A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciami na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto.

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

M. Fronc, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, štyri roky som vo výbore pre vzdelanie, školstvo, mládež a vedu predkladal návrh štátneho rozpočtu pre školstvo, vedu, výskum, šport a mládež. Štyri roky som pritom od vás, ktorí dnes sedíte vo vláde a mali by ste tu sedieť aj teraz v tejto sále, počúval, že pravicová vláda nedáva z hrubého domáceho produktu na školstvo dostatočne. "Veď len na regionálne školstvo by malo byť 5 % z hrubého domáceho produktu", citujem vtedajšieho poslanca SMER-u, dnes vicepremiéra pre znalostnú ekonomiku, pána Čaploviča. No a viete, koľko chce dať táto vláda na regionálne školstvo? 1,89 % z hrubého domáceho produktu. 1,89 % z hrubého domáceho produktu je od 5 % dosť ďaleko. A navyše je to pod úrovňou toho, čo dávala predchádzajúca pravicová vláda. A sú tu aj iné ukazovatele vo vysokom školstve, vo vede, ku ktorým sa ešte dostanem. Ak by si školstvo malo udržať tú úroveň financovania, aká je v tomto roku, potom by ste museli, vážená vláda, predložiť rozpočet pre školstvo o 4,5 mld. vyšší.

Dámy a páni, štyri roky teda som v školskom výbore predstavoval rozpočet, ktorý sa pre školy, učiteľov a pre naše deti zvyšoval. Prvý rok sme regionálne školy oddlžili takmer miliardou a potom sme zaviedli vo financovaní poriadok. Reformu, ktorá už tri roky funguje k spokojnosti škôl aj samospráv. Veď ZMOS žiadal, aby sa podobné pravidlá zaviedli aj do iných oblastí. Vysoké školy sme každoročne zvyšovali približne o miliardu, regionálne napríklad pred dvoma rokmi o takmer 1,6 mld. a na tento rok sme im vyčlenili o takmer 2 mld. viac. Nové pravidlá sme takisto zaviedli pre financovanie vedy. A vždy sme mohli pokojne predstúpiť tu pred poslancov a pred poslancov školského výboru a povedať podľa môjho presvedčenia dobrú správu, že na školstvo ide viac, lebo sme to vybojovali v koalícii a tie boje boli ťažké, ale ten výsledok stál za to. Mohli sme zvyšovať platy už tento rok a konečne sa dostali na úroveň priemernej mzdy.

Pán minister financií, vy ste vo svojom prejave povedali, že na budúci rok dosiahnu priemernú mzdu platy učiteľov. Bol by som rád, keby ste hovorili presne, pretože naša vláda postupným zvyšovaním dosiahla, že tohto roku sú na úrovni priemernej mzdy, a vy tým svojím návrhom len udržíte tento stav. Ale bude to na úkor toho, pán minister, že rozvoj regionálneho školstva miesto 800 mil. korún dostane 30 mil. Tak to bolo v návrhu štátneho rozpočtu. Ale postupne sme v minulosti aj rekonštruovali, vybavili sme školy výpočtovou technikou, internetom, zaviedli sme sociálne štipendiá pre všetkých žiakov a študentov a motivačné pre vysokoškolákov. Ja viem a priznám, že dalo sa urobiť ešte viac. Tento rok nám prišiel na výbor predstaviť rozpočet pán minister školstva Mikolaj a podľa mňa smutne skonštatoval, že rozpočet je úsporný a že školy si budú musieť hľadať zdroje inde.

Dámy a páni, školstvo si musí utiahnuť opasky a hľadať si zdroje inde. Taký je odkaz vašej vlády našim deťom, rodičom a učiteľom. Zrejme sa už podľa tejto vlády učitelia asi majú tak dobre, že im stačí platy len valorizovať a dorovnávať na úroveň priemernej mzdy, kam sa dostali vďaka opatreniam, ktoré sme za 4 roky my uskutočnili. Ja viem, že budete po tomto mojom vystúpení hovoriť a sľubovať, že sa veľa vecí bude financovať z eurofondov, no len musíte povedať k tomu nielen to a, ale aj b, c a d. Najskôr si tie projekty budú musieť učitelia a školy začať vymýšľať, budú ich musieť pripraviť tak, aby prešli. Podľa toho, aké problémy má posledné mesiace nielen rezort školstva v čerpaní peňazí z eurofondov, to bude náročné, ale dobre.

Čo však považujem za oveľa zásadnejšie a žiadam váženú vládnu koalíciu, aby nezavádzala školy, médiá a verejnosť s eurofondmi a nerobila z nich dojnú kravu. O chvíľu sa môže stať, že nám poviete, že aj zdravotníctvo pôjde z eurofondov, kultúra a tak ďalej. Uvedomte si, že eurofondy budeme čerpať do roku 2013 a dúfam, verím naozaj, že z nich tie školy dostanú čo najviac, aby sa uskutočnila naštartovaná modernizácia, zatepľovanie, rekonštrukcie. Ale čo potom ďalej, keď prestaneme dostávať z Európskej únie, ale budeme musieť platiť my? Zrazu zistíme, že na školstvo idú z rozpočtu nie 5, 4, ale možno len 2 % v globále. A potom bude treba zvýšiť rozpočet rezortu školstva nie o niekoľko miliárd, ale minimálne o niekoľko desiatok miliárd medziročne. A okrem toho výpočtová technika a nové technologické pomôcky sa vyvíjali nesmiernou rýchlosťou a to treba takisto financovať. Ak trváte na tom, že školstvo sa bude dofinancovávať najmä z eurofondov, pripravujete pre ďalšiu vládu, a možno v nej budete aj vy, časovanú bombu, lebo zrazu po roku 2013 nebude mať z čoho sa kryť potreba školstva.

Pokiaľ ide o rozpočet školstva, musím povedať, že také smutné konštatovanie, aké nám tlmočil pán minister školstva Mikolaj, som roky nepočul.

