návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 104).
Nie je tu pán spravodajca Mikuš? Jozef Mikuš. Je niekto z výboru pre financie, rozpočet a menu, kto by mohol? Pán predseda, mohli by ste uviesť? Kto má splnomocnenie? Poprosím o chvíľočku strpenia.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k návrhu zákona, ktorým sa mení daň z príjmov. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu zákona skupiny poslancov.
P. Paška, predseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme o tom, že podľa § 73 ods. 3 prerokujeme zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131, za 56, proti 1, zdržalo sa 74.
Konštatujem, že sme neodsúhlasili prerokovanie uvedeného návrhu v druhom čítaní.
Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ide o tlač 105. Dávam slovo pani poslankyni Jane Laššákovej, aby uviedla hlasovanie.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129, za 62, proti 12, zdržalo sa 54, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme neschválili prerokovanie uvedeného návrhu v druhom čítaní.
Budeme pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Ide o tlač 106. Pán poslanec Gábor Gál, poprosím vás, uveďte hlasovanie.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 53, proti 5, zdržalo sa 71, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme sa neuzniesli, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Je to tlač 103. Poprosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby uviedla hlasovanie.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona, odporúčam, pardon, prepáčte. Prosím, pán predsedajúci, aby som informovala, že v rozprave vystúpili traja poslanci: poslankyňa Tóthová, Lipšic a Mečiar. V rozprave padol procedurálny návrh, aby táto snemovňa hlasovala o tom, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného ústavného zákona. Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 131, za 78, proti 52, nehlasoval 1.
Schválili sme procedurálny návrh a nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu.
Ďakujem pekne.
K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, tým mi odpadajú ďalšie povinnosti. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Týmto sme odhlasovali všetky prerokované body programu.
Pristúpime teraz, tak ako sme odsúhlasili všeobecným súhlasom a postojom, k rokovaniu o
návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 125 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov členov poslaneckého klubu za stranu SMER - sociálna demokracia.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či chce niekto ústne. Pán poslanec Slafkovský, chcete do rozpravy k tomuto návrhu? Nie. Technici, vypnite pána poslanca Slafkovského. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu.
Keďže podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nie je v tomto prípade ustanovená tajná voľba, podávam návrh, aby sme o tejto voľbe a odvolaní hlasovali verejne jedným hlasovaním. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Konštatujem, že budeme hlasovať verejne jedným hlasovaním. A dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako ste ich dostali uvedené v tlači 125. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 123, za 118, zdržali sa 2, nehlasovali 3.
Konštatujem, že sme schválili návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec, predseda Novotný, procedurálny návrh? Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Rád by som ešte len jeden oznam povedal. Chcel by som pozvať všetkých poslancov Národnej rady v čase od 12.00 do 15.00 hodiny do rokovacej miestnosti Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, kde sa uskutoční prezentácia Ligy proti reumatizmu a odborníkov z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Zároveň bude možnosť vyšetriť si kostnú hustotu denzitometrom na prevenciu osteoporózy. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem. I ja by som len chcela poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, a teda im pripomenúť, že budeme mať krátku schôdzu výboru o 15.00 hodine. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte ja využijem túto príležitosť a znovu pozývam predsedov jednotlivých výborov Národnej rady na stretnutie vedenia Národnej rady po skončení o 12.30 hodine. Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať v rokovaní programu 5. schôdze prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Návrh je pod číslom 107. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí číslo 107.
Pán poslanec Kondrót, uveďte návrh zákona. (Ruch v sále.) Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, slovenské vlády rok čo rok deklarujú snahu o informatizáciu Slovenska. Rok čo rok sa míňajú na tento účel nemalé finančné prostriedky, ale, bohužiaľ, len míňajú. Príčin je viac. Jedným z nich je určite jav, ktorý môžem smelo nazvať rezortizmus, ale nebudem sa momentálne venovať analýze tohto pojmu.
