M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Ďakujem. Pán spravodajca? Nech sa páči.
I. Varga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil sa vyjadriť v rozprave k pani kolegyni Tkáčovej. Myslím si, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, a teda s nejakými vyhláseniami strany SMER pred voľbami. To neznamená, že hneď, teda v prvom roku volebného obdobia, ako urobíme všetky zmeny, ktoré môžeme urobiť v rámci štyroch rokov, ak teda budeme vo vláde, takže myslím si, že je to jedna časť našich sľubov, ktoré sme pred voľbami občanom sľúbili a teraz týmto by sme ich mohli splniť.
Myslím si, že nedá sa tu hovoriť, že toto neprinesie zlepšenie podmienok, hlavne teda starších ľudí, ktorí sú odkázaní na vysoké doplatky za lieky, samozrejme, ja nemám pripravené čísla, ale myslím si, že ako viete veľmi dobre, že tie doplatky na lieky sú dosť značné a hlavne teda u staršej generácie, takže týmto ako výhodu pre týchto občanov vytvoríme.
Ja viem, že je jednoduché mať rovnú daň všade, ale myslím si, že v každom štáte máme možnosť si vytvoriť, a umožňuje to nám legislatíva Európskej únie, nejaké odlišnosti. Toto je jedna z nich a myslím si, že prospeje to veľkej časti obyvateľov našej republiky.
K pánovi kolegovi Štefancovi. Tá úspora 3,65 koruny, možnože v priemere ako prepočítane to takto vyzerá na všetkých obyvateľov našej krajiny, ale myslím si, že tým ľuďom, ktorí to potrebujú, tak to veľmi pomôže toto zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky.
Myslím si, že túto novelu zákona treba podporiť a treba vytvoriť lepšie podmienky pre skupinu občanov Slovenskej republiky, ktorí naozaj akosi nemôžu dovoliť rozhadzovať veľké peniaze a pre to zdravie musia svoje príjmy obetovať. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Návrh vlády je tlač č. 60 a spoločnú správu výborov máte pod č. 60a.
Poprosím ministra financií pána Jána Počiatka, aby odôvodnil návrh ministerstva financií.
J. Počiatek, minister financií SR: Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu prezidentského charakteru, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a na to, aby mala prednosť pred zákonmi, musí byť ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Táto zmluva bola podpísaná 13. mája 2005 počas oficiálnej návštevy prezidenta Spojených štátov mexických v Bratislave.
Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia je v pôsobnosti jednotlivých členských štátov Európskej únie podľa čl. 293 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Ustanovenia zmluvy upravujúce spôsob zdaňovania dividend však rešpektujú princípy smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22. decembra 2003.
V zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky je táto zmluva podľa svojho obsahu zmluvou prezidentskej povahy, a preto sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zmluva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi.
Súčasťou predkladaného materiálu je doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi upravená v zmysle stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu k tejto zmluve.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto zmluvou dvom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory tento návrh prerokovali v stanovenom čase. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnej zmluve výbory zaujali toto stanovisko.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi aj výbor pre financie, rozpočet a menu, aj výbor ústavnoprávny. Z uznesení výborov k tejto správe nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk oboch výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov odporúča Národnej rade so zmluvou vysloviť súhlas a aby rozhodla, že táto zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonom.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste podporili návrh tejto zmluvy.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či chce k uvedenému návrhu niekto vystúpiť ústne? Vyzerá to, že nie. Uzatváram teda možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce ešte navrhovateľ k tomu niečo povedať? Pravdepodobne nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme, dámy a páni, pokračovať podľa schváleného programu a
nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 80, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí pod č. 75.