Vážené dámy, vážení páni, môj kolega pán poslanec Brocka povedal, že sme v prípade rozpočtu čakali horšie. Ja musím povedať, že po predvolebných sľuboch som takéto podceňovanie financovania našich detí a našej budúcnosti si nepredstavoval ani v najhoršom sne. Rozpočet pre regionálne školy, pre vysoké školy, vedu a výskum je najhorší za posledné roky a tento stav už nezlepší ani to, že sme v našom školskom výbore tento rozpočet zvýšili o 2 mld., a celkom iste ani to, že napokon výbor pre financie túto sumu znížil o viac než polovicu. Ja som povedal, že kým pravicová vláda urobila vo financovaní jeden veľký krok vpred, vaša vláda robí dva kroky vzad. Chvalabohu, pán minister Počiatek, že ste našli napokon dodatočne miliardy, a tak dúfam, že pôjde pre naše školy aspoň tých 920 mil. korún navyše. Ale nebyť kriku opozície, nájdu sa pre školstvo?

Vypočul som si už mnohé argumenty, ktoré počas rozpravy odzneli, zazneli aj čísla, pomer z hrubého domáceho produktu, tie, ktoré spomínal pán poslanec Devínsky, tie sú, panie poslankyne a páni poslanci, presné a nebudem ich opakovať. To, čo považujem za vážne, je fakt, že zvýšenie je oproti minulým rokom neporovnateľne nižšie a vo vede ide dokonca do mínusu. V uplynulých rokoch sme totiž výdavky do školstva zvyšovali, a ako som už zdôraznil, vy idete opačným smerom a nebudem teraz teda hovoriť o podiele v percentách z hrubého domáceho produktu, použijem zrozumiteľnejšie údaje, priamo čísla.

- Regionálne školstvo. Rok 2005 sme dali 1 555 mil. navyše medziročne, rok 2006 takmer 2 mld., váš návrh v štátnom rozpočte na rok 2007 711 mil.

- Veda podľa nových pravidiel od minulého roka, takže rok 2006 1,4 mld. navyše, váš návrh 558 mil. dolu. A to má byť podpora znalostnej ekonomiky a inovácií?

- Vysoké školy: rok 2004 1,1 mld. navyše, rok 2005 takmer 1 mld. navyše, rok 2006 1 150 mil. navyše, váš návrh 516 mil.

To, prosím, je najhorší nárast nie za posledné roky, za posledných 6 rokov pre vysoké školy. Myslím si, že to bude tak stačiť akurát na valorizáciu platov, a neviem, odkiaľ zoberie pán minister finančné prostriedky na sociálne a motivačné štipendiá, a preto sa ani nečudujem, keď som začul, že uvažuje o zrušení motivačných štipendií. Ale už kroky tejto vlády voči školstvu boli pre mňa šokujúce. Po predvolebných sľuboch, že školstvo bude priorita, prišla sprcha. Krátko po nástupe zobrala vláda školstvu takmer 400 mil. korún. Takže vlastne uťahovanie opaskov sa začalo už tohto roku.

Ja mám návrh riešenia a prosím vládnu koalíciu, aby podporila návrh, ktorý vlastne podporujú všetky strany opozície, a zvýšila rozpočet školstva tak, ako to prešlo vo výbore pre školstvo, a budem menovať tie body, ktoré pokladám za veľmi dôležité, aspoň bod A.1 a A.2, to je podpora vedy o 180 mil. cez rezort a 45 mil. cez Slovenskú akadémiu vied. Bod A.3 regionálne školstvo, ide o zvýšenie prostriedkov o 100 mil. na havárie. Bod C.2 je presun na regionálne školstvo v objeme 1,2 mld. korún a ide o vážne veci, o informatizáciu, o projekt Infovek, o výučbu jazykov a o ďalšie rozvojové programy. A takisto bod C.1, presun na vysoké školy 600 mil., to znamená, aby sme udržali aspoň tú úroveň medziročného rastu na vysokých školách o 1 mld.

Ale predsa, keby to neprešlo, tak mám aspoň taký drobný záchranný pozmeňujúci návrh, ktorý teraz si dovolím ctenej poslaneckej snemovni prečítať.

V kapitole ministerstva školstva zvýšiť výdavky v programe 077 o 150 mil. korún presunom z kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a tieto účelovo určiť na sociálne a motivačné štipendiá.

Odôvodnenie: Vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu sa prostriedky na program 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl zvyšujú nedostatočne a tento program zaznamenáva výrazný pokles výdavkov štátneho rozpočtu vyjadrený ako podiel z hrubého domáceho produktu oproti roku 2006. Návrh má zabezpečiť finančné prostriedky na sociálnu podporu vysokoškolských študentov v kapitole ministerstva školstva.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, skončil som. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými sa prihlásila len jedna pani poslankyňa, pardon, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani Nachtmannová a pán Ivančo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja som myslela, že nebudem reagovať, veď sme si už na výbore vyrozprávali tie čísla. Ale ešte musím predsa len reagovať na platy učiteľov. Zaznelo tu, že už predchádzajúca vláda dosiahla, že platy učiteľov v regionálnom školstve sú na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Keby som tu mala tarifnú tabuľku platov, môžeme si to odprezentovať, či to tak je. Nie je to vôbec pravda. Medzi nami je množstvo učiteľov, sú tu aj učitelia z regionálneho školstva a garantujem, že takéto platy ľudia na školách nemajú. Čiže ten záväzok, že v roku 2007 sa platy pedagogických zamestnancov dotiahnu na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, je cieľ, ktorý zatiaľ dosiahnutý nebol.

A k vysokým školám, k platom na vysokých školách. Ja mám pri sebe štruktúru vývoja platov na vysokých školách, mám tu materiály zo Štatistickej ročenky, musíme sa pozrieť na to, ako sa metodika veľakrát používa. Veľakrát je priemerný plat na vysokých školách vypočítaný tak, že sa berie suma, ktorá sa dáva na vysoké školy na platy, a delí sa počtom učiteľov. A mnohí vysokoškolskí učitelia pôsobia na viacerých školách. Samozrejme, sa to potom odrazí na kvalite. Takže keby som povedala na Ekonomickej univerzite, že profesori majú v priemere 34 118 korún, a to je z minulého roku, teraz je vyššie, tak asi by som mnou nesúhlasili, rovnako docenti. Už sme sa viackrát o tom bavili.

Takže nesúhlasím s tým, čo tu zaznelo. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Na rozdiel od mojej predchádzajúcej rečníčky ja súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Fronc. Dokonca, pani poslankyňa, musím povedať, že dnes na stránke Štatistického úradu vyšli aktuálne údaje týkajúce sa príjmov aj v rezorte školstva. Ale nie o tom hlavne som chcel hovoriť, pretože, samozrejme, ako učiteľ oceňujem aj snahu terajšej vlády upravovať platy.

