M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte raz vás upozorňujem, vážený pán poslanec, že prerokovávame vládny návrh zákona o dani z príjmov, nemýľte si to, vážne chcem udržať korektnosť v parlamente, poprosím vás o takú istú korektnosť alebo aspoň polovičnú. Ďakujem vám.

M. Pado, poslanec: Pán podpredseda, ešte tri minúty. Počúvajte ten obsah, pán poslanec. To je dobre, to je dobre. Takže dovoľte, aby som dokončil, dobre?

Chcem poukázať na neustále lavírovanie a o smerovaní, podriaďovanie sa náladám občanom, voličov bez vlastného pevného názoru. Pozri rovná daň, milionárska daň, nehovoriac o strašení občanov, či ide o radikálne zvýšenie cien o vstupe Slovenska do Európskej únie, o hroznej bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, či o energetickej katastrofe, ktorá Slovensko čaká.

Proste, pán predseda vlády Fico veľmi dobre vie ako na to. Najprv nastraší ľudí, navodí katastrofický scenár, potom víťazoslávne nastúpi a problém vyrieši. Tak to bolo s milionárskou daňou, najprv tvrdý scenár, potom poľavenie, a keď sa to nakoniec verejnosti nepáčilo, pretože verejnosť je pre vás veľmi dôležitým prvkom, pretože namietali, že nie je to plnenie sľubov, že je to výsmech, tak ste pritvrdili. To isté s asignačnou daňou. Najskôr nič, potom po vzbure neziskového sektora, tak ste ustúpili, spravili ste kozmetickú úpravu.

Pán Fico veľmi šikovne využíva to, čo v tejto spoločnosti zostalo po viac ako 40 rokoch vládnutia komunistov. Ľudia si zvykli na to, že vláda, štát to za nich vyrieši, že nie je dôležité za každú cenu sa starať o seba samého, že to nie je nutné. Stačí jedno. Stačí zvoliť toho správneho človeka, tú správnu politickú stranu a oni sa už o všetko postarajú. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale vaša kolegyňa, bývalá podpredsedníčka SMER-u, europoslankyňa pani Monika Beňová-Flašíková v týždenníku Týždeň priznala, že si uvedomuje, že pomohla kultu moci. Je to to isté, ako povedať, pomohla som k nástupu diktátora. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené kolegyne, dovoľte len krátke stanovisko, mám zlé skúsenosti z toho, keď sa v minulom období odoberalo slovo rečníkom za či už skutočné, alebo domnelé odkláňanie sa od témy. Ja osobne, ak teda hovorím o tom, že mám teda česť viesť rokovanie tohto parlamentu, mám hlbokú empatiu k tomu, ako každý z nás uplatňuje mandát a aký typ politickej kultúry uprednostňuje, ale faktom je, že keby sme mali ten princíp vystupovania, ktorý mal pán poslanec Pado, univerzalizovať, tak potom bude pri každom vystúpení možné ako čokoľvek.

Vážne preto je asi potrebné, aby sme si vymenili v tomto smere názory aj v poslaneckom grémiu, aký typ teda formy a spolupráce chceme organizovať, a poprosím každého, aby rešpektoval, že podľa rokovacieho poriadku je úplne zrejmé, že rečník sa má držať témy, ktorou je v danom prípade predkladaný návrh zákona, a nie všeobecná politická rozprava alebo nejaké mítingové vystúpenie.

Nechcel som vám, pán kolega, zobrať slovo, lebo som si myslel, že by ste to brali, že vás chcem pripraviť o intelektuálnu prestíž, ktorú ste si týmto vystúpením pravdepodobne zvýšili, ale poprosím o korektnosť v ďalšom vystupovaní a vážne urobím všetko pre to, aby každý mal možnosť predniesť čokoľvek, čo chce, ale aspoň elementárne princípy rokovacieho poriadku dodržiavať pravdepodobne by sme mali.

Ďakujem pekne (potlesk), nech sa páči s faktickými poznámkami pán poslanec Senko, Mikloško, Damborská, Martinák, Frešo, Petrák, Košútová. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Senko. Ešte, pardon, pán poslanec Janiš, péčko? Procedurálny návrh?

S. Janiš, poslanec: Ja som chcel do faktickej, ale maličké upozornenie, pán podpredseda Národnej rady, vážme si, že máme slobodu a že môžeme rozprávať. Či už to niekto počúva, alebo nepočúva, jeho vec.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ale máte dať procedurálny návrh, poprosím návrh, odôvodnenie.

