného spomínala, že na mnohé z nich očakáva, respektíve nedostala odpoveď. Ja by som sa rád pripojil k jej očakávaniam a k nádeji, že na niektoré veci dostaneme odpoveď a predovšetkým na to, aký je pohľad ministra financií na všetky tieto nároky na plnenie v rámci programového vyhlásenia vlády. Spomínali tu už aj viacerí poslanci a spomínala to aj pani poslankyňa Sabolová a budeme teda radi, keď dostaneme aspoň základnú rámcovú odpoveď. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, reakcie.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Veľmi kratučko. Začnem od konca od kolegu Jarjabka. Pán poslanec, ja vám rozumiem, čo vy mne teraz hovoríte, ale ja nerozumiem, čo v tom programovom vyhlásení je napísané, pretože ja tú tému, ktorú ste teraz rozoberali, považujem, že by mala byť zo zákona a v zákone, a nie v nejakej zmluve. Čo to je zmluva Národnej rady s rozhlasom a televíziou? To snáď musí byť kdesi zo zákona, a to si myslím, že je v tom programovom vyhlásení nezmysel.

A čo sa týka pána poslanca Haleckého, pána predsedu výboru. Pán predseda, ja môžem brať aj váš argument, že bude vyšší stupeň starostlivosti, ale ja si myslím, že aj každý poskytovateľ má aj istú povinnosť ošetriť aj tých, ktorí sú preňho nie celkom zaujímavými pacientmi, ak o to požiadajú, a to je veľmi dôležité. Tam nepomôže len rajonizácia, lebo to je nejaký štátny dirigizmus, ale ak ja mám dnes slobodnú voľbu lekára a má ten lekár aj nejakú povinnosť voči pacientovi a ja by som chcela vidieť, že by neošetril pacienta, ktorý za ním príde, keď s ním nemá zmluvu a potrebuje neodkladnú starostlivosť.

Čiže môžeme čiastočne o tom debatovať, ja si myslím, že bude o tom aj diskusia vo výbore, keď prídu návrhy zákonov, ale myslím si, že ste ani nemali odvahu jasne pomenovať, prečo sa chceme vrátiť k tej rajonizácii. Že to je len skôr riešenie iných problémov, ktoré sa tiahnu už možno desaťročím a ktoré sa veľmi ťažko riešia nie tak jednoducho, ako aj možno v jednej časti kapitoly programového vyhlásenia vlády chcete riešiť, či to sú už rómske komunity, alebo iné menšinové komunity.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ďalšia v poradí vystúpi pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade dobré ráno vám prajem, trochu tu nadčasujeme a v tej súvislosti mi dovoľte pripomenúť slová pána predsedu Národnej rady, kým dal hlasovať o pokračovaní rozpravy. Apeloval na nás, že je v našom záujme, aby sme ukončili rozpravu. Nuž, ja tu nie som pre môj záujem a práve preto ma nemrzí tento nadčas, napokon, on sa možno stane časom výsadou nás poslancov.

Takže, aby som sa vrátila k téme môjho vystúpenia, pretože sa zaoberám oblasťou vzdelania, vedy, mládeže a športu, a tým pádom zameriam vlastne svoju pozornosť na kapitolu Vedomostná spoločnosť, žiaľ, až piatu v tomto programovom dokumente vlády. Podobne ako vo väčšine ďalších kapitol ani v tejto, bohužiaľ, niet žiadnej predstavy o tom, ako sa často aj k pekným cieľom dopracovať. To je práve tá bezradnosť, ktorú možno opakujeme, ale nie preto, že by to bolo akýmsi naším diktátom, ale pretože jednoducho tak tomu je.

Je v tejto kapitole mnoho redundantných, mnoho prázdnych a občas aj celkom nezmyselných tvrdení, napríklad jedno - vláda považuje udržateľný rozvoj za jeden zo základných pilierov vedomostnej spoločnosti. No, je to inovatívny moment v tomto materiáli a tejto kapitole, žiaľ, asi jeden z mála, pretože doposiaľ si väčšina sveta myslela, že, naopak, vedomostná spoločnosť je jedným zo základných pilierov udržateľného rastu. Ale nie slovíčka alebo nejaké pomýlené vety, ale skôr obsah tohto materiálu a tejto časti je tým, čo má viac trápi.

Osobne ma mrzí, že táto kapitola, a vlastne nielen ona, preto lebo v programovom dokumente sa o vedomostnej spoločnosti hovorí aj na iných miestach, prezentuje tento koncept vedomostnej- znalostnej, ako chcete, spoločnosti zjednodušene plocho, až dovolím si povedať vulgárno-materialisticky, pretože vedomostnú spoločnosť z hľadiska cieľov redukuje na nástroj, nástroj spoločenského, najmä však ekonomického rastu. Vlastne ten slovník niekedy pripomína reinkarnáciu vedecko-technickej revolúcie. No a z hľadiska obsahu ju redukuje na súbor konkrétnych aktivít niektorých inštitúcií, škôl, výskumných ústavov, podnikateľských subjektov. Bohužiaľ, nevidí etickú, hodnotovú, kultúrnu dimenziu tohto konceptu, nevníma spolu túto znalostnú spoločnosť ako novú éru, v ktorej životný úspech a nielen ekonomická prosperita tak jednotlivcov, ako aj spoločností závisí od schopností prijať pravidlá tejto éry. To znamená pravidlá, kde vzdelanie a znalosti sa stávajú kľúčom, vlastne sa stávajú tou hlavnou hybnou silou spoločnosti nielen v zmysle rastu, ale aj v zmysle všetkých ďalších zmien, zmien predovšetkým v hodnotách.

