P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v niekoľkých zásadných bodoch predstavil tento návrh Deklarácie o daňovej suverenite Národnej rady v priamych daniach. Návrh uznesenia, ako i text deklarácie máte v parlamentnej tlači 79, preto idem priamo k odôvodneniu.

Suverenita uložiť daň, rozhodnúť o jej výške, podobe a výbere patrí k základným atribútom štátu. O daniach teda rozhodujú štáty, nie medzinárodné organizácie, ale štáty, teda parlamenty. Tento parlament môže delegovať toto právo, tak ako sme to urobili pri samosprávach, môže toto právo postúpiť, tak ako sme to urobili na Brusel, keď sme schvaľovali Prístupovú zmluvu. Ale vždy sa musí rozhodovať tu na tejto pôde. A keď rozhodujeme, musíme si byť vedomí aj dôsledkov. Ak suverenitu zdieľame, potom je to zvyčajne dielom zodpovedajúcim našej veľkosti a sile. A keď budem veľmi úprimný, tak je to aj v otázkach, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, najmä ak sme málo odhodlaní. Európska únia sa najmenej od Zmluvy v Maastrichte vyvíja smerom k štátu. Posilňuje právomoci centra, a to či už Komisie alebo Rady. Tento proces prebieha súčasne s oslabovaním suverenity členských štátov Európskej únie. Nie je to ani inak možné. Jednoducho zákon sebapresadzovania akejkoľvek štruktúry je neúprosný. Posilňovanie moci Bruselu zároveň znamená oslabovanie moci politikov národných, teda nás, ktorí reprezentujeme a zastupujeme našich voličov. Nemusí to byť vždy tragédia. Sú oblasti, kde je to na prospech, ale sú aj také, kde to dobré nie je. A do tejto kategórie podľa nás predkladateľov patria aj priame dane.

Dovoľte mi, aby som jasne zdôraznil, tento návrh nejde nad rámec súčasného platného stavu. Ctíme a dodržujeme záväzky nášho štátu a žiadne z nich neporušujeme ani nemeníme. Naopak, len zdôrazňujeme, že sme za zachovanie dnešného stavu. Európska únia nie je RVHP, teda nemusí ňou nevyhnutne byť. Do Bruselu sa totižto nechodí poslúchať ani počúvať, nie nevyhnutne. Európska únia je slobodným spoločenstvom slobodných štátov, vyvíja sa teda tak, ako si to štáty želajú. Každý z nás tam má, ako kedysi povedal Ján Čarnogurský, svoju stoličku aj hviezdičku, a ja dodávam, aj svoj hlas, pokiaľ nie je rozhodnuté. Slovenská republika je v Európskej únii rovnocenným štátom, menším čo do počtu obyvateľov, rozlohy či iných faktorov, ale rovnocenným. Európska únia sa preto bude vyvíjať aj tak, ako si my budeme želať, najmä ak takéto želanie budeme vedieť sformulovať, odôvodniť a budeme si vedieť za ním stáť. A práve toto je dôvod, prečo Kresťanskodemokratické hnutie a ďalší poslanci predkladajú tento návrh deklarácie.

Otázka daní a ich harmonizácie je už dlhší čas jedna z tém európskej integrácie. Zatiaľ čo primárne právo Európskeho spoločenstva harmonizáciu nepriamych daní, najmä spotrebných daní a DPH, umožňuje, priame dane zostávajú, vychádzajúc z platného právneho stavu, plne v kompetencii členských štátov. Inými slovami, v práve Európskych spoločenstiev neexistuje žiaden právny základ, na základe ktorého by mohla prebehnúť čiastočná alebo úplná harmonizácia priamych daní. Preto náš návrh právo Európskych spoločenstiev, Európskej únie neporušuje. Preto žiaden zo záväzkov Slovenskej republiky v Európskej únii nie je týmto návrhom dotknutý. Cieľom deklarácie je naša budúcnosť a ochrana záujmov nášho štátu. Existuje totiž evidentný politický záujem viacerých veľkých štátov Európskej únie s podporou Európskej komisie priame dane aspoň čiastočne harmonizovať. Sú takí, ktorí hovoria, že práve preto toto nie je nebezpečné, ale treba povedať, že pravda je iná. Čiastočne síce neznamená úplne, to je, samozrejme, pravda, ale napriek vyhláseniam o čiastočnej harmonizácii by predsa išlo len o prelomovú radikálnu zmenu. Vzhľadom na neexistujúci právny základ by išlo o prelomový moment v danej oblasti, ktorý by znamenal, že ak je možné harmonizovať jednu časť priamych daní, nebude nič v budúcnosti brániť ani inej harmonizácii. A v tom je rozhodujúci zlom. Podľa dnešného práva Európskych spoločenstiev niet právneho základu, na základe ktorého by bolo možné pristúpiť k harmonizácii priamych daní. Ak by harmonizácia priamych daní prešla, celá situácia sa zmení, už nebude spor o to, či harmonizácia priamych daní ako taká možná bude alebo nie, ale o to, čo všetko okrem základu dane sa ešte harmonizovať bude. Pozícia štátu už nebude taká pevná ako dnes, namiesto na pevnej zemi budeme stáť na piesku, na vratkej pôde a nebudeme sa mať o čo oprieť. Práve preto dnes prichádzame s návrhom deklarácie o suverenite v tejto oblasti. Toľko k idei.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov k mechanizmu. Touto deklaráciou nezasahujeme do európskeho práva, nevyjadrujeme sa k iným štátom, podstatou návrhu je náš domáci mechanizmus. Keďže schválenie prípadného návrhu harmonizovať dane v Európskej únii vyžaduje jednohlasnosť všetkých členských štátov, chceme zaviazať ministra financií a každého člena vlády, aby pri predložení takéhoto návrhu hlasoval zamietavo. Prísne vzaté, ide o posilnenie ich pozície a mandátu nášho ministra a našej vlády v Bruseli. Minister na základe tejto deklarácie v Bruseli odmietne harmonizáciu a nebude hovoriť len v svojom mene alebo v mene exekutívy. Bude mať mandát slovenského parlamentu, mandát vládnej koalície aj opozície, široký mandát, ktorý bude robiť jeho pozíciu oveľa, oveľa silnejšou, ako kebyže hovorí len za exekutívu. To je podstata tohto návrhu. Som rád, že sa tak deje na základe ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý presne takýto postup predpokladá. Som o to radšej, že tento návrh sme v minulom parlamente presadili veľkou, veľkou väčšinou, ide o ústavný zákon, aj vďaka podpore strán, ktoré sú dnes vo vláde. Strany HZDS a Smer vtedy hlasovali za zákon. Vtedy sme sa na potrebe takéhoto ústavného zákona zhodli. Jedným z kľúčových momentov bol práve ten, ku ktorému prichádza dnes. Tak sme argumentovali, že to bude potrebné, aby pozícia nášho zástupcu sa výrazne posilnila. Toto je priam učebnicový príklad.

