A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku určil ako spravodajcu pre tento návrh zákona pána poslanca Tibora Glendu. Odovzdávam mu týmto slovo.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 63 z 23. novembra 2006 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej lehote.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. novembra 2006 č. 140 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2007 a v gestorskom výbore do 26. januára 2007.

Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku, a to prihlášku pána poslanca Stanislava Janiša, ktorému dávam slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bol by som asi zlý politik, aby som nechcel čo najnižšie ceny pre spotrebiteľov, ale bol by som určite ešte horší politik, aby som spotrebiteľom do budúcnosti pripravoval pasce, pripravoval im skokové zvyšovanie cien a ohrozoval ich energetickú bezpečnosť.

Sme v prvom čítaní novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Preto len stručne, prečo je tento zákon zlý a nie je ho možné podporiť a prečo dávam aj procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto zákone.

Stalo sa za týchto pár mesiacov novej vlády akosi zvykom, že sú predkladané zákony, ktoré upevňujú vládnu moc a hlavne moc SMER-u. Či už si zoberieme zmenu pravidiel pri voľbe riaditeľa STV alebo Slovenského rozhlasu, či už zoberieme podriadenie Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod ministra zdravotníctva formou odvolania predsedu úradu, tak sa to deje aj v tejto novele. Opäť politický nátlak na nezávislosť úradu.

Hlavným cieľom tohto zákona, tak ako je predložený, je politicky ovládať cenotvorbu cien energií, a to cez zmenu zákona o Úrade pre reguláciu sieťových odvetviach. A práve tento úrad je ten orgán, ktorý regulovaním cien vytvára konkurenciu monopolom tam, kde nie je trh. My máme na Slovensku za sebou politické určovanie cien, čo všetko to spôsobilo, všetci vieme. My vieme, ako ťažko sa znášalo skokové zvyšovanie po roku 1999, máme za sebou uťahovanie opaskov a máme za sebou aj balíčky opatrení.

Vy ste prebrali vládu v období, keď sa žnú úspechy týchto nepopulárnych, ale potrebných opatrení. Vy ste prebrali vládu vtedy, keď sa žnú úspechy reforiem na základe kritiky, ktorou ste bojovali pre voľbami. Vy ste prebrali vládu v čase špičkového ekonomického rastu, v čase znižovania nezamestnanosti, v čase rastu pracovných miest, silnejúcej koruny. Vy ste nemuseli ani prstom pohnúť. Ale len na daňových príjmoch v budúcom roku vám pribudne viac ako 30 mld. korún. Ale ak politicky a mocensky vstúpite do tvorby cien, v budúcnosti o pár rokov nás čaká to, čo dnes už máme za sebou. To, čo dnes je pre Slovensko už len minulosťou.

Čaká nás opätovné skokové zvyšovanie cien a hlavne technické a technologické zaostávanie energetických zariadení. Otázne je budovanie nových zariadení, a tým vlastne ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska. To, že vlastníci alebo spoluvlastníci energetických zariadení nebudú investovať do nestabilného, politicky regulovaného prostredia je fakt.

Samozrejme, nikto vám, pán minister, nepovie verejne a otvorene, toto vám nepovie, ale budú sa s vami baviť, stretávať, srdečne diskutovať, ale investovať budú niekde inde. Investovať budú tam, kde je stabilnejšie prostredie. A práve zachovanie kontinuity súčasnej regulačnej politiky, ktorá je v súlade aj s pripravovanými zámermi Európskej komisie predstavuje jedinú cestu pre vyvážený rozvoj energetickej sústavy.

Stačí sa iba pozrieť na juh do Maďarska od nás, čo spôsobilo zavádzanie, čo spôsobilo klamanie, ako skokovo sa tam dnes zvyšujú ceny energií. Ak sa pozrieme na regulačný úrad, ktorý je dominantou tejto novely, tak tento úrad má zmysel vtedy, ak má nezávislý vzťah k regulovaným subjektom, odberateľom a ostatným súkromným záujmom.

V pôvodnej verzii ste, pán minister, tlačili do regulačnej rady aj zástupcov veľkých odberateľov. Vo vláde ste však od toho upustili, pomohla tomu hlavne veľmi široká odborná profesionálna kritika vášho návrhu. Úrad má zmysel vtedy, ak má nezávislý vzťah k politickým orgánom a na jeho rozhodnutia nevplýva politika. Tento politický vplyv však v tomto zákone zostal prostredníctvom vágneho, pružného, a preto vždy použiteľného systému odvolávania členov regulačnej rady.