Pretože znalostná spoločnosť si nemôže byť len nástrojom, ale práve systémom hodnôt spoločnosti a jednotlivcov, v ktorom sa vzdelanie a znalosti stávajú, vlastne dostávajú na prvé priečky tohto systému. Lenže samotná podstata tohto programového vyhlásenia vlády je, žiaľ, v rozpore s takouto víziou znalostnej-vedomostnej spoločnosti preto, lebo tvorivosť a iniciatívu obmedzuje, napríklad obmedzenou dĺžkou pracovnej doby. Trestá ju daňami a, naopak, odmeňuje nekvalifikovanosť a pasivitu napríklad plánmi na neúmerný nárast minimálnej mzdy. Občanovi berie priestor, slobodu byť zodpovedný sám za seba, za to mu dáva ochranu aj tam, kde možno o ňu ani nestojí určite nie každý.

Ja mám stále na srdci, a dovolím si teda odbočiť od tejto témy, včerajšie vystúpenie pána predsedu vlády, keď obhajoval nedostatok odvahy predĺžiť alebo postupne predlžovať vek odchodu do dôchodku apelom na únavu našich žien. Nuž, takéto opatrenie by sa isto týkalo ľudí našej generácie a ja by som si ozaj netrúfla odhadovať, kto z nás je unavenejší a kto z nás skôr patrí do dôchodku. (Smiech v sále.) No ale naspäť reakcia na poznámku PVL ... ani zdravší. Jedným z hlavných..., ženy sa dožívajú o sedem rokov viac v priemere.

Jedným z hlavných znakov vedomostnej spoločnosti je nepochybne celoživotné vzdelávanie. K tomu sa síce chvályhodne program hlási, ale, žiaľ, konkretizuje ho len v časti vysokých škôl, nie však v regionálnom školstve. Pritom ale z hľadiska demografie je jasné, že najmenej najbližšie dve generácie budú odkázané na celoživotné vzdelávanie na nižšej než vysokoškolskej úrovni.

Návrat do minulosti k všemocnému štátu a chráneným, ale zároveň aj riadeným občanom sa v tejto kapitole, ale opäť musím podotknúť, že nielen v nej, prejavuje aj v tom, že výrazným spôsobom ignoruje tretí sektor, mimovládne organizácie. Ale práve v tejto kapitole o mládeži, vzdelávaní a športe to vystupuje obzvlášť do popredia, je to obzvlášť nápadné preto, lebo tuná práve tieto organizácie nepochybne dokázali svoj význam a svoju úlohu.

No ale dovoľte ešte niekoľko konkrétnych poznámok k samotnému textu. Počuli sme tu už od viacerých členov vlády aj koaličných poslancov argumenty proti námietkam o všeobecnosti programového dokumentu: že ide o dokument rámcový, o dokument koncepčný. Dá sa to, samozrejme, akceptovať, ale odrazu v kapitole Vedomostná spoločnosť je tu veľmi konkrétny plán na vznik Národného centra európskych a globálnych štúdií bez toho, že by sme sa dozvedeli, čo to vlastne za centrum má byť. Čo to je za inštitúciu? Bude to výskumná inštitúcia? Ale odkedy vláda zriaďuje výskumné ústavy? Alebo to bude nejaká "Matica európska a globálna"?

Kolegovia sa už pýtali, ale, žiaľ, odpoveď nedostali, na iný výrok z tejto kapitoly. A ja by som tiež chcela vedieť, čo to vlastne znamená pre vládu "viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 percent HDP". Koľko z toho bude zo štátneho rozpočtu? A kedy sa vlastne tento cieľ plánuje dosiahnuť? Nič z toho sa nedozvieme a v takejto formulácii je to len záväzok naoko, v skutočnosti je to číry alibizmus.

Vláda sa zaväzuje ďalej prijať moderný zákon o výchove a vzdelávaní, ale nenaznačuje, čo pod ním rozumie. nemusí a neočakávam, že by mala rozpisovať podrobne nejaké zásady, ale každopádne tých predstáv o modernej výchove a vzdelávaní je istotne viac. Napríklad v programe HZDS je to podpora inovatívnych vzdelávacích postupov, ktoré rozvíjajú individuálne schopnosti žiakov a študentov, s tým sa dá súhlasiť, ale bude to obsahom tohto zákona? Po rozprave vo výbore mám isté obavy v tomto smere.

Ďalším z konkrétnych záväzkov, to treba povedať, že konkrétnych, je vytváranie nových odborov v odbornom školstve. Nuž, ale práve to je tiež proti zmyslu vedomostnej spoločnosti: prehlbovať špecializáciu ešte na úrovni vzdelávania. Naopak, aj odborné školy by mali vytvoriť odborný základ a skôr vychovávať k flexibilite. Špecializáciu bude musieť totiž každý z ich absolventov počas svojej praxe niekoľkokrát za život meniť, prispôsobovať vývoju know-how, vývoju technológií. Ale schopnosť osvojovať si nové poznatky, spájať ich so získanou odbornosťou, tá ostane na celý život. Ako môžeme dnes povedať, aké odbory bude treba za pätnásť rokov?

