M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér.
Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006, ktorú máme pod tlačou 72a.
Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie svojím rozhodnutím č. 80 z 29. septembra 2006 spomenutým trom výborom.
V súlade s týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady určené výbory Národnej rady prerokovali správu o menovom vývoji a svojimi uzneseniami túto správu zhodne zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktorý je prílohou spoločnej správy, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 2006.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, nikto.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi guvernérovi. Predpokladám, že nechce vystúpiť.
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pána guvernéra zároveň prosím vzhľadom na to, že nasleduje bod, ktorým je
správa o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2006,
ktorú máte ako tlač 81, spoločnú správu výborov máte ako tlač 81a, aby teda pán guvernér Národnej banky pán Ivan Šramko aj túto správu uviedol. Nech sa páči.
I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, správa o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2006 je druhou zo správ, ktoré Národná banka Slovenska s polročnou periodicitou predkladá na základe povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zákona č. 747/2004 Z. z. Vďaka integrácii dohliadacích autorít v štruktúre Národnej banky Slovenska ide o analýzu ponúkajúcu integrovaný pohľad na hlavné sektory slovenského finančného trhu.
Cieľom správy je zhodnotenie súčasných trendov na slovenskom finančnom trhu s poukázaním prepojenia medzi subjektmi finančného trhu a vyhodnotenie možných rizík, ktorým je trh vystavený.
V správe sa konštatuje, že v I. polroku 2006 dominovali v slovenskom finančnom sektore pozitívne trendy. Všetky dohliadané sektory finančného trhu tak reagovali na pozitívny makroekonomický vývoj a zlepšujúcu sa finančnú situáciu ich klientov.
Objem aktív spravovaného majetku vzrástol na 1 679 mld. Sk, v decembri 2005 na 1 797 mld. Sk, v júni 2006 teda o 100 mld. Sk. Z hľadiska finančnej stability je pozitívne, že 40 % nárastu aktív bolo na zdrojovej časti zabezpečené rastom vkladov domácností. Dominantné postavenie si udržal bankový sektor, ktorý tvoril až 81,9 % z celkového objemu aktív a spravovaného majetku finančného sektora. Objem pohľadávok voči klientom narástol z hodnoty 480 mld. na 611 mld. v júni 2006, čo predstavuje medziročnú zmenu o 28 %. Pohľadávky voči klientom takto tvorili v júni 2006 až 40 % všetkých bankových aktív oproti 34 % v júni 2005. Silný ekonomický rast a zlepšenie finančnej situácie v jednotlivých ekonomických sektoroch sa podpísali pod vysoký rast objemu úverov poskytnutých klientom bankami. Pozitívne trendy sa prejavili na zvýšení poskytnutých úverov vo všetkých sektoroch. Rast bol ovplyvnený najmä úvermi domácnostiam, ktorých objem sa medziročne zvýšil zo 139 mld. na 193 mld. Sk, teda o 40 %. V I. polroku nepokračoval rýchly nárast zdrojov zo zahraničných bánk pozorovaný v roku 2005. Aj napriek tomu tvoria stále významnú časť pasív bankového sektora. V júni 2006 to bolo 19 %. Väčšina bánk však naďalej disponuje dostatočnými domácimi zdrojmi od klientov potrebnými na financovanie rastu úverov. Svedčí o tomto podiel úverov voči klientom na domácich zdrojoch od klientov, ktorý bol na úrovni 75 % v júni 2006. Vklady domácností tvoriace hlavnú časť pasív, ktoré počas roku 2005 klesali, v I. polroku 2006 prudko rástli. Za 7 mesiacov, november 2005 až jún 2006, sa vklady domácností zvýšili o 40 mld. Sk. Rástol aj poisťovací sektor, predpísané poistné za I. polrok dosiahlo hodnotu 26,6 mld. Sk, predpísané poistné v životnom poistení dosiahlo hodnotu 13,3 mld. Sk a predpísané poistné v neživotnom poistení dosiahlo hodnotu 15,3 mld. Sk. Tieto hodnoty však nie je možné porovnávať s predpísaným poistným v I. polroku 2005 kvôli metodickým zmenám. Čistá hodnota majetku spravovaná v otvorených podielových fondoch počas I. polroku sa prakticky nezmenila, ostala na úrovni 128 mld. korún. Investori začali svoje podiely v peňažných a dlhopisových fondoch postupne odpredávať a presúvať do rizikovejších fondov. Dôvodom na takéto správanie bol nárast úrokových mier. Prvý polrok 2006 bol posledným termínom na dobrovoľný vstup do 2. piliera dôchodkového systému. K 30. 6. 2006 zaevidovali správcovské spoločnosti 1,39 mil. sporiteľov. Objem aktív investovaný prostredníctvom dôchodkových fondov sa počas tohto obdobia skoro zdvojnásobil a dosiahol objem 17,27 mld. korún. V 3. pilieri dokončili tri doplnkové dôchodkové poisťovne svoju transformáciu na doplnkové dôchodkové spoločnosti a k júnu 2006 spravovali 14,9 mld. korún. Zvýšila sa ziskovosť viacerých inštitúcií finančného trhu. V porovnaní s rokom 2005 bol bankový sektor ziskovejší o 7 %. Ziskovosť v poisťovaní sa všeobecne zvýšila a menila sa výkonnosť niektorých typov fondov kolektívneho investovania. Medziročne rástla výnosovosť majetku v akciových fondoch z 11 na 15 % a klesala v dlhopisových fondoch zo 6 na mínus 3 %, v zmiešaných z 8 na 4 %.
