K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Vážený pán minister, som rada, že ste sa stotožnili s nevhodnosťou a zlými vplyvmi hlavne na mládež. Psychológovia už preukázali, že takéto ponuky programov a iné programy cez deň, ktoré sa vysielajú, deti sledujú a má to neblahý význam a vplyv na ich psychický, duševný rozvoj, aj na ich správanie. Moja angažovať je preto, že s pani poslankyňou Muškovou vlastne sme sformulovali toto znenie zákona a som veľmi smutná, že v zákone je niečo, čo je prínosné pre spoločnosť, na čo rodičia poukazujú, že nesúhlasia s takýmito počinmi televízie a vždy sú tu určité záujmy, ktoré prevršujú spoločenskú prospešnosť.

Pokiaľ ide o postavenie Rady pre vysielanie a retransmisiu, súhlasím s vami, že je to orgán parlamentný, ale v tejto časti, kde ukladá pokuty, je to prenesený výkon štátnej správy a v našej spoločnosti platí zásada, že každý prenesený výkon štátnej správy má určitú vertikálnu väzbu. Súhlasím s vami, že nikde v právnom predpise to nie je zakotvené, preto začíname uvažovať, či niečo podobné do platného práva nedať. V každom prípade si myslím, že aj verejné výzvy vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu musia byť také, že sú povinní plniť si svoju kontrolnú funkciu.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, reagujte.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, súhlasím s vami a veľmi rád budem s vami spolupracovať aj na tom, aby prípadne sme ešte novelizovali zákon o vysielaní a retransmisii v zmysle väčšej účinnosti voči porušovaniu zákona v tej oblasti, na ktorú ste sa pýtali. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Zdenky Kramplovej na pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka: "Aká je reálna situácia v zabezpečení úloh SR v súvislosti so vstupom do Schengenskej zóny?"

Nech sa páči, pán minister.

R. Kaliňák, minister vnútra SR: Veľmi pekne ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle, aby som vám šetril čas, by odpoveď zniela: zlá. Ale aby som to trochu rozviedol.

Slovenská republika sa začala pripravovať do schengenského priestoru v roku 2000 a za šesť rokov sme urobili veľmi malý posun. V októbri tohto roka skončila posledná schengenská hodnotiaca komisia, ktorá urobila správu 10 pristupujúcich členských krajín. Tá správa môže mať rôzne prívlastky, pre nás bola pri prvom vzhliadnutí určitou formou malej katastrofy. Odzrkadlilo sa to, samozrejme, aj na správaní všetkých ostatných nových členských krajín, pretože Slovensko, kto pozná aspoň trochu zemepis, vie, že jeho susedia sú od pripravenosti Slovenska do veľkej miery závislí. Treba povedať, že v prípade, keby sme našou nepripravenosťou ohrozili ostatné susedné krajiny, boli by sme zodpovední za ich zvýšené náklady, pretože by museli uzavrieť hranicu okolo nás, dostali by sme sa ešte do horšej situácie, akú máme v tejto chvíli s Rakúskom, a hlavne by sme boli zodpovední za ich problémy, ktoré tým vzniknú. Preto som mal možnosť približne pred 10 dňami na rokovaní týchto 10 krajín vo Vilniuse, kde sme sa snažili vyjednať koniec budúceho roku ako termín do vstupu, približne ako zástupca stredoafrickej krajiny na konferencii o darcovstve a pomoci. Všetci nám priali úprimnú sústrasť a snažili sa zo svojich skladov nám pomôcť technickým vybavením.

Skrátka, tá správa naozaj bola veľmi zlá a keď mám charakterizovať to, čo sa vlastne vo svojej otázke pýtate, tak by som začal zľava doprava. Problém v oblasti riadenia hraníc, ktorý do určitej miery nestojí veľa peňazí, ale bol iba o tom, aby Slovenská republika a jej vláda pripravila návrh, ktorým by zmenila prioritu na hraničných prechodoch z ministerstva financií na ministerstvo vnútra, treba povedať, že sa nestalo za 6 rokov, pričom naozaj to nie je nijaká dramatická zmena. Avšak táto priorita v rámci Schengenského kódexu je úplne základnou. Čiže budeme sa ju snažiť zmeniť.

V oblasti štruktúry Policajného zboru je problém, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície je finančne a logisticky závislý od krajských riaditeľstiev polície, čo nám bolo 6 rokov vytýkané. Nezmenilo sa to. Problém, ktorý trošku pripisujem, aby som bol objektívny, Úradu na ochranu osobných údajov. Problém Úradu na ochranu osobných údajov bol, že prišla Európska hodnotiaca komisia a úrad sa vyžaloval z vnútorných problémov, ktoré má riešiť na našom území a nie mimo jeho územia. Preto v tej hodnotiacej správe sa vyskytli také, pri všetkej úcte, neobjektívne skutočnosti, už jemnejšie to neviem povedať, kde sa hovorí o funkčnej závislosti tohto úradu od vlády. Ja som sa niekoľkokrát pýtal súčasného predsedu, čo znamená funkčná závislosť, lebo nemám pocit, že by v rozhodovacom procese mali nejakú závislosť. Vysvetlil mi, že je to otázka peňazí, ale peniaze nie sú funkčná závislosť, takže naozaj treba povedať, že nielen skutočným stavom sme prispeli k tejto kvalite tej správy, ale aj prístupom našich ľudí, ktorí nehájili záujmy Slovenskej republiky, a to aspoň spôsobom, že by povedali, áno, riešime s jednotlivými ministerstvami napríklad s ministerstvom financií v uplynulom období otázku posilnenia personálneho, ktoré nastalo v uplynulom roku o 10 %, finančného o 20 % a budúci rok tomuto úradu ešte dáme pár korún v rozmeroch miliónov, aby mohli zamestnať kvalitných ľudí, ktorí budú zodpovední práve za otázku schengenskej problematiky.