V tomto prípade nejde o nejaké idealistické, humanistické zásady európskej integrácie, ale od samého začiatku ide o moc jednotlivých štátov Európskej únie, o čom najlepšie svedčia mnohé citáty. Poviem niekoľko z nich. Návrh harmonizovať priame dane má otvorenú podporu Francúzska a Nemecka. Bývalý nemecký minister financií Hans Eichel na jeho adresu povedal, že mu ide o krok smerom k harmonizácii priamych daní z príjmu právnických osôb. Tento návrh má podporu aj súčasnej nemeckej vlády. Podľa programu vlády kancelárky Merkelovej citujem: "Vláda sa bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži." Minister financií súčasnej nemeckej vlády Peer Steinbrück sa vyjadril aj na našu adresu ešte jasnejšie: "Toto nie je férová daňová súťaž a najviac ničí nemecké pracovné miesta." Na inom mieste hovorí: "Zabezpečiť férovú daňovú súťaž medzi 25 členmi znamená zvýšiť dane nových členských štátov Európskej únie." Okrem Nemecka daňovú harmonizáciu výrazne podporuje aj Francúzsko. V prospech harmonizácie daní sa vyjadril aj súčasný predseda francúzskej vlády Dominique de Villepin, ako aj kandidát na prezidenta Nicolas Sarkozy. Návrh má tiež podporu francúzskej ľavice. Dovoľte mi teda podotknúť, že z vyjadrení európskych politikov jasne vyplýva, že názory sa nelíšia podľa toho, či sú vyjadrujúci sa príslušníkmi ľavice alebo pravice, nie, francúzska ľavica má rovnaký názor ako francúzska pravica. Rovnako nemecká ľavica presadzuje to isté čo nemecká pravica. A mohol by som pokračovať. Oni jednoducho spoločne, z ľavice aj pravice, bránia nemecké a francúzske štátne záujmy. Dámy a páni, v tomto spore teda nejde o takýto stret pravoľavý, v diskusii o harmonizácii ide o stret záujmov štátov, nie o výšku daňových sadzieb či o šírku daňových základov. Dôkazom je aj iný výrok, vyjadrenie Jiřího Paroubka, bývalého premiéra Českej republiky, socialistu, muža, ktorý je pre mnohých v tejto snemovni symbolom socializmu v strednej Európe. Ešte ako premiér na adresu daňovej harmonizácie povedal: "Chápem nervozitu západných krajín, ale pre nás toto nie je vhodná cesta." Pre nás rozumej pre Česko. Slovenský záujem by pre nás, slovenský parlament, mal byť menej významný?

Ešte niekoľko slov, pretože ma už vyzývajú, aby som tento úvod skrátil. Po zosilnení politického tlaku Francúzska a Nemecka a pred schvaľovaním Barossovej komisie podporila harmonizáciu daňových základov z príjmu právnických osôb aj, podotýkam, v rozpore s pôvodným stanoviskom Prodiho komisie vtedajšia komisárka pre dane Ingrida Udre. Napriek tomu, že sa neskôr komisárkou pre dane ani nestala, ideu si osvojila Barossova komisia a dnes o harmonizácii hovorí aj jej predseda Barosso. Ešte ďalej vo svojom vystúpení zašiel komisár pre financie Almunia, ktorý vo svojom vystúpení 10. januára 2006 vyhlásil, že ideálny priestor pre väčšiu autonómiu a väčší priestor na manévrovanie v inštitúcii EÚ by mohla zabezpečiť nová daň Európskej únie. Komisár Almunia navrhol, aby sa takáto daň nenazývala daňou, ale zdrojom. Pre mňa nie je dôležité, ako sa čo nazýva, ale to, aký to má charakter, aký to má obsah. Z polohy verejných vyhlásení do polohy praktických krokov posunul tému harmonizácie priamych daní Európskej komisie komisár László Kovács v apríli 2006. V tzv. oznámení Európskej komisie o Progrese a ďalších krokoch smerom k spoločnému harmonizovaniu základu daní sumarizoval doterajšie výsledky pracovnej skupiny pracujúcej od roku 2004 na návrhu daňovej harmonizácie. Predstavil konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť legislatívny návrh v tomto smere do roku 2008. Cieľom návrhu je určiť jednotné pravidlá definujúce základ pre firmy podnikajúce vo viacerých krajinách Európskej únie. Na základe tohto systému by firmy vypočítali celkový daňový základ a potom by podľa rôznych sadzieb v jednotlivých krajinách platili dane. Takže vlastne by išlo o akýsi podiel na vypočítanom daňovom základe podľa podielu na tom, na čom sa podieľajú vo svojej činnosti v jednotlivých krajinách.

Dovoľte mi ešte zdôrazniť, že v tejto oblasti idú priamo proti právu Európskych spoločenstiev a Európskej únie, pretože v nich je zakotvený princíp subsidiarity, čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva totiž jasne vymedzuje, že Európske spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené, v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej právomoci, vyvíja Európske spoločenstvo činnosť len v súlade s princípom subsidiarity vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi, a c) Európske spoločenstvo žiadnou činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je dohodnuté na dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

V neposlednom rade tá deklarácia zabezpečuje záujmy nášho štátu v konkurencieschopnosti. Na strane daňovej deklarácie nie sú totižto len právne a iné aspekty, ale aj naša priama ekonomická potreba. Predstavitelia súčasnej vlády radi hovoria o ekonomickom rozmere našej zahraničnej politiky. Dámy a páni, neexistuje lepší príklad, ako to preukázať, než podporiť túto deklaráciu. Slovensko aj vďaka daňovej konkurencii v ostatnom období významne znížilo daňové zaťaženie ekonomických subjektov priamymi daňami. Napriek znižovaniu daňového zaťaženia aj v iných krajinách je vo väčšine štátov Únie vyššie ako na Slovensku. Daňové podmienky na podnikanie a investovanie na Slovensku sú tým pre mobilný kapitál z tých krajín výhodnejšie ako prostredie, z ktorého tento kapitál pochádza. Vláda Roberta Fica to potvrdzuje, keďže zachováva systém rovnej dane, devätnásťpercentnú sadzbu, aj všetky ostatné kľúčové reformy našej vlády. Konkurencia totižto neexistuje iba medzi jednotlivými výrobcami a ich produktmi na trhu, ale aj medzi štátmi. Harmonizácia priamych daní je zo svojej podstaty nástrojom, ktorý potláča daňovú konkurenciu, a je prejavom nezdravej a neodôvodnenej centralizácie obmedzujúcej trh. Zatiaľ čo vyspelé štáty západnej Európy majú konkurenčnú výhodu vo svojej vyššej produktivite práce a lepšej infraštruktúre, nové členské krajiny východnej Európy lákajú kapitál predovšetkým nižšou cenou práce a nižšími daňami. Neverím, že ktokoľvek v tejto miestnosti by chcel, aby nižšie mzdy boli dlhodobým lákadlom pre tento kapitál. Snaha odstrániť alebo regulovať konkurenčnú výhodu niektorých nových členských štátov znížením ich daňovej konkurencieschopnosti dáva väčšie šance starým krajinám Únie. Pre Slovensko by strata tejto konkurenčnej výhody znamenala spomalenie, možno až zastavenie približovania sa ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou ku krajinám starej Európskej únie.