S. Janiš, poslanec: Ale vážme si to, že môžeme rozprávať na margo vás.

M. Číž, podpredseda NR SR: Alebo, nech sa páči, s faktickou. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Myslím si, že pán poslanec Pado už vyčerpal na tejto schôdzi svoje diskusné príspevky alebo faktické poznámky v súvislosti s tým, že v jeho vystúpení sme mali istý rešerš z celej schôdze, 5. zasadnutia schôdze Národnej rady, dotkol sa všetkých zákonov, ktoré tu zrejme budú prerokovávané. My sa postupne budeme zrejme vyjadrovať a budeme brať na zreteľ tieto jeho vyjadrenia pri prerokovávaní príslušných zákonov.

Samozrejme, že to bolo demagogické, populistické aj emocionálne vystúpenie, ani sa tomu nedivím, ale čím ďalej nadobúdam ten pocit, že tu jednoducho treba rozprávať o niektorých veciach tak, aby sa podsúvali verejnosti.

Myslím si, že je tu nervozita zo strany bývalej vládnej koalície z toho dôvodu, že súčasná vláda našla spôsob riešenia zostavenia rozpočtu a v súvislosti s tým nachádza aj riešenia pripravovaných zákonov, ktoré predkladá parlamentu.

Ešte pred pár dňami tu bol problém, kde zohnať 21 mld. korún, ako v očiach Západu alebo Európskej únie Slovensko klesá vo vierohodnosti, ako prepadla koruna v období, keď pristupovala k moci.

Také niečo ako externé štúdium a spoplatnenie externého štúdia, to ste, myslím, pán poslanec, nemysleli vážne, že to v predchádzajúcom období nebolo. To bolo a ešte sa iným spôsobom vyberali aj vyberajú.

A čo sa týka ešte tých záležitostí, ku ktorým sa viacej vyjadrujem. Viete veľmi dobre, že 2 % boli istým spôsobom aj sú poskytované v rámci podniku, ktorý tieto 2 % odvádza na niektoré činnosti, ktoré slúžia zamestnancom firmy. Ja nehovorím a vôbec táto vláda nehovorí o tom, že by chcela rušiť mimovládne organizácie, myslím si, že to nemyslel ani pán Mečiar vážne, ale... (Prerušenie časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, čas uplynul. Slovo má pán poslanec František Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Chcel by som doplniť pána predrečníka a nie tam, ale rečníka hlavného, totiž tu nejde celkom len o nadácie a tretí sektor. O tom by sa dalo samostatne hovoriť, pretože nadácie patria na celom svete, najmä demokratickom, k súčasti života občianskej spoločnosti a sú tam iné zákony totiž o nadáciách a o možnom sponzorstve, ktoré u nás nie sú.

Ale tu ide aj o vážnejšie veci. Poviem príklad. Nadácia SPP dávala za posledné 4 roky ročne 100 mil. korún ministerstvu kultúry na obnovu pamiatok na projekt Obnovme si svoj dom. Samozrejme, že keď toto bude zrušené, to nepôjde, do peňazí nepôjdu a namiesto 200 mil. korún, ktoré išlo takto 100 mil. z rozpočtu a 100 mil. z Nadácie SPP, dokonca vláda tento rok nedáva ani 100 mil., ale dáva 80 mil. Čiže z 200 mil. projektu obnovy pamiatok na celom Slovensku zostane tento rok 80 mil., a to sú už veci, ktoré sa týkajú celej spoločnosti, a to by si mala vláda uvedomiť.

Nechcem ísť do ideologizácie tohto problému, ale fakt je ten, že za komunizmu alebo za socializmu pred rokom 1989 boli zabezpečené niektoré základné sociálne potreby a na úkor budúcnosti, na úkor ekológie, na úkor obnovy technológií, na úkor obnovy pamiatok a pod., to sme zbadali v roku 1989, na úkor všetkého to bolo.

A bol by som nerád, my budeme podporovať všetky sociálne zákony, ktoré táto vláda navrhne, ale ak to bude na úkor duchovnej nadstavby, na úkor obnovy pamiatok a pod., tak tam budeme protestovať, to nejde proste, ten život treba brať, by som povedal, sumárne, nielen zobrať jednu oblasť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s ďalšou faktickou poznámkou, ďalšou teda je pani poslankyňa Marta Damborská. Nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem. Je mi do plaču, keď počúvam, ako opozícia narieka nad tretím sektorom a neziskovými organizáciami. Ja konkrétne prevádzkujem neziskovú organizáciu a jednoducho chýba mi v štáte taký zákon, ktorý by vyrovnal financovanie štátnych a neštátnych organizácií a jednoducho 2 % z dane mňa z biedy nevytrhnú. Ja som dostala za tento rok 35-tis. korún, ktorými som zaplatila dve potravinové faktúry, a to bolo všetko.

