P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predrečník na úvod svojho vystúpenia veľmi správne upozornil na fakt, ktorý nevdojak kolegyňa zo SMER-u nadniesla, a ten fakt je, že strana SMER naozaj robí politiku tak, aby si nepoštvala médiá a naozaj strana SMER v tomto prípade síce veľmi jemne, jemným spôsobom, ale nabúrava rovnú daň tak, aby to zatiaľ nebolo vidno.

To, čo sme tu aj ostatnými predrečníkmi bolo povedané, a to, čo sme tu počuli, bolo, že po tejto úprave príde vážnejšia úprava, vážna progresivita daní a vážny pokus zaviesť tu socializmus. To je to, o čom tu dnes rozprávame. Zatiaľ hovoríme jemne, lebo médiá by to nezniesli, ale o chvíľu budeme hovoriť tvrdšie, keď začne byť prázdna kasa a začneme ísť veľmi do hĺbky, pôjdeme veľmi na kosť a naozaj bude treba vysokú progresivitu, ktorá bude súvisieť nielen s bohatými, ale už bude súvisieť so strednou vrstvou a koniec koncov tento štát privedie tam, kde sme niekedy dávno začínali a čo sme nechceli.

Myslím si, že o spravodlivosti rovnej dane nemôže byť reči. Okrem iného nám priniesla ten ekonomický rast, ktorému dneska sa tešíme. A myslím si, že hazardovať s týmto je veľmi nezodpovedné, akokoľvek to je jemné a ešte, nedajbože, sa spoliehať na to, že teraz, keď médiá to neznesú, tak ešte to počkáme, a tak to považujem za veľmi, veľmi vážny hazard a zvážil by som to na strane kolegov z koalície, či toto podporiť. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš, vaša reakcia.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa Angyalová odišla, ale ja som v podstate rád, že dvakrát po sebe vo faktickej aj vo faktickej na mňa povedala v priamom prenose to, že ste v podstate podviedli voličov. Že vy ste to aj zaviedli, čo ste sľúbili. Len čo na to médiá. Veď je to nepopulárne. Podviedli ste voličov a zaznelo tu dvakrát po sebe, dvakrát po sebe. No tak, čo s tým?

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Berényi. Pripraví sa pán poslanec Halecký.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, mal som pôvodne pripravený prejav nie až taký dlhý ako niektorí moji predrečníci, trošku kratší prejav, ale to neprednesiem z toho dôvodu, že nerád opakujem argumenty mojich predrečníkov.

Predsa som sa prihlásil preto, lebo tento návrh považujem za jeden z najzávažnejších návrhov zo strany vlády doteraz, ak nie je to najzávažnejší návrh, a to z toho dôvodu, že aj táto debata ukázala, veľmi výstižne sa dá poukázať na odlišnosti a rozdiely z pohľadu spravovania a riadenia štátu zo strany súčasnej opozície a vládnej koalície.

Minulá vláda, aj keď s určitými chybami, samozrejme, ale predsa budovala liberálnodemokratický štát so silnou občianskou spoločnosťou. Tento návrh ja považujem preto za veľmi závažný, lebo naruší budovanie liberálnej demokracie a trošku potlačí občiansku spoločnosť, resp. odoberie z kompetencie občianskej spoločnosti. Nie náhodou som povedal z kompetencie občianskej spoločnosti.

Predošlá vláda, práve že vytvorila dostatočné finančné prostriedky na to, aby do spravovania alebo na spravovanie štátu boli vtiahnutí aj podnikatelia a boli vtiahnuté aj občianske spoločnosti. A práve nie cez podporu priamo štátnou, ale s úspešnou spoluprácou podnikateľov a mimovládneho sektora.

Tento návrh práve z dôvodu zmeny daňovej asignácie neumožní priamo spolupracovať, resp. neposkytuje až také možnosti úspešnej spolupráci podnikateľov a nevládneho sektora, ako v minulosti to bolo.

Z toho dôvodu tento návrh buduje, tak ako už to moji predrečníci hovorili, centralizovaný štát so slabšou občianskou spoločnosťou a vyjadruje jasnú nedôveru voči podnikateľom a nedôveru voči mimovládnym organizáciám a nedôveru voči spolupráci podnikateľov a mimovládnym organizáciám. Preto sa nedá podporiť tento návrh.

Zároveň treba povedať, že tento návrh považujem aj za dosť zákerný z toho dôvodu, že jednak v rámci tohto návrhu prerokujeme postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zároveň prerokujeme aj zmenu daňovej asignácie. Už vidím dopredu, ako to bude prezentované v médiách alebo vo verejnosti, prečo opozícia nehlasovala za tento návrh. Nehlasovala opozícia preto, lebo nechce, aby bohatí platili viac, aby bohatí prispievali na chod štátu väčším podielom, ako je to doteraz a nie je to tak.

Ak nebudeme hlasovať poslanci za SMK za tento návrh, nie je to najmä z toho dôvodu, ale práve z toho dôvodu, že tento návrh, legislatívny návrh oslabí občiansku spoločnosť a oslabí liberálnu demokraciu tohto štátu.

Trošku som prekvapený, že predsa vláda pripravila tento návrh a ide do veľmi zbytočného konfliktu s veľmi silným subjektom a je to práve slovenský mimovládny sektor. Je to veľmi odvážny, ale zbytočný krok. Mimovládny sektor podľa môjho pohľadu v rámci Vyšehradskej štvorky je práve najsilnejší u nás na Slovensku. Nevidím dôvod otvoriť takýto konflikt medzi vládou a mimovládnym sektorom a ja ako opozičný poslanec sa tomu neteším. Najlepšie by bolo, keby aj podnikatelia, aj mimovládny sektor a vláda robili to, čo môžu robiť, aby mimovládny sektor mohol svojou doplnkovou aktivitou prispievať k úspešnejšiemu riadeniu tohto štátu. A tento návrh to neumožní, bohužiaľ.

