P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, je pravdou, že ste tu podali fundovaný výklad o daniach, o videní daní z európskeho pohľadu a aj uplatňovania daní jednotlivých štátov, ale problém je v niečom inom, je v otázke suverenity. A Slovenská republika túto suverenitu má. Ešte raz opakujem, Slovenská republika daňovú suverenitu má a v Európskej únii v súčasnosti nie je tento problém otvorený, ba práve naopak, u tých, ktorí začali o ňom hovoriť, tieto názory utíchli. Čiže vlastne my chceme kopať do otvorených dverí a potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme? Takto stojí otázka, nie tak, že o aké daňové systémy ide. Dnes to máme doriešené v našom platnom práve. Ale opakujem, otázka stojí, či chceme potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Chcete reagovať, pán poslanec Bauer? Nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Pani poslankyňa Tóthová, ja som na záver hovoril, že komisár Európskej komisie pán László Kovács v apríli tohto roku predstavil konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť návrh na harmonizáciu v oblasti priamych daní do roku 2008. Už dva roky pracuje pracovná skupina vytvorená pri Európskej komisii, ktorá proste pripravuje tieto návrhy. A práve aj tento vývoj, ktorý je v Európskej komisii v posledných dvoch rokoch a tohto roku, keď v apríli už komisár za to zodpovedný deklaroval takúto predstavu a takýto záväzok, to bol hlavný dôvod na to, že sme sa rozhodli predložiť túto deklaráciu, pretože je tu vážna hrozba, že postupne sa presadí daňová harmonizácia aj v oblasti priamych daní v Európskej únii. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Ako ďalší sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mečiar. Pán poslanec Mečiar nie je v rokovacej sále.

Pán poslanec Urbáni, pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predseda, dámy a páni, ja som dnes tu zmätený v tejto diskusii. Neviem, či som dobre v parlamente Slovenskej republiky. (Odpoveď z pléna.) Dobre. Ďakujem pekne. Samozrejme, možno súhlasiť s tým, že Slovensko vďaka reformám, vďaka nízkej dani sa stalo fakt atraktívnou krajinou pre investorov a pre podnikanie. Samozrejme, možno súhlasiť s tým, že krajiny, ktoré mali silný sociálny systém, nepodložený ekonomikou alebo založený na vysokých daniach, nám závidia. S tým absolútne možno súhlasiť. Isteže, samozrejmé je aj to, že možno sú silnejší ako Slovensko a budú sa snažiť možno niečo zmeniť. Ale za niektoré reči, ktoré som tu počúval, by sa ani Žirinovskij nemusel hanbiť. A neviem, či tam tie horné lavice sú nákaza nejaká z minulého volebného obdobia.

Dámy a páni, aj keď sme malý štát, máme svoje riadne miesto ako členský štát Európskej únie v Európskej únii. A Európska únia má nejaké pravidlá. Neviem, či bývalým ministrom, ktorí robili vo verejnej štátnej správe, je potrebné pripomínať systém schvaľovania zákonov v Európskej únii, celý proces, ktorý prebieha. Prv hovoríte o návrhu. Návrh je prvé, ktorý dá Európska komisia, ktorý potom sa spracúva na našom zastupiteľstve pri Európskej únii. A ide ako anotácia pre jednotlivé gestorské ministerstvá, ktoré pripravia predbežné stanovisko. Tie potom idú do COREPER I, II, kde sú jednak zástupcovia rezortov, jednak veľvyslanci, ako inštrukcia. A potom znovu sa to vracia na jednotlivé ministerstvá a predkladá na Slovensku na definitívne schválenie ako stanoviska uznesením do výboru pre európske záležitosti. Aké sú reči o tom, že Slovensko nebude mať možnosť potom zasiahnuť? Však predsa pri každom zákone, pri každom dokumente, ktorý ide do Európskej únie, je zástupca vlády buď so súhlasom, odsúhlaseným, že môže predniesť svoje stanovisko ministerstva, alebo je zaviazaný uznesením tohto výboru. A to nemôže porušiť bez zmeny stanoviska výborom pre európske záležitosti. Takže, dámy a páni, o čom tu rozprávate, že niekto mimo nás spraví niečo? Ja si myslím, že ako malý štát máme priestor v Európskej únii či v Rade Európskej únie, či v Komisii, či v Parlamente. Veď tam máme svojich zástupcov. A toto miesto je jedine legálne na to, aby sme, keď príde na stôl jeden deň aj možno horizontálna daň v Európe, tam bojovali.

Ja si neviem predstaviť, že by každý štát prijímal nejakú deklaráciu k otázke, ktorá možno im momentálne vyhovuje. A čudujem sa kolegom, ktorých pokladám silne za proeurópskych, z opozície, že možno kývajú hlavou, že táto deklarácia je niečo, čo by sme mali schváliť. Ak to má byť len politická súhra, tak to sa dá akceptovať, ale nie vo forme takejto vážnej deklarácie. Nájdime si inú tému, lokálnu, kde si môžu potom navzájom ukázať vzájomnosť a spolupráca v jednotlivých politických stranách. Keď táto téma bude na stole v Európskej únii, dámy a páni, nevieme, či pre Slovenskú republiku bude výhodná alebo nebude. A podľa toho, výhodnosti pre Slovenskú republiku práve výbor pre európske záležitosti zaviaže ministra financií v tomto prípade, aby nesúhlasil, povedzme, s návrhom, ktorý bude predkladaný, alebo mu dá zelenú, aby súhlasil s návrhom, ktorý bude dobrý pre Slovenskú republiku.