Pýtam sa vás, prečo ste neprijali taký zákon, ktorý by vyriešil dofinancovanie neštátnych zariadení na úroveň štátnych? Prečo ste neprijali taký zákon, aby bol obyvateľ v sociálnom zariadení financovaný priamo na hlavu, na osobu? Samosprávne kraje dotáciu rozpúšťajú v tom ktorom roku, až konkrétne Nitriansky samosprávny kraj 5. mája.

Pýtam sa vás, keď tak plačete nad neziskovými organizáciami, z čoho majú žiť ľudia v týchto neštátnych zariadeniach, keď od januára do mája nedostali výplatu, z čoho sa majú uhrádzať potravinové faktúry a z čoho vlastne takéto neziskové organizácie majú existovať. Tretí sektor slúžil na spolitizovanie vašej vlády a slúžil pre vás a prepáčte, mám na to veľmi vážne dôvody, že to hovorím. Je to pravda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím, aby sme dodržiavali štandardné postupy.

Slovo má pán poslanec Ľuboš Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Pado, okrem iného ste položili rečnícku otázku, prečo terajšia vláda zvýšila minimálnu mzdu. Z toho vidno, že nemáte žiadne sociálne cítenie, ani sa vám ako pravicovému politikovi nečudujem. Podobne ako vy pochádzam z východného Slovenska, preto ma zaráža, že si zrejme neviete predstaviť, keď sociálne slabší občania vyplatia mesačné poplatky a nemajú z čoho žiť. To je v úvodzovkách "zásluha bývalej vlády Mikuláša Dzurindu". Ohlasy ľudí aj na zvýšenie minimálnej mzdy sa jasne prejavili v preferenciách SMER-u a v dôveryhodnosti tejto vlády. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo hovoril pán poslanec Pado ma veľmi zaujalo a myslím si, že má pravdu v tom, že zmeny v asignácii dane sú pre tretí sektor likvidačné. Sú pre tretí sektor likvidačné a celý jeho prejav ja vnímam tak, že dal do kontextu politikov socialistickej vlády a jej predsedu snahu o likvidáciu tretieho sektora. V tomto prípade ide o to, že vlastne keď mu klesnú príjmy na pätinu, tak nebude môcť vykonávať tú svoju činnosť.

S tým nesúvisia žiadne záležitosti, ktoré sú nejaké pochybenia niektorých konkrétnych nadácií alebo, povedal by som, priamo neschopnosť niektorých vedúcich z nadácií, ako som tu počul, zohnať si peniaze.

Ja si myslím, že sa to nevyrieši tým, že im škrtneme zdroje. Myslím si, že treba hovoriť o tom, že je to likvidačný krok, a myslím si, že je správne, keď aj hovoríme o kontexte, ktorý k tejto likvidácii vedie. A tým kontextom podľa mňa je naozaj ideologická predpojatosť voči tretiemu sektoru a veľmi správne vnímam ten príklad s Bieloruskom. Áno, aj v Bielorusku mal prezident problémy s tretím sektorom a rozhodol sa ho riešiť inými spôsobmi. Tu nevidím žiaden vážny dôvod, prečo by sme mali tretiemu sektoru odoberať financie, a myslím si, že treba naozaj hovoriť o tom, že je to likvidácia toho tretieho sektora, a pokiaľ nebudú nejaké iné vážnejšie dôvody, nie som schopný toto podporiť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, na vaše vystúpenie v rozprave sa veľmi ťažko reaguje, lebo skôr som ho chápal ako politický exkurz po totalitných režimoch, a to ratio mi v tom vašom vystúpení troška unikalo.

Ak dovolíte, ja sa dotknem len jednej tézy, ktorú ste tam spomenuli. V čom je podstata posilnenia vplyvu štátu v obchodných organizáciách, kde má štát majetkovú účasť? A ten motív je jednoduchý a tým motívom je iba to, že treba konečne vyvrátiť vašu tézu, že štát je zlý vlastník, lebo sa nevie starať o svoj majetok. Táto otázka je otázkou kvality manažmentov, ktoré tam štát menuje, a vy ste za vášho 8-ročného pôsobenia dokázali iba jedno jediné, a to je predávať štátny majetok a nie ho kvalitne spravovať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani Magda Košútová. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, to, čo ste mi tu pred chvíľou predviedli, ma dostáva do stavu šoku, musím to tak povedať. Viete, ja som bola doteraz zvyknutá z výroby pracovať tak, aby som svoju pracovnú dobu, aj pracovnú dobu svojich kolegov využívala veľmi efektívne a aby bolo za mnou vidieť kus roboty. Ale to, čo ste tu predviedli o analýze neschopnosti súčasného premiéra pána Fica a donebastúpajúcu chválu bývalého premiéra ma privádza k jedinej úvahe. Prečo to tu všetko musím počúvať. Vám vôbec nejde o tretí sektor a o to, či dostane 2 %, alebo, ja neviem, 3 %, alebo 5 %, vám ide o to, aby ste sa predvádzali pred médiami a aby ste sa predvádzali pred občanmi, ako vám strašne záleží na ich blahu.