Žiaľ, v tejto časti sa nič nedozvieme ani o meraní výstupov o evalvácii, o nejakom štandardizovanom a objektívnom hodnotení, v ktorom sa urobili dosť zásadné kroky v období predchádzajúcej vlády. Lenže ak to naozaj myslíme vážne s moderným školstvom, pre ktoré sú charakteristické vlastné vzdelávacie programy jednotlivých škôl, práve objektívne hodnotenie a štandardizácia výstupov sú predpokladom zachovania nejakej súdržnosti vzdelávacieho systému a jeho vzájomnej priepustnosti.

Čo je udivujúce? V tejto časti programu nie je ani slovo o negatívnych sociálnych javoch, ktoré sa z veľkej časti odohrávajú na území školy, nielen o drogách, ale aj o šírení brutality, o šikanovaní, o gamblerstve. Nie samoúčelná zmienka, všetci vieme, že tieto problémy sú, ale chýba tu aspoň zmienka o poradenských službách, ktoré sú dôležitou súčasťou nášho vzdelávacieho systému. Táto téma sa do volebných programov SNS aj HZDS zmestila, nie však, žiaľ, do programu vlády.

Pokiaľ ide o vysoké školstvo, nebudem opakovať to, čo tu zaznelo z úst bývalých pánov ministrov, bývalého pána rektora Devínskeho, ale mňa zaujal záväzok urobiť potrebné kroky k urýchlenej diferenciácii na univerzitné a neuniverzitné vysoké školy. Je to veľmi potrebné a správne, len by ma veľmi zaujímalo, ako vzhľadom na súčasnú legislatívu chce v tomto záväzku vláda konkrétne postupovať, aké kroky hodlá urobiť?

Taktiež, čo je pozoruhodné, chýba zmienka a už vôbec nie nejaké opatrenie na to, aby sa zvýšila dostupnosť vysokých škôl, vysokoškolského štúdia. Lebo je pravda, že sa výrazne zvýšil podiel maturantov, ktorí pokračujú v štúdiu na vysokých školách, ale stále je mnoho záujemcov odmietnutých pre nedostatok miesta. Napríklad Slovenská národná strana takýto program mala, alebo aj konkrétny projekt.

Podľa jedného zo záväzkov v časti o mládeži a športe prostriedky zo vzdelávacích poukazov dostanú regióny. Nejdem teraz polemizovať o tom, či vzdelávacie poukazy áno, alebo nie, ale prečo regióny, prečo nie aj iné subjekty, prečo nie napríklad práve neziskové organizácie, občianske združenia? Kto totiž zaručí, že sa tie peniaze použijú skutočne pre mládež a šport v reálnom čase, že sa nezabetónujú do štadiónov, ktoré môžu byť financované aj z iných zdrojov, zdrojov samotných samospráv, ale aj súkromných zdrojov, a samozrejme, európskych?

Informačné centrá mládeže v každom okrese. To je opäť jedna z konkrétností. No, možno pred desiatimi rokmi, ale dnes, keď chceme navyše budovať vedomostnú spoločnosť a informačnú spoločnosť, je to akosi proti smeru vývoja. Myslím, že by bolo omnoho cennejšie potrebné informácie kvalitne centrálne spravovať a interaktívnym spôsobom sprístupniť prostredníctvom informačných technológií, nielen internetu, ale napríklad aj telefónu hoci, ale každopádne nemyslím si, že dnes je účelné budovať na tento účel, stavať alebo teda prenajímať kancelárie a v každom okrese vytvárať informačné centrá.

Isté nedorozumenie, možno nie veľké, ale mne sa vidí pomerne podstatné, je v tom, že projekt Otvorená škola má podľa tohto materiálu podporovať spoluprácu medzi školou a rodinou. Určite treba, aby škola a rodina spolupracovali, ale podstatou Otvorenej školy má byť spolupráca a prehlbovanie vzťahu medzi školou a celou komunitou, teda nielen rodinou. A prehlbovanie tohto vzťahu medzi školami a komunitami, napokon, už to tu dnes aj zaznelo, je určite dôležité.

No a ešte na záver. Vláda sa zaväzuje, že odporučí Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu podporiť vo verejnoprávnych médiách osvetovú kampaň. Pán poslanec Rafaj sa včera tešil na to, že teda sa vláda zaviazala takúto kampaň urobiť. No, chcem upozorniť na znenie tohto textu: "odporučí rade podporiť." Môže odporučiť rade, môže odporučiť kominárskej komore, komukoľvek, bude to mať asi rovnaký efekt preto, lebo rady neovplyvňujú vysielanie, pokiaľ nejde teda o porušenie zákona, samozrejme.