Ďalej mi ešte na záver dovoľte poznamenať, že môže tento návrh zákona, resp. novela zákona vyvolať aj medzinárodnú odozvu a práve v tomto období to nie je najlepšie pre vládnu koalíciu a nie z toho dôvodu, že SMK bude robiť protištátne činy, ale z toho dôvodu, že v rámci mimovládnych organizácií nie sú len organizácie v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, ale aj v oblasti menšinovej politiky a národnostnej politiky.

Aj Csemadok získaval v minulosti dosť výrazné podpory od podnikateľov, ale aj od fyzických osôb. Neviem, či vláda je pripravená kompenzovať túto podporu, ak schválenie tohto návrhu práve Csemadok a ostatné národnostné organizácie nebudú môcť dostávať zo strany podnikateľov to, čo dostávali doteraz.

A práve, keď vieme, že socialisti budú monitorovať aktivity súčasnej vlády, si nemyslím, že tento návrh posilní vaše postavenie, ale práve naopak. A nebude to kvôli tomu, že budeme ich informovať, budeme žiadať monitorovanie a z toho dôvodu, že tento návrh je zlý.

A z toho dôvodu, vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, poslanecký klub Strany maďarskej koalície bude hlasovať proti tomuto návrhu. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Zasa sa tu objavuje nejaká téma o pozorovaní zo strany Európskej únie socialistov atď. Podsúvajú sa tu niektoré záležitosti.

Ešte raz by som vám, pán poslanec, chcel pripomenúť to, čo som už v predchádzajúcom vstupe povedal. Možnosť asignovať existuje len v štyroch krajinách - Maďarsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Inde takáto možnosť neexistuje. Takže nie je to nejaký európsky štandard. Vo všetkých štyroch štátoch môžu asignovať iba fyzické osoby. Nepodsúvajte tu niektoré náležitosti, ktoré nie sú pravdivé.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave bude... Chcete reagovať, pán poslanec Berényi? Nech sa páči, môžete. Zapnite pána poslanca Berényiho.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne. Viete, pán kolega, ak dakto hodnotí systém na Slovensku, tak nehodnotí len v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, ale hodnotí to, čo fungovalo a fungovalo dobre a v prípade, či bolo treba zmeniť funkčný systém, alebo nebolo treba zmeniť funkčný systém.

Podľa nášho pohľadu tento systém bol funkčný a dobrý. A podľa mňa takto to budú hodnotiť aj kolegovia mimo Slovenska. Takže nebudú porovnávať to, či podobný systém existuje v iných krajinách, ale budú hodnotiť podľa toho, aký bude dôsledok takejto zmeny, aké budú konzekvencie a v prípade, či bolo treba uskutočniť podobnú zmenu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalší vystúpi prihlásený pán poslanec Halecký, pripraví sa pán poslanec Pado.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte aj mne, aby som popri tom množstve faktov, ktoré tuná už odzneli, ekonomické fakty, čo sa týka daňových turbulencií alebo daňových denivelácií v tomto návrhu zákona prispel niektorými informáciami, ktoré tuná neboli prezentované a ktoré, myslím si, že sú do určitej miery určujúce aj v prístupe k tomuto zákonu.

Chcem hovoriť hlavne o neziskových alebo mimovládnych organizáciách a okrajovo by som sa dotkol tak isto aj stredného stavu, živnostníkov a daňového prístupu k nim.

Trošku je dosť ťažko nepochopiteľné, zdá sa, že nielen pre nás, ale myslím si, že bude ťažko pochopiteľné aj pre obyvateľov alebo možnože aj pre našich voličov, prečo je takýto ambivalentný prístup k tejto daňovej politike z jednej alebo z druhej strany.

Pravica obviňuje stredoľavú vládu, že prijíma zákony, ktoré ju poškodzujú, ktoré nie sú solidárne a ktoré dokonca znižujú ich ekonomický status. Pokiaľ by to bola pravda, tak by to bol krok proti sebe a krok, ktorý politicky a ekonomicky by bol fatálny a chybný. Myslíte si, že takúto chybu táto vláda robí, že poškodzuje svojich voličov? V žiadnom prípade to nemôže byť. To je základný politický a ekonomický aspekt, ako voličov opačne získavať.

Prečo vlastne tomu tak je? Zase stredoľavé strany SMER, ale aj Ľudová strana budú podporovať tento zákon a zrejme, že budú podporovať ho vcelku, aj keď z mojej osobnej strany je to s určitými výhradami. Poviem si to v niektorých bodoch.

Nie som veľmi spokojný ani šťastný, že je takýto prístup k mimovládnym organizáciám alebo k neziskovým organizáciám, pretože myslím, že tie fakty, ktoré boli tuná sprava uvedené, že budú poškodené niektoré organizácie neziskové, ktoré majú ten charitatívny alebo možno spoločensko-ekonomický charakter možno sčasti akceptovať.

Otázka stojí. Prečo k tomu došlo a prečo takáto situácia nastala? Chcem ešte raz zopakovať, chcem uviesť fakty, s ktorými nie som príliš stotožnený, ale sú to fakty, o ktorých sa hovorí v kuloároch, sú to fakty, o ktorých sa hovorí na chodbách, tuná v tejto sieni prezentované neboli ešte. Takže hovorím, som s nimi stotožnený sčasti.

