J. Burian, poslanec: Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec - pán poslanec Lipšic a podal pozmeňujúce návrhy. Chcem sa opýtať? Budeme hlasovať spoločne en bloc o všetkých?
Takže poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lipšica en bloc ako o celku.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138, za 134, zdržali sa 4.
Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, mám poverenie výboru na postúpenie tohto zákona do tretieho čítania. Dajte hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o tom, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal.
Konštatujem, že sme odsúhlasili prerokovanie v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chce sa niekto prihlásiť s návrhmi? Nie. Uzatváram rozpravu. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pán spravodajca, s odporúčaním?
J. Burian, poslanec: S odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, všetci boli za.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
Budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Je to tlač 48.
Poprosím spoločnú spravodajkyňu pani Vášáryovú, aby uviedla hlasovanie.
Ešte raz, dámy a páni, upozorňujem, že rozprava bola spojená, ale hlasujeme najprv o návrhu zákona o Slovenskej televízii.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
M. Vášáryová, poslankyňa: V rozprave, pán predseda, ktorá sa týkala spojenia obidvoch návrhov zákona, vystúpili štyria poslanci, ktorí podali spolu 14 pozmeňujúcich návrhov, ale hlasovať budeme najskôr o bodoch spoločnej správy, ktorá sa týka Slovenskej televízie.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy.
P. Paška, predseda NR SR: S odporúčaním, pani spravodajkyňa?
M. Vášáryová, poslankyňa: S odporúčaním schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136, všetci boli za.
Konštatujem, že sme uvedený bod spoločnej správy schválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 spoločnej správy. Slovo "predpoklady" sa nahrádza slovom "podmienky". Gestorský výbor odporúča schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, všetci boli za.
Uvedený bod sme schválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 3 spoločnej správy výborov, kde sa slovo "predčasne" nahrádza slovami "pred uplynutím jeho funkčného obdobia". Gestorský výbor odporúčal schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 137, všetci za.
Uvedený návrh sme schválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 135, za 60, proti bolo 10, zdržalo sa 65.
Uvedený návrh sme neschválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 58 za, 5 proti, 74 sa zdržalo.
Ani tento bod spoločnej správy sme neschválili.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy z rozpravy, pani spravodajkyňa.
M. Vášáryová, poslankyňa: Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.
Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Minárik. Predniesol spolu 10 pozmeňujúcich návrhov.
Prosím, dajte, najprv hlasovať o bode č. 1 jeho pozmeňujúceho návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 58 za, 9 proti, 69 poslancov sa zdržalo.
Neschválili sme prvý bod pozmeňujúceho návrhu.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 2 písm. a), c), d) a e) pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 56 za, 11 proti, 68 sa zdržalo.
Ani tento návrh sme neschválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 2 písm. b) a f) a o bode č. 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 137, za 58, proti 7, zdržalo sa 72.
Ani tento bod sme neschválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: A prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať spoločne k čl. I body 4 a 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 58 za, 8 proti, 71 sa zdržalo.
Neschválili sme uvedený návrh.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďalší pozmeňujúci návrh, pán predseda, som predniesla ja. Prosím, aby ste dali hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, že by sa v ďalšom hlasovaní mal generálny riaditeľ voliť trojpätinovou väčšinou hlasov rady.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 57 za, 31 proti, 47 sa zdržalo.
Neprijali sme tento návrh.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Biró, ktorá navrhuje zmenu v čl. I bode 9 § 18. Prosím, aby ste o ňom dali hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.
Návrh sme prijali a schválili.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďalej v rozprave vystúpil so svojím pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Podmanický, ktorý predniesol dva návrhy.
Chcete, pán doktor, aby sa spojili v jednom hlasovaní? Čiže budeme hlasovať k čl. I bodu 16 § 23 a k čl. II. Navrhuje posunutie účinnosti zákona na 15. novembra.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 79 za, 23 proti, 35 sa zdržalo.
Pozmeňujúce návrhy sme prijali a schválili.
