V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je niekoľko faktorov, ktoré ovplyvnili pokles nezamestnanosti na rekordných 9,75 %.
Znovu hovorím, že ide o evidovanú nezamestnanosť, no z ktorej sú určité skupiny ľudí vypustení. Sú to napríklad tí, ktorí sú na rekvalifikáciách, ktorých, keby bolo treba, tiež môžu nastúpiť, čiže to percento miery nezamestnanosti ako-takej je v skutočnosti vyššie. Je to, samozrejme, rast hrubého domáceho produktu a vzniku väčšieho počtu pracovných príležitostí najmä u veľkých investorov. Ale v prvom rade je to zamestnanie sa 40 tisíc Slovákov v období sezónnych prác. Čiže, toto je najväčšie množstvo.
V pozitívnom smere musím povedať tiež, že pôsobila aj pracovná mobilita vrátane zahraničnej, ale aj aktívne opatrenia na trhu práce, či už je to aktivácia uchádzačov o zamestnanie hľadať si zamestnanie, vzdelávanie a príprava. Začali sme realizovať nový Národný projekt IIIA - vzdelávanie a príprava na trh práce, zamestnanecká prax, ktorý dáva ešte väčší dôraz na cielené zaraďovanie uchádzačov o zamestnanie do vzdelávania a následne ich umiestňovanie na trhu práce. Vzhľadom na vývoj jednotlivých implementovaných národných projektov sa pristúpilo k navýšeniu rozpočtu na Národný projekt č. 1, a to podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce, prostredníctvom ktorého sa vytvára najviac pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. K aktívnemu znižovaniu nezamestnanosti prispeli, samozrejme, aj projekty zamerané na individuálnu štátnu pomoc formou príspevku a vytvorenie nového pracovného miesta.
Na základe očakávaného pôsobenia rozhodujúcich faktorov, ovplyvňujúcich vývoj miery nezamestnanosti na jednotlivých regionálnych trhoch práce, možno v mesiaci októbri očakávať stagnáciu, a to aj vzhľadom na končenie sezónnych prác a skutočne nepredpokladáme, a keď, tak iba veľmi mierny pokles miery evidovanej nezamestnanosti. Predpokladáme ročnú mieru nezamestnanosti, evidovanú mieru nezamestnanosti v roku 2006 okolo 10,8 %.
Ja budem veľmi rada, keď aj naďalej bude klesať nezamestnanosť a urobíme pre to a robíme pre to všetky potrebné kroky, ale na základe doterajších skúseností vieme, že je vhodnejšie prognózovať rast zamestnanosti a ten bude určite pokračovať. V tejto súvislosti, pán poslanec, si dovolím pripomenúť, rozhodne sa nechválime cudzím perím a nemáme záujem, tak ako ste svojou otázkou na to chceli poukázať, v každom prípade, myslím si, že tí, ktorí tu sedíme, konáme v prospech občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, ktorá politická strana za tým stojí. V tejto súvislosti si pripomeniem znovu, ja predpokladám, že v oblasti sociálnej politiky by mala vždy panovať zhoda ako spoločenský konsenzus.
Ďakujem za porozumenie. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka. A myslím si, že je to poďakovanie za prácu všetkých tých, ktorí pracovali na ministerstve práce, sociálnych vecí pred vaším nástupom. Pretože 99 % opatrení, ktoré ste spomínali, boli prijaté ešte vtedy. Ďakujem pekne.
Ale chcel by som sa vás spýtať, aký máte dojem z toho, keď predseda vlády na rokovaní so svojím kolegom v Taliansku povie, že krajina je zbavená energetickej bezpečnosti, 21 % obyvateľov žije v chudobe a je 14 až 15 % nezamestnaných. Keď dnes vieme, že evidovaná miera nezamestnanosti je pod 10 %. Takže, či je to v poriadku, ak takýmto spôsobom je prezentovaná situácia na Slovensku v zahraničí?
Ďakujem pekne.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pán poslanec, musím povedať, že je prezentovaná správne, pretože podľa Štatistického úradu viete veľmi dobre, že miera nezamestnanosti je predpokladaná viac ako 14 %, evidovaná miera nezamestnanosti je očistená od tých, ktorí sú na rekvalifikačných kurzoch, je očistená od tých, ktorí v súčasnosti sú na práceneschopnosti a viete veľmi dobre, že výška práceneschopnosti absolútne koreluje s výškou nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Čiže, zastávam názor, že pán predseda vlády povedal absolútnu pravdu. Pokiaľ hovoríte o chudobe, budeme môcť chudobu hodnotiť skutočne presnejšie po údajoch, ktoré budú ku koncu decembra tohto roku a môžeme potom hovoriť o serióznych údajoch o chudobe. Pretože už bude mať naša republika skutočne v tejto oblasti seriózne údaje. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Košútová a je pre pána ministra Jureňu - pán poslanec, chcem vás poprosiť, dostali ste priestor aj na doplňujúcu otázku, dostali ste odpoveď.