Ponúkam riešenie tohto problému, lebo podľa mňa súvisí s nevhodne nastavenými kompetenciami orgánov ústrednej štátnej správy... (Sústavný ruch v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážení kolegovia, poprosím o pokoj v sále. Tak nevytvárame vhodný priestor na vystúpenie rečníka. Poprosím o pokoj a porozumenie.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Minulá vláda schválila Národný strategický referenčný rámec. Operačný program Znalostná ekonomika obsahoval i časť informačná spoločnosť. Tento operačný program bol logicky priradený k ministerstvu financií. Táto skutočnosť sa však neodrazila v zmene príslušných právnych predpisov. Nutnou podmienkou budovania znalostnej ekonomiky je budovanie informačnej spoločnosti. Informačnú spoločnosť nie je možné účinne a rýchle naštartovať bez toho, aby nedošlo k vybudovaniu informačných systémov verejnej správy. Základom k jej budovaniu je e-Government.
Keďže ministerstvo financií je sektorovo najviac previazané ministerstvo s celou verejnou správou a je zodpovedné každoročne za prípravu štátneho rozpočtu, je logické, že by malo byť práve ono partnerom Úradu vlády v oblasti informačných systémov verejnej správy. Informatizácia verejnej správy v gescii Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstva financií je kľúčová nielen pre optimalizáciu verejnej správy, ale i pre včasné získanie informácií potrebných pre politiku vlády aj celej verejnej správy. Takýto prístup navyše zabezpečí lepšiu kontrolu vynakladania verejných prostriedkov na všetkých úrovniach verejnej správy, priblíži verejnú správu občanom a zjednoduší podnikateľské prostredie. Výsledkom budú nižšie spoločenské náklady tak na strane verejného, ako i súkromného sektora, aj samotného občana.
Moderná, efektívna a transparentná štátna verejná správa je jeden z kľúčových cieľov ministerstva financií na ceste k vedomostnej spoločnosti cestou úspor a zlepšenej správy verejného majetku. Ministerstvo financií vzhľadom na cieľ a záväzok vlády zväčšiť celospoločenskú solidaritu má eminentný záujem na vyššej dynamike rastu HDP, na rýchlom odstraňovaní nezamestnanosti, čo nie je možné bez konsolidácie verejných výdavkov cez ich reformu. V hre je i nemalá úspora ľudských zdrojov tak na strane verejného sektora, ako i na strane občana a súkromného sektora. Zjednodušenie algoritmizácie informačných tokov a ich vzájomná previazanosť prinesú nielen vďaka časovej úspore vyššiu kvalitu života a dlhoročný rast HDP na úroveň jedného až dvoch percent. Tým sa aj verejné financie stanú viac konsolidovanými a vznikne väčší priestor na budovanie sociálneho štátu.
Vybudovanie informačnej spoločnosti a e-Governmentu považuje ministerstvo financií za kľúčový prvok na projektovanie a stabilitu verejných financií, ako i na budovanie moderného sociálneho štátu. Kvalita informačného toku a jeho previazanosť nielen na úrovni centrálnej štátnej správy nielenže postupne zlepší celý profil financovania verejného sektora, ale bude mať vplyv na rovnomernejšie čerpanie štátneho rozpočtu, lepšie prognózovanie výdavkov a konečne sa dopracujeme k merateľnosti efektivity výdavkov v jednotlivých kapitolách. Okrem toho sa verejné financie dostanú pod verejnú kontrolu, čím sa zvýši participácia občana na spoločenských veciach.
Je zrejmé, že poriadok vo verejných financiách zlepší účinnosť fiškálnej politiky vlády, priblíži rezorty k programovému rozpočtovaniu, zrýchli hospodársky rast, čím vzniknú ďalšie zdroje na odstraňovanie regionálnych disparít, odstraňovanie chudoby a znižovanie nezamestnanosti, a teda i sociálnej nerovnováhy ako hlavného problému ekonomiky Slovenskej republiky.
