D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Vášáryová, prečo stále pletiete politiku do istých filozofických náhľadov, ako financovať kultúru, čo ďalej s kultúrou? Veď to, čo hovoríte, je skutočne často veľmi pravdivé, ale veď vy to zahmlievate vždy niečím, čo vytrhnete z kontextu, keď hovoríte o mojom článku v SME, prečo nepoviete celú pravdu? Prečo nehovoríte o tých absolútnych hodnotách, prečo to necitujete celé? Veď ja by som takisto mohol vytrhnúť z kontextu a pýtať sa vás, neboli ste vy náhodou zaslúžilou umelkyňou pred rokom 1989? A veď ste to dostali za prácu, ktorú si ja vážim. Ja to nechcem dehonestovať. Ale tiež ste si vtedy prevzali ten titul z rúk najvyšších komunistických funkcionárov? To je jedna vec.
Hovoríte o disidentoch. Hlboko si vážim prácu disidentov, pána Zeljenku a tak ďalej a tak ďalej. Ale nie náhodou vy ste podpísali antichartu? Lebo taký článok vyšiel v Rudom práve v tom období. Ja vám ho donesiem. Ja som si tieto veci naštudovával. A skutočne a keby ste ju aj podpísali, keď ste ju nepodpísali, mali by ste na to isté zdôvodnenia, veď predsa antichartu podpísal aj Jan Werich, ak si dobre spomínam, a mnohí ďalší, nebudem hovoriť, dobre ich poznáme. Ale veď to sa nedá jednoducho tu robiť čierne, biele. Veď to je dehonestácia potom toho všetkého, čo ste múdro povedali.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Musím si postupne zvykať na slová, ktoré pani poslankyňa, či už na výbore, alebo tu v tejto sále, používa. Mrzí ma to, pretože osobne som si ju veľmi vážil ako herečku aj s jej sestrou. Sledoval som aj jej potom politický vývoj na scéne a tiež by som chcel naznačiť iba niektoré veci, že používa tu tie slová, ktoré jednoducho by ona sama už používať nemala, pretože, ja som jej to povedal aj na výbore, myslím si, že sme už v dostatočnom čase ďaleko od roku 1989, aby nás takýmito pojmami strašila. Možnože straší iba sama seba, straší občanov. A čo je najhoršie, pani poslankyňa, kto klame sám seba, klame aj ľudí okolo seba. Dovidenia. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalej má slovo s faktickou poznámkou pani poslankyňa, podpredsedníčka Belousovová.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová, neurazte sa, ale mne pri vašom vystúpení prišlo strašne smiešne. Mne to pripadá, ako keby ste skutočne tých osem rokov hybernovala, po prvé, z čisto ženského hľadiska naozaj vyzeráte o tých osem určite menej, takže vám to prospelo, ale z druhého hľadiska vy ako keby ste prespali a zobudili ste sa po ôsmich rokoch a teraz pozeráte, že neviete, čo sa stalo, čo je výsledok Dzurindovej vlády v kultúre za osem rokov.
Stručná rekapitulácia: absolútna dekadencia na Slovensku, útok na základné hodnoty, netočia sa vlastné filmy, sme napchávaní, naše deti tiež, americkými filmami nízkej kvality, absolútne nejaké patoky, čiže Slovensko zachvátila pakultúra, to je výsledok Dzurindovej vlády a SDKÚ, kde ste vy teraz.
Výsledok vlády SDKÚ je aj v tom, že jednoducho kultúra žije len na mestách a obciach vďaka šikovným primátorom. A doslova výsledok je, viete aký, že sa na nás všetkých z obrazovky smejú doslova holé zadky z tých amerických nakúpených reality šou. To je pečiatka vášho prínosu kultúry. Čiže vašej kráse to prospelo, takže zobuďte sa z toho spánku do politickej reality, ktorá je taká. Obrazovka a na nej holý zadok z reality šou, ak nie ešte niečo iné, a to je výsledok aj vás, pán Dzurinda, aj vás všetkých, ktorí tam sedíte. (Reakcie z pléna a potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nie je prestávka, ďalej bude pokračovať s faktickou poznámkou pán Číž.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pevne verím, že sa vážení kolegovia z SDKÚ znovu vrátia k normálu, štandardu správania sa, možno budú chvíľu počúvať.
Pani poslankyňa, ja mám tiež v hlbokej úcte vaše dielo ako umelkyne, len ako s političkou mám trošku problémy, pretože to, čo hovorí pani poslankyňa Belousovová, je proste podstata. Veď 90 % problémov, o ktorých ste hovorili, predsa nemôžete pripisovať tejto vláde, ale vláde, ktorú reprezentujete, ktorá tu vládla osem rokov. Vláda, ktorá má taký vzťah k verejným financiám, verejnému majetku a k jeho zhodnocovaniu, aký má. Vláda, ktorá má takú formu získavania peňazí do verejných zdrojov, ktorý má ten mechanizmu prístupu k tomu všetkému, čo tu akú má.