Dámy a páni, predostrel som niekoľko dôvodov, prečo by sme mali prijať túto deklaráciu, ale najzásadnejším dôvodom je, že v tomto hlasovaní, ktoré bude, ide o našu suverenitu. A suverénny znamená aj odhodlaný pre svoju krajinu niečo urobiť. V tejto snemovni je veľa poslancov, ktorí radi hovoria o národných záujmoch. Dámy a páni, tu sa dá aj niečo urobiť, nielen hovoriť, pretože táto deklarácia je vyjadrení národno-štátneho záujmu a ničím iným. Kto stojí na strane nášho štátu, ten bude hlasovať za ňu a tomu ja vopred ďakujem.

Predkladateľ, ktorý mal predložiť tento návrh, je v nemocnici, absencia chorého je ospravedlniteľná. Verí, že napriek jeho neprítomnosti deklarácia získa dostatok hlasov. Ja ospravedlňujem ešte raz absenciu chorého, ale absencia členov vlády, ktorým chceme týmto návrhom podať pomocnú ruku, je pre mňa nielen neospravedlniteľná, ale aj nevysvetliteľná. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

O výsledku prerokovania návrhu vo výboroch bude informovať predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol informáciu o výsledku rokovania výborov o stanovisku k Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach (tlač 79).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov pridelil na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre európske záležitosti, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

K predmetnému návrhu deklarácie zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie.

Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku neprijal platné uznesenie.

Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody neprijal platné uznesenie.

Gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach neschválil uznesením č. 46 zo dňa 12. októbra 2006 spoločnú správu.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tejto informácii.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu, dámy a páni. Do rozpravy sa písomne prihlásili za kluby: za klub Strany maďarskej koalície pán Iván Farkas, za klub KDH pán Július Brocka. A ďalej sa prihlásili písomne páni poslanci: pán Martin Fronc a pán Daniel Lipšic.

Nech sa páči, za klub SMK pán Farkas. (Hlasy v sále.)

Pán Mečiar, procedurálny návrh máte? (Odpoveď z pléna.) Ústne dám možnosť po skončení vystúpení písomne prihlásených prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

I. Farkas, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som tlmočil stanovisko parlamentného klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky k Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach.

Na úvod mi dovoľte spomenúť dve okolnosti, ktoré determinujú obsah deklarácie. Po prvé, jedným z motorov hospodárskeho rastu Slovenska je legislatívny rámec platný v Slovenskej republike v daňovej oblasti po uzákonení daňovej reformy. Je komparatívna výhoda Slovenska v regióne. Po druhé, hospodársky silné krajiny Európskej únie avizovali záujem zmeniť status quo platný v Európskej únii. Majú záujem vlastne v tejto oblasti zaviesť harmonizáciu priamych daní.

My, poslanci, členovia klubu Strany maďarskej koalície, sme sa rozhodli podporiť tento návrh, lebo sa nazdávame, že eminentným záujmom Slovenskej republiky je za daných okolností zachovanie súčasnej politiky v oblasti priamych daní, aby sme tým dosiahli nepretržitý trvale udržateľný hospodársky rast, konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva realizáciou nových investícií, napĺňaním vybudovaných priemyselných parkov.

Nepriamym dôkazom toho, že súčasná vládna koalícia uznáva vhodnosť legislatívy v oblasti priamych daní, je skutočnosť, že vláda nemá záujem avizovaným spôsobom zásadne zmeniť znenie zákona o daniach z príjmov. Koniec koncov ak by Národná rada Slovenskej republiky schválila Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach, bola by táto deklarácia silným argumentom, silnou oporou v rukách ministra financií vo vyjednávajúcej pozícii na pôde orgánov Európskej únie. Preto schválenie tejto deklarácie je eminentným záujmom Slovenskej republiky, a preto odporúčam tento návrh prijať. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Za klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, milí kolegovia, v lete sme mali návštevu z Francúzska. A na diaľnici pri Trnave som našej návšteve z Francúzska ukazoval fabriku PSA Citroen. A som sa tak naivne chválil, že, pozrite, to je továreň na zelenej lúke z Francúzska, kde bude robiť 3 500 ľudí z nášho regiónu rovno vo fabrike, a ďalšie stovky a tisíce v iných fabrikách, možno v službách budú robiť. A milí Francúzi na moje prekvapenie dosť stroho zareagovali, že o toľko ľudí bude robiť menej u nich vo Francúzsku. Ďalej sme sa o tejto téme nebavili. Dámy a páni, môžete mať pocit, že nehovorím k veci. Ale tento problém veľmi úzko súvisí s tým, čo teraz prerokúvame. Slovensko je dnes veľmi atraktívna krajina pre investorov nielen z Európy, ale aj z celého sveta. Tí investori sem prichádzajú preto, že na Slovensku je veľmi atraktívny a okrem kvalitnej, kvalifikovanej pracovnej sily aj veľmi dobrý daňový systém. A keďže to tak nemusí byť stále, keďže sme súčasťou Európskej únie, v ktorej sa nízke dane nenosia, a keďže do budúcna to hrozí, a predkladateľ to veľmi podrobne na konkrétnych príkladoch zmeny postoja významných politikov k tomu aj dokladoval, tak si myslím, že je veľmi potrebné, aby sme takýto dokument v Národnej rade schválili.

Ja nebudem hovoriť o veciach, ktoré sú v podrobnej, dôvodovej správe, ale spomeniem jednu vec, zhodou okolností je to z rokovania výboru, ktorého predsedom je spravodajca v pléne pán Jozef Burian. Keď sme rokovali o tomto materiáli v rozpočtovom výbore a ja som predkladal tento návrh za skupinu poslancov, tak sme prerokúvali aj iný bod na výbore pre financie, rozpočet a menu. Ten materiál sa volá "návrh predbežného stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky k návrhu smernice Rady o daniach z osobných áut". Dámy a páni, tento materiál je o zavádzaní nových daní, o zavádzaní daní v Európskej únii z osobných áut. Také dane my nepoznáme. To znamená, reči európskych politikov o harmonizovaní daní a o zavádzaní nových daní sú skutočnosťou. Našťastie zatiaľ stanovisko ministerstva financií je zamietavé, áno, že s tým nesúhlasíme. To je dobré. Ale aby naši predstavitelia, nielen minister financií v Ecofine, ale aj vláda v orgánoch Európskej únie boli silnejší, tak takýto materiál, ktorý prerokúvame, oni potrebujú. Veď spomínate si, čo hovoril pán premiér o tom, že treba prehodnotiť niektoré parametre maastrichtských kritérií, kritérium inflácie, že novo pristupujúcim členským krajinám nevyhovujú, že ich znevýhodňuje, že Slovensko sa bude usilovať o zmenu? Ako dopadol minister financií, ešte si spomínate? Bolo to pred dvomi týždňami. No nepochodil, lebo pri presadzovaní našich národných záujmov sme v Európskej únii veľmi slabí. Ťaháme za kratší koniec. A ja si myslím, že ak bude takýto dokument v Národnej rade schválený, tak aj minister financií, aj vláda bude oveľa, oveľa silnejšia.