M. Vášáryová, poslankyňa:
Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, na základe poverenia, ktoré som dostala od gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 92 za, 2 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť? Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
M. Vášáryová, poslankyňa: Prepáčte, áno, poslanecký návrh zákona schvaľuje, opravujem sa, poslanecký návrh zákona schvaľuje.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 137 prítomných, 79 za, 43 proti, 14 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Poprosím teraz spravodajcu pána poslanca Gyulu Bárdosa, aby uvádzal hlasovanie k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. Je to tlač č. 49.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ide o totožný návrh ako v prípade Slovenskej televízie, teraz ide o Slovenský rozhlas. V spoločnej správe máme 5 bodov, o ktorých by sme mali hlasovať zvlášť, ale navrhujem, keď je všeobecný súhlas, aby sme o týchto návrhoch hlasovali spoločne. Keď je spoločný súhlas, všeobecný súhlas, tak môžeme urobiť jedno hlasovanie.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním naraz.
Nech sa páči, odporúčanie, pán spravodajca.
Gy. Bárdos, poslanec: Odporúčanie prijať, schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.
Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.
Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, vystúpil pán predseda výboru pán...
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru, prepáčte.
Pán poslanec Minárik, nech sa páči, pán poslanec.
Gy. Bárdos, poslanec: Nemusím navrhnúť, ďakujem.
P. Minárik, poslanec: Pán predseda, aby sme si nerobili násilie a aby sme mohli ísť na obed, dajte to zamietnuť všetko naraz. (Smiech v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Procedurálne prijímam. To odporučenie bolo veľkorysé, budeme hlasovať.
Gy. Bárdos, poslanec: Ja som to chcel navrhnúť. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Čiže hlasujeme o...
Gy. Bárdos, poslanec: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Minárika, o všetkých, áno, naraz.
P. Paška, predseda NR SR: ... o všetkých bodoch spoločne. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 59 za , 28 proti, 48 sa zdržalo.
Konštatujem, že na základe odporučenia pána predsedu sme jeho návrhy neprijali. (Smiech v sále.)
Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani Vášáryová.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 57 za, 26 proti, 54 sa zdržalo.
Neschválili sme uvedený návrh pozmeňujúci.
Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Ágnes Biró.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.
Konštatujem, že sme tento návrh prijali.
Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, môžeme hlasovať o tom, že návrh pána poslanca Jarjabka aby sme postúpili do tretieho čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 90 za, 29 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili, a preto otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť s návrhom v treťom čítaní? Nie. Uzatváram alebo vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Gy. Bárdos, poslanec: Áno, pán predseda, môžeme hlasovať o poslaneckom návrhu ako o celku s odporúčaním výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136, za 80, proti bolo 40, zdržali sa 16.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte, nech sa páči, procedurálne návrhy.
Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Prosím členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby o 13.00 hodine prišli do výborovej miestnosti č. dverí 179. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný.
V. Novotný, poslanec: Prosím členov výboru pre zdravotníctvo, aby o 13.50 hodine prišli do zasadačky výboru pre zdravotníctvo ohľadom krátkych organizačných pokynov. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia z výboru pre financie, rozpočet a menu, ja by som vás chcel poprosiť na päťminútovú krátku poradu, viac to nebude ako päť minút, teraz po hlasovaní, teda ihneď teraz. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem. Chcem oznámiť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že na výjazdové rokovanie výboru na ministerstvo obrany bude pristavené auto o 12.30 hodine vonku pri schodoch do Národnej rady. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. A ešte pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Zala.
B. Zala, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Poprosím členov zahraničného výboru na zasadnutie zahraničného výboru o 14.00 hodine v miestnosti č. 30. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli, o 14.00 hodine prerokovaním ďalšieho programu 5. schôdze. Ďakujem pekne.
(Prerušenie rokovania o 12.23 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Príjemné popoludnie, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v dnešnom rokovaní prerokúvaním
správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005.
Je to tlač 66.
Prosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby uviedol správu. Ďakujem.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005 bola vypracovaná v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1993.
V predloženej správe, ktorá má informatívny charakter, sú analyzované a hodnotené hospodárske výsledky a celkový stav vodného hospodárstva na Slovensku v roku 2005 v kontexte s vývojom, stavom základných makroekonomických ukazovateľov hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj implementácie smerníc Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva v roku 2005.