Celkové vystavenie finančných inštitúcií voči rizikám v porovnaní s rokom 2005 sa nezmenilo. Dôsledkom rýchleho rastu úverov domácnostiam a pokračujúcou úverovou aktivitou v podnikovom sektore vzrástla v bankovom sektore citlivosť na kreditné riziko. Pri domácnostiach je toto riziko navyše spojené s vývojom úrokových mier, ktorých rast zvyšuje náklady domácností na splácanie úverov a môže ohroziť ich solventnosť. Devízové riziko ostáva vďaka prevažne uzavretým devízovým pozíciám na nízkej úrovni. Riziko likvidity je aj napriek prehlbujúcemu sa časovému nesúladu medzi aktívami a pasívami zatiaľ do veľkej miery pokryté likvidnými aktívami.
Zachovanie makroekonomického vývoja a trendov vo finančnom sektore z roku 2005 vytvára dobré predpoklady na zabezpečenie finančného zdravia, sektorov finančného trhu dohliadaných Národnou bankou Slovenska. Vážené dámy a páni, ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér, za uvedenie správy.
Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výboru pre financie, rozpočet a menu poslankyňu Leu Grečkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.
L. Grečková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poverená spravodajkyňa predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006 vo výboroch.
Správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 80 z 29. septembra 2006 uvedeným výborom prerokovať do 12. októbra 2006. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006 vziať na vedomie.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Ďakujem. Uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi guvernérovi aj pani poslankyni.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej prerokúvať
správu o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov.
Túto správu ste dostali ako tlač 71 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 71a.
Prosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol materiál. Ďakujem.
J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil toto vystúpenie v Národnej rade, aby som vám pred samotnou správou predniesol niekoľko slov k situácii, ktorá je na Najvyššom kontrolnom úrade, najmä v čase, keď došlo k zmene ústavného zákona a k zmene zákona, ktorým bol novelizovaný zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Treba povedať, že kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa značne rozšírila. Zvýšil sa počet možných kontrolovaných subjektov a kontrolných výkonov. Chcem len poznamenať, že kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa zvýšila o takmer 3 000 obcí a celkovo viac ako o 7 000 nových subjektov, čo v prepočte na objem zdrojov predstavuje čiastku okolo 160 mld. korún.
Ďalšie nové úlohy, ktoré Najvyšší kontrolný úrad musí plniť, súvisia aj s harmonizáciou činnosti Najvyššieho kontrolného úradu s najvyššími kontrolnými inštitúciami krajín Európskej únie. Zintenzívnili sme vzťahy a súčinnosť s inými kontrolnými inštitúciami a pripravili sme sa a prešli sme na európske štandardy kontroly, ktoré požadujú, aby pre každý verejný subjekt bol vytvorený systém vnútornej a vonkajšej kontroly. Z členstva v týchto inštitúciách ale vyplývajú pre Najvyšší kontrolný úrad aj záväzky, ktorých sa dotýkajú práce kontrolórov vo výboroch a v pracovných skupinách týchto organizácií. Najvyšší kontrolný úrad plní významnú úlohu vnútorného audítora organizácie EUROSAI, ktorá združuje celkom 47 najvyšších kontrolných inštitúcií. Samozrejme, na plnenie týchto zahraničných aktivít sú potrebné zdroje, to znamená, že s napätím očakávame aj schválenie rozpočtu alebo zákona o štátnom rozpočte pre rok 2007, kde, mimochodom, aj Najvyšší kontrolný úrad predkladá správu, ktorá je súčasťou schvaľovacieho procesu.