Ja by som vám odporúčala, aby ste si preverili, ako boli financie, ktoré išli do tretieho sektora, využívané, kde boli použité a potom sa môžeme baviť o tom, či im treba 2, 3, alebo 5 %. Keď im treba, dajme im aj 10, ale nech ich využívajú efektívne. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Martin Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, myslím si, že to moje vystúpenie sa mnohých dotklo na tom správnom mieste, a to ma veľmi teší.

Pani poslankyňa, napriek tomu, že sedíte v prvom rade, asi ste dobre nepočúvali. Ja som nehovoril o neschopnosti pána Fica. Hlboko sa mýlite. Ja som hovoril o jeho schopnostiach, ktoré sú smerované z môjho pohľadu tým nesprávnym smerom. Ja som hovoril o tom, nie o neschopnosti.

Čo sa týka tých štátnych firiem. No, ja som zvedavý, ako to dopadne, veľmi som na to zvedavý a uvidíme potom, kde bola pravda, na čej strane. Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kužma. Má slovo, nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja sa pri tomto zákone nebudem venovať jednotlivým statiam, nakoľko ide o prvé čítanie a vlastne tu by sme mali rozhodovať o tom, či ten zákon by mal ísť ďalej, alebo nie, detaily by sa mali riešiť v druhom čítaní.

Čiže skôr sa budem venovať filozofii tohto zákona, prípadne jej dôsledkom. Tento zákon nemá nič spoločné s progresívnym zdanením, aké poznáme z iných európskych krajín alebo inde zo sveta. Tento zákon nemá ani svoj reálny ekonomický základ a dôvod. O tom svedčia na poslednú chvíľu menené hranice príjmu, ktorého zvýšenie sa dotkne. Tomuto zákonu sa ľudovo hovorí milionárska daň.

I keď musím priznať, pán minister, že skutočne ste urobili všetko, aby ste týmto zákonom akože splnili predvolebné sľuby, ale zároveň reálne, aby sa to milionárov nedotklo.

Tento zákon by sa mal ale popravde nazývať daň zo závisti. Prosto sa zvýši zdanenie tých ľudí, ktorí majú taký príjem, že im ho väčšina ľudí môže závidieť. Táto závisť nie je nič iné ako sociálna nenávisť. Alebo, ako sa tomu nedávno hovorilo, triedna nenávisť.

Viem, že každá nenávisť, či je triedna, národná, či rasová, sa dá veľmi ľahko rozpútať a veľmi ľahko politicky zneužiť. Tento zákon nás svojím posolstvom nevracia pred štyri roky, ale, žiaľ, do 50. rokov a mám taký dojem, že tam by sme nemali ísť.

Chcem vás poprosiť, nepodľahnite lacnej popularite a tento zákon stiahnite. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, máme do 12.00 hodiny 6 minút. Chcem sa pýtať pána ministra aj pána spravodajcu, či chcú vystúpiť ešte teraz, alebo... Pán minister nechce vôbec vystúpiť? Dobre, ďakujem. Pán spravodajca? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zareagoval na veci, ktoré tu boli povedané v tejto rozprave. A myslím, že tu bolo aj dosť podnetných návrhov podaných, myslím, že tu bola aj zaujímavá diskusia, čo sa týka odbornej problematiky, ale, bohužiaľ, to bolo veľa a spŕška, by som povedal, takých pseudoproblémov alebo doslova až, by som povedal, zavádzajúcich vecí, ktoré tu boli povedané na tejto pôde, bohužiaľ, aj v oveľa veciach, ktoré nesúvisia práve s predkladaným zákonom.

Dovoľte, aby som sa vyjadril skôr k tej odbornej časti alebo odbornej problematike tohto zákona.

Vážená opozícia, ja by som bol veľmi rád, aby vás k nej nejaká, spôsob prejavu a spôsob teda zmýšľania, aby bol jednotný a z toho, čo som si vypočul, mám tu niekoľko takých schizofrenických, by som povedal, téz.