Ako je to možné vysvetliť tieto deje pri daňovej reforme alebo pri daňových úpravách, ktoré tuná prebiehajú. Chcem podotknúť, že neziskové alebo mimovládne organizácie sú veľmi dôležité z hľadiska charitatívneho, ale aj z hľadiska ekonomického pre vyžitie, prežitie alebo zlepšenie svojej situácie u ľudí, dá sa povedať, práve tejto garnitúry, ktorá teraz vládne - stredopravej.

Takže zdá sa, že pôsobí tu nejaký faktor, ktorý je nie nevýznamný, ale je dosť dôležitý, ale ktorý veľmi nechceme pomenovať. Nechceme o ňom hovoriť. Pretože sa obviňujeme z vecí, ktoré sú nepochopiteľné, a z vecí, ktoré sú nevysvetlené alebo možno aj nevysvetliteľné. Nechcem to veľmi otvárať, ale poviem to na rovinu, že je tu aj do určitej miery aj politický aspekt, čo je pochopiteľné pri každom zákone a tobôž aj pri daňovom zákone je aj politický aspekt a chcel by som povedať svoj možno subjektívny názor, ale nie je to len môj subjektívny názor, je to názor, ktorý myslím, že má aj trošku širšiu oporu.

Tento postoj zníženia toho finančného statusu neziskových mimovládnych organizácií, či je významný, alebo nevýznamný nechcem komentovať, chcem len pripomenúť túto skutočnosť, že niektoré, nechcem hovoriť, že viaceré alebo mnohé mimovládne organizácie sa zaoberali činnosťou, ktorá je nezlučiteľná s charakterom charitatívnym, sociálnym, prípadne sociálno-ekonomickým.

Zaoberali sa z určitej časti aj politickým ovplyvňovaním ľudí, politickým ovplyvňovaním v širšom, by som povedal, médií, más a podobne a tu je oblasť, ktorá im nespadá, pretože kto sa zaoberá politikou, musí počítať s politickými zásahmi a s politickými krokmi, ktoré budú nasledovať, a musí počítať s tým, že politika je špecializovaná činnosť, patrí k politickým stranám podľa zákona a mimovládne organizácie majú svoj edukatívny a sociálno-psychologický a sociálno-ekonomický charakter.

Myslím si, že nie je zanedbateľná vec, a už tuná aj v rozprave u niektorého z mojich predrečníkov padlo o rokoch 1994-1998, prípadne 1992, a práve chcel by som poukázať, že v tomto období došlo k deformácii činnosti niektorých neziskových organizácií. Nehovorím, že bola to veľká skupina, ale boli to významné a možno, že aj mediálne významné organizácie, ktoré snažili sa robiť politiku, a to sa nepatrí, to sa nerobí, pretože toto je činnosť, ako som spomenul, určená iným s iným charakterom.

Takže možno odhadujem, že tých 80 % mimovládnych organizácií si plní svoje charitatívne ekonomické a sociálno-ekonomické danosti, ktoré majú určené v štatúte a v náplni svojej činnosti, ale je potrebné, aby sme dospeli k tomu, aby už po tej hektickej dobe došlo k stabilizácii charakteru a činností mimovládnych organizácií v tom zmysle, aby ich náplň bola tá, o ktorej som hovoril.

Predpokladám, že aj po týchto úpravách bude mnohokrát aj snaha, aby sme tieto aj daňové niektoré denivelácie upravili v smere tak, aby sme posilnili ich celkovú bázu a celkový charakter.

Môžem napríklad len spomenúť organizáciu mimovládnu, ktorú si mimoriadne vážim, sledujem jej činnosť a čerpám z jej činnosti, by som povedal, politické, ale aj ekonomické a znalostné svoje body v tom zmysle, že je to síce mimovládna organizácia zameraná na potreby pravicových strán, ale je mimoriadne dobre fundovaná. A ide o Health Policy Institute, kde pracuje aj inžinier Pažitný, a myslím si, že fakty, ktoré uvádza, ktoré porovnáva a vie čerpať či z domácej, alebo zo zahraničnej databázy sú veľmi sugestívne a, by som povedal, aj strategicky veľmi dôležité.

Druhý fakt, ktorý by som chcel uviesť, že nie je možné, aby sa aj ekonomická základňa týchto mimovládnych organizácií považovala za tabu, za niečo, o čom nesmieme vedieť, kto je za tým, kto to financuje, kde je dôležitá ekonomická základňa ich činností a prípadne, že nie je ani sčasti možné ich ekonomicky kontrolovať.

Zaiste, že ako mimovládne organizácie nie sú povinné, ale nehovorím, že je to fakt, ktorý my nejako zákonom upravíme, ale kvôli tomu, aby sme očistili a posilnili mimovládne organizácie, pretože sociálny aj politický rozvoj spoločnosti bez nich nemôže existovať, tak musíme tento fakt brať do úvahy a musíme vedieť, že to pôsobí aj na určitý charakter prístupu k nim.

Takže toto je oblasť, ktorú, a tieto fakty uvádzam tu preto, aby bol komplexnejší pohľad na túto problematiku a aby sme sa niektorým otázkam nevyhýbali, pretože ich nechceme povedať alebo nebodujeme tým, že budeme o nich hovoriť. Hovorím to otvorene, že úpravou a korekciou týchto faktorov dôjde k posilneniu potrebných žiadaných a stále stúpajúcich mimovládnych organizácií.

