P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja sa úprimne priznám, čakala som, že v rozprave vystúpi bývalý minister poľnohospodárstva pán Simon a že tých pár poznámok, ktoré som si pripravila, prednesiem z poslaneckej lavice ako faktickú poznámku. Ale keďže sa tak nestalo, dovoľte mi povedať tých pár poznámok teda z tohto miesta.
Všetky tri správy, ktoré predkladá rezort pôdohospodárstva aj s rezortom životného prostredia, sú správy pomerne rozsiahle, pomerne aj neprehľadné a pre verejnosť dosť nezrozumiteľné. Ak sa zhodneme, a vo výbore pre pôdohospodárstvo sa zhodneme, politici opozície aj koalície, môžem povedať, že obraz poľnohospodárov vo verejnosti je pomerne dosť nepriaznivý. Preto by sme mali my, politici, vziať rozum do hrsti a pomôcť roľníkom tento obraz roľníkov vo verejnosti troška zlepšiť. A v tomto prípade by som čakala od správ, aby boli formulované tak, aby sme vedeli pozitívne signály v jednoduchej forme vyslať aj k verejnosti.
Konkrétne túto správu o stave poľnohospodárstva považujem za správu konštatačnú alebo, ak chcete, štatistickú. Konštatuje známe skutočnosti. Chýba mi však jej hlbší rozmer, analýza problémov, analýza rizík, nášľapných mín, ktoré sa tvoria do budúcnosti, a, samozrejme, aj návrhy na riešenie týchto problémov. A by som spomenula niektoré. V rezorte nám starnú zamestnanci, chýba dorast v štruktúre zamestnancov, dokonca sa roľníci sťažujú, že niektoré profesie už celkom chýbajú. Problém je aj v úrovni školstva. Mladí ľudia nechcú chodiť na školy, ktoré majú v názve poľnohospodárska. Školy potom tento názov zo svojich mien vypúšťajú. Hoci ekologické poľnohospodárstvo hospodári na ploche 3,8 % z celkovej výmery, odbyt bioprodukcie je alarmujúco nízky. Ekologické produkty sa predávajú bez biocertifikátov. Čiže celá tá snaha o predaj ekologických produktov zostáva bez želaného výsledku. Riešiť je potrebné aj vykazovanie zisku u fyzických osôb. Problém je v tom, že mzda fyzickej osoby, teda živnostníka, sa nenachádza v nákladoch. Kto hospodári ako živnostník, výplatou alebo mzdou, dôchodkom zo svojej činnosti preňho je až zisk po zdanení. Potom, samozrejme, nemôžeme porovnávať fyzické a právnické osoby, ani pokiaľ sa týka dosiahnutého zisku, ale ani pokiaľ sa týka efektivity. Veľkým problémom je aj deficit živín v pôde, je alarmujúco nízky. Slovenská republika vykazuje na hektár pôdy 70 kg čistých živín, priemer Európskej únie je 110 kg. Dá sa povedať, že hospodárime, vyrábame na dlh. No, ako som už spomínala, veľkým problémom, na ktorom sa zhodneme, odborníci aj politici, je obraz, mienka roľníkov, poľnohospodárov vo verejnosti, ktorá ju vo veľkej miere vníma ako požierača peňazí.
No a spýtam sa celkom otvorene, či môžu nalievané peniaze do rezortu pomôcť riešiť tieto problémy. Ja si myslím, že peniaze, ktoré nalievame vo forme priamych dotácií, sa viac-menej prejedia, prejdú do spotreby a tieto problémy nám zostanú. Ďakujem vám za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.
Končím rozpravu.
Pán minister, chcete ešte reagovať? Nech sa páči.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážená pani poslankyňa Tkáčová, skutočne, načali ste celý rad aktuálnych a vysoko, myslím, dnes ozaj otázok takých aktuálnych, na ktoré by sme, myslím, si radi odpovedali.
Ja si myslím, že čo sa týka samotných tých správ, sú rozsiahle, to je pravda, takmer všetky tri z rezortu životného prostredia alebo i nášho, sú to hlavne správy odborné, i keď hovoria o faktoch, o tom, aké skutočne boli podmienky v minulom roku, najmä príp. v roku 2004 v týchto oblastiach. Sú výpovedné a, myslím, do určitej miery určite pre nás zainteresovaných i pre vás ako poslancov i zrozumiteľné. Pre verejnosť skutočne možno len treba z nich urobiť možno jednoduchšie a krajšie nejaké resumé. Ja myslím, že cez médiá je možné informovať o tých najdôležitejších veciach.
Čo sa týka zlepšenia stavu momentálneho, ozaj, tých podmienok, ktoré majú roľníci, ja verím, i ten problém nalievania peňazí, ako ste spomenuli, sčasti zlepší tú situáciu, roľníci ich žiadajú. Takže veríme, že skutočne tam padnú na úrodnú pôdu. Ide o to, aby ozaj boli efektívne využívané a aby bola aj následná kontrola i spätná väzba. Takže tie ďalšie vaše námety ja som si poznamenal. Budem ich tlmočiť pánovi ministrovi Jureňovi. Takže pri najbližšej príležitosti vám na ne odpovie ešte bližšie, konkrétnejšie, určite najneskôr vo výbore. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom v programe je
správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).