Tou prvou je, že na jednej strane sa kritizuje to, že táto vláda urobila progresívne zdaňovanie alebo progresívnu daň v odpočítateľných položkách, na druhej strane sa ale zase kritizuje to, že vláda nenaplnila svoje programové vyhlásenie. Tak ako nerozumiem tomu, že na jednej strane sa kritizuje to, že rovná daň jednak sa zachovala v ponímaní 19 %, ale na druhej strane sa tu kritizuje to, že odrazu sa týmto spôsobom budú postihovať úspešní, tí, ktorí vytvárajú hodnoty atď. Jednoducho bolo by veľmi dobré, aby sa v rámci opozície ujednotila táto rétorika, ktorá, bohužiaľ, podľa môjho názoru, má vážnu chybu v tej doslova schizofrénii.

Druhou oblasťou, ktorú tiež cítim asi v tomto ponímaní, je to, ak by tu bol bývalý exminister financií, ten by jasne potvrdil to, že už predchádzajúca vláda mala veľký záujem zrušiť asignáciu právnických osôb.

Asignácia právnických osôb v tomto ponímaní, ako je dnes navrhovaná alebo ako existovala v tomto zákone o dani z príjmu, jednoducho neexistuje v žiadnej krajine na svete. Asignácia fyzických osôb je v štyroch krajinách, ktoré už v rozprave bolo povedané. Aby bolo jasné, táto vláda neruší asignáciu fyzických osôb. Fyzické osoby zostávajú v neporušenom stave. Ak sa budeme baviť o výške 250 korún, určite v druhom čítaní nájdeme spoločnú reč a myslím, že aj s neziskovými organizáciami nájdeme spoločnú reč, aby sme sumu alebo výšku teda tohto minimálneho príspevku na tú asignáciu našli, tú optimálnu výšku, ktorá by jednak nebola zaťažujúcim alebo výdavkom, ktorý, by som povedal, v konečnom dôsledku nedosiahne efekt, ale zároveň, aby nepostihovala širšie časti obyvateľstva na to, aby mohli prispievať do tohto systému.

Ale uvedomte si jeden fakt, túto asignáciu fyzických osôb, keď hovoríme o tom, že neziskové organizácie majú taký veľký záujem, aby títo ľudia investovali do toho, využíva niečo viac ako 20 % ľudí. Tu je obrovský priestor pre ďalších ľudí, aby túto asignáciu jednoducho využívali.

Jednoducho nie je pravda, že dnes budú postihnutí tí ľudia, ktorí doteraz mali záujem alebo vážny záujem investovať do tej alebo dať na túto asignáciu svoj príspevok zo svojej dane. Čiže tu je priestor, tu je, jednoducho opakujem, priestor pre neziskové organizácie na to, aby jednoducho vytvorili taký mediálny pozitívny vzťah k tomuto problému, aby získali práve od niečo viac ako 70 % ľudí alebo viac, takmer 80 % ľudí, aby získali tento príspevok.

Tu nie je problém podľa môjho názoru 250 korún. To je umelý problém, ktorý sa tu vyvoláva. Jednoducho to nie je zámer vlády, aby znížila možnosť prispievať týchto ľudí. Len sa tu jednoducho našiel pragmatický dôvod na to, aby sa zrealizovala taká výška, ktorá zabezpečí, aby tento systém bol zmysluplný.

Čo sa týka právnických osôb, znovu opakujem, takáto asignácia nie je systémovým riešením v žiadnej krajine mimo Slovenska. Tým nechcem povedať, že jednoducho nemá existovať, ak má svoje opodstatnenie. Veď tu bolo veľa príkladov na to, že táto asignovaná daň nie práve alebo nepôsobila účinok tam, kde mala.

Myslím, že ja som tu zahliadol aj Richarda Sulíka, ktorý bol ten, ktorý tvoril túto rovnú daň. Ten vám jednoznačne potvrdí to, čo som povedal. Predchádzajúca vláda mala záujem zrušiť túto asignáciu, všetky tie horekovania, ktoré som tu počul, je len, by som povedal, takým pseudoproblémom, ktorý si vytvorila táto bývalá koalícia, ktorá dnes si tvrdí, že týmto spôsobom táto vládna koalícia chce rušiť, ničiť mimovládne, proste spŕšku nezmyslov. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, ešte na dôvažok k týmto neziskovým organizáciám. Nikto fakt alebo zmysel tohto nebolo jednoznačne to, aby sa tu rušili určité princípy, ktoré tu boli zavedené. Faktom ale je, že toto sa, by som povedal, rétoricky využíva ako vážny nedostatok a zahmlieva sa jeden problém. Myslím, že pani poslankyňa Radičová tu povedala, ak je príspevok do tohto systému alebo teda krátenie niečo viac ako 600 mil. korún a existuje tu viac ako 27-tis. neziskových organizácií, tak pri matematickom prepočte vychádza na jednu neziskovú organizáciu niečo viac ako 20-tis. korún. Ak je viac ako niečo okolo 20-tis. korún, je to už záchranou tohto systému, tak to dovolím si povedať, že potom tieto peniaze niekde inde boli čerpané, niekde inde boli používané, lebo 27-tis. organizácií, neziskových organizácií nemôže byť uspokojených takouto sumou alebo sumou, ktorá by bola zmysluplná. Myslím, že to dokonca aj kolegyňa z SNS jasne deklarovala.