Žiaden z rezortov preto nie je tak priamo motivovaný na raste dynamiky príjmov štátneho rozpočtu ako kľúčové hospodárske ministerstvo a to je ministerstvo financií. Ministerstvo s kľúčovou hospodárskou kompetenciou, ktoré je podľa mňa zodpovedné za rozpočet verejnej správy. Práve toto ministerstvo je motivované dosahovať maximálnu efektivitu výdavkov. Preto som toho názoru, že by spolu s takouto kľúčovou zodpovednosťou malo dostať do rúk i hlavný nástroj na jeho realizáciu, za ktorú ja považujem budovanie digitálnej vlády a informačnej spoločnosti.
Toto sú hlavné dôvody na predloženie predmetného návrhu uvedeného ako tlač 35 a súčasne vás, vážené kolegyne, kolegovia, žiadam o jeho podporu.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kondrótovi za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovom spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony (tlač 107), v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako i o finančnom dosahu na rozpočet obcí a vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúceho oblasť životného prostredia. Problematika tohto návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 107 a podľa § 71 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.
Toľko, pán predsedajúci, spravodajská informácia k predloženému návrhu zákona pána poslanca Kondróta.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Cabaj, za uvedenie spravodajskej správy.
Teraz, vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.
Vzhľadom na neexistenciu diskusie predpokladám, ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nehlásia. Ďakujem pekne. Ďakujem obom, aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi, za účasť.
Vážené kolegyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vzhľadom na to, že sa blíži 12.00 hodina, prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny, kde sa stretneme na hodine otázok. Ďakujem vám za aktívnu a korektnú účasť. Dvanásť tridsať, teda o pol jednej.
(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Tretí deň rokovania
5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. októbra 2006 o 14.00 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, poprosil by som vás, aby ste zaujali miesta, aby sme mohli začať popoludňajšie rokovanie. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som vás poprosil, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Rovnako by som si dovolil požiadať aj členov vlády.
(Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze Národnej rady pravidelným bodom
hodina otázok,
ktorý týmto otváram. Poslanci písomne položili včera do 12.00 hodiny 35 otázok predsedovi vlády a členom vlády 117 otázok.
Chcem skonštatovať, že ide o rekordný počet otázok v porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím. Opäť, žiaľ, sa opakuje situácia, na ktorú som sa snažil upozorniť na predchádzajúcej schôdzi, že niektoré z otázok sa opakujú.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.
Teraz poprosím pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok nasledujúcich neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov, ktorí budú poverení ich zastupovaním pri odpovediach na otázky.
Neprítomný je pán minister hospodárstva Jahnátek, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste vo Vietname a Singapure a bude ho zastupovať pán minister financií Počiatek. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Požiadam vás, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli vyžrebované a adresované vám.
Prvá otázka je od pána poslanca Galbavého a znie: "Aké máte kritériá na prideľovanie finančnej pomoci z vašej osobnej finančnej rezervy, ktorá sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšila o viac ako dvojnásobok, zvýšil sa rovnakou mierou aj počet žiadostí?"
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za túto otázku a rešpektujem, že poslanci Národnej rady vykonávajú prostredníctvom otázok kontrolnú činnosť a chcú vedieť, ako sa využívajú finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii predseda vlády.
Predovšetkým chcem zdôrazniť, že v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov o použití prostriedkov rezervy predsedu vlády rozhoduje aj predseda vlády a nie sú stanovené žiadne zákonné kritériá. Preto je na predsedovi vlády, a je tu určitá tradícia aj z minulosti, ako si nastaví použitie týchto finančných prostriedkov. Táto rezerva sa vytvára na krytie nepredvídaných výdavkov, ktoré sú nevyhnutné a naozaj aj toto bol hlavný dôvod, prečo navrhujeme zvýšiť v roku 2007 túto sumu.