Z 19-percentnej dane, z ktorej ešte 2 % budú rozdeľovať podľa vlastnej logiky a podľa vlastného zvažovania právnické osoby. Veď to je ďalších 700 mil. korún, ktoré chýbajú práve v kultúre, možno, o ktorej sa teda spolu bavíme. A kde tá logika niekde, prirodzene, je akceptovateľná, ale kde je hlboko neakceptovateľná. A to je skutočným predmetom diskusie. Kto zdekasoval a zničil slovenský národný film? Čo urobila vaša vláda za posledných osem rokov pre tento film? Čím sa chcete pochváliť? Kto bránil vám, aby ste pomohli pánovi Kadlečíkovi, Zeljenkovi a vytvorili priestor, aby mohli v novom veku, teda ten svoj talent, ktorý nikto nespochybňuje, preukázať? Nepoznám jeden váš verejný prejav na túto tému, pani kolegyňa. Takže neznie to dôveryhodne, čo vyprávate.
Veď vymenovať každý z nás môže a môže do rána, čo všetko ešte potrebujeme urobiť. Ale ak o niečom sa vážne máme baviť, to je revitalizácia verejného sektora, zlepšiť aj daňovú etiku v tejto spoločnosti a rozmýšľať nad tým, akým spôsobom máme získavať pre verejné služby peniaze. Ako máme nakladať s verejným majetkom, ako sa máme starať o strategické zdroje, tam je podstata.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Znovu zdôrazňujem, hovoriť tu o kríze slovenskej kultúry je nemiestne. My tu teraz debatujeme o kríze a poklese financovania štátnej podpory kultúry. To by som chcela zásadne zdôrazniť. (Potlesk.)
A chcela by som povedať už len jedno. Všetkým nám asi musí ísť o to, aby štátna podpora kultúrneho života nebola umŕtvovaná. Zdá sa nám, a tento rozpočet to ukazuje, že je neprogresívny a že je schodkový, že proste ide smerom dole. A to je alarmujúce. Nič viac a nič menej.
A, pán Číž, pán podpredseda, vy ste predsa Štiavničan a ja sa budem veľmi dívať, či zdvihnete ruku za financie pre Banskú Štiavnicu. Pre mňa to je fakt. Nie vaše reči. Pre mňa bude fakt vaša zdvihnutá ruka na môj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič a pripraví sa pán poslanec László Miklós.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja sa ospravedlňujem, že prejdem od krásnej nežnej kultúrnej témy k realite, ale oblasť ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií takou je.
Dovoľte mi teda vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, ako aj k dôsledkom, ktoré podľa môjho názoru sú nevyhnutné pri takomto štátnom rozpočte alebo takej skladbe štátneho rozpočtu v tomto sektore. Môj kolega pán poslanec Ivan Mikloš v úvode tejto rozpravy, tejto debaty uviedol viacero závažných rozporov medzi deklarovanými prioritami a návrhom štátneho rozpočtu, ktorý absolútne nezohľadňuje tieto priority, a spomínal okrem iného aj výstavbu infraštruktúry ako dôležitý faktor vyrovnávania regionálnych rozdielov. Dovoľte mi, aby som sa teda vo svojom vystúpení krátko venoval práve tejto téme.
Aký je teda skutočný stav, aká je skutočnosť? Mohli by sme porovnávať výdavky, investície zo štátneho rozpočtu na rok 2006, prípadne predchádzajúce roky a rok 2007 z rôznych pohľadov. Dá sa to robiť z pohľadu započítavania pohľadávok voči kohéznemu fondu, ako uviedol aj pán poslanec Mikloš, dá sa to robiť aj z pohľadu započítavania nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Avšak ja sa budem venovať čisto striktne číslam, ktoré sú v materiáli, ktoré sú predložené v štátnom rozpočte na rok 2007, a tie hovoria jasne: Výdavky na cestnú infraštruktúru v porovnaní s rokom 2006 klesajú o 2,1 mld. korún. Celkove je na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií v štátnom rozpočte vyčlenených 10,1 mld. korún v členení: 5,8 mld. sú neviazané zdroje, 1,8 mld. zdroje Európskej únie, 2 mld. úvery Národnej diaľničnej spoločnosti bez vládnej garancie a 500 mil. diaľničné nálepky.
Dovoľte mi, aby som trošku rozobral tieto jednotlivé položky výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Neviazané zdroje vo výške 5,8 mld. korún. Mám tu potrebu neviazaných zdrojov na investičné akcie 2007, ktoré vypracovalo ministerstvo dopravy v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou 18. 10. tohto roku, teda už po niekoľkých mesiacoch vládnutia tejto vlády, je tu krátka tabuľka, dovoľte, aby som uviedol, pretože sa to týka mnohých poslancov z mnohých regiónov, a budem potom pokračovať a je veľmi dôležité, aby to bolo nadväzné a súvisiace s tým, čo budem hovoriť ďalej.
V týchto minimálnych potrebách, potrebách neviazaných zdrojov na investičné akcie v roku 2007, sú tieto akcie: príprava stavieb, výkup pozemkov 2 200 mil. korún, projektová príprava 2 100 mil. korún, odvody 30 mil. korún, teda príprava celkovo 4 330 mil. korún. A ďalej samotné akcie: Bratislava, Mierová - Senecká 50 mil. korún, Ladce - Sverepec 204 850-tisíc, Vrtižer - Hričovské Podhradie 258 mil., Hybe - Važec 100 mil., Važec - Mengusovce 100 mil., Svinia - Prešov-západ necelých 700 mil., privádzač Poprad - Kežmarok, 1. etapa, druhá časť, 250 mil., Lamačská cesta - Staré grunty - tunel 357 mil., Hričovské Podhradie - Žilina-Strážov 2 028 mil. korún, Skalité - Štátna hranica Slovenskej republiky 200 mil. korún, Nová Baňa, 2. etapa, protihluková stena, 10 mil. korún, Budča - Kováčová 97 mil. korún, Budča - Zvolen, bezpečnostné opatrenia, 18 mil. korún, Oravský Podzámok - Horná Lehota 646,815 mil. korún a ostatné investície 840 mil. korún. Teda dohromady so stavbami je to 10 749 693-tisíc korún. Hovorím o tom preto, pretože porovnám to teraz s tým, čo je v štátnom rozpočte, neviazané zdroje a to je 5,8 mld. korún.
Ako sa to teda prejaví? Prejaví sa to podľa môjho názoru jednoznačne v troch takých smeroch:
1. Absolútnym spomalením tempa výstavby tam, kde už sú tieto akcie rozbehnuté, kde sú realizované a kde iné možnosti financovania ako priamo zo štátneho rozpočtu nie sú. A ide napríklad o také významné časti výstavby infraštruktúry alebo také významné úseky vo významných regiónoch, napríklad Vrtižer - Hričovské Podhradie, Hričovské Podhradie - Žilina-Strážov, teda náš záväzok voči Kii, Važec - Mengusovce, Skalité - Štátna hranica, Prešov-západ - Svinia, ale aj Lamačská cesta - Staré grunty. To sú rozbehnuté.
2. Prejaví sa to odsunutím pripravených projektov. Z nich spomeniem napríklad Svidník, je to súčasť budúcej rýchlostnej komunikácie R 4, tu pripomínam, že tento projekt je komplet pripravený vrátane zhruba 50 stavebných povolení, ktoré, ak sa nezačne v budúcom roku realizácia, začínajú strácať platnosť a bude ich treba odznova, odznova všetky vybavovať, čo bude stáť opäť nemalé finančné prostriedky, pretože bude treba zabezpečovať novú projektovú dokumentáciu na vydanie stavebného povolenia.
Ďalej by som chcel pár slov povedať aj o tých zdrojoch Európskej únie, 1,8 mld. je plánovaná, chvályhodné, len tu chcem jednu takú malú poznámku. Často si predstavujeme, že fondy Európskej únie, či kohézny, či štrukturálne, sú fondy, ktoré tým, že sa uzatvorí zmluva s Európskou úniou, prídu nám na účet tieto fondy a my si s nimi budeme robiť už, čo chceme, čo uznáme za vhodné. Absolútne nie. To je absolútny omyl. Prebieha to asi takto: Dopravná firma, ktorá realizuje akciu, povedzme, poviem to na konkrétnom príklade, povedzme Hronský Beňadik - Žarnovica, vystaví faktúru, tá faktúra cestuje na Národnú diaľničnú spoločnosť, z Národnej diaľničnej spoločnosti na ministerstvo dopravy, z ministerstva dopravy doteraz išla na orgán na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, tak išla do Bruselu. Z Bruselu išla cez rad úradníkov, ktorí každú jednu položku kontrolovali a kde sa len trošku nevidelo, vrátili ju naspäť a opäť to išlo tým istým spôsobom späť a opäť to išlo potom, po odstránení tých nedostatkov, tým istým spôsobom tam. Takže ak si niekto myslí, že čerpanie z Európskych fondov je také, že nám prídu peniaze na účet a my teraz s nimi budeme robiť, čo chceme, tak je na veľkom omyle, tak to je ďalšia taká trošku vata vo financovaní.
Ďalej absentuje absolútne v rozpočte príprava nových projektov. Ja som to spomenul v tej časti, kde som hovoril o tých neviazaných prostriedkoch v prípade, že skutočne ten rozdiel bude taký priepastný, ako tam je. Ono to vychádza podľa toho až 4 mld. korún. Ale je tam ešte úver Národnej diaľničnej spoločnosti. Takže, aby som bol férový, ak by sa použil aj na tieto účely spolu s tými neviazanými prostriedkami, aj tak tam vzniká ešte rozdiel 2 mld. korún, minimálny rozdiel na pokrytie toho minimálneho plánu, ktoré Národná diaľničná spoločnosť potrebuje.
Keď hovorím o cestnej infraštruktúre, nedá mi, aby som nespomenul úsek Žilina - Ivachnová. Vo všetkých doterajších plánoch, vo všetkých doterajších koncepčných výhľadových, prognostických materiáloch sa táto časť diaľnice uvažovala s výstavbou za pomoci súkromného kapitálu, tzv. PPP projektmi. Celý proces bol od začiatku monitorovaný medzinárodným poradcom vybraným v súťaži, ktorý má s takýmito projektmi skúsenosti, bol vypracovaný harmonogram jednotlivých krokov, dostali sme sa až do februára tohto roku, keď padlo rozhodnutie o predčasných voľbách, a teda bývalá vláda pozastavila všetky koncepčné veci práve kvôli tomu, aby nebolo obviňovanie, že sa robí niečo proti budúcej vláde, keďže sa nevedelo, ako to po tých voľbách bude na Slovensku vyzerať. Tie PPP projekty boli pripravené vo februári tak, že čakalo sa už len na vypísanie tendra na vstup súkromného investora na tento úsek. Ide, a to podotýkam, zhruba o 64 mld. Sk, ktoré mali byť takýmto spôsobom investované a po dobu 25 rokov splácané Slovenskou republikou za výstavbu tohto celku, ktorý je zhruba okolo 80 km od Žiliny až po Ivachnovú.
Musím konštatovať, že na základe čísel, na základe menovitých akcií, ktoré sú v štátnom rozpočte, práve ten úsek zostáva ako vo vákuu. Na jednej strane som zachytil vyjadrenia ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré hovorí, že PPP projekty sa robiť nebudú, žiadny súkromný kapitál tam nepôjde do toho, ale nie je tu ani zmienka o tom, čo s tým. Potom sa nemôžeme diviť, že verejne sa deklarovalo na vláde Slovenskej republiky, že termín prepojenia Bratislavy a východu Slovenska bude v roku 2013. Teraz som pochopil, prečo už sa deklarovalo vopred, ešte pred prípravou štátneho rozpočtu. Pripravovala sa pôda, lebo sa vedelo, že štátny rozpočet na tieto akcie jednoducho stačiť nebude. A ja sa veľmi obávam, že ani ten rok 2013 pri takomto vývoji štátneho rozpočtu pre cestnú dopravu, pre výstavbu infraštruktúry reálny nebude.
Teraz by som niekoľko slov si dovolil k železničnej doprave. Tu môžem len konštatovať zase iba na základe čísel, ktoré sú, že je na investície v železničnej doprave na podniky v Železničnej spoločnosti menej o necelú miliardu, bližšie k 900 mil. Sk. Je tam rozpočtovaných 12,4 mld. Sk, z toho 8,1 mld. na financovanie výkonov vo verejnom záujme a 4,3 mld. Sk na kofinancovanie a na národné projekty. Z tých výkonov vo verejnom záujme by mala osobná doprava dostať 4,5 mld. a Železnice Slovenskej republiky 3,6 mld. Sk. Práve tie prostriedky pre Železnice Slovenskej republiky na tie projekty, na tie investície sú absolútne nepostačujúce, pretože je realizovaná, je pripravená kompletná príprava úseku Trnava - Piešťany - Nové Mesto nad Váhom, teda koridoru 5 A, ktorý je súčasťou severo-južného prepojenia Slovenska a kde máme aj isté záväzky, ak nechceme, aby nám tento koridor vypadol zo siete transeurópskych koridorov. Takže sú to nepostačujúce absolútne pre investície ani pre kofinancovanie, aj keď tam zoženieme európske peniaze, z každého fondu je isté kofinancovanie od 50 % až po 25 %. Takže investície sú vážne, vážne ohrozené a určite nebudú zďaleka v takom rozsahu, ako boli doteraz.
Aj tie, zachytil som v poslednej dobe, sľuby vlády, že nejakých 500 mil. na výkony vo verejnom záujme pre osobnú dopravu budú, ale to je taký sľub vo vzduchu. Pretože hneď bolo povedané k a, bolo povedané aj b, a to, že tieto prostriedky budú buď pri, alebo tak to bolo aspoň prezentované na tlačovej besede, že buď budú poskytnuté zo štátneho rozpočtu pri priaznivejšom vývoji príjmovej časti štátneho rozpočtu. A na otázku "A keď nebudú?", tak bola odpoveď, že tak zoberie si Železničná spoločnosť Slovensko, teda osobná doprava zoberie si úver. No to ma trošku zdvihlo. My sme štyri roky železničiarov nie preto škrtili vo výdavkovej časti, aby sme len znížili tú zadlženosť železníc, ktorá už bola astronomická, 49 mld., a teraz sa dozvedáme, že hneď po nástupe tejto vlády je jeden z krokov, že sa bude brať úver, a teda železnice sa budú znova zadlžovať.
V oblasti leteckej dopravy, myslím si, že tu je klasický príklad rozporu sľubov a reality. Na jednej strane sme tu dnes počuli veľmi emotívny, veľmi k ľuďom nasmerovaný alebo verejnosti nasmerovaný prejav pána premiéra Roberta Fica, ináč sa to nazvať nedá. Pretože na otázku pána poslanca Galbavého neodpovedal, ale skôr ešte raz zdôvodnil rozhodnutie vlády, prečo sa bratislavské letisko neprivatizovalo. S tým, že bratislavské letisko bude investovať z vlastných zdrojov. Ja sa pýtam - z akých? V rozpočte nie je na to ani jedna koruna. A ak máme na mysli to, že ešte predchádzajúce vedenie bratislavského letiska začalo pripravovať žiadosť o úver a zatiaľ dostalo od vedenia komerčnej banky, jednej komerčnej banky iba prísľub, že môže byť maximálne na najbližších 5 rokov vo výške 2,8 mld., maximálne, pri splnení istých podmienok. Tak ak sa toto už považuje za poskytnutie úveru, tak, po prvé, 2,8 mld. je na rozvoj, na výstavbu nového terminálu absolútne nepostačujúce a, po druhé, to ešte nie je úver. To ešte bolo len oznámenie, že to je maximálna výška, ktorú môžu tejto spoločnosti v prípade, že splní podmienky, ktoré sa jej dali, jej môžu poskytnúť.
Tu chcem podotknúť ešte jednu vec. Je uzatvorená zmluva s nízkonákladovou spoločnosťou Ryanair, ktorá hovorí, že ak postavíme do 1. 1. 2009 nový terminál, Ryanair sa zaväzuje otvoriť 20 nových, podotýkam nových, destinácií z Bratislavy. Ak ten terminál neurobíme, zabudnime na to. A tu sa opäť dozvedáme, že kvôli finančným prostriedkom sa nebude stavať nový terminál a bude sa nejako postupne dobudovávať, domurovávať. No terminál nie je nejaké lepenie, to je stavba, ktorá buď sa postaví, alebo sa nepostaví.
A nepredať. Pán poslanec Faič, ak by ste niekedy pozornejšie čítali, a nielen to, čo povie pán predseda vlády, ale, čo tvrdím, aj my sme hovorili o predaji 66 % akcií bratislavského letiska. A keď som už pri slove, tak ešte raz dovolím si veľmi krátko ti to ešte raz vysvetliť, lebo zdá sa mi, že nie veľmi pozorne ani tvoji kolegovia niektorí čítajú. My, keď sme sa rozhodli riešiť bratislavské letisko, boli sme možno v tom štádiu, v ktorom ste vy teraz, tak sme vypísali medzinárodný tender na medzinárodného poradcu, v podmienkach bolo, ktorý robil aspoň päť podobných transakcií vo svete. Vyhrala renomovaná firma Konzorcium, ktorá takéto transakcie robila, a tým sme dali zadanie a sme sa ich pýtali... (Reakcie z pléna.) Vážení páni poslanci, netreba krútiť hlavami, ale treba si pozrieť dokumenty, ktoré sú.
Pokračujem. A dali sme mu zadanie, aby nám poradil, čo je výhodnejšie. Či je výhodnejšie predať 49 % akcií, či je výhodnejšie 51 % akcií, 66 % akcií, alebo či je výhodnejšie dokonca 100 % akcií. Samozrejme, že dávali sme preskúmať aj možnosť ekonomického prenájmu. To sú o tom všetkom doklady, pán Burian, len sa treba na to pozrieť a čítať to, čo je, nie to, čo vám niekto dá do ruky. Ale treba si pozrieť všetko. Je to všetko na ministerstve dopravy.
Poradca jasne vyhodnotil, že najvýhodnejšie pre rozvoj letiska takého typu u nás v porovnaní s jeho geopolitickou polohou je predať 66 % akcií. Vtedy má investor záujem tam investovať, vtedy má investor záujem o reálny rozvoj letiska. Nakoniec čísla presvedčia. Veď odborníci očakávali, a myslím, že to mi nebude nikto protirečiť, odborníci očakávali, že zisk z letiska alebo predaj sa uskutoční maximálne za 7 mld. Páni, a cena bola nakoniec 20 mld. Takže bolo do atraktívne, asi sme zvolili dobrý postup. A z tých 20 mld. mala byť zhruba polovica priamo investovaná za päť rokov v bratislavskom letisko na menovité akcie. Súčasťou aj tendra, aj súčasťou podpísanej zmluvy boli menovité akcie, ktoré je povinný do piatich rokov za tých 10 mld. realizovať. A to bol nový terminál, to bolo predĺženie pristávacej a letovej dráhy, to boli parkoviská, to boli technické služby a podobne. Na to všetko teraz zabudnime.
Ak dostaneme tých 2,8 mld. úveru, v čom som veľký, veľký skeptik, tak to bude veľa. Takže tak to bolo s bratislavským letiskom, nie predaj bez hlavy. A o tom, že je tam firma Meinl? Som povedal, je to Konzorcium. Firma Meinl je len jedna zložka, ktorá zabezpečovala určitú časť tých poradenských služieb.
A na záver mi dovoľte, aby som sa ešte trošku zmienil o oblasti, ktorá síce patrí do vedomostnej spoločnosti, ale je to informatizácia spoločnosti a momentálne je to ešte stále pod ministerstvom dopravy. Keď vláda Mikuláša Dzurindu nastupovala v roku 2002, prakticky v oblasti informatizácie spoločnosti sme boli doslovne v plienkach. Nebolo ešte ani jasne určené, ktorý rezort to bude robiť. Okrem projektu Infovek, ktorý rozbehol vtedajší pán minister Fronc, neexistovali základy budovania informatizácie spoločnosti. Kompetenčným zákonom to od mája 2003 prešlo na rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a vtedy sme zdedili 200-tisíc korún, 4 počítače a 4 pracovníkov. Dnes je na ministerstve dopravy vybudovaný útvar splnomocnenca vlády, ktorý má 24 vysokokvalifikovaných odborných ľudí, ktorý má spracovaný, schválený vo vláde dokument Stratégia budovania informatizácie spoločnosti vrátane Akčného plán, ktorý obsahuje konkrétne akcie. Je zabezpečená koordinácia v tejto oblasti s ostatnými rezortmi, s ostatnými ministerstvami. A za posledné tri roky, pokiaľ si dobre pamätám, alebo sekcia splnomocnenca vlády aj rozdelila na projekty vyše 100 mil. korún.
Dozvedám sa teraz, že je v parlamente v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorý má úplne rozbiť to, čo sa urobilo a sekcia informatizácie spoločnosti, tak je to aj podľa toho, aké sú výdavky štátneho rozpočtu alebo ako sú naplánované na ministerstve dopravy, má prejsť časť pod úrad, pod gesciu pán ministra financií a časť pod gesciu pána podpredsedu vlády. No tak tomu už teda absolútne nerozumiem, že snažíme sa likvidovať niečo, čo nám prekáža politicky, alebo snažíme sa likvidovať niečo, čo možno nesplnilo očakávania, ale že ideme likvidovať niečo, čo funguje, len preto, že sa niekde nevedia dohodnúť, kto bude riadiť, aj fondy, ktoré k tomu budú z Európskej únie, no tak to sa mi zdá už trošku silná káva. Za takého rozdelenie určite ani ja a budem aj navádzať mojich kolegov, aby za to nehlasovali.
Vážené dámy, vážení páni, na záver by som si dovolil predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je absolútne apolitický, ale ktorý sa viaže k tomu, čo som povedal alebo hovoril pri mojom komentári o výdavkoch zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic alebo na výstavbu cestnej infraštruktúry.
Predkladám pozmeňujúci návrh k vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (parlamentná tlač 73).
V prílohe č. 3 k tomuto zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto - avizoval to už predtým aj pán minister, pán poslanec Ivan Mikloš: V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 1 mld. Sk na úkor rezervy na valorizáciu miezd a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v kapitole Cestná infraštruktúra takto doplniť:
1. obchvat Svidníka 400 mil. korún,
2. Važec - Mengusovce 300 mil. korún,
3. Skalité - Štátna hranica Slovenskej republiky 300 mil. korún.
Odôvodnenie: Zvýšenie je na úkor kapitoly Verejnej pokladničnej správy, rezervy na valorizáciu miezd, kde sa predpokladá úspora, keďže deklarovaným zámerom vlády je znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe. Finančné prostriedky na výstavbu cestnej infraštruktúry, ktoré sú priamo zo štátneho rozpočtu, sú veľmi nízke a nepostačujú ani na realizáciu projektov, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj nielen cestnej siete, ale aj regiónov celkom. Obchvat Svidníka je súčasťou rýchlostnej komunikácie R 4, ktorá bude spájať hranicu Slovenskej republiky a Poľskej republiky s regiónmi Slovenska. Stavba je kompletne pripravená vrátane výkupu pozemkov a vydaných je vyše 50 stavebných povolení. Ak sa stavba nezaháji, mnoho z nich stratí platnosť. Stavba Važec - Mengusovce je pomaly stavbou desaťročia napriek tomu, že je súčasťou prepojenia východu a západu Slovenska a značne predĺži diaľnicu z Ružomberka do Tatier. Táto časť diaľnice D 1 spája jestvujúcu diaľnicu D 1 s budovanou časťou D 1 Mengusovce - Jánovce. A stavba Skalité - Štátna hranica Slovenskej republiky, Poľskej republiky je veľmi dôležitá aj z pohľadu záväzkov Slovenskej republiky a je súčasťou severo-južného prepojenia a významného európskeho koridoru.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou: pán poslanec Ivančo, Pelegrini, Jánoš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som podporil pána kolegu poslanca Pavla Prokopoviča v tom, že skutočne jedným z nástrojov riešenia vyrovnávania regionálnych rozdielov je budovanie a rozvoj cestnej infraštruktúry a v tom smere skutočne štátny rozpočet nepočíta s veľkými investíciami.
Osobitne chcem upozorniť na časť vystúpenia, kde pán poslanec uviedol potreby finančných zdrojov na dostavbu cestnej infraštruktúry, ale aj na dostavbu takých stavieb, ktoré sú kompletne pripravené z hľadiska stavebnej dokumentácie, a bolo by skutočne škoda, že by sa práca mnohých odborníkov nevyužila, aby tieto dokumenty pripravené a ukončené v stavebnom konaní vlastne takto prepadli a bolo by ich treba robiť nanovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočne dovoľte mi, hlavne poslancov z regiónu Stropkova, Svidníka, Humenného a ďalších, vyzvať vás, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh a vyjadrili ste tak aj svoj záujem o rozvoj týchto regiónov. Som presvedčený o tom, že poslanci vládnej koalície dvihnú ruku za dobudovanie obchvatu Svidníka.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Pelegrini.
P. Pelegrini, poslanec: Ja som pôvodne, pán poslanec, nechcel ani reagovať na vaše vystúpenie, ale veľmi v krátkosti, keď vás už tak trápia výkony vo verejnom záujme pre železničnú dopravu, neviem, či ste to neboli vy, ktorý v minulom roku podpísal kĺzavú doložku k zmluve o výkonoch a 4,5 mld., ktoré boli plánované v štátnom rozpočte, ste podpísali pokojne ďalšiu miliardu navyše, aby bola zúčtovaná dodatočne podľa skutočne preukázanej straty. A za vášho fungovania sme mali také dve pekné krivky, keď nám každoročne klesal počet prepravených osôb v železničnej doprave a na druhej strane nám rástla krivka potrieb úhrady výkonov vo verejnom záujme zo štátneho rozpočtu. A to sa teda veľmi čudujem, že vám to štyri roky pán minister financií toleroval.
A čo sa týka informatizácie, dobre ste povedali, že keď ste nastúpili do vlády a rozbiehali ste informatizáciu, tak Slovensko bolo v plienkach. Po štyroch rokoch alebo po ôsmich sme asi tretí od konca. Takže to dieťa z tých plienok až tak veľmi za vášho vládnutia nevyrástlo.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jánoš.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na pána poslanca Prokopoviča, hlavne v otázke predaja alebo nepredaja bratislavského letiska.
Pán poslanec, mňa to neprekvapuje, že zastávate tento názor predaja, pretože za vašej vlády sa predalo takmer všetko v tejto republike. A protežovať zahraničných akcionárov, dávať to do porovnania s číslom 2,8 mld., či dostane, alebo nedostane od určitej komerčnej banky, viete, pre mňa je tých 2,8 mld. z pohľadu určitého národného povedomia viac ako vstup zahraničného investora. Pretože boli sme svedkami vstupu zahraničných investorov do viacerých strategických podnikov, ale zatiaľ v minulosti a za vašej vlády bol len jeden prínos, a to predovšetkým zvyšovanie cien hlavne v oblasti energií. A taktiež sme toho svedkom aj v mnohých regiónoch, kde vstupujú zahraniční investori do vodárenských spoločností, a takisto môžeme potvrdiť z pohľadu občana, radového občana, zatiaľ jediný možný prínos - zvyšovanie cien vodného, stočného.
Ja predpokladám, že bratislavské letisko aj bez vstupu spomínaných investorov sa dokáže postaviť na nohy a možno na začiatku to bude 2,8 mld., postupne určite financie prídu a bratislavské letisko budeme mať tu doma a to je pre mňa osobne dôležitejšie, ako keď sem vstúpi zahraničný investor.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Reakcia, pán poslanec Prokopovič.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Najprv k vám, pán poslanec Jánoš, lebo ste ma normálne rozosmiali na konci, že zostane doma - a kde by bolo, ak by to niekto kúpil, 66 % akcií? Ale to sú dve veci. Vy ste ma nepočúvali a potom ste čítali, čo máte všeobecne naučené. To, čo sa ani nedotýkalo môjho vystúpenia, skôr sa dotýkalo všeobecne kritiky bývalej vlády.
A, pán poslanec Pelegrini, no udivujete ma v poslednom čase, ešte ste len šesť mesiacov vo výbore pre hospodárstvo, keď ste mali možnosť načuchnúť trošku bližšie k tejto problematike, už ste taký expert, že už rozdávate rozumy napravo, naľavo. Ale zabudli ste povedať pri osobnej doprave jednu vec, keď tá krivka výdavkov išla trochu hore, to išlo po rozdelení osobnej a nákladnej dopravy, kde sa financovala osobná z nákladnej dopravy. Takže treba byť objektívny a nevyberať len to, čo sa mi kedy a kde hodí.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Miklós. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, keďže viem, aké sú ťažkosti so zostavovaním rozpočtu a že ten rozpočet znamená okrúhly koláč, keď z jednej časti odoberieme, musíme niekde pridať a naopak, tak sa budem snažiť urobiť určitú takú analýzu, ako to ja vidím z hľadiska životného prostredia.
No v zásade je to situácia taká, že výdavky oproti vlaňajšiemu roku narástli o 17 mld. korún. V rámci toho výrazne nárasty sú v sociálnych ministerstvách, čo nebudem komentovať, pretože keď sa tak rozhodlo, tak sa tak rozhodlo, teda "sociálne ministerstvá" - ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. O tom tu už padlo viac slov, nebudem komentovať, len konštatujem, že výrazný nárast. Iný výrazný nárast nastal v ďalších ministerstvách a v ďalších kapitolách, ako je Úrad vlády, VPS, Generálna prokuratúra, SIS-ka, ministerstvo financií, ministerstvo obrany, čo od 8 až po 15 % , alebo číselne vyjadrené okolo 1 mld. korún. Potom sú výrazné nárasty nie číselne, ale percentuálne u malých kapitol, napríklad Ústavný súd, Najvyšší súd, NKÚ, Úrad jadrového dozoru, Úrad pre verejné obstarávanie a tak ďalej a tak ďalej. Čo znamená tiež asi 50 mil. korún. Čiže to sú nárasty.
A teraz na opačnej stane, pretože koláč je okrúhly, sú výrazne poklesy. A tam v tých výrazných poklesoch sa nachádzajú ministerstvá: ministerstvo životného prostredia, ministerstvo kultúry, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva aj ministerstvo vnútra. No samozrejme, ministerstvo životného prostredia tam svieti s 3,2 mld. mínus oproti vlaňajšiemu roku, čo je viac-menej o polovičku nižší výdavok ako v roku 2006.
Samozrejme, ako druhý bod by som uviedol, že nie som žiadny demagóg a viem, z čoho sa skladá ten rozpočet, a viem, že tam nie sú zahrnuté výdavky v plnej miere na spolufinancovanie európskych fondov, ale napriek tomu je to veľmi, proste MŽP svieti. No napriek tomu, že štruktúra rozpočtu ministerstva životného prostredia, resp. kapitoly, je jasná, treba tam však povedať, že mnohé veci, ktoré sa vždycky komentujú, že budú riešené z prostriedkov Európskej únie, teda zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, sa nedajú financovať z Európskej únie, a napriek tomu sú mimoriadne dôležité, napríklad ochrana prírody, monitoring, zvyšovanie environmentálneho vedomia, majetková ujma. Toto sú také položky, ktoré sa veľmi ťažko dajú financovať z európskych fondov.
Ďalej. Iné činnosti, ktoré ju síce možné financovať z európskych fondov, sú považované za povinnosť štátu, to je odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, protipovodňová ochrana. Ešte raz hovorím, to je možné tieto financovať z európskych fondov, ale zároveň treba povedať, že aj európske fondy sú pre jednotlivé kapitoly okrúhle, sú koláčom, a keď odkrojíme z toho koláča väčšiu časť na tieto činnosti, ktoré sú povinnosťou štátu, ako odstraňovanie starých záťaží alebo povodňovej ochrany, zoberieme z tých činností, ktoré sú zakotvené ako povinnosť Slovenska voči Európskej únii, napríklad čistenie odpadových vôd.
No, treba povedať ako aktuálnu situáciu, ktorá ešte vtedy nebola, keď sme rozhodovali alebo sme hovorili o tejto kapitole vo výboroch, prejav pána prezidenta, ktorý pomenoval zaujímavým spôsobom práve tieto problémy vo svojom prejave, že ich treba riešiť. No súčasný rozpočet nerieši. Dneska som sa dozvedel, že na včerajšej vláde bol odsúhlasený, boli určené, teda odsúhlasené určité presuny v rámci Národného strategického referenčného rámca, kde približne 120 mil. eur by malo ísť na protipovodňovú ochranu, čo ja, samozrejme, vítam, ale znovu podčiarkujem ten fakt, že sú tam záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii v ostatných sférach a tam to bude asi chýbať. Napriek tomu musím povedať, že to včerajšie rozhodnutie vlády vítam.
No ako s touto situáciou sa vyrovnať? Keď sme prerokúvali štátny rozpočet vo výbore pre životné prostredie, ochranu prírody a pôdohospodárstvo, alebo v opačnom pomere, tak sme sa dohodli a ja som dal návrh uznesenia, pozmeňujúci návrh zvýšiť výdavky kapitoly MŽP na rok 2007 o 236 mil. korún, predovšetkým na kapitálové výdavky na protipovodňovú ochranu viazané na povodie Moravy, Maliny, povodie Váhu a Malého Dunaja, Čiernej Vody, dolného Váhu, povodie Bodrogu, Ondavy, Torysy, na monitoring vôd a odstránenie starých environmentálnych záťaží. Potom sa pri ďalšom prerokúvaní rozpočtu na výboroch dohodlo, že to nebude 236 mil. korún, ale len 200 mil. korún v tom členení, ako je to uvedené v spoločnej správe v časti C bod 5 a bod 6.
No teraz sa by sme sa mohli začať sporiť alebo rokovať o tom, čo je teda dôležité, odkiaľ toto zobrať, čo je dôležitejšie, čo je menej dôležité. No a teraz ja ako bývalý minister životného prostredia alebo environmentalista sa pýtam - a teraz naozaj je veľmi ťažké o tomto hovoriť, lebo nebodaj by sa strážcovia ostatných kapitol mohli uraziť -, že keď sa spýtam: Čo je dôležité, ochrana obyvateľstva pred povodňami alebo oprava Úradu vlády? Čo je dôležitejšie, ochrana človeka pred povodňami alebo rozvoj, tu bol pred chvíľou pán minister obrany, alebo rozvoj armády? Čo je dôležitejšie, ochrana, alebo čo je prioritnejšie a čo je urgentnejšie, ochrana pred povodňami alebo rozvoj SIS-ky? A tak ďalej a takto by som mohol ísť kapitolu za kapitolou práve v tých kapitolách, kde išlo o nárast v porovnaní s tými kapitolami, kde došlo k poklesu.
No ja si ťažko viem predstaviť, že keby sme sa bavili vo dvojiciach s jedným, druhým, tretím a štvrtým poslancom, keby som sa teda pýtal, čo je dôležité, ochrániť povedzme dedinu pri Ondave, hociktorú, pred povodňami alebo rozvoj SIS-ky? No tak ja neviem, čo by tí obyvatelia odpovedali. Ináč ja si myslím, že by stáli na strane ochrany pred povodňami. No, ale situácia je taká, aká je, takže nič sa s tým nedá robiť.
Ja len by som chcel na záver povedať, že si stojím za tým uznesením, ktoré trošku modifikovane sa objavilo v časti C body 5 a 6, kde je už trošku modifikované, ale napriek tomu, lenže tam v spoločnej správe je naznačené, resp. je napísané, že gestorský výbor odporúča neschváliť tie body. A okrem toho na konci správy je, samozrejme, povedané, že v časti IV v časti C body 1, 2, 3, 4, 5, 6 aj 7 by sa mali prebrať, teda by sme mali za ne hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.
Takže ja by som požiadal teraz, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie z časti C bod 5 a bod 6, a dúfam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že tento jeden, proste, že tieto body pomôžete schváliť, pretože ide naozaj o životné záujmy, doslova o ochranu života, majetku a zdravia občanov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je situácia v životnom prostredí, ktorá nie je ružová, a neviem, dokedy bude takáto a kedy nastane určitá katastrofa buď z povodní, buď z vybuchnutia tzv. časovaných chemických bômb zo starých záťaží, alebo z toho, že nezachytíme cez monitoring nejaké nebezpečné látky vo vodách, alebo z ďalších a ďalších problémov.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)