Veľký problém je na letiskách. Bratislavské letisko je absolútne nepripravené na vstup do Schengenu. Chýbajú základné rozdelenia, ktoré Schengenský kódex vyžaduje. Naozaj tu vidím asi aj najväčší problém, pretože prestavať bratislavské letisko v tejto chvíli na Schengenský kódex, neviem si predstaviť, keby, máme aspoň to šťastie, že v tejto chvíli je plne ovládané štátom, keby bolo v súkromných rukách, neviem si predstaviť, ako do júna by sme urobili tie opatrenia, ktoré chceme, pretože by sme mali obmedzené možnosti v tej chvíli. Čiže treba povedať, že aj v tejto oblasti sa za 6 rokov neurobilo prakticky skoro nič.

Ďalšou veľkou, by som povedal, výčitkou je, že drvivá väčšina príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície nevie po anglicky ani "ceknúť". Jazyková pripravenosť v hodnotiacej správe nula na všetkých úrovniach. Čiže otázka, ktorá tu je často v súvislosti s rozpočtom naznačovaná, otázka vzdelania, otázka toho, ako bývalá vláda sa do toho púšťala, treba povedať, v oblasti vzdelávania polície v tejto oblasti požadovanej Schengenom už pred 6 rokmi, bohužiaľ, veľká nula.

Problémy máme aj na ministerstve zahraničných vecí, ktoré súvisia predovšetkým s udeľovaním víz. Kritika smeruje predovšetkým teda k dvom kontrolovaným, to znamená konzulát v Užhorode, Kyjev a Belehrad, kde sú veľvyslanectvá, kde máme mimoriadne veľké percento víz udeľovaných na hranici, čo je v rozpore so Schengenským kódexom, kde vlastne posielame policajného pracovníka na to, aby sme presunuli počet udelených víz iba na samotný generálny konzulát, aby hranice boli úplne od tohto odľahčené. Problém Kyjeva a Belehradu je uchovávanie vízových nálepiek a ich ochrana, to je tiež vec, ktorú máme možnosť v týchto 6 rokoch urobiť.

Keď prejdem k takým dvom, možno perličkám, ktoré sú nám tiež vyčítané, pred dvoma dňami do určitej miery povedala pani ministerka vnútra Rakúskej republiky spolkovej, že sme nakúpili zlé systémy. Priznám sa, že som nevedel presne, o čom hovorí, pretože informačné systémy sme len teraz uzavreli súťaž, čiže ešte nakúpené nie sú a neviem úplne presne, o čom hovorila, ale skôr si myslím, že to bola zlá interpretácia, mohla hovoriť napríklad o kúpe 4 mercedesov, ktoré boli nakúpené na hranicu pred, myslím, rokom a pol za sumu viac ako 30 mil. korún. Tie autá boli nakúpené, zaparkované na parkovisku a odvtedy sa nepohli. Jeden a pol roka nám leží na parkovisku 30 a viac mil. korún a tie autá sú nepoužiteľné. To je dnešné hodnotenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, čiže kúpili sme naozaj toto tzv. za 3 body pokus hodenia 30 mil. do koša.

Druhá vec súvisí napríklad s nákupom monitorovacieho lietadla na hranice, kde je tá hodnota, neviem vám povedať presné číslo, takže nepoviem, samozrejme, v miliónoch korún. Všetky krajiny, ktoré monitorujú svoju hranicu, monitorujú prostriedkom, ktorý štandardne sa vie držať na jednom mieste, všetci v civilizovaných krajinách, hlavne vrtuľník a ten je schopný monitorovať hranicu, prípadne sledovať tých, ktorí nelegálne prekročia hranicu. Lietadlo, ktoré má svoju rýchlosť, ktorú musí mať, aby mohlo letieť, nie je schopné vykonávať taký monitoring, ktorý by zabezpečil potreby Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Napriek tomu ho máme v plnej výbave aj s koženými sedačkami. Opäť zaparkované v hangári, nelietajúce a pochybujem, že niekedy lietať bude.

Čiže toto bola stručná história problémov, ktoré nám skonštatovala Európska hodnotiaca komisia k pripravenosti na Schengen. Nič sa nedá robiť, v tejto chvíli predovšetkým je pred nami sľub k občanom, ktorý znie, že máme byť pripravení na vstup do Schengenu a máme zrušiť hranice. Čiže nie je priestor na vyplakávanie, ale je priestor na to, aby sme začali a stihli za pol roka, za 6 mesiacov to, čo sme nestihli za 6 rokov.

Vláda už pred niekoľkými dňami (potlesk) schválila splnomocnenca vlády pre vstup do Schengenu, čo vlastne malo byť signálom aj vo vzťahu k ostatným krajinám, pretože na stretnutí vo Vilniuse sme boli naozaj na tieto otázky veľmi intenzívne pýtaní, na stretnutí v Bruseli, z ktorého sme priniesli podľa mňa príjemnú správu, ktorá súvisí s tým, že pôvodný termín vstupu do Schengenu bude do určitej miery dodržaný, je však, a to bolo od všetkých krajín, ktoré pôvodne boli proti, a po zložitých rokovaniach sa vyjadrili za, je však prioritná otázka bezpečnosti pre staré členské krajiny súvisiaca so zabezpečením východnej hranice nových pristupujúcich členských krajín. Situácia na slovenskej východnej hranici má najväčšie rezervy, keď to poviem diplomaticky, je však pravda, to treba tiež povedať pre objektivitu, slovenská východná hranica je najťažšou hranicou spomedzi všetkých nových členských krajín, ktoré pristupujú. Je pravda, že je veľmi krátka, má 98 km, ale náročnosť vydá za 1 000.

Čiže už signál toho, že vláda pristupuje k tomuto záväzku veľmi zodpovedne a vymenovala splnomocnenca, ktorý pripravil už pracovnú komisiu a bude mať rozhodovacie právomoci vo vzťahu k ostatným rezortom a bude môcť priamo komunikovať, bolo signálom, že sa k tomuto, k riešeniu tohto problému chceme postaviť veľmi zodpovedne. Dohodli sme sa s jednotlivými členskými krajinami na neformálnych kontrolných komisiách, ktoré budú k nám prúdiť od januára, a budú to zástupcovia členských krajín, ktoré už sú v schengenskom priestore, predovšetkým otázka bude smerovať k Nemecku a Rakúsku, nových členských krajín, ktoré v tých otázkach, ktoré my ešte nemáme zvládnuté, uspeli v rámci hodnotenia, budeme môcť nadobudnúť aj objektívny dojem, pretože tá správa, ktorá bola predložená, aj keď v mnohých prípadoch pomenúvala fakty pravdivo, myslím si, že neodráža reálny stav. Reálny stav, ktorý dnes je, pretože v mnohých prípadoch mnohé výčitky boli prekonané, ako som už povedal hlavne v oblasti Úradu na ochranu osobných údajov.