Je to tlač 69. A spoločná správa výborov je tlač 69a.
Opäť požiadam pána ministra Jaroslava Izáka, aby uviedol správu.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2006 (stav za rok 2005), zelená správa, sa predkladá na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom práce vlády Slovenskej republiky na rok 2006.
Správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2006 bola vypracovaná na základe analýz, údajov a štátnych a rezortných štatistických výkazov, ďalej, údajov účtovného a finančného výkazníctva a výsledkov permanentnej inventarizácie lesov, píl na Slovensku za rok 2005, ktoré pre potreby Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zabezpečuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene.
V kontexte s vývojom makroekonomickej situácie v národnom hospodárstve Slovenskej republiky správa podáva informáciu o medziročnom vývoji hlavných ukazovateľov lesného hospodárstva za roky 2003, 2004 a 2005 s predpokladom vývoja rozhodujúcich hospodárskych a ekonomických ukazovateľov v roku 2006 s výhľadom na rok 2007.
Zelená správa je rozdelená na 13 hlavných kapitol, ktoré sa venujú postaveniu lesného hospodárstva v rámci ekonomiky Slovenskej republiky, organizačnému a inštitucionálnemu usporiadaniu, produkčným činiteľom, faktorom ovplyvňujúcim lesy, hospodáreniu, obchodovaniu a ekonomike lesného hospodárstva, trvalo udržateľnému rozvoju a ďalším dôležitým oblastiam lesného hospodárstva.
Správa má analytický a hodnotiaci charakter a nemá finančný ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.
Zelenú správu 2006 schválila vláda 6. septembra 2006 uznesením č. 738/2006. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz pána poslanca Tibora Lebockého, ako určeného spoločného spravodajcu, aby podal informáciu o prerokovaní správy vo výboroch.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, vážení prítomní, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 69 z 19. septembra 2006 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote a v stanovených termínoch.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 24 z 10. októbra 2006 vzal na vedomie s pripomienkami a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uložil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky A. spracovať analýzu príčin nepriaznivého trendu znižovania priemerného speňaženia ihličnatého surového dreva do roku 2003 až 2005, B. doplniť návrh opatrení na realizáciu koncepčných zámerov roku 2007 o prioritu urýchleného spracovania a predloženia Národného lesníckeho programu v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, C. predložiť informáciu o stave plnenia projektu Zelená Čína vrátane jeho priebežného technicko-ekonomického rozboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 30 z 12. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie.
Gestorský výbor uznesením č. 32 zo 16. októbra 2006 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2006 (stav za rok 2005) a poveril ma, aby som ju Národnej rade predložil a predniesol, čo som práve vykonal.
Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Martinák, pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán spravodajca, máte prednosť. Chcete vystúpiť ako prvý ako spravodajca? Nech sa páči, môžete.
T. Lebocký, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, milí prítomní, zelená správa na rozdiel od správ hodnotiacich výsledky ľudskej činnosti v iných rezortoch je špecifická tým, že podáva informácie o stave a vývoji odvetvia, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňuje ekológiu krajiny a kvalitu prírodného a životného prostredia ako základnej podmienky zdravého života spoločnosti. Lesy ako najvýznamnejšia súčasť životného prostredia sú nenahraditeľným stabilizátorom rovnováhy krajiny, plnia pre človeka oveľa dôležitejšie funkcie, ako je tak často preferovaná produkcia samotnej drevnej suroviny. Zdravé lesy produkujú kyslík, regulujú dusík, pohlcujú uhlík, filtrujú smog a žiarenie, sú pre súčasného globalizáciou permanentne zaťažovaného človeka aktívnym detoxikátorom, priestorovým balzamom na psychiku a mentálnu rovnováhu.
Na septembrovej schôdzi parlamentu, keď sme hodnotili stav odstraňovania následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004, v dojemnej zhode sme konštatovali, že vzhľadom na pokročilý stav spracovania kalamity, ako aj zatiaľ na minimálne sekundárne škody a aktívny prístup k realizácii biologického Projektu obnovy vo Vysokých Tatrách je potrebné lesníkov za preukázanú profesionalitu pochváliť, a tým aspoň morálne oceniť. Ocenil som vtedy vystúpenie exministra, v súčasnosti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Zsolta Simona v rozprave predovšetkým preto, lebo mnohí lesníci, ktorí boli práve počas jeho funkčného obdobia obeťami jeho averzie k lesníckemu stavu prejavujúcej sa premyslenou, často účelovo medializovanou kampaňou v domnelých a vykonštruovaných kauzách, ktoré, mimochodom, dodnes nie sú spoločensky vyhodnotené a uzavreté, mohli toto vystúpenie považovať aspoň za čiastočnú satisfakciu. Informácia o stave spracovania následkov živelnej pohromy však nemala charakter technicko-ekonomickej analýzy. Čiže jej cieľom nebolo hodnotiť ukazovatele ekonomickej efektívnosti, a teda vyhodnotiť aj podiel vrcholového manažmentu na dosiahnutých výsledkoch. Tak potom ako to vlastne je s tým hodnotením výsledkov lesníkov na rôznych stupňoch riadenia v štátnom i neštátnom sektore? Aký je potom vlastne stav v odvetví, ktorého tradície siahajú na Slovensku do dôb Jozefa Dekreta-Matejovie, ba dokonca do dôb dávnejších?