Podľa mňa však rozpočet školstva je zlý v inom a to je v tom, že ide všetko do spotreby. Keď si zoberiete tabuľku na strane 31 navrhovaného rozpočtu, tak zistíme, že v položkách učebnice je pokles o 40 mil., v položke Infovek je to pokles o polovicu, z 362 mil., čo bolo v roku 2006, na 182 mil. v roku 2007. Keď si zoberiete položku učebné a kompenzačné položky, je tam nula. Keď si zoberiete položku súťaže žiakov, je to pokles o 20 mil. Keď si zoberiete položku rozvojové projekty, je to pokles o 780 mil.

Ešte raz, vážená vláda, toto je rozvojový rozpočet ministerstva školstva? Toto je rozpočet, ktorý má len udržať spotrebu a uchlácholiť učiteľov. Nič iné. Bude to rozpočet, ktorý prinesie len problémy slovenským školám.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ivančo, ja som vám nezobrala slovo, ale podľa rokovacieho poriadku vy máte reagovať na vystúpenie rečníka, nie na toho, kto vystupoval s faktickými poznámkami.

Takže teraz má možnosť reagovať pán rečník, pán poslanec Fronc, ak chce teda reagovať na tých, ktorí vystupovali s faktickými poznámkami.

M. Fronc, poslanec: Áno. Ďakujem pekne. Tak ja to zopakujem, pani poslankyňa Nachtmannová, treba si pozrieť oficiálne údaje, čo sa týka platov, a ešte nie je koniec roka, čo sa týka učiteľov. Nad priemerným platom vysokoškolákov - no asi si budeme musieť povedať, čo to znamená priemerný plat, lebo ak vyťahujete konkrétny príklad, to nie je priemerný plat. A vlani boli vysoké školy, kde profesori mali priemerný plat 42 000 Sk. Za vysoké školy ja v tomto smere nehorujem, ja horujem pre peniaze na vysoké školy z iného dôvodu, aby sa mohli rozvíjať, aby sme mohli podporovať študentov. A horujem za peniaze pre regionálne školstvo. Áno, pretože tam nemôžeme zostať, tak ako to zaznelo, len na tom, že dokážeme valorizovať platy a udržať ich na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. To je tých 1 500 korún a to je tých 800 mil., ktoré všetky odišli z rozvoja v návrhu štátneho rozpočtu na prakticky pokrytie normatívov. Tam je ten hlavný problém.

A ja napriek všetkému, čo som tu povedal, že som veľmi nespokojný s tým, ako je navrhnutý rozpočet, a pokladám ho za najhorší, oceňujem, i keď to je na základe kriku opozície, že predsa sa len vo výbore pre financovanie rozhodli aspoň tých 920 mil. pridať. A som veľmi smutný, a to musím tu povedať, pani poslankyňa, že vo výbore školstva, ste ani jeden návrh na zvýšenie rozpočtu školstva nie že nepodporili, ale proti všetkým ako koalícia ste hlasovali. To sa ešte nikdy vo výbore školstva nestalo a zachraňoval nás výbor pre financie.

Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská a pripraví sa ako ďalší vystupujúci pán poslanec Dušan Jarjabek.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja sa vo svojom vystúpení dotknem troch tém, ktoré sa týkajú kapitoly ministerstva spravodlivosti, ale nielen kapitoly ministerstva spravodlivosti, ale aj justície vôbec. Najskôr sa dotknem, možno netradične, nie príloh zákona o štátnom rozpočte, ale samotného zákona o štátnom rozpočte, konkrétne splnomocnenia pre vládu robiť v priebehu roka rozpočtové opatrenia, potom kapitoly Najvyššieho súdu a v závere kapitoly ministerstva spravodlivosti.

Pokiaľ ide o tú prvú tému, ktorú by som chcela načať, podávam týmto pozmeňujúci návrh, ako som povedala, netradične k samotnému zákonu a nie k prílohám, a to navrhujem § 2 doplniť odsekom 3, ktorý znie: "(3) Úpravy podľa odseku 1 v kapitole Kancelárie Národnej rady, Kancelárie prezidenta, Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu nemožno vykonať bez súhlasu správcu kapitoly."

Vysvetlím, prečo dávam tento pozmeňujúci návrh a v čom spočíva podstata tohto pozmeňujúceho návrhu. Paragraf 2 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte štandardne a každoročne splnomocňuje vládu robiť v priebehu roka rozpočtové opatrenia do určitého rozsahu, čo je pre mňa prirodzené a logické ustanovenie, ktoré umožňuje vláde operatívne riešiť problémy. Domnievam sa však, že toto splnomocnenie pre vládu by sa malo dotýkať len tých orgánov a tých kapitol, ktoré sú súčasťou výkonnej moci a spadajú pod pôsobnosť vlády, nemalo by sa dotýkať iných mocí, to znamená moci súdnej a moci zákonodarnej. Pokiaľ vláda cíti potrebu bez súhlasu správcov kapitol iných mocí zasiahnuť do ich rozpočtu, mala by s tým predstúpiť pred parlament.

Ako som spomenula, je to ustanovenie, ktoré každoročne bolo v zákone o štátnom rozpočte v rovnakom znení schvaľované. Musím však povedať, že vláda pracovala s týmto ustanovením v zásade doteraz bezproblémovo. Inšpiráciou pre mňa podať tento pozmeňujúci návrh je to, že vláda Slovenskej republiky tento rok, konkrétne 6. októbra, nad rámec spoločného krátenia, ktoré sa týkalo všetkých rozpočtových kapitol, veľmi neštandardným spôsobom zobrala z kapitoly Najvyššieho súdu 20 mil. investičných prostriedkov v prospech kapitoly ministerstva spravodlivosti. Podľa mňa to svedčí možno o kultúre využívania tohto splnomocňujúceho ustanovenia a podľa mojej mienky, pokiaľ nie je dostatok kultúry, ako pracovať s takýmto splnomocňujúcim ustanovením, tak potom treba zákonnú úpravu takú, aby takého zásahy do kapitol iných mocí bez komunikácie so správcom danej kapitoly neboli možné. Tuto by som odovzdala môj prvý pozmeňujúci návrh.