Len pre zaujímavosť chcem uviesť, že od roku 2003 do roku 2006 bola rezerva predsedu vlády vo výške 50 mil. Sk. Dovoľte mi teraz, pán poslanec, informáciu, ako vyzerá rok 2006. V roku 2006 z týchto 50 mil. korún bolo vyčerpaných ešte predchádzajúcim pánom predsedom vlády 33 mil. 96 tis. 745 korún, čiže je to v podstate viac ako polovica. Zostatok je už iba 12 mil. korún, pretože, ako je všeobecne známe, táto vláda viazala určité výdavky, a to sa týka aj tejto rezervy predsedu vlády. Čiže, v podstate od okamihu, ako som nastúpil do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky, som mal k dispozícii ako rezervu z pôvodných 50 mil. korún iba 12 mil. Sk, hoci to bolo presne na polovičke tohto rozpočtového roku.
Vláda nastupovala začiatkom júla tohto roku. Ja, samozrejme, v žiadnom prípade nebudem teraz robiť rozbor toho, ako boli použité finančné prostriedky, povedzme, do 30 júna, ale len som chcel uviesť, že bola minutá väčšia časť ako polovička. Aby som sa dostal k vašej konkrétnej otázke, či sa zvýšil aj počet žiadostí, tak budem veľmi konkrétny. Od januára 2006 do júna 2006 teda za prvých 6 mesiacov, keď bolo minutých tých 33 mil. Sk, bolo zaevidovaných 83 žiadostí. Z toho 58 žiadostí bolo od občanov a 25 od inštitúcií činných hlavne v sociálnej oblasti. Od júla, toto je zaujímavé, pán poslanec, k dnešnému dňu za necelé 4 mesiace už bolo zaevidovaných 174 žiadostí o finančnú pomoc predsedovi vlády, čo je prakticky dvojnásobný nárast a tento trend je čím ďalej, tým vyšší, čím ďalej, tým viacej žiadostí prichádza.
Pán poslanec, chcem nielen vás, ale aj všetkých ostatných členov Národnej rady Slovenskej republiky ubezpečiť, že overujeme každú jednu žiadosť, či nedošlo napríklad k opakovanej žiadosti. Lebo stávalo sa, že niekto požiadal pred dvoma rokmi, dostal od predsedu vlády určitú výpomoc a znovu žiadal ďalšie a ďalší rok.
Najpodstatnejšia informácia pre vás, pán poslanec, ale je, že ja som z tých 12 mil. korún ešte ani korunu neminul. Pretože momentálne dávame dohromady všetky žiadosti a chceme, aby boli čo najefektívnejšie použité. Pokiaľ ide o 174 žiadostí o finančnú pomoc, ktoré prišli len za štyri mesiace, teda dvojnásobný nárast, a to nás teda viedlo, aby sme v roku 2007 uvažovali o väčšej rezerve predsedu vlády, je to 102 žiadostí od občanov, a asi vás nebude prekvapovať, ak poviem, že žiadateľmi sú hlavne občania, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Každú jednu žiadosť individuálne preverujeme v mieste bydliska občana na sociálnom odbore na miestnom úrade, u starostu na miestnom zastupiteľstve.
A chcem potvrdiť, že niektoré rozhodnutia, ktoré sú poprijímané, sú síce zákonné, ale nie sú spravodlivé a my tieto nespravodlivosti niekedy chceme nahradiť nejakým drobným príspevkom, ako sa to bežne robilo aj v minulosti. Organizácie podali v tomto období štyroch mesiacov 45 takýchto žiadostí. Sú to hlavne školy, škôlky, charitatívne a cirkevné inštitúcie, hlavne požadujú príspevok na stravovacie zariadenia, na zatepľovanie, opravu budov, prípadne na podporu objektov pre deti a mládež. A 27 žiadostí došlo z obcí. Obce žiadajú príspevok hlavne na opravy a rekonštrukcie majetku v správe obce. Pokúsil som sa poskytnúť vyčerpávajúcu informáciu. Ešte raz opakujem, nárast žiadostí viac ako dvojnásobný len za štyri mesiace. Rovnako potvrdzujem, že ani koruna z tejto rezervy predsedu vlády nebola zatiaľ použitá, lebo spracúvame tieto žiadosti.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán premiér.