Pre posúdenie podielu bývalých top manažérov rezortu na súčasnom stave lesného hospodárstva na Slovensku je zelená správa 2006, ktorá hodnotí rok 2005, určite relevantným podkladom. Bezpochyby je aj dostatočným dôkazom, že nedôvera k domácej personálnej databáze špecialistov, absolventov lesníckeho školstva na všetkých úrovniach a stupňoch, dokonca aj k medzinárodne uznávaným osobnostiam a inštitúciám pri súčasnom svojvoľnom experimentovaní s nasadením vedúcich pracovníkov z iných rezortov a sektorov bola veľmi drahým, nekoncepčným a pre les, jeho vlastníkov a obhospodarovateľov najškodlivejším riešením. Uvedené tvrdenie je možné demonštrovať nielen na schopnosti plniť a splniť programové vyhlásenie vlády, ale predovšetkým na stave a vývoji manažmentu, legislatívy a prevádzkovej ekonomiky.
Z predloženej správy vyplýva, že ani jedna z dvoch prezentovaných priorít vládneho programu minulej vlády nebola splnená a čiastočné pozitíva boli dosiahnuté len ako synergický efekt uplatňovania reštrikcie v úsporách na pracovníkoch a na výkonoch v pestovaní a ochrane lesa, ktorých uplatnenie sa ako dôsledok ignorantstva špecifík lesníckej výroby prejaví v budúcnosti určite na produkčnej stabilite lesných porastov.
Podľa ultrapravicového krídla jednej strany bývalej koalície, zrejme z nevedomosti alebo z absencie poznania objektívnych zákonitostí a zásad riadenia lesného hospodárstva, možno však len s cieľom legitímne siahnuť na zásoby drevnej suroviny bez akýchkoľvek pravidiel zachovania trvalosti produkcie, bol práve podporný rámec lesného hospodárstva tým, čoho likvidácia mala preukázať bravúrnu schopnosť riadenia odvetvia v trhových podmienkach. Výsledok môžeme posúdiť na príklade údajov uvedených v predloženej správe na rok 2005. Správa obsahuje totiž, mierne povedané, nepresné formulácie aj v oblasti podpory lesného hospodárstva z verejných zdrojov, teda v oblasti, kde sa mali jednoznačne prezentovať pozitíva masívnej reorganizácie a reštrukturalizácie lesníckej výroby a lesníckych činností. Už v 1. kapitole sa zdôrazňuje, že sa dosiahol kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 455 mil. Sk pri takmer absentujúcej podpore z verejných zdrojov. V kapitole 9 sa v rozpore s týmto tvrdením udáva, že podpora z verejných zdrojov do lesného hospodárstva bola realizovaná vo výške 197,5 mil. Sk a do lesníctva celkom 520,8 mil. Sk. Ďalej, v rámci týchto nedostatočne komentovaných údajov by sa dosiahla určite vyššia korektnosť a transparentnosť správy, keby obsahovala odpočet a konkretizáciu použitia verejných zdrojov v celkovom objeme 128 mil. Sk v štátnom sektore lesného hospodárstva na tzv., ako je v správe uvedené, inú činnosť.