Viete, čo je problémom 27-tis. neziskových organizácií? Je to, že prvých 300-tis. z komerčnej činnosti nemuseli zdaňovať. Čiže vyrobiť si umelo niekoľko neziskových organizácií a prehnať cez ne 300-tis. zisku a nemať ho zdaneného, tak to dovolím si povedať, vážení páni z opozície, ako ste vy pripravovali zákony, kde ste tvrdili, že najlepší spôsob, akým je, je doslova mať jednotný systém. Ako príde k tomu obyčajný podnikateľ, ktorý vytvoril 300-tis. zisku, že on musí zaplatiť túto daň, kým prvých 300-tis. nezisková organizácia nemusí.

Kde je tá rovnosť šancí? Kde je ten sľubovaný, by som povedal, systém rovnakého zaobchádzania s každým podnikateľom? Toto je základný princíp toho, prečo bolo toľko a prečo je toľko neziskových organizácií, ale o tom sa už vlastne len tíško mlčí.

Viete, ako je mi veľmi, je mi veľmi, by som povedal, niekedy až doslova smiešne o výrazoch, ktoré tu boli používané, ktoré tu boli, by som povedal, doslova negociované základné ekonomické princípy. Vráťme sa ešte k paušálnym výdavkom, paušálnym výdavkom pre živnostníkov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán spravodajca, že vás prerušujem, je dvanásť hodín tri minúty, dokončíme alebo ešte budeme pokračovať po prestávke.

J. Burian, poslanec: Skončím do troch minút.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, nech sa páči, teda pokračujte.

J. Burian, poslanec: Paušálne výdavky pre živnostníkov. Musím faktom povedať to, že predchádzajúca vláda zaviedla práve nerovnaké pozície pre živnostníkov. Vytvorila skupinu živnostníkov s paušálnymi výdavkami 40 %, vytvorila skupinu živnostníkov s paušálnymi výdavkami 60 %. A čuduj sa svete, prečítajte si v tomto zákone, že napríklad kožušník má 60-percentný paušálny výdavok, ale krajčír má 40 %. No, chcem vidieť tú logickú úvahu, prečo má mať jeden 60 %, prečo druhý má mať 40 %. To je tak, by som povedal, nelogicky postavené, potom je výrobca vín, výrobca piva. Proste vy kategorizujete ľudí, na druhej strane hovoríte o rovnosti šancí. Proste toto sú pseudoproblémy, ktoré boli dnes vyvolané.

Je to najväčší problém, čo sa dnes javí, a myslím si, že treba jasne povedať, jasne zadefinovať, že veľa ľudí uvažuje o tom, že v tom istom pracovnom procese, kde vykonával živnosť, v tom istom pracovnom procese dnes, pardon, vykonával činnosť, hlavné zamestnanie, dnes ju robí ako živnostník.

Daňové úrady dnes, by som povedal, vo väčšom spôsobe alebo vo väčšom objeme preskúmavajú takéto doslova, by som povedal, špekulácie o tom, aby konkrétny živnostník jednoducho sa zbavil systému hlavného zamestnania, aby jednoducho platil v tomto systéme odvodovú a daňovú povinnosť inak.

A práve preto chcem veľmi upozorniť na to, aby v budúcnosti sa neuvažovalo o takomto spôsobe doslova zneužívania tohto systému, ale práve naopak, chcem podporiť tých živnostníkov, ktorí vykonávajú túto činnosť, tak ako majú. Tá živnosť má opodstatnenie a myslím si, že paušálne výdavky nie sú tým najväčším problémom vzhľadom na to, že myslím, že tu aj správne bolo povedané aj z radov opozície, že tvoria zanedbateľnú časť, to je asi príjmov vo výške 13 mil. korún. Čiže nemyslím si, že to je tá najpodstatnejšia časť.