Ešte raz, tretiu otázku položila pani poslankyňa Košútová a je pre pána ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a znie: "Vážený pán minister pôdohospodárstva, pre rok 2007 môžu poľnohospodári a potravinári po prvýkrát od platnosti zásad prístupového kodanského summitu rátať s úplnou, teda 70 % dotáciou. Čo bude prioritným cieľom pri jej využívaní?"
M. Jureňa, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, povedal som to viackrát, za alfu a omegu považujeme zastavenie zamestnanosti, čiže obrátene, guľa prepadu v zamestnanosti, pretože zamestnanosť, ktorá vznikla ročným úbytkom v posledných rokoch, 5 - 7 tisíc nezamestnaných prichádzalo na úrady práve z vidieka z pôdohospodárstva. V súčasnosti je tam 21 tisíc pracovníkov z pôdohospodárstva, čo ročne zaťažuje štát sumou asi 3,3 mld. korún. No a pochopiteľne, že zásadným pre nás je rast vidieckej ekonomiky, pretože poľnohospodárske subjekty prostredníctvom daní sú priamo prepojené so samosprávou a z toho, ako budú prosperovať naše poľnohospodárske podniky, sa odráža i životná úroveň v našich obciach.
V tejto súvislosti by som chcel spomenúť, že po schválení rozpočtu vo vláde Slovenskej republiky zarezonovali hlasy niektorých odborníkov smerom k pôdohospodárstvu najmä tým štýlom, že peniaze, ktoré pôjdu do pôdohospodárstva, budú neefektívne vynaložené a že treba dať peniaze do znalostnej ekonomiky. Takže, v tejto spojitosti chcem pánom analytikom, ING a Tatra banke, ktorí sa najviac prezentovali, odkázať, že pôdohospodárstvo má tiež svoju znalostnú ekonomiku, že pôdohospodárstvo má svoje univerzity v Nitre, v Košiciach, vo Zvolene, že pôdohospodárstvo má svoju vedu a výskum, aby si bližšie pozreli čísla, že pôdohospodárstvo to nie sú, ako som videl v denníku Sme mláťačku z roku 1847 vyfotografovanú ako prezentáciu súčasnej úrovne pôdohospodárstva. Súčasná úroveň pôdohospodárstva je už úplne niekde inde a veda a výskum ruka v ruke s praxou je využívaná práve v tejto praxi.
Takže zároveň by som ešte jeden moment pripomenul. V tomto roku sa prevalili 30-ročné ceny, v súvislosti so suchom i v Európe i v Amerike sa pohli ľady, dotýka sa to i Slovenska a zdôrazňujem to preto, že je to súvis s globálnymi klimatickými zmenami, ktoré prebiehajú a zdôrazňujem to preto, že ak niekto spochybňuje i z pohľadu využívania potravín, bezpečnosti potravín a ak niekto už vôbec spochybnil otázku sebestačnosti, tak tento rok práve v týchto súvislostiach je príkladom, že potraviny sú stále dôležité.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť i tú realitu, že demografický vývoj sa uberá tým smerom, že o pár rokov bude zase o 1 mld. viacej, bude zase viacej potravín treba a intenzifikácia výroby má stále svoje opodstatnenie.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa opýtať pani poslankyne, či chce položiť doplňujúcu 2-minútovú otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Košútová, poslankyňa: K čomu to?
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Budeme pokračovať otázkou, ktorú položil pán poslanec Juraj Horváth ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Jánovi Kubišovi a znie: "Ako Slovenská republika vníma problém medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom?"
J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no v prvom rade vnímame tento problém s vysokým znepokojením, pretože, pochopiteľne, nemôžeme byť spokojní, keď dve také partnerské krajiny, ako je Ruská federácia a Gruzínsko, sa dostávajú do takéhoto otvoreného problému, ktorý sa vyznačuje rastom napätia a jednoducho krokmi z jednej aj z druhej strany, ktoré mnohokrát neprispievajú k upokojeniu.
Slovensko veľmi aktívne pôsobilo aj pri prijímaní, prerokúvaní a prijímaní záverov Rady Európskej únie počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ 17. októbra, na ktorom som sa zúčastnil a zdôrazňovali sme najmä, že by tento text záverov mal mať jednoznačne pozitívny dosah na riešenie, ale zároveň by mal pomenovať niektoré veci veľmi otvorene, preto len z textu, aby som upriamil vašu pozornosť, z textu týchto záverov.
Rada opätovne vyjadrila vážne znepokojenie EÚ nad nedávnym vyhrotením napätia vo vzťahu Gruzínska a Ruskej federácie, vyzvala obe strany, aby pokračovali v normálnom diplomatickom dialógu. Rada vyjadrila vážne znepokojenie nad opatreniami, ktoré proti Gruzínsku prijala Ruská federácia a nad ich hospodárskymi, politickými a humanitárnymi dôsledkami a nabáda Ruskú federáciu, aby sa zdržala opatrení proti Gruzíncom v Ruskej federácii. Vyzýva tiež obe strany, aby postupovali v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a povinnosťami. A napokon, Rada okrem iného tiež vyzvala obe strany, aby sústredili sa na dosiahnutie pokojného urovnania konfliktov v Abchádsku a v Južnom Osedsku bez akéhokoľvek narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska.