Za ďalšiu hlavnú úlohu si bývalí vedúci predstavitelia rezortu a v rámci neho predstavitelia najväčšieho štátneho obhospodarovateľa lesov štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky vytýčili transformáciu štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. Do transformačného projektu investoval štátny podnik niekoľko desiatok miliónov korún, ktoré vyplatil predovšetkým zahraničným firmám. Spustil sa schvaľovací a legislatívny proces. Vo februári sme sa však zrazu dozvedeli, že ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo vládu, aby sa transformačný proces zastavil, že údajne zmenou legislatívy z predchádzajúceho roka 2005 sú princípy kontroly a riadenia v štátnom podniku podobné ako pri akciovej spoločnosti, a preto nie je potrebné v transformácii pokračovať, zaujímavý záver, najmä ak tento kontrolný mechanizmus nepostrehol tak závažné negatívne trendy ako napr. trend poklesu priemerného speňaženia odbytového surového dreva ako hlavného tržbotvorného ukazovateľa a činiteľa. Ako príklad poslúžia údaje zelených správ za posledné tri roky s najvýraznejšie negatívnym dopadom v aktuálne hodnotenom roku 2005. Do roku 2002 priemerné speňaženie ihličnatého surového dreva rástlo. No po nástupe moderných metód riadenia krízového manažmentu sa zaznamenal medziročný pokles 138 korún na kubík v roku 2003, ďalších 87 korún na kubík v roku 2004 a v roku 2005 ďalších 183 korún na meter kubický. Čo to ale znamená. Rozmeňme si tie čísla na drobné. Ak hodnotíme objemovo najviac kalamitou postihnuté ihličnaté surové drevo, z aspektu prepadu priemerného speňaženia, vidíme, že priemerná cena sortimentov poklesla v porovnaní s rokom 2004 o 13,3 %, teda o uvedených 183 korún na meter kubický, čo predstavuje pri celkových dodávkach ihličnatého surového dreva 6,225 mil. kubíkov výpadok potenciálnych tržieb v celkovej hodnote 1,139 mld. korún. Ak by sa len úroveň priemerného speňaženia z roku 2002, ako som spomenul, do roku 2002 stále stúpala, bola bývala zachovala, v roku 2005 by boli tržby vyššie o 2,54 mld. Sk. Nikomu zo zainteresovaných zrejme nie je potrebné zdôrazňovať, že táto čiastka by s dostatočnou rezervou kryla záväzok štátu na ročnú úhradu ujmy na vlastníckych právach z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z uplatňovania zákona o lesoch, zákona o ochrane prírody a krajiny, stavebného zákona, zákona o poľovníctve a zákona o energetike. Tvrdenie o príčine zníženého priemerného speňaženia surového dreva až o 7 % v dôsledku horšej kvality kalamitného dreva je vzhľadom na tempo spracovania, stále pretrvávajúci dopyt po ihličnatej surovine a reálne aktuálne ceny prinajmenej teda diskutabilné.
Základným legislatívnym rámcom pre odvetvie lesného hospodárstva, ktorý mal vyriešiť aj "dokonalú" kontrolu nad hospodárením štátneho podniku, je zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorého príprava niesla všetky znaky rôznych tendenčných zásahov a usmernení do nekonečne dlhotrvajúcej práce rôznych skupín expertov a ktorý bol vďaka usmernenej politickej vôli nakoniec predsa len schválený, aj napriek niekoľkým stovkám pripomienok predstaviteľov zo štátneho a neštátneho sektora, napriek takmer 20 zásadným pripomienkam expertov, protiústavnosť tohto zákona pritom nevylučujúc, a napriek vráteniu zákona prezidentom na jeho opätovné prerokovanie. Dnes je tento zákon už aj samotným predkladateľom považovaný za jednu z najproblematickejších právnych noriem, ktorého základný problém spočíva v absencii systémového riešenia ústavných práv vlastníkov vo vzťahu k udržaniu a rozvoju verejných funkcií a verejného využívania lesov. A, samozrejme, sú tu ďalšie problémy z neho vyplývajúce.
Napriek tomu, že predložená správa je pomerne podrobná, má 98 strán textu a príloh, uvedené príklady interpretujú, že v niektorých rozhodujúcich oblastiach nevychádza z objektívnych východísk, vyhýba sa hlbšej analýze a rozborom podrobené čiastkové problémy vyhodnocuje samostatne so snahou prednostne prezentovať pozitívne trendy. Ich súhrnné, interaktívne pôsobenie na dosiahnutie cieľa moderného, trvalo udržateľného, ekonomicky efektívne fungujúceho systému plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií pri rešpektovaní všetkých druhov vlastníctva a oprávnených požiadaviek z nich vyplývajúcich táto správa jednoznačne nepreukazuje. Príkladom pre oprávnenosť uvedeného tvrdenia je aj jednostranná prezentácia kladných hospodárskych výsledkov za rok 2005. Tento kladný hospodársky výsledok nie je dosiahnutý len racionalizačnými opatreniami. Je dôsledkom úspor dosiahnutých znížením počtu zamestnancov v lesnom hospodárstve o približne 2 000 osôb, priebežným znižovaním nákladov na ochranu lesných kultúr a ochranu lesa, znižovaním rozsahu výchovy porastov, obmedzením údržby lesnej cestnej siete a tak ďalej a tak ďalej. V uvedenom kontexte je zrejmé, že kladný hospodársky výsledok bol dosiahnutý na úkor produkčnej stability, teda na úkor princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
V správe sa tiež uvádza, že významným zdrojom finančných prostriedkov do lesného hospodárstva sú verejné zdroje zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Záručnej sekcie. Pritom ročná alokovaná podpora dosahuje výšku cirka 140 mil. Sk verejných zdrojov, 420 mil. na roky 2004 až 2006, čo pri hodnote konečnej produkcie podnikov lesného hospodárstva v objeme 13,754 mld. Sk predstavuje len 1 % konečnej produkcie podnikov lesného hospodárstva, a teda nemôže to byť považované za významný zdroj financovania lesného hospodárstva. Zo schválenej čiastky 420 mil. Sk, celkom bolo schválených 132 projektov, bolo konečným prijímateľom pomoci v roku 2005 vyplatených len 25,5 mil. Sk, čo predstavuje 6 % zo schválených finančných prostriedkov.
