A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Dušana Jarjabka sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Pavol Minárik a pán poslanec Ivan Štefanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Máte slovo, pán Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zarečnili sme si, zarečnili bojovne ako vždy, ale hlavne o minulosti, dneska nám však načim o tomto rozpočte rozprávať.

Pripomeniem, ako to bolo na výbore. Na výbore sme si poplakali. Všetci. Odprava doľava, od koalície po opozíciu, vrátane pána ministra, ktorý povedal, že: kebyže je tam o 500 mil. viacej, tak už by to snáď išlo tak, že by to nebolo veľmi, veľmi zlé.

Niečo k Národnému divadlu. Rozprávali ste o tej budove ako o Národnom divadle. Tá budova ešte nie je Národným divadlom a nikdy nebude Národným divadlom. Národné divadlo, to je inštitúcia, ktorá v tej budove bude hrať.

Dnes máme rozpočet, kde v kapitole, a budem čítať dve čísla, tento rok a budúci, Slovenská národná knižnica Martin 119 mil., 119 mil., Univerzitná knižnica 115, 116. A mohol by som takto ísť cez všetky rozpočtové a príspevkové organizácie v rezorte kultúry. Slovenské národné divadlo 361, 427. Celý ten rozdiel, ktorý sa musel, musel do tejto kapitoly dať, zobralo Národné divadlo, pretože bude v novej budove. Keď sme sa tak rozhodli, už to ináč nejde. Ale všetci ostatní, celá kultúra bude mať s týmto problém.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej pán poslanec Štefanec s faktickou.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dovolil by som si prečítať zopár údajov, ktoré boli použité z prehľadu štátneho rozpočtu v roku 2004, výdavky ministerstva kultúry bez cirkví, teda na kultúru boli 2,9 mld., v roku 2005 3,4 mld., v roku 2006 rozpočet 3,7 mld.

Pán poslanec Jarjabek povedal, že pán Ivan Mikloš mal v scenári 3,8 mld. Ja sa mu chcem poďakovať za to, že to spomenul, lebo potvrdil, že keby nebola na Slovensku táto vláda, ktorá je pri moci v súčasnosti, tak vlastne by kultúra dostala viac, lebo v súčasnosti ten rozpočet je 3,1 mld.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán Jarjabek, chcete reagovať?

D. Jarjabek, poslanec: Môžem?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Áno.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za dve poznámky.

Pán Minárik, porovnávate osem rokov s piatimi mesiacmi. To je síce fajn, ale trošku to kríva na obidve nohy.

A k tomu Národnému divadlu len jedna poznámka. Vy ste boli vtedy viceprimátorom Bratislavy, však, keď sa predali pozemky okolo Slovenského národného divadla. Vy ste boli jedným z tých, ktorý bol zodpovedný, ako sa s týmito pozemkami v rámci Bratislavy naloží. Mohol by som sa spýtať v tejto chvíli, ako SD s týmito pozemkami, ktoré boli Národnému divadlu ukradnuté, ešte raz hovorím, ukradnuté, aby ste tomu dobre rozumeli, a vy ste boli vtedy viceprimátor, ktorý mal tieto veci na starosti, to znamená, aj pozemky ukradnuté z Národného divadla, čo sa stalo s tými pozemkami? To je jedna vec.

Pán poslanec Štefanec, ďakujem pekne za poznámku, len musíme si najskôr vyjasniť, či hovoríme o rozpočte ministerstva kultúry, ktorý bol navrhovaný v roku... (Reakcia z pléna.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Minárik.

D. Jarjabek, poslanec: ... a schválený v tomto parlamente perspektívne pre tento rok, alebo či hovoríme o reálnom rozpočte, ktorý ministerstvo kultúry malo. Hej. To si musíme vyjasniť. A ja hovorím o tom rozpočte, ktorý bol navrhnutý ako perspektívny a schválený v tomto parlamente. To znamená, že mohli prísť finančné prostriedky a nemuseli. Chvalabohu, že prišli, však ja dúfam, že prídu aj teraz.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán poslanec?

D. Jarjabek, poslanec: Áno. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Ďuračka a pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

J. Ďuračka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, 4. augusta tohto roka sme schválili programové vyhlásenie vlády a po prvýkrát v tomto IV. volebnom období prerokúvame najdôležitejší zákon roka - návrh štátneho rozpočtu.

Schválenie štátneho rozpočtu na rok 2007, ako aj prerokovanie rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 bude dôležité nielen z pohľadu plnenia programového vyhlásenia vlády, ale aj z pohľadu plnenia Konvergenčného programu Slovenka do roku 2010 a Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky do roku 2013. Vláda za toto krátke obdobie prerokovala a schválila aktualizáciu uvedených dokumentov. Táto aktualizácia bola nevyhnutná, pretože priority Národného strategického referenčného rámca do roku 2013 predchádzajúcou vládou boli nevyvážené čo do výšky prerozdelenia finančných prostriedkov do jednotlivých operačných programov a taktiež čo do územného rozdelenia v štáte.