Regulačný úrad má zmysel, ak nedochádza k prekrývaniu s iným regulátorom, napríklad ministerstvom. A práve túto novinku vy zavádzate vo svojej novele. Do regulácie vstupuje ministerstvo hospodárstva aj napriek tomu, že v oblasti cenovej regulácie nemá žiadne kompetencie. Teda bude konať v rozpore s kompetenčným zákonom.

Vstupom ministerstva hospodárstva do cenového konania nastane chaos, ktorý vystaví samotné ÚRSO množstvu súdnych konaní a dopredu hovorím, že všetky budú prehrané. Regulačný úrad má zmysel vtedy, ak je autonómny a môže slobodne robiť profesionálne správne podložené rozhodnutia a takisto za tieto rozhodnutia niesť plnú zodpovednosť.

Bohužiaľ, týmto návrhom, touto novelou regulačný úrad túto autonómiu stráca a stáva sa nástrojom politickej moci. Mám dojem, že aj tento návrh zákona je len o tom, že niečo robíme. Lebo prečo ministerstvo nerieši otázku, skutočnú otázku energetickej bezpečnosti. Prečo venujete toľko času tejto novele.

V budúcnosti bude otázka, odkiaľ nakúpiť energie ako prvá a dominantná a až potom, za čo ich nakúpime. V súčasnosti má Slovensko veľkú výhodu v tranzite plynu. Otázka je dokedy? Ako ohrozí nový plynovod cez Baltické more súčasný tranzit cez Slovensko? Nemôže sa súčasné strategické postavenie Slovenska využiť na získavanie nových možností, ale s účasťou Slovenska? Venuje sa ministerstvo dostatočne cezhraničným profilom na dodávku elektrickej energie? Ako sa ministerstvo venuje a správa k úsporám energií? Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme. Prečo štát nepodporuje občanov tým, že im požičia na jednopercentný úrok alebo sčasti vydotuje efektívne opatrenia na šetrenie? Napríklad zatepľovanie, výmenu okien. Prečo v štátnom rozpočte, s ktorým sa tak chválite, je menej peňazí práve na tieto projekty, práve na tieto projekty, ktoré pomôžu občanom.

A na záver. Kládol som si otázku, prečo sa tak ministerstvo hospodárstva ponáhľa s touto novelou dokonca tak, že skráti pripomienkové konanie, no, k rokovaniu legislatívnej rady sa radšej nevyjadrujem. Dokonca zaznel návrh, aby sme to prerokovali aj v skrátenom legislatívnom konaní. No preto, lebo ste chceli politicky zasiahnuť do cien v roku 2007. Len ste si neuvedomili, resp. vaši ľudia na ministerstve, aký je vôbec proces prijímania rozhodnutí regulačného úradu a neskoro ste zistili, že ani skrátené legislatívne konanie nepomôže, lebo rozhodnutia sa tvorili v novembri.

Ale čo je najpodstatnejšie a prečo je najlepšie tento návrh zákona stiahnuť, je to, že orgány Európskej komisie v súčasnosti pripravujú rozsiahle novely nariadení a smerníc, ktoré súvisia so spracovaním spoločnej energetickej politiky a vytvorením jednotného európskeho trhu so zemným plynom a elektrickou energiou. A rozhodne v týchto materiáloch nebude možný priamy vstup vlády do cenotvorby, tak ako to navrhuje táto novela zákona. A ťažiskové materiály týchto smerníc budú predstavené už v prvom štvrťroku roku 2007. A preto aj legislatívny plán vlády s tým počíta a zaradil novely energetických zákonov, či o energetike, o teple, o regulačnom úrade na tretí štvrťrok roku 2007 tak, aby doň mohli byť zapracované všetky tieto opatrenia Európskej komisie.