V správe sú uvedené charakteristiky prírodných podmienok v oblasti vôd a vodného hospodárstva, a to klimatických, hydrologických a hydrogeologických pomerov, prírodné podmienky hydrosféry, základné parametre povrchových a podzemných vôd. V podkapitole Oblasti povodí je uvedené hydrologické a hydrogeologické administratívne členenie oblastí povodí a predbežné vymedzenie vodných útvarov. V podkapitole Chránené územia sú uvedené chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Monitorovací a informačný systém obsahuje časť, kde sa hodnotí najmä dosah ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd. Prezentujú sa výsledky monitorovacích programov povrchových, podzemných, termálnych, minerálnych, závlahových a rekreačných vôd.
Ďalšia časť sa zaoberá rizikovými faktormi vodného hospodárstva, príčinami a dôsledkami, a to ochranou pred povodňami, v rámci ktorej je vypracovaný Program protipovodňovej ochrany v Slovenskej republike do roku 2010, haváriami a živelnými pohromami, konkrétne ekologickými haváriami a mimoriadnym zhoršením a ohrozením kvality vôd, povodňami, živelnými pohromami spôsobenými škodami a odstraňovaním ich následkov. Ku koncu roku 2005 zaostávalo plnenie Programu protipovodňovej ochrany v Slovenskej republike do roku 2010 v porovnaní s pôvodným rozpisom o 6,4 mld. Sk. Pri zohľadnení situácie v odstraňovaní škôd na vodných tokoch a protipovodňových opatreniach od roku 2000 zaostávanie sa zvyšuje až na 7,8 mld. Sk. Predstavuje to plnenie časového plánu na 37,1 %, resp. 23,4 %. Je zrejmé, že program nie je pri variante schválenom vládou Slovenskej republiky vo výške 20,76 mld. Sk zabezpečený finančnými zdrojmi. S podporou Európskej únie bol spustený program nazvaný Technická podpora prípravy preventívnych opatrení pre povodňovú ochranu vysokej priority v Slovenskej republike. Jednou zo zložiek je Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS), ktorý na obdobie rokov 2000 až 2005 plánuje sumu vo výške 592,3 mil. Sk. A skutočné plnenie k 31. 12. 2005 je vo výške 470,7 mil. Sk. Rozdiel v plnení tvorí sumu 121,6 mil. Sk.
V ďalšej časti je venovaná pozornosť ekonomike a pôsobeniu ekonomických nástrojov, ako sú cena vody, poplatky, dane, úvery a tiež zamestnanosť, produktivita práce. Hodnotí sa tu aj investičná činnosť na úseku vodných tokov, na úseku vodovodov a kanalizácií. Znovu možno konštatovať, že v realizácii zámerov vodohospodárskej politiky do roku 2005 v zmysle schválenej Koncepcie politiky vodného hospodárstva do roku 2005 každoročné požiadavky vodného hospodárstva na štátny rozpočet nie sú akceptované v plnej výške. Rozpočtované objemy finančných prostriedkov sú nepostačujúce, jednak na rozvoj úrovne v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a jednak na realizáciu protipovodňových opatrení, ale i na ochranu vôd pred znečistením a plnenie ďalších úloh uložených v odvetví vodného hospodárstva. Celkový objem investícií vo vodnom hospodárstve v roku 2005 predstavoval sumu 5,138 mld. Sk, čo je približne 30,9 % z predpokladaných finančných prostriedkov na rok 2005, Koncepcie vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, čo je približne 16,6 mld. Sk požadovaných prostriedkov. V súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť orientačne do roku 2015 finančné prostriedky v oblasti zásobovania pitnou vodou vo výške 53,728 mld. Sk a v oblasti odvedenia a čistenia odpadovej vody vo výške 93,897 mld. Sk. Pri nedostatočnom financovaní potrieb vodného hospodárstva môže dôjsť k výraznému nezabezpečeniu stanovených úloh v tejto oblasti. Z uvedeného vyplýva, že nie sú vytvorené podmienky na plnenie záväzkov Slovenskej republiky v danej oblasti stanovených smernicou Rady č. 92/281 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o čistení komunálnych odpadových vôd. Ak nebudú plnené negociačné záväzky, hrozí Slovenskej republike začatie procesu z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z legislatívy Európskeho spoločenstva. V prehľade programov a plánov riadenia povodní sú odpísané zmeny na úseku vodného plánovania, plány manažmentov v oblastí povodní, Vodný plán Slovenska, programy a opatrenia.