Teraz som preskočil polovicu svojho vystúpenia, resp. polhodinový príspevok a ešte poviem krátku poznámku, argumenty mojich kolegov v rozpočtovom výbore aj zo Slovenskej národnej strany. A priznám sa, že to sa ma dotklo viac ako iných, pretože si myslím, že toto je jeden z mála tak transparentných národných záujmov, ktorým kolega z tej strany argumentoval. On vlastne hovoril po predsedovi výboru. A povedal, že je to iba deklarácia, ktorá nič nerieši. No, prosím vás, ak iné argumenty vecné neexistujú, ony ani neexistujú, lebo aj táto vláda má vo svojom programovom vyhlásení, že je v našom záujme nesúhlasiť s harmonizovaním priamych daní, so zavádzaním nových daní, tak len to musíme teraz všetci jasne povedať. Pod návrhom sú podpísaní všetci poslanci klubu KDH. Čiže teraz keď hovorím o stanovisku klubu KDH, vlastne by som ani nemusel hovoriť, že všetci poslanci za KDH budú za tento návrh, za túto deklaráciu hlasovať. Dámy a páni, rovnako sa obraciam na vás aj vás chcem poprosiť, aby ste tento veľmi dôležitý a dobrý návrh podporili. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalším poslancom prihláseným písomne do diskusie je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, má slovo.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, aj ja skúsim tento dlhý dokument skrátiť a verím, že do polhodiny sa zmestím svojím vystúpením.

A trochu iný pohľad. Viete, Slovensko v Európskej únii je menším štátom, a preto beriem, že je celkom oprávnený názor, že veľké krajiny dokážu účinnejšie presadzovať svoje záujmy ako menšie. A zdá sa teda, že šanca udržať si daňovú suverenitu a postaviť sa proti harmonizácii daní v Únii, proti veľkým krajinám, ktoré toto presadzujú, nie je príliš veľká. Lenže takýto prístup k veci je znakom malovernosti a nesamostatnosti a naopak, historická skúsenosť učí, že aj malí môžu uspieť, ak sú presvedčení o svojej pravde a dokážu múdro a vytrvalo za ňu bojovať. Je rozumnejšie nebyť maloverným, ale položiť si skôr otázku, či tento neľahký zápas má zmysel a či úspech, ktorý by sme takto dosiahli, je pre krajinu takým prínosom, že sa ho rozhodneme podstúpiť. A som presvedčený, že náš zápas zachovať si daňovú suverenitu stojí za to. Reformy v daňovej oblasti, ktoré sme v uplynulých rokoch zaviedli, posunuli Slovensko míľovými krokmi vpred. Investori majú záujem o krajinu, klesá nezamestnanosť, rastú mzdy, ľudia majú vďaka reformám dobrú motiváciu pracovať. Rovná daň, ku ktorej KDH významne prispelo, priniesla transparentný a jednoduchý daňový systém. Funguje len pár rokov, ale o jeho pozitívnom vplyve na našu ekonomiku určite nemožno pochybovať. Napokon svedčia o tom aj pozitívne reakcie ministerstva financií v predloženom návrhu o štátnom rozpočte, kde sa hovorí o dobrom stave ekonomiky, ako aj skutočnosť, že vládna garnitúra sa zatiaľ neodvážila zásadnejšie siahnuť na tento daňový systém, no pritom najsilnejšia vládna strana na likvidácii daňovej reformy postavila svoju takpovediac predvolebnú kampaň.

Ale späť. Čo nám hrozí, ak si nezachováme suverenitu v daňových otázkach a ak dôjde v Európe k harmonizácii daňových systémov? Ako sa to dotkne peňaženiek našich ľudí? Je známe, že najväčší zástancovia harmonizácie daní v Európe sú Nemecko a Francúzsko. A sú to krajiny, ktoré majú daňové a odvodové systémy, ktoré vedú skôr k poklesu produktivity práce a voľnej súťaže. Jednoducho povedané, systémy, ktoré u nich platia, nenútia byť aktívnymi, pracovať a presadiť sa, práve naopak jednotlivcom často vytvárajú veľký priestor na to, aby žili na úkor iných. A rovnako je aj známe, že verejnosť v západných krajinách nie je nijako naklonená akýmkoľvek reformám. O tom, aké sú toho príčiny, nechcem špekulovať, ale je veľmi pravdepodobné, že svojich daňových systémov sa tieto krajiny nevzdajú a možno ich nanajvýš trochu poopravia.

A preto myslím, že je dobré sa pozrieť napr., ako to vyzerá vo Francúzsku. Výplatná páska Francúza má okolo 30 kolónok, mám ju k dispozícii aj v slovenčine, môžete si ju pozrieť. A treba povedať, že viac ako 90 % Francúzov vlastne nevie, kam a aké peniaze zo svojej výplaty odvádza. Viete čo, hovorí sa, že ani vysokoškolské vzdelanie nestačí na to, aby Francúz si dokázal zrátať svoje odvody a dane. Tak spomeniem len trošku malý obraz o tom. Dane a odvody sa počítajú podľa typu zamestnaneckej zmluvy, podľa úrovne zamestnanca, napr. špeciálnou kategóriou je káder, ktorý má vyššie odvody. A platia preňho špeciálne pravidlá. Inak sa počítajú vo verejnom sektore, inak v súkromnom sektore. Navyše sú špeciálne sektory, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, ale dokonca aj špeciálne regióny vzhľadom na históriu, napr. Alsasko a Lotrinsko, kde platia úplne iné pravidlá. No mohlo by sa o tom veľa hovoriť. Potom súčasťou sú rôzne odpočty, rodina, počet detí a tak ďalej, preukázateľné náklady, ale aj rôzne prípočty. A uvediem niektoré z nich, príjmy z kapitálovej investície, úrokov, životnej poistky, z burzy. Len taký zaujímavý príklad uvediem. Ak Francúz vlastní nehnuteľnosť a výnosy z tejto nehnuteľnosti presahujú výšku mzdy, tak prestáva mať štatút zamestnanca a padá do štatútu spoločnosti a platí daň ako firma. Pri zdaňovaní sa počítajú tzv. diely, musím povedať, nie jednoducho. A na základe týchto vypočítaných dielov a matematického vzorca sa dostanete k hodnote, ktorá určí, do akého pásma padne Francúz pri zdanení. A viete, čo je francúzsky paradox? Zamestnávateľ príde za svojím zamestnancom a oznámi mu, že mu zvýši plat. Zamestnanec sa zamyslí. Po čase príde a poprosí svojho zamestnávateľa, aby mu plat nezvyšoval, pretože bude mať plat vyšší, ale vzhľadom na tento daňový systém príjem nižší. No bol to veľmi malý a krátky exkurz. Ak chcete bližšie o tomto systéme vedieť a počuť, som ochotný s vami diskutovať aj uviesť vám tú pásku, ale nechcem vám týmto zamotať hlavu.