No nespochybňujem tým, že nielen kampaň, ale aj cieľavedomá osveta v oblasti zdravotného životného štýlu je potrebná. Ak to vláda myslí vážne, mala by sa zaviazať takúto osvetu financovať namiesto rozdávania tam, kde existujú aj iné zdroje, zdroje obcí, regiónov, privátnej sféry, lebo, dámy a páni, osvety nikdy nie je dosť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek a pani poslankyňa Zmajkovičová. Končím možnosť. Ešte pani Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pani poslankyňa, vy ste vo svojom obšírnom hodnotení kapitoly päť spomenuli a v podstate spochybnili vznik Národného centra európskych a globálnych štúdií Slovenskej republiky. Mám taký pocit, že vás ani tak nezaujíma toto nové centrum, ktoré má vzniknúť ako skôr peniaze, ktoré cez to centrum pretečú. To je jedna vec.

A potom druhá vec zrejme v súvislosti s tretím sektorom, jednoducho prečo takéto peniaze netečú cez tretí sektor? Ak sa mýlim, tak mi to povedzte, prosím vás.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, podľa toho, čo ste tu hovorili a ste predložili, čo všetko by ste chceli mať v materiáli aj vaši ostatní kolegovia. Na jednej strane hovoríte, že materiál je rozsiahly, ale podľa toho všetkého, čo všetko chcete mať v ňom obsiahnuté, tak potom by bolo programové vyhlásenie vlády asi na 300 stranách.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pani poslankyňa, vy ste začali tým, že tento materiál je poňatý zjednodušene, plocho až vulgárne materialisticky, ale o niekoľko replík ďalej hovoríte, že vám chýba meranie výstupov. Vidím tu určitý rozpor.

Ďalej hovoríte o tom, že vám chýba zmienka o tom, ako vplývať na rozširujúce sa gamblerstvo, šikanovanie, proti drogám, ale v bývalom programovom vyhlásení z roku 2002 takéto niečo sa nespomína a tieto fenomény už boli, a boli vtedy ešte oveľa aktuálnejšie.

A ešte jednu poznámku, keď ste hovorili, že pozitívne hodnotíte, že sa tu rozoberá vzťah medzi školou a rodinou, ale chýba vám vzťah medzi školou a komunitou, no, mne osobne nie je jasné, akú komunitu máte na mysli. Myslím si, že ten vzťah školy a rodiny je nám všetkým jasný, a myslím si, že ho všetci musíme hodnotiť pozitívne. Určite to takto ohodnotia aj vaši kolegovia z KDH. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rosová, máte priestor na vašu reakciu.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. K pánovi poslancovi Jarjabkovi skutočne neviem, ako sa k tomu vyjadriť, lebo takýmito úvahami som sa nikdy nezaoberala.

No, pani poslankyňa Zmajkovičová, nehovorila som a nemala som na mysli žiadne rozšírenia. Hovorila som o tom, že sú tam mnohé veci veľmi konkrétne, až príliš konkrétne, ale chýbajú načrtnuté, aspoň naznačené smery, Keď sa to zmestilo do programových dokumentov politických strán, myslím, že by sa to rovnako zmestilo aj do programu vlády. A tie tiež nemali 300 strán.

No a myslím, že tu došlo k nejakému nedorozumeniu, pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Nachtmannovej. Ja som nehovorila o dokumente ako plochom a takomto vulgárne materialistickom, ale o ponímaní konceptu znalostnej spoločnosti v ňom. A to je rozdiel. Nemyslím si, že by v takomto dokumente nemali byť zmienené podstatné opatrenia aj navyše, čo vláda chce a zamýšľa robiť s niektorými zásadnými opatreniami, ktoré sa udiali v minulosti, ako sú napríklad vlastne kroky k objektívnej evalvácii v regionálnom školstve. Ďakujem.

A, pardon, ešte Otvorená škola. No, je to jeden pomenovaný a opísaný koncept. Nespochybňujem spoluprácu medzi školou a rodinou, ale Otvorená škola je o tom, aby škola hrala v mieste, v obci naozaj úlohu toho centra, ako hovoril pán podpredseda vlády Čaplovič. Aby to bolo centrum, kde fungujú aktivity, do ktorých sa môžu zapájať aj občania, ktorí nie sú ani rodičmi, ani žiakmi školy. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Faič. Poprosím vás, pán poslanec, požiadal aj..., pán poslanec Faič, ešte chvíľočku, požiadal pán podpredseda vlády o vystúpenie. Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ctené dámy, vážení páni, vyslovene krátko, ja nebudem tuná polemizovať, čo je vedomostná spoločnosť, čo je to poznatková, a respektíve poznatková, nie znalostná ekonomika, lebo keď som používal termín znalostná, tak do mňa z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra tak nabúrali, že je to čechizmus, ktorý sme my užívali. Je to poznatok. Poznatok alebo vedomosť. A súbor poznatkov je vedomosť, čiže ten najširší záber je v podstate vedomostná spoločnosť, ktorú by sme tu chceli tvoriť a môžeme sa, samozrejme, tu sporiť s pani Rosovou aj s kolegami o tom, že čo bolo na začiatku, čo bolo na konci, aký je konkrétny výstup, a ten konkrétny cieľ tu naozaj je v tom. Aj ten kultúrny rozmer, o ktorom ste hovorili, aj o tom duchovne, lebo ja som takto vnímal vedomostnú spoločnosť na rozdiel od poznatkovej ekonomiky, ktorá sa orientovala trošku zúžene len na jeden pilier, ktorý je tiež dôležitý pre vedomostnú spoločnosť.

