V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Nagy ako posledný v rozprave k tomuto návrhu, pardon, vraciam naspäť. Poprosím, pán poslanec Slafkovský sa prihlásil s faktickou poznámkou. Tak pán poslanec Nagy až potom. Najskôr zapnite mikrofón pánovi poslancovi Slafkovskému.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Ja len chcem reagovať na tých osvietených a neosvietených primátorov. Spoliehať sa v systéme na to, že niektorí ľudia budú osvietení a druhí budú neosvietení, nie je budovanie systému. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poviem pre informáciu, potom pán poslanec, aby som ja nemal zmätky vo vedení schôdze, už počas vystúpenia, keď chcete reagovať sa prihláste s faktickou poznámkou. To je len informácia.

Nech sa páči, pán poslanec.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, k problematike som vystupoval v prvom čítaní a pamätám sa, že pán minister vtedy veľmi pozorne počúval a vyrozumel som z jeho náhľadu a načúvania, že súhlasí s vtedajšou mojou kritikou. Napokon na základe toho, čo odznelo v prvom čítaní boli aj vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien naformulované a prijaté pozmeňujúce návrhy a na moje veľké potešenie aj spoločná správa obsahuje tieto pozmeňujúce návrhy s odporúčaním schváliť. Predpokladám, že aj pán minister má rovnaký názor.

Ale teda nie pre neho a nie kvôli nemu rád by som zopakoval niektoré myšlienky z môjho prvého vystúpenia, lebo naďalej ich považujem za aktuálne a napokon budeme hlasovať o tých návrhoch.

Nie všetky poslankyne a všetci poslanci boli prítomní pri prvom čítaní tohto zákona, a preto dovoľte, aby som v krátkosti zhrnul základné myšlienky vzťahujúce sa k tomuto návrhu zákona.

Návrh sa dotýka neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení a rád by som iba pripomenul, o ktoré zariadenia ide. Sú to zariadenia jednak umeleckej školy, materskej školy, kluby, centrá voľného času, školské jedálne, jazykové školy pri základných školách a podobne. Ale, a toto by som chcel podčiarknuť, že sú to aj súkromné zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti v bežných školách. Ide na Slovensku o 8 takýchto špeciálno-pedagogických zariadení, ktoré majú oblastné regionálne pôsobenie a ťažko by bolo a ťažko je ich priradiť k nejakej obci alebo k nejakému mestu a sú aj také zariadenia medzi týmito 8, ktoré presahujú aj rámec, resp. hranicu vyššieho územného celku, nielen obce, nielen bývalého okresu, ale aj vyššieho územného celku.

Týchto 8 špeciálno-pedagogických zariadení sa stará zhruba o 4 500 zdravotne postihnutých detí rôzneho typu a rôzneho druhu, či sú to deti mentálne postihnuté, či sú to deti pohybovo postihnuté, alebo či ide o deti s poruchou zraku, sluchu a podobne.

Pri príprave tohto návrhu zákona ministerstvom školstva bola pripravená ešte predtým, ako bol pripravený návrh zákona analýza systému financovania neštátnych škôl a školských zariadení. Je zaujímavé, že táto analýza sa dotkla všetkých kategórií spomínaných školských a neškolských zariadení súkromného typu a až na zariadenia špeciálno-pedagogických poradní. Alebo ak sa aj dotkla táto analýza, ale výsledný dokument, ktorý bol predložený do vlády, dokument o tejto analýze už neobsahuje údaje o tejto kategórii špeciálnych zariadení.

No napriek tomu, že údaje a analýza neboli nikomu známe, teda minimálne členom vlády, a teda žiadna finančná ani logická, ani iná právna analýza nehovorí o tejto kategórii, návrh zákona však rieši túto kategóriu školských zariadení, a to tak, aby aj tieto boli financované obcami a vyšším územným celkom.

Financovanie súkromných zariadení špeciálno-pedagogického poradenstva rozdelením výnosu dane pre školské organizácie, originálne kompetencie znamená v konečnom dôsledku likvidáciu týchto súkromných zariadení.

Totiž ešte raz zopakujem, že školské, teda súkromné školské zariadenia tohto typu majú svojich klientov zo širokej spádovej oblasti, a preto obce, mestá alebo vyšší územný celok nebude mať stav finančne zabezpečiť zariadenie, ktorého kompetencie ďaleko presahujú rámec alebo obce, alebo VÚC. To je prvý problém.