Výskumu, vzdelávaniu vodohospodárskych odborníkov, environmentálnej výchove so zameraním na vodné hospodárstvo a propagačným aktivitám sa venuje predposledná kapitola. V záverečnej časti sú uvedené hlavné oblasti, ktoré boli v roku 2005 riešené, resp. ktoré sú problémové.
Materiál nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani vplyv na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie, preto neobsahuje osobitnú doložku.
Materiál bol dňa 6. septembra 2006 prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a schválený uznesením č. 740/2006.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím teraz predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána Jána Slabého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 69 z 19. septembra 2006 dvom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Obidva určené výbory uvedenú správu prerokovali v stanovenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 19 z 10. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 32 z 12. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Gestorský výbor uznesením č. 33 zo 16. októbra 2006 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Rydlo, ale nevidím ho v rokovacej sále. Je tu pán poslanec Rydlo? Pravdepodobne nie, stráca poradie. Bol jediný písomne prihlásený. Chcem sa teraz opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklós, vidím, hlásite sa. Ešte niekto, kolegyne, kolegovia, sa hlási? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Miklós.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, správa, ktorú sme si práve vypočuli a ktorú sme prerokúvali aj na výboroch, je v poriadku. Tam sa dá napísať len to, čo sa naozaj udialo, čísla sú také, aké sú v skutočnosti. Takže voči správe niet žiadnych výhrad ani s ňou žiadne problémy nie sú. Rozhodol som sa vystúpiť ale preto, lebo tam odzneli aj také čísla, ktoré bijú na poplach. A pravdu povediac, o týchto istých číslach a takým istým tónom som hovoril aj vtedy, keď som bol minister.
Predovšetkým by som chcel vyzdvihnúť nedostatočné pokrytie protipovodňovej ochrany zdrojmi. Vystupujem aj preto, lebo už poznáme návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. A treba vidieť a treba si uvedomiť, že ani budúcoročný štátny rozpočet neobsahuje zdroje na riešenie protipovodňovej situácie. No treba sa nad tým už naozaj vážne zamyslieť, pretože, ako pán minister povedal, ten dlh voči protipovodňovej ochrane dokonca narastá. On už hovorí o 7,8 mld. korún, možnože to každým dňom narastie. A môže to vyústiť naozaj do veľmi nepríjemných situácií v budúcich rokoch.
Treba aj to povedať, že naďalej sa nevysporiadali výdavky Slovenského vodohospodárskeho podniku za povodňové škody na štátnom majetku za minulý rok, no hlavným problémom sú, samozrejme, zdroje. Vo svete sú rôzne modely, akým spôsobom sa zabezpečuje protipovodňová ochrana, ale všade je tam veľmi silná účasť štátu. Môžem spomenúť, povedzme, Maďarsko, kde podniky povodí sú rozpočtovými organizáciami, to znamená, že tam každý rok jednoducho sú peniaze na protipovodňovú ochranu založené v rozpočte. V Čechách je podobný systém ako u nás. Tam urobili pokus asi pred 5 rokmi, že podniky povodí pretransformovali na akciové spoločnosti, ale po dvoch rokoch to zmenili späť na štátne podniky, pretože to jednoducho nešlo. Jednoducho protipovodňová ochrana má mimoriadne veľký hospodársky dopad, ale nie je to dopad, by som povedal v tom zmysle, pre podnikateľa, že by podnikateľ sa nejako hrnul do protipovodňovej ochrany.
Urobili sme za posledné 3 roky, čo patrí vodné hospodárstvo do rezortu ministerstva životného prostredia, legislatívne zmeny v tom zmysle, aby príjem Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý je správcom tokov, bol zaistený z vlastnej činnosti, napr. tým, že vodné hospodárstvo sa stalo sieťovým odvetvím. A sú tam stanovené pravidlá na stanovenie cien za vodohospodárske služby. No treba povedať, že tie zdroje nie sú dostatočné. V obraze povedané, zdroje na vodu vyschýnajú a jednoducho zostávajú len tie zdroje, ktoré aj doteraz boli a ktoré, ešte raz tvrdím, sú nedostatočné.