Toto, pokiaľ ide o Európsku úniu, ale Slovensko má určité privilegované postavenie, pretože pôsobí tiež v Bezpečnostnej rade OSN a táto otázka najmä v súvislosti s prerokúvaním správy generálneho tajomníka OSN o Abchádsku bola tiež na stole, rokovalo sa o rôznych návrhoch a napokon sa podarilo prijať istú rezolúciu, ktorá okrem iného opätovne zdôrazňuje, že riešenia, ktoré sa budú hľadať, musia byť bez akéhokoľvek narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska.
Ja som sa telefonicky rozprával s ministrom zahraničných vecí Gruzínska minulý týždeň, na ministerstve zahraničných vecí bolo prijatie tiež pána veľvyslanca Gruzínska, ktorého ja budem prijímať ešte aj budúci týždeň. Komunikujeme s partnermi z Ruskej federácie a snažíme sa skutočne, aby sa zastavila táto špirála a aby sa tie aktivity, ktoré sa prijímajú aj napokon v Ruskej federácii voči Gruzíncom, zastavili, pretože sa domnievame, že idú predsa len ďalej, než je nevyhnutné a správne.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Horváth chce položiť doplňujúcu otázku? Nechce.
Ďalšou otázkou sa obrátil pán poslanec Pado, ktorý tu ale nie je v rokovacej sále, takže budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Kláry Sárközy, ktorá ju položila ministrovi financií - je tu pani poslankyňa - pánovi ministrovi Počiatkovi: "Pán minister, mienite zmeniť prerozdelenie výnosu dane z príjmov na úkor samospráv?"
J. Počiatek, minister financií SR: Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, zavedením fiškálnej decentralizácie sa predpokladalo, že obce a VÚC v roku 2005 dostanú do svojich rozpočtov garantované sumy finančných prostriedkov tak, ako boli rozpočtované v štátnom rozpočte v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a VÚC. Prínos nového systému financovania z výnosu dane z príjmov fyzických osôb sa predpokladal až od roku 2006.
Vývoj ukázal, že obce a VÚC už v roku 2005 získali viac a v nasledujúcich rokoch získajú z výnosu tejto dane vyššiu sumu, ako sa predpokladalo. Predpokladá sa, že oproti pôvodným kvantifikáciám fiškálnej decentralizácie v roku 2007 získa územná samospráva z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zhruba o 6,4 miliardy viac. Vychádzajúc z vývoja výnosu dane z príjmu fyzických osôb a tým aj uvedenej dynamiky rastu príjmov obciam VÚC, ktorá vysoko prekračuje pôvodné dohody s územnou samosprávou o kvantifikácii fiškálnej decentralizácie, ministerstvo financií považuje za legitímne otvoriť otázku o prehodnotení percentuálneho nastavenia prerozdeľovania výnosu dane z príjmu fyzických osôb medzi štát a územnú samosprávu.
V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky ministerstvo financií predpokladá v tomto zmysle pripraviť v roku 2007 novelu zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa komplexne zohľadnia aj zmeny v kompetenciách územnej samosprávy.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, skončili ste?
J. Počiatek, minister financií SR: Áno.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pani ministerka, máte možnosť... Pani kolegyňa, máte možnosť v rozsahu 2 minút, prepáčte, položiť doplňujúcu otázku. Chcete využiť toto právo? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pán minister.
No, myslím si, že ste vašou odpoveďou neuspokojili ani miestnu, ani regionálnu samosprávu, pretože vy ste síce vysvetlili, že tie parametre boli nastavené tak, že vychádzajú kladne, ale treba si uvedomiť, že čoraz viac kompetencií prechádza jednak aj na miestnu, aj na regionálnu samosprávu. A jednak regionálni poslanci a predsedovia vyšších územných celkov pri príprave rozpočtu na rok 2007 s touto vašou otázkou nebudú spokojní. Ale nebudú spokojní ani kandidáti na poslancov a na starostov, ktorí teraz kandidujú v decembrových voľbách.
Takže, musím vám povedať, že táto vaša odpoveď ma neuspokojila, ale skôr zneistila. Myslím si, že nie som sama.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Tak na to by som reagoval len tak, že tu nejde o nejaké zneistenie alebo vôbec tu nejde o to, že idú nejaké voľby alebo niečo. Fakt je ten, že dynamika rastu dane z príjmu fyzických osôb je oveľa väčšia ako dynamika ostatných daní. A je naozaj legitímna úvaha o tom ako nastaviť tie parametre tejto fiskálnej decentralizácie. Čiže, my sa nebránime tomu zhodnotiť, aká je miera prenesených právomocí a ako je naozaj nevyhnutné podporiť ich financovanie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako siedma otázka bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Juraja Horvátha, ktorú kladie ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánovi Kubišovi, otázka znie: "Kedy Slovenská republika prevezme predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN, na akú otázku z agendy OSN počas svojho predsedníctva sa Slovenská republika zameria?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím zároveň oznámiť ukončenie odpovede.