Otázka vybavenia hraníc, myslím si, že predovšetkým je to v oblasti automobilovej techniky, kde hlásenie, ktoré bolo podávané, z môjho pohľadu, zo strany zástupcov polície, nie úplne tiež zodpovedalo reálnemu stavu, lebo nie všetka technika, ktorá bola nakúpená, bola zlá. Povedal som, ktorá bola problematická, ale nie zase celkom všetka, pre povedanie objektivity. Urýchlene sa spracúval projekt, ktorý bol hodnotený, a ten, ktorý bol spracovaný v rámci fyzickej a technickej ochrany hraníc ako dobrý, je len dôležité, aby sme ho stihli do toho júna postaviť. Rokovanie v tejto chvíli je v záverečnej fáze, myslím si, že budeme mať priestor a čas na to, aby sme zvládli.

Otázku zmien v rámci riadenia hraníc - je už tím, ktorý rokuje s ministerstvom financií, aby sme aj túto otázku splnili. Problém je, že to sú také niektoré základné a jednoduché veci ako namaľovanie viacerých pásov pre Schengen, nonschengen, pre diplomatické vozidlá a podobne. To sú také tie hlavné veci, ktoré mohli byť urobené a mohli sme mať o problém menej, nestojí to žiadne zásadné desiatky miliónov korún, nemáme to.

To, čo je vlastne najväčší problém a to, čo bude najväčšia vlastne výzva, aby sme to zvládli, je práve bratislavské letisko, pretože tam bol vlastne nájdený asi najväčší počet nedostatkov a tam tá kritika bola asi najprísnejšia a je teda naozaj na nás, aby sme v spolupráci s ministerstvom dopravy túto otázku zvládli. Máme pripravených niekoľko návrhov tak, aby vzhľadom na skutočnosť, že nový terminál do júna určite nepostavíme, musíme vychádzať z budov, ktoré dnes máme k dispozícii a z tých predpisov, ktoré Schengenský kódex stanovuje, a verím, že sa nám podarí urobiť také prechodné riešenie, ktoré bude schengenskej hodnotiacej komisii v júni vyhovovať.

Osobitnú štruktúru, predovšetkým logistickú, ekonomickú sme v podstate už vykonali, s účinnosťou od 1. januára bude financovanie Úradu hraničnej a cudzineckej polície osobitné na ministerstve vnútra. Ja som hovoril prednedávnom aj o osobitnom začlenení ako samostatnú sekciu ministerstva vnútra, ale myslím si, že pôvodný variant, ktorý bol stanovený, je lepší, lebo je priamou súčasťou Policajného zboru, bude mať ale osobitnú štruktúru pod prezidentom Policajného zboru. Sú to policajti, majú byť súčasťou Policajného zboru a takým spôsobom aj budú fungovať.

Myslím, že to je z tých opatrení, ktoré máme pripravené, zhruba všetko. Rád by som povedal, že pravidelne na mesačnej báze sa budú stretávať nové členské krajiny, je na nás kladená mimoriadna zodpovednosť, pretože naším prístupom sme schopní ohroziť samotný vstup aj ostatných krajín, resp. rozdeliť ich, pretože napríklad Poľsko, ak v júni náhodou neprejdeme tým hodnotením, nielenže nie je schopné, ale ani nemôže za taký krátky čas vybudovať celú dlhú hranicu s naším územím, aby vyhovovala Schengenskému kódexu. To isté platí o Maďarsku. Česká republika tvrdí, že by to za určitých okolností zvládla, ale povedzme si na rovinu, zavretie schengenským spôsobom hranice s Čechmi by bola obrovská hanba pre celé Slovensko, a preto nemôže, a to tam zaznelo viackrát, nikdy nebola ani v Bruseli postavená tá kritika spôsobom, že by nás menovali, ale zaznela veta, ktorá je, myslím si, že dostatočne výstražná a ktorou sa musíme zaoberať, ktorá nás musí motivovať k tomu, aby sme vyriešenie celého problému zvládli, a to je, že nemôže byť 10 nových členských krajín rukojemníkom 98 kilometrovej hranice. A to je to, čo zaznelo, a to si myslím, že vypovedá naozaj za všetko. Treba povedať, že boli tam aj určité kuloárne fámy, ktoré hovorili o rôznych postupoch slovenskej polície, to sme, samozrejme, vyvracali, pretože to sú údaje, ktoré naozaj sa nezakladajú na pravde a my si uvedomujeme chyby, ktoré máme v rámci pripravenosti na Schengen, ale zase treba do toho vniesť aj dávku objektivity, že nie všetko je úplne, úplne čierne.

Toľko asi v krátkosti odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa. Nech sa páči. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pani poslankyne, či má doplňujúcu otázku.

Z. Kramplová, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Pán minister, mňa by ešte zaujímalo, aký bol celkový objem schengenských fondov pre Slovenskú republiku a na aké percento Slovenská republika tieto fondy vyčerpala, pretože práve tieto fondy boli na to, aby sa zrealizovali úpravy na letisku, na hranici a všetky tie technické úpravy, ktoré je nutné vykonať v súvislosti so vstupom do schengenskej zóny. Ďakujem.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Nuž, musím povedať, že nebudem vám vedieť povedať presné čísla, ale je pravda, že v mnohých prípadoch do celého procesu Schengenu nebolo zaradené len ministerstvo vnútra. Možno aj z toho vyplýva mnoho problémov, že ministerstvo vnútra sa muselo často koordinovať s ministerstvom dopravy, s ministerstvom financií, s ministerstvom zahraničných vecí a práve koordinácia medzi ministerstvom vnútra a dopravy nebola vždy ideálna. A tak treba povedať, že na letisku sa naozaj urobilo najmenej.