Čiže, dámy a páni, ja si myslím, že tie výlevy príslušnosti k národnosti, k strane a tak ďalej dnes tu neboli namieste. Máme demokratický systém, parlamentný systém, máme systém, ako nedovoliť nášmu ministrovi v Európskej únii odsúhlasiť niečo, čo nie je pre Slovenskú republiku dobré. Ja si myslím a verím všetkým ministrom, aj minulým, aj terajším, aj tým, ktorí budú, že budú pre Slovenskú republiku hlasovať len za to, čo bude pre Slovensko dobré. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Lipšic, Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pán Hrušovský ako posledný sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, vážený pán predseda. Dve poznámky. Po prvé, Národná rada, resp. jej výbor schvaľuje stanoviská k návrhom právne záväzných aktov, teda k smerniciam, nariadeniam, nie k zákonom, ale len v tej veci môže poveriť výbor zaujatím stanoviska. Inak, podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona zaujíma k iným veciam stanoviská plénum Národnej rady, pán kolega, taký je ústavný zákon. Musím ale povedať, že ak už bude konkrétny návrh Komisie na stole, obávam sa, že už vtedy bude neskoro. Neviete si predstaviť, aký tlak sa môže vytvoriť aj na členov vlády, ktorí sú v menšine z jednotlivých štátov. A takéto rozhodnutie parlamentu by len posilnilo pozíciu nášho ministra.

Vy hovoríte, že rozhodneme sa podľa toho, či ten návrh, ktorý dá Komisia, bude pre Slovensko výhodný alebo nie. A ja sa opýtam: To ide o to, či bude sadzba dane pre Slovensko výhodná alebo nie? Ale veď o to nejde. My tu rozhodujeme o niečom inom, nie o tom, aká má byť sadzba dane. Na to môžeme mať rôzne názory. Ale o tom rozhodujeme, kde sa o sadzbe dane bude rozhodovať, či v tomto slovenskom parlamente, keď ste sa na úvod pýtali, kde ste, alebo v Bruseli. O tom je celý návrh.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pán poslanec, mám obavy, že ste nepochopili vážnosť témy. Ja vám dám príklad. Viete, keď hrozí povodeň, tak robíme opatrenia. A tuná sa pomaly schyľuje k tomu, čo by som nazval povodňou, pretože pre Slovensko je veľmi dôležité, a hovoril som to na tom príklade, udržať si naozaj suverenitu v tejto oblasti, voľné ruky. A ja vám dám príklad z fungovania už terajšej vlády. Bolo uznesenie minulej vlády, a to zostalo v platnosti, že budeme proti tomu, aby sa používali financie Európskej únie na výskum na ľudských embryonálnych bunkách. A myslím si, že aj minister fungoval v tomto - terajší už nový minister. Keď to prišlo, prehral to. Dáni, sú krajina, ktorí majú práve preto vytvorený inštitút, že jednoducho tam nemôžu dotlačiť ministra. A opiera sa práve o rozhodnutie svojho parlamentu. Ja vám garantujem a garantujú to aj moji kolegovia, ktorí chodili do Rady ministrov, že ten tlak, ktorý tam vznikne, bude taký veľký, že bez tohto sa ten minister neubráni, ani keď bude mať najlepšiu vôľu. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Ja dám jednu otázku ako odpoveď: Táto deklarácia, zoberme teoreticky, že by tu prešla, zabráni tomu, že v Európe raz, ak sa Európa rozhodne, nebude rovná daň? Ďakujem. (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o kľud.

Ako ďalší vystúpi pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda, dámy a páni, myslím, že poslanec, ktorý sa nepodpísal pod návrh, o ktorom hovoríme, ani ja som sa nepodpísal podeň, myslím, si položí takú základnú, normálnu otázku, prečo je takýto materiál a, povedzme, práve teraz. Ja som si takúto otázku položil. Myslím si, že o dvoch dôvodoch, ktoré zrejme stáli za predkladateľmi, sa píše v dôvodovej správe. Ak som ju pozorne čítal, tak jeden ten dôvod je alebo sa nazýva stupňujúci tlak v niektorých členských štátoch Únie na harmonizáciu daní a druhý dôvod je, povedzme, nie celkom uspokojivé formulovanie postoja súčasnej vlády k takýmto tlakom. Ja chcem povedať o svojej skúsenosti, chcem vyjadriť svoj názor, ešte raz si dovolím podčiarknuť, ako poslanec, ktorý nie je podpísaný pod týmto návrhom.

Po prvé, niet najmenších pochýb, že dnes čelíme rastúcemu tlaku niektorých členských štátov, aby priame dane harmonizované boli, aby zošnurovali tie krajiny, ktoré najmä vďaka niekedy riskantným, niekedy odvážnym, niekedy možno aj trafeným zásahom začali získavať razantné investície. Nebudem naťahovať čas, niektorí z vás ste o tom hovorili. Klaďme si poctivé otázky, prečo KIA - Hyundai, prečo Peugeot trafil na Slovensko, nie do Čiech alebo do Poľska, do Maďarska. Nechcem vás zabávať s vymenúvaním ďalších firiem. Myslím si, že pravdivá odpoveď bude znieť, že je to aj a možno najmä vďaka týmto daňovým postojom. Ale dovolím si povedať, že je absolútne obhájiteľný výrok, že tie tlaky po zošnurovaní, zvlajšachtovaní, slušne, harmonizácii priamych daní sa stupňujú a budú sa stupňovať, to jednoducho je tak.