K daňovým niektorým aspektom ekonomického charakteru vážnejšie výhrady nemám, ale v prístupe k strednej vrstve, teda k vrstve, ktorú reprezentujeme ako Ľudová strana aj túto vrstvu som čakal trošičku možnože lepší prístup, čo sa týka daňových úľav, ale myslím si, že to bude oblasť na korekciu v nasledujúcom období. Takže to je všetko, čo som chcel dopovedať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, pán poslanec Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, návrh zákona týkajúci sa úpravy postavenia mimovládnych organizácií nie je predmet politickej dohody. Preto Ľudová strana - HZDS k nemu zaujíma jednoznačné stanovisko. Pri mimovládnych organizáciách zaoberajúcich sa činnosťou sociálnou, zdravotnou, vzdelávacou, kultúrnou a športovou ponechať naďalej 2 %. Pri ostatných 0,5 %. Pokiaľ tento náš návrh nebude prijatý, nebudeme za tento návrh zákona hlasovať. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Béla Bugár.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V reakcii na pána predrečníka chcem upozorniť celú vládnu koalíciu, že ak ste mali na mysli obmedziť možnosť, aby niektoré mimovládne organizácie zneužili takéto finančné možnosti, tak treba sprísniť kontrolu. Ale, bohužiaľ, niečo iné sa píše v programovom vyhlásení vlády a niečo iné momentálne robíte.

Citujem z programového vyhlásenia vlády. "Vláda vytvorí kvalitné ekonomické a legislatívne prostredie a pozadie pre mimovládne organizácie." No, ak niekto si myslí, že kvalitné ekonomické pozadie znamená, že zoberieme napríklad z hľadiska, povedzme, právnických osôb 75 % finančných možností, ktoré poskytovali mimovládkam, tak ja si myslím, že to je minimálne zavádzanie. Takže, keď hovoríme širšie, musíme aj o tomto hovoriť. Niečo iné je v programovom vyhlásení vlády a niečo iné robíte teraz.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Pado, pripraví sa Štefan Kužma.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení poukázal na niektoré nezrovnalosti z môjho pohľadu chystaného kroku s programovým vyhlásením vlády, o ktorom som hovoril ešte pri jeho prerokovávaní, že som si veľmi dobre prečítal. Potom sa chcem venovať aj trošku iným veciam, ktoré hovoria o dôvodoch, ktoré vedú túto vládu k niektorým krokom, ktoré sa chystá urobiť a ktoré vykonáva.

Vláda má vo svojom programovom vyhlásení zakotvené aj nasledovné slová. "Je to sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá vzniku samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu. Štátu, ktorý spolu s regiónmi, obcami, firmami a rodinami nesie diel zodpovednosti za podobu životných podmienok. Štátu rešpektujúceho sociálnu solidaritu ako jednu zo základných hodnôt Európskej únie."

Pani poslankyne, páni poslanci, takže ako? Platí to, čo som teraz citoval, čo je v programovom vyhlásení vlády? Alebo nie. Ak platí, prečo potom chcete fakticky zrušiť možnosť poskytnúť príspevok z daní fyzických a právnických osôb. Hovorím, že fakticky, pretože na papieri síce táto možnosť bude, ale tak oklieštená, že klesne na 20 % z minuloročného objemu.

Ak text, ktorý som čítal, ktorý v programovom vyhlásení vlády neplatí, potom to povedzte rovno a nie je čo riešiť. Nie je problém. Veď tretí sektor je jedným z najdôležitejších oporných bodov, ak nie najdôležitejším sociálnej solidarity v spoločnosti a táto vláda ho chce týmto spôsobom, týmito okliešťujúcimi krokmi v oblasti 2-percentnej dane z príjmu postaviť na postrannú čiaru na ihrisku, ktoré sa nazýva sociálna solidarita, sociálna práca.

Programové vyhlásenie vlády ďalej hovorí: "Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky vychádza zo skutočnosti, že podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú, nie sú len ich osobnou vecou alebo zodpovednosťou ich blízkych a rodín, ale aj vecou verejnou. Je to program rovnováhy zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity."

Aj tu je teda zámer vlády v oblasti 2-percentného príspevku v príkrom rozpore s tým, čo je uvedené v programovom vyhlásení vlády. Obmedzenie možnosti v prípade 2-percentného príspevku môže mať dosah aj na zamestnanosť. Dotklo by sa to najmä regiónov s vyššou nezamestnanosťou, a to nielen tým, že mimovládne organizácie by nemali dosť peňazí pre svojich zamestnancov. Tieto organizácie poskytujú možnosť mnohým nezamestnaným polepšiť si finančne dobrovoľníckou prácou.

Dotkne sa to aj mladých ľudí, ktorí končia štúdium, a to tak, že sa pre nich zníži možnosť získať si pracovné návyky v rámci absolventskej praxe vo verejnoprospešných neziskových organizáciách.

Ak hovoríme o tom, že smerujeme a približujeme sa k Európskej únii, k starým štátom Európskej únie vo všetkých sférach, netreba zabúdať aj na to, že v krajinách pôvodnej pätnástky sa tretí sektor podieľa na zamestnanosti 5 až 7 %. A to nie je zanedbania hodné číslo. V Slovenskej republike sa podiel tretieho sektora na zamestnanosti uvádza v rozmedzí 1 až 2 %.

Programové vyhlásenie vlády ďalej hovorí: "S cieľom odstraňovania príčin chudoby a sociálneho vylúčenia jednotlivcov a skupín vrátane rómskych marginalizovaných komunít prijme vláda opatrenia s akcentom na utváranie podmienok na realizáciu opatrení nefinančného charakteru, akými sú napríklad sociálne služby, opatrenia sociálnoprávnej ochrany, sociálni kurátori atď. Zároveň bude vláda dôsledne vyžadovať dodržanie princípu subsidiarity a výkon kompetencií všetkých zodpovedných subjektov."