Naopak, ministerstvo vnútra pomerne významne čerpá zo Schengenského prechodného fondu, ktorý nie je klasickým európskym fondom, ale vyslovene reaguje na potreby našich hraníc. Celú fyzickú a technickú ochranu východnej hranice budeme mať, to je tá súťaž, o ktorej som hovoril, v hodnote necelej miliardy korún, bude hradená práve zo Schengenského prechodného fondu. Preto vlastne musí dôjsť aj k podpisu zmluvy do konca roka a také sú podmienky čerpania, čiže do konca roka príde k podpisu zmluvy, aby sme túto miliardu mohli čerpať.

Ďalej ministerstvo vnútra v uplynulých rokoch napríklad toto lietadielko, tie odstavené mercedesy a podobne čerpalo práve z týchto zdrojov, ale máme nákup napríklad aj prostriedkov, ktoré sú zimné snežné skútre, terénne štvorkolky pre policajtov a rôzne iné terénne dopravné mobilné prostriedky, pretože v tej časti severnej naozaj tá hranica je prístupná fyzicky, dokonca treba povedať, že to je také náročné prostredie, že inak ako pešo sa vlastne zvládnuť nedá, vrátane bola úvaha dokonca o využití jazdnej polície, ale hovorí sa všeobecne, že táto hranica je aj na koňa veľa, čiže naozaj bolo treba mimoriadne opatrenia robiť pri voľbe mobilných prostriedkov.

Ukazuje sa, že v rámci toho projektu majú byť policajné hliadky, samozrejme, omnoho bližšie rozostavené a z toho vyplýva aj ich mobilita, ktorú sa ministerstvo snažilo v uplynulých mesiacoch a rokoch zadovážiť týmito prostriedkami mobilnými. Tieto všetky boli hradené predovšetkým zo Schengenského prechodného fondu, a preto si myslím, že nie je tak ani problém v tom, či sme vyčerpali dostatočné percento alebo malé percento, skôr je otázka, že tento nákup nenadväzoval, najväčší nedostatok je v tom, že až dnes vlastne podpisujeme samotnú fyzickú a technickú ochranu hraníc. Tá súťaž sa nám vlečie od roku 2004 a keby sme ju mali uzavretú v roku 2004 alebo 2005, tak v tom prípade by sme dnes už boli v úplne inej situácii, pretože by sme prispôsobovali technické nastavenie hranice, to znamená, mobilné prostriedky, personál a rozostavenie jednotlivých hliadok už samotnému nastaveniu stožiarov, kamier, atď.

Hovorí sa o tom, že to sú hlasy, ktoré vlastne znejú od našich partnerov v rámci Európskej únie, že sme nakúpili techniku, v rámci napríklad infrakamier mala byť na 5 tisíc metrov, ale my sme kúpili na 500. Čiže ten obraz je mimoriadne zlý. Ja si myslím, že toto nie je pravda, ale preverujeme každú skutočnosť, ktorá nám bola daná vo Vilniuse, ktorá nám bola daná v Bruseli a do určitej miery je už teraz na nás, naozaj, to je pravda, že nevieme už v tejto chvíli plakať, lebo už sa ani nedá, nemáme čas na to, ale musíme začať tvrdo pracovať s tým, že každý mesiac budeme skladať účty našim partnerom v Európskej únii z toho, ako postup ide a vlastne v júni bude definitívne rozhodnutie, kedy sa povie, je, alebo nie je Slovensko pripravené a od júnového rozhodnutia závisí, či vstúpime do Schengenu na konci budúceho roku s tým, že verím, že aj ostatné technické veci tak, ako sa schválili v Bruseli, ktoré sa dotýkajú SIS, to znamená napojenia nových členských krajín na starý Schengenský informačný systém cestou portugalského návrhu. Ak toto všetko dobre dopadne, v tom prípade splníme sľub voči občanom, ktorý znie, aby od nového roku mohli bez obmedzenia hraníc chodiť k našim susedom alebo cestovať po celej Európe a stali sa tými klasickými občanmi prvej kategórie tak, ako sme to vždy chceli.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Vážené kolegyne, kolegovia, hodina otázok skončila. Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku na prepnutie technického a nahrávacieho systému. Po prestávke pokračujeme.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73).

Ďalším, kto sa písomne prihlásil do rozpravy, je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni... (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aj pán podpredseda vlády. Pani poslankyňa, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vyjadrím sa k dvom kapitolám, ktoré síce spolu úzko súvisia, ale ktoré vo včerajšom rebríčku priorít v rozbore pána poslanca Ivana Mikloša získali postavenie na opačných koncoch. Kapitola pôdohospodárstva ako jedna z top priorít, na strane druhej kapitola životného prostredia ako stroskotanec na konci peletónu, keď výdavky očistené od prostriedkov Európskej únie klesli v tomto rezorte o 316 mil., čo je pokles o 11 %. Je príznačné, že v predkladacej správe tejto kapitoly sa sucho konštatuje: "Rozpočet nezabezpečuje potreby rezortu v oblasti obligatórnych ani fakultatívnych výdavkov."

Najprv sa však vyjadrím ku kapitole Pôdohospodárstvo. Celkové výdavky rozpočtu tejto kapitoly na rok 2007 nie je možné objektívne porovnávať s rokom 2006, keďže prostriedky z nového programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013 sú rozpočtované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Dajú sa však celkom presne porovnať priame platby, ktoré narástli o 3,3 mld. korún, čo je 43,7 %.

Podľa predsedu vlády plný národný doplatok k priamym platbám je politickým symbolom toho, že vláda považuje poľnohospodárstvo za svoju prioritu. Napriek tomu, že minister financií, ktorý by tu mal sedieť a počúvať, čo si poslanci o rozpočte myslia, teda napriek tomu, že minister financií hovoril včera vo svojom úvodnom slove o vyváženej súhre, podľa môjho názoru vláda vyslala jasný signál, že nie vzdelané a na vysokej znalostnej a ekonomickej úrovni, ale agrárne Slovensko je vládnou prioritou.

Dovolím si to vysvetliť na analýze dôvodov a argumentov, prečo by malo byť poľnohospodárstvo prioritou.