A chcel by som pripomenúť tomuto váženému plénu a konkrétne bývalej koalícii, dnes opozícii. Ja som z tohto miesta niekoľkokrát kritizoval, že predchádzajúca vláda nevedela dať do čela kurikulárnej rady pána docenta Rosu. Všetci ste mlčali z predchádzajúcej koalície, nevedeli ste tie veci presadiť, pretože dnes, ja si myslím, že pán docent Rosa by bol schopný ďaleko rýchlejšie pohnúť aj tú problematiku zákona o výchove a vzdelávaní. Dneska sme sa mohli dostať v kurikulárnej prestavbe regionálneho školstva ďaleko, ďaleko ďalej.

Aj vy z SDKÚ, keď som o tých veciach hovoril, ste v tej veci absolútne nič neurobili, hoci pán docent Rosa štyri roky predtým u ministra školstva v prvej sociálnodemokratickej vláde pána Zemana, teda ministra školstva robil šéfa kurikulárnej rady Českej republiky a bol by to schopný urobiť aj na Slovensku.

Čo sa týka trvalo udržateľného rozvoja, uznávam, ale na trvalo udržateľný rozvoj si spomenula tá predchádzajúca vláda až vtedy, keď pán predseda vlády, všetka česť, sa zúčastnil v júni na rokovaní predsedov vlády Rady v Bruseli, kde sa prijalo veľmi závažné uznesenie, a to je trvalo udržateľný rozvoj, a dostalo sa to aj do našich, v podstate nazvem to syláb. Ale myslím si, že práve, že sa tu zanedbával dlhodobo tento významný fenomén prierezový, fenomén v oblasti vedomostnej spoločnosti alebo formovania vedomostnej spoločnosti aj ten prierezový fenomén trvalo udržateľného rozvoja, ktorý prechádzal všetkými rezortmi a musí prechádzať všetkými rezortmi, tak práve preto sme sa dostali v tejto oblasti trošku na chvost. Až v súčasnom období sme predložili informáciu prvú a, samozrejme, budeme ďalej na tom pracovať aj prostredníctvom sekcie pre európsku politiku, aby sme tento trvalo udržateľný rozvoj dostali ďaleko viacej do popredia našej spoločnosti.

A ešte jednu poznámku k tej mládežníckej politike. Pani Rosová, pani poslankyňa Rosová hovorila o tom, že sa tam zabúda na mládežnícke organizácie a hlavne na rôzne mimovládne organizácie z mládežníckeho segmentu v spoločnosti. Práve Rada mládeže Slovenska sa veľmi výrazne podpísala pod tento program. Rada mládeže Slovenska s nami rokovala a jej konkrétne návrhy sú a objavili sa na základe jej požiadaviek v programe vedomostná spoločnosť a konkrétne v programe mládež a šport. Čiže toto všetko, čo tam je uvedené, bolo rozpracované na základe toho, že štyri roky sa dovolávala Rada mládeže Slovenska, aby sa to zrealizovalo, a sa to nerealizovalo. Dnes sa to dostalo do programu a buďte presvedčení o tom, ctené kolegyne, vážení kolegovia, že tento programu budeme aj vo vzťahu k mládeži plniť. Ďakujem vám. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, samozrejme, že sa ospravedlňujem, že takto nadránom idem rečniť, predsa len rokovanie o programovom vyhlásení vlády má vždy dať jednoznačnú odpoveď v hodnotovej orientácii vládnej koalície a má dať odpoveď, v akých politických, ekonomických a kultúrno-spoločenských rámcoch sa bude vládna koalícia pohybovať.

Som presvedčený, že programové vyhlásenie vlády, vystúpenie premiéra aj doterajší priebeh tohto rokovania dáva jasnú odpoveď na túto zásadnú otázku, je teda všetko jasné, som presvedčený o tom, že celá opozícia vie, z akej hodnotovej orientácie je postavené programové vyhlásenie vlády, jasne sa to presvedčilo, jasne sme sa o tom presvedčili a my tiež vieme, na základe čoho sa programové vyhlásenie postavilo.

Je tu však i jedna veľmi vážna otázka, ktorú tiež rokovanie o programovom vyhlásení vlády má ukázať. Má ukázať, akú opozíciu bude mať vládna koalícia. Tak ako väčšina z vás, ja som s napätím čakal na vystúpenia predstaviteľov opozície. Bol som zvedavý, aká bude opozícia, či bude konštruktívna so skutočným záujmom o blaho Slovenska, ale deštruktívna, ktorá bude vládu len očierňovať doma i vonku a ktorá bude týmto sledovať len isté vlastné ambície. Z vystúpení niektorých opozičných politikov zavanul absolútny mráz. V týchto prejavoch sme, žiaľ, boli svedkami jediného, absolútneho negativizmu a u niektorých aj urážok.

Zdá sa, že nás čaká opozícia, ktorá si ako princíp určuje nulovú toleranciu. Zdá sa, že akékoľvek kroky, návrhy a opatrenia vlády, ktoré prídu do parlamentu, sú pripravení vopred odmietať. Zdá sa, že čísla a elegantné metafory budú slúžiť len na to, aby skomplikovali prácu vlády.

Cieľom opozície teda asi nebude prospech Slovenska, ale šírenie poplašných správ doma a vonku vo svete, vytváranie chaosu a mýtov, že len opozícia má tie správne riešenia problémov Slovenska.

Mám vážne obavy, že predstava o demokracii, ktorú tu teraz opozícia prezentovala, sa zužuje len na mediálnu prezentáciu a manipuláciu doma i vonku a na zbožné želanie čo najskoršej deštrukcie vládnej koalície a nakoniec najpresnejšie to vyjadril asi pán Štefanec. Veľmi rád by som sa však mýlil. Čas ale všetko, samozrejme, ukáže.

Dámy a páni, osobne si veľmi cením ochotu tejto vlády rešpektovať ústavou upravenú neviazanosť štátu na žiadnu ideológiu. Akceptácia ideovej neutrality štátu v programovom vyhlásení znamená posun politickej kultúry v Slovenskej republike. Zároveň naznačuje aj istý pokus o systémový prístup pri presadzovaní hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. Pravdepodobne je na tomto mieste potrebné zdôrazniť, ak sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o sociálnom štáte, že sa nemá na mysli produkt nejakej ideológie sociálnej demokracie, ktorý má v činnosti štátu nahradiť doterajšie neoliberálne prístupy, ale rozhodnutie ústavodarcu od vzniku samostatnej Slovenskej republiky garantovať skupinu ústavných práv obsahovo typických pre sociálny štát.

Ak podľa programového vyhlásenia vláda všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu, myslí sa tým predovšetkým dosiahnutie reálnej uplatniteľnosti základných práv a slobôd zakotvených v ústave s dôrazom na hospodárske a sociálne práva.

Program rovnováhy zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity vytvára efektívny priestor na vyhnutie sa dvom extrémom. Po prvé, politiky, ktorá pod rúškom slobody a neadresnej prosperity skryto preferuje záujmy úzkej skupiny subjektov a ostatnú väčšinu odkáže na unesenie zodpovednosti samých za seba. A druhý extrém, niektorým neuváženým a rozpočtovo neudržateľným sociálnym projektom najmä tým, ktoré by smerovali výhradne do osobnej spotreby a neprinášali žiaden spoločenský úžitok.

V programovom vyhlásení vlády je premietnutá úloha spoločenskej solidarity spôsobom, ako je predpokladaná v ústave. Po jej uplatnení v činnosti verejných inštitúcií už v predvolebnom období volali vlastne široké vrstvy obyvateľov a nazdávam sa, že aj voľby na tom čosi ukázali. Rovnako predstavitelia cirkvi a náboženských spoločností otvorene poukázali na nezdravé trendy v spoločnosti vyplývajúce z prehlbujúcej sa sociálnej a majetkovej polarizácie a chudoby. Možno to bol impulz k prekonaniu istých prežitkov, keď politické strany a hnutia hlásiace sa v programovej orientácii ku kresťanským hodnotám mnoho razy ignorovali spoločenskú solidaritu tvoriacu aj základ sociálnej náuky katolíckej cirkvi.

No a v čase, keď niektorí pravicoví europoslanci nedokázali prijať vôľu voličov a očierňovaním domácej situácie na pôde Európskeho parlamentu smerovali proti povolebnému kreovaniu orgánov verejnej moci, práve Konferencia biskupov Slovenska ako jedna z prvých inštitúcií poslala predsedovi vlády blahoprajný telegram, čo predseda vlády opätoval svojou návštevou i poďakovaním. Podľa môjho názoru táto návšteva ukázala, že aj v medziach neviazanosti štátu na žiadnu ideológiu alebo náboženstvo a súčasnom nezasahovaní štátu do vnútorných záležitostí cirkvi existuje dostatočný priestor spoločne venovať pozornosť sociálnym otázkam a životu konkrétnych ľudí.

Dámy a páni, ešte k jednému problému by som chcel zaujať stanovisko. Tak ako niektorí z vás, i ja som sa pokúsil spraviť istú analýzu programového vyhlásenia vlády z roku 2002 a toho, ktoré je tu predložené. Mnoho razy sa hovorilo, že je nekonkrétne to naše, že nie sú tam žiadne čísla a podobné veci.

V tom programovom vyhlásení vlády Mikuláša Dzurindu sme našli dve čísla. To prvé trikrát a dosť v súvislosti so zavedením doživotného trestu a potom to, že pre potreby obrany bude vláda vyčleňovať finančné prostriedky vo výške aspoň 2 percent HDP. Ak si zalistujete v našom programovom vyhlásení, určite tých čísiel, po ktorých ste mnohí volali, nájdete viacej, najmenej v šiestich, siedmich prípadoch.

Takže každý nech si urobí úsudok o programovom vyhlásení, ktoré je čitateľnejšie a konkrétnejšie, toto programové vyhlásenie vlády je teda skutočnou a podľa môjho názoru dobrou alternatívou pre Slovensko a ja ho podporím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Ivančo, pán poslanec Fronc, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, mňa zaujala na vašom vystúpení jedna slovná replika, a to, že z opozície prichádza mráz. Prosím vás, vy iste viete, že opozícia má v parlamentarizme úplne inú funkciu ako to, aby sme vám spôsobovali takéto príjemné vnemy. A ako bývalý poslanec za SDĽ určite viete aj to, že Zdeněk Mlynář napísal, že mráz prichádza z Kremľa. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pán poslanec, vaša požiadavka o konštruktívnej kritike mi zavanula dobou pred rokom 1989. Aj vtedy bola možná len konštruktívna kritika. To znamená, minimálne ak nie chváliť, tak nekritizovať. Tuná je opozícia nato, aby robila oponentúru tomuto vládnemu programu. Naopak, myslím si, že ak si vypočujete túto oponentúru, môžete získať aj poznatky a užitočné poznatky pre napĺňanie vášho programu.