Zhrniem iba veľmi v krátkosti. Myslím si, že tu sa vymýšľajú pseudoproblémy, ktoré v skutočnosti nie sú problémami. Ak sa niekto ekonomicky zamyslí nad činmi, ktoré uskutočnila vláda, v tomto zákone pochopí, že tu sú viac-menej zmysluplné veci, ktoré v konečnom dôsledku by naplnila aj táto vláda, teda vláda, opozícia, keby bola pri svojom vládnutí, alebo ak by teda bola úspešná vo voľbách. Faktom je, že tá úspešnosť deklaruje to, že strana SMER má podporu, má podporu aj v tomto, aj v týchto zákonoch a v tých činoch, ktoré robí. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Ďakujem vám za účasť.

(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)

(Obedňajšia prestávka.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne a kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta v sále. Ďakujem pekne.

Ďalším bodom nášho dnešného rokovania je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 94 a návrh na pridelenie na rokovanie výborom ako rozhodnutie predsedu č. 105.

Poprosím pána ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

J. Počiatek, minister financií SR: Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na zámer vlády Slovenskej republiky zaviesť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na niektoré tovary a služby uvedené v programovom vyhlásení vlády.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie zníženej sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach s cieľom zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť pre občanov znížením cien týchto tovarov.

Pri zavedení zníženej sadzby dane je Slovenská republika viazaná 6. smernicou Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov, ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii a podľa ktorej môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré nesmú byť nižšie ako 5 % pre kategórie tovarov a služieb špecifikovaných v prílohe H 6. smernice.

V nadväznosti na záver vlády, ktorým je zníženie cien niektorých tovarov z titulu ich preradenia zo základnej sadzby dane do zníženej sadzby dane, je v prvom kroku opodstatnené preradiť tie tovary, ktorých preradenie bude mať priaznivý dopad na spotrebiteľa, t. j. znížením sadzby dane skutočne dôjde k zníženiu cien týchto tovarov na poslednom stupni daňového reťazca.

Pozitívny dopad na konečného spotrebiteľa z hľadiska cenového so znížením sadzby dane dosiahne pri tovaroch s regulovanými cenami. Takýmito tovarmi sú lieky a zdravotnícke pomôcky. Zníženie cien z titulu zníženia sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach v konečnom dôsledku neovplyvní výrazne rozsah konečnej spotreby, pretože ide o tovar, pri ktorom konečná spotreba nezávisí priamo od cien, ale skôr od skutočnej spotreby. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny liekov sú regulované štátom je možné očakávať pozitívny dopad na občana a spotrebiteľa. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážený pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi.

I. Varga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a ide, ako uviedol navrhovateľ pán minister, o zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky, čo je teda v súlade aj s pravidlami a legislatívou Európskej únie, ako členský štát môžeme toto urobiť.

Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 105 z 2. októbra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu, chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci, ak dobre čítam pani Tkáčová Jarmila a pán Ivan Štefanec. Takže, ak dovolíte, slovo má pani poslankyňa Tkáčová Jarmila.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko krátkych poznámok k tomuto návrhu zákona. Ak by som ho mala charakterizovať iba niekoľkými slovami, tak je to návrh zákona pokrytecký, nesystémový, nesolidárny a nákladný.

Pokrytecký preto, lebo strana SMER pred voľbami sľubovala, že zavedie nižšiu sadzbu dane pre potraviny, na energie, lieky, školské potreby, knihy a zrazu tu máme návrh zákona, ktorý zavádza nižšiu 10-percentnú sadzbu dane iba na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky.

Je to predstieranie plnenia svojich sľubov tak ako pri milionárskej dani, tak ako pri zdaňovaní monopolov či pri zdaňovaní dividend. Je to dôsledok konfliktu, ktorý bol založený vo vládnom programe, a to konfliktu medzi sľubmi a medzi dodržaním podmienok na vstup do eurozóny.

Tento návrh je nesystémový a nesystémový je preto, lebo je začiatkom rušenia daňovej reformy. Daňová reforma to nebola iba jedna sadzba dane z príjmu. To bolo i zrušenie najrôznejších výnimiek, zvýhodnení, skupín zdaňovania. Daňová reforma to bola jedna sadzba dane z pridanej hodnoty, ktorá je výbornou prevenciou proti špekuláciám, proti zneužívaniu systému, ktorá je zjednodušením pre daňovú kontrolu, ale i pre podnikateľov. Zavedením druhej sadzby dane, aj keď to Európska únia dočasne umožňuje, vytvorí sa opäť priestor na špekulácie a tiež pre lobistické snahy na rozširovanie okruhu zvýhodnených tovarov a služieb.

Nesolidárny je tento návrh preto, lebo je myslený síce ako sociálne opatrenie, ale dotkne sa všetkých bez rozdielu. Nie je cielený na odkázané príjmové skupiny a zvýšené náklady na toto opatrenie zaplatia všetci bez rozdielu.