Argumentom č. 1 je podľa vlády záporné saldo platobnej bilancie v zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami a surovinami, ktoré bolo v roku 2005 podľa zelenej správy mínus 21,4 mld. korún. Vláda chce dosiahnuť zníženie tohto záporného sadla, čo je, samozrejme, v poriadku, ale v poriadku nie je, že ho chce dosiahnuť nie rastom vývozu, ale zvyšovaním priamych platieb štátnej pomoci a sektorovo zameranej podpory, napríklad živočíšnej výroby. Toto nezaručí zvýšenie konkurencieschopnosti subjektov. Nalievanie peňazí nemotivuje k vyššej efektivite. Priame platby, to sú jednoducho hotové peniaze na účet pri splnení veľmi jednoduchých podmienok: vlastniť alebo užívať pôdu, udržiavať ju v dobrom stave, napríklad stačí pokosiť a podať žiadosť, ktorá prejde povinnými kontrolami. Všetky opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti sa majú podľa cieľa 4 programu 91 Podpora konkurencieschopnosti v roku 2007 prejaviť zvýšením vývozu, počúvajte dobre, o 3 %. Nazvať tento cieľ málo ambicióznym, to by bolo podcenením jeho ničotnosti. Posledný oficiálny známy rast vývozu za rok 2005 bol o 27 %.

Druhý argument, ktorý tak často zaznieva, potravinová bezpečnosť, sebestačnosť potravín, a ktoré sa hojne vyskytovali v príhovore pána prezidenta v utorok. Tieto pojmy, a povedzme si pravdu, sú skutočne pojmami z čias studenej vojny. Možno si ich páni zamenili s bezpečnosťou potravín, čo znamená bezpečnosť pre zdravie ľudí, ich zdravotnú nezávadnosť. V čase, keď asi štvrtina pôdy v Európskej únii vyprodukuje potraviny pre všetkých obyvateľov Únie, chcieť zabezpečiť sebestačnosť v potravinách môžu chcieť iba ľudia, a tu si dovolím citovať politického komentátora Petra Schutza, citujem, "ktorí zabudli hlavu na XIV. zjazde KSČ tak dôkladne, že nevidia zásadné fakty, ktorým ani Slovensko neujde", koniec citátu. V článku Absurdnosť dotácií v čísle 35 z roku 2005 týždenníka Týždeň je uvedený citát Frédérica Bastiata z 19. storočia, ktorý je hlboko aktuálny aj dnes, citujem: "Buď budú hranice prekračovať tovary alebo armády." Sebestačný chce byť ten, kto má alebo vidí všade nepriateľov, to však nie je náš problém - alebo?

Argument č. 3 pre vysoké priame platby: tvorba nových pracovných miest. Myslím si, že je nezmyslom tvoriť nové pracovné miesta umelým oživovaním výroby v odvetví, ktoré je však dlhodobo poznačené logickým poklesom podielu zamestnancov. Však v 19. storočí robilo v poľnohospodárstve možno viac ako 50 % zamestnancov. Iste sa nechceme dostať nazad. Mzdy v poľnohospodárstve sú dlhodobo pod úrovňou priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Utekajú z neho mladí ľudia, lebo nechcú byť závislí vo svojom pracovnom alebo podnikateľskom úspechu od peňažných dávok štátu. Pracovné miesta pre nekvalifikovaných a slabo kvalifikovaných ľudí je oveľa výhodnejšie a efektívnejšie podporovať v kombinácii investovania do nových technológií, diverzifikácie poľnohospodárskej činnosti spolu s medzitrhom práce a opatreniami pri mobilizácii pracovných síl tak, ako to navrhuje SDKÚ.

Argument č. 4: poľnohospodárstvo sa má stať aj významným prispievateľom k posilneniu energetickej bezpečnosti krajiny. Tu by som chcela poznamenať, škoda, že tu nie je pán poslanec Tibor Mikuš, ktorý dneska troška o tejto téme hovoril. Zdá sa mi, že troška zbytočne strašíme obyvateľstvo nejakou energetickou krízou, čo bude, keď bude. Myslím si, že je to neprimerané strašenie. Trh s energiou je plne liberalizovaný, sme súčasťou Európskej únie a Európska únia nespí, pripravuje si spoločnú stratégiu, aby teda energetická bezpečnosť nebola ohrozená. Iste viete, že trebárs Európska únia je súčasťou projektu ITER, ktorá pripravuje prvú elektráreň pre jadrovú fúziu. Ale opäť sa vrátim k téme.

V programe SDKÚ je podpora obnoviteľných zdrojov energie, alternatívnych zdrojov energie, jedným z pilierov politiky pre vidiek. Preto v tomto bode pri tomto argumente by sme v spoločnej debate určite našli riešenia, ktoré by sme vedeli podporiť.

Programová štruktúra rozpočtu kapitoly je rozpracovaná do piatich vecne vymedzených programov, na ktoré je určených 18 mld. korún. Ale ani v jednom z programov a podprogramov nie sú jasne vyčlenené financie na obnoviteľné zdroje energie. Tieto slová som v cieľoch jednotlivých podprogramov nenašla. Je pravda, že Európska komisia pripravuje na rok 2007 prehodnotenie podpory energetických plodín tak, aby ich mohli aplikovať aj nové členské krajiny, ktoré uplatňujú SAPS, teda k zmene ešte môže dôjsť. Ale ani v Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 až 2013 nie je medzi prioritami jednotlivých osí uvedená podpora obnoviteľných zdrojov. O akej významnosti obnoviteľných zdrojov sa teda hovorí, ak minister hospodárstva vyhlási, že ak Enel nepostaví 3. a 4. blok Jadrovej elektrárne v Mochovciach, tak si štát požičia a postaví ich sám.

Ukazuje sa, aká je dotačná politika márna. Napriek všetkým opatreniam totiž funguje trh. Ak je pšenice dostatok, jej svetová cena klesá a klesá i na Slovensku, i v Európskej únii bez ohľadu na výrobné náklady. Ak je jej málo ako v tomto roku, tak dotácie-nedotácie, predávajú farmári pšenicu za maximálnu možnú cenu, akú na trhu získajú. Cena ražnej múky napríklad 4 mesiace po zbere v mlynoch je už 13 korún, stále stúpa a raže je čoraz menej. Bude ktorýkoľvek roľník solidárny s tými, ktorí sa zbierajú a skladajú na dotácie a predá svoju cennú raž pod svetovú cenu tak, aby chlieb nezdražel? Nie, kolegovia, skutočne sme nenašli spoločný argument na to, aby sme také zvýšenie priamych platieb podporili.