A keď hovoríte o programovom vyhlásení vlády Mikuláša Dzurindu spred štyroch rokov, už to dvakrát tu zaznelo, že tam boli aj iné čísla, napríklad to, že vláda bude každoročne zvyšovať výdavky na vysoké školstvo o desatinu percenta z hrubého domáceho produktu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega sa spýtal, akú opozíciu bude mať vláda. No, vláda bude mať opozíciu slušnú, vecnú, fundovanú. Dva dni tu opozícia vystupuje vecne, fundovane, kladie otázky ministrom, ktorí síce na ne neodpovedajú. Opozícia prijala vami hodenú rukavicu a rokuje s vami v noci, najpočetnejší poslanecký klub, ktorý tu je, klub SDKÚ - DS. My prijímame túto vašu hru - vecnosť argumentovať, slušne, nikoho neurážame. A na záver by som vám chcel jednu vec poradiť. Buďte radi, že vystupujeme, že vystupujeme vecne. Aspoň sa viac naučíte. (Smiech v sále a potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Dámy a páni, len veľmi stručne. Ja veľmi rád diskutujem, diskutujem s tým, kto diskutuje vecne. Ten, kto uráža a kto odmieta všetko to, s čím sa príde, snaží sa o výlučnú pravdu sám bez toho, žeby rešpektoval iných, to je pre mňa neprijateľné. Česť výnimkám z tých vystúpení, ktoré tu boli. Vaše dámy vás istotne dobre reprezentovali a zachránili v tomto, ale, samozrejme, principiálne odmietam, ak niekto deštruktívne pôsobí, ak odmieta všetko, s čím sa ešte len príde, a ak skutočne považuje svoju pravdu za jedinú, výlučnú a jedinú alternatívu pre Slovensko. Tak ako je to všade na svete, ani na Slovensku to neplatí, že existuje len jedna alternatíva, zmierte sa s tým, prosím vás, bude to lepšie pre nás všetkých. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja. Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Gabura.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, zástupcovia médií a všetci tí, ktorým sa ešte nechce veľmi spať. Programové vyhlásenie vlády som si prečítal detailne a mnoho výhrad, ktoré som mal k tomuto dokumentu, už v sále zaznelo, preto sa obmedzím len na niekoľko problémov, o ktorých si myslím, že by malo programové vyhlásenie vlády hovoriť viac a konkrétnejšie.

Nemyslím si, že je potrebné z nich robiť nejaké veľké politikum, ale sú to problémy bežného života, tak ako ho vnímam ako primátor Liptovského Mikuláša, mesta s 33-tisíc obyvateľmi, ako aj občan, pôvodným povolaním lekár a priaznivec športu.

Oceňujem, že aj táto vláda chce pokračovať v zásadách fiškálnej decentralizácie pri financovaní samospráv, je len samozrejmé, že nové kompetencie bude potrebné kryť aj novými zdrojmi, o reálnosti ktorých pri všetkých sľuboch o navýšení výdavkov štátu však pochybujem.

V texte vyhlásenia ma zarazil odkaz na municipality v kapitole Využívanie fondov Európskej únie. Toto slovo sa v celom materiáli vyskytuje len raz. Je známe zainteresovaným, čo to znamená. Aby mohli municipality vzniknúť v pravom zmysle slova, bude potrebné však znížiť počet prvostupňových samospráv na Slovensku zhruba na jednu desatinu zo súčasného počtu asi 2 900, to znamená zlučovanie malých obcí do väčších celkov. Podobne, ako to urobilo Holandsko, Dánsko alebo Belgicko. Je to závažný proces a ten by si zaslúžil väčšiu pozornosť aj v texte programového vyhlásenia vlády ako jedno slovo.

V kapitole Podnikanie, investície a regionálny rozvoj sa hovorí o podpore priemyselných parkov, priemyselných zón. V kapitole Pôdohospodárstvo sa hovorí, a to citujem: "O doriešení problematiky pozemkov neznámych vlastníkov s cieľom vytvorenia predpokladov pre rozvoj trhu s pôdou v prospech podnikateľských subjektov hospodáriacich na tejto pôde."

Pritom na Ústavnom súde je dnes podanie, ktoré spochybňuje zákonnú snahu previesť zákonom na obce pôdu neznámych vlastníkov, a tak teda do rozhodnutia Ústavného súdu je predčasné hovoriť o tom, komu sa prisúdi vlastnícke právo k pôde neznámych vlastníkov, a tým menej tým, ktorí dnes na nej hospodária. Vysporiadanie pozemkov z majetkovoprávnej stránky aj vlastníctvo je základnou podmienkou pre plynulý regionálny rozvoj, pre možnosť prijať pomoc zo štrukturálnych fondov.