Mojím cieľom bolo, aby sme si na tomto príklade uvedomili, o čo vlastne chceme bojovať. Je to náš zatiaľ jednoduchý daňový systém. Snahy o harmonizáciu, ktoré zaznievajú práve z týchto veľkých krajín v Európe, by nás o túto výhodu mohli pripraviť a posunúť presne smerom k modelom, aké sú napr. vo Francúzsku alebo v iných veľkých krajinách. Preto má zmysel brániť daňovú suverenitu i prostredníctvom tejto deklarácie. Bránime totiž našich vlastných občanov, bojujeme za ďalšie znižovanie nezamestnanosti, zlepšenie podnikateľského prostredia, životnej úrovne. A je aj na vás, kolegovia z vládnej koalície, či sa postavíte na stranu záujmov občanov tejto krajiny. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic. Dávam mu slovo. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi na úvod povedať dve stručné poznámky.

Keď bola ustanovujúca schôdza, tak aj pán predseda nás vyzval, aby sme brali ohľad na národné záujmy naprieč politickým spektrom, naprieč koalíciou a opozíciou. Mrzí ma, že doposiaľ sa tak neudialo. Poviem príklad z minulého týždňa, keď Národná rada neprijala návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov a pani kolegyňa Zmajkovičová povedala, že predsa nebudú robiť agendu KDH, teda je to aj dobré, ale nezahlasujú, lebo s tým prišla opozícia. To nie je nová politická kultúra, pani kolegyňa, my sme v minulom parlamente podporili aj opozičné návrhy, ako viete, ak išlo o dobrú vec.

Po druhé by som chcel povedať ako druhú poznámku, že tento návrh deklarácie nie je o ideológii. Naozaj môžeme mať rôzny názor na dane - ľavica, pravica. Tento návrh je o tom, kde sa o daniach bude rozhodovať, či to bude tu v slovenskom parlamente alebo v Bruseli.

Dovoľte mi teraz osloviť kolegov z dvoch vládnych strán, ktorí sa vyjadrovali v minulosti v prospech zachovania daňovej suverenity, kolegov zo Slovenskej národnej strany a kolegov zo Smeru.

Počúvam, že niektorí kolegovia zo Slovenskej národnej strany nechcú hlasovať za návrh Deklarácie o suverenite v priamych daniach. O návrhu sa, samozrejme, ešte len bude hlasovať a ja verím, že hlasy SNS deklaráciu podporia, ale zároveň mi nedá nezamyslieť nad tým, čo by to znamenalo, keby hlasy poslancov SNS chýbali. Poviem vám, prekvapili by ste ma.

Ako to povedali mnohí predo mnou a povedia ďalší po mne, je to jasná vec. Ide o štát. Ide o záujmy nášho štátu, ekonomické záujmy, hospodárske záujmy, národné záujmy. Ide o našu suverenitu. Ide o moc našich ľudí, voličov, ktorí ako jediní majú rozhodovať o tom, aké vysoké dane chcú platiť, nie voličov nemeckých, francúzskych, ale našich voličov, našich ľudí. Ak ale dnes deklarácia neprejde, bude to znamenať, že vy chcete, aby sa o našich daniach nerozhodovalo na Slovensku, ale v Bruseli, aby o tom, čo a ako budeme zdaňovať, rozhodoval aj maďarský komisár, ktorý celú harmonizáciu pripravuje, aj španielsky socialista, ktorý vládne v Španielsku, aj taliansky komunista, čo sa bojí konkurencie zo Slovenska. Boja sa odchodu svojich firiem na Slovensko. Boja sa, že tak ako odišiel Volkswagen, Peugeot a neprišla KIA, môžu ísť aj ďalší. Oni sa boja, lebo majú prečo, ale, vážení priatelia, niektorí z nás ako keby sa báli ešte viac. Ale čoho? A prečo? Akú to má logiku? Je to strašne zaujímavé. Tak nemecký ľavičiar aj pravičiar Schröder aj Merkelová sa zhodnú, že naše dane im vadia a chcú ich dostať pod kontrolu. A my sa tu na Slovensku nevieme zhodnúť na tom, že ide o ochranu národných záujmov? My nevidíme, že ide o našich ľudí, ich peniaze, ekonomickú silu Slovenska, o zamestnanosť, prácu pre ľudí na Slovensku a mzdy, dane, ktoré sa tu odvedú? Nič z toho nevidíme?

Poviem to rovno. Ak poslanci SNS nezahlasujú za túto deklaráciu, tak to N v názve SNS bude smiešne. Nebudete národní už ani podľa názvu. Hlasovať proti daňovej suverenite znamená hlasovať proti národným záujmom tohto štátu, znamená stáť proti národu, nie za ním. Našim kolegom z SMK je to jasné, chcem oceniť ich podpisy pod týmto textom. Dokazujú, že im ide o zamestnanosť a záujmy tohto štátu. Bude zaujímavé sledovať, či o niečo z toho ide aj kolegom zo Slovenskej národnej strany. Pred pár dňami sa pán poslanec Slota ospravedlňoval za svoju politiku európskym socialistom. Som náramne zvedavý, či sa po tomto hlasovaní, ak deklaráciu nepodporíte, ospravedlníte aj slovenským ľuďom.

A napokon naši drahí socialisti (Potlesk.). Ten citát tu už tuším padol, ale ja ho zopakujem. Bývalý český premiér Paroubek, váš veľký guru, vzor, ktorý nemá obdobu, harmonizácia daňovej politiky odmieta. Je to jeho názor. Ešte ako premiér povedal: "Chápeme nervozitu západných krajín, ale pre nás to," rozumej harmonizáciu daní, "nie je vhodná cesta." Tak expremiér Paroubek to povedať vie, je mu jasné, že nejde o dane ľavicové či pravicové, ale záujmy štátu, a vy to neviete? A čomu na tom nerozumiete? Veď ústavný zákon, ktorý má chrániť naše záujmy v Európskej únii, podľa ktorého deklaráciu predkladáme, ste podporili aj vy, poslanci Smeru a HZDS. Tak expremiér Paroubek vie, čo je vhodná a nevhodná cesta, vie, že ide o stret záujmov medzi západnými štátmi a jeho krajinou, a teda vie, že stojí proti daňovej harmonizácii, a vy to neviete? Ak nemáte problém pýtať sa do Bruselu na konflikt záujmov vášho štátneho tajomníka, iste vám nebude robiť problém zdvihnúť telefón a zavolať expremiérovi Paroubkovi. (Potlesk.) Ak by ste tomu nerozumeli, iste vám to vysvetlí. Alebo sa mýlim? Samozrejme, je to možné, pri tretej ceste človek nikdy nevie. Môžem sa mýliť, celkom rád by som sa mýlil, škoda o tom rozprávať, ukáže to hlasovanie.