Ako som už dnes povedala, uvedomujeme si, že kým je spoločná poľnohospodárska politika v Európskej únii v súčasnej forme, musíme poskytovať roľníkom dotácie. Rozdiel je v tom, aký je názor na výšku týchto dotácií v súvislosti s prioritami vlády a s prioritami rozpočtu. A tu sa naše priority značne líšia.

Čo sa týka kapitoly životného prostredia, ozaj iba pár poznámok. Veľmi sucho by sa dalo konštatovať, aký vládny program v oblasti životného prostredia, taký rozpočet. Taký nijaký. Prvý dojem z preštudovania návrhu rozpočtu tejto kapitoly bol, že sa vydajú asi 2 mld. korún, len aby tento rezort mohol existovať. Je to reštrikčný návrh a neumožňuje vo viacerých oblastiach plniť záväzky z Prístupovej zmluvy Slovenska do Európskej únie. Nie, nie, kolegovia, to nie sú slová opozičného politika, to je konštatovanie z prekladacej správy rezortu, teda v prenesenom zmysle slova je to aj názor pána ministra z vládnej koalície.

Ministerstvo životného prostredia upozornilo na riziká rozpočtu a vznieslo požiadavky v tomto zmysle: chýba 1,5 mld. na realizáciu protipovodňových opatrení, pokiaľ viem, je to priorita SMER-u; chýba 500 mil. na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a 300 mil. na monitoring vôd a majetkové ujmy. Ani jedna požiadavka nebola akceptovaná, naopak, ešte došlo k zníženiu rozpočtu tak, ako som uviedla v úvode.

Vo výbore sme sa poslanci koalície aj opozície zhodli na tom, že v prvom rade je potrebné hľadať vnútorné rezervy na ministerstve a prijali sme aj uznesenie, ktoré zaväzuje pána ministra predložiť audit efektívnosti nákladov a možných duplicít vo výdavkoch. Vo výbore tiež prešiel konsenzom návrh na zvýšenie rozpočtu o 200 mil. korún presunom z iných kapitol, ale gestorský výbor ho odmietol. Pokiaľ je mi známe, tak týchto 200 mil. je prioritou SNS, samozrejme, že niečo také nehmatateľné a nepopulárne, ako je životné prostredie, nemalo šancu na úspech a návrh v koalícii neprešiel.

Mám preto jeden procedurálny návrh k spoločnej správe. V časti C, teda presuny medzi kapitolami, bod 5 Zmeny v kapitole ministerstva životného prostredia a môj návrh je vybrať tento bod na osobitné hlasovanie.

Toľko k obidvom rozpočtovým kapitolám, ktoré nezískali našu dôveru a aj pre tieto kapitoly SDKÚ vládny návrh zákona o rozpočte nepodporí.

Ďakujem vám, kolegovia, za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ďalej v diskusii vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pán poslanec Berényi.

I. Farkas, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som charakterizoval návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

Na úvod by som sa zastavil pri kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ak neberieme do úvahy zdroje z rozpočtu Európskej únie, tak efektívne je rozpočet na fiškálny rok 2007 v tejto kapitole nižší ako v roku 2006. Čo sa týka rozvoja dopravy, vítame prípravu a výstavu diaľnic a rýchlostných ciest zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete a siete rýchlostných ciest. Vítame skutočnosť, že sa posilňuje význam rýchlostných komunikácií R 1 a R 2, že sa urýchli ich výstavba. Ako jeden z problémov vnímame fakt, že južne od línie Trnava - Nitra - Zvolen, na juh od vedenia rýchlostnej komunikácie R 1, čo je značná časť územia Slovenskej republiky, vláda neplánuje žiadne aktivity, ktoré by sa týkali prípravy výstavby rýchlostných komunikácií. Napriek tomu, že južná rýchlostná komunikácia R 7 na trase Bratislava - Nové Zámky - Lučenec bola zahrnutá do návrhu Národného referenčného rámca, schváleného predchádzajúcou vládou, to znamená, že bezmála 1/4 územia Slovenskej republiky bude naďalej bez diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie. Toto územie republiky vláda odsudzuje na stagnáciu, chová sa k tomuto územiu macošsky. Pritom tu žije viac ako 1 mil. obyvateľov slovenskej národnosti. Na Slovensku sa diaľnice a rýchlostné komunikácie doteraz budovali v smere západ - východ. Bolo by žiaduce, aby sa vybudovala rýchlostná komunikácia európskeho významu v smere sever - juh niekde v oblasti rozhrania západného a stredného Slovenska, ktorá by spojila slovensko-poľskú hranicu so slovensko-maďarskou hranicou a zároveň by bola súčasťou transeurópskeho ťahu od Pobaltia až po Jadran.

Vláda zastavila privatizáciu letiska v Bratislave. Či to bolo rozumné rozhodnutie, alebo nie, to ukáže budúcnosť. Každopádne vláda zastavenie privatizácie bratislavského letiska zdôvodňovala okrem iných dôvodov aj tým, že na modernizáciu a rozšírenie letiska sa nájdu zdroje na Slovensku, že vláda zabezpečí rozšírenie a prestavbu letiska zo štátneho rozpočtu. Čuduj sa svete, návrh rozpočtu kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na roky 2007 až 2009 neráta s touto veľmi potrebnou investíciou, neobsahuje tento vládny sľub.

Pán prezident republiky včera vytýčil jeden z dvoch strategických cieľov Slovenska - vytvoriť vhodné podmienky pre znalostnú ekonomiku. Vyzýval tým na významné skvalitnenie procesu výučby, na skvalitnenie školstva ako celku. Napriek tomu Národná rada včera schválila novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej výrazným spôsobom zúžila okruh využitia dvojpercentnej daňovej asignácie. Je zaujímavé pritom, že touto novelou zákona nebude možné daňovú asignáciu použiť medzi iným práve na účel vzdelávania. Nie je to náhodou protiklad?