Tento vývoj, ktorý som trošičku naznačil a spomenul, vyvolal potrebu realizácie mnohých transformačných aktivít, ktorými Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky doposiaľ riešil vzniknuté problémy spojené s rozšírenou kontrolnou činnosťou. Preto, aby sme eliminovali náklady, ktoré sú spojené s pridaním v oblasti potreby kontrol, zriadili sme okrem dvoch súčasných expozitúr v Košiciach a v Banskej Bystrici ďalšie dve, v Nitre a v Bratislave. A v budúcom roku uvažujeme o ďalších dvoch expozitúrach, s ich zriadením v oblasti samosprávnych krajov, tak aby sme priblížili výkon kontroly ku kontrolovaným subjektom. To znamená, aby sme šetrili oblasť nákladov v cestovnom a v dopravnom a tieto zdroje použili priamo pre vznik nových expozitúr, získame tak čas, ktorý je potrebný pre výkon kontroly. Vykonali sme neodkladne aj viacero iných opatrení, urobili sme racionalizáciu organizačnej štruktúry, upravili sme pôsobnosť príslušných kontrolných sekcií a znížením pôvodného počtu predstavených z čísla 49 na 14 sme získali ďalšie funkčné miesta kontrolórov, o 35 kontrolórov je našej kontrolórskej kapacity viacej. Ušetrili sme aj mzdové náklady, čo predstavuje čiastku skoro 2 mil. korún. A to sme použili práve pre rozšírenie a náplň kontroly, ktorú nám uložil parlament.
Najvyšší kontrolný úrad má mnoho ďalších problémov. Je potrebné riešiť a budovať jeho informačný systém, pretože novela zákona nám umožnila vykonávať kontrolu priamo vstupom do informačných a účtovných systémov kontrolovaných subjektov. Takýto systém je potrebný vybudovať za obdobie niekoľkých rokov. A musím povedať, že tu sme my značne pozadu. Ale vznikom takéhoto informačného a kontrolórskeho systému budeme šetriť ďalšie, najmä finančné náklady, pretože kontrolovať budeme môcť z miesta a nebude potrebné navštíviť každý kontrolovaný subjekt.
Vzhľadom na to, že sme súčasťou parlamentnej demokracie a sme súčasťou Národnej rady Slovenskej republiky, chcem poznamenať, že sme vypracovali Koncepciu rozvoja Najvyššieho kontrolného úradu pre roky 2006 až 2012, zmenili sme systém plánovania našej kontrolnej činnosti, budujeme strednodobú perspektívu pre obdobie troch rokov. A táto perspektíva je upresňovaná na obdobie roka, to znamená na obdobie napr. budúceho roka.
Možno je zaujímavosťou, že tvoríme, budujeme a pripravujeme tzv. tematické kontrolné akcie, ustupujeme od klasického vykonávania kontrolných akcií priamo na kontrolovaných subjektoch, budeme kontrolovať tému ako takú na viacerých kontrolovaných subjektoch s tým, že vzájomne budeme porovnávať napr. úroveň kvality riadenia, úroveň účtovných systémov, úroveň dodržiavania zákona na viacerých kontrolovaných subjektoch.
A čo je ešte mimoriadne zaujímavé, je, že najmä v krajinách V-4 pokračujeme v tzv. paralelných kontrolách a veľmi ich rozširujeme, tieto tematické previerky porovnávame potom s okolitými krajinami, ktoré vykonávajú previerky tohto istého charakteru. Vieme tým konštatovať, aká je úroveň riadenia toho-ktorého subjektu v rámci Slovenskej republiky.
Obrátil som sa listom na 12 predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých som požiadal o predloženie námetov do plánu kontrolnej činnosti pre budúci rok. Ďakujem za odpovede. Námety budú v pláne kontrolnej činnosti.
Museli sme pripraviť a pripravujeme nové kontrolné programy, nové postupy a ďalšie a ďalšie, pretože kontrolujeme nové subjekty, ktoré doteraz neboli kontrolované. Možno v súvislosti so správou, ktorú máte dnes v rukách, chcem poznamenať, že budeme pokračovať aj v kontrole samosprávnych krajov, vyšších územných celkov. Je tam toho množstvo. Je to oblasť školstva, kultúry, dopravy, dotácií, obrovské, obrovské množstvá najmä zdrojov a peňazí, ktoré je potrebné kontrolovať.