Dovolím si teraz po vzore pána kolegu Jarjabka uviesť dva citáty, ktoré uviedli politici Smeru a SNS v minulosti. Podpredseda finančného výboru parlamentu za SNS Jozef Ďuračka hovorí, že iniciatíva KDH by mala byť priechodná. Podľa neho je normálne, keď: "Budeme tvrdo chrániť záujmy štátu a našich podnikateľov." Nepredpokladá, že by mal preto v koalícii vzniknúť problém, súhlasiť s tým by mal vraj aj Smer. "Nenarúšame vládny program, ide len o daňovú suverenitu krajiny," dodal. Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál hovorí: "Nepredpokladám, že by minister Ján Počiatek deklaráciu odmietol." Šmál tvrdí, že ide o otázku postojov nových členských štátov, ktoré sa môžu presadiť práve nižšími daňami. Áno, áno, deklaráciu slovami v minulosti podporil naozaj kdekto, aj kolegovia zo Smeru, aj zo Slovenskej národnej strany. Ale to je dnes nezaujímavé. Tieto reči nie sú zaujímavé, pretože jediné, čo napokon zaváži, bude hlas. Slová nie sú dôležité, skutok je dôležitý. A ten my, poslanci, prejavujeme hlasovaním. Toto hlasovanie, milé kolegyne, vážení kolegovia, nebude len jedno z mnohých, toto hlasovanie bude o záujmoch štátu, o ekonomických aj národných záujmoch. Toto hlasovanie budeme pripomínať až do najbližších volieb. Toto hlasovanie bude o tom, kde stojíme, či na strane záujmov štátu a našich občanov alebo zľakaní z komplexov menejcenného niekde v rohu, aby sme si náhodou nepohnevali Brusel.

Teším sa na to hlasovanie. Národ totiž uvidí, akú má vládu, či suverénnu alebo nesuverénnu, či národnú alebo protinárodnú. Hlasovanie to ukáže. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Na vystúpenie poslanca Lipšica sú tri faktické poznámky. Hlásia sa pani poslankyňa Angyalová, pani poslankyňa Zmajkovičová a pán poslanec Mamojka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Odovzdávam slovo pani poslankyni Angyalovej.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, tradične silné slová od vás. Dovolím si reagovať len na dve veci.

Povedali ste, že neschvaľujeme opozičné návrhy ako koalícia, hoci sme sľúbili, že budeme konštruktívni. Povedali ste, že vy ste podporili to, čo ste považovali za dobré. Dovoľte mi pripomenúť, že dnes sme schválili váš pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal platových pomerov ústavných činiteľov čiže všetkých nás. Považovali sme ho za dobrý, preto sme ho podporili. Rovnako sa budeme správať aj pri ostatných opozičných návrhoch, presne tak, ako ste povedali, že ste sa správali vy.

Druhá vec. Povedali ste, ak dnes neprejde deklarácia, tak to bude znamenať, že vy nechcete, aby o našich daniach rozhodovali naši voliči. Dovoľte mi povedať, čo si myslím, že znamená, ak dnes nepodporíme daňovú deklaráciu, ako ste ju predložili. Znamená to len toľko, že nesúhlasíme s vaším videním problému a nesúhlasíme ani s nástrojom, ktorý nám predkladáte na riešenie tohto problému, a že sme presvedčení, že naše postavenie v EÚ je rovnocenné s ostatnými členskými štátmi a že sa nebojíme toho, že by sme stanovisko našich voličov nemohli štandardnými nástrojmi ďalej presadzovať. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, dnes vyzývate poslancov v tejto snemovni, aby hlasovali za deklaráciu. A staviate to do polohy, že kto bude hlasovať proti deklarácii, je proti Slovenskej republike. Ja sa pýtam, pán kolega: Neboli to práve poslanci z radov KDH, ktorí hlasovali proti vzniku Slovenskej republiky?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Slovo má pán poslanec Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Len toľko, že tiež v podstate mi trošku zobrala vietor z plachiet pani kolegyňa Zmajkovičová. Ja si myslím, že suverenita je úžasná vec, vždy som za ňu bol, pretože je to otázka určite hrdosti, individuálnej aj národnej. Ale tiež si osobne myslím, že, kolegovia z KDH, ste našli naozaj vzťah k suverenite o 13 rokov neskôr, to si úprimne myslím. (Potlesk.) A skutočne klopete momentálne zlou intenzitou, nesprávnou frekvenciou, v zlom čase na nesprávne dvere. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciami pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Najskôr k pani poslankyni Angyalovej. Ak súhlasíte s tým, že o daniach sa má rozhodovať na Slovensku, tak hlasujte tak. A musím povedať, že táto deklarácia posilní pozíciu vášho ministra na rokovaní Rady ministrov, lebo bude mať za sebou celý parlament. A viem, čo hovorím.

K pani poslankyni Zmajkovičovej. Bol to práve bývalý predseda KDH Čarnogurský, ktorý ešte v roku 1990 prišiel s iniciatívou dvoch hviezdičiek v Európskej únii a s tým, že Slovensko vstúpi do Európskej únie ako suverénny štát s vlastnou hviezdičkou. Neviem, aký ste mali vtedy názor na to vy, pani kolegyňa, ale zdá sa mi, že už naozaj neviete celkom, čo by ste k tomu mohli dodať. Ak ste nestratili svoj zmysel pre suverenitu a podporu suverenite, tak by ste návrh mali podporiť. Veď to je veľmi jednoduché.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou vystúpenia poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Bauer, Mečiar, Urbáni, Dzurinda, Rafaj. Ak je to všetko, ďakujem. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Bauerovi Rudolfovi.

R. Bauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko je dnes už tretí rok členom Európskej únie, kde sme nevstupovali zo silnej pozície kvôli dedičstvu minulého totalitného režimu. V posledných rokoch sa nám však podarilo vysporiadať sa s nízkym hospodárskym rastom. Realizovali sme viaceré reformy, na ktoré sa mnohí neodvážia. V daňovej oblasti sme zaviedli rovnú daň. Zlepšili sme podnikateľské prostredie. A dnes nová vláda zbiera plody tohto vo svete obdivovaného reformného vládnutia predchádzajúcej vlády. Slovenská koruna stúpa, z čoho sa teší opozícia a, verím, aj koalícia. Rýchlejší hospodársky rast Slovenska, ako je priemer Európskej únie, je spoločným cieľom aj Slovenska, aj Európskej únie.

Hospodárska konvergencia členských krajín Únie, čo znamená, že tí slabší by mali postupne dobiehať tých hospodársky silnejších, je jedným z hlavných cieľov Únie. Aby konvergentný proces mohol byť úspešný, musí byť umožnené, aby menej rozvinuté členské krajiny Európskej únie mali možnosť dobiehať viac rozvinuté členské krajiny, to znamená, aby mohli dosahovať vyšší hospodársky rast, ako je priemer Európskej únie. Existujúca daňová konkurencia v oblasti priamych daní k tomu rozhodne prispieva, zatiaľ čo daňová harmonizácia by k tomu neprispela.