Čo sa týka väzby rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 na mestá a obce, resp. na samosprávne kraje, je potešiteľné, že vláda v poslednom okamihu zvýšila kapitolu ministerstva školstva, zvýšila výdavky na regionálne školstvo. Myslím si však, že to zvýšenie malo byť výraznejšie. Nie je pritom doriešený spôsob financovania neštátnych subjektov tak, aby nemal negatívny dosah na rozpočty obcí a miest. Keď sa verejné školstvo, základné školy a materské školy delimitovali v roku 2002 na obce a mestá, stredné školy na samosprávne kraje, vláda zanechala dlh vo forme neusporiadaného majetku presunutého na obce, resp. na samosprávne kraje. Tento dlh je vyčíslený vo výške 400 mil. korún. V návrhu rozpočtu sa pritom neobjavila ani jedna koruna.

Na konci dovoľte, aby som sa vyjadril k problematike, ktorá priamo nesúvisí so štátnym rozpočtom, má ale značný vplyv na rozpočty miest a obcí, teda na rozpočet verejnej správy. Ide o nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Keď sme v roku 2004 schvaľovali zákony fiškálnej decentralizácie, vláda si vtedy dala záväzok, že rozdelenie výnosu dane z príjmov územnej samospráve sa uzákoní do dvoch rokov. Do dvoch rokov sa vychytajú všetky chyby nariadenia vlády, urobí sa korekcia koeficientov, ak je to nevyhnutné, a potom sa rozdelenie výnosu dane z príjmov uzákoní. Nedošlo k tomu, ba vláda prijala zmenu tohto nariadenia vlády. Táto zmena bola nepríjemná pre 1 612 obcí, ktoré ležia v nadmorskej výške do 277 metrov. Nie je problém v tom, že posilnením významu koeficientu nadmorskej výšky vláda pridala vyššie položeným obciam 824 mil. korún. Problém je v tom, že tak učinila na úkor nižšie položených obcí, na úkor obcí s nadmorskou výškou do 277 metrov. Citeľne tých ukrátila príjmy miest napríklad ako Bratislava, Košice, Nitra, Dubnica nad Váhom, Žiar nad Hronom, Partizánske, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Trnava alebo Senica bez nároku na úplnosť. Pritom sa vláda uzniesla na zmene nariadenia bez pripomienok Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska.

Preto vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby podľa pôvodného zámeru postúpila princíp rozdeľovania výnosu dane z príjmov územnej samospráve do Národnej rady Slovenskej republiky, aby táto dôležitá norma získala zákonný rámec, aby bolo možné pripomienkovať tento proces či už zo strany odbornej verejnosti, zo strany primátorov a starostov a koniec koncov poslancami v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciami na vystúpenie pána poslanca Farkasa s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec József Berényi a pripraví sa pán poslanec Fronc.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci prítomní a tí, ktorí sledujú môj príhovor v poslaneckých kanceláriách, vážený pán minister, ministri (reakcia z pléna), alebo v reštauráciách, chcel by som hovoriť jednak o pomerne malej sume prerokovaného návrhu štátneho rozpočtu v prvej časti môjho príhovoru a v druhej časti by som chcel hovoriť vo všeobecnosti o predkladanom návrhu a trošku reagovať aj na odznenú debatu o štátnom rozpočte na rok 2007.

Tá malá suma sa týka rozvojovej pomoci v rámci kapitoly ministerstva zahraničných vecí. Vystupujem k tejto téme aj z toho dôvodu, lebo v slovenskom parlamente sa doteraz veľmi nerokovalo a nehovorilo o tejto politike napriek tomu, že vo vyspelých európskych krajinách sa hovorí veľa o rozvojovej pomoci. Majú na to zriadené samostatné ministerstvá s veľkým rozpočtom, o ktorých poslanci rokujú dlho, debatujú o výške rozvojovej pomoci, o tom, ako prerozdeľovať tie prostriedky a kam nasmerovať tie prostriedky.

Hneď na úvod treba povedať, že, samozrejme, Slovensko zatiaľ nedisponuje ešte takými prostriedkami, aby sme mohli podobným spôsobom podporovať tretí svet, ale už sa to začína rozbiehať aj u nás. Keďže som bol za tento program zodpovedný za minulé obdobie, dovoľte mi povedať, že som mal veľa stretnutí s občanmi o tejto téme a sú ochotní podporovať rozvojový svet, ale spýtajú sa na to, že akým spôsobom sú využité peniaze. Ale stretol som sa aj s takými otázkami, že načo podporujeme rozvojový svet, keď máme takého obrovské výzvy v oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva a školstva. Treba na tieto otázky odpovedať jednak s tým, že zaväzujú nás k tomu medzinárodné záväzky, aby sme podporovali tretí svet, najmä v rámci OSN, OECD a EÚ. Je to aj naša morálna povinnosť, ale nielen, je to aj veľmi pragmatická politika preventívnej migračnej politiky.

Veď úprimne povedané a trošku politicky nekorektne, je stále lepšie podporovať štáty západného Balkánu, podporovať ich hospodárky rozvoj alebo mierové riešenia spolunažívania národnosti v tomto regióne, ako riešiť migráciu z týchto krajín v prípade nechceného vojenského konfliktu, ako sme boli toho svedkami v 90. rokoch. Ale je to rozvojová pomoc voči týmto krajinám aj vo vybudovaní potenciálnych spojeneckých väzieb na medzinárodnej scéne, veď aj tieto štáty sa stanú skôr či neskôr štátmi Európske únie. A zároveň z tohto fondu sme podporovali aj alebo sme reagovali na medzinárodné požiadavky podpory rekonštrukčných prác v juhovýchodnej Ázii po prílevovej vlne pred dvoma rokmi.

Rozvojová pomoc na Slovensku sa skladá vo viacerých častiach napríklad z bilaterálneho programu pomoci, z členských príspevkov do medzinárodných organizácií, ale aj z odpustenia dlhov. Aj keď v súčasnosti, a je to aj v štátnom rozpočte, Slovenská republika vykazuje nárast vládnych výdavkov na rozvojovú pomoc, treba zdôrazniť, že je to práve kvôli vlaňajšiemu odpusteniu dlhov pre Sudán a Afganistan a nie z dôvodu nárastu bilaterálnej pomoci v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006.