Prerozdelenie zhruba 11 mld. euro z európskych fondov musí byť účelnejšie a celoplošne rozdelené. Aj zámer Slovenskej národnej strany je ten, aby boli podrobne rozpracované jednotlivé operačné programy za aktívnej finančnej spoluúčasti orgánov samosprávy či už na regionálnej, alebo lokálnej úrovni. Takéto prerozdelenie finančných prostriedkov prostredníctvom štátneho rozpočtu bude mať nielen pozitívny dosah na obyvateľov, zvyšovanie kvality jeho života, ale aj pozitívny dosah na hospodárenie a podnikateľské sféry. V tomto je rozdiel terajšej a predchádzajúcej vlády.

Reštrikčné opatrenia predchádzajúcej vlády najviac doľahli na domácnosti s nižšími príjmami. Máme záujem, aby sa z prostriedkov štátneho rozpočtu pre občanov stavalo napríklad viac nájomných bytov ako doteraz. Tiež aby sa urýchlila výstavba diaľnic, a tým aby sa vytvárali lepšie podmienky aj pre podnikateľské prostredie.

Vláda sa musela veľmi rýchlo vysporiadať aj s aktualizáciou konvergenčného programu v zmysle programového vyhlásenia vlády tak, aby bola zachovaná kontinuita s predchádzajúcou vládou v zásadných otázkach ďalšieho vývoja a smerovania Slovenska. V kontexte spoločných zámerov hospodárskej menovej únie. Je pravdou, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 je viac solidárny, ale nie na úkor zdravého ekonomického rastu.

Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok je zostavený tak, aby bola zabezpečená stratégia prijatia eura v roku 2009, aby postup vlády bol previazaný s Národnou lisabonskou stratégiou a Národným programovom reforiem do roku 2008. V návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme dostali v zmysle zákona č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách, príjmy štátneho rozpočtu sú navrhované vo výške 308 mld. a celkové výdavky vo výške 346,9 mld., čiže schodok štátneho rozpočtu predstavuje 38,8 mld. Tento schodok dáva reálnu šancu na to, aby celkový deficit verejných financií vrátane vplyvov dôchodkovej reformy bol pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu. Súhlasíme s takou zmenou, aby sa schodok znížil o 478 mil. korún, čo predstavuje, že bude 2,94 % z hrubého domáceho produktu. S takouto zmenou súhlasíme. Analýza predloženého návrhu štátneho rozpočtu je taká, že vývoj daňových príjmov v roku 2006 je lepší, ako bol predpoklad pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu verejnej správy v roku 2007 až 2009. Poslanecký prieskum výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý bol uskutočnený 15. - 16. novembra na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici a ďalších daňových úradoch, plne potvrdil plnenie príjmov do konca roku, ako aj stav kontrolnej a exekučnej činnosti.

Vážené dámy, vážení páni, návrh štátneho rozpočtu okrem paragrafového znenia obsahuje aj 33 samostatných rozpočtových kapitol. Snahou tejto vlády je, aby sa aj mladým ľuďom vychádzalo čo najviac v ústrety.

Ak sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu z pohľadu makroekonomickej prognózy, a to najmä v oblasti vývoja hrubého domáceho produktu, inflácie, priemernej mzdy, miery nezamestnanosti, je tento návrh realistický. Potvrdilo to aj ministerstvo financií, aj členovia výboru pre makroekonomické prognózovanie, v ktorom sú zastúpení siedmi členovia, ako sú Národná banka, zástupcovia VÚB, Tatra banky, ING Bank, Slovenskej sporiteľne, Infostatu a Slovenskej akadémie vied. Verím, že sa nám podarí udržať pod kontrolou aj výšku inflácie napriek tomu, že nevieme dopredu povedať vývoj a ceny ropy na svetových trhoch.

Záleží nám na tom, aby rast ekonomiky priniesol stabilný rast životnej úrovne z pohľadu reálnych miezd, reálnych dôchodkov, ako aj z pohľadu znižovania počtu nezamestnaných a reálneho rastu spotreby domácností. Uvedomujeme si, že sme tu v prvom rade pre občana. Napríklad v sociálnej politike celkové výdavky sú rozpočtované vo výške 51,8 mld. Sk, čo predstavuje medziročne nárast o 5,9 %, a to hlavne na podporu rodiny a na pomoc v hmotnej núdzi. V zdravotníckej oblasti štát vynaložil na budúci rok 30 mld. korún, čo je nárast o 13,8 %.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi pár slov aj k návrhu rozpočtu obcí a VÚC na rok 2007. V rozpočtoch obcí na rok 2007 sa predpokladajú príjmy vo výške viac ako 87,7 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 viac o 3,5 mld., a výdavky vo výške 86,1 mld., ktoré sú vyššie o 5,3 mld. Rozpočet obcí na hotovostnej báze je zostavovaný ako prebytok o 1,6 mld. Sk, čo zaručuje, že sa nebude prehlbovať schodok verejných financií. Chcem zdôrazniť, že v predpokladaných príjmoch obcí nie sú zahrnuté očakávané prostriedky z rozpočtov Európskej únie, ktoré budú zapojené do rozpočtu obcí v rámci fiškálnej perspektívy.