Pre zaujímavosť chcem povedať, že naše výstupy sú dnes orientované na úpravu zákonov, zriadili sme tzv. legislatívnu radu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá prostredníctvom gestorského výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu predkladá do parlamentu návrhy úprav zákonov, novelizáciu zákonov. Ak zistíme v kontrole, že niektoré zákony sa vzájomne krížia, budeme navrhovať ich novelu tak, aby zákon, samozrejme, mal dostatočný zmysel.
Zintenzívnili sme spoluprácu so Združením kontrolórov miest a obcí, s hlavnými kontrolórmi vyšších územných celkov, to znamená, orientujeme kontrolu v Slovenskej republike jedným smerom.
Mohol by som hovoriť o mnohých a mnohých veciach, ale to by bolo snáď na trošku dlhšiu debatu. Tak mi, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som naozaj pár slov k tej kontrole, ktorú máte v rukách, niečo povedal. Vykonali sme ju vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch, vykonali sme ju v letnom období. Táto kontrola, myslím, mala mimoriadny zmysel. Chcem len poznamenať, že pokračujeme, tak ako sme urobili kontrolu v ôsmich samosprávnych krajoch, dnes v kontrole, a sú to mimoriadne kontroly v ôsmich krajských mestách, kde tiež závery budeme predkladať tak ako všetky ostatné aj do parlamentu. Kontrolovali sme mnohé, mnohé veci. Zistili sme mnohé vecné nedostatky v hospodárení s finančnými prostriedkami, v dodržiavaní zásad hospodárenia. Zistili sme porušenia zákona o rozpočtových pravidlách. Zistili sme problémy s dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, kde bol problém takmer vo všetkých samosprávnych krajoch. V oblasti nakladania s majetkom sme sa sústredili najmä na spôsob a formy využívania majetku. V rámci prechodu pôsobností, kompetencií na samosprávne kraje sme kontrolovali aj rozpočtové a príspevkové organizácie, kde boli tiež mnohé vecné a finančné problémy. Treba povedať, že v oblasti legislatívy bude potrebné pripraviť novelizáciu zákona o samosprávnych krajoch. Aj to je v závere tejto správy. Treba hovoriť ale aj o mnohých pozitívach. Sú mnohé pozitívne aktivity, ktoré vykonávajú samosprávne kraje. Mohol by som ich teda spomenúť. Sú to napr. v oblasti bývalého západného Slovenska spoločné projekty Partnerstva pre rozvoj regionálnej politiky. Prešovský takisto s Košickým samosprávnym krajom, Banskobystrický samosprávny kraj a Žilinský samosprávny kraj, stredné Slovensko, veľmi úspešne pokračujú. Iste sú problémy pri budovaní sídiel samosprávnych krajov, kde sme našli niektoré problémy. Hodnotili sme aj výsledky kontrolnej činnosti útvarmi hlavných kontrolórov a tak ďalej a tak ďalej. Pozerali sme, samozrejme, ako samosprávne kraje odstraňovali nedostatky, ktoré boli v nich zistené už v roku 2003. Treba povedať, že napr. desiatim opatreniam sa vôbec nevenovali z päťdesiatich dvoch opatrení, desiatim sa venovali len čiastočne. To tiež nie je správne.
Možno by tu bolo treba hovoriť ešte viacej a viacej, ale možnože môžeme aj na niektorých separátnych stretnutiach prebrať tie problémy, o ktorých som trošičku dnes hovoril.
Chcem oceniť prístup Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, aj výboru pre verejnú správu, ktorý odporučil vláde Slovenskej republiky vo svojich záverečných stanoviskách, ako riešiť problémy, ktoré sme našli počas kontrol.
Dámy a páni, kontrola bola skončená, správu som mal za česť predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky. Takto budeme postupovať aj pri ďalších významných kontrolách. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.
Za spravodajcu bol určený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian. Prosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania správy vo výboroch.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj k správe o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov.
Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory zároveň odporučili zobrať na vedomie uvedenú správu s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu konštatoval, že vykonaná kontrola v samosprávnych krajoch objektívne analyzuje výsledky hospodárenia v roku 2005 a poukazuje na rozhodujúce problémy pri zabezpečovaní ich činnosti, porušenia ustanovení viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú najmä dodržiavania ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a nakladaní s majetkom, ktorý samosprávne kraje získali do vlastníctva v zmysle zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na samosprávu, protokolárne nebolo od Slovenskej správy ciest ukončené odovzdanie a prevzatie majetku ciest II. a III. triedy (s termínom najneskoršie do 1. 1. 2005) s tým, že sa neuskutočnilo ani majetkovoprávne vysporiadanie. Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby požiadala vládu Slovenskej republiky o 1. zabezpečenie protokolárneho ukončenia odovzdania a prevzatia majetku ciest II. a III. triedy a ich následné majetkovoprávne vysporiadanie v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, 2. predloženie návrhu novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja. Gestorský výbor odporúčal schváliť uvedené návrhy .
Pán predseda, požiadam vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Tibor Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, máte slovo.
T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať pár poznámok k vlastnej správe o činnosti NKÚ, k budúcnosti a k potrebám samosprávnych krajov, ale aj k našej činnosti ako zákonodarcov.
V prvom rade k tej konštatácii, že NKÚ kontroluje o viacej takmer ako 8 000 subjektov v súčasnosti, než to bolo ešte pred rokom, na základe ústavného zákona 463/2005 Z. z. Myslím si, že NKÚ je príkladom racionálneho správania sa a zároveň teda efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. A čo ma teší, je, že pôsobí nielen ako represívny orgán, ale aj metodicky.
Ďalšia vec, ktorá je podľa mojej mienky veľmi pozitívna, je systémový prístup ku kontrolám, zavedenie trojročného cyklu kontrol, samozrejme, s jednoročným opakovaním. Cieľom tejto kontroly bolo zistiť, ako sa dodržiavajú všeobecne záväzné právne predpisy pri hospodárení s finančnými prostriedkami z rozpočtov samosprávnych krajov a ako sa dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z hospodárenia, nakladania s majetkom za rok 2005.
Ak sa pozrieme do samotnej správy na jednotlivé časti tejto správy, vidíme, že bolo už konštatované, že existujú problémy v dokladovaní vlastníckych vzťahov k pozemkom pod cestami II. a III. triedy. Treba len povedať, že riešenie tejto situácie nie je jednoduché, ide skutočne o desaťtisíce prípadov. A jednoducho je to dedičstvo doby, ktorá tu bola 40 rokov, keď právo bolo nahradené rozhodnutím alebo uznesením. Treba povedať, že ak toto bude vytýkané aj v budúcnosti a ak to bude ešte pár rokov vytýkané, netreba byť z toho prekvapený. Vyriešenie vlastníckych vzťahov nie je jednoduchou záležitosťou. Ale možno by sa dalo uvažovať, či sa nedá tento problém vyriešiť aj nejakou právnou normou. To je zamyslenie pre nás a, myslím si, zamyslenie aj pre príslušný rezort, pretože ak existuje problém medzi dvomi stranami, tak, samozrejme, určitú zodpovednosť zaň nesú obidve strany.
Ďalej tam bola konštatácia o určitých nedostatkoch pri dodržiavaní povinností pri vydávaní zriaďovateľských listín. Pre úplnosť treba len doplniť, že pri preberaní majetku od štátu nedostali vyššie územné celky kompletnú informáciu o preberanom majetku. Nemala všetky náležitosti tá informácia v tých jednotlivých prípadoch. A inventarizácia majetku samosprávneho kraja, ktorý predstavuje zvyčajne niekoľko miliárd korún a je v pôsobnosti alebo zodpovedá za jeho správu niekoľko sto subjektov, nie je jednoduchá a vždy trvá niekoľko mesiacov. Mám s tým osobnú skúsenosť. Takže ak sa budú opakovať potom nedostatky pri dodržiavaní povinností, pri vydávaní zriaďovateľských listín, treba byť ešte chvíľku trpezlivý.
Ďalej k tomu, čo sa týka spracovávania rozvojových stratégií jednotlivých samosprávnych krajov. Myslím, že treba doplniť a zdôrazniť to, že samosprávne kraje naozaj koordinujú svoju spoluprácu, naozaj spolupracujú a sú pripravené na riešenie, poviem to v skratke, či už v NUTS 2 alebo NUTS 3, tak aby efektívne čerpali prostriedky v celom plánovacom období rokov 2007 až 2013. Slovenskí župani nielenže spolupracujú, ale majú aj pravidelné stretnutia s predsedom vlády, čo treba tiež hodnotiť veľmi pozitívne.