V druhom by som sa chcela dotknúť rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu. Veľmi krátko. Vystúpil tu predseda Najvyššieho súdu, formuloval svoje požiadavky alebo potreby Najvyššieho súdu, ktoré v zásade nie sú veľmi vysoké oproti návrhu rozpočtu. Ide zhruba o 53 mil., ktoré obsahujú tých 20 mil. investičných prostriedkov, kapitálových prostriedkov, ktoré vláda tento rok 6. októbra svojím uznesením Najvyššiemu súdu zobrala, plus sú tam prostriedky na deväť vyšších súdnych úradníkov a 28 asistentov sudcov, čo zákonná úprava predpokladá a pozná. Aj poslanci koalície odmenili pána predsedu Najvyššieho súdu potleskom. My sme prerokúvali tento návrh na ústavnoprávnom výbore. Ústavnoprávny výbor sa zhodol vzácne poslancami koalície aj opozície a schválil pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu v tejto výške v prospech kapitoly Najvyššieho súdu. Ja by som apelovala na ctenú snemovňu tieto prostriedky pre Najvyšší súd prideliť v podobe schválenia pozmeňujúceho návrhu, aby to bolo možné v tejto snemovni, týmto žiadam, aby o bode 6 spoločnej správy bolo hlasované osobitne.

V treťom bode by som sa chcela dotknúť ešte dvoch kapitol, o ktorých nebudem hovoriť, ale tiež ústavnoprávny výbor schválil pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vzťahu k Ústavnému súdu, ku kapitole Ústavného súdu a vo vzťahu ku kapitole Generálnej prokuratúry. Tiež ide o položky, ktoré z hľadiska celkového štátneho rozpočtu nie sú významné. Tiež došlo k vzácnej zhode na ústavnoprávnom výbore medzi poslancami koalície aj opozície, ako vo vzťahu ku kapitole Ústavného súdu, tak vo vzťahu ku kapitole Generálnej prokuratúry, aby bolo možné podporiť tieto kapitoly, poprosím tiež o vyňatie na samostatné hlasovanie bod č. 5 a bod č. 7 spoločnej správy. To je v spoločnej správe, malý moment, hneď si to nájdem, je to časť IV bod A, to znamená Sumárne návrhy a návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol. (Reakcia z pléna.) Áno. 5, 6, 7, poprosím každý na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.

A teraz si dovolím mať pár poznámok k samotnej kapitole ministerstva spravodlivosti, ktoré zavŕšim tiež jedným pozmeňujúcim návrhom. Kapitola ministerstva spravodlivosti, justícia podľa rozpočtu nie je prioritou tejto vlády. Podľa tej klasifikácie, ktorú urobil včera pán poslanec Mikloš, je to v tej kategórii úpadku, pretože tam dochádza k nominálnemu poklesu, k nominálnemu poklesu aj pre justíciu. Zhruba o 120 mil. pre justíciu. Ja to rešpektujem, faktom však je, že dochádza tu k nominálnemu poklesu aj oproti východiskám, ktoré boli schvaľované predchádzajúcou vládou v apríli tohto roku. A zároveň sa mení trošku štruktúra tých výdavkov, pokiaľ ide teraz o program, ktorý sa vzťahuje na justíciu, to znamená okresné a krajské súdy, čo činí dokopy niečo viac ako 3 600 mil. korún.

Tak ako je navrhovaná štruktúra výdavkov pre justíciu, ja musím povedať, že to zodpovedá prioritám ministra spravodlivosti, pretože rastú mzdy, to znamená, je tam pokrytá valorizácia, štrnáste platy, pokrýva sa zákonný nárok. Ja som presvedčená a podľa môjho odhadu medzi 50 až 100 miest nových sudcovských v tom zvýšení schovaných je. Odhad, ktorý si, myslím, môžem dovoliť vzhľadom na skúsenosti s tvorbou rozpočtu justície v minulých rokoch, čo je problém a aké riziká vytvára tento rozpočet, je zhruba mínus 190 mil. v kategórii bežných výdavkov, to znamená bežné potreby justície mínus 220 mil. kapitálových výdavkov, to znamená, zásadným spôsobom sa znižujú prostriedky do investovania, či už sú to renovácie a opravy súdnych budov alebo pokračovanie v informatizácii.

Koniec koncov prejavilo sa to aj na ústavnoprávnom výbore, keď sme následne prerokúvali novelu zákona o obchodnom registri, pán štátny tajomník povedal, že tento zákon nie je krytý v štátnom rozpočte, jeho realizácia a že ministerstvu chýba 30 mil. korún na realizáciu novely zákona o obchodnom registri, ktorou okrem iného plníme naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii. Výsledkom bude, že bude narastať vnútorný dlh justície a budú sa odkladať investície, čo je, samozrejme, možné, nie je to však úspora, je to len odkladanie výdavkov do ďalších rokov.

Snáď jednu poznámku venujem aj samotnému programu, ktorý sa týka ústredia, samotného ministerstva, čo je veľmi malá položka 300-miliónová, zhruba. Ale spomeniem ju len z jedného jediného dôvodu. Samotné výdavky na ministerstvo, to znamená na úradníkov, na byrokraciu ministerstva spravodlivosti nerastú, ale čo je zaujímavé, opäť sa mení štruktúra a rastú výdavky na mzdy zamestnancov ministerstva o 20 %. To je dokonca jediná položka, ktorá rastie na ministerstve spravodlivosti, sú mzdy, to sa týka aj justície, aj samotného ministerstva spravodlivosti. A musím povedať, na samotnom ministerstve spravodlivosti rastú dokonca dvakrát tak rýchlo, ako pokiaľ ide o mzdy sudcom. Čo je zaujímavé, pretože pán premiér Fico povedal, že pokiaľ ide o ministerstvo spravodlivosti, keby malo o 30 % menej zamestnancov, nikto by si to ani nevšimol. Pán minister Harabin povedal, že tento rok znížil počet zamestnancov ministerstva o 5 % a že na budúci rok plánuje o ďalších 15 %. Neviem, prečo sa navrhuje taký nárast v položke mzdy na ministerstve spravodlivosti.

Čo mňa mrzí, čo mňa mrzí, je pokles výdavkov navrhovaných pre Centrum právnej pomoci. Centrum právnej pomoci funguje od tohto roka. Ide o inštitúciu, ktorá pomáha ľuďom domáhať sa spravodlivosti, pokiaľ nemajú peniaze na advokáta. Je to inštitúcia asi nie kľúčová v tomto štáte, ale inštitúcia, ktorá v slušnej spoločnosti má svoje miesto a bola zriadená tento rok s tým, že postupne sa bude rozvíjať sieť pobočiek centra. Tento rok boli zriadené štyri pobočky centra, plánovaných bolo osem tak, aby každý kraj mal svoju pobočku, kam môžu ľudia prísť, dostať nevyhnutnú prvú pomoc, aby v prípade potreby mohol byť pridelený advokát, prípadne aby ich zastupoval právnik centra, pretože aj to je možné. Vôbec sa neráta s rozširovaním pobočiek centra. Vôbec sa neráta s tým, s čím sa rátalo, že sa bude postupne rozširovať aj pôsobnosť centra, to znamená o rozšírenie postupne o oblasť sociálneho zabezpečenia, čo je podľa mojej mienky aj v rozpore s programovým vyhlásením tejto vlády a hlavne si myslím, že je to na ujmu prístupu k spravodlivosti.

A preto si dovoľujem podať môj druhý pozmeňujúci návrh, a to v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 34 200-tisíc korún a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole ministerstvo spravodlivosti výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ na účely zriadenia ďalších štyroch pobočiek Centra právnej pomoci tak, aby každý kraj mal takúto pobočku zriadenú.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pani poslankyni. A s reakciami na vystúpenie pani poslankyne Lucie Žitňanskej sa s faktickými poznámkami prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Katarína Tóthová a pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Potvrdzujem slová pani poslankyne, že skutočne v ústavnoprávnom výbore došlo k návrhu a zhode na zvýšenie finančných prostriedkov pre Najvyšší súd, Ústavný súd a Generálnu prokuratúru, len, žiaľ, nebolo vyartikulované okrem Ústavného súdu, odkiaľ tieto finančné prostriedky majú ísť.

Ďalej som podivená, že tých 20 mil., ktoré boli presunuté z Najvyššieho súdu, bolo tu len oznámené ako krivda pre súdnictvo a nebolo povedané, že tieto prostriedky išli do Prešova práve pre súdnictvo na investičné náklady, pretože tam boli ťažké problémy s ďalším plynulým chodom súdov.

Pokiaľ ide o Najvyšší súd a asistentov, musím doplniť vystúpenie pani poslankyne, pretože v ústavnoprávnom výbore sa rozvinula diskusia, že bude treba vyriešiť, či pôjdeme cestou zvýšenia sudcov, čo je jedna z alternatív spriechodnenia justície vrátane Najvyššieho súdu, alebo pôjdeme cestou ďalších asistentov pre Najvyšší súd popri vyšších súdnych úradníkoch. Boli tam názory, ku ktorým som sa pripojila, že sudca môže dobre súdiť jedine vtedy, keď dobre pozná spisový materiál, keď ho má preštudovaný, a asistent môže urobiť len tie úkony obdobné, čo mu môže poskytnúť aj vyšší súdny úradník, čiže týchto treba efektívne využiť a treba na určitý čas zvýšiť, poprípade z tých, ktorí odišli do penzie, počet sudcov na Najvyššom súde.

Ja si myslím, že to je všetko, čo môžem... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja som pozorne počúval pani poslankyňu Žitňanskú, so všetkým tým, čo hovorila, možno len súhlasiť. A podporím to aj tým, že každá jedna politická strana pred voľbami sľubovala zlepšenie vymožiteľnosti práva a aj vládny program si toto dával, váš vládny program vládnej koalície ako jednu z priorít. No a keď sa na to pozeráme, ako sa tieto priority môžu plniť a mali by sa plniť, tak vy dávate menej peňazí na justíciu, ako sme dávali my, a to vy ste nás nazývali ako nejakých reštriktívnych, krvilačných ľudí, ktorí nechcú dávať prostriedky tam, kam patria. To je prvá veta.

Druhá veta je tá, že áno, na ústavnoprávnom výbore unisono poslanci vládnej koalície aj opozície tieto pozmeňujúce návrhy podporili. Ja budem veľmi zvedavý, ako sa zachovajú v pléne parlamentu pri hlasovaní o štátnom rozpočte ako celku.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Žitňanská bude reagovať na faktické poznámky.

L. Žitňanská, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Ja som nepovedala, pani poslankyňa Tóthová, že ide o krivdu justície, ja som povedala, že ide o krivdu Najvyššieho súdu. Ja poznám stav na Krajskom súde v Prešove, ale zároveň viem, že ak bolo treba tých 20 mil. kapitálových prostriedkov na Krajský súd v Prešove tento rok, tak v kapitole ministerstva spravodlivosti sú nevyčerpané kapitálové prostriedky na iných stavbách. To znamená, ministerstvo to mohlo riešiť v rámci kapitoly a, samozrejme, to môže riešiť aj budúci rok v rámci návrhu štátneho rozpočtu. Podľa mňa spôsob, akým sa zobralo 20 mil. Najvyššiemu súdu bez toho, aby ktokoľvek komunikoval s predsedom Najvyššieho súdu, nie je prijateľné.

Po druhé. Pokiaľ ide o požiadavky predsedu Najvyššieho súdu na financovanie asistentov, myslím si, že kategória asistentov je kategória, ktorú pozná zákon len pre Najvyšší súd, pretože práca Najvyššieho súdu je iného typu ako práca na okresných a krajských súdoch. A osobne sa spolieham na predsedu Najvyššieho súdu, že najlepšie vie, aký je stav jeho súdu a či potrebuje sudcov alebo asistentov.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. A ako ďalší sa pripraví na vystúpenie pán poslanec Jozef Ďuračka.

D. Jarjabek, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, najskôr, keď som sa rozhodoval o tom, či vystúpiť, alebo nevystúpiť, som mal pripravený iný diskusný príspevok, avšak po zasadnutí nášho výboru pre kultúru a médiá som si uvedomil, podotýkam, veľmi búrlivého výboru, kde odznelo všeličo, a keď si odmyslíme tie politické "tanečky" a bolo nám vynadané do postkomunistov a neviem do čoho všetkého, tak musím skonštatovať jednu vec, že všetci členovia toho výboru mali pravdu. Mali pravdu v jednej veci, a to v tom, že naozaj rozpočet pre kultúru na rok 2007 je na hrane. A to som sa vyjadril veľmi diplomaticky. (Reakcie z pléna.) Ešte raz, som sa vyjadril veľmi diplomaticky. To hovorím druhý raz.

Ja som v roku 1989 počúval Mariána Labudu raz na jednom mítingu, kde povedal onú vetu: "Ukradli nám naše tváre." Až po roku som si uvedomil, resp. až vtedy, keď som bol v parlamente, som si dostatočne uvedomil, že táto metafora má istý širší význam preto, lebo to nie je len o ukradnutí nejakých tvárí hercom, to je o ukradnutí tváre kultúre. Na jednej strane tvár kultúry bola ukradnutá, skutočne bola ukradnutá, ale ona v súčasnosti a za tie roky, ktoré tu prežívame, nebola nájdená žiadna. A tá kultúra je skutočne bez tváre. Je bez tváre a čaká na svoje znovuzrodenie, čaká na svoje znovu spoločenské postavenie.

Ako to s tou kultúrou ide dole vodu, by som vám chcel len povedať na jednom jedinom príklade. Ja som si robil taký malý poslanecký prieskum v tom minulom parlamente, v ktorom som bol, a zistil som, že, a to je údaj úplne strašný, že 40 % z minulého parlamentu poslancov, 40 % poslancov nebolo v divadle. 40 % poslancov, nehovoriac o tom, že by teda vedeli aj rozlišovať o nejakých druhoch kultúry, o nejakých koncertoch, rozdiely medzi žánrami a tak ďalej atď. Iste, dá sa aj s tým žiť, len to o niečom svedčí.

No, ten význam kultúry sa stratil takým spôsobom, že dnes hovoríme, úplne oficiálne sa dočítavame na stránkach médií o nejakej kultúrnej loby v tom pejoratívnom zmysle slova. Ja som si do dnešného dňa myslel, že tou kultúrnou loby sme všetci. Zrejme to tak nie je. To znamená, beriem to tak, že sme na nejakom rozhraní, a ak dovolíte, trošku slov o minulosti a trošku slov o budúcnosti preto, lebo si myslím, že my dnes naozaj môžeme mnohé napraviť, lepšie povedané, určiť istú novú cestu.

No a keď už teda hovorím, netajím, že mi duša skutočne pookriala, keď som zistil, že kultúra v tomto parlamente má takú masívnu podporu, pochopenie a sympatie. Dve volebné obdobia som si totižto pripadal ako Don Quijote, ktorý akurát nebojoval s veternými mlynmi, ale s reálnymi činmi konkrétnych členov vlád vtedajšieho premiéra pána Mikuláša Dzurindu.

Možno si spomeniete na to, že pred dvomi rokmi sme práve v súvislosti s rozpočtom odhalili, doslova odhalili prípravu niektorých ultraliberálnych členov vlády Mikuláša Dzurindu na sprivatizovanie novostavby Slovenského národného divadla. Nechýbalo dlho, aby sa to podarilo, či už vtedy na prvýkrát v súvislosti s rozpočtom na rok 2004, keď pána exministra Ivana Mikloša tu dolu v kinosále hamovali spoločnými silami Peter Dvorský, Ľubica Rybárska, niekoľko kolegov z činohry, z orchestra, zo zboru a ďalší umelci s vtedy opozičnými poslancami, alebo na druhý pokus exministra Pavla Ruska, ktorému sme spolu museli koalično-opozične čeliť na mimoriadnej schôdzi Národnej rady v januári 2005 a vyvolal aj masívnu kritiku odbornej verejnosti.

Nikdy nezabudnem, keď sme v rámci poslaneckého prieskumu na vtedajšej vláde si mali možnosť vypočuť niektorých ministrov vtedajšej vlády, keď sa hovorilo o privatizácii Národného divadla, keď sa hovorilo o vzťahu umelcov, o potrebe umelcov pri volebnej kampani a tak ďalej a tak ďalej atď. Tento materiál dodnes na Úrade vlády existuje a tento materiál možno aj bude zverejnený niekedy verejnosti, hoci sme sa zaviazali, že nebudeme o ňom zoširoka informovať, s vtedajšími pánmi poslancami korektne, nebudeme citovať mnohých ministrov. Ale môžem v tejto chvíli povedať veľmi zodpovedne a veľmi korektne, že jediný, ktorý sa vtedy proti tejto privatizácii Národného divadla postavil verejne a pýtal sa vtedajšieho premiéra pána Dzurindu, bol vtedajší pán minister spravodlivosti Lipšic. Nikto iný z vtedajšej vlády, nikto iný, minister Lipšic ako jediný. Avšak nepomohlo. Vieme, ako to všetko dopadlo.

Povedzme si na rovinu, že rozpočet na rok 2007, a to treba opäť priznať, nie je ešte úplným dielom nášho ministra financií, ale že nová vláda v lete 2006 vstúpila do vtedy už rozbehnutého rozpočtového vlaku, to treba korektne povedať. Dalo sa to riešiť aj inak, hej. Možno menším zlom je pracovať hoci s takýmto orientačným rozpočtom, než urobiť to, čo spravil v závere roku 1998 kabinet pána Dzurindu, a teda vyhodiť rozpracovaný návrh rozpočtu aj s ľuďmi, ktorí ho pripravovali, a začať vládnutie rozpočtovým provizóriom. Aj to bola istá možnosť, ktorá bola na tejto vláde. Spraviť - nespraviť? (Potlesk.)

Nie som natoľko zahľadený do seba, aby som si nevšímal, čo všetko vláda musí po ôsmich rokoch šarapatenia pravice naprávať. Náročky hovorím šarapatenia. Nie som taký zahľadený do problematiky kultúry, aby som si neuvedomoval, že prioritne musí tento štát vrátiť dôchodky tým, ktorých o ne v rozpore s platnými zákonmi, iba z rozmaru, pán Kaník, minister pána, dnes poslanca, Dzurindu obral a viem pochopiť aj to, že plán na prijatie eura, akokoľvek je tvrdý, asi nie je iba náhodou hlavnou prioritou už druhej vlády po sebe a že teda pre naplnenie tohto cieľa treba už aj čosi konkrétne urobiť.

Dámy a páni, neustále počúvam, že pravica za osem rokov zreformovala Slovensko a že súčasná vláda žije z úspechov. Nuž neviem. Podľa mňa prosperujúca ekonomika znamená aj vysoké príjmy štátu. Veď bohatí občania vždy znamenali aj bohatý štát. Ale pohľad na rozpočet na rok 2007 mi hovorí kadečo, len nie to, že by štát mal nejako extra z čoho rozdávať. Ja naozaj nechápem, o čom sa tu hovorí. Nemáme dosť vlastne nikde. A tak sa voľky-nevoľky musím zmieriť s tým, že dosť nie je ani pre kultúru, hoci ma to, samozrejme, nesmierne mrzí.

Nepodarilo sa už do skladby rozpočtu premietnuť ľavicové vnímanie kultúry, nie ako odvetvia, ktoré má zarábať a žiť podľa klasických zákonov trhu, teda draho predávať, o čo je záujem, a nemilosrdne likvidovať to, čo si dokáže na seba zarobiť. Teda tak, ako sa voči kultúre správali osem rokov pravicovo-liberálne vládne sily, ale ako k rezortu, ktorý rozmanitými spôsobmi kultivuje človeka a prostredie, v ktorom žijeme.

Dámy a páni, ak tu ktokoľvek z vás hovorí o dôležitosti vedomostnej spoločnosti, hovorí súčasne aj o kultúre. Pretože vedomostná spoločnosť nie je len o počítačovej gramotnosti, o osvojení si moderných technológií, ale aj o kultivovaní človeka, jeho schopnosti vnímať tie efemérne kategórie krásy a harmónie, o jeho pripravenosti komunikovať s reprezentantmi iných etník a civilizácií, opierajúc sa pritom o pevný fundament našej národnej i európskej kultúry a civilizácie. Práve preto čakám, že príde k preklasifikovaniu vnímania kultúry ako "zbytkového" rezortu, čo je typické pre pravicu, pretože kultúra nie je pre ňu iba luxus, ktorý si môžu a majú zaplatiť tí, čo na ňu majú.

Som rád, že môj návrh v tomto smere získal podporu aj vo Výbore Národnej rade Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý uznesením požiadal vládu, aby prepracovala výhľadovú časť rozpočtu z roku 2008 a 2009 tak, aby zohľadňovala jednak nové vnímanie kultúry, ale aby sme súčasne začali zmenšovať a nie zväčšovať odstup, ktorý v oblasti financovania kultúry je medzi nami a vyspelými európskymi štátmi.

Dámy a páni, keby sme kultúre ponúkli rovnaké podmienky, ako má v štátoch bývalej západnej Európy, bavili by sme sa dnes o rozpočte niekde na úrovni 20 mld. Sk, no a podistým každý z vás bude súhlasiť, že v takom prípade by sme debatovali inak. Viacerí opoziční kolegovia sa tu pozastavujú nad tým, že rozpočet na rok 2007 je o pol miliardy nižší, ako dostala vo volebnom roku 2006.

Prezradím vám, ctení kolegovia, prečo je to tak. Nové Národné divadlo je dostavané. V rozpočtovom chlieviku novostavby svieti optimistická nula a v tom je ten rozdiel. Pretože predošlá vláda si chcela za miliardu urobiť z novostavby Slovenského národného divadla svoj volebný pútač v roku 2002 a druhú sme k tomu donútili uznesením mimoriadnej schôdze parlamentu v januári 2005. A treba opäť povedať, vďaka KDH a vďaka SMK, ktorí skutočne v tej chvíli sa chovali národnoštátne. V účelovo viazaných prostriedkoch na dokončenie novostavby Slovenského národného divadla je celý ten rozdiel.

Zaujíma ma však iná otázka. Vážení priatelia, čo by ste urobili, keby bola volebná motyka inak vystrelila a vy by ste museli brániť výhľadové plány, ako ich pre druhú Dzurindovu vládu nakreslil do rozpočtu pán poslanec Ivan Mikloš? Keby sa tá karta obrátila, keby pravá strana bola vľavo a ľavá strana vpravo? On totižto papier má tú výhodu, že nepustí. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006, ktorý je datovaný v októbri 2005, teda vznikol v čase, keď ešte Dzurindova koalícia hlasovala ako jeden muž, čierne na bielom čítame, ako si títo páni predstavovali budúcnosť slovenskej kultúry. Na rok 2007 mala kultúra podľa zákona o štátnom rozpočte, za ktorý ste tu hlasovali aj mnohí z tých, ktorí dnes hýrite iniciatívami, dostať 3,7 mld. Sk, v roku 2008 až 3,8 mld. Sk. Z tohto pohľadu je návrh, o ktorom diskutujeme, a hovoril som to aj na výbore pre kultúru a médiá, vlastne úspechom ministra kultúry Maďariča, lebo oproti tomuto návrhu je v tomto rozpočte o 300 mil. Sk viac, ale stále je to málo.

Vytlačil som si toto hlasovanie z 13. decembra, z 13. decembra 2005, takže dnes, napríklad páni - budem skutočne v tejto chvíli veľmi konkrétny, spomeniem niekoľkých, aby som nezabudol na žiadnu politickú stranu, ktorá tu sedí - páni Béla Bugár, Ferdinand Devínsky, Gábor Gál, Pavol Kubovič, Ferko Mikloško, Pavol Minárik, Gyula Bárdos, Tomáš Galbavý, Viliam Novotný, Július Brocka, Pavol Hrušovský, Milan Hort a tak ďalej a tak ďalej vrátane, samozrejme, pánov ministrov vlády, ktorí tu dnes sedia ako ctení poslanci, títo všetci zahlasovali za rozpočet, ktorý bol v súčasnosti menší, by bol menší ako rozpočet, ktorý schválila súčasná vláda pre kultúru. Hovorím ešte raz, stále je to málo, ale k tomu sa dostanem neskoršie.

Keby ste boli čujní k tomu, čo sme tu opakovali v rokoch 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004 a 2005, mohli sme dnes byť s financovaním našej kultúry podstatne ďalej a podstatne inde a takéto vystúpenia by tu určite neboli.

Súčasná vládna koalícia sa v programovom vyhlásení zaviazala vnímať kultúru inak. Kultúra má podľa nášho presvedčenia kľúčové postavenie na strastiplnej ceste ku kvalitnému životu, k vnímaniu človeka nielen ako objektu a subjektu ekonomiky, ale ako plnohodnotnej bytosti, ktorá okrem potrieb fyziologických javí aj záujem o kontakt s krásou vo všetkých jej rozmanitých podobách. Viem, že misionári liberalizmu budú argumentovať, že je výsostným individuálnym právom človeka vybrať si, či dá prednosť knihe, divadlu, hudbe, krásnej krajine, či si kúpi obrázok, alebo navštívi múzeum, a že preto štát má nechať ľuďom slobodu rozhodovania a trh už naznačí, kde je dopyt vyšší ako ponuka a kde, naopak, pre nezáujem treba ponuku obmedzovať. Ibaže, dámy a páni, koncert filharmónie, zbierka moderného maliarstva či inscenácia opery je predsa len čosi iné než kilo zemiakov. V kultúre zákony trhu neplatia a nikdy platiť nebudú už z toho prostého dôvodu, že značnú časť kultúrnych statkov tvorí kultúrne dedičstvo, teda to, čo sme dostali od našich predkov do daru, ale s podmienkou, že to zachováme, zveľadíme a odovzdáme potomkom.

Túto zásadu vo vzácnej zhode ignorovali politické garnitúry, ktoré toho zdanlivo nemajú veľa spoločného. Na slovenskom kultúrnom dedičstve rovnako šetrili pražské medzivojnové vlády, krvavo ho poznačili vojnové udalosti, pohŕdavo zanedbali vlády po roku 1948 a šetrilo sa na ňom aj za ostatných osem rokov. Len na umorenie vnútorného dlhu voči nehnuteľným pamiatkam, bez ohľadu na to, či ich spravuje štát, samospráva, alebo sú v súkromnom držaní, by sme potrebovali jeden štátny rozpočet navyše.

Ak sa teda na situáciu pozrieme s týmto vedomím, ani tie toľké závidené miliardy z podporných fondov EÚ stačiť nebudú. A to ešte nehovorím o tom, že všetci vnímame pod pojmom kultúra, ako prvé, živú, aktívnu kultúrnu ponuku, že máme množstvo šikovných a nadaných ľudí, ktorí dokážu spríjemniť a skultivovať život mnohým vo svojom okolí, to je fakt, s ktorým väčšinou nepolemizujú ani pravičiari. Napokon, keď sa dívame na pekný obraz, čítame zaujímavú knihu alebo vidíme dobrý film, iba málokoho zaujíma, či je tvorca vo chvíli občianskeho rozhodovania sa prívržencom pravice alebo ľavice.

Pravicová predstava o spravovaní spoločnosti za osem rokov dokázala kadečo. Aj zničiť na Slovensku operetu ako umelecký žáner, komornú operu, zlikvidovať divadlá, napríklad Prešovské hudobné divadlo, aby som teda hovoril jazykom pána Mikloša. To sa nepodarilo ani ľudovo-demokratickým silám bojujúcim s operetou rovnako zanovito, ale bez takéhoto úspechu. Mám na mysli známeho ministra kultúry, istého pána Nejedlého, ktorého určite všetci z čítania poznáme, ktorý povedal, ak sa nemýlim, že "opereta je buržoázny prežitok". Podarilo sa aj zdecimovať naše profesionálne divadlá na súbory s minimom vlastných umeleckých síl, aj uvoľniť slovenský knižný trh vrátane kníh a časopisov pre deti a mládež expandujúcim filiálkam zahraničných vydavateľských domov, s ktorými naše vydavateľstvá nevládzu držať krok, aj zlikvidovať vlastnú tvorbu viacerých kľúčových segmentov kultúry, počnúc teda operou a končiac hoci aj animovanou filmovou tvorbou, ktorej výrobnú bázu bývalý pán riaditeľ Slovenskej televízie radšej zapečatil.

Aj to je výsledok pravicových vlád, ktoré však voľakedy prezentovali verejnosti celkom iné zámery. Citujem: "Vláda chápe kultúru ako prostriedok i cieľ rozvoja duchovného života. Vláda vytvorí podmienky na viacdruhové financovanie kultúry. Vláda vytvorí prirodzené prostredie na dôstojné postavenie a pôsobenie národných kultúrnych inštitúcií, zabezpečí ochranu a rozvoj štátneho jazyka. Vláda vytvorí podmienky na transparentnosť mediálneho prostredia a rozvoj hospodárskej súťaže na mediálnom trhu."

Dámy a páni, to, čo ste práve počuli, nie je citát nejakého ľavicového rojka, ktorý nevníma ekonomické súvislosti, to boli slová, ktoré v našom parlamente odzneli v novembri 1998 ako súčasť prezentácie programového vyhlásenia prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Ako to dopadlo? Čo z týchto predsavzatí sa uskutočnilo - Vajanský by povedal "krásnohubého plnorečnenia"? Nič. To vidíte v praxi a hovoril som o tom pred chvíľou.

Ctení kolegovia, myslím si, že ak je našou úlohou čosi dnes, pokiaľ ide o rozpočet kultúry, urobiť, musíme to urobiť predovšetkým smerom k budúcnosti aj preto, aby sme vývoj určený pravicovou filozofiou kultúry ako zostatkového rezortu zastavili a zvrátili. Aj preto, aby sme sa priblížili ambícii programu tejto vlády a treba jednoducho začať odstraňovať naše zaostávanie za Európou, aj pokiaľ ide o financovanie kultúry.

Preto by som si na záver môjho vystúpenia dovolil predniesť uznesenie v tomto zmysle:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

1. zabezpečiť v prípade pretrvávajúceho vysokého rastu HDP a príjmov štátneho rozpočtu dofinancovanie potrieb rezortu kultúry v roku 2007 v objeme 500 mil. Sk a v tomto zmysle upraviť výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky;

2." - budem sa opakovať z výboru pre kultúru a médiá - "prehodnotiť výhľadovú časť štátneho rozpočtu na roky 2008 a 2009 v kapitole ministerstva kultúry s cieľom zvýšiť podiel verejných zdrojov na podporu kultúry v súlade s pozitívnym hospodárskym rastom a nevyhnutnosťou znižovať zaostávanie za krajinami Európskej únie."

Ak sa nám to podarí, predpokladám, že budeme o niečo spokojnejší.

Ďakujem za podporu. (Potlesk.)