Rozpočet vyšších územných celkov na hotovostnej báze je zostavený ako vyrovnaný rozpočet, v ktorom sa predpokladajú príjmy vo výške 27,9 mld., čo je v porovnaní s rokom 2006 vyšší o 2,7 mld. korún, a taktiež výdavky vo výške 27,9 mld., čo je zvýšenie oproti roku 2006 o 2,9 mld. korún. V roku 2007 sú pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k dispozícii výdavky v celkovej výške takmer 5,9 mld. korún. Disponibilné zdroje predstavujú sumu cca 13,8 mld. Sk., tieto sú hlavne zamerané na oblasť bývania a ich sumu predstavuje 8,9 mld., čo je oproti roku 2006 vyššie o 865 mil. Sk.

Školstvo. V tomto období rezonuje aj otázka prerozdelenia finančných prostriedkov v kapitole ministerstva školstva a zároveň aj prerozdelenie financií do celej oblasti školstva. Ide o druhú najväčšiu kapitolu. Ak sa pozriete na výdavky, tak v roku 2006 výdavky v kapitole predstavovali 48,9 mld. korún a v roku 2007 sú plánované vo výške 50,4 mld. korún. Predstavuje medziročne nárast o 3,1 %. Zároveň sú plánované finančné prostriedky na základe fiškálnej decentralizácie pre obce a vyššie územné celky.

Po prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu, ako aj pred prerokovaním návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sme dostali požiadavky od Združenia miest a obcí o zvýšenie záväzných limitov dotácií obciam, vyšším územným celkom. Združenie miest a obcí nás upozornilo na jednostranné hodnotenie dosahov fiškálnej decentralizácie na rozpočty miest a obcí zo strany štátnych orgánov, ktoré nevychádzajú zo skutočných dosahov fiškálnej decentralizácie. S týmto nemožno súhlasiť. Máme vlastné informácie aj z ministerstva financií, a preto informácie uvedené v tejto žiadosti z 22. novembra 2006 sú skreslené. Mám na mysli aj otázku rozdelenia spôsobu financovania neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení, ide o súkromné a cirkevné školy, ktoré sú financované z kapitoly ministerstva školstva, a základné umelecké školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti územnej správy s pôsobnosťou od roku 2005. Aj túto otázku rozdielneho spôsobu financovania musíme za predchádzajúcu vládu riešiť. Bolo by konkrétnejšie zo strany ZMOS, aby túto otázku vnímali v prvom rade v zmysle fiškálnej decentralizácie. Treba si uvedomiť, že základné umelecké školy, školské zariadenia v zriaďovateľskej spolupôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sú financované prostredníctvom výnosu dane podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy. Tento výnos dane priamo daňové úrady rozdeľujú a poukazujú podľa kritérií uvedených v nariadení vlády č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

Už som sa zmienil, že príjem obcí bude v roku 2006 vyšší o 3,5 mld. korún a vyšších územných celkov bude vyšší o 2,7 mld. korún. Najbližšia analýza nám ukáže, že dodatočná politika ide správnym smerom a finančné prostriedky sú účelne vynakladané, či ide o ich hospodárne vynakladanie a či kontrola týchto verejných financií je dostatočná. Tam uvidíme značné rezervy.

Zazneli požiadavky aj na zvýšenie finančných prostriedkov na vedu, výskum. Kapitola Slovenskej akadémie vied má v roku 2007 vyčlenených 1,5 mld. korún. V ostatných kapitolách je na vedu a výskum vyčlenených 1,2 mld. korún. Aj v tejto vláde sa situácia určite zlepší, pretože okrem uvedených prostriedkov bude možné v nasledujúcich rokoch použiť aj prostriedky, ako bolo spomenuté, zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Súčasná vláda si plne uvedomuje, aký je stav nášho športu. Jeho úroveň sa znižuje, športové ihriská zaberajú obchodné supermarkety, zvyšuje sa drogová závislosť mládeže, znižuje sa počet tried, na základných a stredných školách športoví manažéri majú veľký záujem o prácu s mládežou. Výška vynaložených prostriedkov do športu je rozhodujúca, ale jej využitie a prerozdelenie musí byť transparentné. Budeme pozorne sledovať napríklad, ako dopadne aj šetrenie údajnej korupčnej kauzy v našom futbale. Len na porovnanie, kam sa dostala Česká republika s úrovňou napríklad vo futbale, v atletike a podobne. A kde je Slovensko? Neodpustím si poznámku, že ľudský faktor je najrozhodujúcejší. Je predpoklad, že zriadenie nového splnomocnenca vlády pre šport bude prínosom a že konečne uzrie svetlo sveta aj zákon o športe, v ktorom sa pomenúvajú okrem iného aj práva, povinnosti a kompetencie všetkých zainteresovaných subjektov, použitie finančných prostriedkov a ich následná kontrola.