J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, kedy prevezmeme, s vysokou pravdepodobnosťou prevezme Slovenská republika predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN v mesiaci február, čo je pomerne významné, pretože to bude ten mesiac, kedy zase s vysokou pravdepodobnosťou bude aj Bezpečnostná rada OSN rozhodovať o otázke Kosova. A pre nás, ako viete, je otázka Kosova veľmi dôležitá nielen z hľadiska našich priorít zahraničnej politiky, ktoré sú naprosto jednoznačne orientované aj do oblasti západného Balkánu, ale aj vzhľadom na to, že vlastne, keď hovoríme o Kosove, hovoríme o problematike stability regiónu Balkánu, ktorá sa bezprostredne dotýka stability aj Európskej únie a, pochopiteľne, aj nás.
A zároveň hovoríme o problematike, ktorá sa dotýka určitého modelu riešení, ktorý potom, či chceme, alebo nechceme, tu bude tendencia možno uplatňovať v iných oblastiach sveta, a to nehovorím iba o oblastiach, ako je, trebárs, Kaukaz. Preto fakt, že budeme predsedať Bezpečnostnej rade vo februári, je pre nás mimoriadne dôležitý, my sa na neho pripravujeme nielen ako predsednícka krajina, ale aj z hľadiska meritórneho a špeciálne sa sústredíme aj počas najbližšieho obdobia na to, aby sme si konzultovali osobitne otázky Kosova.
Čo to znamená predsedníctvo Bezpečnostnej rady? Predsedníctvo Bezpečnostnej rady znamená, že nielen my navrhneme mesačný program rokovania, ktoré si musíme nejakým spôsobom skonzultovať s našimi partnermi, a ktorý vlastne odráža výsledok bilaterálnych rokovaní, ale tak isto aj konzultácie so sekretariátom a s inštitúciami. Na záver takéhoto predsedníctva my ako každý predseda dáva istý súhrn činností počas predsedníctva a predseda Bezpečnostnej rady tak isto reprezentuje Bezpečnostnú radu navonok, nielen v rámci systému OSN, ale aj v prípade, trebárs, keď Bezpečnostná rada cestuje na výjazdové zasadania, čo sa niekedy stáva alebo rokuje so zahraničnými partnermi. Je to mimoriadne zodpovedná úloha.
Každá predsednícka krajina si zároveň stanovuje určitú špecifickú tému, ktorej by sa chcela venovať počas svojho predsedníctva. Slovenská republika si stanovila vlastne, keď si koncipovala svoje pôsobenie v Bezpečnostnej rade, určitú takú tému, ktorú pokladáme za mimoriadne dôležitú, je to reforma bezpečnostného sektora. S týmto pojmom, pochopiteľne, sa v minulosti spájali predovšetkým reformné opatrenia vo vojenskej oblasti. Dnešný pohľad však zdôrazňuje stále viacej širší komplex otázok a komplexný prístup vrátane reformy polície, súdnictva a spravodajských služieb ochrany hraníc, ale aj vzdelávania a všeobecného ekonomického rozvoja. A je to napríklad aj taká problematika, ako je demobilizácia v prípade, že dochádzalo k vojnovým konfliktom, ozbrojeným konfliktom a zaraďovanie príslušníkov rôznych ozbrojených frakcií do mierového života.
Z tohto pohľadu, pretože mám s tým aj osobné skúsenosti, chcem zdôrazniť, že je to téma alebo je to oblasť, na ktorej sa niekedy láme výsledok, trebárs, aj mierových rozhovorov a rokovaní, pretože, keď sa dosiahne aj politická dohoda, potom sa často stáva, že tie bojujúce strany a príslušníci jednotlivých frakcií si nenachádzajú miesto v civilnom živote, jednoducho odmietajú sa do neho zaradiť, ostávajú pod vplyvom bývalých bojových veliteľov, dostávajú sa pod vplyv kriminálnych síl a napokon to vedie k celkovej destabilizácii situácie.
Čiže, otázka reformy bezpečnostného sektora má veľmi dôležitý význam nielen sama osebe, ale aj z hľadiska upevňovania vlastne stálosti dosahovaných riešení pri mierových operáciách. Preto je dôležitá pre celý rad postkonfliktných oblastí a je dôležitá aj pre Slovenskú republiku, pokiaľ ide o naše zapájanie sa do činnosti. Keď si dokážeme naštartovať nejaké veci v tejto oblasti, prispeje to aj, trebárs, v našom pôsobení a podmienkach pre naše pôsobenie v takých oblastiach, ako je napríklad Afganistan. Tu hovorím o pôsobení Slovenska, ale aj o pôsobení celej Aliancie. My si nestaviame za cieľ, že by sme tým, že začneme hovoriť o reforme bezpečnostného sektora, chceli prísť aj k nejakým definitívnym záverom. I keď musím povedať, že už sme uskutočnili celý rad rokovaní.
Ja som vlastne zahájil svoje pôsobenie ako ministra zahraničných vecí asi na tretí deň tým, že som utvoril jednu medzinárodnú konferenciu tu, na Slovensku na MZV, na ktorej sa zúčastnilo asi 120 medzinárodných expertov pre túto oblasť a diskutovali sme o reforme, ale zároveň naša stála misia pripravuje aj sériu troch okrúhlych stolov, ktoré uskutočníme na túto tému v New Yorku a budeme tieto okrúhle stoly uskutočňovať tak, aby vykulminovali prijatím určitých záverov práve počas nášho predsedníctva v Bezpečnostnej rade a prijatím záverov na základe uskutočnenia jednej takej veľkej tematickej konferencie.