Po druhé, čiastočne obstojí aj argument, že vo vládnom programe nie celkom uspokojilo, aj pre mňa je formulovaná pozícia vlády, keď sa tu píše, že vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov EÚ o harmonizáciu daňového základu, k týmto návrhom uplatní veľmi opatrný prístup a bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko. Nie je to zlé, treba povedať, ale možno to nie je tak uspokojivé, aby sme sa naozaj neobávali toho, o čom hovoril pán poslanec Urbáni, že keď sa Európa rozhodne, no tak bude to tak, skôr by sa človeku žiadalo povedať, že zrazíme opätky.

No je tu ešte aj tretí dôvod, o ktorý sa s vami chcem podeliť. A úplne otvorene sa priznám, že najmä kvôli nemu zahlasujem za tento dokument. Týmto dôvodom je správa z návštevy predsedu vlády pána Fica v Taliansku 3. októbra 2006, ktorú prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 12. októbra 2006. Je to oficiálny dokument, môžete si ho aj teraz na internete pozrieť. Romano Prodi, teda taliansky predseda vlády, povedal, že: "Pokiaľ ide o zahraničné investície, talianski podnikatelia sú spokojní s rovnou daňou v Slovenskej republike, aj keď na druhej strane to určite spôsobuje problémy štátnemu rozpočtu," rozumej slovenský štátny rozpočet, "Robert Fico vyjadril názor, že daňový dumping je najhoršie riešenie pre ekonomiku vo fáze transformácie." Zhrniem to veľmi jednoducho. Romano Prodi hovorí, vďaka rovnej dani sa Taliani nahrnuli na Slovensko a sú spokojní, a teraz neviem, či Taliansko je druhý alebo tretí najväčší investor, a na to slovenský premiér hovorí, že daňový dumping, to nie je to najlepšie pre naše ekonomiky.

Opakujem ešte raz, dávam si záležať, je to oficiálny materiál, ktorý prerokúva vláda vždy po zahraničnej ceste premiéra. Tak verím, že vám nemusím siahodlho vysvetľovať, aký som bol zarazený a prekvapený, keď som počúval v súvislosti so Slovenskom o daňovom dumpingu. Verím, že vás neurazím, ak poviem veľmi stručne, že nie som si istý, či daňový dumping, obstojí v teórii. Ale naozaj začal sa používať na politickom poli najmä vtedy, keď sú krajiny upodozrievané z toho, že znížia dane z príjmov. Potom, samozrejme, im to chýba v štátnom rozpočte, ako presne hovorí pán Prodi. A o to viacej potom ťahajú peniaze z európskych fondov. A niektorí populistickí politici v bohatých krajinách, v starých členských krajinách Európskej únie, hovoria: "No tak vy nám kradnete fabriky a ešte pýtate potom aj peniaze z európskych fondov, lebo vám chýbajú peniaze v štátnom rozpočte." Toto je, zjednodušene povedané, schéma daňového dumpingu. Najvypuklejšie by to bolo, keby sme dali nulové dane z príjmov, samozrejme, je to atraktívne pre podniky, ale naozaj by nám to potom chýbalo v štátnom rozpočte. A tak som si teda pozrel, ako to je s výnosmi z daní z príjmov právnických osôb aj s celkovými daňovými výnosmi na Slovensku od roku 2003, pretože, ako viete, rovná daň bola zavádzaná k 1. januáru 2004. Osem čísiel vám ponúknem, ospravedlňujem sa, že vám ponúkam čísla. Daň z príjmov právnických osôb v miliardách sa vyvíjala takto: V roku 2003 to bolo 32 mld., v roku 2004 to bolo 33,16 mld., v roku 2005 to bolo 40,93 mld., predpoklad tohto roku je 44,26 mld. A ak dovolíte, ešte štyri čísla uvediem. Daňové príjmy spolu v roku 2003 predstavovali 217 mld., v roku 2004 to bolo 239,88 mld., 240 mld., v roku 2005 to bolo 268 mld. a tento rok sa očakáva ich výška 277 mld. Zhrniem a podčiarknem pritom len dve čísla, v roku 2003 pred zavedením rovnej dane 217 mld., hneď v ďalšom roku po zavedení rovnej dane 240 mld. Nedošlo k poklesu daňových príjmov. K akému daňovému dumpingu dochádza? Môžem dlho rozprávať o tom, prečo sa tie dane zvýšili. Tak trošku sme sa tu aj nádejali, aj dúfali, ale nebudem príliš zaťažovať čas. A myslím si, že ani to nie je teraz meritum veci. Meritum veci je, že na Slovensku nedochádza k nijakému daňovému dumpingu, ľudia jednoducho začali platiť dane, pri 19 % sa neoplatí špekulovať. Vďaka tomu, že je atraktívne investičné prostredie, máme viac fabrík, jednoducho dane z príjmov sa plnia dobre, daňové príjmy sa plnia dobre. Hovoriť o Slovensku v súvislosti s daňovým dumpingom je teda v prvom rade vecne neopodstatnené a nepravdivé.