Z uvedeného je tiež zrejmé, že spolufinancovanie lesného hospodárstva z verejných zdrojov je všeobecne akceptovateľné, je potrebné a žiaduce. Ale pri jeho nízkom plnení alebo, ak chcete, pri jeho nízkom čerpaní je hodnotenie účinnosti všetkých vložených verejných zdrojov do lesného hospodárstva nedostatočne signifikantné.
Záverom je možné konštatovať, že aktuálny stav v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky je zrelý na osobitný audit s cieľom stanovenia východísk a cieľov pragmatickej revitalizácie odvetvia prostredníctvom Slovenskej lesníckej doktríny. Vypracovanie a schválenie strategického dokumentu vo forme Národného lesníckeho programu pre zásadnú korekciu súčasného legislatívneho, hospodárskeho, celospoločenského, ale aj personálneho rámca lesného hospodárstva Slovenskej republiky považujem za urgentnú prioritu pre dosiahnutie cieľa aproximácie slovenských lesníckych tradícií v stredoeurópskom priestore. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako vystúpenie spravodajcu.
S faktickou poznámkou pán László Miklós má slovo. Zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán poslanec Lebocký veľmi správne vyzdvihol tie časti správy, ktoré hovoria o mimoprodukčných funkciách lesa, ktoré sú naozaj faktom a nedajú sa zanedbať ani prehliadnuť. Na druhej strane z každej správy zelenej, nielen z tejto, ale aj z inej, implicitne alebo explicitne vyznieva, že ochrana prírody, ktorá je jedným z nástrojov na ochranu týchto mimoprodukčných funkcií lesa, znižuje hospodársky výsledok, speňaženie a tak ďalej a tak ďalej. Preto by som podčiarkol jeho posledné slová, ktoré hovoria o urgentnom prehodnotení cieľov a priorít lesného hospodárstva aj z tohto hľadiska, pretože ten problém je v tom, že kým speňaženie a hospodársky výsledok sa dá spočítať číselne, v mimoprodukčných funkciách je to omnoho ťažšie. A ja si myslím, že týmto sa budeme musieť zaoberať. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Martinák Ľuboš. Nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si správu o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2006, to je stav za rok 2005.
Vo svojej rozprave sa chcem zmieniť o dvoch okruhoch danej problematiky, ktoré ako lesník považujem za zvlášť závažné. Ide o biotické škodlivé činitele a oblasť lesníckej legislatívy so zameraním sa na Tatranský národný park.
Prečo práve Tatranský národný park? Je to náš prvý národný park. Jeho rozloha je 73 800 ha a ochranné pásmo tvorí 30 700 ha. Význam Vysokých Tatier nie je potrebné nikomu zdôrazňovať. Lesný pôdny fond obhospodarujú Štátne lesy TANAP-u, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, a neštátne subjekty. Odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny je Správa TANAP-u.
Pred mesiacom sme mali možnosť na poslaneckom výjazde výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody navštíviť práve túto oblasť, Tichú a Kôprovú dolinu. Stretli sme sa priamo v teréne so zástupcami Štátnych lesov TANAP-u a Správou TANAP-u. Ich názory na likvidáciu a spracovanie kalamity z novembra 2004, ale aj na likvidáciu novovzniknutej kalamity sú diametrálne rozdielne. Kým zástupcovia Štátnych lesov TANAP-u uprednostňujú urýchlené likvidovanie jestvujúcej kalamity, aj novovzniknutej, zástupcovia Správy TANAP-u uprednostňujú samovývoj.
O škodcoch ako takých v prírode hovoríme vtedy, ak rovnovážny stav je už v prírode narušený. Za takýto stav môžeme jednoznačne považovať v súčasnosti aj oblasť TANAP-u. Je nepopierateľné, že ponechávanie takého veľkého množstva drevnej hmoty je zdrojom ďalšieho premnoženia podkôrneho a drevokazného hmyzu. Ide predovšetkým o lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého. Lykožrút smrekový je najrozšírenejším podkôrnikom v Tatrách. Ako hostiteľské stromy využíva smrek v štádiu kmeňovín, borovicu sosnu a borovicu limbu. K 31. augustu 2006 odchytili iba pracovníci Štátnych lesov TANAP-u do feromónových lapačov 108 mil. týchto škodcov, v priemere na jeden lapač bolo to 22 500 kusov. Oproti roku 2005 je tento nárast vyše 400 %. A to už je alarmujúci stav. Oveľa väčšiu populačnú dynamiku zaznamenal lykožrút lesklý. V roku 2005 odchytili 3,5 mil. kusov a k 31. 6. 2006 už to bolo 103,5 mil. kusov, čo v priemere na jeden lapač predstavuje 92 500 kusov. Ide tu o nárast oproti roku 2005 o viac ako 2 800 %. Tento stav je už viac ako alarmujúci. Lykožrút lesklý pri premnožení napáda nielen kmeňoviny, ale aj mladé lesné porasty, to znamená mladiny a kultúry do 40 rokov. Jeho výskyt poškodzuje nielen dreviny, smrek, borovicu lesnú a smrekovec opadavý, ale aj porasty kosodreviny. Existuje tu reálna hrozba likvidácie porastov kosodreviny. Výskumy dokazujú, že jeden neasanovaný strom v štádiu kmeňovín vyprodukuje 80 000 až 150 000 jedincov, pričom na zničenie takéhoto stromu stačí 3 000 jedincov lykožrúta. Je pravda, že objem kalamity v Tichej a Kôprovej doline predstavuje 8 % z celkovej kalamity z novembra 2004, ale nákaza sa šíri ďalej. Iba v správe Štátnych lesov TANAP-u v roku 2006 sa uvádza, a to k 31. júnu, že škodcovia napadli zdravé stojaté stromy, a to v množstve 231 000 kubíkov, z čoho 77 000 kubíkov práve v 5. stupni ochrany. V roku 2007 možno očakávať ešte zvýšený nálet lykožrútov, a to predovšetkým v jarných mesiacoch počas rojenia.