Podľa názoru odbornej verejnosti európska harmonizácia daňových základov firiem by potierala konkurenčný boj medzi jednotlivými krajinami, čo by automaticky brzdilo hospodársky rast v týchto krajinách, a tým aj v celej Európskej únii. Viacerí odborníci vyjadrujú obavu, že neskôr by harmonizácia základu dane mohla vyústiť do požiadavky zjednotiť aj sadzby daní a celý daňový systém, čo by predstavovalo klinec do rakvy suverenity členských štátov v daňovej oblasti. Harmonizácia priamych daní v primárnom práve Európskej únie je de facto postavená proti procesu konvergencie, ktorý je jedným z troch hlavných cieľov európskej kohéznej politiky na najbližšie sedemročné programovacie obdobie. Takáto daňová harmonizácia môže mať kontraproduktívne ekonomické dôsledky. V každom prípade je oslabovaná daňová konkurencia a vývoj smeruje k vysokým daňovým sadzbám. To bráni efektívnemu umiestňovaniu kapitálu a práce, a tým aj spomaľuje celkovú výkonnosť ekonomiky. Zmena v zdaňovaní kapitálových príjmov podľa Daniela Mitchella, experta Heritage Foundation z Washingtonu, je najväčším argumentom za daňovú konkurenciu. Každá ekonomická teória, dokonca aj marxizmus uznáva, že tvorba kapitálu je kľúčom k dlhodobému ekonomickému rastu, avšak politika triedneho nepriateľstva často viedla k veľmi vysokým sadzbám dane z príjmov, ktoré sú usporené a investované. Daňová konkurencia tlačí na zákonodarcov, aby znižovali nadmerné zdanenie príjmov, ktoré sú usporené a investované. Príkladom toho je znižovanie sadzieb dane z príjmu právnických osôb a zdanenia kapitálových výnosov v mnohých európskych krajinách. To by sa takmer určite nepresadilo v neprítomnosti daňovej konkurencie.

Daňová konkurencia je žiaduca z mnohých dôvodov. Najdôležitejšie je to, že podporuje ekonomický rast tým, že podnecuje tvorcov politických programov, aby robili zmysluplnú daňovú politiku. Naopak, harmonizácia daní je obvykle spojená s vyšším daňovým zaťažením. Vo všetkých svojich snahách a cieľoch zástancovia daňovej harmonizácie sledujú zastavenie tlaku na znižovanie daňových sadzieb spôsobeného konkurenciou. Dobrým príkladom je história dane z príjmov právnických osôb v Európskej únii. Už v rokoch 1962 a 1970 sa vyskytli oficiálne správy vyzývajúce k harmonizácii sústav zdaňovania príjmov právnických osôb. V roku 1975 sa Európska komisia snažila o minimálnu daň z príjmu právnických osôb na úrovni 45 %. Táto iniciatíva zlyhala, rovnako ako zlyhala podobná začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia snažiaca sa o jej zavedenie na minimálnej úrovni 30 %. Dnes je priemerná sadzba dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii nižšia ako 30 %. Pamätám si, ako tu v tejto snemovni bývalá ministerka financií pani Brigita Schmögnerová protestovala proti zníženiu sadzby dane z príjmu právnických osôb s tým argumentom, aký vysoký výpadok príjmov štátneho rozpočtu prinesie, myslím, že išlo o 6 mld. Výsledkom bol práve opak, to bol nárast výberu daní o 3 mld. A to bolo pri znížení zo 40 na 29 %.

Aj postoj Európskej únie k Írsku podporuje názor, že harmonizácia daní je jednosmerkou vymyslenou na to, aby daňové sadzby zostali vysoké. Ministri financií Európskej únie bezprecedentným spôsobom pred pár rokmi kritizovali Írsko kvôli jeho daňovej politike aj napriek tomu, že Írsko malo v tom čase v EÚ najvyšší rozpočtový prebytok, druhý najnižší dlh, najväčší pokles zadlženia vlády, najnižšiu mieru prerozdeľovania a celkovo najnižšie dane. Viacerí pozorovatelia mali pocit, že politici z iných krajín boli znepokojení preto, že írska 12,5-percentná daň z príjmu právnických osôb vytvárala tlak na to, aby aj oni zaviedli podobné reformy. Je zaujímavé, že žiadna krajina nebola nikdy kritizovaná za to, že jej dane sú príliš vysoké.

Prínos daňovej konkurencie je možné oceniť pri pohľade na zmenu daňovej politiky, ktorá nastala vo svete za uplynulých 25 rokov. Aby bolo jasné, daňová konkurencia by nemala byť vnímaná ako jediná okolnosť vedúca k nasledujúcim zmenám v daniach. V niektorých prípadoch nemusí byť dokonca ani ich hnacou silou. Ale každopádne daňová konkurencia podporila posun k daňovej politike, ktorá generuje viac ekonomického rastu a príležitostí. Možno pripomenúť tri skúsenosti z praxe, znižovanie daní za vlád Margaret Thatcherovej a Ronalda Reagana, v Írsku a vo východnej Európe.

Margaret Thatcherová sa stala premiérkou Spojeného kráľovstva v roku 1979 a Ronald Reagan prezidentom Spojených štátov v roku 1981. Obaja lídri zdedili stagnujúce ekonomiky, ktoré mali vážne problémy. Protrhovo orientovanými reformami sa im však podarilo prispieť k zvýšeniu výkonnosti a vitality ekonomík Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. Rozsiahle znižovanie daňových sadzieb bolo významnou súčasťou agendy oboch. Keď Margaret Thatcherová nastúpila do úradu, najvyššia sadzba dane z príjmov fyzických osôb bola 83 %, znížila ju na 40 %. Keď bol inaugurovaný Reagan, najvyššia sadzba tejto dane v Spojených štátoch bola 70 %, znížil ju na 28 %. Tak Spojené kráľovstvo, ako aj Spojené štáty profitovali zo znižovania daní. Profitovali z toho aj iné krajiny, lebo boli nútené znižovať svoje daňové sadzby. Tento posun k lepšej daňovej politike je proces, ktorý pokračuje dodnes. V globálnom posune k nižším daňovým sadzbám určite hrala svoju rolu daňová konkurencia. A nižšie dane jednoznačne pomohli svetovej ekonomike rásť rýchlejšie. Dokonca aj OECD, ktorá sotva sympatizuje s prorastovou daňovou politikou, odhadla, že ekonomiky rástli rýchlejšie o 0,5 % po každom 10-percentnom znížení marginálnych daňových sadzieb. Popri znížení sadzieb dane z príjmu fyzických osôb daňová konkurencia pomohla presadiť aj nižšie dane z príjmu právnických osôb. Reaganovo znižovanie daňových sadzieb si opäť raz zaslúži uznanie za naštartovanie tohto procesu. Sadzby dane z príjmu právnických osôb od roku 1986 drasticky klesli.