Ďalej ma veľmi aj teší, že v rámci ministerstva kultúry boli zvýšené prostriedky na Maticu slovenskú, čo doteraz, myslím, že bolo troška zanedbávané. Týmto podporíme zo strany správy k návrhu rozpočtu pozmeňujúci návrh na zvýšenie výdavkov, ktoré budú určené na činnosť Matice slovenskej vo výške 24 mil. Sk. Podnetný článok o financovaní Slovákov žijúcich v zahraničí napísal napr. Vladimír Skalský, ktorý je súčasne predsedom Slovenského združenia Slovákov v zahraničí. Článok bol uverejnený v dennej tlači v piatok 1. decembra pod názvom "Tretina Slovákov je od macochy", to hovorí za všetko. Treba si uvedomiť, že v zahraničí žije vyše 2 mil. Slovákov. Najviac ich je v Spojených štátoch, Českej republike, ďalej na tzv. dolnej zemi v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, ale značná skupina je aj v Argentíne. Novodobá migrácia mladých ľudí neustále zvyšuje počet Slovákov, ktorí odchádzajú za prácou do cudziny. I napriek tomuto trendu bývalá vláda nevenovala veľa pozornosti tejto problematike. Jediné, čo je pozitívne, je prijatie zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a úprava legislatívy, ktorá umožnila občanom Slovenskej republiky voliť zo zahraničia. Otázka finančnej podpory bola za roky bývalej vlády stále poddimenzovaná. Podpora Slovenska svojim krajanom je neporovnateľná s okolitými susednými štátmi. Komunity žijúce v zahraničí zohrávajú veľkú rolu pri propagácii materskej krajiny, jej kultúry, cestovného ruchu a pri nadväzovaní rôznorodých obchodných vzťahov. Je známe, že napr. Maďari, Poliaci a taktiež Česi po novembrovej revolúcii využili a využívajú túto loby aj preto, aby sa asimilácia neprejavila na ich občanoch tak, ako sa to niekedy stáva v prípade Slovákov žijúcich v zahraničí. Treba podať pomocnú ruku Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí sa združujú v 70 krajanských spolkoch v 20 štátoch celého sveta.

Skutočná politická vôľa sa však prejavuje až pri rozhodovaní o pridelení finančných prostriedkov na tento účel. Podporíme zvýšenie finančných prostriedkov tak, ako je to uvedené v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu, prostredníctvom Matice slovenskej v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 6 mil. korún a taktiež aj prostredníctvom kapitoly Úradu vlády zvýšiť štátnu podporu Slovákom žijúcim v zahraničí o 12 mil. korún.

Vážené dámy, vážení páni, na záver mi dovoľte k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 konštatovať:

1. odhad makroekonomických ukazovateľov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 je realistický,

2. daňové príjmy, granty a transfery, ako aj celkové príjmy strednodobého rámca príjmov za celý sektor verejnej správy sú stanovené takisto reálne,

3. plánovaný deficit za sektor verejnej správy je v súlade s Paktom stability a rastu,

4. rozdelenie celkových výdavkov na jednotlivé subjekty je primerané na zabezpečenie bežných funkcií,

5. strednodobé ciele a zámery stanovené v rámci stabilizovaných programových štruktúr sú reálne a naplniteľné.

Spravil som vám stručnú analýzu, zhruba, návrhu štátneho rozpočtu a myslím si, že bude celou koalíciou podporený, pretože je reálny a sociálny.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec na vaše vystúpenie a to je pán poslanec Abrhan. Máte slovo, pán poslanec.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Pán poslanec Ďuračka, spomínali ste rozpočty obcí. V pondelok sme prerokúvali návrh zákona o presune kompetencií a o financovaní neštátnych škôl a školských zariadení, vtedy sme hovorili a bolo odúčtované z ministerstva školstva, to bolo 570 mil. korún, ak ma pamäť neklame, a tieto finančné prostriedky, aj keď prišlo k presunu kompetencií, neboli transparentne presunuté do rozpočtu obcí.

Ak ste hovorili, že tento rozpočet je pre obce pripravený tak, že zahŕňa všetky požiadavky, a hovorili ste o tom, že sú zahrnuté v daniach, tak musím vám povedať, že neštátne školy pôsobia len v 70 obciach. Čiže darmo je to zahrnuté v daniach, ktoré dostávajú rozpočty všetkých obcí, ale tých 70 obcí tam nie sú zohľadnené. Tak by som bol rád, keby ste mi povedali váš názor, ako vnímate a ako majú byť ošetrené finančné prostriedky pre deti, ktoré sa zúčastňujú vyučovania v týchto neštátnych zariadeniach.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v diskusii, v rozprave vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová a ako ďalší vystupujúci sa prihlásil pán poslanec Pavol Prokopovič.

M. Vášáryová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážené kolegyne, kolegovia, toto nie je najdôležitejší zákon roka, ktorý prediskutovávame, pozrite sa za mňa. Ale vráťme sa v diskusii k rozpočtu, k plánovanému rozpočtu 2007, lebo preto tu vlastne sedíme celý čas. Chcem povedať, že moje vystúpenie bude komentár k štátnej podpore slovenskej národnej kultúry a vzdelania na základe predloženého rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2007 a nebude to vystúpenie o kríze slovenskej kultúry. Pretože slovenská kultúra nie je v žiadnej kríze, v kríze je štátna podpora slovenskej národnej kultúry.