Nákladný je preto, lebo pre jednotlivca sa síce znížia ceny liekov, ide o to v akej miere, ale zrušením 20- a 50-korunáčok bol vytvorený tlak na vyššiu spotrebu liekov. Možno viete, možno nie, ale u lekárov prvého kontaktu, obvodných lekárov stúpol počet denných návštev z 50 cca na 90.

Takže na jednej strane v príjmoch štátu dôjde k výpadku približne 2,8 mld. korún, na strane výdavkov ale porastú náklady na lieky.

Pán minister, otázka pre vás. Dali ste si od ministra zdravotníctva vypočítať výšku týchto dodatočných nákladov?

Tento návrh zákona je nákladný aj preto, lebo všetky subjekty, všetci platcovia dane budú musieť prerobiť softvéry v účtovníctve, budú musieť prerobiť softvéry v registračných pokladniciach, čo nie je práve lacné, a zvýšia sa i náklady daňovej správy, pretože budú musieť byť vyhotovené nové tlačivá na priznávanie dane z pridanej hodnoty a zmeniť sa bude musieť i softvér na daňových úradoch.

V dôvodovej správe tvrdíte, že návrh nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry, čo jednoducho nie je pravda. Skomplikuje to život daňovým úradom, skomplikuje to život podnikateľom, sťažíte im život napriek tomu, že v programovom vyhlásení hovoríte, že vám ide o zjednodušenie podnikania, ale to iba predstierate.

Podčiarknuté a zhrnuté, urobili by ste lepšie, pán minister, keby ste tento návrh zákona stiahli a nechali veci, ktoré dobre fungujú, fungovať ďalej.

Preto navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám, kolegovia, za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, s faktickou poznámkou pán Halecký Jozef.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, k tomuto názoru, že spotreba liekov, jej vzostup je evidentný a závisí od týchto daňových úprav by som to bral snáď ako hypotézu, pretože dôkaz môžeme urobiť po pol roku alebo po roku. Predpis liekov je vždy záležitosť ordinujúceho lekára a voľnopredajné lieky sa predávajú v takom objeme a rozsahu ako aj doteraz. Takže možno to pripustiť ako hypotézu, ktorú si možno overiť o pol roka alebo rok. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktickú poznámku pani Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Pán kolega, ja som netvrdila, že spotreba liekov stúpne kvôli tomuto zákonu. Spotreba liekov stúpne preto, lebo stúpajú návštevy u obvodných lekárov pri náraste z 50 na 90, keď takmer každá návšteva sa končí preskripciou. No, tak si môžete utvoriť sám názor na to, či stúpne, alebo klesne spotreba liekov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči, má slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, tento návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. je ďalšou výraznou zmenou našich daňových predpisov a skutočne ďalším zásahom do celistvosti daňového systému podobne, ako sme boli tomu svedkom už v predchádzajúcom zákone o dani z príjmu.

Práve najväčším prínosom súčasného slovenského daňového systému je predovšetkým jeho jednoduchosť a transparentnosť, no a týmto návrhom sú tieto atribúty jednoznačne narušené. Isteže si všetci prajeme nižšie ceny za lieky a zdravotnícke pomôcky, to je nepochybné.

Tento návrh, ako sa uvádza v dôvodovej správe, bude znamenať budúci rok výpadok v štátnom rozpočte na úrovni 2,8 mld. Sk. Z tejto sumy je potrebné zdôrazniť, že väčšina, konkrétne 1,9 mld. Sk pripadne zdravotným poisťovniam, ako súčasný predseda vlády rád hovorí, môžeme to nazvať aj finančné skupiny, ďalších 400 mil. pripadne nemocniciam a len 0,5 mld. pacientom.

No, aj keď si uvedomujem, že v zdravotníctve je spriemerňovanie dosť náročné vzhľadom na individuálnosť diagnóz, keď spriemerujeme všetky čísla, tak nám vyjde úspora na pacienta na mesiac na úrovni 3,65 Sk., 3,65 Sk úspora pre pacienta.

Navyše tento návrh prinesie viac administratívnych nákladov, viac nepriamych nákladov, ako o tom hovorila pani poslankyňa Tkáčová, spôsobené novými softvérovými úpravami, novými registračnými pokladnicami a podobne. Tieto náklady nie sú v tomto návrhu ani spomenuté, ani vyčíslené.

Dve sadzby DPH nepovažujem preto za krok vpred, ale za krok vzad s nádejou, že počet položiek v tejto sadzbe sa nebude rozširovať, nebudem podporovať narušovanie celistvosti daňových pravidiel a viac sadzieb DPH. Ďakujem pekne.