No a nakoniec to najlepšie. Znova citujem z programového vyhlásenia vlády. "Vláda sa bude snažiť vytvoriť podmienky pre rozvoj sociálneho podnikania v oblasti sociálnych služieb založeného na neziskovom princípe." No, toto naozaj nepotrebuje žiaden komentár.

Pán minister školstva Slovenskej republiky pán Mikolaj vo svojom vystúpení pri prerokovávaní zákona o zrušení krajských školských úradov tento návrh obhajoval aj preto, že nechcete, aby sa pri financovaní školských zariadení a neštátnych škôl o týchto veciach kto, čo, kedy a kde rozhodovalo v Bratislave, že ľudia dole vedia lepšie, čo treba, kde treba, kedy a ako treba. Aj ste to v prvom čítaní takto presadili.

Na druhej strane, keď sa to týka 2 % z daní pre neziskové organizácie, teda pre tretí sektor ako taký, tá možnosť ľudí rozhodnúť o tom, kam dať na podporu peniaze, túto možnosť chcete zobrať, nech sa o tom rozhoduje v centre.

No a vrchol všetkého je, že najlepšie o tom zrejme vie predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico. Áno, veď je to tak, ak rezerva pána predsedu vlády v návrhu štátneho rozpočtu je trojnásobkom toho, čo mal bývalý predseda vlády. Takže úspešne ste sa vydali na cestu vytvárania nového kultu osobnosti a moci slovami vašej europoslankyne.

Teraz z oblasti kultúry. "Vláda Slovenskej republiky vníma rozvoj kultúry v najširšom slova zmysle ako nevyhnutnú podmienku zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky. Vláda si chce v nasledujúcom funkčnom období stanoviť pre oblasť kultúry jasné priority" atď. atď. "Vláda Slovenskej republiky deklaruje záujem súbežne s priamymi dotáciami z verejných zdrojov rozširovať možnosti viaczdrojového financovania."

Takže ako teda. Naozaj chcete podporovať rozvoj kultúry, zachovávanie tradícií a rozvoj regionálnej kultúry? Alebo nechcete. Načo sú tieto slová v programovom vyhlásení vlády. Len preto, aby bolo viacej textu na čítanie? Tretí sektor pôsobí najviac v tých sférach v kultúre, ktoré nie sú finančne zaujímavé, pretože tam, kde je to zaujímavé, pôsobia iní, podnikateľské subjekty.

V roku 2000 v jednom z miest na Slovensku v Michalovciach vzniklo občianske združenie Zemplínska spoločnosť, ktoré má za cieľ okrem iného aj zachovávať kultúrne tradície, podporovať dokumentovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj regionálnej kultúry a iné. Z hľadiska poznávania koreňov a regionálnych dejín nesmierne dôležitých cieľov.

Toto občianske združenie financuje svoju činnosť jednak z členských príspevkov, ale je to absolútne mizivá časť rozpočtu z príspevkov samospráv a podnikateľov z grantov a 2-percentného príspevku. Občianske združenie Zemplínska spoločnosť za dobu svojej činnosti vydalo 24 publikácií v celkovej hodnote 1 850-tis. korún, pričom z 2 % sme získali len 180-tis. korún a tieto boli používané na vydávanie a následne vďaka získaným financiám boli financované ďalšie publikácie.

Uvediem na ilustráciu tituly, ktoré boli vydané, pretože mnohým z vás alebo väčšine z vás sa nedostanú do rúk. Napríklad Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Viac ako 700-stranová publikácia, ktorú mal profesor Uličný 25 rokov v šuplíku, pretože nikto nemal záujem o jej vydanie. Chcete povedať, že dnes by ju niekto iný vydal?

Spevy Zemplína prvý až štvrtý diel. V týchto štyroch publikáciách je dokumentovaných takmer 800 ľudových piesní zo Zemplína. Spýtam sa, kto by toto urobil? Kto by zabezpečil teda vydanie, vytlačenie týchto publikácií?

Kultúrne pamiatky Zemplína v okrese Michalovce a Sobrance. Pamiatkový úrad, ktorý mal v Michalovciach svoje pôsobisko 8 rokov, bol prednedávnom zrušený. Kto by takúto publikáciu vydal?

Zvykoslovné pásma Od Fašeng po Kračún a Koledníci sú ďalšie publikácie, ktoré by nikdy neuzreli svetlo sveta, nebyť tohto občianskeho združenia.

Zemplínska spoločnosť vydala básnické zbierky takých známych autorov, ako sú Pavol Horov, Gorazd Dvonický. Každé jedno vydanie takejto zbierky stojí minimálne 40-tis. korún. Vydala obrazovú publikáciu o krásach Zemplína a ďalšie a ďalšie do čísla 24.

Dámy a páni, ak chcete naozaj podporiť ochranu kultúrneho dedičstva a regionálnu kultúru, tak krok, ktorý sa chystáte urobiť, smeruje presne opačným smerom.

S istotou môžem povedať, že Zemplínska spoločnosť nebude môcť naďalej podporovať tak ako doteraz rozvoj kultúry. Okrem iného je zriaďovateľom Zemplínskeho akordeónového tria a 27-členného akordeónového súboru Tokáta, ktorý reprezentuje nielen Zemplín, ale aj Slovensko doma aj v zahraničí. Nebude môcť vydať ďalšie publikácie, nebude môcť robiť proste nič, čo je finančne nákladné.