Pán poslanec Galbavý, doplňujúca otázka? Máte dve minúty. Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Vážený pán premiér, v prvom rade ďakujem za otázku. Keď som formuloval ja moju otázku, tak nechcel som spochybniť váš dobrý úmysel pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Ale myslím si, že nie celkom sa dokážem stotožniť s tým, čo ste povedali, že nárast žiadostí je dvakrát vyšší, ako bol predtým. Predsa objem peňazí vo vašej osobnej rezerve by nemal priamo úmerne narastať k narastaniu požiadaviek a žiadostí. Som presvedčený, že 50 % prípadov, ktoré chcete zachraňovať, by sa mali riešiť systémovo v rámci aktivít ministerstva práce a sociálnych vecí, prípadne v rámci aktivít ministerstva zdravotníctva. Ďalším 50 % sa dá zabrániť prijímaním systémových opatrení od protipovodňových až po protipožiarne opatrenia.
Prepáčte, pán predseda vlády, v tejto súvislosti si dovolím vysloviť jedno podozrenie, keď ste si tak extrémne navýšili objem peňazí do vašej osobnej rezervy až o 75 mil. korún, že okrem vášho dobrého úmyslu pomáhať tým, ktorí to potrebujú, je tu ešte predsa jeden úmysel, ktorý hovorí o tom, že si chcete posilniť svoju osobnú popularitu, že chcete z toho osobne politicky profitovať cez peniaze, o ktorých budete rozhodovať vy, komu ich dáte, alebo nedáte. Prepáčte, že som zašiel až tak ďaleko a vyslovil som toto podozrenie. Máte príležitosť, aby ste mi ho vyvrátili.
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte na doplňujúcu otázku.
R. Fico, predseda vlády SR: Samozrejme, že by ma prekvapilo, keby vaše otázka bola iba bona fide. Vždy budem hľadať aj zlý úmysel vo vašej otázke, ale je to rešpektujem, ste opozičný poslanec.
Chcem znovu zopakovať, pán poslanec, že naozaj za štyri mesiace došlo k podaniu 174 žiadostí, kým za prvých 6 mesiacov to bolo iba 83 žiadostí. Čiže, je to dvojnásobný počet len za štyri mesiace. Ak takto ten trend bude pokračovať do decembra, tak čakáme, že tých žiadostí bude 250 až 300, čo je jednoducho možno štvornásobok toho, čo došlo za prvých 6 mesiacov.
Ďalej chcem povedať, že sa stotožňujem s vašimi slovami, veci treba riešiť systémovo, tak ako ste to napríklad vy urobili, keď ste zobrali invalidným dôchodcom všetky dôchodky. To je systémové riešenie, samozrejme. (Potlesk.) Ale sú prípady, no chcem sa k tomu vrátiť, chcem povedať, že 25 000 invalidným dôchodcom ste prehodnotili invalidné dôchodky tak, že veľa ľuďom invalidné dôchodky boli vzaté a mnohým boli znížené. Ústavný súd povedal, že je to protiústavné a dnes sa k tomu musíme vrátiť. Tieto zdroje, ktoré má predseda vlády k dispozícii, sú potrebné najmä v prípadoch, keď už neexistuje právny prostriedok alebo už nie je titul právny, aby sme tomuto človeku pomohli.