Dnes je ešte stále, bohužiaľ, obrovské množstvo nevysporiadaných pozemkov pod verejnoprospešnými stavbami v majetku obcí a samosprávnych krajov pod majetkami, ako sú cesty, školy, nemocnice a podobne. Len v Liptovskom Mikuláši sa odhaduje výmera takýchto pozemkov spolu na 150-tisíc štvorcových metrov. Sú to pozemky, ktoré nebolo možné vrátiť ich pôvodným majiteľom, nakoľko oni si nemohli uplatniť nárok na reštitúciu, pretože na papieri boli stále skutočnými vlastníkmi týchto pozemkov. Reštitučné zákony sa týkali len tých, ktorým bola pôda pod nátlakom komunistickým režimom odobratá. Tí, ktorí boli o vlastnícke právo ku pozemkom obratí fakticky bezohľadným režimom, sa dodnes náhrady nedočkali.

Je preto najvyšší čas nájsť riešenie, nakoľko Slovenský pozemkový fond má čoraz menej majetku, aby mohol tento problém riešiť, obce, mestá a samosprávne kraje nebudú nikdy mať dosť peňazí na to, aby mohli vyplatiť vlastníkov pozemkom pod verejnoprospešnými stavbami. Náš predvolebný program SDKÚ - DS na tento problém pamätal.

Miestnej samosprávy sa bezprostredne dotýka aj opatrovateľská služba a jej lepšie ohodnotenie. Som za, ale treba povedať ako, za aké peniaze, pretože dnes je odmeňovanie opatrovateliek a opatrovateľov priamym výdavkom obecných rozpočtov. Jedna veta o financovaní samospráv a v snahe doladiť fiškálnu decentralizáciu nie je dostatočná na to, aby sme v samosprávach nezbystrili sluch pri snahách preniesť na naše bedrá ďalšie povinnosti, ako je napríklad plánované presunutie vyplácania podpory v hmotnej núdzi na mestá a obce. A to tým viac, že programové vyhlásenie vlády pozná len ZMOS ako inštitúciu zastupujúcu záujmy samospráv a o iných inštitúciách sa nezmieňuje.

Ako lekára ma trápi nedostatok odvahy povedať si nahlas, že väčšina zdravotníkov, a to predovšetkým na vidieku, sú vlastne rukojemníkmi svojho povolania. Bohužiaľ, je tomu tak, pretože ich špecifické vzdelanie im neumožňuje striedať zamestnania a hľadať si lepšie platenú prácu.

Programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že chce zaviesť pripoistenie, ale aké, vykostené alebo funkčné, ako je vo Francúzsku? Francúzsky zdravotnícky systém sa považuje v Európe za sociálne dostupný a jeden z najlepších, pričom aj taká ekonomika, ako je francúzska potrebuje zhruba 23 percent zdrojov z pripoistenia alebo z priamych platieb, aby bol jej záverečný účet ako-tak vyrovnaný. Neexistuje na svete krajina, ktorá by vedela ufinancovať najvyšší štandard zdravotníckych služieb pre všetkých svojich občanov na rovnakej úrovni. Som zvedavý, aký zákon predloží pán minister do parlamentu, ako sľubuje v programovom vyhlásení, aby zadefinoval to, čo je napísané aj v ústave, a to, že bezplatnosť bude zaručená v rozsahu stanovenom zákonom.

Šport je oblasť, ktorá potrebuje konkrétne riešenia navrhované so znalosťou veci. Nie je možné považovať za znalosť veci to, keď je možné detekovať v návrhu vládneho vyhlásenia snahu o skryté privatizovanie Tiposu cez športové subjekty a návrh novely zákona o hazardných hrách. Tipos je totižto štátom kontrolovaná a dobre fungujúca akciová spoločnosť. Tieto snahy svedčia skôr o premyslenom finančnícko-špekulatívnom zámere, a nie o láske ku športu. Potešila by ma vyslovená snaha o obmedzenie prekvitania herní, kasín, výherných hracích prístrojov, ktoré zaplieňujú naše mestá a obce a ožobračujú Slovákov.

V oblasti bezpečnosti som sa pozastavil nad zmienkou o obecných políciách. Tento rok majú za sebou 15 rokov svojej činnosti. Za ten čas sa stali základnou súčasťou bezpečnostného systému v našich mestách a obciach, ale na stabilizovanie a zabezpečenie funkčnosti mestských polícií do budúcnosti je potrebné pristúpiť k prijatiu zákona o služobnom pomere mestských policajtov. V praxi sú to práve oni, ktorí sú najčastejšie prví pri riešení problémov predovšetkým poriadkového charakteru a priestupkov. Preto nesmieme na nich zabúdať. Viete si prestaviť, čo by sa stalo, keby z ulíc odrazu zmizlo 2-tisíc policajtov? Mestá bez spolupráce s finančníctvom štátu nedokážu udržať kvalitu týchto zborov.

Jednou vetou sa zmienim o problematike krajských všeobecných správ. Snaha zrušiť tieto krajské úrady je v podstatne návratom do času národných výborov. V našej krajine nefunguje prvý stupeň efektívneho správneho súdnictva. Tým chcem upozorniť na to, že tieto problémy by mali patriť do správneho súdnictva, odvolacie konanie v správnom konaní, ktoré je pre občana veľmi závažnou a dôležitou vecou.

Vážené dámy a páni, pre uvedené dôvody nemôžem hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)