Ešte na okraj, za autorské práva Dejiny osídlenia Zemplínskej župy zaplatila Zemplínska spoločnosť 400-tis. Sk autorovi na splátkach a podlžnosť za tlač bola uhradená vďaka príspevku jedného z členov vo výške 250-tis. korún.

Takže, pán minister, ak budete realizovať tento krok, tak aj toto je dôsledok, toto je praktická ukážka realizácie programového vyhlásenia vlády v oblasti kultúry, praktická aplikácia v praxi.

Dvojpercentná daň priniesla naposledy, alebo teda 2 % z daní priniesli naposledy 930 mil. korún, z toho 312 z daní fyzických osôb, 618 právnických osôb. Ak zúžite možnosť darovať 2 % len tým, ktorí prispievajú viac ako 250 korunami, potom príspevok klesne ani nie na 10 % z tohto roku a v prípade 0,5 % daní z právnických osôb je to menej ako 155 mil. korún. Takže dokopy necelý 190 mil. v porovnaní s 930. Ak teda hovoríme o likvidácii, hovoríme o tom právom.

Na záver tejto časti ešte jedna citácia z programového vyhlásenia vlády: "Vláda Slovenskej republiky považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Uvedomujúc si dôležitosť rozvoja občianskej spoločnosti bude viesť partnerský dialóg s jednotlivými zložkami a platformami občianskej spoločnosti za účelom neustáleho vytvárania kvalitného ekonomického a právneho prostredia."

Myslím si, že toto naozaj nepotrebuje komentár. Žiada sa mi ale povedať jeden príklad na takéto pokrytectvo, na takúto neúprimnosť a dalo by sa to povedať aj tvrdšími slovami. "Bili sa raz na dvore dvaja chlapci. Jeden bol taký počernejší a druhý nemal také výrazné pigmentové podfarbenie. Otec toho prvého celú akciu sledoval a ten druhý prišiel úplne z nenazdania, hneď sa spustil na toho, ktorý to sledoval. No, prečo mu nepovieš, aby mu dal pokoj? A na to Deži hovorí, že však ja mu vravím, uža ružar, tak nebi ho! Uža ružar, to je daj mu." Mám presne takýto pocit aj z tohto vášho kroku a porovnania programového vyhlásenia vlády.

Dámy a páni, už dlhý čas priznávam, nie je to mesiac ani dva, ani pol roka, ale po týchto voľbách je to ďaleko intenzívnejšie, zamýšľam sa nad tým, čo vlastne vedie pána predsedu vlády, predtým predsedu opozičnej strany k takým vyjadrovaniam, aké boli preňho typické nielen v minulosti ako šéfa opozičnej strany, ale aké mu zostali aj po nástupe do kresla predsedu vlády a k takým krokom, ktoré dnes táto vláda pod jeho vedením realizuje.

Prečo za každú cenu útočí na schopnejších, nezávislejších, na tých, ktorí sú schopní byť samostatní. V čom to je? Je to nenávisť voči skupine obyvateľov, alebo je to nenávisť voči určitým osobám, možno jedno, možno aj druhé. Možno to má korene v socialistickej minulosti pána Fica a jeho komunistickým zotrvačnostiam. Iste je to aj jeho averzia voči najväčšiemu rivalovi, bývalému predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Prečo? Žeby preto, že Dzurinda pred štyrmi rokmi bol schopný postaviť vládu, ktorá vydržala štyri roky, a pán Fico, čo by nádejný generálny prokurátor, premiér alebo niečo iné musel ďalšie štyri roky čakať? Prosím? No, neboli štyri roky, bolo to tri roky aj štyri mesiace. Musel čeliť za toto obdobie tlakom svojich sponzorov? To asi nie. Predsa len z môjho pohľadu je to veľmi nízky pud, aj keď, kto vie? Žeby preto, že Dzurinda je východniar? Ale, to asi tiež nie, keby ešte tak bol Maďar, myslím si, že to by bolo skôr pochopiteľné. Prečo teda? Pretože mal Dzurinda za osem rokov úspech v zahraničí? Aj doma? Či chcete povedať, že osemročné pôsobenie na funkcii predsedu vlády nie je úspechom? Či chcete povedať, že jeho vládnutie bolo neúspešné z ekonomického hľadiska? Chcete povedať, že v budúcoročnom štátnom rozpočte je nárast o 17 mld. korún vo výdavkovej časti zásluhou opatrení, ktoré táto vláda prijala za 100 dní svojho vládnutia? To predsa nemyslíte vážne. Opatrenia, ktoré boli prijaté, smerujú skôr k výdavkom, a nie k príjmom. Tých pár korún alebo pár stotisíc, sto miliónov korún, ktoré získate, vám všetko nevykryjú?

Bez týchto výsledkov, ktoré dosiahla bývalá vláda, by ste dnes nemohli míňať toľko financií. Je problémom to, že proti Dzurindovej vláde neboli ani európski socialisti? Že ho prijímali ako rovného? A že terajšieho predsedu vlády kvôli jeho vláde kolegovia odmietajú?

Myslím si, že ani to nemusí byť celkom dostatočný dôvod. Pretože sme sa za Dzurindovej vlády dostali do Európskej únie a do NATO? Aj keď mnohým voličom vašej strany určite tento krok nevoňal, nemyslím si, že je to ten najvážnejší dôvod. Takže prečo? Pretože niektorí iní majú svoj vlastný názor, za ktorým si vedia stáť, ktorý presadzujú? A neuhýnajú len preto, že sa to niekomu páči? Že nepodliehajú vždy náladám verejnosti, voličov a občanov? Možno. Možno jeden, možno druhý, možno tretí dôvod. Neviem, ale dovoľte mi, aby som povedal svoj názor prečo?