My predpokladáme, že aj táto tematická konferencia počas nášho predsedníctva v Bezpečnostnej rade dá impulz a umožní ďalej pokračovať už našim nástupcom v tejto reforme bezpečnostného systému a tým prispejeme, trebárs, malým, ale predsa len významným dielom k posilňovaniu mierových operácií a činnosti OSN pri plnení úlohy OSN ako garanta mieru a bezpečnosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ešte poprosím chvíľočku.
Pýtam sa pána poslanca Horvátha, či chce využiť právo a položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči. Nemáte? Dobre, veľmi pekne ďakujem, pán minister.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako otázka číslo osem bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Moniky Gibalovej a to pre ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, otázka znie: "Pán minister, mohli by ste osvetliť ďalší postup v prípade zavedenia tzv. mýtneho systému po prijatí zákona... (Hlasy z pléna.) ... pardon... prepáčte, ospravedlňujem sa. Otázka znie: "Ako ministerstvo zdravotníctva cenovo usmerňuje zdravotné poisťovne z hľadiska spoločenskej potrebnosti a priorizácie hospicovej (rezidenčnej a mobilnej) starostlivosti na Slovensku?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím o oznámenie ukončenia odpovede.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky opatrením ministerstva zdravotníctva z 19. 4. 2006, ktorým sa mení opatrenie ministerstva zdravotníctva č. 07045/2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. mája 2006 prestalo regulovať ceny výkonov hospicovej zdravotnej starostlivosti. Zrušením regulácie týchto cien je konkrétna výška ceny a spôsob úhrady výkonov predmetom zmluvných vzťahov medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou podľa zákona č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Pokiaľ som správne informovaný, keďže 1. mája som ešte nepracoval na ministerstve zdravotníctva, regulované ceny boli zrušené na základe požiadaviek poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne Moniky Gibalovej, či chce doplniť doplňujúcu otázku. Keďže nie, ďakujem pekne. (Hlasy z pléna.) Áno? Prepáčte, nech sa páči. Máte na to 2 minúty.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister. Ja by som sa chcela opýtať, ak je to tak, ako sa má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v oblasti mobilnej paliatívnej starostlivosti relevantne dožadovať uzatvorenia zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, ak je v širokom regióne jediným poskytovateľom tejto starostlivosti.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán minister.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Musí poslať žiadosť príslušnej zdravotnej poisťovni a v zmysle tejto žiadosti sa uchádzať o podpísanie zmluvy. Žiaľ, taká je legislatíva. Žiaľ, či už hospice alebo mobilné hospice nie sú zdravotnícke zariadenia, kde bola povinnosť voči zdravotným poisťovniam podpísať zmluvu s takýmto zariadením.
M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán minister? Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako otázka č. 9 bola vyžrebovaná otázka, ktorú položila pani poslankyňa Edita Angyalová ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu. Zisťujem, že pani Angyalová nie je prítomná v sále. Tak otázku preskočíme.
Ako desiata bola predložená otázka pani poslankyne Jany Laššákovej, a to ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Jahnátkovi. Čiže odpovedať zaňho bude uvedený zástupca a otázka znie: "Vážený pán minister, medzi slovenskými elektroenergetikmi pulzuje myšlienka postaviť nové slovenské elektrárne. Je to utópia, alebo racionálne východisko?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Počiatek, minister financií SR: Vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, na území Slovenskej republiky naozaj v súčasnosti pulzuje myšlienka stavať nové elektrárne. Nejde o nové slovenské elektrárne, ale o nové zdroje na výrobu elektriny. Na ich výstavbu okrem investičných zámerov Slovenských elektrární bolo vydaných viacero osvedčení, resp. predchádzajúcich súhlasov v zmysle platnej energetickej legislatívy. Zoznam vydaných osvedčení sa nachádza na internetovej stránke ministerstva hospodárstva.
Treba však zdôrazniť, že aj v súčasnosti existujú výrobcovia elektriny mimo Slovenských elektrární. Za obdobie necelých dvoch rokov bolo osvedčenie na výstavbu energetických zdrojov vydané viac než na 1 500 MW inštalovaného výkonu. Keďže žiadateľom nie sú len Slovenské elektrárne, po výstavbe uvedených zdrojov sa dá v budúcnosti očakávať pokles podielu Slovenských elektrární na celkovej výrobe elektriny. Ide o možné zdroje výroby elektriny hlavne v oblasti Trebišova, Malženíc, Levíc a Žiliny, ale sú to aj iné lokality na Slovensku.
Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, ako aj bezpečnú a plynulú dodávku všetkých foriem energie. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že energetická bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti a že spoľahlivé zásobovanie energiami môže zaručiť len dostatok diverzifikovaných zdrojov elektrickej energie lokalizovaných na území Slovenskej republiky, diverzifikovaných dodávok primárnych zdrojov energie a vybudovanie dostatočnej kapacity cezhraničných prenosových sietí.