Írsky zázrak je snáď najúžasnejší dôkaz toho, ako daňová konkurencia vedie k dobrej daňovej politike. Ani nie pred 20 rokmi malo Írsko dvojcifernú nezamestnanosť a chudokrvnú ekonomiku. Táto slabá výkonnosť bola prinajmenšom čiastočne spôsobená obrovskou mierou zdanenia. Horná sadzba dane z príjmu fyzických osôb v roku 1984 bola 65 %, dane z kapitálových výnosov dosahovali maximum 60 % a dane z príjmu fyzických osôb 50 %. V osemdesiatych rokoch boli tieto sadzby mierne znížené, ale až neskôr sa írski lídri rozhodli, že úspech nebude možný bez daňovej reformy. Počas nasledujúcich deväťdesiatych rokov výrazne znížili sadzby daní, najmä v prípade kapitálových výnosov a v prípade daní z príjmu právnických osôb, kde sa dostali až na 10-percentnú hranicu, dnes je sadzba dane z príjmu fyzických osôb 42 %, ale dane z kapitálových výnosov iba 20 % a dane z príjmu právnických osôb iba 12,5 %. Takéto razantné ponukovo orientované zníženie daňových sadzieb malo obrovský prínos. Írska ekonomika zažíva najrýchlejší ekonomický rast spomedzi všetkých vyspelých západných krajín, napr. priemerným ročným reálnym prírastkom 7,7 % počas deväťdesiatych rokov. Impozantný bol najmä koniec deväťdesiatych rokov, lebo Írsko malo ročný rast vyšší ako 9 %. V pozoruhodne krátkom čase sa z chorého muža Európy stal keltský tiger.

Jedným z najvýznamnejších počinov daňovej politiky vo svete bolo schválenie rovnej dane v krajinách bývalého Sovietskeho bloku. Všetky tri pobaltské krajiny, Estónsko, Lotyšsko a Litva, schválili rovnú daň v deväťdesiatych rokoch. Daňová reforma v Pobaltsku spustila skvelý kolotoč daňovej konkurencie. Nasledovalo Rusko s 13-percentnou rovnou daňou, ktorá začala platiť v januári 2001. Ukrajina prijala 13-percentnú rovnú daň a Slovensko 19-percentnú rovnú daň. Dokonca aj Srbsko má variant rovnej dane. Tieto režimy rovnej dane samy osebe nevyriešia všetky problémy v postkomunistických krajinách. Avšak už existujú dôkazy o tom, že dobrá daňová politika má žiaduce účinky, napr. pobaltské krajiny sú najprosperujúcejšími štátmi, ktoré vznikli na území bývalého Sovietskeho zväzu. Rusko po nich ako prvé prijalo rovnú daň. Dôkazy z Ruska, kde 13-percentná rovná daň spôsobila dramatické zmeny, sú tiež zaujímavé. Od prijatia rovnej dane sa ekonomická výkonnosť Ruska zvyšovala rýchlejšie ako americká a s prehľadom zdolala chudokrvné prírastky ktorejkoľvek krajiny v Európe. Popri rýchlejšom ekonomickom raste prispela daňová reforma aj k zlepšenému výberu daní, čo museli uznať aj New York Times. Za posledných 2,5 roka príjem z daní očistený o infláciu vzrástol v Rusku približne o 60 %, dokazujúc, že ľudia sú ochotní produkovať viac a platiť dane, ak je systém férovejší a daňové sadzby nízke.

Politika daňovej harmonizácie je zameraná na obmedzovanie toku pracovných síl a kapitálu z krajín s vysokými daňami do krajín s nízkymi daňami. Je to forma kartelu, čosi ako OPEC pre politikov. Stratégie, ktoré EÚ obhajuje, sú v rozpore s ekonomickou liberalizáciou a izolovali by vlády konkurenčného tlaku. A čo je ešte horšie, je, že tieto stratégie by upreli ľuďom prínos z ekonomického rastu. Daňová harmonizácia je určená na ochranu daňových legislatív s vysokými sadzbami a rozsiahlym dvojitým zdaňovaním. Naopak, daňová konkurencia tlačí zákonodarcov do správnych rozhodnutí, tých, ktorí znižujú daňové sadzby a dvojité zdanenie.

V roku 2000 európski lídri prijali stratégiu rozvoja Európy stať sa najdynamickejšou a najviac konkurencieschopnou, na poznatkoch založenou ekonomikou sveta, známu pod názvom Lisabonská stratégia. Cieľom Lisabonskej stratégie je v podstate dobehnúť pred nami rýchlejšie sa rozvíjajúce Spojené štáty a ešte pred nimi bežiace ázijské tigre. Dnes je už mnohým jasné, že viaceré ciele Lisabonskej stratégie sa nepodarí do roku 2010 dosiahnuť. Wim Kokova správa z roku 2004 jasne preukázala, že niektoré procesy sa nedajú dobre manažovať z európskej úrovne. Dôležité odporúčanie tejto komisie bolo zísť o úroveň nižšie, vrátiť sa na národnú úroveň a odtiaľ sa pokúsiť dosiahnuť ciele Lisabonskej agendy. Aj vďaka tomuto odporúčaniu vznikla u nás Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska známa pod názvom Minerva. Wim Kokova skupina znovu potvrdila dôležitosť princípu subsidiarity. Podobne je tomu tak pri probléme daňová harmonizácia verzus daňová konkurencia. Ako uvádzajú páni Edwards a de Rugy z Cato Institutu, ak jedna krajina prijme efektívnejší daňový systém, aby zvýšila hospodársky rast, ostatné sú nútené ju nasledovať, čo vedie k podpore rastu v globálnom merítku, nakoniec sú na tom všetky krajiny lepšie, keď hája svoje národné záujmy. Aj britský premiér Tony Blair sa k tomuto problému vyjadril takto: "Daňová politika by mala byť vecou štátnej suverenity. Pokiaľ by bolo zdaňovanie predpisované centrálne, stratil by politický život v členských krajinách zmysel, zdaňovanie by už nemohlo odrážať voličské preferencie. Zachovanie daňovej politiky na národnej úrovni je totiž správne pre európsku konkurencieschopnosť i pre demokraciu."

Vzhľadom na to, že komisár Európskej komisie pre dane pán László Kovács predstavil tohto roku konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť legislatívny návrh na daňovú harmonizáciu v oblasti priamych daní v roku 2008, je najvyšší čas zvážiť a zaujať svoje stanovisko, aby som sa vrátil k programovému vyhláseniu vlády, a povedať jasne, že tak ako pri Lisabonskej stratégii, tak aj v oblasti priamych daní je potrebné aplikovať princíp subsidiarity a ponechať rozhodovanie na národnej úrovni.

Dámy a páni, ak túto deklaráciu prijmeme, minister financií, to spomínal už aj kolega Lipšic, na Rade ministrov v Ecofine bude mať jednoduchšiu a ľahšiu úlohu, bude zaviazaný stanoviskom Národnej rady, a preto bude môcť prispieť k tomu, že Európa v podmienkach daňovej konkurencie v priamych daniach bude mať stále väčšiu šancu na rýchlejší hospodársky rast. Ďakujem za pozornosť.