Prečo vláda pod vedením Roberta Fica chce likvidovať tretí sektor? Prečo vláda pod vedením Roberta Fica ide meniť zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase? Prečo vláda Roberta Fica chce za každú cenu mať svojich sudcov Ústavného súdu? Prečo vláda Roberta Fica stopla všetku privatizáciu? Prečo chce mať väčší vplyv už v privatizovaných spoločnostiach s účasťou štátu. Prečo chce za každú cenu regulovať ceny energií? Prečo zaviedla nižšiu DPH? Prečo sa promenáduje pán predseda vlády pred kamerami vo vojenskej uniforme? Prečo má navrhovanú rezervu trojnásobok sumy oproti bývalému predsedovi vlády? A prečo chcete zvyšovať aj minimálnu mzdu na 60 % úrovne priemerného zárobku a trestať tých, čo zarábajú viac, ako je priemer?

Dôvody sú veľmi jednoduché. Predseda vlády a predseda SMER-u pán Robert Fico je totiž človek rovnakej krvnej skupiny ako Alexander Lukašenko a Fidel Castro alebo ktorýkoľvek iný diktátor..., ďakujem, len s jednou výnimkou. Slovenská republika nie je ani Bielorusko a nie je ani Kuba a ani iný štát s diktátorom na čele.

Za posledné roky, chvalabohu, na Slovensku došlo k takým zmenám, ktoré nedovoľujú realizovať tie kroky, ktoré by hádam boli žiaduce. Ale to, že sa to nedá urobiť dnes, neznamená, že sa to nebude dať urobiť v budúcnosti. Máte pocit, že nemám pravdu? Dobre, tak poďme postupne.

Ja hovorím, že vláda likviduje tretí sektor a vy s tým nesúhlasíte. No dobre, ale ako teda nazvať to drastické zníženie možného odvodu 2 % pre neziskové organizácie? Z 930 na 190 mil. korún. Čo to je? Nie je to likvidácia neziskových organizácií? Nie je to likvidácia tretieho sektora? Nie je to to isté, čo sa deje v Bielorusku? Nie je to to isté, keď prezident Lukašenko obvinil slovenské neziskové organizácie, slovenský tretí sektor, že chce destabilizovať a zmeniť politickú situáciu v Bielorusku?

Hovorím, že táto vláda chce meniť zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Nechce? Chce. Netvrdím, že súčasné zákony sú dobré. A nehovorím, že voľba riaditeľov je jednoduchá. Ale prečo za každú cenu hlavným dôvodom novely týchto zákonov je zmena spôsobu voľby riaditeľov. Ak si to dáme do súvislosti, výhrady voči verejnoprávnej televízii a voči spravodajstvu Slovenskej televízie o vláde, o vládnucich stranách, je to jedno a to isté. Nie je to preto, aby sa v spravodajstve dalo tisíckrát opakovať to, čo nie pravdou? Aby sa to potom pre verejnosť pravdou stalo?

Hovorím, že vláda chce za každú cenu zmeniť sudcov Ústavného súdu tak, aby v ňom mala dominantné postavenie. Áno, sudcovia sa predsa idú voliť noví, a pokiaľ by došlo k dohode, že je patričné zastúpenie opozície medzi sudcami Ústavného súdu, nie jeden, dvaja, potom by sme o tom mohli hovoriť, že to nie je cieľom, ale v opačnom prípade je to jasným cieľom, ako mať k dispozícii Ústavný súd, aby nemusel vyrieknuť nález tam, kde to nie je pre vládnu koalíciu potrebné a prijateľné.

Hovorím o stopnutej privatizácii. Nemá to nič spoločné so záujmom národného hospodárstva. Jeden jediný a dôležitý bod je ten, mať v týchto štátnych firmách svojich ľudí a dávať prácu ľuďom a poukazovať na to, že pokiaľ bude pri vláde niekto iný, tak o tú prácu prídu, pretože tam príde zahraničný investor a ten bude racionalizovať a prepúšťať ľudí. Je to klasický príklad najprekvitajúcejšieho socializmu a diktatúry.

Hovorím o väčšom vplyve v sprivatizovaných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, ale veď to už bolo viackrát povedané a nemá to nijakú logiku. Štát má predsa majetkovú účasť v týchto firmách a finančné prostriedky všetky nejdú do zahraničia. Má na tom svoj podiel aj štát. Takže o čom to vlastne je? Je to o zmene vedenia týchto firiem? Je to o tom povedať, my sme tí, ktorí vám dávajú robotu. My sme tí, ktorí sa o vás starajú, v prípade, že sa to zmení, bude to opačne. Ja som ten, kto vám môže dať viac peňazí. Ja som ten, kto vám dá robotu. Je to obyčajné kupovanie voličov, občanov tejto krajiny.

Vláda chce za každú cenu regulovať ceny energií. Keby bol úprimný záujem o sociálne slabšie vrstvy obyvateľov, bol by prijateľný aj model, že sa vytvorí fond, do ktorého budú prispievať jednotlivé firmy a z toho sa potom bude prispievať sociálne slabším vrstvám obyvateľov. Ale nie je to tak, nie je to preto. Nie preto sa trvá na tom, že treba upraviť ceny, treba zmeniť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale preto, že sa nedá ustúpiť v boji o moc. Nie je možné poukázať, že v tomto smere som slabší a ustúpim. Je to preto, že žiaden diktátor nemôže ustúpiť protivníkovi, keď ide o moc. Žiaden diktátor neustúpi svojmu súperovi. Pre slabšieho občana by bol efekt v obidvoch prípadoch rovnaký. Dôležité je ale to, aby si občan myslel, že najlepšie a najsprávnejšie je to, čo hovorí predseda vlády.