Keďže ani týmto prírastkom s odpustením dlhov nesplníme cieľ Európskej únie postupne dosiahnuť podiel rozvojovej pomoci v nových členských krajinách v roku 2010 na úrovni 0,17 % z HDP, je to momentálne 0,13 HDP, navrhujeme, tri poslanecké kluby opozície, aby bilaterálna pomoc Slovenskej republiky bola zvýšená o cca 71 mil. Sk.

Je dôležité poznamenať, že prostriedky tejto bilaterálnej pomoci sú využité výlučne tými mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi zaregistrovanými v Slovenskej republike, ktorí sú aktívni v rozvojovom svete, najmä v štátoch západného Balkánu, Ukrajiny, Bieloruska a tak ďalej. To znamená, že prostredníctvom bilaterálneho programu podpory rozvojových krajín zároveň napomáhame slovenským mimovládnych organizáciám a podnikateľom činným mimo hraníc Slovenskej republiky.

Náš návrh obsahuje presun z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy na valorizáciu platov v štátnej správe z dôvodu, že vláda Slovenskej republiky mieni zaviesť 20-percentné zníženie počtu pracovníkov v štátnej správe. Navrhnutá príslušná kapitola VPS však túto zmenu neodzrkadľuje, práve naopak, počíta s valorizáciou platov popri súčasnom počte pracovníkov.

V druhej časti, ako som to hovoril, dovoľte, aby som sa vyjadril vo všeobecnosti k predkladanému návrhu. Chcel by som začať tým, že pre mňa sa včera večer predsa niečo stalo, keď som počul vystúpiť pána poslanca Ivana Miloša k štátnemu rozpočtu, pretože povedal veľmi závažné veci a jeho tvrdenia boli podložené číslami, súvislosťami, s určitou konštrukciou a poukázaním na vnútornú filozofiu tohto rozpočtu. On vlastne hovoril, že síce sú podporované dôležité časti v štátnom rozpočte, ale neadekvátne sú podporované práve tie časti, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného ekonomického rozvoja Slovenskej republiky. Počuli sme, že je tam menej peňazí, než by bolo vhodné na podporu vzdelanostnej ekonomiky, znalostnej ekonomiky, a je tam menšia podpora výstavby diaľnic, než by momentálna ekonomika nám to dovolila. Na druhej strane sme počuli, že kde je nárast. A nárast je práve v rezerve predsedu vlády a v poľnohospodárstve. Nie je to žiadne tajomstvo, že určite rezerva vlády alebo nárast tejto položky nebude dôvodom trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a, bohužiaľ, musím povedať, že pravdepodobne v blízkej budúcnosti nebude to ani poľnohospodárstvo.

Vieme veľmi dobre, a to nemôže popierať ani opozícia, že zaznamenáme prudký pokles nezamestnanosti v tejto krajine. A je to aj vďaka tomu, že sa nám podarilo prilákať zahraničných investorov. Nepopierateľne však medzi tými investormi sú takí, ktorí prišli jedine preto, aká je úroveň súčasných miezd na Slovensku, to znamená, že ak bude nárast miezd, títo investori môžu aj odísť a je to veľmi závažný argument k tomu, aby sme začali budovať alternatívnu ekonomiku, aby sme začali riešiť tento problém teraz už v štátnom rozpočte 2007, aby sme začali s prípravou na tie časy, povedzme 5 až 7 rokov odteraz, alebo 10 rokov, keď začínajú určití investori odchádzať zo Slovenska. A príprava sa má začať práve podporou znalostnej ekonomiky, vedy a výskumu. To, čo sa dá popierať práve tomuto štátnemu rozpočtu, je to, že rieši síce problémy dneška, v súčasnosti nepopierateľné, sú tam riešenia, dá sa o nich diskutovať, či sú dobré riešenia, alebo zlé, ale sú riešenia ohľadom súčasných problémov, ale je veľký otáznik nad tým, či tento štátny rozpočet už mieni riešiť aj problémy budúcnosti.

Táto vládna koalícia, súčasná vládna koalícia je nepopierateľne vo veľmi dobrej situácii. Veď nikdy doteraz takéto vnútorné príjmy neboli k dispozícii ako súčasné príjmy v štátnom rozpočte a nikdy doteraz Európska únia neplánovala napomôcť k rozvoju východoeurópskym krajinám ako práve teraz. Práve preto sa pýtame na to, že skutočne by nebolo vhodnejšie v tomto štátnom rozpočte nájsť iné priority, ako sú v súčasnosti. Či v skutočnosti stačí uspokojiť tie najhlasnejšie a najsilnejšie sociálne skupiny alebo lobistické skupiny alebo či by sa nedali nájsť peniaze aj na dôležitejšie priority.

Ja ako občan tohto štátu by som očakával na prejav pána poslanca Mikloša reakciu možno od prítomných ministrov vlády Slovenskej republiky. Nestalo sa to tak, a neviem prečo, doteraz. Keď bude, tak som veľmi rád, pán minister, lebo čakám, aby s podobnou filozofiou, resp. číslami poukázali na to, že pán Mikloš sa mýlil alebo my opozícia sa mýlime. Dúfam, že to tak, ale nemyslím si, doteraz, že je to tak. Ale čakám, samozrejme, na váš príhovor, pán minister financií.

Ale počuli sme reakcie od opozičných poslancov a väčšinou to neboli reakcie na slová pána poslanca alebo na slová opozičných, ale skôr to bola kritika na predošlé obdobie. Skôr to bola kritika na to, čo sa nám podarilo alebo nepodarilo za posledné roky vládnutia. Chcel by som vás upozorniť, páni poslanci z koalície, že s kritikou Dzurindovej vlády sa dalo vyhrať voľby v roku 2006, ale pravdepodobne s touto kritikou sa nedá vyhrať voľby už v roku 2010, ale dá sa vyhrať voľby s takým štátnym rozpočtom, ktorý nám umožní práve trvalo udržateľný rozvoj nabehnúť v Slovenskej republike. Zdá sa mi, že tento štátny rozpočet nám dáva šancu, opozícii.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)