Pán poslanec, musíte sa s tým stretávať pravidelne. Určite sa na vás obracajú ľudia. Predložia vám kopu dôvodov a argumentov a naozaj preukážu, že už nie je možnosť obrátiť sa na nejaký úrad, ktorý z hľadiska zákona môže poskytnúť nejakú sociálnu pomoc alebo inú dávku. Vtedy prichádza takýto výnimočný mechanizmus, že, či už ľuďom, inštitúciám, ako sú školy, alebo obce takýmto spôsobom pomáhame.
Pán poslanec, máte právo mi kedykoľvek položiť túto otázku. Ja som pripravený na každej schôdzi Národnej rady, ak budem odpovedať, vracať sa k vyhodnoteniu toho, ako sú tieto zdroje používané. Ešte raz pripomínam, 12 mil. korún sami sme si skrátili vo vláde o 4 mil. korún a ešte ani koruna z týchto zdrojov nebola využitá. Čiže, dopredu hovoriť o nejakom podozrení alebo zlom úmysle, je trošku predčasné.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Druhá vyžrebovaná otázka pre vás je od pani poslankyne Laššákovej a znie: "Vážený pán premiér, mnohé záväzky z Programového vyhlásenia vlády sa začali plniť v rekordne krátkom čase. Niektoré záväzky vláda odložila na ďalšie roky. Ktoré z cieľov novej vlády, ktoré sa ešte nedostali do procesu realizácie považujete na prioritné v najbližšom období?"
R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku. Pokúsim sa byť maximálne stručný.
Po prvé chcem povedať, že programové vyhlásenie vlády sa nedá naplniť za 100 dní. A do určitej miery aj musím odmietnuť pokusy o akési hodnotenie plnenia vládneho programu za tri mesiace. To tu nikdy nebolo. Programové vyhlásenie je na štyri roky, napriek tomu si myslím, že sme urobili veľa, pokiaľ ide o plnenie základných cieľov z tohto hlavného programového dokumentu. Avšak, pokiaľ ide o základné ciele v najbližšom období, chcel by som predovšetkým povedať, že vláda Slovenskej republiky má záujem podporovať investície, ktoré povedú k produkcii výrobkov s vyššou priamou hodnotou a ktoré zásadným spôsobom zvýšia aj konkurenčnú schopnosť Slovenska na globálnych svetových trhoch. Ja teraz nechcem robiť z toho preteky. Vždy sa robili preteky z toho, kto prvý príde a oznámi, že niekto má prísť a má niekto vytvoriť nejaké pracovné miesta. Budeme tieto veci oznamovať až potom, ak budú veci dohodnuté, podpísané. Ale pravda je taká, že Slovensko je naďalej zaujímavý priestor pre zahraničné investície. O mnohých vážnych veciach sa diskutuje aj v týchto dňoch a v týchto týždňoch a ja verím, že vláda bude mať šancu informovať slovenskú verejnosť, že sa jej podarilo zabezpečiť ďalšie a ďalšie pracovné príležitosti.
Druhá priorita, na ktorú sa chcem sústrediť, je pochopiteľne budovanie sociálneho štátu. Veď je to podstata programového vyhlásenia tejto vlády, a to predovšetkým v oblasti pomoci ohrozeným skupinám obyvateľov, ale všetko pri plnení maastrichtských kritérií. To chcem maximálne zdôrazniť. Preto aj rozpočet na rok 2007 je postavený tak, že rozpočet plánuje s deficitom vo výške 2,9 %, čím dávame jasne najavo, že termín zavedenia eura v roku 2009 je stále reálny. Takže, to sú také hlavné dva body, na ktoré sa chceme sústrediť v najbližšom období.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka? Nie.
Ako tretia bola vyžrebovaná opäť otázka pani poslankyne Jany Laššákovej: "Pán premiér, bude vláda Slovenskej republiky podporovať politiku verejného vlastníctva, aby predišla korupcii a nehospodárnosti v súkromnom sektore?"