Poprosím teraz pána poslanca Zsolta Simona, aby uviedol svoj návrh zákona.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene klubu SMK predkladám návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Oblasť potravinárskej výroby a predaja sa dynamicky mení a vyvíja hlavne po našom vstupe do Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky vieme odkontrolovať potraviny od stajní až na stôl, ale len pri potravinách, ktoré sú vyrobené na území Slovenskej republiky. Tým, že sa obchod na Slovensku rozvíja tak dynamicky a hlavne veľkoobchod, čo najlepšie deklaruje vývoj obratu týchto obchodných reťazcov, kým v roku 2001 ich celkový ročný obrat predstavoval 39,7 mld. korún, v roku 2003 to už bolo 57,8 mld. korún a v roku 2005 to bolo 76,6 mld. korún.
Z tohto obratu podiel potravinárstva činí 75 až 85 %. To je dosť vysoké percento a práve preto sa nazdávam, že súčasná úroveň postihov voči porušovateľom zákona o potravinách vo výške 1 mil. korún je nepostačujúca a nie dostatočne preventívna na to, aby sme zabránili poškodzovaniu zákazníka a ohrozovanie obyvateľov Slovenskej republiky.
Je pravdou, že v súčasnosti zákon hovorí, že ten, kto predáva potraviny zodpovedá za zdravotnú neškodnosť a kvalitu predávaných potravín, ale jeho sankcia za porušenie je taká nízka, že vôbec nikoho neodrádza, aby porušoval tieto pravidlá.
Už v predchádzajúcom volebnom období bol návrh zákona predložený do parlamentu, len, bohužiaľ, vplyvom vývoja sa nedostal na jeho prerokovanie a jeho schválenie.
Dovoľte, aby som ctenú snemovňu informoval o niekoľkých číslach. Za rok 2005 bolo kontrolovaných 20 930 subjektov a bolo v nich vykonaných 40 318 kontrol, to znamená 110 kontrol denne, 365 dní v roku. Zistené nedostatky boli v 12 228 prípadoch, čo je 30,4 %.
Za minulý rok bol udelený zákaz uvádzania tovaru do obehu v hodnote 14,4 mil. korún, príkaz na zneškodnenie 15 237 merných jednotiek a uložená pokuta v objeme 11 mil. korún.
Pokiaľ by sme to prepočítali na novelu zákona, tak by to bola úroveň 550 mil. korún, čo si myslím, že skôr odráža potrebu vo vzťahu k veľkosti obratu obchodných reťazcov.
Na základe uvedeného navrhujeme upraviť sankcie za porušenie zákona o potravinách tak, aby skutočne pôsobili preventívne a odrážali ochotu obchodných reťazcov porušovať zákon. V roku 2006 v prvom polroku bolo vykonaných kontrol viac ako 22-tis., nedostatky zistené vo viac ako 37,9 %. Preto navrhujeme riešenie v troch krokoch.
Návrh novely zákona vychádza zo sprísnení sankcií do úrovne 50 mil. korún za obzvlášť závažné porušenie a ohrozovanie zdravia spotrebiteľa a obyvateľov Slovenskej republiky.
Pokiaľ trikrát za sebou v priebehu jedného kalendárneho roka ani táto prísna sankcia by nepostačovala, tak navrhujeme zaviesť pravidlo trikrát a dosť a aby kontrolný orgán, ktorý zistí tieto nedostatky, bol povinný dať podnet živnostenskému úradu na začatie konania o odobratie oprávnenia prevádzky na predaj potravín.
A pridávame ešte jedno opatrenie, a to posilňujeme postavenie inšpektorov, kontrolórov priamo v prevádzke v tých prípadoch, kde je potrebné konať okamžite, stiahnuť pokazený tovar z pultov, zakázať nebezpečný tovar do ďalšej distribúcie alebo iné nevyhnutné opatrenia v záujme bezpečnosti spotrebiteľov a obyvateľov.