Súčasná legislatíva nenapomáha operatívne riešiť takéto situácie, ale naopak, komplikuje a spomaľuje rozhodovací proces správnych orgánov. Orgán štátnej správy životného prostredia nepovolil v roku 2006 spracovať kalamitu v 5. stupni ochrany v množstve 164 000 kubíkov. Okrem toho na kalamitných plochách ešte z novembra 2004 zostáva na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy životného prostredia ponechaných 419 000 kubíkov drevnej hmoty. Ponechávanie takého veľkého množstva drevnej hmoty stále predstavuje nebezpečenstvo vzniku požiarov. Zatiaľ požiar najväčšieho rozsahu sa stal 30. júla 2005 nad Tatranskou Poliankou v smere na Tatranské Zruby a Starý Smokovec. Za obeť padli kalamitné plochy na výmere 220 ha, pričom došlo k úplnému zničeniu aspoň ako takého prirodzeného zmladenia. Ďalej, padol zdravý les v štádiu kmeňovín, a to na ploche 14 ha, a padol zdravý les v štádiu mladín na ploche 13 ha. Množstvo zničenej drevnej hmoty predstavovalo 18 000 kubíkov, čo znamenalo stratu 16 mil. korún. Environmentálne škody sú nevyčísliteľné a to bol iba jeden jediný požiar. Vyskytujú sa aj prípady, keď orgány štátnej správy životného prostredia vydali súhlas na spracovanie kalamity, ale nedali súhlas na sprístupnenie kalamitou postihnutých porastov. Týmto druhým rozhodnutím sa súhlas na spracovanie kalamity stal bezpredmetným. Stalo sa to tohto roku, to znamená v roku 2006, v odštepnom závode v Beňuši.
Oceňujem, že v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v oblasti lesníctva jednou z hlavných priorít je práve zosúladenie záväzných predpisov, a to zákona o lesoch so zákonom o ochrane prírody.
Vážení prítomní, pár slov na záver. Negatívne zmeny ekologických podmienok, ako aj prírodné katastrofy sú dôsledkom dlhodobého vplyvu človeka. A len človek môže zmierniť následky. Je nevyhnutné, aby aj v 5. stupni ochrany človek viac pomohol prírode dostať sa z problémov, v ktorých sa ocitla. Príroda sa s nimi len ťažko dokáže sama vysporiadať. A ak áno, tak za koľko rokov? Za 300, 400, 500 rokov? A čo bude do toho času? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci László Miklós a Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec László Miklós.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán kolega, samozrejme, tie čísla o lykožrútovi sú pravdivé, aj to, že sa šíri. A na druhej strane absolútne nepopierateľnou pravdou je, že Vysoké Tatry sú národným parkom. A medzinárodné pravidlá na chránené územia, najmä na národné parky, sú také, že tam musí byť značná časť plochy ponechaná prirodzenému vývoju. A teraz rozhodujúca otázka je tá istá, ako keď som reagoval pri pánovi Lebockom, že aké sú naše priority a čo chceme dosiahnuť. Keď chceme predať a vyrúbať relatívne vysokohodnotné drevo, tomu naozaj lykožrút škodí. Ale keď chceme mať prírodu vo Vysokých Tatrách, k prírode patrí aj lykožrút, aj oheň, aj zosuvy, aj vietor, aj všetky ďalšie veci. Ja teraz nehovorím, čo máme urobiť v celých Tatrách, ale naozaj do národných parkov patrí aj toto. Teraz je, samozrejme, na spoločenskej dohode, aké percento chceme dosiahnuť alebo aké percento chceme chrániť v akom stupni. Ale zásadný pohľad je naozaj ten, ktorý odznel aj z vašich úst a ktorý aj z mojich úst teraz odznie. Vy hovoríte o kubíkoch, čo je o dreve, my hovoríme o plochách, čo je 8 % plochy. A to je ten zásadný rozdiel v pohľadoch. Verím, že na tie záležitosti okolo štátnej správy bude reagovať pán minister Izák. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Ďalší s faktickou poznámkou je pán Ján Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. V predchádzajúcich vystúpeniach pánov poslancov boli prezentované veľmi závažné informácie v oblasti lesného hospodárstva. Vrhajú veľmi negatívne svetlo do riadenia ministerstva pôdohospodárstva za predchádzajúceho vedenia. Je dosť zarážajúce, že uvedené informácie zostali ľahostajné pre pána poslanca Zsolta Simona, predchádzajúceho ministra tohto rezortu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Martinák, nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vo svojom vystúpení som nechcel zdôrazniť škody na drevnej hmote, pán poslanec