V týchto dňoch prebieha pred očami celej verejnosti, zástupcov médií a lobistov, expertov spor. Tak je nastavená hra o efektívnosť demokratického režimu. Po veľkých slovách programového vyhlásenia máme pred sebou čísla a fakty. Jasnú a neodškriepiteľnú skutočnosť. Hlavnou otázkou dňa však podľa mňa je, či spor medzi koalíciou a opozíciou posunie Slovensko ďalej, alebo sa Slovenská republika už vráti znovu k už raz prekonaným problémom, myšlienkam a argumentom, ktoré boli populárne za čias komunistického režimu. Dnes ide aj o to, že tento dnešný spor, ktorý je základom demokratického režimu, vytvorí nástroje na ďalší rozvoj, v tomto prípade slovenskej kultúry a vzdelania. Prax nasledujúcich pár rokov vládnutia vládnej koalície ozrejmí nielen samotnú ideu tejto našej dnešnej debaty, ale aj kvalitu nástrojov, ktoré plánovaný rozpočet na rok 2007 obsahuje.

Keď sa vrátime k slovám programového vyhlásenia vlády Roberta Fica a ku krátkej kapitole venovanej kultúre, stretávame sa s entuziazmom a optimizmom. Citujem: "Rozvoj kultúry v najširšom zmysle slova je nevyhnutnou podmienkou zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky." Druhý citát: "Ochrana a využívanie kultúrneho dedičstva spolu s podporou pôvodnej tvorby je jeden z rozhodujúcich pilierov uchovania a posilnenia identity Slovenska v prostredí globalizácie." (Veľmi ma mrzí, že som si nevšimla, že sa tu hovorí o identite Slovenska, lebo ja také niečo nepoznám, poznám len identitu občanov alebo identitu príslušníkov národov, ale nie Slovenska.) V hrsti teda máme dnes vrabca.

Povedzme si niekoľko faktov. Rozpočet Ministerstva kultúry Slovenskej republiky klesá v pláne na rok 2007 o 11,5 %, keď odpočítame skoro miliardu, ktorá ide pre cirkvi, klesá o 15,6 %. Grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky klesá o 300 mil. korún. Program Ex libris je vyškrtnutý z rozpočtu, išlo o 85 mil. korún, podpora audiovizuálnej tvorby mínus 50 mil. korún, podpora návštevnosti kultúrnych podujatí mínus 100 mil. korún, kultúrne aktivity národnostných menšín mínus 80 mil. korún, Obnovme si svoj dom mínus 27 mil. korún, Fond Pro Slovakia mínus 8,5 mil. korún.

Programové vyhlásenie je teda z dnešného pohľadu pre mňa len tou príslovečnou vatou. Rozpočet, ktorý dnes máme pred sebou, je verifikáciou, smutnou verifikáciou. Ak si niekto myslí, že sa tomu teším, nie je to pravda, neteším sa tomu, naopak. Práve preto chcem na tomto fóre, ktoré je na to demokratickým režimom utvorené, položiť niekoľko otázok, ktoré snáď pomôžu vyjasniť, o čo vlastne ide. Týmto sa pripájam aj k vystúpeniu mojej kolegyne pani poslankyne Biró, ktorá si tiež kládla tieto otázky a pokúsila sa na niektoré z nich aj odpovedať.

Kolegovia predo mnou, ktorí vystupovali, bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane alebo lojalitu ku koalícii, unisono hovorili: ekonomika Slovenska rastie, nezamestnanosť klesá, peňazí je našťastie viac. V rozpočte štátnej podpory slovenskej národnej kultúry ide smer pohybu naopak. Ja sa pýtam - prečo? Je jedna možná odpoveď. Ako by bolo v nejakom všeobecnom záujme nevyhnutné, aby rezort kultúry znížil výdavky na kultúrnu činnosť. Nedochádza totiž k redukovaniu výdavkov na prevádzku ministerstva kultúry. Počet pracovníkov stúpa o jedného štátneho tajomníka, teda o miesto pre politika. Príspevkové a rozpočtové organizácie nemusia nikoho prepúšťať, ale nemusia ani reformovať, modernizovať. Tento rozpočet šetrí na službách pre verejnosť, teda nie na štátnej správe.

O čo teda ide? Táto vláda má iné priority, ako reformovať kultúru, naštartovať nové trendy v štátnej podpore kultúry, vyriešiť zastarané problémy v oblasti kultúry. V poriadku, v poriadku. Kultúra doteraz nikdy nebola prioritou žiadnej vlády Slovenskej republiky od roku 1993, ale slovenská kultúra nie je podľa tohto rozpočtu ani v pozornosti vlády Slovenskej republiky. Ide teda skôr o podporu útlmu celého rezortu. Preto sa máme zmieriť s tým, že kultúra bude mať menej. A to je koaličným partnerom SMER-u, z ktorého pochádza pán minister, Slovenská národná strana.

Je asi príznačné, že pri prerokovávaní rozpočtu nevystupuje predseda Slovenskej národnej strany, a musím vyjadriť z tohto miesta aj veľké sklamanie z vystúpenia pani podpredsedníčky Slovenskej národnej strany, ktorá hovorila o veľa veciach, ale cudne zamlčala rozpočet ministerstva kultúry.

Máme sa teda zmierovať s limitovaným a neambicióznym programom, ktorý je v príkrom rozpore so strmým rastom nielen ekonomiky, ale aj strmým rastom spotreby obyvateľstva. Rozvoj dnešnej kultúry teda nie je v záujme ani ďalšieho koaličného partnera, ak máme posudzovať podľa pozmeňujúceho návrhu o asignácii, ide len o zachovanie a nie rozvoj.

Treba povedať, že ide o prvý pokles, reálny pokles rozpočtu ministerstva kultúry od roku 2000. Kultúra sa ani predtým nevyvíjala dynamicky, to by sme si klamali do vrecka, ale dnes, keď odhad štátneho rozpočtu stúpol o 5 %, Kancelária našej Národnej rady Slovenskej republiky dostane o 96 mil. korún viac, Úrad vlády dostane viac, slovenská národná kultúra dostáva menej. Možnou odpoveďou je, veď na kultúre nezáleží, veď kultúra je bezmocná. Koalícia možno nepredpokladá voličské hlasy ani z tejto oblasti kultúrnych občanov, ktorí by sa nechali ohúriť populistickými vyhláseniami.

Pán minister financií v úvodnej reči pri otvorení tejto našej debaty o novom rozpočte Slovenskej republiky uviedol, "budeme šetriť na výdavkoch štátu a nie na ľuďoch", ale nie v slovenskej kultúre, pán minister, nie v slovenskej kultúre (venujem tomuto prázdnemu kreslu). Nie je vlastne teda jasné, čo chce pán minister Maďarič v rezorte kultúry dosiahnuť.

Čo je zatiaľ čitateľné z rozpočtu:

1. Ide o náznaky návratu k centralistickému modelu riadenia a kultúry. Prejavuje sa to výrazným redukovaním grantového systému. Ide o ďalší útok aj na činnosť mimovládnych organizácií v oblasti kultúry, čo je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením tejto vlády z augusta 2006. "Mimovládne organizácie majú byť trestané," aby som citovala pána poslanca Haleckého, "je to pomsta a odveta za rok 1998", povedal. Som rada, že aspoň prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý zaobalene, nie veľmi jasne umožní podporiť zachovanie kultúrnych hodnôt. Neviem, čo to znamená, ale neznamená to rozvoj, neznamená to posun dopredu, asi len zakonzervovanie toho, čo bolo.

Z dvojpercentnej asignácie daní boli vylúčené školy, v tomto prípade boli vylúčené základné umelecké školy a školské zariadenia, a to tak súkromné, ako štátne, vychovávajúce naše nové kultúrne generácie. Zdá sa, že všetko má zostať tak, ako je a ako bolo voľakedy. Na námietky vo výbore pre kultúru a médiá pán minister odpovedal neustálym zdôrazňovaním, že ak bude slovenská ekonomika ďalej rásť, snáď mu niečo prihodia a on potom rozdelí. Má to byť návrat k paternalizmu ministra a jeho úradníkov?

Zrušenie Ex libris je obmedzenie aktivít menších vydavateľstiev v oblasti vydávania slovenskej literatúry. Tej, ktorá si naozaj na sebe nezarobí, alebo detskej literatúry. Drastické zníženie grantového systému, nech už bol akýkoľvek, znamená jasný signál odklonu od podpory viaczdrojového financovania projektov a viaczdrojového financovania regionálnej a nezávislej kultúry, ktoré saturujú najmä vidiecku kultúru. Naopak, posilňuje sa úradnícka kontrola kultúrnej činnosti.

Európsky trend vyrovnávania príležitostí pre štátne a neštátne subjekty pôsobiace v oblasti kultúry má dnes v Slovenskej republike opačný smer. Treba pripomenúť, že zníženie financií pre tento systém znamená aj menšiu možnosť mimovládnych organizácií v oblasti kultúry získavať prostriedky z európskych fondov. Od zahraničných, ale v konečnom dôsledku aj od domácich donorov. Ide teda o anachronickú tendenciu rozširovania kompetencií politikov proti občianskej spoločnosti.

2. Ani po piatich mesiacoch pobytu ministra v ministerstve kultúry sa do rozpočtu nepremietli žiadne výrazné znaky systémových zmien alebo náznaky reforiem. Ide o udržanie statusu quo, a to v rezorte, ktorý zmeny nepochybne veľmi potrebuje. Skutočný prepad rozpočtu ale budeme vidieť, až keď budeme môcť porovnať výšku sumy v roku 2006 v záverečnom účte kapitoly. K zvýšeniu rozpočtu dochádza predsa len u príspevkových a rozpočtových organizácií, ale aj to len o sumu, ktorou sa musia valorizovať platy pracovníkov. V absolútnych číslach. To ale môže znamenať, že príspevkové a rozpočtové organizácie budú mať v roku 2007 od 10 do 20 % na bežné výdavky menej. Z rozpočtu sa nedá vyčítať, čo bude vlastne prioritou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a ministra, a teda v tomto zmysle aj politickej strany SMER.