V týchto prípadoch navrhujeme, aby kontrolór mohol priamo napísať rozhodnutie na mieste a nemusel sa vrátiť do úradu, vydať úradné rozhodnutie a čakať 15 dní, aby nadobudlo právoplatnosť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby sme nerobili politikárčenie zo zdravia občanov Slovenskej republiky a je našou povinnosťou zabezpečiť bezpečné potraviny. Tento návrh jednoznačne má za cieľ zabezpečiť, aby tovar a potraviny, ktoré kúpime v našich obchodoch, boli zdraviu neškodné, bezpečné a zodpovedali všetkým kvalitatívnym ukazovateľom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sme pripravení a sme pozorní k tomu, aké návrhy na doplnenie budú vznesené k tomuto návrhu. Vítame každú zmenu, ktorá prispeje tomu, aby v obchode bol len kvalitný a bezpečný tovar. Som presvedčený, že náš návrh podporíte aj v záujme občanov Slovenskej republiky tak, aby sme skutočne hájili záujmy toho, čo je pre nás prirodzené.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zároveň navrhovateľ príslušného návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody Jánovi Čechovi. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 28 z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septembra 2006 č. 75 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do diskusie, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem teda, vážené kolegyne, kolegovia, všeobecnú rozpravu za skončenú. Vzhľadom na to, že sme neorganizovali rozpravu, tak sa vzdávajú stanoviska aj navrhovateľ, aj spravodajca. Takže, ak dovolíte, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.
Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 82 a návrh jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 76.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol.
P. Gabura, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, v predloženom návrhu zákona, ktorý ste dostali v parlamentnej tlači pod č. 82, ide o dve formálne úpravy.
Po prvé, reálne ohraničenie vojenských táborov nútených prác s časovým konečným termínom 31. december 1954. Argumenty na tento časový termín boli uvedené a akceptované pri predchádzajúcej novele č. 612/2005 Z. z. aj uznanom nároku na príspevok preradenej oprávnenej osoby do technického prápora, avšak na explicitné časové ohraničenie doby, do ktorej ešte možno poskytnúť príspevok, sa v danom zákone pozabudlo.
Druhá formálna úprava je text zákona doplniť zavedením klasifikačného znaku E označujúcim politickú nespoľahlivosť príslušníkov vojenských táborov nútených prác PTP. Preukázateľne uvedený znak E sa dotýka asi 50 % pétepákov. Doteraz nie je obsiahnutý v zákone. Aj tento nedostatok novela odstraňuje.
Ako pred predchádzajúcou legislatívnou úpravou, tak aj teraz prax priniesla potrebu spresnenia spôsobu vybavovania žiadostí, potrebu priznania nárokov, z ktorých oprávnení žiadatelia by boli neoprávnene vylúčení. Ani metodicky, ani obsahovo tu nejde o prekročenie rámca pôvodného zákona. Naopak, ide o primerané zachovanie a náležitú realizáciu pôvodného zákona.
Pri tvorbe zákona som zohľadnil pripomienky, ktoré som odkomunikoval na ministerstve obrany za účasti pána štátneho tajomníka a príslušnými výkonnými úradníkmi, ktorí vykonávajú odškodnenie.
Takisto som zohľadnil reality, ktoré mi poskytol Dr. František Luska, ktorý históriu vojenských táborov nútených prác detailne pozná aj preto, lebo ju vskutku zažil na vlastnej koži.
Hlavným poslaním návrhu zákona je zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona, t. j. zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia postihnutých osôb a ich rodín spôsobených štátom v predchádzajúcom režime čo najspravodlivejším spôsobom uskutočnený a zrealizovaný. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pardon, ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, o ktorom tu bola reč.
Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré zákon spĺňať má. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa zrozumiteľne informuje o potrebe novej právnej úpravy, obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že s právom Európskej únie nie je upravená.
V stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že s predmetným návrhom súhlasí ministerstvo a podmienky, že výdavky z neho vyplývajúce budú zabezpečené v rámci schválených limitov - kapitola Ministerstva obrany SR.
V súvislosti s týmto stanoviskom upozorňujem, že navrhovateľ vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza presvedčivé argumenty na podopretie svojho názoru, podľa ktorého vzniknuté výdavky je možné vykryť z doteraz nevyčerpanej sumy určenej na realizáciu zákona.
V rámci druhého čítania bude treba upraviť termín účinnosti zákona.