Sú ale aj iné príjmy z vody, ktoré jednoducho sa nikdy nepočítali do týchto priamych príjmov na vodu ani sa nevyužívajú na vodu, napr. keď si uvedomíme, koľko DPH plynie do štátneho rozpočtu za predaj vôd vo fľaškách, toho, čo už teraz kupujeme vo fľaškách v obchodoch, to sú desiatky miliárd korún. Samozrejme, tie idú do štátneho rozpočtu a zo štátneho rozpočtu sa aj rozdeľujú normálnym spôsobom ako každý iný príjem.
Aké sú iné možnosti.
Spomínajú sa európske zdroje. Jednoznačne treba povedať, že európske zdroje štát na národný záujem ochrany pred povodňami určite nebude môcť využívať v plnej miere. Dokonca keď oného času sme sa snažili zaviesť do štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu proste titul protipovodňová ochrana, tak podarilo sa to, ale bolo to rozpačito prijaté, pretože v európskych štátoch protipovodňová ochrana je svätou povinnosťou každého štátu. A okrem toho, samozrejme, Slovenská republika má voči Európskej únii iné záväzky, ktoré sú presne stanovené, napr. čistenie odpadových vôd, ako je protipovodňová ochrana.
Druhou možnosťou, ktorá sa často spomína, je Štátny environmentálny fond, čo, samozrejme, má úplne inú úlohu. Teraz do tejto rozpravy nechcem zaviesť aj tento prvok, ale celkom iste aj keby sa nie celý tento fond využil na protipovodňovú ochranu, ktorý je okolo 1 mld. ročne, tak takisto by to jednoducho neriešilo situáciu, najmä nie ten obrovský dlh, ktorý už máme v tomto momente.
No rozhodol som sa vystúpiť v tejto rozprave preto, lebo by som vás chcel vyzvať, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme tomuto rezortu pomohli do budúceho roku. Ešte rozprava o štátnom rozpočte je pred nami v Národnej rade. Naozaj ešte aspoň chcem veriť, že nejaký priestor na riešenie tejto situácie je, no len musím pánovi ministrovi pripomenúť, že to musí chcieť aj vláda, nielen poslanci Národnej rady. Tým by som skončil a verím v lepšiu budúcnosť vody, ako je to v tomto momente. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Keďže sa neobjavili žiadosti o faktickú poznámku, končím rozpravu o tomto bode.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce ešte vyjadriť. Nech sa páči.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán poslanec, ďakujem skutočne za vecné i podporné stanovisko k tejto správe. Myslím, že všetci by sme si mali uvedomiť, že skutočne to, čo máme v deficite smerom k vodám, je už ozaj bijúce na poplach.
Ako som uviedol, tá čiastka, ktorá bola schválená zo štátneho rozpočtu, viac ako 20 mld. korún je zatiaľ, dá sa povedať, vykrytá len čiastkou niečo cez 4 mld. Takže 16 mld. ešte potrebujeme do roku 2010, aby sme v rámci štátneho rozpočtu ich uvoľnili. A ja si skutočne želám, aby tie prostriedky sme do tejto veľmi dôležitej oblasti v rámci Slovenskej republiky našli. A budem sa snažiť skutočne presadzovať v rámci vlády, aby v budúcich rokoch sa prikladal väčší význam vodnému hospodárstvu, najmä teda protipovodňovým opatreniam, ktoré sú dôležité, myslím, že sa veľmi o tom presvedčujeme. Ja myslím, že dosť často, žiaľ, vzhľadom na klimatické zmeny dochádza k povodniam, ktoré majú veľké následky, možno aj keď nie na životoch, tomu sa snažíme skutočne predchádzať, zabrániť, ako sa už povedalo, i tými protipovodňovými systémami, ktoré sa realizujú. Ale máme skutočne veľký handicap. Ja taktiež verím, že budeme hľadať možno iné formy v rámci protipovodňových opatrení, najmä teda tým, že budeme podporovať projekty, ktoré budú zachytávať povodne už možno v krajine i menšími projektmi, ich podporou. Ale je potrebné, aby skutočne sa našli tieto zdroje v rámci štátneho rozpočtu. Takže ja verím, že pri schvaľovaní rozpočtu, či už tohtoročného, až bude na to priestor, alebo príp. najmä na budúci rok a tie ďalšie roky, sa skutočne nájde väčšia vôľa nájsť prostriedky i v rámci vodného hospodárstva najmä do protipovodňových opatrení. Takže ja taktiež, ako povedal pán poslanec Miklós, si len želám, aby tie vody mali viac financií, a tým, verím, aj lepšiu budúcnosť. Využívanie eurofondov, ich implementácia je veľmi dôležitá. Máme ale veľké nedostatky najmä na východnom Slovensku, čo sa týka protipovodňových opatrení. Tu v okolí Bratislavy sa už určite diela zrealizovali. Ďalšie je pripravená protipovodňová ochrana Bratislavy. Na východnom Slovensku je skutočne veľmi alarmujúce, hovorím, aby ste bližšie vedeli, situácia na rieke Tise, kde maďarská i ukrajinská strana už realizujú navýšenie hrádze a náš takmer šesťkilometrový úsek, žiaľ, zatiaľ zaostáva za týmto plnením a realizáciou. Takže verím, že maximálne budúci rok alebo v roku 2008 sa nám podarí zrealizovať toto a nájsť na to finančné zdroje.