Aj jediná priorita, o ktorej sa bolo možné domnievať, že sa v rozpočte prejaví, a to podpora audiovizuálnej tvorby, má predsa menej. Minister sa v rozhovoroch pre médiá pozerá len po strechách a ukazuje zrejme na holuby tam sediace. Ešte nepripravený a neprediskutovaný zákon o príspevkoch občanov za pozeranie televízie a počúvanie rozhlasu, možný milostivý postoj iných členov vlády, ktorí mu dovolia si prihodiť počas roka niečo, a zatiaľ, bohužiaľ, veľmi vzdialené európske financie. Teda pozeráme sa na príslovečné holuby na streche.

3. Sociálnodemokratický program európskych ľavicových strán obsahuje vždy a za každých okolností väčšiu podpory kultúry v porovnaní s európskymi pravicovými stranami. Tento rozpočet teda buď znamená to, že tlak koaličných partnerov vyradil ministra, ktorý by mal byť aspoň teoreticky veľmi silným v strane SMER, a on musel ustúpiť ako domáci hosťom v koalícii, alebo SMER, prepáčte, nie je sociálnodemokratickou európskou stranou. Je aj faktom, že v prieskumoch verejnej mienky sa dostupnosť kultúry a jej statkov neobjavuje na zaujímavých miestach preferencií obyvateľstva Slovenskej republiky. Môžeme sa nádejať, že ak sa raz objaví, potom sa možno financie nájdu.

4. Z rozpočtu sa nedajú vyčítať ani žiadne idey alebo aspoň náznaky výchovy novej kultúrnej generácie. Zrušenie kultúrnych poukazov je nahradené len otvorením galérii a múzeí bez finančného príspevku v piatok. Školy budú určite túto možnosť využívať, ale pripomína mi to metódu používanú, keď som chodila do školy, za komunizmu. Ak je piatok, všetci do galérie. A čo kiná? Čo koncerty? Čo divadlá? Tie sa predsa takto riešiť nedajú. A rozpočet je na nule.

Minister sa vraj plánuje vrátiť k nejakej, dnes bližšie nešpecifikovanej forme kultúrnych poukazov, vraj o rok. Po vyhodnotení. Pre mňa ide o ďalší dôkaz, že ministrovi a politickej strane SMER chýbajú invenčné myšlienky, moderné prístupy, vízia. Snáď sa spôsoby riešenia problémov v oblasti kultúry nebudú preberať z obdobia spred roka 1989?

Keď som si prečítala rozhovor pána podpredsedu výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Jarjabka, v SME minulý týždeň, nadobudla som veľmi nepríjemný dojem, dúfam, že len dojem, že by to tak aj mohlo byť. Citujem ho z tohto rozhovoru: "Ak hovoríme o podpore pôvodnej slovenskej kultúry pred rokom 1989, bol prístup oveľa lepší." A čo osud Hany Ponickej, Agneše Kalinovej, Jaroslavy Blažkovej? A čo jeden z najväčších slovenských básnikov Ján Smrek, umlčaný, s nemožnosťou publikovať? Jeho "šuplíkové" verše vyšli až po roku 1990, lebo ich vydal pán Petrík. A čo roky, v ktorých nemohol tvoriť Iľja Zeljenka, Pavol Šimai, ktorý radšej emigroval? A čo tisícky ďalších osudov? A to nehovorím o osude kresťanských básnikov, skupine, ktorá publikovala v disente v Petlici, ako Ivan Kadlečík, ktorý doplatil na to svojím zdravím, Pavel Hrúz, zatvorenie Jozefa Bžocha, pobyt Kornela Földváryho v baniach, zákaz práce pre Juraja Jakubiska, Ela Havetu, ktorého to zničilo, zlikvidovanie divadla na Korze? Mám pokračovať pre tých, ktorým sa ešte stále zdá, že podpora kultúry a pôvodnej kultúrnej tvorby pred rokom 1989 by mohla byť tým ideálom, ku ktorému by sme sa mali priblížiť? (Potlesk.)

Pán poslanec v tomto rozhovore vychvaľuje sociálnu politiku komunistického režimu a hovorí: "Za socializmu boli aj požičovne klavírov pre chudobné deti." Ale nedodáva, že v knižniciach si nemohli prečítať mnohé diela zo svetovej literatúry a v kinách vidieť najnovšie filmy. Ak zabudneme, vážení priatelia, ak zabudneme, že Miloš Bazovský, jeden z najväčších maliarskych talentov slovenskej národnej kultúry, mal zakázané oficiálne existovať a chodil po známych a predával svoje obrazy za sto korún, aby prežil, sme odsúdení na to, aby sme to prežili znovu.

5. Nevidím v tomto rozpočte žiadne výdavky na vedu, výskum v oblasti kultúry. Zostáva len starý koncept osvetovej činnosti z 50. rokov bez modernizácie a vysvetlenia, čo pre novú politickú silu osveta znamená. Minister sa na výbore na moju otázku vyjadril, "zanedbané Národné osvetové centrum", tak povedal doslova. Ale finančné prostriedky nekopírujú tento pána ministra názor, ktorý nakoniec aj ja zdieľam. Naopak, pán minister zdôraznil, že by sa mohlo znovu prepojiť toto zanedbané Národné osvetové centrum s regionálnymi centrami osvetovej kultúry, zrejme preto, aby tam, kde tieto centra dobre fungujú, ich strhlo do zanedbanosti.