Na základe uvedených skutočností a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2006 a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 29. novembra tohto roku, resp. v gestorskom výbore do 30. novembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Zdá sa, že nie. Teda uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pravdepodobne pán navrhovateľ nebude zaujímať záverečné stanovisko? Pán spravodajca? Áno.
Nech sa páči, pán spravodajca.
F. Mikloško, poslanec: Napriek tomu, že nebola žiadna diskusia, a teda by som nemal k čomu zaujať stanovisko, by som rád povedal, že návrh tejto novely zákona upresňuje a cizeluje, ľudovo povedané, ten zákon, ktorý sme už, bohužiaľ, dvakrát prijímali, ktorý vzhľadom na to, že obdobie PTP bolo z rôznych dôvodov nejasné, hmlisté, prekrývali sa tam, teda by som povedal, rozkazy ministra obrany a pod., tak by som odporúčal, aby sme tejto skupine ľudí pravdepodobne poslednej, ktorá ešte má nejaké resty vzhľadom na minulosť komunistickú, aby sme jej upravili to, že dostanú aspoň ten symbolický príspevok za roky, ktoré strávili v pracovnotechnických táboroch.
Čiže prosil by som a odporúčal, aby sme naozaj hlasovali za. Je to asi posledný zákon v celej tej sérii za 15 rokov, ktorým rehabilitujeme ľudí postihnutých minulým režimom. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Ďakujem navrhovateľovi a ďakujem aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, pristupujeme teraz k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona ste dostali pod číslom tlače 85 a návrh na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí č. 77.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, nezamestnanosť na Slovensku pomaly, ale isto klesá. Dokonca už nie je ani dvojciferným číslom aspoň teda nezamestnanosť meraná cez disponibilnú pracovnú silu, cez tých, ktorí môžu okamžite nastúpiť do zamestnania, týchto je v evidencii úradov práce 9,75 % podľa posledných údajov za mesiac september. Tí všetci, ktorí sú evidovaní v evidencii úradov práce, tých je necelých 11 %. Ale napriek tomu alebo ja si myslím, že tá nezamestnanosť je stále ešte vysoká, najmä regionálna nezamestnanosť v niektorých regiónoch, napríklad v Rimavskej Sobote je skoro 30 %, a v takom prípade je potrebné na to reagovať aj legislatívnymi návrhmi.
Je tu priestor pre nás, poslancov, aby sme rozšírili napríklad cez nástroje aktívnej politiky trhu práce a mohli vplývať rovnako na znižovanie nezamestnanosti.
Na Slovensku sú regióny, kde je práce dosť. Dokonca je práce viac, ako je dopyt po práci. To sú najmä regióny západného Slovenska. A zasa na druhej strane sú regióny, kde je práce málo a dopyt po práci veľmi vysoký. V takomto prípade je namieste podporiť mobilitu pracovnej sily. Mobilitu za prácou do iného regiónu. To je cieľom návrhu skupiny poslancov, ktorý teraz predkladám. Jeho cieľom je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu nielen občanov, ktorí sú v evidencii úradov práce, ale napríklad aj absolventov škôl pri hľadaní zamestnania.
V minulosti zákon o službách zamestnanosti obsahoval aj príspevok na sťahovanie za prácou, ktorý sa ale poskytoval na náhradu preukázateľných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu nového zamestnania. Tento nástroj aktívnej politiky patril medzi najmenej využívané nástroje v minulom roku, lebo predchádzajúca vláda ho zrušila pred rokom. V minulom roku využilo tento nástroj iba 77 uchádzačov o prácu.
Medzi hlavnými dôvodmi nevyužívania tohto nástroja bola aj suma príspevku poskytovaná, ale najmä zákonom stanovené ostatné podmienky. Napríklad, že s miestom vykonávania práce sa muselo zhodovať trvalé bydlisko. A toto boli podmienky, ktoré boli veľmi ťažko splniteľné pre ľudí, ktorí nemali prácu, mnoho razy nemali z čoho žiť, nieto, aby si nadobudli nehnuteľnosť alebo iným spôsobom získali trvalý pobyt v mieste, kde by si našli prácu.
Tento návrh už neobsahuje viazanie poskytnutia príspevku iba na zmenu trvalého pobytu, ale rozširuje možnosť získať tento príspevok okrem tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce aj na absolventov škôl.
Podmienkou získania tohto príspevku je preukázanie zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu, platnej pracovnej zmluvy a zmluvy o ubytovaní alebo podnájme. Predkladaný návrh obsahuje zavedenie jednorazového príspevku vo výške najviac 15-tis. korún, ktorý by mal pokryť prvotné výdavky zamestnanca až po vyplatenie prvej mzdy, t. j. cestovné, stravovanie, nájomné a podobne.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava bude mať priaznivý vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a nebude mať priamy vplyv na verejné financie, pretože financovanie jednotlivých nástrojov, tých existujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce je v kompetencii orgánov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a nemôže prekročiť rozpočtovanú sumu prostriedkov na príslušné rozpočtové obdobie.
Ako príklad, ako to funguje financovanie jednotlivých nástrojov trhu práce, uvediem nástroj, ktorý je v zákone o službách zamestnanosti pod § 53, a to je príspevok na dochádzanie za prácou.
Keď sme tento príspevok do zákona dávali, tak v dôvodovej správe okrem iných bolo konštatovanie, že vyčleňujeme v rozpočte na tento rok na tento nástroj 200 mil. korún, ale skutočnosť napríklad prvého polroka tohto roka bola, že na tento príspevok bolo vyčerpaných iba 3,5 mil. korún. To znamená, predpokladám, že do konca roka tá suma neprekročí sumu 10 mil. korún. Ale vyčlenili sme na to 200 miliónov. Ak je záujem na trhu práce využívať iné nástroje, tak na základe žiadostí úradov práce sa jednoducho presúvajú prostriedky z jedného nástroja na druhý, samozrejme, do maximálnej výšky, ktorá je definovaná zákonom o štátnom rozpočte. Čiže z prijatia tohto návrhu vlastne neznamená nárok na vyššie výdavky zo štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, tak ako pri zmluve medzi Slovenskom a Mexikom, rovnako vás žiadam o podporu tohto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom návrhu zákona je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu občanov a absolventov škôl pri získaní zamestnania.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 77 z 28. septembra 2006 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Pani Angyalová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. A ospravedlňujem sa za čas, išla som zďaleka.
Dámy a páni, nechcem hovoriť dlho, ale chcem pripomenúť niektoré fakty. V novembri 2005 v tejto snemovni po tom, čo došlo k výmene na ministerskom poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa vymenil pán Kaník za pani Radičovú, táto snemovňa schválila zrušenie tohto príspevku, o ktorom hovorí tento poslanecký návrh zákona. Zrušila ho napriek tomu, že exminister, tiež predstaviteľ jednej vtedy z kľúčových strán koalície povedal, že nechce zrušiť tento príspevok, ale ho chce zvýšiť z 10- na 30-tis. korún, lebo predpokladá, že najmä nízka výška tohto výsledku demotivuje ľudí žiadať oň.
Pani, vtedy ministerka Radičová sa niekoľkokrát vyjadrovala na túto tému. Okrem iného povedala aj tieto vety. Citujem: "Riešiť čiastkové problémy prostredníctvom stále nových dávok je nesprávne a v sociálnej politike neštandardné." Hospodárske noviny z novembra 2005.
Druhý citát: "Tento príspevok som navrhla vylúčiť zo zákona, lebo bol vlastne nízky. Oslovil veľmi malú cieľovú skupinu a bol administratívne náročný." Denník Sme 8. 11. 2005.
Keď sa pozriete na túto novelu, má tri novelizačné body plus účinnosť. Vtedy sme schvaľovali novelu sociálnych zákonov, ktorá, pokiaľ si dobre spomínam, mala viac ako 80 novelizačných bodov. Nemyslím si, že bolo také zložité tieto tri novelizačné body aj spolu s argumentáciou, ktorá sa dnes nachádza v dôvodovej správe vložiť do novely, ktorú sme vtedy prijímali. Napriek tomu vtedajšia koalícia sa rozhodla, že príspevok zruší.
Dnes všetci ľudia, ktorí vtedy boli poslanci uvedení medzi predkladateľmi tejto novely, hovoria, že príspevok treba opätovne zaviesť, pretože existuje analýza, že kvôli nízkej výške a kvôli tomu, že tam existovala podmienka trvalého pobytu nebol dostatočne atraktívny, v roku 2004 ho čerpalo 59 ľudí, v roku 2005 47 ľudí.
Myslím si, že to je očividný rozpor. Som presvedčená, že postoj sa zmenil najmä preto, lebo sa zmenila garnitúra. Chcem povedať, že si myslím o tomto príspevku, mám svoje predpoklady, že by mohol byť naozaj zmysluplný. Ale nevieme s istotou určiť, či je to naozaj kvôli administratívnej náročnosti, kvôli trvalému pobytu alebo kvôli výške, prečo tento príspevok nebol odčerpaný. Potrebujeme analýzu, a preto najvhodnejší nástroj, ktorý v tejto chvíli máme, podľa mňa nie je novela, ktorá opätovne zavedie tento príspevok, ale tzv. pilotné testovanie.
To navrhuje aj ministerstvo financií vo svojom stanovisku k tomuto návrhu zákona a myslím si, že touto cestou by sme sa mohli uberať. Táto koalícia určite chce podporovať mobilitu za prácou spôsobom, ktorý umožní rodinám, ktoré si aktuálne nedokážu zabezpečiť svoj príjem, aby si ho zabezpečili práve mobilitou za prácou.
Ale myslím si, že tento nárok v takomto kontexte, v tejto podobe je iba politickým gestom zo strany opozície a že by nebolo rozumné najmä vďaka tomu, že môže dôjsť k tomu, že určité skupiny, ktoré nechcú byť cielené týmto nástrojom, by tento nástroj použili a vybrali by peniaze zo štátneho rozpočtu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nie je preto účelné pred testovaním toho, prečo vlastne bol vtedy využívaný málo, túto novelu schváliť.
Preto v tejto chvíli ja osobne sa zdržím hlasovania ohľadom tohto zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú na vaše vystúpenie. Chcem sa opýtať navrhovateľa a spravodajcu, či chcú reagovať?
Navrhovateľ, nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Ja by som chcel poprosiť kolegyňu Angyalovú, urobil som všetko preto doteraz, aby sa tento návrh nespolitizoval. To znamená, rokoval som aj s opozičnými, aj s koaličnými stranami a vysvetľoval som, že je to vecný návrh, ktorý nereaguje na zmenu garnitúry, pani kolegyňa. Vôbec nie, ale reaguje na zmenu na trhu práce a poviem prečo.
No, áno, ten nástroj v istej podobnej verzii existoval aj za predchádzajúcej vlády a on mal ale také parametre alebo také podmienky, preto sa nevyužíval. Ak niekto mal získať príspevok vo výške 10-tis. korún a bol z Rimavskej Soboty a podmienkou nároku bol trvalý pobyt v Žiline, no, ja si viem dobre predstaviť, neviem, ako ten človek môže získať trvalý pobyt v Žiline, keď je dlhodobo nezamestnaný v Rimavskej Sobote. To z jednoduchej analýzy tých podmienok vychádza, ale aj z analýzy, terajšej analýzy trhu práce.
Poviem vám konkrétne príklady z dennej tlače. Dnes je taká situácia, to nebolo pred dvomi rokmi. Volkswagen dnes nemá, resp. potrebuje pracovné sily. Už sa obrátil aj na voľné zahraničné trhy, napríklad z Poľska z 200 prijatých v máji ich tam je dnes 15. Obracajú sa na Rumunsko, Bulharsko a dokonca hovoria o tom, že treba uvoľniť trh aj z Ukrajiny, pretože v tomto našom regióne niet voľnej pracovnej sily. Ja som z trnavského regiónu.
V Trnave ešte Citroen Peugeot neprodukuje, ešte len zajtra budú otvárať fabriku a už majú problémy so zamestnaním alebo teda s vhodnou pracovnou silou. V našom regióne sa už povráva, že keď nebude dosť pracovnej sily na Slovensku, že nie je problém priviezť 500 robotníkov z Turecka. No, toto je nová situácia. A ak teda v Rimavskej Sobote je takmer 30-percentná nezamestnanosť a sú tu ľudia, ktorí by prácu prijali a sa presťahujú za prácou, budú na týždňovky chodiť, lebo tak ľudia sú zakorenení v prostredí, kde žijú a majú svoje rodiny, že im treba vytvoriť také podmienky, aby mohli tú prácu prijať. Samozrejme, neviazať to na trvalý pobyt v mieste vykonávania práce, čiže tento návrh, ja si myslím, že život ukazuje, že takýto nástroj je potrebný. Či bude využívaný, ukáže život.
Pre iné nástroje sme v rozpočte vyčlenili oveľa, oveľa viac peňazí, napríklad, aby ľudia dochádzali za prácou 30 - 50 km a refundujeme im náklady do výšky 2-tis. korún 9 mesiacov, a predsa sme z 200 mil. vyčerpali 3,5 mil., čiže peňazí na to je. Ja si myslím, že treba reagovať rýchlo.
Iste, môžete povedať, že však pripravíme komplexnú novelu zákona o zamestnanosti a v tej už to bude. No, ja si myslím, že tu každý mesiac hrá rolu. A ja by som bol rád, keby sa naši ľudia zamestnali skôr ako tureckí robotníci alebo z Ukrajiny. Ja si myslím, že na Slovensku je zatiaľ dosť ľudí bez práce a v prvom rade by sme ju mali vytvárať pre nich. Ale priznám sa, že myslel som, že toto bude jeden z mála zákonov z našej dielne, ktorý sa nespolitizuje.
Čiže chcem vás poprosiť, naozaj nemal som zlý úmysel, to, že to predkladáme teraz, keď sa zmenila garnitúra. My podporujeme dobré návrhy, ktoré považujeme za dobré, aj vaše poslanecké návrhy a budeme za ne hlasovať. Čiže by som poprosil, keby ste takýto prístup zachovali aj pri tejto iniciatíve. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte bude reagovať pani poslankyňa.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán kolega, vo väčšine prípadov sociálnych zákonov si myslím, že nie je veľmi dobré, ak sa politizuje.
Ja som sa pokúsila ukázať to, čo sa stalo v minulosti, aby bolo úplne zrejmé, ako proste púť tohto nástroja prebiehala. Boli ste medzi tými, čo hlasovali za zrušenie, pričom bolo veľmi jednoduché aj pred rokom urobiť tieto tri novelizačné body a vložiť to do novely, ktorá bola, pretože ešte ďalšia bola za tým. Kedykoľvek to bolo možné, mali ste dostatok poslancov, mohli ste to urobiť. Hlasovali ste vtedy, samozrejme, v balíku, ale aj za zrušenie tohto.
Teraz, hoci sa veľmi informácie o tomto príspevku nezmenili, navrhujete, aby sa opätovne zaviedol už so zmenenými podmienkami. Zvýšený o 5-tis. korún, hoci 10-tis. sa považovalo za málo. Nie som si istá, že 15-tis. je už tá magická hranica, keby to mohlo byť už zaujímavé, myslím si, že je čestné nerobiť zo sociálnych zákonov trhací kalendár, skúšať znova novelu, a keď sa nepodarí, tak zase budeme meniť? Myslím, že pilotné testovanie je ideálny nástroj. Vyskúšajme, čo vlastne vadilo na tom príspevku. Ak sa ukáže, že je naozaj zmysluplný a že sa dajú vyladiť podmienky toho príspevku tak, aby bol zmysluplný, aby naozaj cielil ľudí, ktorých má cieliť, potom sa o tom môžeme zhovárať, že ho opätovne zavedieme do systému. Toľko som chcela povedať.