Rozpočet, suchá konštatácia v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákonom o pravidlách územnej samosprávy. Rozpočty všetky boli minulý rok schválené ako vyrovnané. Zmeny, ktoré nastali v rozpočtoch, naozaj vyplývali zo zmien rozpočtov daňových a nedaňových príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu alebo úverov. Všetko bolo schválené zastupiteľstvami. Čiže dá sa povedať, že na regionálnej úrovni tá zastupiteľská demokracia na Slovensku naozaj funguje. Ale treba ešte povedať, čo je dôležité pre nás ako zákonodarcov z hľadiska budúcnosti. Je konštatácia tiež v texte, že prax ukázala potrebu operatívneho rozhodovania o zmenách v rozpočte, a preto treba prijať legislatívne zmeny, ktoré by presnejšie vymedzovali kompetencie medzi predsedom a zastupiteľstvom. To je veľmi dôležité pre budúcnosť, tých legislatívnych zmien bude treba oveľa viacej v rôznych oblastiach.
Ďalej je tam konštatovanie, že v roku 2005 nastala zmena financovania územnej samosprávy fiškálnou decentralizáciou. Bola teda v podstate posilnená finančná samostatnosť územných samospráv. Je veľmi dôležité aj pre budúcnosť, aby pri ďalšom procese decentralizácie alebo pri ďalšom procese reformy verejnej správy bola citlivo zvažovaná ďalšia finančná stabilita územnej samosprávy a aby teda bola decentralizácia verejnej správy zladená s decentralizáciou výberu daní.
Ďalej bolo konštatované, že všetky kraje majú určité nedostatky. Sú tam určité nedostatky, ktoré súvisia s nedodržaním ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, resp. zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy alebo zákona o nakladaní s majetkom. Ale čo je veľmi dôležité, to je konštatovanie, že všade vo všetkých samosprávnych krajoch boli prijaté efektívne opatrenia na odstránenie nedostatkov. Pripomínam, že správa hodnotila štvrtý rok 1. volebného obdobia územných samospráv. Chvalabohu, môžeme povedať, že nedostatky sú len tohto charakteru.
Veľmi dôležité je konštatovanie, v ktorom hodnotí Najvyšší kontrolný úrad problematiku sídiel samosprávnych krajov. Len dva úrady samosprávnych krajov sídlili vo vlastných budovách. Som presvedčený, že pre budúcnosť je potrebné, aby všetky úrady samosprávnych krajov, takéto inštitúcie, ktoré spravujú majetok v hodnote niekoľko miliárd v každom kraji, ktoré pracujú s rozpočtovými prostriedkami takisto na úrovni jednotiek miliárd, z ktorých riadi každý vyše stovky subjektov v zriaďovateľskej pôsobnosti a z ktorých má každý zhruba 200 vlastných pracovníkov a niekoľko tisícok pracovníkov v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti, pre budúcnosť sídlili vo vlastných budovách, pretože len tak môžu pôsobiť naozaj efektívne aj ďalšie desiatky rokov. Jednoducho vlastné sídla, to je realita, často sa o tom píše, hovorí. Mnohí sa čudujú, že niekto stavia budovy. Veď je to úplne normálne, že inštitúcia, ktorá má pôsobiť prinajmenšom niekoľko desiatok rokov efektívne, bude sídliť vo vlastnej budove.
Ďalej je tam konštatovanie o využívaní informačných technológií. Treba povedať, že niektoré kraje slovenské dostali aj medzinárodné ocenenie, čo sa týka dosiahnutej úrovne, vybavenia a využívania informačných technológií, a iné že za to ho dostali, že túto problematiku veľmi dobre rozpracovali.
Dovolil by som si ešte upozorniť na to, čo je v záveroch tejto správy na stranách 25 až 27. Upozorňujem na konštatovanie, že zistené nedostatky nemali zásadný vplyv na vykazované výsledky hospodárenia. Často totiž zaznievajú hlasy od niektorých pánov kolegov: "Dali sme vám veľa a ste príliš silní." No tak myslím, že treba dať ešte viacej, aby sme boli ešte silnejší vo verejnom záujme.
Ďalšia vec, tie protokoly o cestách. Spomínam problém, ktorý sa bude ťahať ešte niekoľko rokov. Takže, bohužiaľ, táto výčitka sa bude opakovať.
Čo sa týka majetku, inventarizácie pokračujú v samosprávnych krajoch. A myslím, že väčšina už v tejto dobe dosiahla veľmi kvalitné zaznamenanie všetkých súčastí majetku, že tá inventarizácia je prakticky ukončená vo všetkých krajoch.
Keď hovoríme o potrebe novelizovať určité časti zákonov, áno, treba novelizovať zákony, ktoré hovoria o právomociach predsedu vo vzťahu k samotnému úradu ním riadenému. Treba novelizovať právomoci predsedu vo vzťahu k inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu teda ku štatutárom týchto organizácií. Ďalej treba novelizovať spôsob a podmienky, povedzme, opätovného schválenia uznesení, ktoré predtým predseda vyššieho územného celku nepodpísal. Treba sa zaoberať vzťahom orgánov územnej samosprávy voči orgánom lokálnej samosprávy, mám na mysli hlavne problematiku ciest. Ďalej bude treba v budúcnosti urobiť aj legislatívne zmeny, ktoré pôjdu ruka v ruke s decentralizáciou štátnej správy, to je veľký projekt, to bude pokračovať, ale aj iniciatívy zákonodarné, ktoré sa budú týkať nielen, povedzme, terminológie používanej v zákone č. 302/2001 Z. z.
Mimoriadne dôležité je prijať legislatívne zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, aby sme odstránili akékoľvek obmedzenia úverovej a investičnej stratégie územných samospráv. Mám na mysli konštatáciu, ktorá je na stranách 17 a 18 o zaťažovaní budúcich rozpočtových období. Ak totiž nebudeme pracovať systémovo, ak chceme efektívne využiť možnosti novej finančnej perspektívy v rokoch 2007 až 2013 a ak chceme využiť efektívne pre rozvoj krajov úvery, ktoré je možné čerpať z Európskej investičnej banky, a ak chceme teda pomôcť odstraňovaniu regionálnych rozdielov, ak chceme pomôcť všeobecnému rozvoju regiónov, no tak musíme rozmýšľať strategicky, musíme naozaj realizovať dôsledne investičnú politiku. A tá, ako viete, sa bez úverových zdrojov, ktorých splácanie potom zaťažuje ďalšie obdobia, nedá realizovať. To bude veľmi dôležitá časť našej práce, ktorú budeme musieť vykonať.
Ďalej treba povedať, a opakujem, je to konštatácia veľmi suchá na strane 26, že výsledky kontrol vo viacerých samosprávnych krajoch potvrdili predpoklad potreby zvýšených výdavkov z dôvodu obstarávania budov pre zabezpečenie sídiel samosprávnych krajov.
Úplným záverom dovoľte mi, aby som osobne ocenil spôsob vykonávania kontrolnej činnosti Najvyšším kontrolným úradom ako systémový a metodický a ako bezproblémový z hľadiska komunikácie so samosprávnymi krajmi. Pán predseda konštatoval, že to bolo v letnom období po voľbách. Napriek tomu tie kontroly prebehli naozaj bez problémov, aj keď predstavovali zvýšené nároky na činnosť pracovníkov regionálnych samospráv v tomto období. Myslím si, že je to naozaj priamy dôsledok pôsobenia pána predsedu a nového vedenia Najvyššieho kontrolného úradu.
Čo sa týka samotných samosprávnych krajov. Existujú problémy, ale sú riešené operatívne, ale aj systémovo. Samosprávne kraje naozaj koordinujú svoju činnosť a existuje ich ozaj priama komunikácia. Myslím si, že vývoj, ale aj súčasný stav v Európskej únii jednoznačne potvrdzuje mimoriadne významnú úlohu regionálnych samospráv v rozvoji jednotlivých národných štátov a Európskej únie ako celku, a preto je potrebné aj na Slovensku systémovo v procese budovania samospráv a ďalšej decentralizácie pokračovať a treba určité právomoci samospráv a ich zodpovednosť posilňovať a zefektívňovať ich činnosť vo vzťahu k občanom a k vynakladaniu verejných prostriedkov. Dovolím si povedať, že samosprávne kraje aj napriek detským chorobám, ktoré nepochybne ešte majú, a nedostatkom, ktoré sú konštatované aj v tejto správe, pri kontrole obstáli. A verím, že v nasledujúcich kontrolných obdobiach obstoja ešte lepšie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, tak ako to predniesol spravodajca, zobrať túto správu na vedomie. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, pán poslanec Alexander Slafkovský a pán poslanec Pavol Abrhan. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán Slafkovský Alexander.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, ja len dvoma vetami sa chcem pozastaviť nad správou a nad tým, čo povedal pán poslanec Mikuš. Je obdobný problém s pozemkami, ako uviedol on, pri samosprávnych krajoch, ktorý sa dotýka aj samospráv miest a obcí. Je to záležitosť, o ktorej už bolo v tejto miestnosti hovorené. A ja si myslím, že všetky samosprávy by uvítali, ak by vyšiel, aj na základe popudu z tejto kontroly, podnet k legislatívnej úprave, ktorý by problém nevysporiadaných pozemkov pod verejnoprospešnými stavbami vyriešil.
K druhej oblasti. Ako som čítal správu, v niektorých bodoch sa mi zdalo, že kontrolóri išli možno až príliš do veľkých podrobností. A pokiaľ by sme všetky tie veci, ktoré tam boli uvedené, mali systematicky vždycky uplatňovať, napr. prezenciu pri občerstvení, pri prijatí hostí na úrade primátora, nemyslím, že to je to rozhodujúce, čo musí byť dokladované, ako sme minuli 350 korún, obrazne povedané. Čiže skôr k tomu systému sa potom treba obrátiť a k metodike, aby sme sa neutopili v podrobnostiach, pretože kolegovia, s ktorými som hovoril, u ktorých už kontrola prebehla, hovorili, že ak by to mali všetko do bodky splniť tak, ako z kontroly vyplývalo, ako kontroly požadovali, znamenalo by to nárast minimálne o 10 % zamestnancov. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Slovo má pán Abrhan.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Dovolil by som si len doplniť pána poslanca Mikuša, ktorý vo svojom vystúpení načrtol mnohé problémy, ktoré sa v tej správe uvádzajú. Ja by som chcel upozorniť ešte na jeden problém a týka sa výšky auditu. V správe sú uvedené rôzne výšky auditov, pri Nitrianskom samosprávnom kraji to predstavuje 78 000, ale napr. pri Trnavskom za audit v roku 2005 je to 465 000 korún. Aj toto je priestor, ktorým by sme sa mali zaoberať, aby takéto rozdielne výšky auditov na vyšších územných celkoch nevznikali. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči, slovo má pán navrhovateľ pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený predsedajúci, vážené dámy a páni, určite ma teší záujem, ktorý táto správa v parlamente vyvolala.
Teší ma aj názor pána poslanca Mikuša a zároveň predsedu Trnavského samosprávneho kraja, jedného teda z čelných predstaviteľov kontrolovaných subjektov, ktorý vyjadril spokojnosť. A o to nám ide na Najvyššom kontrolnom úrade. Nechceme byť naozaj ani reštrikčný, ani represívny orgán. Chceme byť orgán audítorského typu, poradenského typu, orgán, ktorý do Národnej rady prinesie potrebu noviel zákonov, tak ako som to už skonštatoval, že aj preto sme vytvorili tzv. legislatívnu radu.
Tých problémov je určite veľké množstvo. Je otázkou, do akej podrobnosti ísť. Tá kontrola trvá relatívne veľmi krátko na objem zdrojov, s ktorými tieto organizácie hospodária. Na druhej strane ísť alebo neísť do podrobností znamená rešpektovať alebo nerešpektovať zákon. A to máte v rukách práve vy, panie poslankyne a páni poslanci. Tie veci, ktoré sa nám zdajú, že by nemali logiku alebo že by mohli byť riešené iným spôsobom, sú práve v rukách Národnej rady, aby došlo k určitej zmene.
Takže ja sa teším na ďalšie, samozrejme, kontrolné dni. Je to, samozrejme, len na vyšších územných celkoch, ale najmä o tom, ako pokračujeme vo všetkých ôsmich krajských mestách. A, samozrejme, sme rozbehli už aj kontroly v rámci ďalších miest a obcí. Je toho približne 8 000 subjektov. To znamená oproti doteraz kontrolovaným 5 000 obrovský nárast. Ale ak pôjdeme tým smerom, ako sme si vytýčili, že pokračujeme a budeme sa snažiť budovať informačné systémy a budeme vrážať mnoho energie najmä do vzdelávania kontrolórov, som presvedčený, že takéto kontroly budeme môcť vykonávať omnoho viac a možno s ešte lepšie pripravenými kontrolórmi, ako ich máme dnes. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Pýtam sa spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Ďakujem pekne aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.
Zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach.
Tento návrh ste dostali ako tlač 79.
Za onemocneného pána poslanca Vladimíra Palka, ktorému želáme skoré uzdravenie, správu za skupinu poslancov uvedie pán poslanec Minárik. Dávam mu slovo.