R. Fico, predseda NR SR: Programové vyhlásenie vlády jednoznačne odmieta privatizáciu strategických spoločností. A takto sa aj bude vláda správať počas celého štvorročného obdobia. Napriek tomu, že štát dnes vlastní v niektorých strategických firmách 51 % akcií, privatizačné zmluvy boli urobené tak zle, že štát prakticky nekontroluje tieto podniky, čo spôsobuje Slovenskej republike obrovské ťažkosti.
Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj štát môže byť dobrý hospodár a veď netreba chodiť ďaleko. V Európe máme množstvo veľmi kvalitných firiem v štátnom vlastníctve, ktoré sú dôkazom toho, že aj štát môže spravovať majetok. Ja by som uviedol napríklad ČEZ v Českej republike alebo aj mnohé iné spoločnosti. Preto by som chcel na otázku pani poslankyne Laššákovej odpovedať, že vláda Slovenskej republiky nielenže nebude pristupovať k odpredaju štátnych podielov v strategických spoločnostiach, ale všade tam, kde štát má určité pozície v sprivatizovaných spoločnostiach, urobíme nevyhnutné kroky, aby sa pozícia štátu posilnila.
Ja napríklad osobne veľmi vítam rozhodnutie o zastavení privatizácie bratislavského letiska. Bratislavské letisko je projekt, ktorý je schopný prežiť aj bez toho, aby sme predávali 66 % akcií Schwechatu. Mohol by som uviesť ďalšie iné projekty, ale nechcem teraz zaťažovať. Čiže, filozofia vlády Slovenskej republiky je v tomto jasne postavená. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Chcete doplňujúcu otázku, pani poslankyňa?
Pán premiér, 15 minút, ktorých je vyhradených ako limit na odpovede na otázky, ktoré boli vyžrebované z otázok poslankýň a poslancov pre vás, uplynulo. Chcem sa vám poďakovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je na ministra financií Jána Počiatka a je od poslanca Martina Pada a znie: "Pán minister financií, akými ekonomickými opatreniami vlády zabezpečíte nárast príjmov v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o 17 mld. korún, ako to uvádzate v štátnom rozpočte na rok 2007?"
Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, z predloženej otázky nie je úplne jasné, akých 17 mld. máte na mysli. Preto skúsim odpovedať komplexnejšie.
Príjmy štátneho rozpočtu sa v roku 2007 rozpočtujú vo výške 308,1 mld., z toho 29,1 mld. tvoria príjmy z rozpočtu Európskej únie. Príjmy z Európskej únie závisia od schopnosti predkladať dobré projekty a preto pre účely zodpovedania tejto otázky je nutné túto sumu od celkových príjmov štátneho rozpočtu odrátať. Po tejto úprave sa príjmy štátneho rozpočtu predpokladajú na úrovni 279 mld., čo je oproti predpokladanej skutočnosti za rok 2006 nárast o 14,7 mld. Rekapitulácia príjmov štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe to potvrdzuje, kde príjmy spolu bez EÚ sú 264 mld. v roku 2006 ku 2007 roku na úrovni 278 mld., čo je tých 14,6 mld., čo je 5,6 % nárast. V uvedenom náraste sa podieľajú najmä daňové príjmy, ktoré tvoria až 88 % príjmov štátneho rozpočtu.
Ale keď sa pozrieme a je nutné špecifikovať príjmy štátneho rozpočtu v metodike ESA a tam je bilancia taká, že nárast príjmov v roku 2007 je až o 24,2 mld. oproti roku 2006, čiže môžeme ísť aj do detailnej štruktúry, ale zhruba je to tak, že príjmy spolu bez EÚ prostriedkov na "esovskom" princípe je 257 mld. v roku 2006, 281 mld. nám v roku 2007, čo je rozdiel 24,1 mld. Prognóza daňových príjmov je založená na makroekonomických predpokladoch ministerstva financií. Tieto makroekonomické predpoklady, ako aj prognóza daňových príjmov je podrobená nezávislému hodnoteniu vo výbore pre makroekonomické prognózy a následne vo výbore pre daňové prognózy. Členmi týchto výborov sú analytici bánk, ako je Slovenská sporiteľňa, VÚB, ČSOB, Tatra banka, ING Bank, Národná banka Slovenska, ako aj ďalšie inštitúcie, ako sú Infostat alebo Slovenská akadémia vied.
