V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyni Ľudmile Muškovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som za Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 107 z 19. októbra 2006 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Poslanecký návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 53 z 21. novembra 2006 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 28 z 28. novembra 2006.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú predložené v časti IV spoločnej správy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu a aby som teda túto správu podala s tým, že sa máme držať § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 30 z 28. novembra 2006.

Pán podpredseda, prosím, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová, Jarjabek a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová a pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako v prvom čítaní, tak by som s ďalšími argumentmi vystúpila aj v tomto druhom čítaní.

Chcem vás informovať, že na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členka, bol tento legislatívny návrh veľmi pozitívne prijatý. A pokiaľ ide o nedostatky, ktoré sa mu vytkli, v stanovisku vlády a hlavne teda ministerstva kultúry, z právneho hľadiska, bolo konštatované, že vlastne tieto nedostatky predložený legislatívny návrh nemá.

Chcem uviesť, že aj ďalšie výbory, kde bol prerokovaný, mali pozitívny návrh k tomuto legislatívnemu návrhu, nehovoriac o občanoch, ktorí ho jednoznačne prijali pozitívne, keďže je to tak, ako predkladateľka uviedla, že občania už sú dosť znervóznení skutočnosťou, že intenzita hlasu týchto reklám a ponúk je výrazne vyššia, a to až rušivo vyššia, než ostatného programu.

Ďalej by som chcela sa pozastaviť nad stanoviskom ministerstva kultúry, kde už vlastne boli spomínané pripomienky, s ktorými sme sa mohli oboznámiť, ako som uviedla. A dávam si otázku, pán minister kultúry, škoda, že tu nie je, či vôbec sa zaoberal stanoviskom, ktoré mu dali jeho odborní pracovníci. A veľmi by som bola rada, keby sa trošku zameral na tento odborný názor, to odborné stanovisko, či snáď nie je výsledkom určitej skupiny lobistov. Ja poviem aj prečo. Bolo tam vytýkané predloženému legislatívnemu návrhu, že nie je zrejmý povinný subjekt. Predložený legislatívny návrh je vložený do § 34 ako odsek 3. Je plne súladný s predchádzajúcimi odsekmi. A ak by malo o tomto odseku, ktorý je štylisticky modulovaný, ako som povedala, ako predchádzajúce, platiť, že nie je jasný povinný subjekt, tak by to muselo platiť aj na predchádzajúce odseky, čo nikto nikdy nespochybnil, vždy každému bol jasný povinný subjekt. Čiže táto odborná pripomienka z právneho hľadiska je skutočne nekompetentná. A legislatívec, ktorý ju dal, buď ju dal z hlbokej neznalosti, a takýto legislatívec by možno na ministerstve nemal pracovať, alebo mal nejaký motív ju dať. Ja skutočne neviem pochopiť túto pripomienku.

Ďalej bola pripomienka, že z predneseného legislatívneho návrhu nie je zrejmá sankcia. Nuž, ja súhlasím, že z predloženého legislatívneho návrhu nie je zrejmá sankcia, lenže tento legislatívny návrh vstupuje do živého existujúceho právneho predpisu, ktorý v rámci ďalších ustanovení má vyriešený problém sankcií a kde stojí celá konštrukcia zákona na tom, že také a také sankcie sú za porušenie povinnosti uvedené v príslušných ustanoveniach vrátane § 34. Čiže tie isté sankcie, ktoré patria a platia pre § 34 ods. 1 a 2, platia a budú platiť aj pre ďalší odsek, ktorý sa vkladá do predmetného paragrafu. Bolo by chybou, keby včlenenie opakovalo sankcie, ktoré už v zákone sú ustanovené. Znovu mám otáznik nad tým, kto dával takúto legislatívnu pripomienku.