Teda je mi veľmi ľúto, že predseda vlády Slovenskej republiky hovorí zrejme nekompetentne, a hlavne nerozumiem, prečo hovorí tak politicky neprezieravo. Viete veľmi dobre, že označovať krajiny, ktoré sa odhodlali zavádzať reformy, zavádzať reformy v daniach, ako krajiny, ktoré dumpujú, vo Francúzsku hovoria o delokalizácii, také slušné slovo sa stalo módou, ktorá potom, samozrejme, vplýva na rastúce tlaky o zošnurovaní daní alebo o tej daňovej harmonizácii, považujem to za veľmi nezodpovedné od slovenského premiéra, pretože to je naozaj poškodzovanie reálnych záujmov Slovenska.

V tej istej správe, keď si ju prečítate, potom budete čítať, že hovorí pán predseda Fico kolegovi Prodimu, že Slovensko bude dobiehať tých najlepších za 35 - 40 rokov. No ak si necháme zobrať takéto nástroje, tak ani za 35, ani za 40 rokov to nebude. A naozaj som to ani vo svojej praxi nezažil, keď vlastne predstaviteľ krajiny hovorí proti záujmom svojej vlastnej krajiny, proti záujmom svojej vlasti.

Po stretnutí s Prodim sa stretol pán predseda vlády Fico aj s pánom Bertinottim, to je šéf dolnej komory. A predseda poslaneckej komory parlamentu povedal pánovi premiérovi Ficovi o. i. aj takú vetu, opäť je to v tej správe, keď ako jeden z dôvodov krízy Európskej únie označil odcudzenie občanov kvôli prehlbovaniu rozdielov spôsobených aj daňovou politikou niektorých štátov. To povedal predseda snemovne v Talianskej republike. Pán predseda vlády Slovenskej republiky Fico o takejto daňovej politike slovenskej vlády hovorí ako o daňovom dumpingu. Je to normálne?

Čiže, kolegyne, kolegovia, toto sú dôvody, a ja neskrývam, že toto boli pre mňa dôvody, ktoré sú popudom, že podporím túto deklaráciu, pretože som hlboko presvedčený o tom, že Európska únia potrebuje dve veci, na jednej strane viac spolupráce, ale na strane druhej aj viac vnútornej konkurencie. Je habadej oblastí, kde by sme mali viac spolupracovať. Teraz bol summit venovaný energetike, veľmi vážna vec. Nemôžeme robiť diverzifikáciu každá krajina na vlastnom piesku. Ale Európa by to mala zvládnuť. Boj s medzinárodným terorizmom, nelegálna imigrácia, všade tam potrebujeme viac spolupráce, ak chcete, viac Európy. Ale potrebujeme aj vnútornú súťaž, potrebujeme aj vnútornú konkurenciu, ktorá umožní aj nám, mladým, ktorí sme nemali Marshallov plán, utekať rýchlejšie, aby to netrvalo 35 až 40 rokov. Povedzte mi, či nájdete v Európe dve krajiny, dva rovnaké modely s rovnakou ekonomicko-sociálnou históriou. Prečo teda nás nenechajú robiť ten svoj? Toto nie je antieurópske, toto je normálne. Pozrite sa na iné veľké krajiny, ktoré majú podobný charakter, k akému sa dopracúva aj Európa, že si nástroje vnútornej konkurencie ponechávajú. Toto nie je proti Francúzom ani proti Nemcom, keď pôjdeme rýchlejšie. O to skôr sa my staneme čistými platcami, nie prijímateľmi, o to viac sa aj my budeme môcť solidarizovať s Chorvátmi, ktorí čakajú, verím, časom aj so Srbmi, verím, časom aj s Ukrajincami a ďalšími národmi, ktoré nepochybne do Európskej únie patria. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Dzurindovi.

S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Urbáni, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len pánovi poslancovi Dzurindovi rád pripomenul jednu vec, že čas alebo doba a vývoj lieči, bolo aj také porekadlo. Ja mám v blahej pamäti, keď pred necelým rokom a pred rokom tu bola konferencia EPP skupiny regiónov, kde bol pán Isidoro Gottardo a váš podpredseda vlády a minister financií hovoril o potrebe horizontálnej dane, na tomto stretnutí kolega Kovarčík sedel tam so mnou. A, by som povedal, mám na to aj svedkov a je to aj dokumentované. Čiže neviem, ja nie som osobne za to, aby tá horizontálna daň prišla v tej podobe, ako možno by ju chceli iné štáty. A chcem, aby Slovensko ekonomicky rástlo a prosperovalo, aby sme si udržali rovnú daň a nízku daň na Slovensku. Len neviem potom pochopiť, prečo vtedy to bolo tak a dnes je to ináč prezentované. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Galbavý s faktickou poznámkou.