Druhý problém je v tom, že predmetný návrh je aj v rozpore so základnou legislatívou Slovenskej republiky, a to Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami, okrem iného aj špeciálnymi školskými zákonmi, ale aj špeciálnym zákonom, ktorý zákon rieši problematiku diskriminácie, resp. nediskriminácie občanov Slovenska a navrhovaný návrh zákona je v rozpore aj s dokumentmi, ktoré sa vzťahujú na práva zdravotne postihnutého dieťaťa a žiaka v prístupe ku vzdelaniu a k poradenstvu.

Na základe uvedených dvoch hlavných dôvodov vás prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, aby ste ich podporili, a tým aby ste pomohli nelikvidovať tento druh školských zariadení. Ďakujem vám pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Nagy bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, pán podpredseda vlády, máte záverečné slovo po rozprave. Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona predkladáme z toho dôvodu, že považujeme systém, ktorý v súčasnosti je, po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že tak, ako bol nastavený, ako bol založený, že jednoducho nie je správny a nefunguje tak, ako by fungovať mal. Je overený určitým časovým obdobím, a preto prijímame alebo navrhujeme jeho zmenu.

Skúsim najskôr niekoľko čísiel, aby bolo jasné, o čo vlastne ide. Počet školských zariadení v súčasnosti je taký, že verejných je zhruba 9 200, z toho obecných je 8 602, s VÚC 602, štátnych je 637 a neštátnych je takisto 634, čo zhruba napoly sú súkromné a cirkevné. Čiže ide zhruba o 7 % školských zariadení a neštátnych umeleckých škôl.

Ak však zoberieme tendenciu, ako vznikajú, alebo ako sa mení ich pomer, tak zistíme, že v školskom roku 2005/2006 bolo 29 818 žiakov, ale už o rok neskôr, teda v školskom roku 2006/2007 ich je 54 316, čiže za jeden rok je nárast zhruba 80 %. A štát naozaj nemá v rukách žiaden nástroj, ako tomuto zabrániť a akým spôsobom, by som povedal, takýto až živelný nárast, pretože ide aj o podnikanie, zastaviť.

Pán poslanec Fronc hovoril určité príklady z praxe, ale príklady sú aj iné. A príklady sú a čísla nám to ukazujú, také, že niektorí starostovia vzhľadom na tú systémovú chybu, ktorá tu naozaj je, rušia obecné a zriaďujú si súkromné, najmä stravovacie zariadenia, pretože tie financuje štát a preňho je to výhodné, pretože štát je v tomto prípade za týmito súkromnými zariadeniami, a pokiaľ by boli všetci čo len trošičku, by som povedal, drzejší, tak to spravia všetci, pretože nie je dôvod, aby mali obecné, všetci by okamžite zriadili súkromné, opakujem, tie financuje štát.

Ale štát má ďalší problém, v tomto prípade zastúpený ministerstvom školstva, pretože štát ich musí financovať. Čiže ak sa zriadi súkromná škola alebo súkromné stravovacie zariadenie, tak štát, či chce, či nechce, musí ho financovať, ale štát v podstate, keď dáva nejaké finančné prostriedky by mal pripraviť verejné obstarávanie a v rámci verejného obstarávania by mal finančné prostriedky dávať či už podnikateľom, alebo niekomu inému, ale vždy na základe verejného obstarávania. V tomto prípade musí. Jednoducho musí financovať každé súkromné školské zariadenia a v tom je tá systémová chyba, a preto navrhujeme riešenie.

No, vy, najmä z opozície, hovoríte, aby sme to riešili nejako inak. Ale ja hovorím, prečo po tých rokoch to naozaj neriešiť systémovo. Nastavme systém tak, aby on bol korektný, spravodlivý a urobme to teraz a systém bude bežať, ako by sme mali spraviť opäť niečo polovičaté, pretože sa ukazuje, že to nefunguje, a pokiaľ sa systém nenastaví tak, aby bol vo svojej podstate spravodlivý a korektný, tak nám to fungovať nemôže.

Hovorí sa, že sa rušia, že štát sa zbavuje, dokonca tu padlo slovo o znárodnení. Ako môže byť znárodnené niečo, čo štát nie, že berie súkromné do svojich rúk, ale naopak, keď štát posúva kompetenciu, ale posúva ju na samosprávu. Vy hovoríte, že nie je súťaž. No ale čo je to za súťaž, keď súťaží v podstate medzi sebou samospráva so štátom. Pretože štát financuje súkromné na 100 %, no financuje na 100 % súkromné. Tak to by som teda, no, hľadám slušné slová, takže ide o to, aby nám nesúťažila samospráva so štátom, tak sa pokúsime ten štát z toho vytiahnuť, samozrejme, bude na samosprávach, ktorá je volená a ktorá je verejná, na to, ako sa bude správať. Samozrejme, dnes si už pán starosta alebo primátor rozmyslí, či zruší obecnú a zriadi súkromnú. To si už dnes, samozrejme, rozmyslí, pretože musí dotovať aj jednu, aj druhú. A v tom je pointa tohto celého návrhu.

Takisto by som bol nerád, keby sa tu trošku strašilo, už sa tu hovorilo o vysokých školách a vy, pán poslanec, neustále do mňa ako do osoby vŕtate, že chcem, aby aj vysoké školy súkromné a tak, veď v tých vyhláseniach, ktoré boli, som nepovedal nič iné iba to, že chceme rovnaké spravodlivé podmienky pre verejné, štátne a súkromné. Nič iné. Ale dnes nie sú, vy dobre viete, že zákon o vysokých školách je taký, že nie sú korektné rovnaké podmienky. Súkromné majú výhody už len tým, že ich nemusí zriadiť, povedzme, parlament, a tým, že nemusia ísť na komplexnú akreditáciu. A potom sa čudujeme, že kvalita je niekde úplne inde, ako by mala byť.

Ďalej sa hovorí o tom, že v priebehu školského roka, že nemáme systém. Áno, my si uvedomujeme, že ide o zložitý systém, veď za rok nám tu narástlo  25-tis. detí a rastú utešene naďalej. Poviem otvorene, že v skrini mám najmenej 15, 20 nových návrhov, ktoré deň po dni chodia, pretože takýto systém je optimálny pre každého starostu, keď mu štát financuje súkromné zariadenia a takisto boli určité výhrady samosprávy, tak z toho dôvodu, by som povedal, po dohode všetkých sa prijal návrh, že sa zavedie 3-ročné prechodné obdobie, aby sa systém naozaj mohol osadiť, aby sa pomohlo každému aktérovi systému, v rámci ktorého štát alebo obec musí, doslova musí zaplatiť minimálne 85 % nákladov, tak ako tomu bolo v minulom roku a aby to prechodné obdobie malo nejaký význam, tak sme sa dohodli, že bude na 3 roky.

Takisto pán poslanec Szigeti začal trošku strašiť tým, že keď začíname robiť určité systémové kroky v školských zariadeniach, že budeme pokračovať aj pri základných školách, no, to nie je pravda. Tam tá systémová chyba nie je. Tam ten systém je nastavený dobre, to musím pochváliť v tomto prípade minulú vládu, že systém základných škôl je naozaj nastavený dobre, cez tie normatívy to funguje, ale z toho dôvodu, že normatív nechce žiaka a tam tá súťaživosť je, to beriem, že žiak, resp. jeho rodičia sa rozhodnú, či pôjde s normatívom, ktorý mu štát dá na štátnu, cirkevnú alebo súkromnú základnú školu. To je v poriadku. Tam si vyberie, my pošleme peniaze tomu, kde sa žiak prihlási. Tam systémová chyba nie je, tu ale tá systémová chyba je.

Pokiaľ ide ešte o finančné vyjadrenie, pretože tu boli takisto poznámky, že koľko to vlastne bude stáť, len pre informovanosť, každý rok v septembri sa robí spresňovanie rozpočtu na základe počtu žiakov. Ak spočítame základné aj predškolské zariadenia, tak v základných školách je menej o 29 180 žiakov za jeden rok. Takýto pokles máme. Pri školských zariadeniach tie čísla sú podstatne vyššie, pretože ide o to, či sú štátne, alebo verejné, alebo cirkevné, ale v konečnom dôsledku sú určité úspory, alebo štát vynakladá menej finančných prostriedkov na základe tohto spresnenia tak, že krajské školské úrady dostávajú zhruba o 30 mil. menej, takisto obce o 30 mil. korún menej, vyššie územné celky 35 mil. korún, ale tie súkromné vzhľadom na ten počet detí, tam sa prekročí limit alebo zákon o štátnom rozpočte, ktorý schválila minulá vláda, tam za 1 rok nám to nabehlo o 100 mil. korún. Čiže o 100 mil. korún sú vyššie výdavky, ako boli plánované v štátnom rozpočte s tým, že tá krivka rastie a nie je, pokiaľ neprijmeme tento zákon, nie je žiadne kritérium, žiadna metóda, aby sa takýto nárast zastavil.

Pokiaľ ide o ZMOS a VÚC, samozrejme, že rokovania boli, rokovaní bolo niekoľko, dokonca sa v tlači uverejnilo, že vždy po každom rokovaní, ako ustúpim, samozrejme, že sa hľadali a hľadali sme všetci tak, aby tento zákon bol prijateľný pre každého. Snažil som sa naozaj nájsť určitý kompromis a určité riešenie, aby to nebolelo, ale verte, že zavedenie toho systému bude dobrý krok. Tri roky máme na to, aby sa systém nastavil a potom si myslím alebo dúfam, alebo predpokladám, že tie problémy, ktoré máme teraz a ktoré sa ukázali po určitom čase, že sú nevyhnutné, urobiť sa musia.

Ešte kratučko o tých špeciálno-poradenských zariadeniach. Áno, súkromných je 8, ale štátnych je 73. Štátnych je 73. Štátu naozaj z ústavy vyplýva, že sa musí starať o tieto deti, aj sa stará. Tieto zariadenia nie sú všetky neziskové organizácie, sú aj podnikateľské špeciálno-poradenské zariadenia, kde ide teda o biznis a je otázka, ale nechcem radšej túto debatu otvárať, či je to korektné. No, nepoviem, ďalej nejdem. Takže ďakujem veľmi pekne za priestor.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým návrhom, ktoré tuná zazneli.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Nachtmannovej, tam v tejto chvíli potrebujem upozorniť na bod 9, pretože ten ide nad rámec novely zákona a treba, aby k tomu zaujal stanovisko pán minister, či s tým súhlasí. Takto je to podľa rokovacích pravidiel. Čiže to k tomu toľko.

K návrhom pani poslankyne Muškovej. No, pani poslankyňa, rád počúvam, keď hovoríte, ale keby ste povedali všetko v prípade tých autistov aj tej situácie v Žiline, a rád by som bol, keby ste aj povedali, aké finančné prostriedky v minulosti dostávali deti hendikepované a aké dostávali po zmene normatívov, ktoré som urobil. Myslím, že by to bolo v poriadku a korektné a musím sa trošku pousmiať, keď hovoríte, ja som taký žiaden návrh totožný s tým nepredkladal. Zákony, ktoré sú teraz a o ktorých rokujeme boli schválené, je to tu aj v návrhu, v roku 2003. Ja som takúto zmenu nepredkladal nikdy, pani poslankyňa, ani totožnú, takže mrzí ma, ale musím vám to pripomenúť.

A teraz k niektorým veciam, ktoré povedal pán minister. Nechcem to donekonečna opakovať, len musím niektoré veci, ktoré tu zazneli, pán minister, povedala to drvivá väčšina vystupujúcich a upozorňovala na problémy, ktoré súvisia s tým, a povedali sme vám iné riešenie, ktoré jednoducho zvýši vaše kompetencie, aby nemohli byť také špekulácie, čo sa občas deje, správanie sa niektorých, nechcem povedať, že všetkých, ale v niektorých obciach. Neverím, že by to urobili všetci, ale niektorí to urobili. Jednoducho myslím, že tam to treba posunúť a toto, čo ste navrhli, to je, naopak, práve podľa mňa nesystémové.

A keď hovoríte o súťaži samosprávy a štátu alebo štátnych škôl, no, tam nie je žiadna súťaž. Súťaž je medzi školami, a keď je súťaž medzi školami, to je predsa v poriadku. Tá jedna škola sa musí snažiť o to, aby ponúkla lepšie podmienky, kvalitnejšie, jednoducho je lepšie postarané o deti, a to vlastne tá zmena financovania aj priniesla.

Viete čo, pán minister, vysokým školám som povedal jednu poznámku, no, nechcem sa k tomu vracať, pretože si myslím, že o tom tu bude ešte veľa hovorené, len komplexnej akreditácii sa musia podrobiť všetci, rád by som nato upozornil. No, ale však to je práve o tom, že sa musia jej podrobiť. To primerane znamená, že naozaj sa budú musieť podrobiť. Ten výklad závisí presne podľa toho, čo tu hovoríme, takže snáď by ste neurobili výklad taký, že sa jej nepodrobia, no, takže to je jedna vec.

Na záver teda by som poprosil ešte k tomu, aby sa pán minister naozaj vyjadril k tomu bodu, pretože pri hlasovaní tu nebude, aby sme mohli vedieť... No, tak potom v poriadku. Takže to je všetko, ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali by sme hlasovať o jednom zákone, ale ja navrhujem, nechajme to hlasovanie na ráno na 9.00 hodinu a teraz poďme pokračovať... Prosím? Poďme ďalej, tak ako sme sa dohodli. A ideme prerokovať ďalšie zákony.

Teraz bude druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 93), spoločná správa výborov tlač č. 93a.

Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení predkladá vláda Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál, ktorým sa realizuje časť programového vyhlásenia vlády.

Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy na obdobie prvých 4 mesiacov roka 2007.

Súčasne sa navrhuje posunúť lehoty na vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2006, aby sa vytvoril časový priestor na prípravu zjednodušenia ročného zúčtovania poistného. Rovnako úloha vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona má dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 93).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri prerokovaní vládneho návrhu vyššie uvedeného podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 18. októbra 2006 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z., takisto zákon č. 95/2002 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa citovaného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona, odporučil pozmeňujúce návrhy. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval taktiež vládny návrh zákona, odporučil pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v tlači, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. a č. 95/2002 Z. z. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Pozmeňujúce návrhy v bode č. 1, 2 a 3 sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú máte k dispozícii.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 3 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne.

Poveril spoločného spravodajcu výborov Jozefa Valockého predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. a č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor 5. decembra 2006. Skončil som. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som dostal prihlášku nasledovne. Budem čítať. Za klub SDKÚ - DS Viliam Novotný, za klub KDH pani poslankyňa Sabolová. Mám aj ďalších písomne prihlásených, potom pani Beata Sániová za Ľudovú stranu - HZDS a po absolvovaní týchto vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril stanovisko poslaneckého klubu SDKÚ - DS k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení, ktorú dnes prerokujeme v druhom čítaní.

K predmetnému vládnemu návrhu zákona som vystúpil aj v prvom čítaní a nebudem chcieť opakovať tie isté myšlienky, o ktorých sme hovorili v prvom čítaní, ale myslím, že niektoré bude treba znovu aj z pohľadu pripravovaného štátneho rozpočtu alebo pripraveného štátneho rozpočtu, ktorý budeme na tejto schôdzi schvaľovať, zhodnotiť.

Na úvod chcem povedať, že v programovom vyhlásení vlády sa jednoznačne píše, že "vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšenia platieb za poistencov štátu zo 4 na 5 % priemernej mzdy".

To, o čom ale dneska hovoríme, nie je splnenie programového vyhlásenia vlády, pretože táto novela zákona o zdravotnom poistení síce zvyšuje odvody štátu za svojich poistencov, ale len od 1. januára do 30. apríla, teda na obdobie 4 mesiacov.

V dôvodovej správe sa píše, že navýšenie sa navrhne na obmedzený čas nevyhnutne potrebný na vykonanie racionalizačných opatrení v zdravotníctve. Nech už je toto veľmi čudné zvýšenie odvodov za svojich poistencov zo strany štátu odôvodnené akokoľvek, treba jasne hneď na úvod povedať, že vláda Slovenskej republiky neplní svoje programové vyhlásenie vlády, kde sa nič nehovorilo v roku 2007 o akomsi podmienečnom, prechodnom, dočasnom štvormesačnom zvyšovaní odvodov za svojich poistencov, ale o zvýšení odvodov na celý rok 2007 o 1 percento.

Keďže dnes v prvom čítaní sme ho ešte nemali k dispozícii, dnes už detailne poznáme návrh štátneho rozpočtu týkajúci sa kapitoly ministerstva zdravotníctva. Vláda zvyšuje tieto odvody na 4 mesiace, ale zvyšuje tieto odvody len v roku 2007. V roku 2008 vláda neplánuje platiť viac za svojich poistencov, plánuje platiť 4 %, dokonca v absolútnych číslach v roku 2008 by vláda, teda štát mal zaplatiť za svojich poistencov v zdravotných poisťovniach menej peňazí, ako je tomu v roku 2007, dámy a páni.

Jednopercentné zvýšenie odvodov, aby sme trochu hovorili aj o číslach, predstavuje, a znovu vyberám čísla zo štátneho rozpočtu, teda žiadne moje odhady, asi 6,3 mld. Sk ročne. Zvýšenie na 4 mesiace, teda zvýšenie o 0,33 % z priemernej mzdy znamená asi 2,1 mld. Sk plus v budúcom roku pre zdravotníctvo.

Vláda chce tieto finančné prostriedky, ako sme to opakovane počuli z mediálnych výstupov, použiť na zvýšenie miezd v rezorte zdravotníctva. Keď teraz neotvoríme tému, a nechcem o tom diskutovať, ako vlastne to zvýšenie miezd chce vláda prostredníctvom tejto platby, týchto zvýšených platieb za svojich poistencov do zdravotných poisťovní realizovať, ako chce teda vplývať na zdravotné poisťovne, ako chce vplývať na poskytovateľov a ako to chce urobiť, povedzme, u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom nie je štát. Lebo kým ešte v štátnych zdravotníckych zariadeniach si viem predstaviť znovuzavedenie už prežitých tabuľkových platov, neviem si to predstaviť v neziskových organizáciách alebo v organizáciách, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo vyšší územný celok, pretože tam štát takýto dosah nemá.

Ale nepoďme teraz o tom diskutovať, o tom budeme diskutovať vtedy, keď takýto návrh príde do parlamentu. Ale moja otázka znie skôr, čo bude 1. mája, čo bude 1. mája 2007? Vtedy totiž objem zdrojov plynúcich poisťovniam od štátu klesne opäť na pôvodnú úroveň 4 % vymeriavacieho základu.

Len ťažko je predstaviteľné opätovné prehodnotenie tentoraz smerom nadol odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. Obávam sa toho, a toho by sa mal najviac obávať minister financií, že ak vláda bude chcieť udržať prípadné zvýšenie miezd, bude nútená v priebehu roku 2007 hľadať dodatočné zdroje, ktorými vykryje vzniknutý deficit v objeme zhruba 4,2 mld. Sk.

Reči, o ktorých asi budeme počuť, reči o hľadaní vnútorných rezerv, reči o racionalizácii do 1. mája, ktoré často počúvame a o ktorých sa často hovorí, sú v tejto súvislosti, dámy a páni, úplne scestné, lebo to spolu nesúvisí, pretože platba štátu za svojich poistencov je hradená zo štátneho rozpočtu do zdravotnej poisťovne a zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a vystupujú v podstate ako súkromné firmy napriek tomu, že sú štátne, povedzme, obe, pretože sú to súkromné subjekty, medzi ktorými je normálny zmluvný vzťah. Keď si to teda len nemám vyložiť tak, že 1. mája povieme riaditeľom štátnych zdravotníckych zariadení a riaditeľom ostatných zdravotníckych zariadení, že no tak, tu ste mali priestor, aby ste hľadali vnútorné zdroje a odteraz si budete zvýšené mzdy hradiť z vlastných vnútorných zdrojov. Rozumej, že bude rásť deficit a zadlženie týchto zdravotníckych zariadení o to viac, že sme zaviedli mäkké rozpočtové kritériá a chránime ich pred exekúciami, čiže riaditeľ môže vykazovať dlh akýkoľvek, pretože nemôže byť postihnutý zo strany dodávateľov formou exekúcie.

Chceme len v tejto súvislosti upozorniť na ešte jednu veľmi vážnu vec. Zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti budú znamenať v budúcom roku priamy výpadok pre poskytovateľov asi vo výške 1,9 až 2 mld. Sk. Vláda sľúbila, že tento výpadok pre poskytovateľov bude kompenzovať.

Chcem vám povedať, že ku kompenzácii došlo, nedošlo úplne, došlo čiastočne a došlo tak, že bol zvýšený objem objednanej starostlivosti, teda nie jej cena. To znamená logicky, ak má poskytovateľ poskytnúť viac zdravotnej starostlivosti, potrebuje viac ukončených hospitalizácií, automaticky mu rastú aj náklady. To znamená, že skôr tlačíme na zbytočnú hospitalizovanosť a zbytočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, akoby sme naozaj kompenzovali tieto prostriedky.

No ale ja sa chcem spýtať, ak teda spomínané zvýšenie odvodov za poistencov štátu chceme použiť na zvýšenie miezd, z čoho budeme v budúcom roku kompenzovať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti výpadok z príjmov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti? Z DPH? O tom by sme tiež mohli diskutovať, pretože zrejme bude rásť aj nadspotreba zdravotnej starostlivosti, a ak mi neveríte, že začala rásť nadspotreba zdravotnej starostlivosti, páni a dámy, spýtajte sa pri najbližšej návšteve polikliniky praktických a špecializovaných lekárov, či majú viac pacientov, odkedy sa zrušili poplatky, alebo menej, či chodia pacienti len so závažnými stavmi, a preto ich majú viacej, alebo znovu chodia na pravidelné návštevy lekárov, aby sa porozprávali.

Spýtajte sa, nechcem vám nič prejudikovať, lebo čísla budeme vedieť až v budúcom roku. Budeme vidieť až v budúcom roku. Ale vy sa ich spýtajte, naozaj, spýtajte sa svojho praktického lekára a svojho špecialistu.

Faktom teda je, že napriek tomu, ale o tom budem ešte rozprávať pri štátnom rozpočte, že to vyzerá celkom optimisticky, že teda pridáva vláda do rezortu viacej peňazí, druhou rukou ich zároveň berie, lebo ich bude potrebovať na kompenzáciu výpadkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a na všeobecne očakávané zvýšené zadlženie a zvýšený nárast spotreby pre ochranu poskytovateľov pred exekúciami.

Musím sa ešte raz pristaviť pri pomerne slabom argumente na štvormesačné navýšenie odvodov za poistencov štátu. Myslím si, že sme o tom hovorili dosť, ale faktom je, že ak si naozaj niekto ešte stále myslí, že za 5 mesiacov oddnes dokážeme natoľko zracionalizovať sieť zdravotníckych zariadení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že budeme mať dosť finančných prostriedkov a nebudeme mať problém s nadbytočne poskytovanou zdravotnou starostlivosťou alebo evokovanou zdravotnou starostlivosťou, tak chcem povedať, že sa naozaj mýli.

Ja sa naozaj stále pýtam a budem sa pýtať a myslím si, že to bude zaujímavé skôr v priebehu budúceho roka, keď už budeme po 1. máji a budeme riešiť tie isté problémy, či si naozaj vláda myslí, že sa dohodne so županmi, s primátormi, pán poslanec, ja mám čas, s primátormi, so starostami, so zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, že budú spontánne zatvárať svoje oddelenia, že budú zatvárať svoje nemocnice, že budú rušiť svoje ambulancie, lebo, musím to povedať ako neveriaci Tomáš, že neuverím, kým neuvidím. Keď uvidím na Spiši, kde máme naozaj viacej zdravotníckych zariadení, na Zemplíne, kde máme naozaj viacej poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že sa jedna nemocnica zavrie, sám osobne na hodine otázok pochválim pána ministra. Naozaj som plný očakávaní, ako sa to bude v mesiacoch január až apríl celoplošne na Slovensku realizovať.

Ale vráťme sa teda k predmetu, o ktorom hovoríme, teda k zvýšeniu odvodov za poistencov štátu na obdobie 4 mesiacov. No treba, aby sme si povedali pravdu a tá pravda je asi taká, že vláda síce v programovom vyhlásení sľúbila poskytovateľom a zdravotným poisťovniam a verejnosti 6,3 mld. korún, ale proste vie im dať len 2,1 mld., lebo 4,2 mld. korún proste vláda nemá.

Bolo by fér, keby sme to povedali, že proste nemáme tieto finančné prostriedky, že proste nevieme poskytnúť tieto finančné prostriedky a nehrali sa na to, že predstierame navýšenie, že vlastne plníme naše programové vyhlásenie na obdobie 4 mesiacov.

Ak už teda tých 6,3 mld. pre rezort napriek sľubom vláda nemá a je ochotná dať plus do rezortu 2,1 mld. Sk, chcem sa opýtať a pomaly spejem k pozmeňujúcemu návrhu, prečo to robí vláda tak nešikovne. Ak by bolo napísané v zákone, že odvody štátu sa za svojich poistencov navýšia o 0,33 % v roku 2007, bolo by to určite čistejšie a pravdivejšie.

Chcem povedať to, čo som povedal aj pri svojom minulom vystúpení v prvom čítaní, že vo volebnom programe SDKÚ - DS sme takisto chceli ročne navyšovať odvody štátu za svojich poistencov o 0,25 % tak, aby na konci funkčného obdobia boli na úrovni 5 %. Nechceli sme klamať, chceli sme povedať, čo je reálna schopnosť ekonomiky, čo reálne vie ministerstvo financií pripraviť pre tento rezort.

Treba však na druhej strane povedať, že SDKÚ - DS by tie skoro 2 mld. skutočne pridala do systému, pretože by zostali aj poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, aj s tým spojená regulácia nadspotreby zdravotnej starostlivosti a neboli by znovu zavedené mäkké rozpočtové kritériá, ktoré povedú k ďalšiemu zadlžovaniu celého rezortu. O tom však budem viacej rozprávať pri štátnom rozpočte.

Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo som preto podal pozmeňujúci návrh, ktorý riešil, myslím si, lepšie zvýšenie odvodov za poistencov štátu o 1 %. Hlasovanie sa síce skončilo v pomere šesť ku šiestim, a tak sa teda nedostalo do spoločnej správy, podávam teda tento pozmeňujúci návrh tu v pléne a chcem vás poprosiť o jeho podporu.

Pozmeňujúci návrh znie nasledovne: V čl. I § 31c znie: "Od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 je sadzba poistného pre štát 4,33 % z vymeriavacieho základu."

Odôvodnenie: Ide o zmenu vládneho návrhu, ktorá umožní prísun rovnakého objemu finančných prostriedkov do zdravotných poisťovní v priebehu celého roka a nielen po dobu štyroch mesiacov, ako je uvedené v pôvodnom návrhu zákona.

Takto upravené ustanovenie umožní lepšie plánovať príjmy pre zdravotné poisťovne, lepšie kontrahovať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti znamená možnosť lepšie plánovať svoje príjmy a výdavky v priebehu celého roka. Upravené ustanovenie neznamená zvýšené nároky na štátny rozpočet v porovnaní s vládnym návrhom.

Dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. Stanovisko poslaneckého klubu SDKÚ - DS k predmetnému vládnemu návrhu zákona je asi také, že ak sa nám podarí veci postaviť z hlavy na nohy, ak napíšeme do zákona pravdu, že teda v roku 2007 sme schopní zvýšiť odvody za poistencov štátu o 0,33 %, teda ak prejde tento pozmeňujúci návrh alebo niektoré z podobných pozmeňujúcich návrhov z opozície, poslanecký klub SDKÚ - DS podporí tento vládny návrh zákona.

Ak budeme klamať, ak budeme predstierať, že dávame, plníme svoje programové vyhlásenie vlády, ale budeme kamuflovať, že ho plníme, ale ho zároveň plniť nebudeme, takýto zavádzajúci vládny návrh zákona poslanecký klub SDKÚ - DS nepodporí. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Haló, jaj, pardon. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pánovi poslancovi Novotnému. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sabolová za poslanecký klub KDH, pripraví sa pani poslankyňa Beata Sániová. Á, pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Halecký (hlasy v sále). Áno, vy s reakciou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán Halecký Jozef.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, niekoľko poznámok k tomu, čo povedal pán predseda zdravotníckeho výboru pán doktor Novotný.

Myslím si, že si musíme uvedomiť, že zvýšenie zo 4 na 5 % v zdravotnom poistení je podstatne veľká a významná vec, pretože zvyšuje nám finančné prostriedky v rozsahu, ktorý v predchádzajúcom období bežne nebol.

Pokiaľ si prepočítame, že od januára 2007 by sme platili 864 korún mesačne a v predchádzajúcom období to bolo 633 korún mesačne, tak v percentuálnom náraste to je nárast o 36 %. V rezorte, v odbore, kde je nárast 36 %, musíme považovať za excelentný a za dostatočný pre potreby praxe v nasledujúcom období.

Je otázka, či to bude kontinuálny proces v priebehu celého roka, či to bude len prvý štvrťrok. Myslím si, že navrhované financie zvýšením zo 4 na 5 % v prvom štvrťroku nám dáva predpoklady, že to bude aj v nasledujúcom štvrťroku alebo dokonca aj v priebehu celého roka.

Znamená to však, a to je veľmi podstatná vec, že 1 % nám bude robiť v roku 2007 súbežne s nárastom aj výšky priemernej mzdy nárast o 8,3 mld. a je to suma, ktorá by nám pokryla nielen nároky v zdravotníctve, ale dokonca by nám vyriešila v značnej miere aj dlhovú službu.

Takže túto jednoduchú formulku zo 4 na 5 % považujem za významnú a dôležitú a je potrebné iba rozpracovať, čo s ďalšími štvrťrokmi a aké opatrenia urobiť, aby nárast financií bol väčší. Zvýšiť iba... (Prerušenie časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, čas uplynul. S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Naozaj do rezortu pôjde v tomto roku o 7,6 mld. korún viacej, ale aby sme veci uviedli na pravú mieru, vláda pridá 2,1 mld. korún zo zvýšenia odvodov o 0,33 %, ale kamufluje to s 1 % na obdobie 4 mesiacov, a vláda zníži DPH, o čom budeme hovoriť pri príslušnom zákone, čím dôjde k šetreniu na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov o 2,3 mld. korún.

Ten zvyšný nárast nie je zásluhou dobrého vládnutia alebo vôle tejto vlády, ale zásluhou toho, že odvody štátu za svojich poistencov vláda platí z priemernej mzdy v národnom hospodárstve z predchádzajúceho predminulého roka, to znamená z roku 2005. A to, že medziročne 2004, 2005 priemerná mzda v národnom hospodárstve utešene rástla, nie je zásluha tejto vlády, ale predchádzajúcej vlády, to len, aby bolo jasné, prečo sa to zvyšuje alebo nezvyšuje. Ďakujem pekne.