A úplne na záver. Tento slovenský príklad, slovenský prístup regulácií je ojedinelý v krajinách Európskej únie a je v rozpore s cieľmi Európskej únie zabezpečiť v každej krajine nezávislosť regulátora. To, čo môžeme prijatím tohto zákona dosiahnuť, je negatívna odozva a kritika zo strany Európskej únie, a čo je ešte horšie, dosiahneme umelé znižovanie cien, zavádzanie verejnosti, umelú infláciu, obmedzovanie investovania do energetiky. A toto rozhodne nie je dobré. Ďakujem vám. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami ako reakciou na vystúpenie pána poslanca Stanislava Janiša sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Keďže sme vlastne vyčerpali toho, kto bol prihlásený písomne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ivan Mikloš a pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prosím o vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme o zákone o regulácii sieťových odvetví, ktorý zásadným spôsobom obmedzuje a znižuje nezávislosť tohto úradu v rozpore, v priamom a jednoznačnom rozpore s tým, čo deklaroval predkladateľ pán minister hospodárstva. Nie je to prvý krok, spomenul som jadrový fond, včera Národná rada schválila definitívne v druhom a treťom čítaní obmedzenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čím spôsobila to, že inštitúcia, ktorá musí byť nezávislá, ak má naozaj chrániť práva pacientov a pravidlá fungovania zdravotníckeho systému, nezávislou nebude, čo sa prejaví negatívne práve v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Dnes tu máme minimálne taký dôležitý zákon, ktorý obsahuje zrejmú a zjavnú snahu vlády obmedziť nezávislosť Úradu na reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad reguluje veľmi citlivé a dôležité oblasti a nikto netvrdil ani netvrdí, že tam nie sú rezervy. Celkom určite najlepším nástrojom na vytvorenie efektívneho tlaku na znižovanie nákladov a zlepšovanie kvality služieb a produkcie je konkurencia a že celkom určite tým najlepším krokom, ako vytvárať lepšie prostredie, ktoré bude tlačiť na znižovanie cien, je vytvárať podmienky na liberalizáciu, na rozširujúcu sa liberalizáciu trhu s elektrickou energiou.

A celkom určite možno povedať a priznať, že existujú rezervy aj vo fungovaní regulačného úradu a že práve preto, aby sme tieto rezervy odstraňovali, je potrebné posilňovať jeho nezávislosť, jeho odbornosť a posilňovať nástroje, ktoré má k dispozícii.

Tento návrh zákona, žiaľ, ide opačným smerom. Od začiatku sme kritizovali tieto zámery a niektoré tie najviditeľnejšie veci boli zo zákona odstránené, ako je už spomínaný zámer do regulačnej rady nominovať dokonca aj zástupcov odberateľov energií. Napriek tomu, ale aj v tomto znení, v ktorom je zákon predložený, musím konštatovať, že je neakceptovateľný a je aj v rozpore s európskymi pravidlami, čo budem dokladovať a citovať o chvíľu aj presným znením pravidiel a smerníc.

K vecnej stránke by som chcel najskôr povedať, že tento návrh zákona nás vracia, aj keď formálne budeme mať úrad a formálne budeme mať zákon o regulácii sieťových odvetví, ale z hľadiska reálneho efektívneho vplyvu vlády, z hľadiska mocenského ovládnutia tohto úradu cez možnosť odvolať podľa subjektívne stanovených alebo podľa subjektívne vyhodnotených kritérií kedykoľvek členov regulačnej rady sa vrátime k obdobiu de facto, ak keď nie de iure celkom, ale de facto sa vrátime k obdobiu pred rok 2001, kedy regulačný úrad neexistoval a kedy vlastne regulované ceny boli stanovované priamo vládou, priamo ministerstvom hospodárstva.

Stav, ktorý tu bol a ktorý de facto nastane aj vtedy, ak by tento zákon bol schválený, nás doviedol k tomu, že sme mali nižšie ceny, ako boli ceny ekonomické, teda také ceny, ktoré obsahujú ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Tie nižšie ceny viedli napríklad k takému stavu, že odberatelia, priemyselní odberatelia, väčšinou privátne vlastnené firmy nakupovali napríklad od SPP plyn lacnejšie, ako ho SPP nakupoval v Rusku. Dotovali sme teda v konečnom dôsledku, pretože SPP bolo štátom vlastnené a pretože tieto nepriame krížové dotácie nakoniec nenesie nikto iný než daňoví poplatníci, dotovali sme stovkami miliónov korún až miliardami korún súkromne vlastnené firmy.

A dnes musím veľmi jasne a otvorene povedať, že aj za touto novelou zákona treba vidieť okrem iného aj snahy niektorých týchto firiem, ktoré sa otvorene podieľali, a ministerstvo to priznalo aj v predkladacích správach k materiálom, ktoré predkladalo na rokovanie vlády, že tieto podnikateľské skupiny sa vlastne podieľali na príprave tejto novely zákona.

Toto považujem absolútne za neakceptovateľné a za odsúdeniahodné a za také, ktoré by sme mali jednoznačne odmietnuť.