Takže ďakujem vám za pozornosť. Verím, že táto oblasť v budúcnosti bude mať aj z úrovne Národnej rady väčšiu podporu a pochopenie. Ďakujem vám.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať rokovaním o
správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).
Správa je v tlači 68 a spoločná správa výborov je tlač 68a.
Opäť požiadam pána ministra životného prostredia pána Jaroslava Izáka, aby správu uviedol.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister pôdohospodárstva Jureňa je na Rade ministrov pôdohospodárstva, takže ako alternujúci minister predkladám správu o pôdohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).
Zelená správa bola vypracovaná a predkladá sa na základe zákona č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Plánom práce vlády na rok 2006.
V správe sa v kontexte s vývojom makroekonomickej situácie v ekonomike Slovenskej republiky podáva informácia o medziročnom vývoji pôdohospodárstva za roky 2004 až 2005, o súčasnom domácom a medzinárodnom postavení agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky, o výrobe v pôdohospodárstve, potravinárstve a o agropotravinárskom trhu, o ekonomicko-finančnej situácii, podnikateľských subjektoch a o súčasnej technicko-ekonomickej úrovni v agropotravinárskom komplexe.
Správa ďalej hodnotí uplatňovanie poľnohospodárskej politiky za rok 2005, ako aj mnohostrannú a bilaterálnu spoluprácu so zahraničím. Pri jej vypracovaní sa vychádzalo z analytických poznatkov o výsledkoch hospodárenia v roku 2005, o celkovej finančno-ekonomickej situácii agropotravinárskeho komplexu, zo štatistických zisťovaní, ale najmä z informačných listov rezortu, z programového vyhlásenia vlády, cieľov o koncepčných zámeroch obsiahnutých v Strednodobej koncepcii pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006, schválenej vládou Slovenskej republiky a plénom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj z opatrení prijatých v predchádzajúcich zelených správach.
Pred vlastnou správou je súhrn, kde sú stručne a v skrátenej forme obsiahnuté všetky podstatné informácie z komplexnej správy. V kapitole I. 2.3. správy je vykonané hodnotenie stavu zamestnanosti a trhu práce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle na Slovensku.
Správa má analytický a hodnotiaci charakter a nemá negatívny dopad na financie, ekonomiku, environmentálnu oblasť, zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Materiál bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 739/2006 na jej zasadnutí dňa 6. septembra 2006.
P. Paška, predseda NR SR: Skončili ste, pán minister?
J. Izák, minister životného prostredia SR: Áno.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Požiadam teraz pána poslanca Čecha, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
J. Čech, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 69 z 19. septembra 2006 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 23 z 10. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie s tým, že odporúča ministrovi pôdohospodárstva vypustiť časť II. 8. Návrh opatrení na realizáciu agrárnej a potravinárskej pomoci v roku 2007.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 31 z 12. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Gestorský výbor uznesením č. 31 zo 16. októbra 2006 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005) vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a poveril ma predložiť túto správu a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozprave.