V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, hovorili ste veľmi pekne a oceňujem i tón vášho vystúpenia. Pýtam sa však, prečo ste v minulom období, a to sa netýka len vás, ale aj tých, ktorí hovorili pred vami, nekonali tak, ako dnes rozprávate? Keby ste naozaj tak konali, ako pekne rozprávate a čo všetko chcete pre túto krajinu, tak určite by aj tie peňaženky, ktoré ste spomínali, boli oveľa plnšie pre tých ľudí, ktorí to pre tento svoj život potrebujú a ktorí dennodenne obracajú každú korunu, aby mohli žiť.

Viete, ja pochádzam, vyrastal som a chodil do školy na zmiešanom území na východnom Slovensku, kde sa ľuďom žilo ťažko a žije ťažko. Ja verím, že aj vďaka tomuto rozpočtu a hlavne programovému vyhláseniu tejto vlády tí ľudia pocítia, že v peňaženke budú mať viac a že sa im bude v ďalšom období žiť lepšie.

A ešte dve poznámky. Veľmi radi a často hovoríte o našom smeráckom volebnom programe. Nemusíte sa oň tak obávať, verte, že my vieme, ako ho splniť, a že ho aj splníme.

A posledná poznámka. Ten citát, ktorý ste povedali na záver, je naozaj veľmi pekný a skoro ma dojal. Problém je však v tom, že ste mali dosť času na to, aby ste aj podľa jeho obsahu v minulom období konali.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako ste sa tam dostali, pán Gabura a pani Tkáčová? Ja som uzavrel predtým už možnosť podania faktických poznámok. Takže vás poprosím, aby ste mi nemali za zlé, ani pani Tkáčová, ani pán Gabura nedostane teraz slovo.

Bude hovoriť v reakcii pani poslankyňa Biró Ágnes.

Á. Biró, poslankyňa: Ja ďakujem tým, ktorí povedali to, čo povedali bez ohľadu na to, či to bolo pochvalné alebo nepochvalné, ako páni podpredsedníčka, ale budem reagovať len na ňu.

Matica slovenská a jej činnosť. Ja si myslím, že Matica slovenská je jedna, ktorá podporuje slovenskú kultúru, že všetko, čo je v rozpočte kapitoly ministerstva kultúry, o slovenskej kultúre je, všetky galérie, múzeá a všetko to ostatné, takže vy neodvíjajte čísla od rozpočtu Matice slovenskej. Navyše Matica slovenská môže podnikať oproti inštitúciám a organizáciám, ktoré podliehajú pod ministerstvo kultúry, môže sa uchádzať o granty ministerstva kultúry. Matica slovenská, keď začala, tak začala zbierkou národného pokladu, neviem, kde ju držia, kde, v ktorej banke sa jej tie peniažky úročia, áno, nenapadlo mi to slovo, ale ma zamrzelo, lebo keď som bola na ministerstve, Matica slovenská dávala napríklad také projekty do grantového systému, ako je degustácia vín, ako sú prednášky Herbalife - aj to je o kultúre? Ja si myslím, že naozaj slovenskú kultúru robia inštitúcie a organizácie typu Slovenského národného divadla alebo múzeí.

A tie čísla, ja by som si trošku tú matematiku zopakovala, vychádzajú trošku ináč. Nielen rozpočet Matice slovenskej treba rozdeliť počtom slovenského národa, ale celého rezortu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ukončili sme vystúpenie pani poslankyňou Biró v rozprave v dopoludňajšom rokovaní. Prerušujem rokovanie... (Reakcia z pléna.) Prosím? Ja to vidím, áno. Prerušujem rokovanie dopoludňajšie, ale predtým ako sa rozídeme, poprosím, aby sme si vypočuli s procedurálnymi návrhmi alebo s poznámkami pána poslanca Nagya a pána poslanca Devínskeho. Zapnite mikrofón, prosím.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pripomínam členom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, že o 12.15 hodine máme riadne zasadnutie výboru pri Mikulášskej bráne. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Ja tiež prosím členov výboru pre vzdelanie, aby sa teraz dostavili do zasadačky výboru, dokončíme prerušené rokovanie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte, prosím, zapnite mikrofón pánovi Čížovi. Pánovi Čížovi a pánovi Kondrótovi. (Reakcie z pléna.) O 14.00 hodine pokračujeme.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre hospodársku politiku, že máme teraz schôdzu výboru na č. 143. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte poprosím pánovi Čížovi.

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím členov výkonného výboru Slovenskej skupiny MPÚ a pripomínam, že o 12.15 hodine v miestnosti č. 147. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak do 14.00 hodiny vyhlasujem prestávku.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14. 02 hodine.)

Tretí deň rokovania

6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. decembra 2006 o 14.02 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

hodina otázok,

ktorý otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 42 otázok predsedovi vlády, ktorého aj s členmi vlády vítam na dnešnom zasadnutí, a členom vlády ďalších 22 otázok.

Znovu situácia, na ktorú som niekoľkokrát upozorňoval, otázky sa, samozrejme, opakujú, niektoré viackrát. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Poprosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

Chcem vás informovať, že sa ospravedlnili dnes dvaja páni ministri, a to pán minister zahraničných vecí a pán minister pôdohospodárstva, ale ani jednému z nich nebola podaná otázka. Predpokladám preto, že ak bola podaná otázka konkrétnemu ministrovi, minister je prítomný.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prosím, pán predseda, aby ste v limite 15 minút odpovedali na adresované otázky vám podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od pána poslanca Tibora Glendu a znie: "Nemyslíte si, pán premiér, že sústavne klesá záujem občanov o veci verejné? Máte pripravené nejaké kroky ako tento stav zmeniť?"

Nech sa páči, pán premiér.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem pekne za postavenú otázku.

Chcem ubezpečiť pána poslanca Galbavého, že budem veľmi stručný v tejto otázke a určite sa budem zaoberať predovšetkým jeho zaujímavým podnetom.

Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Glendu, dlhodobý trend sledovania účasti na verejnom živote naozaj potvrdzuje, že pozornosť verejnosti sa postupne presúva zo sféry veľkých ideálov a očakávaní do sféry zápasu o dôstojné prežívanie každodenností u tých menej majetných a u tých majetnejších sa celkom prirodzene koncentruje na rastúcu spotrebu tovaru a služieb. Silná, až dramatická materiálna diferenciácia spoločnosti v období po roku 1989 spôsobila, že na Slovensku vznikla početná skupina ľudí, ktorí dnes ťažko nachádzajú dôstojné miesto v našej spoločnosti. Ľudí, ktorí sú plne odkázaní na podporu štátu, na jeho prostriedky, ľudí, ktorí stratili schopnosť, možno ju ani nikdy nemali, udržať sa priamo nad vodou a prežívať bez pomoci. Títo ľudia iba ťažko môžu mať nejaký trvalý záujem o verejné otázky alebo o aktívnu spoluúčasť na riešení týchto verejných otázok. Naopak, osobnou skúsenosťou získavajú dojem, že nikto im nepomôže riešiť ich ťažkosti, na ktoré im vlastné sily a energie nestačia.

Ukazuje sa dokonca, že pri voľbách do orgánov obcí a miest sa zúčastňuje ešte menej ľudí, ako pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, hoci je tu určitý posun. Boli sme svedkami toho, že volebná kampaň pri voľbách do mestských a obecných zastupiteľstiev a voľbách primátorov a starostov bola teraz v roku 2006 veľmi dynamická. Pravdepodobne najdynamickejšia, ak urobíme určité porovnanie od roku 1990. Je to pravdepodobne tým, že ľudia začali chápať význam a postavenie samospráv najmä preto, že došlo k významnému presunu kompetencií, ale aj k významnému presunu finančných prostriedkov. Napriek tomu tu určite žiadna miera spokojnosti nemôže byť a boli by sme falošní, ak by sme tvrdili, že účasť vo voľbách bola veľkým úspechom.

Medzi najčastejšie argumenty, ktoré v súvislosti so svojou neúčasťou na týchto posledných decembrových komunálnych voľbách uvádzajú ľudia, je predovšetkým nezáujem a odpor voči politike a jednak presvedčenie, že žiadne voľby, ani zmena politickej elity neprinesú žiadnu pozitívnu zmenu v tomto ohľade.

Myslím si, vážené dámy a páni, že otázka, ktorú postavil pán poslanec Glenda, sa dotýka nielen vlády Slovenskej republiky, ale dotýka sa nás všetkých, ktorí pôsobíme v politickej sfére. Je to podľa môjho názoru najmä potreba dodržiavať predsavzatia a sľuby, ktoré sú súčasťou, či už volebných programov alebo programových vyhlásení, je to nevyhnutnosť robiť reálnu politiku, informovať dostatočne ľudí o všetkom, čo sa v tejto krajine deje. Toto sú asi najlepšie nástroje, ktoré dopomôžu aj v budúcnosti k vyššej účasti a k vyššiemu záujmu.

Som rád, že hneď po tejto otázke sa ma spýtal pán poslanec Galbavý na tému, ktorá je určite dôvodom toho, prečo máme takú nízku účasť pri volebných aktoch, ale k tejto otázke sa dostanem až potom, ak vyčerpá pán poslanec Glenda možnosť doplňujúcej otázky.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Glenda, chcete doplňujúcu otázku? Nie? Dobre. Pán poslanec nechce.

Budeme pokračovať druhou vyžrebovanou otázkou od pána poslanca Galbavého, ktorá znie: "Pán premiér, vo svojom vystúpení pred podnikateľmi ste koncom októbra uviedli: ´Keby som bol súhlasil hneď na začiatku s takýmto postupom Transpetrolu, aký bol pripravený, do konca života nemusím ani ja, ani mojich 15 generácií pracovať,´ a ´Ak by sme zrealizovali letisko, ako nám bolo navrhované, tak ani ja, ani mojich 15 generácií po mne nemusí pracovať, pretože také čierne peniaze sa točia okolo týchto rôznych projektov.´ Chcem sa vás teda v tejto súvislosti opýtať, kto sa vás v súvislosti s Transpetrolom a letiskom pokúšal korumpovať?"

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku, pán poslanec, a myslím to vážne, pretože vytvárate priestor na to, aby som povedal niekoľko slov k téme, ktorá nás všetkých určite zaujíma.

Nepochybne ste, pán poslanec, ako vás poznám, spokojný s tým, že vám vylosovali otázku a pravdepodobne si myslíte aj to, že ste ma nachytali alebo, nedajbože, zatlačili touto otázkou do kúta. Pri vašej spokojnosti vám však pravdepodobne uniklo, že v súvislosti s Transpetrolom a bratislavským letiskom som hovoril o privatizáciách, ktoré nerealizovala vláda, ktorej som predsedom ja, ale ktoré realizovala vaša vláda. Rovnako vám pravdepodobne uniklo, že som hovoril o systéme získavania nelegálnych zdrojov z privatizácie použiteľných na rôzne účely od financovania politických strán až po osobné obohacovanie sa.

Asi uznáte, pán poslanec, že tento systém získavania nelegálnych zdrojov z privatizácie na rôzne účely, o ktorom všetci vieme a ktorý existuje, tak ako ráno vychádza slnko, nemohol vzniknúť za vlády, ktorej som predsedom, pretože v programovom vyhlásení tejto vlády nie je záväzok privatizovať. Práve naopak, je jasný záväzok vlády Slovenskej republiky nepokračovať v privatizácii strategického majetku. A potvrdzujem, že táto vláda nerozpredáva zostávajúci štátny majetok a ani sa na to nechystá, pretože by to bolo v príkrom rozpore s jej veľkými záväzkami prijatými vo vládnom dokumente.

Pokiaľ ide o niektoré informácie, a ja sa dostanem aj k podstate vašej otázky, vy ste ten štátny majetok rozpredali, pán poslanec, samozrejme, ten najcennejší, dohromady za 350 mld. Sk, okrem toho ste ešte zadlžili krajinu zo 180 na 600 mld. Sk, len to akosi na tom Slovensku nie je vidieť. Nejako tie miliardy ani v cestách, ani v tom, že by bola nejaká špeciálna infraštruktúra vzdelania, akosi sa tie stovky miliárd dostali niekde inde. A dnes, po týchto obrovských peniazoch, ktoré boli použité, sprivatizované, kľudne vaši kolegovia napríklad hovoria o garančnom fonde pre baníkov alebo o tom, že vláda dáva málo na školstvo. Ak ste si to nevšimli, pán poslanec, tak vám pripomeniem, že nepočítame, pokiaľ ide o štátny rozpočet, so žiadnymi príjmami z privatizácie a že sme do deficitu 2,9 % prvýkrát museli zarátať aj deficit Sociálnej poisťovne vo výške 20 mld. Sk. Čo by sme dali zato, pán poslanec, keby sme tieto peniaze namiesto toho, aby sme kŕmili gágory súkromných dôchodkových spoločností, mohli použiť na školstvo alebo zdravotníctvo. Takže máme úplne iný pohľad na privatizáciu, ako ste mali vy vo vašom období.

Kým sa dostanem k letisku a Transpetrolu, niekoľko privatizačných kúskov vám pripomeniem. SPP predali ste 49 % za 120 mld. Sk, pán Mikloš ešte o 7 mld. Sk obral túto krajinu, lebo nevie rátať. A dnes má zisk (potlesk.) a dnes má toto SPP, ktoré sme predali, ročný zisk po zdanení viac ako 20 mld. Sk. Fantastická kúpa. Taká kúpa, že už ani lepšia nemôže byť. Slovenská sporiteľňa prakticky celá predaná za 18 mld. Sk, zisk v roku 2005 niekoľko miliárd. Západoslovenská, východoslovenská a ďalšie energetiky miliardové zisky. Jednoducho, nuž, páni, tomu sa hovorí úspešná privatizácia, samozrejme, nie pre Slovensko a ľudí, ktorí desiatky rokov uvedené podniky a firmy budovali.

Čo tak, pán poslanec, a teraz sa dostávam k podstate vašej otázky, čo tak asi mohlo byť motívom politikov, ktorí túto privatizáciu organizovali? Privatizáciu absolútne nevýhodnú pre Slovenskú republiku a pre ľudí. Pretože na otázku, prečo bolo treba privatizovať SPP, neexistuje logická odpoveď. To je veľký problém a teraz sa dostávam k podstate toho, čo chcem na vašu otázku odpovedať.

Vláda Slovenskej republiky po svojom vymenovaní začala v oblasti sprivatizovaných podnikov konať v zmysle svojich predsavzatí. Najmä sme povedali, že všade tam, kde nájdeme porušenie zákona, tak sa pokúsime zmluvy zrušiť. Inak budeme rešpektovať zásadu práva pacta sunt servanda - zmluvy sa musia rešpektovať, ak boli podpísané v dobrom úmysle.

Dúfam, že nikto nebude spochybňovať moje osobné názory ohľadne bratislavského letiska. Tam som naozaj od samotného začiatku mal jasné postoje. Bol som proti predaju letiska, lebo som to považoval za absolútne nevýhodné a tvrdil som, že jediným cieľom predaja letiska viedenskému Schwechatu bolo zlikvidovať akúkoľvek možnosť rastu bratislavského letiska ako možnej konkurencii blízkemu susedovi. (Potlesk.) Inak by nemali záujem Rakúšania o kúpu tohto letiska. A to, pán poslanec, ako im veľmi záleží na tomto letisku, ako sa boja tej konkurencie, potvrdzuje enormné úsilie, ktoré vyvíjajú stále, aby sa nejakým spôsobom dostali k tomuto letisku a mali nad ním kontrolu.

Súčasná vláda vypovedala zmluvu o predaji bratislavského letiska, čo mnohých šokovalo. Šokovalo preto, lebo na takéto čosi neboli ľudia zvyknutí. A predchádzajúca vláda by si toto nikdy jednoducho nedovolila. A zrazu, pán poslanec, pri rušení zmluvy, pri krokoch, ktoré sme robili v súvislosti s privatizáciou bratislavského letiska, sme sa dozvedeli úplne všetko, ako fungoval privatizačný systém do júla roku 2006. Pán poslanec, ja teraz nehovorím ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím ako predseda vlády, ktorý má informácie, ktorý je súčasťou nejakých rozhodovacích procesov. Takže, opakujem ešte raz, pri zrušení privatizácie letiska, pokiaľ išlo o Schwechat, sme zistili úplne všetko o tom, ako fungoval proces privatizácie do roku 2006. Už som to zopakoval niekoľkokrát a poviem to aj teraz.

Vláda, ktorej som predseda, má dve možnosti, pán poslanec. Jedna možnosť je, že buď na systém vytvorený od roku 1989, jednoducho nabehneme a všetko bude ako doteraz a jediným výsledkom bude, že sa rozšíri klub miliardárov, alebo sa rozhodneme lákavým predstavám, ktoré sú spojené s privatizáciou, odolať. A tu je najlepšia prevencia. A my sme tú prevenciu prijali v tom, že sme povedali, nebudeme privatizovať. Nebudeme predávať. A máte jasné dôkazy, keby to bolo inak, určite nás už kritizujete, že táto vláda strategický majetok ani nič iné predávať nebude.

Transpetrol, pán poslanec, je podobný príbeh. Bola to opäť vaša vláda. Nie táto vláda, ktorá tu sedí za mnou, ktorá Transpetrol predala, lepšie povedané, predala 49 % ruskému záujemcovi, ale s tým, že okrem 49 % získal tento ruský vlastník aj totálnu kontrolu nad celým Transpetrolom. Ruský majiteľ týchto 49 % chce teraz predať a do marca roku 2007 potrebuje na to súhlas vlády Slovenskej republiky ako predstaviteľa štátu, ktorý vlastní 51 % tejto strategicky dôležitej spoločnosti. Najlepšie by bolo pre Slovensko, keby sme mohli 49 % kúpiť naspäť, tá kúpna cena je približne 110 mil. USD, čiže niekde sme na úrovni 3 mld. Sk a aby sme mali opäť absolútnu kontrolu nad tranzitom ropy cez Slovensko, kde sme dnes iba naozaj nemí pozorovatelia, pretože veď vieme, je tam manažment kontrola, hoci vlastnia 49 %, totálne kontrolujú to, čo sa v tomto podniku deje. A to ešte nechcem hovoriť ani to, ako sa správali predstavitelia štátu v tomto podniku, zastupovali záujmy 49-percentného vlastníka, a nie záujmy 51-percentného štátu.

Najviac sa mi páči, že dnes aj vaši predstavitelia kričia v súvislosti s Transpetrolom, že vraj treba tých 49 % kúpiť naspäť do štátneho vlastníctva. Ale potom, preboha, prečo ste to predávali, keď dnes podporujete 100-percentné vlastníctvo v Transpetrole? Akú to malo logiku? (Potlesk.) Jednoducho je kritika, kde strácate logiku. Ak raz ste to predali a trváte si za tým, tak teraz nenahovárajte vládu, kúpte to naspäť, kúpte to naspäť. Tak ste nemali privatizovať a štát mohol mať 100 % Transpetrolu. Ja odpovedám na otázku, pán poslanec, veľmi presne odpovedám na otázku. (Hlasy v pléne.)

Pokiaľ ide o druhú možnosť. Druhá možnosť je dať súhlas na predaj 49 % akcií inému vlastníkovi. Po vzniku vlády sme však narazili na úplne iný návrh a dostávam sa k vašej otázke opäť, o letisku som povedal, teraz k Transpetrolu.

Po vzniku vlády, keďže existujú len dve reálne možnosti, buď to kúpiť naspäť do štátneho vlastníctva alebo dať súhlas na to, aby to získal niekto iný so súhlasom vlády Slovenskej republiky. My sme však, keď sme prevzali moc, narazili, pán poslanec, na úplne iný návrh, akýsi hybrid, z ktorého trčalo úplne všetko, počnúc finančných skupín mnohých politikov, ktorí sedia aj tu a ďalších a ďalších vecí. (Hlas z pléna.) Ale veď, pán poslanec, ja vás veľmi poprosím, včera ste žuli žuvačku a vykrikovali na prezidenta, zdá sa mi, že v poslednom čase nejako strácate kontrolu nad svojím správaním. (Potlesk.)

Pán poslanec, buďte si istý, buďte si istý, že o systéme tvorby nelegálnych zdrojov na financovanie politických strán a obohacovanie budem vypovedať na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Veď ste zariadili, aby vaša mládežnícka úderka na mňa podala trestné oznámenie. Tak asi vaša mládežnícka úderka to neurobila len tak. Dostala pokyn, napísali a podali to proti mne. V poriadku, ja budem na Generálnej prokuratúre vypovedať, je dohodnuté, pripravuje sa termín mojej výpovede. Tak, pán poslanec, ako som vypovedal aj vo veci podozrení z machinácií pri predaji SPP, alebo ako sa podávajú trestné oznámenia na podozrivé operácie v Cargu, kde sa narábalo s vagónmi.

P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, váš čas, je mi ľúto, na odpovede na otázky uplynul.

R. Fico, predseda vlády SR: Veď som nič nepovedal. (Hlasy, smiech a potlesk v sále.) Tu to mám, ja to pánovi poslancovi poviem. Poslednú vetu ak môžem, pán predseda. Posledná veta.

Je smiešne, pán poslanec, ak sa na mňa podávajú trestné oznámenia za fľaše koňaku alebo za to, že otvorene hovorím o veciach, o ktorých všetci vieme. Pán poslanec, prestaňme sa tváriť, že pri privatizácii nie je korupcia a že nie sú pri privatizácii provízie, veď to tak je. Tak teraz bral by som za korektnejšie, keby ste radšej prišli s otázkou, pán predseda vlády, čo s tým ideme urobiť. Čo so zákonom o preukazovaní pôvodu peňazí, ktorý je zastavený a s ďalšími a ďalšími vecami. Viem si živo predstaviť vašu druhú otázku. Na Generálnej prokuratúre budem vypovedať, všetko, čo sme zistili, bude na Generálnej prokuratúre povedané.

Ďakujem pekne. (Šum a ruch v pléne.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Lebockého na pána ministra životného prostredia pána Izáka. Je tu pán poslanec Lebocký v sále? Pán poslanec tu nie je.

Takže budeme pokračovať druhou vyžrebovanou otázkou pána poslanca Jána Senka na pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča a znie: (Je tu pán poslanec? Je.) "Pán minister, aké sú zámery ministerstva s Národným rehabilitačným ústavom v Kováčovej? Medzi zamestnancami sa šíria informácie ohľadom možnosti jeho privatizácie."

Pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, odpoveď je veľmi stručná. Národné rehabilitačné centrum Kováčová bolo uznesením vlády č. 644 zo dňa 30. 6. 2004 zahrnuté do zoznamu zdravotníckych zariadení navrhnutých na ich premenu na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby.

Transformačný proces bol zastavený a v súčasnom období ministerstvo zdravotníctva neuvažuje s privatizáciou zariadenia. Takže všetky tie reči sú úplne zbytočné. Privatizovať sa Národný rehabilitačný ústav nebude. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.

Budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Angyalovej. Je tu Editka? Áno. "Pán minister, aké konkrétne riziká sú v súvislosti s presunom našich vojsk na juh Afganistanu?"

Odpovie pán minister obrany František Kašický.

F. Kašický, minister obrany SR: Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som sa vám poďakoval za záujem o bezpečnosť našich vojakov predložením tejto otázky a dovoľte na úvod niekoľko informácií, a potom aj odpoveď na vašu otázku.

Je potrebné povedať, že od januára tohto roku došlo k zjednoteniu dvoch príspevkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v tejto krajine a letisková stavebná jednotka bola na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a po predchádzajúcej dohode s NATO presunutá z operácie Trvalá sloboda pod vedením Spojených štátov amerických do operácie ISAF pod vedením NATO a spojená so ženijnou odmínovacou jednotkou už pôsobiacou v operácii do multifunkčnej ženijnej roty Kábulskej medzinárodnej brigády.

V súčasnosti pôsobí táto multifunkčná ženijná rota v počte 57 príslušníkov v operácii ISAF v priestoroch Kábulského medzinárodného letiska. Medzi hlavné úlohy tejto novovytvorenej multifunkčnej jednotky patrí rekonštrukcia vzletových a pristávacích dráh, opravy a budovania ostatných letiskových plôch, odmínovanie na plochách a cestných komunikáciách v operačnom priestore ISAF v súlade so schváleným mandátom jednotky a operačným plánom. Predseda vlády Slovenskej republiky a ja sme dostali počas návštevy Afganistanu 26. septembra od velenia misie ISAF žiadosť o súhlas s presunom slovenskej jednotky na letisko Kandahár na juhu Afganistanu a o začlenenie tejto jednotky do mnohonárodného ženijného práporu v podriadenosti regionálneho veliteľstva juh.

Ak hovoríme o konkrétnych rizikách, tak je potrebné zdôrazniť, že v prvom rade ide o extrémne nebezpečnú situáciu na juhu tejto krajiny. Ja si len dovolím na úvod niekoľko štatistických údajov. Napríklad od 1. novembra tohto roku bolo zranených 16 a usmrtení 4 vojaci pôsobiaci na území Afganistanu, bolo zranených 18, usmrtených 31 civilistov a zranení 3 novinári a celkovo si tento rok vyžiadal už takmer 4 000 obetí na životoch v tejto krajine. Naša jednotka je v súčasnosti dislokovaná, ako som už hovoril, na medzinárodnom letisku Kábul, ktoré je na území pod regionálnym veliteľstvom Stred, kde je situácia hodnotená zatiaľ ako relatívne pokojná, avšak južná časť Afganistanu, ktorá by mala byť priestorom dislokácie našej jednotky, je oveľa viac pod vplyvom afgánskych zložiek odporu ako táto centrálna časť. Ide hlavne o také riziká, ako sú nebezpečenstvo mínometných alebo raketových útokov na tábor rozmiestnenia. Takéto ohrozenie, je potrebné zdôrazniť, že nie je možné vylúčiť v žiadnej časti Afganistanu.

Ďalším ohrozením sú samovražedné útoky na presúvajúce sa kolóny a nástražné systémy, problematika ostreľovačov. Je potrebné zdôrazniť, že rezort obrany sa problematike možnej eliminácie a zabezpečenia bezpečnosti vojakov náležite venuje, a preto v tomto období sa posudzujú hlavne otázky technického, bojového zabezpečenia a taktiež aj výcviku jednotky, ak by mala v takomto priestore pôsobiť.

Ak hovorím napríklad o technickom zabezpečení, tak je to vybavenie vojakov adekvátnymi pozorovacími prostriedkami, zabezpečenie ochrannými prostriedkami v podobe obrnenej techniky. Napríklad v súčasnosti je na letisku v Kábule iba jeden obrnený transportér Tatraplán a keďže je deklarovaný ako zdravotnícke vozidlo, nie je možné napríklad ani zalafetovať do tohto obrneného vozidla guľomet na prípadnú ochranu tejto jednotky. Čiže to je dôvod, prečo potrebujeme určitý čas na to, aby sme jednotku v prípade, že by sa uvažovalo o jej presune, skutočne dovybavili potrebnými náležitosťami tak, aby si mohla plniť svoje úlohy a hlavne, aby bola zabezpečená bezpečnosť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka, pani poslankyňa? Nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Angyalovú.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. V podstate nemám doplňujúcu otázku, skôr by som chcela povedať, že chcem poďakovať v tejto veci, že sa snažíte jednať pragmaticky a že nepodliehate tomu tlaku, ktorý vznikol. V našich médiách tak sa to ingreduje skôr ako nejaká politická prestrelka, prípadne ako nejaký medzinárodný tlak a že naozaj zvažujete tie veci. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán minister, ešte?

F. Kašický, minister obrany SR: Vždy bolo naším základným krédom a prístupom k vysielaniu našich príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie medzinárodného krízového manažmentu, aby boli vysielaní tak, aby ich pôsobenie bolo efektívne a účelné, aby získavali skúsenosti, ale na druhej strane, aby bolo zabezpečené i z našej strany všetko to, čo je z vedenia rezortu a z velenia generálneho štábu možné urobiť v rámci ich výcviku materiálneho a technického zabezpečenia na vytvorenie podmienok bezpečnosti a plnenia úloh, ktoré sú stanovené v týchto zahraničných misiách.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšia otázka je od pani poslankyne Kláry Sárközy: "Aké zmeny plánuje vykonať vláda v tomto volebnom období v II. kapitalizačnom pilieri?"

Poprosím o odpoveď pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vierku Tomanovú.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som povedala zopár čísel. Môžem hovoriť o tom, že v súčasnosti je v II. pilieri zapojených viac ako 1 516 000 sporiteľov. Na ich osobných účtoch sa nachádzajú finančné prostriedky na ich budúce dôchodky vo výške viac ako 25 mld. korún. Vekové rozloženie ukazuje, že sú do II. piliera v prevažnej miere zapojení mladí sporitelia do 39 rokov veku, ale, samozrejme, sú tam ľudia aj starší a dokonca starší ako 54 rokov.

Treba povedať, že priemerná dávka v súčasnosti predstavuje zhruba 1 330 korún a na druhej strane treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že najväčší počet sporiteľov predstavujú sporitelia s príjmom od 0 do 6 900 korún. Na druhom mieste sú sporitelia od 6 900 do 10 000 korún a na treťom mieste sú sporitelia, ktorí majú príjem vo výške 0 korún. Čiže, to tiež na niečo poukazuje.

V nadväznosti na tieto skutočnosti vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia 856 z 11. októbra tohto roku uložila ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. marca 2007 predložiť na rokovanie vlády podrobnú analýzu vplyvu zavedenia II. kapitalizačného piliera na hospodárenie Sociálnej poisťovne od roku 2005 s výhľadom do roku 2010 a návrh na stabilizáciu rozpočtu Sociálnej poisťovne vrátane systémových riešení na zabezpečenie finančnej rovnováhy jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti analyzuje všetky možné zmeny v povinnom dôchodkovom systéme a na základe záverov a odporúčaní uvedenej analýzy pripraví legislatívny návrh na uskutočnenie potrebných krokov k udržaniu finančnej stability v I. pilieri povinného dôchodkového systému a taktiež upraví II. kapitalizačný pilier.

Už dnes je zrejmé, že pôjde do II. kapitalizačného piliera zavedenie, do tzv. II. kapitalizačného piliera zavedenie prvku dobrovoľnosti a riešenie situácie sporiteľov v II. pilieri, pre ktorých je toto sporenie nevýhodné. Ministerstvo práce pripravuje novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, v ktorej sú tieto úpravy zahrnuté. Návrh tejto novely bude výsledkom okrem analýzy aj pracovných stretnutí skupín zriadených pri ministerstve práce, na ktorých sa zúčastňujú experti z dôchodcovských správcovských spoločností, zo Sociálnej poisťovne, Národnej banky Slovenska, samozrejme, ministerstva práce. Predpokladaná účinnosť tejto novely bude od 1. júla 2007. Prvok dobrovoľnosti sa v súlade so závermi pracovných skupín navrhuje v tom zmysle, že každý občan, ktorý povinne vstúpil alebo bude v budúcnosti povinný vstúpiť do II. piliera, bude mať podľa tohto návrhu možnosť rozhodnúť sa, že zostáva výlučne v I. pilieri. Pripravovaný návrh novely má taktiež možnosť umožniť občanom vrátiť sa do I. piliera, a to tým občanom, ktorí vstúpili do II. piliera napriek tomu, že to bolo pre nich nevýhodné. Konkrétne ide o občanov vo vyššom veku, pre ktorých môže byť vstup do II. piliera, môže znamenať nižší dôchodok, než aký by dostávali, ak by zostali výlučne v I. pilieri.

Ďalej vláda plánuje presadzovať zavedenie takých mechanizmov, ktoré zvýšia bezpečnosť nasporených prostriedkov v rámci II. kapitalizačného piliera. Pripravuje sa teda do budúcnosti zlepšenie podmienok dôchodkovým správcovským spoločnostiam pre efektívnejšie investovanie majetku v dôchodkovom fonde. Efektívnosťou sa v tomto prípade rozumie optimálna rovnováha medzi výnosnosťou investovania a bezpečnosťou systému. Nedostatky súčasnej právnej úpravy investovania v II. pilieri sa začnú prejavovať, samozrejme, až v budúcnosti. Tým sa zvýši objem majetku dôchodkových fondov. Z tohto dôvodu plánujeme teda predložiť novelu zákona o starobnom dôchodkovom poistení, ktorá by mala vytvoriť lepšie podmienky na investovanie majetku dôchodkových fondov. K tejto problematike je v súčasnosti zriadená taktiež pracovná skupina v Národnej banke Slovenska, na ktorej sa zúčastňujú odborníci z oblasti investovania z Národnej banky, dôchodkových správcovských spoločností a ministerstva práce. Závery z tejto pracovnej skupiny taktiež budú podkladom pri tvorbe uvedenej novely.

Vláda plánuje taktiež zlepšiť legislatívny rámec na skvalitnenie informácií poskytovaných sporiteľom zo strany dôchodkových správcovských spoločností.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Doplňujúca otázka, pani poslankyňa? Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď.

Pani ministerka, tak asi prvýkrát sme mali možnosť komplexnejšie sa dozvedieť, čo vláda v blízkej budúcnosti plánuje robiť s II. pilierom, pretože do tohto piliera vstúpilo, povedali ste presné číslo, 1 516 000 sporiteľov, ktorí tam vstúpili za istých podmienok. (Nezrozumiteľné slová z pléna.) Oni si boli vedomí toho, prečo vstúpia do toho pilieru. Ten II. pilier je aj teraz dobrovoľný. Určite je úzka skupina, pre ktorú je ten kapitalizačný pilier povinný, ale inak tam ľudia vstúpili dobrovoľne, nikto ich k tomu nenútil. Na svojich osobných účtoch majú 25 mld. korún a zneisťuje ich vyjadrenie jednak aj vaše, ale jednak aj vyjadrenie, teda vyjadrenie je rozporuplné, rozporné. Inak sa vyjadrujete vy, inak sa vyjadruje minister financií. Deklarujete, že s II. pilierom sa nebude nič robiť. Potom sme počuli, že tam budú len drobné legislatívne zmeny. Hovorí sa o tom, že tam sa prerozdelia percentuálne odvody medzi I. a II. pilierom. A pred malou chvíľou ste mali možnosť počuť z úst pána premiéra jednu krásnu vetu, keď povedal na margo 1 500 000 sporiteľov, ktorí sa tam dobrovoľne prihlásili, že čo ste robili s II. pilierom alebo čo ste chceli robiť s peniazmi, ktoré ste dostali z privatizácie, a ktorým sme chceli zaviazať, aby išli na dôchodkovú reformu a na spustenie II. piliera, on povedal, spravili ste to preto, aby ste kŕmili gágory súkromných dôchodkových správcovských spoločností! Tak potom tých 1 500 000 ľudí tam išlo podľa vás kvôli tomuto?

Ďakujem pekne.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pani poslankyňa, ak dovolíte, tak by som pripomenula jednu vec. Dobrovoľný tento systém bol do 30. 6. tohto roku. Teraz tam vstupujú ľudia, ktorí sú povinne zaviazaní vstúpiť do tohto systému. To je jedna vec.

Druhá vec. Určite neviete, keď takto sa pýtate o tom, že je tam množstvo uzatvorených zmlúv, kde sú otvorené súdne spory, kde ľudia jednak nepodpísali zmluvy a je potrebné toto nejakým spôsobom vyriešiť, a na druhej strane mnohí ľudia vstúpili do tohto systému pri nedostatočnej informovanosti. Ja by som len pripomenula, že v rámci ohromnej mediálnej kampane, by som povedala, masívnej mediálnej kampane bolo povedané, že množstvo občanov, teda aké všetky výhody z toho sú, ale zaniklo, že je potrebné, aby sporiteľ bol v tomto systéme minimálne 18 až 21 rokov, aby si nasporil a, samozrejme, je to aj pri akom príjme.

Pokiaľ hovorím o všetkých týchto skúsenostiach, hovorím o tom, že v tomto systéme je množstvo ľudí v oveľa vyššom veku, sú tam ľudia 54, 56-roční, ktorí si v živote nenasporia, je potrebné im umožniť vystúpiť.

Pokiaľ ide o percentá. O tom hovoria predovšetkým novinári a všetci ostatní a my sa snažíme na to len reagovať. Ja som povedala jednu zásadnú vec a na tom trvám. Vykonáme analýzu do 31. marca a predložíme návrh opatrení a záverov. Pripomínam, že spolupracujeme so všetkými odborníkmi v tejto oblasti. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Budeme pokračovať. Pani poslankyňa Katarína Tóthová sa pýta pána ministra kultúry Marka Maďariča: "Pán minister, ako vnímate skutočnosť, že zákon o vysielaní a retransmisii v § 19 zakazuje v ponukách programov vyberať tie časti, kde sa znázorňuje použitie strelnej zbrane a násilie, a napriek tomu zákonnému zákazu ponuky programov všetkých našich televízií tento zákaz nerešpektujú a Rada pre vysielanie a retransmisiu nezakročuje?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.

Vážená pani poslankyňa, vaša otázka svedčí o tom, že prikladáte veľký význam ochrane ľudskej dôstojnosti a maloletých v televíznom vysielaní a ja sa v tomto s vami úplne stotožňujem, preto aj moja odpoveď vnímania toho, keď vysielatelia porušujú zákon o vysielaní a retransmisii v § 19 v tom ustanovení, ktoré sa dotýka zobrazovania strelných zbraní a násilia v ponukách programov, že to vnímam negatívne a takisto vnímam negatívne aj ten fakt, ak takéto porušenie alebo aj priamo podnety občanov na porušenie zákona v tomto zmysle Rada pre vysielanie a retransmisiu nerieši alebo nezakročí voči takémuto porušeniu, ak v zákone aj má možnosť vyvodenia sankcie a to formou pokuty.

Na druhej strane iste viete, že ministerstvo kultúry nemá kompetenciu kontrolovať Radu pre vysielanie a retransmisiu a ani vyvodzovať nejaké priame konzekvencie voči rade, pretože ide o orgán takpovediac parlamentný, resp. zvolený vami poslancami. Takisto je to parlament, ktorý schvaľuje správu o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu a takisto jej schvaľuje aj rozpočet. Takže podľa môjho názoru, ak existujú takéto podnety a v tomto zmysle sa aj vaša otázka dá za takýto podnet považovať, treba vyvinúť tlak na predstaviteľov rady predovšetkým cez gestorský výbor, kde aj váš poslanecký klub má svojich zástupcov, a pýtať sa, prečo nereagujú na podnety a prečo nevyužívajú možnosť sankcionovať vysielateľov formou pokuty.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.