Hovorím o nižšej dani na lieky. Vôbec nie je dôležité, že táto nižšia daň pre občana neprinesie takmer žiaden efekt. Dôležité je to, čo bolo, že bolo presadené to, čo bolo povedané. Nie je dôležité, že v pôvodnom zámere bolo ďaleko viac položiek a komodít, ktoré by určite občania pocítili vo svojej peňaženke viacej. Dôležité je to, že sme presvedčili ľudí o tom, že toto je to najpotrebnejšie a najsprávnejšie, 60 korún mesačne v priemere je dôležitejších ako 20, 300 alebo 400 korún. Toto je dôležité.

Veľmi úsmevné je, keď sa predseda vlády promenáduje pred televíznymi kamerami v uniforme, pretože sa nestihol prezliecť. Ešte úsmevnejšie je, keď ide na stretnutie s prezidentom v uniforme. Myslím si, že pre mnohých, a nielen pre občanov, ale pre verejnosť, pre kohokoľvek by určitý kozmetický defekt znamenal ďaleko menšie faux pas ako návšteva a stretnutie a promenádovanie sa v uniforme. Je dôležité vystaviť sa na obdiv v uniforme, pretože uniforma naznačuje, že je to osoba veľmi dôležitá, veľmi silná a veľmi potrebná. Toto je príznačné pre diktatúry v Južnej Amerike v latinskoamerických krajinách a v Ázii.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, nie som celkom istý, či ste nezabudli na predmet prerokovávanej veci.

M. Pado, poslanec: Nezabudol, nezabudol, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Chcem vás upozorniť, aby ste sa neodkláňali od merita veci. Ďakujem.

M. Pado, poslanec: Nezabudol, ďakujem pekne, to súvisí s tým, čo prerokúvame. Predseda vlády má finančnú rezervu trojnásobnú v porovnaní s bývalým predsedom vlády. Nuž nie preto, že by inde nevedeli, čo je potrebné urobiť, a ani nie preto, že by predsedovia samosprávnych krajov, ktoré podľa vyjadrenia pána predsedu vlády Fica sú preňho bližšími a dôležitejšími spolupracovníkmi ako ministri vlády. Nie preto, že by nevedeli rozdeliť 100 mil. korún, ale preto, že je dôležité povedať pred kamerami, kto nám tie peniaze dal. A vytvárať dojem o človeku, ktorý o všetkom vie a všetkým pomôže.

No a medzi tými desiatimi mi vychádza posledné, prečo sa snažíte nivelizovať odmeňovanie ľudí. Je to jedna z istôt vo vzťahu k voličom, vo vzťahu k ľuďom, ktorí ani po 17 rokoch od novembra 1989 neprišli na to, že rovnostársky systém je tým najhorším, čo v spoločnosti môže existovať. Je to skupina ľudí, ktorá práve to, čo bolo, považuje za to najlepšie.

Rovnako tak by som mohol hovoriť ďalej o bezplatnom školstve, ktoré už dávno nie je bezplatné. Je to len nálepka na oklamanie mladých ľudí. Ak mnohí, ako hovoríte, nemajú na štúdium, ale ak neprešli ekonomické nástroje, ktoré boli navrhované bývalou vládou, potom isto nebudú mať tí istí študenti ani na privátne bývanie, pretože internátov nie je dostatok a ani sa ich nechystáte stavať. Potom im nezostáva nič iné len externé štúdium, a to práve sa chystáte spoplatniť. To znamená, že nerobíte nič iné, ako tých ľudí "oblbujete".

Nestačí? Môžem povedať ešte ďalšie veci. Stanoviská a postoje pána predsedu vlády. Jeho vyjadrenia k bývalému zriadeniu a k tomu, že nepocítil nijakú zmenu po roku 1989 či jeho pohľad na situáciu v Bielorusku, na prezidenta Bieloruska a označenia Lukašenka a Bieloruska ako príklad tretej cesty v časopise, v novinách strany SMER. Obdiv pána predsedu vlády k Fidelovi Castrovi uvedený v týždenníku Live, citujem: "Nehľadám vzory, mám rád históriu, rád čítam životopisy. Teraz jeden skvelý o Fidelovi Castrovi. Novinár, súhlasili by ste so mnou, že je to zločinec, ktorý patrí do väzenia? Vyjadrenie pána predsedu vlády: Určite nie, nesúhlasím s vaším hodnotením tohto človeka. Ak porovnávame Kubu s ostatnými stredoamerickými krajinami, tak Kuba je ďaleko vpredu."

Denník SME uvádza na adresu v jednom článku Koniec Fidela Castra, je to väčší rozbor. "Takmer polstoročie režimu Fidela Castra dostalo Kubu na pokraj hospodárskeho krachu. Na ostrove sú bežné výpadky energie, potraviny sú na prídel. Vychýrené kubánske zdravotníctvo je na kolenách. V lekárňach je problém kúpiť si obyčajný acylpyrín či vitamíny. Režim však neustále šíri propagandu o výbornom zdravotníctve." Žeby pán predseda vlády Fico bol súčasťou tejto propagandy?

Veľmi zaujímavé sú vyjadrenia pána Fica z minulosti k otázke trestu smrti...