Vláda bude preto podporovať výstavbu a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny, vrátane dobudovania tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Samozrejme, veľkú pozornosť je potrebné venovať aj zvýšeniu výkonu existujúcich výrobných zariadení. Chcel by som aj poznamenať, že z pohľadu energetickej bezpečnosti je taktiež významným prvkom znižovania energetickej náročnosti ekonomiky Slovenska, a to predovšetkým prijatím opatrení zameraných na úsporu energie a na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zrejme ste ukončili.
Pýtam sa pani poslankyne Laššákovej, či chce využiť právo položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď. Pán minister, ja nejakú doplňujúcu otázku ďalšiu nemám, ale mám pocit, že naozaj Slovenské elektrárne sú monopolným dodávateľom elektrickej energie a uvítala som tú vašu odpoveď, že sa uvažuje aj s ďalšími zdrojmi elektrickej energie, pretože skutočne tie ceny energií idú hore a ja si myslím, pokiaľ aj v tomto smere nastane konkurencia, tak domácnosti aj podnikatelia sa môžu tešiť na nižšie ceny energií. A ešte by som sa opýtala možno, ako je to s tými veternými elektrárňami, či sa plánuje ich stavať, alebo nie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Momentálne sa len kreuje celkovo stratégia prístupu vlády k tejto energetickej bezpečnosti a úvahy aj o veterných elektrárniach sú, ale nejaké konkrétne detaily ešte nie je možné k tomu podať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšou otázkou vyžrebovanou v uvedenom poradí je otázka pána poslanca Horvátha Juraja, ktorú položil ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánovi Kubišovi. Otázka znie: "Aké ďalšie kroky sa pripravujú pre oživenie Zmluvy o Ústave pre Európu, resp. aké kroky členské štáty prijmú v prípade, že pokračovanie ratifikačného procesu nebude reálne?"
Nech sa páči, pán minister. Zároveň by som poprosil, aby ste uviedli ukončenie odpovede.
J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som veľmi rád, že som dostal túto otázku, pretože sa dotýka jednej z najdôležitejších oblastí, o ktorých v rámci Európskej únie niekedy diskutujeme a niekedy aj nie. Ale pritom je to otázka natoľko dôležitá, že si podľa môjho názoru jednoducho zasluhuje podstatne väčšiu pozornosť, než si udeľujeme doma a než jej udeľujeme aj v rámci tých našich rokovaní, formálnych alebo neformálnych na pôde Európskej únie.
Ako viete, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predstavitelia členských krajín Európskej únie prijali na zasadaní Európskej rady 15. a 16. júna tohto roku tzv. prístup dvojitého alebo súbežného konania tzv. twin track approach a Rada tak vyjadrila podporu pokračovania ratifikačného procesu ústavnej zmluvy, ale zároveň zdôraznila záväzok pokračovať v hľadaní odpovedí na otázky inštitucionálnej reformy. Bol stanovený harmonogram, ktorý je v zásade rozdelený na dve etapy.
V prvom polroku budúceho roku predloží nemecké predsedníctvo, ktoré bude teda predsedať Európskej únii v tomto období, hodnotiacu správu a dokument bude slúžiť ako základ diskusie na ďalšie rozhodnutie týkajúce sa pokračovania procesu inštitucionálnej reformy. Následné kolo uskutoční najneskôr francúzske predsedníctvo Európskej únie v druhej polovici roku 2008.
Problematika ústavnej zmluvy a oživenie rozhovorov o inštitucionálnej reforme bude teda ústrednou témou nemeckého predsedníctva. Pochopiteľne, nemecké predsedníctvo bude mať aj niektoré ďalšie priority a postavilo si ako jednu z priorít napríklad otázku prípravy stratégie vo vzťahu k Strednej Ázii, kde takisto, predpokladám, že budem mať možnosť sa zapojiť ako bývalý predstaviteľ Európskej únie pre Strednú Áziu do týchto diskusií. Bude mať nemecké predsedníctvo, pochopiteľne, aj prioritu, ktorá vyplynie z kontextu medzinárodného vývoja a ja už som hovoril, trebárs, o problematike Kosova. Nesporne to bude na stole pre nemecké predsedníctvo ako jedna z hlavných priorít.
Ale aby som sa vrátil k priorite Zmluvy o Ústave pre Európu. Predstavitelia členských krajín pri príležitosti 50. výročia podpisu rímskych zmlúv prijmú 25. marca do roku 2007, tzv. Berlínsku deklaráciu, ktorá bude historickou obdobou Messinskej deklarácie. Vyhlásenie dá nový impulz diskusii o budúcnosti Európskej únie, pripomenie kultúrne, sociálne a hospodárske hodnoty únie a potvrdí spoločný záväzok na ich plnenie.