Chcem sa pristaviť aj pri stagnácii financií na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí. V minuloročnom rozpočte sa objavila lastovička. Suma 20 mil. korún na tento účel, čo má skutočne potešilo. Bola to lastovička nášho nového sebavedomia, sebavedomia Slovenskej republiky ako nového člena Európskej únie. Dnes musím konštatovať, že to bol len signál, ktorý v roku 2007 pohasne. A predsa aj kultúra vplyvov v EÚ je dôležitá a iste je dôležitejšia ako kultúra izolácie.

Kde sú teda, pýtala by som sa pána ministra, keby tu bol, kde sú tie náznaky nových ekonomických nástrojov, o ktorých tak často a hlasno hovoril vo svojich rozhovoroch pre hromadné mediálne prostriedky? Minister v rozhovoroch i v programovom vyhlásení zdôrazňoval, že mu ide o tri K: kontinuitu, ale podľa mňa rozpočet ide úplne opačným smerom; po druhé komunikáciu s kultúrnou obcou, pochybujem, že by bol hovoril s mimovládnymi organizáciami v oblasti kultúry alebo so súkromnými základnými umeleckými školami; a o koordináciu - s kým a čím pri klesajúcich a centralizujúcich sa financiách?

V čom teda vidí nová vláda šancu na progresívne tendencie v oblasti kultúrnych aktivít? Odpoveď vám nemôžem dať. Toto totiž nie je rozpočet pre trvalo udržateľný a dynamický rozvoj slovenskej kultúry. Toto je rozpočet nehodný člena Európskej únie. Musím povedať, že pán minister vyvíja aktivitu, aby sa aspoň ako-tak priblížil úrovni rozpočtu z roku 2006 a presviedča nás všetkých, kade len chodí, že pochytá tie holuby na streche. Zatiaľ teda nemáme ministra kultúry a musíme sa uspokojiť, že máme aspoň ministra, ktorý veľmi poctivo chodí otvárať všetky výstavy.

Tak ako v celom rozpočte ministerstva kultúry sa preferuje stagnácia a spotreba pred investíciami a inováciami v kultúre. Možno naozaj chýba aj sformovaná silná kultúrna obec, ktorá by si modernizačnú a progresívnu politiku vynútila.

Nemôžem, v žiadnom prípade nemôžem hlasovať za takýto rozpočet pre slovenskú národnú kultúru.

A v mene tohto podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007:

1. V prílohe č. 3 k zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Úrad vlády Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 70 mil. korún a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2007.

Odôvodnenie: Objem prostriedkov pre rezort kultúry bol v porovnaní s minulým rokom výrazne znížený. Kultúra je pritom jedným zo zásadných prvkov pri udržaní národnej identity slovenského národa, a to najmä po vstupe do Európskej únie a pri masívnom tlaku zo strany americkej audiovizuálnej kultúry. Zníženie sa navrhuje realizovať na úkor rezervy predsedu vlády. Zvýšenie sa navrhuje účelovo vyčleniť na výdavky pre Štátnu operu v Banskej Bystrici v objeme 45 mil. korún, z toho 5 mil. korún na prevádzku a 40 mil. na rekonštrukciu, a pre Štátne divadlo v Košiciach 25 mil. korún, z tohto 10 mil. na prevádzku a 15 mil. na pokračovanie rekonštrukcie Malej scény. Nech sa páči.

A podávam aj druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007.

V prílohe č. 5 k zákonu Záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom na rok 2007 sa dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa menia takto: V bode A. Dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa doplniť písmeno c) dotácia na záchranu a obnovu historických pamiatok vo výške 56 702-tisíc korún, z toho Banská Štiavnica 9 200-tisíc, Bardejov 10 800-tisíc, Bratislava 13 602-tisíc, Levoča 11 300-tisíc, Kremnica 11 800-tisíc.

Odôvodnenie: Práce na záchrane historických pamiatok sú finančne náročnejšie ako nová výstavba, pretože sa pri nich musia používať prírodné kamenné materiály a atypické prvky drobnej architektúry podľa požiadaviek pamiatkového úradu. Tieto zvýšené náklady nie sú mestá schopné financovať iba z vlastných prostriedkov. A nebolo by to ani spravodlivé, keďže ide o súčasť celonárodného kultúrneho dedičstva. Opravené historické mestá lákajú turistov, čím pre seba, ale aj pre celú ekonomiku vytvárajú ďalšie zdroje. Nech sa páči. Môžem vám to odovzdať?

Dovoľte, aby som moje vystúpenie zakončila citátom jedného slovenského klasika. Citujem: "Kto sám seba klame a vlastnej lži načúva, k tomu dôjde, že už nerozoznáva nijakej pravdy ani v sebe, ani okolo seba, a následkom toho nectí si ani seba, ani iných."

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Magdy Vášáryovej sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: Dušan Jarjabek, Ján Senko, Anna Belousovová, Miroslav Číž. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A dávam slovo pánovi Dušanovi Jarjabkovi.