T. Galbavý, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som vás pozorne počúval. A, samozrejme, stotožňujem sa s tým, čo tu odznelo. Skôr by som reagoval na tú kapitolu, kde ste hovorili o daňovom dumpingu a citovali ste pána premiéra Fica z návštevy v Taliansku, zo stretnutia s Romanom Prodim. Z toho som si vydedukoval jednu dôležitú a zásadnú vec, že hrozbou pre európsky daňový systém nie je v tejto chvíli viac Európska únia ako socialistická vláda Roberta Fica. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Dzurinda, reakcia, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Ja len kratučko. Pán poslanec, neviem na to reagovať, môžem vám len toľko povedať, že pán Mikloš vám na to odpovie, ale naše pozície k harmonizácii alebo k zošnurovaniu daní sú úplne identické. Ani neviem, čo by som si sám pod horizontálnou daňou predstavoval.

Ale chcem využiť ten čas, ktorý mám na to kľúčové, čo ešte by som mohol tak dopovedať, že, pozrite sa, ono sú naozaj témy, ja už neviem, ktorý poslanec to hovoril, ktoré nie sú ani ľavicové, ani pravicové, ani vládne, ani opozičné, a sú témy, ktoré, či sa to niekomu páči alebo nepáči bez ohľadu na to, akú máme históriu, aké sme mali pozície pred 13 - 15 a neviem koľkými rokmi, sú dôležité dnes a budú dôležité zajtra. Toto jednoducho je tak. A ja verím tomu, čomu sa hovorí národné záujmy alebo štátne záujmy. A bolo dobré, keď sme sa vedeli zjednotiť pri postoji k Európskej únii, k referendu, keď sme sa vedeli zjednotiť v pozícii, ako sa postaviť k Turecku, keď sme sa vedeli zjednotiť na podpore Chorvátov, bolo by dobré, keby sme sa vedeli zjednotiť aj na daniach, pretože to je naozaj veľmi vážna vec. A, chvalabohu, o nej aj trošku dlhšie debatujeme a diskutujeme. Ja nikomu nebudem zazlievať, ak bude chcieť zvyšovať dane. Aj zvyšovanie daní je legitímnou vecou, ale urobme to sami, urobme to naozaj legitímne zvolenou politickou reprezentáciou tohto štátu. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Rafaj, pripraví sa pán poslanec Mečiar.

Prepáčte, o slovo sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady pán Číž. Prepáčte, pán poslanec.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vzhľadom na to, že nemohol som sa prihlásiť do rozpravy ani použiť štandardné nástroje vzhľadom na to, že som viedol schôdzu, využiť tento inštitút. A chcel by som zaujať stanovisko v mene klubu strany Smer k niektorým vystúpeniam, ktoré tu boli. Chcem dopredu povedať, že nehodlali sme nejako dramaticky vystupovať. Snažili sme realizovať takú stratégiu, že si vypočujeme kolegov z KDH, či naozaj sa neobjavia v diskusii nejaké veci, nad ktorými sa hodno zamyslieť. A dopredu sme sa snažili veriť, že ide o vecný, a nie politický problém a že nejde o účelovo politickú aktivitu, ktorá má odznieť v parlamente. A pokiaľ teda je to aj účelovo politická aktivita, ktorá má konkrétny cieľ, dá sa to za istých okolností rešpektovať, pokiaľ sa to nezvrhne v niektorých vystúpeniach, podotýkam, nie všetkých, osobitne vo vystúpení pána Lipšica na primitívne urážanie. Ja v tejto súvislosti chcem teda, pán Lipšic, povedať, ja som sa snažil naučiť čo-to o politickej etike z diel kresťanskodemokratických autorov. Mám na mysli politickú etiku či Aschenbachera a mnoho iných, asi dvaja alebo traja sú k dispozícii, predpokladám, že ich poznáte, a s mnohými vecami súhlasím, a učil som sa jej, a s mnohými, samozrejme, nesúhlasím. Ale nenapadne ma chodiť pred váš klub a vyprávať teda o tom spôsobe, ktorý ste zvolili vy, a tých opovržlivých tónoch a tom všetkom, čo používate ako zrejme nejaké niečo, čo má byť a čo má mať argumentačnú silu. S mnohými vecami súhlasím, s mnohým nesúhlasím, s niečím polemizujem tu verejne korektne. Chcem vám povedať, že mám v úcte kresťanskú politickú etiku. Má veľkú hodnotu. Mimochodom, spolupráca sociálnodemokratických a kresťanskosociálnych strán má v Európe nesmiernu tradíciu, dneska v Nemecku, možno za chvíľu v Rakúsku, pán Lipšic, použili ste opovržlivý tón a urážanie, v podstate chuligánske, kde sa postavíte vy, že vám nikto neublíži, a s veľkou chuťou vrháte nezmysly do očí politickým protivníkom. Nie je to potrebné. Viete, na právnických fakultách bývajú niekedy také cvičenia, že dá sa úplne nezmyselná vec, zjavne vec je nesprávna a študenti ju majú vyvrátiť v rámci cvičenia, aby sa učili hovoriť účelovo, lebo v právnom spore si to tí advokáti špeciálne užívajú. Chcem vám povedať, že už ste dosť dlho po škole, že už toto nepotrebujete robiť, že naozaj teraz sa pokúsme poctivo hľadať pravdu.