Miklós. Chcel som zdôrazniť jeden fakt, a síce, že hmyz nemusíme považovať za škodcov vtedy, ak je príroda v rovnovážnom stave, lenže príroda je tu značne narušená. Ja sa pýtam: Kto vezme zodpovednosť na budúci rok za to, že padnú porasty kosodreviny nad hornou hranicou lesa, a to zásluhou našej legislatívy, ktorá bola v minulosti v takom stave, v akom bola, nebola schopná reagovať na živelné pohromy? Kto vezme zodpovednosť za to, že padnú porasty kosodreviny v Tatrách, ktorá je tak príznačná práve pre túto oblasť? Veď my, lesníci, spoločne s ochranármi chceme chrániť túto prírodu a nedávať šancu naopak. Takisto chorému človeku jednoducho pomôže lekár. Nenecháme ho tak. Aké percento ponecháme na pokusy pre lekára? To isté ja beriem pre prírodu a hlavne v oblasti Tatier. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister. Nech sa páči.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Vyjadrím sa predovšetkým v rámci rozpravy k pripomienkam pána poslanca Martináka. Myslím, že ostatné pripomienky v rámci rozpravy boli v správe skutočne podnetné a v súlade s ňou.
Čo sa týka TANAP-u a celkovo chránených území, vieme, že to je skutočne celý komplex otázok, ktoré sú otvorené, nie sú doriešené. A najmä v TANAP-e po kalamite pred 2 rokmi sa nám tam naskytá celý rad ozaj enormných problémov, ktoré, žiaľ, neboli riešené, si myslíme, hneď takou mierou, ako si zasluhovali. A teraz je veľmi tvrdé hovoriť o tom, kto preberie zodpovednosť, možno, kto bude to riešiť. V priebehu pár mesiacov, keď sme mali po nástupe novej vlády dva-tri mesiace na to, aby sme doriešili zonáciu, ktorá bola otvorená a je, je to skutočne veľmi dôležitá oblasť. A tieto komplexy otázok veľmi na seba naväzujú a sa prelínajú.
Biotické škodlivé činitele skutočne v každom prostredí po kalamite viac-menej sa objavia. A je ťažké dávať do súladu v TANAP-e najmä stanoviská Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u. Štátne lesy TANAP-u skutočne, a za tú nie dlhú chvíľu, ktorú som v čele rezortu ministerstva životného prostredia, už som mal možnosť to vidieť, sú ozaj v silnej konfrontácii a nemajú, by som povedal, niektoré veci zosúladené v rámci kompetencií kompetenčného zákona.
Je potrebné túto problematiku ozaj otvoriť, myslíme si, otvorene na výbore hovoriť o nej na úrovni Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, lebo tá situácia nám speje možno k tomu, že tam dôjde ozaj možno k ešte enormnejším škodám, ako sú z titulu kalamity. Ale najmä ten stred, ktorý je medzi hospodárskym záujmom lesa a mimoprodukčnými funkciami lesov, sa nám tam zvýrazňuje. Preto ja nebudem možno rozoberať to tu na úrovni Národnej rady podrobne. V rámci Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Tatier sme tú situáciu riešili. Zaujali sa tam nové stanoviská, ako sa bude postupovať, dali sa tam termíny. V tejto situácii, ktorá momentálne je na základe toho monitoringu odborníkov i ďalších možno ukazovateľov, je potrebné, aby sme skutočne urýchlene riešili tú situáciu. Musíme sa ale rozhodnúť, ako povedal aj pán poslanec Mikloš, či budeme v TANAP-e a v chránených územiach uprednostňovať ťažbu, možno i na úkor ochrany i na úkor zonácie, alebo či budeme skutočne mať národné parky, chránené územia a v akom rozsahu budú. Možno ich treba do určitej miery zhodnotiť, zhodnotiť ich správy, čo sa týka počtu, výmery a ďalších možno ukazovateľov. Ale v rámci ministerstva životného prostredia si myslím, že je pre nás dôležité, aby aj celosvetovo tá mimoprodukčná funkcia lesov nielen v rámci chránených území, ale i v iných územiach a plochách narastala. Vzhľadom i na klimatické zmeny, ktoré máme v rámci Kjóta i možno ďalších dôležitých celosvetových prístupov k ochrane životného prostredia, je dôležité, aby sme i my sa zaoberali týmito otázkami a znižovali sme vylesňovanie lesov. K tejto problematike chystáme medzinárodnú konferenciu na začiatku budúceho roku. Ja verím, že za účasti medzinárodných odborníkov sa nám podarí prijať skutočne tam odborné prístupy a postupy, ako by sme mali k problematike nielen TANAP-u, ale aj chránených území celkovo pristupovať. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.