Ja sa nevyznám v technických veciach, totiž tretia, ďalšia pripomienka bola technického charakteru, že sa nedá tento legislatívny návrh realizovať v praxi. Preto som sa obrátila na ľudí, ktorí majú s otázkami zvukových produkcií príslušných médií, konkrétne televízie, viacročné skúsenosti. A dostala som, mohla by som povedať, odborné stanovisko, z ktorého mi vyplýva jednak poznatok, ktorý je mi zrejmý a bol mi zrejmý, že vysielateľ je zodpovedný za intenzitu tak obsahu, ako aj zvukovej hladiny. Preto aj v predvolebných kampaniach, keď sa vysielajú určité šoty, upozorňuje vysielateľ, že vlastne to nie je jeho názor a prípadné dôsledky publikovaných a zverejnených názorov nenesie, pretože sa neberie za ne zodpovednosť, je to zodpovednostná licencia toho, kto ponúkol konkrétny šot. Pokiaľ ide o zvukovú intenzitu, tak jednoznačne som dostala stanovisko, že výrobcovia jednotlivých reklám sú zodpovední za nastavenú zvukovú moduláciu, ktorá má byť nastavená na tzv. nulu, čo je hodnota 1,5 V. To je elektronické vyjadrenie. Keďže zvuk sa meria v decibeloch, prepočítané na decibely je to pri hlasových moduláciách 6 decibelov, pri hudobnej modulácii do 12 decibelov.

Príslušný odborník vidí riešenie tohto problému alebo tejto otázky v praxi tak, že výrobcovia jednotlivých reklám musia byť zodpovední za zvukovú intenzitu, a pokiaľ dochádza k určitým diskrepanciám, ktoré môžu nastať tým, že výrobca reklamy upraví prostredníctvom ekvalizátora zvuk tak, že zdvíha stredné tóny, čím vyvoláva vyšší zvukový efekt, vysielateľ musí trvať na tom, aby výrobca nerobil takéto úpravy. Samozrejme, za dodržanie zákona zodpovedá vysielateľ.

Vážené dámy, vážení páni, ja nechcem spochybniť, že to pre vysielateľa bude určitá povinnosť naviac, nechcem spochybniť, že bude to treba technicky zrealizovať. Ale technika, ktorá sa v súčasnosti používa, má tzv. tie koníčky a vysielateľ má možnosť aj prípadné diskrepancie týmto ešte upraviť. To znamená, pri dobrej vôli niet technických problémov, neprekonateľných problémov, ktoré by prekážali alebo znemožňovali realizovať tento podľa môjho názoru veľmi dobrý legislatívny návrh v praxi.

Pokiaľ budeme hlasovať, ja som plne presvedčená, že všetci, ktorí máme radi pohodu pri rozhlase a televízii, budeme hlasovať za tento legislatívny návrh. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán Halecký Jozef, pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ja by som chcel tiež podporiť tento zákon, a to z tohto dôvodu, že od jeho prvého čítania ohlas medzi obyvateľmi, a to nielen medzi staršími občanmi, ale aj v širokom spektre obyvateľstva je vysoká podpora a vysoká odozva tohto zákona. Samozrejme, zadávatelia reklamy majú voči tomuto výhrady a vyvinuli určitý tlak. Ale chcem súčasne aj pripomenúť, že sme v prvom čítaní my ako poslanci posunuli tento zákon do druhého čítania s dosť vysokou podporou. Takže mali by sme sa toho pridržiavať. Je pochopiteľné, že zvuková intenzita ruší ľudí, čo je pochopiteľné. U nás podľa niektorých údajov vychádza vyššia intenzita zhruba o päť decibelov, v niektorých krajinách hlavne na západe Európy, je tá intenzita ešte vyššia.

Chcel by som ešte upozorniť, že budú určité problémy so sankciami, pretože skúsenosti z iných krajín ukazujú, že aj tam, kde sú sankcie a kde sú pomerne vysoké sankcie, sa nedodržiavajú a reklamný trh a reklamný ťah si ťahá svoje, aby tá reklama bola trošku diferencovaná. Takže aj napriek tomu, že zdá sa, že je to nejaký benígny zákon pre občanov a pre širokú obec televíznych divákov, bude prospešný. Ja tento zákon podporím. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Slovo má pani Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem vyjadriť poďakovanie pani poslankyni, pretože k tomu, čo povedala vo svojom vystúpení, chcela som v rozprave dať niekoľko otázok, pretože ma dosť prekvapil nesúhlas vlády s týmto návrhom. My sme hlasovali za jeho postúpenie do druhého čítania a budeme hlasovať o ňom aj ďalej. A myslím si, že veľmi jasne všetky tie body, ktoré boli veľkým otáznikom pre nás, prečo vláda s tým nesúhlasí, popísala pani poslankyňa Tóthová. A myslím si, že tak ako sme predpokladali, aj kolega, ktorý reagoval na pani poslankyňu Tóthovú, uviedol, že je to istý lobing, ktorý nie v dobrom zmysle voči občanom sa snažil byť možno takýmto spôsobom, že ak vláda nebude s tým súhlasiť, tak parlament možno tiež nie. A verím, že tu sa vieme na tom dohodnúť. Je to vec, ktorá sa týka skutočne každého, nielen starých, mladých, detí, ale je to vec, ktorá skutočne vyrušuje.

A veľmi pekne ďakujem za to odôvodnenie a tým pádom sa už nehlásim do rozpravy, sťahujem teda prihlášku do rozpravy.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Myslím, že mi prichodí poďakovať za doplňujúce vystúpenia, teda faktické poznámky.

A ak môžem, by som chcela povedať jedno. Parlament prijíma zákony a formuluje aj sankcie. Žiaľ, prax niekedy ukladanie sankcií úplne akosi nevníma alebo nechce realizovať. Náš smer prijímania zákonov nemôže ísť tak, že nemôžeme kráčať tou líniou, že by sme ustupovali pri ukladaní sankcií tam, kde by poprípade vymáhanie sankcií znamenalo určité aktivity naviac. Ak sme v právnom štáte, potom v zákone, keď je stanovená sankcia, ak nastanú skutočnosti, ktoré predvída zákon, je pre aplikačný orgán povinnosťou uložiť sankciu. A aj parlament by mal mať nejakú ašpiráciu do zákonov dávať ďalšie zodpovednosti a žiadať, aby všetko, čo v zákone je, najmä ukladanie sankcií, bolo v praxi realizovateľné. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Posledným ústne prihláseným do rozpravy teda je pán poslanec Jarjabek. Má slovo, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, musím sa zastať vlády a konkrétne pána ministra kultúry. Myslím, že tuná ide o istý komunikačný problém, ako som si tieto veci zisťoval v rámci pána ministra kultúry a pána štátneho tajomníka ministerstva kultúry, lebo obidvaja sú tí, ktorí sa zhodou okolností touto problematikou zaoberajú. A myslím, že sa chceli stretnúť s pani predkladateľkou, neviem, ja som tak informovaný, s tým, že vlastne je to problematika, ktorá určite patrí aj do tejto snemovne preto, lebo naozaj je to otázka, ktorú verejnosť kladie, prečo táto problematika má byť riešená v novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá by mala prísť, myslím, na pôdu parlamentu od januára.

Ale cez to všetko ja sa vrátim k tej samotnej novele, ak dovolíte. Nie je celkom pravda, že by táto tematika nebola zo zákona riešená. Táto tematika je zo zákona riešená, avšak nedostatočne. A preto ja takisto vítam túto novelu, ktorú pani predkladateľka predkladá do parlamentu, lebo ju istým spôsobom upresňuje. Zisťoval som si isté veci na Telekomunikačnom úrade, pod ktorý táto téma patrí.

A dovoľte, aby som citoval, ako sa teda k tomuto problému Telekomunikačný úrad zo zákona stavia: "Telekomunikačný úrad je orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Okrem iného vydá povolenie na prevádzkovanie rádiových zariadení, teda aj televíznych, aj rádiových zariadení. Tieto povolenia obsahujú rad technických podmienok, špecifikácií a parametrov, od vyžarovacieho diagramu, vyžarovacieho výkonu až po zdvih signálu, to znamená úroveň hlasitosti signálu. To všetko je súčasťou povolenia, ktoré je jeho držiteľ povinný dodržiavať. Telekomunikačný úrad v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. vykonáva dohľad a ukladá sankcie podľa § 6 ods. 3 písm. m) aj za kontrolu plnenia povinností a podmienok uložených týmto zákonom, rozhodnutiami a opatreniami, teda aj za dodržiavanie podmienok určených v povoleniach za prevádzkovanie rádiových zariadení vrátane dodržiavania parametrov hlasitosti šírených programových služieb. Z toho jasne vyplýva, že ak je reklama vysielaná so zvýšenou intenzitou hlasitosti, než aká úroveň hlasitosti je povolená v prevádzkovom povolení rádiového zariadenia, tak Telekomunikačný úrad má už dnes existujúcim zákonom č. 610/2003 Z. z. danú možnosť a povinnosť zasiahnuť a takéto porušenie sankcionovať." To, že sa tak nedeje, je, samozrejme, druhá vec. "Z uvedeného vyplýva, že ak je zvýšená intenzita hlasitosti reklamy zapríčinená porušením prevádzkových povolení, tak už existujúci zákon dáva kompetenciu zasiahnuť Telekomunikačnému úradu a udeliť sankciu a vo vymedzených prípadoch aj zastaviť prevádzku takéhoto zariadenia."

Toľko výklad zákona, toľko úloha Telekomunikačného úradu v danej problematike. V prípade prijatia tejto novely, samozrejme, posúvame celú túto tému do súčinnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá takisto ale musí spolupracovať s Telekomunikačným úradom v rámci danej problematiky. Čiže ona sa na požiadanie Rady pre vysielanie a retransmisiu dostane na Telekomunikačný úrad, ktorý sa bude musieť vyjadriť.

Tá miera toho prekročenia, som sa informoval, napr. je daná tým spochybnením, že teda každý prijímač má v podstate inú zdvihovú hladinu hlasitosti. To znamená, že tá merateľnosť je problémová. Avšak podľa môjho názoru opäť nám naozaj nejde o to, či tá hlasitosť bola prekročená o čosi alebo o čosi viac, pokiaľ bola prekročená. A pokiaľ bola prekročená, bol porušený zákon. A na to už paragraf je v rámci Rady pre vysielanie a retransmisiu. A aby som na dôkaz dal všetkým pochybovačom, že to naozaj ide, len jeden príklad za všetky. Napr. Slovenská televízia túto normu neprekračuje. Súkromné médiá, súkromné televízie túto normu prekračujú. Ale všimnite si, že v Slovenskej televízii je reklama v normohladine predchádzajúceho vysielania. Čiže ide to. Takže hovorím ja len toľko. Samozrejme, túto iniciatívu pani poslankyne vítame a patrične sa k nej pri hlasovaní postavíme. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Rydlo a pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ja len krátku poznámku. Plne podporujem návrh pani Kramplovej a som vďačný pani Tóthovej za tie explikácie, ktoré snemovni poskytla.

Môj náhľad je ten, ak možno silu zvuku zvýšiť, tak ho možno aj znížiť. Nemôže byť jednoducho technickým problémom zvyšovať a problémom ešte väčším technickým znižovať niečo. Otázka je tá, že by sme sa mali pozrieť na tie sankcie a sa aj dožadovať, aby boli uplatňované. Máme zákon o štátnom jazyku, sú tam stanovené určité sankcie, ale sa tieto sankcie jednoducho neaplikujú a ak sa aplikujú, tak som o nich nepočul. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Slovo má pán poslanec Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, ja by som chcel reagovať na pána poslanca Jarjabka, ktorý nám chcel zdokumentovať, že existujú zákonné normy, ktoré by mali túto otázku riešiť a dokonca aj sankčne vyriešiť, ale prax ukazuje, že tá otázka sa vôbec nerieši. Je pravda, že možno STV je v tom kultivovanejšia ako ostatné televízie, ale práve o to ide, aby tú normu dodržiavali aj ďalšie komerčné televízie. A ako som už upozornil v predchádzajúcom, je problém aj napriek tvrdým sankciám dodržiavať aj v iných krajinách tento postup, ktorý nepoškodzuje duševné a, dá sa povedať, možno aj telesné zdravie divákov a poslucháčov. Takže je potrebné novelizáciou zákona to znovu zopakovať, sprísniť a snažiť sa o nápravu veci. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na faktické pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Haleckého. Ja som STV uviedol len z toho dôvodu, aby som dal za pravdu pani poslankyni, že tento problém je riešiteľný. Takže, aby sme si rozumeli, tento problém je riešiteľný. A keď prijmeme túto novelu, o to viac sa bude týmto problémom zaoberať Rada pre vysielanie a retransmisiu, kde sankčné postupy existujú zo zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

O slovo sa hlási navrhovateľka. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám všetkým, ktorí ste prijali tento návrh ako návrh rozumný a v prospech občanov Slovenskej republiky.

Pre mňa je dôležité to, aby tento zákon skutočne pomohol ľuďom, pretože, znovu chcem zdôrazniť, je vykonateľný. Existujú technické normy všetkých televízií, ktoré sa však nedodržiavajú. Čiže tu ide len o dodržiavanie technických noriem pre výrobu reklamných spotov, o nič viac tu nejde.

Rada by som však zdôraznila aj to, že táto kompetencia patrí Rade pre vysielanie a retransmisiu, pretože zvyšovanie intenzity zvuku reklám a telenákupov má priamy vplyv na obsah sledovanej programovej zložky, pre ktorú si divák zapína ten televízny prijímač.

A ešte mám jednu poznámku, pokiaľ ide o sankcie. S údivom zisťujem, že občania Slovenskej republiky ani nevedia, kam sa majú obrátiť so sťažnosťami v súvislosti s programom v televízii, v rozhlase. Proste oni nevedia, že majú možnosť podať sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Rada pre vysielanie a retransmisiu sa zakrýva tým, že nedostáva a dostala len jeden, dva alebo tri podnety na tento problém, pokiaľ ide o zvyšovanie intenzity zvuku reklám a telenákupov, ale sama nekoná, hoci jej to priamo vyplýva zo zákona. Takže ja verím, že práve touto novelou zákona dosiahneme to, že aj rada sa začne zaoberať tým, čím sa má zaoberať, a bude to sledovať. A už som s nimi komunikovala, pre nich to nie je problém, aby zo záznamov vedeli identifikovať, či je vyššia intenzita programovej zložky, ako je určená v technickej norme danej televízie. Z tohto dôvodu si myslím, že nebola na mojej strane nejaká komunikačná bariéra, ja som všetky tieto moje argumenty predniesla na rokovaní vlády Slovenskej republiky, žiaľ, neboli vypočuté. Takže komunikovala som aj s radou. Odsúhlasila mi to, že áno, vedia to vykonať a budú to vykonávať v záujme občanov Slovenskej republiky. Ešte raz vám všetkým ďakujem za podporu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

O slovo sa prihlásila aj spoločná spravodajkyňa. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Dámy a páni, v poslednom období verejnosť veľmi citlivo vníma všetky kroky zákonodarcov týkajúce sa ochrany občanov v súvislosti najmä s elektronickými médiami a vysielaním, a to s problémom propagácie násilia, sexu a tak ďalej. To sme sa snažili už riešiť poslaneckými návrhmi. Dnes parlament rokuje o návrhu, kde pani predkladateľka pani poslankyňa Kramplová chce chrániť občana pred agresivitou zvuku pri vysielaní reklamy. Z ohlasov nielen občanov, ako tu už bolo povedané, ale aj poslancov nielen z vládnej koalície, ale aj opozície viem, že teda tento návrh zákona bude podporený.

Chcem poďakovať pani predkladateľke, že podala tento návrh, a chcem poďakovať aj za vašu podporu pri hlasovaní o tomto návrhu.

A chcem poďakovať tiež, pani predkladateľka, že ste povedali, že občania sa majú obracať na Radu pre vysielanie a retransmisiu s každým jedným negatívnym poznatkom, ktorý sa udeje v elektronických médiách. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem aj pani navrhovateľke, aj pani spravodajkyni.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

Tento návrh ste dostali ako tlač 107 a spoločnú správu máte ako tlač 107a.

Dávam teraz slovo Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je preniesť kompetenciu v oblasti informačných systémov verejnej správy z Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Ako dôvod novej právnej úpravy sa v dôvodovej správe k návrhu zákona uvádza skutočnosť, že súčasná právna úprava napriek značným prostriedkom, ktoré boli vynaložené v oblasti informatiky, nezabezpečila také rezortné kompetencie a zodpovednosť, ktoré by bolo možné hodnotiť ako dostatočný pokrok v informatizácii spoločnosti. V Národnom strategickom referenčnom rámci operačný program Znalostná ekonomika obsahuje i časť Informačná spoločnosť. Tento operačný program bol logicky priradený ministerstvu financií. Táto skutočnosť sa však neodrazila v zmene príslušných právnych predpisov. Nutnou podmienkou na budovanie znalostnej ekonomiky je budovanie informačnej spoločnosti. Informačnú spoločnosť nie je možné účinne a rýchlo naštartovať bez toho, aby nedošlo k vybudovaniu informačných systémov verejnej správy. Základom na jej budovanie je e-government. Keďže ministerstvo financií je sektorovo najviac previazané z ministerstiev s celou verejnou správou a je zodpovedné každoročne za prípravu štátneho rozpočtu, tak je viac než logické, že by malo byť práve ono partnerom Úradu vlády v oblasti informačných systémov verejnej správy.

Informatizácia verejnej správy je v gescii Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je kľúčová nielen pre optimalizáciu verejnej správy, ale i pre včasné získanie informácií nutných pre politiku vlády aj celej verejnej správy. Vybudovanie informačnej spoločnosti a e-governmentu považuje vláda Slovenskej republiky, Úrad vlády a ministerstvo financií, tak isto ako aj ja ako predkladateľ za kľúčový prvok pre projektovanie a stabilitu verejných financií, ako i pre budovanie moderného sociálneho štátu.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná zmena zákona nemá vplyv na iné všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike a návrh novely nemá hospodársky a finančný vplyv na štátny rozpočet.

Vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu môjho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem navrhovateľovi za uvedenie návrhu zákona.

Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 107), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, (ďalej ako "gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 20. októbra 2006 pridelila predmetný návrh poslanca Národnej rady Maroša Kondróta na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

III. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie predmetného návrhu zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne.

Národnej rade zároveň odporúčajú návrh schváliť s pripomienkami: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 58 z 22. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 67 z 29. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 10 z 22. novembra 2006.

IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme v spoločnej správe pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8. Všade je aj teda stanovisko gestorského výboru. Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať nasledovne: a) spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 8, b) osobitne o bode 3. Body, ktoré som prvé uviedol, odporúča gestorský výbor schváliť, pri bode 3 gestorský výbor neprijal odporúčanie.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 107), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 107), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Súčasne gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy k návrhu zákona podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Maroša Kondróta bola vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 35 z 30. novembra 2006. Zároveň je predložený návrh štandardného uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada predmetný návrh zákona schvaľuje.

Toľko ku gestorskej správe, pán predsedajúci.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Cabajovi.

Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Lipšic. Nech a páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať dve pomerne stručné poznámky.

Jedno už som vyjadril pri rokovaní o predchádzajúcich návrhoch zákonov, ale tu je to tak zhmotnené, že sa predkladá poslaneckým návrhom novela kompetenčného zákona. Kompetenčný zákon vlastne reguluje kompetencie jednotlivých ministerstiev, ktorý je ťažiskový zákon exekutívy. Neviem, či v tomto parlamente niekedy bol kompetenčný zákon ako poslanecká novela. Samozrejme, to nie je de facto poslanecký návrh, je to len návrh predložený pánom poslancom Kondrótom, ktorý sa podujal prevziať právnu úpravu pripravenú vládnou legislatívou alebo legislatívou príslušného ministerstva. Považujem to za naozaj pomerne smutný znak legislatívy tejto vládnej koalície.

Druhú pripomienku ale mám k spoločnej správe, a to k bodu 3, o ktorom pán spoločný spravodajca povedal, že k nemu gestorský výbor nezaujal stanovisko. Aký je bod 3 spoločnej správy? Bod 3 spoločnej správy znie: "Schôdze vlády sú neverejné." Ako bol zdôvodnený tento návrh, ktorý je v spoločnej správe? Ja sa pýtam, lebo zamýšľam sa nad tým, kde vznikla motivácia takýto návrh dať a predložiť ho. A zamýšľam sa, či to bolo nie náhodou vtedy, keď bolo podozrenie, že vláda nezákonne odvolala štátnych tajomníkov, a keď bol vyžiadaný prepis rokovania vlády a nebol sprístupnený, či to nebol naozaj ten motív. No, ja pevne verím, že vládna koalícia nepodporí tento bod v spoločnej správe, lebo pokiaľ hovoríme o transparentnosti konania verejných orgánov, no tak najskôr musia byť verejné. Teda musia byť verejne sprístupniteľné informácie, o ktorých rokujú. Ja si pamätám v minulom období, keď vznikla polemika, možno si niektorí kolegovia ešte na to pamätajú, ohľadom Slovenského národného divadla. A vtedy vtedajší minister hospodárstva Rusko do vlády predložil taký návrh so spoločnosťou, ktorá mala, myslím, názov Trudheim. A vtedy sa urobil poslanecký prieskum. Boli tam pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Martináková, vtedy už tiež opozičná. A prebrali si záznam z rokovania vlády, aby sa oboznámili s tým, akým spôsobom vláda tento návrh posudzovala. A nakoniec ho, samozrejme, neschválila. Čiže považujem tento návrh za nebezpečný, ktorý ide do rozporu s programovým vyhlásením vlády. A bol by som rád, keby sa k tomu vyjadril aj pán navrhovateľ, či s tým súhlasí, a aj pán spoločný spravodajca, či s tým súhlasí alebo nesúhlasí, lebo to považujem za problém.

Posledná moja poznámka bude smerovať k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej pred chvíľkou, ktoré sa týkalo ešte tiež ústavnosti, zákonnosti, zákazu exekúcií. Ja som mimoriadne poctený, že pani poslankyňa Tóthová ma tak často rada spomína, ale bolo by dobré, keby sa držala pravdy. Ja som, aj pán predseda o tom vie, aj keď bývalá vláda predložila zákon, ktorý zakazoval exekúcie, bol proti tomuto zákonu. Že? Bol som proti nemu, aj keď som bol vo vláde, a som proti nemu, aj keď som v opozícii. Čiže nemením názory podľa toho, na ktorej strane parlamentu momentálne sedím.

Čiže toľko len na vyjasnenie, ale by som chcel poprosiť poslancov vládnej koalície, aby bod 3 v spoločnej správe pri hlasovaní nepodporili. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky na vystúpenie pána Lipšica nie sú. Uzatváram možnosť prihlášok.

Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlási sa pán poslanec Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, keď sme v úvode dostali tento návrh zákona, tak som bol presvedčený, že, no dobre, je to malá tzv. takmer nevinná novelka, pri ktorej môžeme uvažovať o tom, či by ju mala predkladať vláda alebo poslanec, prosím. A v odôvodnení je napísané, týkala sa toho, že informačnú spoločnosť nie je možné účinne rýchle naštartovať bez toho, aby nedošlo k vybudovaniu informačných systémov verejnej správy v informačnej spoločnosti. K tomuto sme zrazu na gestorskom výbore dostali návrh spoločnej správy. A výbor pre financie, rozpočet a menu tam navrhoval k zvýšeniu informačnej spoločnosti bod 3 už zmienený. A to je, uvádzal, rokovania vlády sú neverejné. Ja som očakával, že pre zvýšenie informatizácie spoločnosti budeme snáď sprístupňovať informácie a že nie opačným smerom pôjdeme. Preto veľmi očakávam, aké stanovisko bude aj u predkladateľa k tomuto návrhu, lebo je zrejmé, že tento návrh je nad rámec toho pôvodného návrhu, ktorý spomínal.

Zdá sa, ale že vládna koalícia sa rozhodla ísť iným smerom. Už sme tu mali návrh pani poslankyne Laššákovej o Sociálnej poisťovni, mali sme návrh pána poslanca Obrimčáka o zdravotnej poisťovni, mali sme návrh pána poslanca Madeja o štátnej službe. A to potom zapadá do určitých súvislostí. Ja som sa vtedy pýtal, prečo v novele o štátnej službe pán poslanec Madej nielen rozširuje kompetencie vlády na vymenovanie a odvolávanie funkcionára štátnej správy, ale aj ruší výberové konanie. Dnes je to zrejmé. Rozšírme kompetencie, zrušíme výberové konanie a rokovanie vlády urobíme neverejné a môžeme rozhodovať. Kto už bude chcieť kontrolovať, nech si hľadá, nech si nájde, akým spôsobom a prečo vláda rozhodovala. Zdá sa, že táto vládna koalícia ministrov a vládu ani nepotrebuje. Im stačia poslanci a poslanecké návrhy.

Neverejné rokovanie vlády. Bolo by dôležité aj v tomto zadefinovať, čo to je neverejné rokovanie vlády. Pokiaľ boli neverejné rokovania vlády, môžu sa neverejných rokovaní zúčastňovať štátni tajomníci? Nakoľko budú informácie z neverejného rokovania vlády dostupné verejnosti?

A k tomu, čo bolo pre mňa najviac zarážajúce, a je to v stanovisku vlády, v stanovisku vlády k tomuto návrhu zákona, ktorého základom, znovu opakujem, je rozšíriť informatizáciu spoločnosti a hlavne teda sektora verejnej správy. K tomuto návrhu stanovisko vlády predložilo pozmeňujúci návrh, v ktorom žiada, aby rokovania vlády boli neverejné. Tak to je pre mňa neprijateľné. A preto verím, že aj poslanci vládnej koalície tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy pod bodom 3 nepodporia. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Pani poslankyňa Žitňanská, s faktickou poznámkou sa hlásite? Poprosím, dajte pani poslankyni 2 minúty. Nech sa páči

L. Žitňanská, poslankyňa: Ja chcem len doplniť, že rovnaký návrh je aj súčasťou vládneho návrhu zákona, ktorý máme prerokovávať pod bodom č. 39. Ide o vládny návrh zákona o trojstranných konzultáciách. Tam to navrhuje vláda ako čl. II. Zjavne je to vážny problém, keď sa to objavuje aj v spoločnej správe k poslaneckému návrhu aj k vládnemu návrhu zákona, pričom dnes to upravuje rokovací poriadok vlády a neviem o tom, že by s tým kedykoľvek v minulosti nejaký problém bol. Ďakujem pekne.