Na doplnenie, prečo hovorím o tom, že sa mi zdá, že diskusia neprebieha natoľko intenzívne, ako by mala, chcem zdôrazniť, že celý rad krajín Európskej únie už ratifikoval Zmluvu o ústave alebo hodlá uskutočniť príslušné kroky, ale celý rad krajín nemieni pokračovať ďalej, či už z dôvodov vnútropolitickej situácie, či už z dôvodov volieb, ktoré sa majú uskutočniť v jednotlivých štátoch, či už z dôvodov toho, že zatiaľ nepôsobili na svoju verejnosť a nedokázali ju presvedčiť o tom, že je to ten správny krok. No a tie krajiny, ktoré ratifikovali Zmluvu o ústave, zase do značnej miery vyjadrujú znepokojenie nad celkovým stavom a chceli by vidieť progres v tejto otázke. No a v danej situácii čoraz viacej vzniká otázka, či je možnosť vidieť progres.
Ja si myslím, že by sme mali konštatovať, že v dohľadnom čase roku, roku a pol sa zrejme nepohneme kvalitatívne výrazne dopredu, pokiaľ ide o ukončovanie procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister, prepáčte, že vás prerušujem, ale musím upozorniť aj vás, aj vážených kolegov, že čas na hodinu otázok uplynul, rokovací poriadok je neúprosný. Veľmi pekne ďakujem za vystúpenie za odpoveď na otázku pána poslanca, ktorá bola vyžrebovaná.
A zároveň, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, končím tento bod programu.
Teraz by som poprosil, aby ste akceptovali trojminútovú prestávku, ktorú potrebujú naši technici, aby prepli opäť systém do štandardnej polohy.
Následne pokračujeme bodom programu interpelácie. Ďakujem.
(Trojminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to bodom
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásilo päť poslancov, pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Kramplová, za kluby, ďalej pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pani poslankyňa Sániová. No.
Vážení páni, pristúpime k predneseniu interpelácií. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mečiarovi, nech sa páči.
V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, využívam inštitút interpelácií a budem mať niekoľko interpelácií na niekoľko členov vlády.
Prvá interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka.
Všeobecne je publikované, že doterajšia suma v kauze nebankových subjektov predstavuje stratu najmenej 14 mld. Sk. Peniaze zo zemegule neodišli. Niekto tých 14 mld. Sk ako neoprávnené zdroje má. Prečo nikto nebol stíhaný a dokonca ani vyšetrovaný? Aká bola spoluúčasť na podvode a zisku z podvodu? To je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia je takisto na ministra vnútra pána Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, v súvislosti s nebankovými subjektmi prebieha konanie na súde voči trom podozrivým. Interpelujem týmto a súčasne dávam podnet a žiadam aj vysvetlenie, prečo nikto z verejných činiteľov, ktorí boli povinní konať a zastaviť trestný čin podvodu, nekonal a nezakročil? Bez toho by nebolo možné tak dlho páchanie trestného činu podvodu. Žiadam vysvetliť, ktorí verejní činitelia svoje povinnosti porušili a kedy budú trestne stíhaní pre zneužitie právomoci verejných činiteľov v kauze nebankových subjektov.
Interpelácia na ministra vnútra pána Kaliňáka.
Žiadam o oznámenie, ako pokračuje vyšetrovanie vraždy člena Ľudovej strany a bývalého generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského podniku Jána Duckého. Žiadam vysvetliť, či boli vykonané všetky nutné úkony na objasnenie vraždy vrátane opatrení hneď po vražde. Žiadam tiež vysvetliť, či je pravdivá informácia, že príslušníci polície zastavili auto s osobou zodpovedajúcou popisu páchateľa vraždy, ktorú prepustili ďalej, lebo sa im predstavila preukazom príslušníka Slovenskej informačnej služby.
Ďalšia interpelácia na ministra vnútra, som rád, že, ale to nie, je to jeho práca, ale minulosť.
Vážený pán minister vnútra, príslušník Slovenskej informačnej služby bol zadržaný pri pokuse o zavraždenie podnikateľa v Popradskom okrese. Tvrdil, že to bola služobná úloha. Polícia prípad vyšetrovala. Nie je však známy záver celého konania, pretože podozrivý bol zadržaný priamo pri pokuse civilnobezpečnostnou službou. Prosím o oznámenie o pokračovaní.
Ďalej interpelácia na ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča.
Už niekoľko rokov evidujem systematické podhodnocovanie rozpočtu ministerstva kultúry pre dokončenie Slovenského národného divadla tak, aby ministerstvo kultúry muselo pod cenu predať dnes najlukratívnejšie pozemky v Bratislave. Žiadam vysvetliť, či terajšou vládou vám bol priznaný dostatok prostriedkov na dokončenie budovy SND, alebo naďalej pokračuje tlak na predaj pozemkov, ktoré v budúcnosti môžu slúžiť na dokončenie objektu Slovenského národného divadla s ďalšou objektovou sústavou európskeho významu. Prosím o vašu odpoveď čo najskôr, bude mať zásadný význam pre naše hlasovanie o rozpočte štátu na rok 2007.
A interpelácia na predsedu vlády pána Roberta Fica.