Ďakujem pekne aj ministrovi, aj spravodajcovi.
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v rokovaní
správou o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006.
Správu ste dostali ako tlač 72 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 72a.
Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Prosím ho preto, aby sa ujal slova.
I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke správu o menovom vývoji za I. polrok 2006.
Aj v priebehu I. polroka 2006 pokračoval dynamický ekonomický vývoj, keď rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách dosiahol 6,5 %. Relatívne rýchly ekonomický rast bol ovplyvňovaný zahraničným i domácim dopytom. V rámci domáceho dopytu sa mierne zrýchlila tvorba fixných investícií. Zrýchlenie zaznamenal aj rast spotrebného dopytu, čo súviselo s vývojom konečnej spotreby verejnej správy. Dynamika rastu konečnej spotreby domácností naďalej reflektovala relatívne rýchly rast miezd, zamestnanosti aj rozvoj úverových aktivít. Celkový vývoj v I. polroku bol značne ovplyvnený regulovanými cenami, ktorých zvyšovanie sa realizovalo už v poslednom štvrťroku 2005, ale aj začiatkom roku 2006. Ku koncu I. polroka dosiahla medziročná miera inflácie 4,5 %. Bez vplyvu cien energií by však jej dynamika predstavovala len 2,2 %. Výkon menovej politiky bol v I. polroku 2006 zameraný na dosiahnutie strednodobých inflačných cieľov a plnenie maastrichtského kritéria inflácie. V priebehu I. polroka bol cenový vývoj v značnej miere ovplyvňovaný cenami energetických surovín, čo sa premietalo nielen do cien pohonných hmôt, ale aj do zvyšovania regulovaných cien. Ich vysoká dynamika tak môže nepriaznivo formovať inflačné očakávania ekonomických subjektov. V prostredí dynamického ekonomického rastu, spotrebného a investičného dopytu sprevádzaného rastom miezd a zamestnanosti sa toto riziko zvyšuje. Úlohou Národnej banky Slovenska je v takejto situácii eliminovať inflačné riziká a minimalizovať priestor pre prenos sekundárnych efektov úpravou regulovaných cien. Národná banka Slovenska preto v priebehu I. polroka pristúpila k dvom zvýšeniam kľúčových úrokových sadzieb kumulatívne o 1 percentuálny bod.
Vzhľadom na pretrvávajúce riziká Národná banka Slovenska zvýšila úrokové sadzby aj v júli a v septembri. Celkovo došlo v doterajšom priebehu roka 2006 k ich nárastu o 1,75 percentuálneho bodu. Zvýšenie menovopolitických sadzieb sa začalo postupne premietať aj do klientskych úrokových sadzieb tak z úverov, ako i z vkladov. Sprísnenie úrokovej zložky menovej politiky by tak prostredníctvom rastu klientskych úrokových sadzieb z úverov malo postupne tlmiť vysoké úverové dynamiky.
Kurzová politika sa v I. polroku 2006 realizovala v rámci mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Až do začiatku marca pokračoval trend zhodnocovania výmenného kurzu slovenskej koruny, ktorý sa následne zastavil, a od mája sa kurz znehodnocoval k úrovni centrálnej parity. Tento vývoj bol dôsledkom regionálnych vplyvov, ako aj nejasného ekonomického smerovania po voľbách v júni 2006. Depreciácia kurzu a jeho volatilita nezodpovedali ekonomickým fundamentom. Národná banka Slovenska pristúpila k realizácii devízových intervencií zameraných na stabilizáciu kurzu a elimináciu vplyvu neekonomických faktorov. V rámci týchto devízových intervencií predala zo svojich devízových rezerv v júni a v júli približne 3 mld. eur.
Vážené dámy a páni, splnenie inflačného cieľa v roku 2008 predstavuje náročnú úlohu nielen pre menovú, ale aj pre rozpočtovú politiku. Menová politika musí byť podporovaná aj rozvážnou fiškálnou politikou realizovanou v zmysle záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Hospodárskej a menovej únii, ako aj z členstva v ERM II. Napĺňanie týchto záväzkov je pozorne sledované a citlivo vnímané aj medzinárodnými trhmi a akákoľvek odchýlka od nastaveného smerovania môže mať negatívne dôsledky na vývoj výmenného kurzu. Vzhľadom však na to, ako boli vládou schválené zámery týkajúce sa výšky deficitu verejných financií, verím, že prijatie spoločnej meny je otázkou krátkeho času.
Dovoľte mi na záver dodať, že umiernený vývoj vo verejných financiách nie je dôležitý a potrebný len a výlučne za účelom vstupu do eurozóny, ale predovšetkým preto, aby vývoj ekonomiky a inflácie vytváral predpoklady na rozvoj a udržanie priaznivých podmienok na Slovensku v budúcnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.