Cieľom týchto výborov je poskytnúť nezávislý názor na prognózu ministerstva financií, pričom vyjadrenia jednotlivých členov sú uvádzané v textovej časti rozpočtu. Ministerstvo financií určilo tieto prognózy a potvrdzuje to názor aj tohto daňového výboru, že prognózy všetky sú realistické. Znamená to, že ministrerstvo financií príjmy štátneho rozpočtu ani nepodhodnotilo, ani nenadhodnotilo. Základnou úlohou vlády je udržať vysoký ekonomický rast rozumnou fiškálnou politikou, ktorej hlavným nástrojom je rozpočet verejnej správy. Aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficit na úrovni 2,9 % vrátane nákladov na spustenie druhého piliera dôchodkovej reformy. Ide tak o relatívne masívnu reštrikciu na úrovni výdavkov. Medziročné znižovanie deficitu verejnej správy je základom toho, aby súčasný vysoký rast ekonomiky nebol deformovaný expanzívnou politikou vlády. Takže, širšiu diskusiu na tému rozpočet očakávam v druhom čítaní, ale hlavne pri schvaľovaní rozpočtu, a keby ste chceli ešte nejaké detaily k tým príjmom, tak je to kapitola III rozpočtových príjmov, str. 10 až 19.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Ešte vás poprosím keby ste počkali, pretože pán poslanec Pado, ktorý položil otázku, má právo položiť doplňujúcu otázku. Chcete, pán poslanec, doplňujúcu otázku? Ak áno, máte 2 minúty. Nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister.
Ja som si toto prečítal a ja som sa to pýtal preto, že keď sme spolu rozprávali alebo keď som mal vystúpenie, tak som hovoril o tom, že vláda zatiaľ neprijala nijaké zvláštne opatrenia, ktorými by navýšila príjmovú časť rozpočtu takým razantným spôsobom. A keď som včera hovoril o tom, že míňanie tejto vlády je umožnené výsledkami hospodárenia bývalej vlády, tak nastal veľký šum v sále. V podstate to, čo ste povedali, dali ste mi za pravdu, že hlavnou úlohou vlády je zachovať hospodársky rast krajiny alebo nárast HDP, ktorý zabezpečila ešte bývalá vláda. To je všetko, čo som chcel touto otázkou dokázať.
Ďakujem pekne.
J. Počiatek, minister financií SR: Tak konštatácia, že hlavnou úlohou vlády je zachovať makroekonomický rast, to je pravdepodobne úplne prirodzené, a to, ako sa táto vláda vysporiada s výdavkami, to je kľúčová otázka. Čiže, dôležité je, že táto vláda prijala aj veľké množstvo úsporných opatrení, ktoré umožňujú napĺňanie programového vyhlásenia vlády. A to je veľmi dôležitý moment, o ktorom sa budeme určite v budúcnosti veľa baviť.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi financií pánovi Počiatkovi.
Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil opäť pán poslanec Martin Pado a smeruje k pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k pani Vierke Tomanovej a znie: "Pani ministerka, akými krokmi sa vášmu ministerstvu podarilo za 100 dní pôsobenia vašej vlády znížiť nezamestnanosť na Slovensku v poslednom období pod 10 %. Môžeme teda očakávať, že za ďalšie obdobie to bude pokles o ďalších 1,5 - 2 %?"
(Ruch v rokovacej miestnosti.) Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem vás poprosiť o pokoj v sále.
Nech sa páči, pani ministerka.