Veľmi si vážim vystúpenie pána kolegu Bauera, lebo tam sa dá o tom baviť. Podľa mňa je legitímne hovoriť o tom, či chceme alebo nechceme zachovať v Európskej únii daňovú konkurenciu. O tom sa dá slušne baviť, len nerozumiem niektorým veciam, veď tie elementárne kontexty sú predsa známe. Štyri roky sme počúvali tie smery antieurópske, ako nechceme ísť do Európskej únie, ako bránime Slovensku, že ho neviem kam vrháme, a všetky tieto záležitosti teraz zrazu s tými nami štyrmi zdôrazňovanými národnými záujmami, ktoré sme chceli, aby sa intenzívne realizovali v prístupovom procese. Vtedy to bolo naozaj dôležité. Vtedy sme sa bavili o Jaslovských Bohuniciach a o iných záležitostiach. Vtedy sme sa bavili o rozsahu privatizácie strategických podnikov. Tam sme my, vážení kolegovia z KDH, hlavne z SDKÚ, cítili hlavné národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Dneska je stav taký, aký je. Nekontrolujeme monopoly, nevlastníme ich, úžitky z nich odchádzajú preč, nemáme daň z dividend, kde sa pán Dzurinda, pán predseda vlády, nesmierne teší, ako s nami tá Európska únia vypiekla. Európska únia reguluje obrovský rozsah procesov, ktoré v tejto krajine prebiehajú. Máme sa baviť o životnom prostredí, školstve, iných hodnotách, bezpečnosti. Škoda o tom rozprávať.

Snaha integrovať Európsku úniu dneska vyústila do snahy o prijatie európskej ústavy, ktorá zo známych dôvodov neprešla, a vedieme spory. Ak ja a, myslím, aj náš klub na túto tému rozmýšľame, tak vieme veľmi dobre, že význam zjednocovania Európskej únie spočíva v tom, aby bola Európska únia konkurencieschopná voči iným krajinám, voči ázijskému svetu, ktorý sa nesmierne rýchlo rozvíja, v konkurencii o suroviny, o zdroje, v konkurencii o pracovnú silu, o hodnotu a drahosť alebo lacnosť, keď chcete, tej pracovnej sily, čo tam je, s tým, že teda má nám to všetkým umožniť pritom, aby sme zachovali základné výdobytky Európy, ktorú tu budujeme 60 rokov a ktorá pre nás bola atraktívna, veľmi silný sociálny štát, vysokú mieru solidarity. Pán Dzurinda, to sme nečítali obidvaja tú istú Zmluvu o prístupe k Európskej únii? Veď je o solidarite, o čom tá Európska únia má vlastne existovať. A ak sa bavíme teraz v danom prípade konkrétne o daňovom systéme, vážne máme ten pocit, myslíte to vážne s tým, že chcete zachovať svoju vlastnú sebadôveru alebo ja neviem sebaúctu? Čiže naozaj ten nemecký volič sa nepýta, prečo on sa má skladať na tých 400 mld. korún, ktoré dostane Slovensko od Európskej únie, kto to dá. To sú tie veľké štáty, ktoré zo svojich 43-percentných veľkých daní progresívnych tieto peniaze vyberajú, odovzdávajú do Európskej únie, a ona v rámci tej nešťastnej solidarity, o ktorej tak nechcete nič vedieť, ich presúva k nám, aby sme ich dobehli. (Potlesk.) Prosím vás, keď už tak polemizujme s týmto momentom a tento je v pozadí všetkých vyjadrení tak Francúzov, tak Nemcov, že teda to oni veľmi rýchlo zastavia, to povedal už aj Schröder a možnože aj vám dokonca ako predsedovi vlády, musí o tom niečo vedieť, čiže je to minimálne legitímna otázka, ktorou sa musíme zaoberať. Ak sa dohodneme, že súčasťou politiky malých štátov, v ktorých sa z postkomunistického sveta integrujeme do Európy, že naším politickým záujmom je a ich daňou za naše pristúpenie je to, že majú vytvoriť malé daňové raje v našich krajinách na to, aby ich veľké monopoly odchádzali sem a u nás za 500, 600, 700 eur aby vyrábali ľudia ich autá, ktoré predávajú za normálne ceny vonku, aby unikli tej povinnosti vo vlastných krajinách zaplatiť im za tú prácu 2 000, 3 000 eur, lebo je to výsledkom sociálneho boja v tej Európskej únii a je esenciálnou súčasťou tých európskych štátov, do rodiny ktorej veľmi rád sme sa dostali, čiže ja vidím esenciu v tomto, tak toto sú veci, ktoré musíme v danom prípade zvažovať. Veď predsa v tej Európskej únii sú pravicovo-ľavicové pohľady ako tu. Vážne ste presvedčení o tom, že Európska únia nie je schopná posúdiť v celom kontexte problém pri daňovej harmonizácii, že to bude ľahká záležitosť? Prečo zrazu práve tento jediný fenomén z celého procesu z tak širokého obsahového rámca, akým je pristupovanie k Európskej únii, dane sú takým veľkým problémom. Viete dodnes, ako fungujú regulačné mechanizmy, ako nám kontrolujú naše úrady, ako rastie cena či v plyne, či v elektrike alebo v niektorých iných komoditách, ku ktorým majú jednoducho prístup. Takže v danom prípade to vyzerá ako bohapustá lícomernoť.

Vážení páni, ak práve toto chcete urobiť, že tu idete brániť národno-štátne záujmy, pán predseda vlády bývalý pán Dzurinda, opustite miesto. Pamätám, ako ste tu stáli v roku 1998 a ste tu hovorili pri schvaľovaní programového vyhlásenia, aj vám to vyberiem, ako vy neviete, čo je to národno-štátny záujem, a boli by ste hrozne rád keby niekto z pléna vám to vysvetlil. Ak mi neveríte, ja vám to donesiem. Ja inak vám gratulujem a verím, že človek naozaj je vo vývoji a dneska už viete, čo je národno-štátny záujem. (Potlesk.) Ale ak si myslíte, že to viete, v takom prípade prijmime korektnú diskusiu na túto tému. My nesmierne vítame toto dodatočné prebudenie, lebo som naozaj presvedčený, že v konečnom dôsledku to Slovensku pomôže. (Potlesk.) Korektne diskutujme, čo je národno-štátnym záujmom, lebo nič iné nepotrebuje Slovensko, iba aspoň tu päťdesiatpercentnú, šesťdesiatpercentnú zhodu celého politického spektra, ktoré tu je, aby sme pri tých prístupových a iných vyjednávaniach už dneska aj ako členovia Európskej únie boli schopní nejakým spôsobom byť nejakou relevantnou a vážnou silou. Nie my sme zabránili tomu alebo netvrdím, že ste to urobili vy, že tá V-4 sa nevie zjednotiť, že sme to nehľadali v záujme menších štátov, ale Slovensko pociťovalo potrebu ísť raz so Spojenými štátmi, raz so starou Európou, a nikdy nie potrebu korektného a koordinovaného úsilia v rámci Európskej únie, aby naozaj v tomto priestore, o ktorom sa bavíme, ktorý má, mimochodom, sedemdesiat, osemdesiat miliónov ľudí, sme mohli nejakým spôsobom konkrétne byť vážnou silou.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán Lipšic, vážne nepotrebujeme, aby ste chodili teraz vy tu a urážali nás a SNS-ákov z vašej nesmiernej noblesnosti, z nejakej divnej, že teda čo je národný záujem, a že práve vy ste ten, za fangľu ktorého sa máme postaviť. Je to smiešne, nekorektné a možno to mnohým mojim kolegom ani nestojí za to, aby sa k tomu vyjadrili. Ja mám tu úlohu trošku reprezentovať ten klub, tak som vám to musel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Pado, Brocka, Kužma, Miššík, Mikloško, Štefanec, Bauer, ako posledný pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa. (Reakcia z pléna.) Aha, dobre. Môžete technici mi ešte ukázať, kto ďalej sa hlási? Končím možnosť prihlásiť sa. Hlási sa ešte pán Lipšic. Kto je posledný? Frešo, Abrhan. Ešte tam máme ďalej niekoho? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Keď dovolíte, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brocka. (Reakcia z pléna.) Ja som sa pána poslanca Pada pýtal, povedali ste, že nie.

Nech sa páči, pán Brocka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Číž, som, rád že sme nakoniec aj vás, Smer, vyprovokovali k diskusii o tak vážnej téme. Ale vy ste hovorili bez prípravy, veľmi rýchlo a, zdá sa mi, ani nie k veci.

Pán kolega, ja neviem, či vy daniam nerozumiete alebo nechcete rozumieť. Dnes sme hlasovali o vianočnom príspevku. To tiež súvisí s daňami. Totižto, nie sú peniaze. Tých 1,7 mld. nie je z rozpočtu Sociálnej poisťovne. To je zo štátneho rozpočtu. To znamená, to je z daní aj chudobných, chudobných otcov, ktorí majú možno viac detí a chodia do práce za minimálnu mzdu. A oni sa zo svojej dane budú na tento váš predvolebný sľub skladať. Zaplatia si to aj dôchodcovia, ale o tom budem možno niekedy inokedy mať čas hovoriť.

Vy ste hovorili, som zachytil, že zisky utekajú z monopolov von. Pán kolega, prosím vás, len z toho jedného SPP, kde štát je stále vlastníkom 51 %, tak každý rok štát dostáva viac ako 10 mld. na dividende. A to je polovica z toho, čo treba na vykrytie deficitu v 1. pilieri. Pán kolega, o čom to rozprávate?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, ja sa len chcem spýtať, či ste mysleli vážne slová, že Európska únia nám cez monopoly berie peniaze. Vy si asi myslíte, že keď hovoríte rýchlo, tak my nestihneme zachytiť, čo poviete, a potom takéto veci vyslovíte.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, my sme v parlamente a v parlamente sa väčšinou hovoria politické prejavy a sú všelijaké. Ale keď si spomeniem na vaše politické prejavy, keď ste boli v opozícii, pán podpredseda, tak toto, čo sme počuli dnes, vnímam oproti tomu ako úplne normálne vystúpenia poslancov hovorené spisovnou slovenčinou a rečou zrozumiteľnou pre všetkých, ktorí chcú počúvať a počúvajú a rozmýšľajú.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Číž, ja som bol veľmi prekvapený tým, ako ste vystúpili. Vy ste sa tu vžívali do situácie bohatých krajín Európskej únie, či nám majú dávať 400 mld. korún v tom rozmedzí časovom a či ešte my ich budeme nejakým spôsobom okrádať. O akom okrádaní rozprávate? Veď bohaté štáty Európskej únie mali za posledných 50 rokov absolútne iný vývoj. Veď Európa bola rozdelená, my sme padli do jedného retardujúceho prostredia. A bude nám trvať niekoľko desaťročí, kým sa dostaneme z toho ako dôsledku obdobia komunizmu. A my ešte teraz máme ich prosiť, že teda nejako buďte ku nám dobrí? Veď ak existuje solidarita s niečím, tak je to solidarita s tým obdobím komunizmu, keď tu všetko išlo na úkor budúcnosti. A to je také zlé, že my to bránime, aby sme nejakým spôsobom, aj takýmto spôsobom, sa pohli dopredu?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Tak, pán poslanec Číž, z toho, čo som stačil zachytiť, ma zaujala myšlienka, že je vám ľúto investorov, ktorí tu investujú. To ma veľmi zaujalo. To, že vy ste sa vžili do úlohy investorov, ktorí investujú na Slovensku, ako keby ste ich ľutovali, že nie sú v tých pôvodných krajinách. No ja mám opačný pocit. Ja som veľmi rád, že tu prišli investori, a som presvedčený, že to bolo kvôli politickej i ekonomickej stabilite, kvôli stabilnému politickému prostrediu, daňovým reformám a hlavne kvôli kvalitnej a kvalifikovanej pracovnej sile, ktorú máme tu na Slovensku.

A dovolím si povedať, že Európa skutočne hľadá spôsoby, ako zvýšiť konkurencieschopnosť. A jedným spôsobom je aj, aby bola konkurenčná, už tu dnes padla tá myšlienka, aby bola konkurenčná vo vnútri. A nemôže byť konkurenčná ináč, iba ak bude konkurenčná aj v oblasti daní. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Bauer.

R. Bauer, poslanec: Pán kolega Číž, mám dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Hovorili ste, že cieľom je, aby Európska únia bola konkurencieschopná voči Spojeným štátom, voči Ázii. Samozrejme, to je cieľom. My len hovoríme, že daňová harmonizácia k tomu nevedie. Práve naopak, uchovanie daňovej konkurencie vo vnútri Európskej únie zvyšuje konkurencieschopnosť Európskej únie. Čiže tým pádom celkový, povedzme, HDP môže byť v súčte vyšší, ako keď nastavíte jednu daň v oblasti priamej dane ja neviem 25 %. Vývoj v oblasti priamych daní v posledných 10 rokoch všade vo svete ukazuje, že tak to je, proste znižovanie daní prináša zvýšenie hospodárskeho rastu, oživenie a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Druhá poznámka. Európska únia zaviedla aj pojmy konvergencia, konvergentný proces. Je to relatívne nové slovo. A to je spoločný cieľ Európskej únie, aby tí slabší, aj Slovensko, mohli dobehnúť tých silnejších v hospodárskom rozvoji. Ale pokiaľ by sa harmonizovali priame dane, tak je to vlastne kontra proti tomuto cieľu. Čiže preto my chceme, aby sme vyjadrili teraz svoj názor, keď je to v takej polohe, že ešte len bežia prípravné práce pre zavedenie harmonizácie v oblasti priamych daní, preto chceme dať takýto vážny signál a proste záväzok aj pre nášho ministra, ktorý bude rokovať, že proste v oblasti priamych daní nie je dobrý nápad harmonizácia a že v tom prípade ten konvergentný proces nepôjde tak rýchlo, ako keby zostala daňová konkurencia v oblasti priamych daní.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem zareagovať na pár vašich poznámok. Hovorili ste tam o nejakom presadzovaní politickej aktivity. Položím si pritom rovnakú otázku. Pred krátkym časom sme prijímali deklaráciu proti rasovej neznášanlivosti. To tiež bolo presadzovanie politickej aktivity? Predtým ste takýmto spôsobom nehodnotili prijímanie deklarácie.

Hovorili ste, že Európska únia posúva možnosti pre nás, že Európska únia nie je sama schopná to posúdiť. To nikto nespochybňuje. Nik nespochybňuje ani podporu integrácie v rámci Európskej únie. A určite nemáme záujem návrhom nikoho ani urážať, ani nezmysluplne presadzovať túto deklaráciu. Chceme predovšetkým podporiť plnohodnotné postavenie Slovenska vo vážnych veciach, identitu Slovenska a svojprávne rozhodovanie Slovenska v týchto vážnych veciach, podporiť daňovú suverenitu v prospech občanov, ktorí na Slovensku žijú, ktorí sú predovšetkým občanmi Slovenska a až potom začínajú byť občanmi niečoho väčšieho, Európskej únie. Takže podporíme predovšetkým túto deklaráciu pre dobro občanov, ktorí žijú na Slovensku. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Číž, myslím, že vy máte dva dôvody, pre ktoré nepodporíte túto deklaráciu. Prvý je ten, že sa asi bojíte, že budúce voľby prehráte. A preto budete radšej, aby rozhodovali v Bruseli vaši kolegovia socialisti, a nie my tu v slovenskom parlamente o tom, aká bude naša daňová politika. A druhý dôvod je zrejme ten, že vláda je zahraničnopoliticky slabá. Má v Európe problémy stranícke aj politické, Smeru pozastavili členstvo v Strane európskych socialistov, vláda je teda zahraničnopoliticky slabá a ohrozuje tým štát.