Vážený pán predseda vlády, v súvislosti s nástupom Vladimíra Mitra do funkcie riaditeľa SIS po Rudolfovi Žiakovi boli vydané príkazy na vyrábanie nepravdivých dokumentov o činnosti SIS. Príslušníci, ktorí odmietli na protizákonných aktoch spolupracovať, boli zo Slovenskej informačnej služby vyhodení. U niektorých je aj v osobných spisoch doložené, že sa odmietajú podieľať na nezákonnej činnosti. Pretože ste prevzali politickú zodpovednosť za SIS, žiadam vás, aby ste oznámili, čo chcete urobiť pre to, aby protiprávny postup SIS voči ním bol napravený, a čo chcete urobiť s tými, ktorí tento protizákonný postup riadili a vykonávali, dodnes sú v službách Slovenskej informačnej služby a aj v niektorých vyšších službách.
Ďakujem pekne, pán predseda, predsedajúci, všetky interpelácie vám odovzdávam v písomnej podobe. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Veľmi pekne ďakujem.
Ďalším písomne prihláseným poslancom do bodu interpelácie je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa interpeláciou obrátila na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci zriadenia novej pošty v Malackách. Táto otázka sa rieši už niekoľko rokov. Pre situáciu v tomto meste je príznačná veľká nespokojnosť občanov, pretože tu funguje, tak ako za čias Rakúsko-Uhorska, jediný poštový úrad, a to v nevyhovujúcich, stiesnených priestoroch, ktorý je v dnešnej komunikačnej dobe enormne preťažený. Navyše veľká plocha rozlohy mesta má 2 678 hektárov, a tým aj veľká, niekoľkokilometrová vzdialenosť k pošte v strede mesta komplikuje ľuďom život. Malacky majú dnes 18 299 obyvateľov, čo je taktiež ďalší dôvod, aby sa v meste čím skôr zriadil ešte jeden poštový úrad.
Vážený pán minister, s podobnou interpeláciou som sa obracala už v minulom volebnom období na vášho predchodcu exministra Pavla Prokopoviča. Pozerám, či tu je. Nie je. Á, je, pán minister kýva hlavou, pretože boli to viacnásobné interpelácie. Bývalý pán minister tento problém pozná. Uskutočnilo sa niekoľko rokovaní. Dokonca na mestskom úrade so zástupcami Slovenskej pošty a na týchto rokovaniach som sa osobne aj zúčastnila. Teda som svedkom, že boli prisľúbené možnosti riešenia, samospráva bola veľmi ústretová, ponúkla pozemky za symbolickú cenu a podobne. Samozrejme, sľuby boli, sľuby boli veľmi intenzívne pred voľbami, ale všetko zostalo, žiaľ, na úrovni sľubov.
Preto, vážený pán minister, sa obraciam na vás ako na nového ministra so žiadosťou, aby ste ma oboznámili s tým, či tento proces bude urýchlene ukončený a ako. Dúfam, že pomôžete obyvateľom mesta Malacky pri riešení ich nie jednoduchej situácie. Vopred vám ďakujem za vašu odpoveď.
Ďalšia interpelácia je na pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás vo veci nedomyslenej transformácie súdnictva minulou vládou. Keď bolo viacero okresných súdov bezdôvodne zrušených s prezentáciou úspor, s prezentáciou priblíženia k občanom, s prezentáciou urýchlenia vybavovania vecí a zlepšenia vybavovania agendy, na prevažnej väčšine súdov nič z tohto sa nesplnilo. Už minulé volebné obdobie s poslancami Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko som dvakrát predložila do tejto ctenej snemovne návrh legislatívneho riešenia tohto problému a obnovenia niektorých okresných súdov. Žiaľ, nikdy tieto legislatívne návrhy, pretože vtedajšia vládna koalícia ich nepodporila, neprešli.
Preto si dovolím obrátiť sa na vás, pán minister, s interpeláciou a s prosbou, aby ste deklarovali, či napravíte chyby exministra spravodlivosti a vyjdete v ústrety občanom tým, že znovu zriadite niektoré okresné súdy, kde ich zrušenie bolo absolútne bezdôvodné. Bola by som veľmi rada, keby ste uviedli, o ktoré okresné súdy pôjde a či medzi nimi bude aj Okresný súd v Malackách, ktorý vykonáva pojednávania pod gesciou Okresného súdu Bratislava IV, a taktiež či medzi nimi bude Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, keďže tieto súdy sme v minulom volebnom období považovali absolútne bezdôvodne za zrušené a týchto súdov sa týkali aj naše legislatívne návrhy na ich znovuzriadenie.
Ďalšia moja interpelácia je taktiež na pána ministra spravodlivosti.
Vážený pán minister, čo je pravdy na tom, že tlačiareň Zboru väzenskej a justičnej stráže má byť zrušená, pretože nespĺňa podmienky ekonomickej prevádzky. Ako bývalá ministerka spravodlivosti viem a je mi známe, že ekonomika tejto prevádzky, keď som nastupovala do funkcie, taktiež bola veľmi zložitá a ekonomická prospešnosť tlačiarne závisí aj od aktivity príslušných pracovníkov v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí zabezpečia pracovnú príležitosť, resp. pracovnú náplň pre existenciu tejto tlačiarne. Osobne uznávam, že zabezpečovanie pracovnej náplne nie je jednoduchá vec, ale... (Ruch v sále.)
Pán predseda, boli by ste tak dobrý, trošku spraviť....