Pán poslanec Janiš hovoril o tom, prečo je to nebezpečné a prečo takéto zásahy, ktoré sa môžu, áno, môžu sa krátkodobo prejaviť aj v tom, že tlakom vlády budú ceny nižšie, ako by boli vtedy, keby ich určoval naozaj nezávislý regulačný úrad, ale krátkodobo. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska to znamená celkom určite oveľa vyšší nárast cien, skokový nárast cien a znamená to aj ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska zvlášť v situácii, keď budeme musieť z dôvodov medzinárodných záväzkov, ktoré máme, znížiť naše energetické kapacity odstavením blokov Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Ten dôvod, prečo, to znamená aj riziko budúceho, omnoho vyššieho ekonomického rastu aj ohrozenia energetickej bezpečnosti je prostý. Ak vláda prostredníctvom mocensky ovládaného úradu na reguláciu sieťových odvetví stlačí ceny elektriny a plynu pod úroveň reálnych ekonomických cien, teda pod úroveň takých cien, ktoré popri opodstatnených nákladoch obsahujú aj primeranú mieru zisku, tak nebude jednoducho ekonomicky výhodné a efektívne pri investoroch investovať do rozširovania a zväčšovania energetických kapacít a aj v súvislosti s predpokladaným rastom spotreby elektrickej energie a plynu v súvislosti s rastom ekonomiky a zároveň v súvislosti s poklesom ponuky, ktorý bude daný odstavovaním blokov jadrovej elektrárne, môže dôjsť aj k ohrozeniu energetickej bezpečnosti.

Takže to, vážené dámy, vážení páni, špeciálne pán minister a poslanci koalície, z čoho ste obviňovali vy nás, že v súvislosti s privatizáciou vraj sme mali ohrozovať energetickú bezpečnosť, spôsobiť zvyšovanie cien, to v skutočnosti teraz vy spôsobíte a spôsobujete týmto návrhom zákona, pričom nie privatizácia, nie skutočná reálna regulácia viedli k takýmto dôsledkom.

Tento zákon má mnoho vecných problémov, vyvolá pomerne veľké riziko súdnych sporov, ale je aj v priamom rozpore s európskymi pravidlami.

Pán minister v úvodnom slove povedal, že táto novela zákona posilňuje nezávislosť regulačného úradu. Je to, samozrejme, nezmysel, dokonca taký, že myslím, že to všetci vieme, ak vieme, že doteraz boli dôvody na možné odvolanie člena regulačnej rady taxatívne uvedené v zákone a dnes medzi tieto dôvody pribudol aj dôvod rozporu alebo nesúladu, alebo nerešpektovania regulačnej politiky, pričom vyhodnotenie naplnenia tohto kritéria alebo nebude vyhodnocovať ministerstvo, tak je evidentné, že nezávislosť sa nezvyšuje, ale nezávislosť sa znižuje.

Dovolil by som si zacitovať z európskych pravidiel, ako je charakterizovaná nezávislosť a prečo je nezávislosť dôležitá. "Regulátor," citujem, "regulátor musí byť v prvom rade nezávislý od vplyvu priemyslu. Pre regulátora je tiež nevyhnutné, aby bol nezávislý od politického vplyvu, čo sa týka jeho regulačných rozhodnutí. Toto môže byť dosiahnuté ak, po prvé, regulačné rozhodnutia sú vydávané v rámci úplného právneho rámca a regulátor je nezávislý od politického zasahovania, ak je garantované zabezpečenie funkčného obdobia, zasahovanie vlády musí byť minimalizované ideálne tak, aby tu nedochádzalo k prekrývaniam s iným regulátorom a žiadne ministerstvá by tak nemali mať možnosť ovplyvňovať či meniť rozhodnutia regulátorov. Akékoľvek úlohy a právomoci, ktoré sú v tejto oblasti vyhradené pre vládu, by mali byť jasne opísané vrátane okolností, za ktorých sa takéto zasahovanie môže udiať. Toto je zvlášť dôležité tam, kde štát alebo iné oficiálne subjekty vlastnia alebo kontrolujú regulované spoločnosti alebo účastníkov trhu."

Myslím, že konfrontácia tohto textu s textom navrhovanej novely zákona o regulácii sieťových odvetví jasne usvedčuje tento návrh z toho, že je v rozpore s týmito pravidlami a že znižuje nezávislosť regulačného úradu. Opakujem, regulačný úrad by mal byť podľa týchto pravidiel mimo dosahu vplyvu vlády a malo by byť garantované funkčné obdobie. Myslím, že je jasné, že týmto vlastne nenapĺňame ani jedno z týchto kritérií.

Navyše pán minister, keď predkladal zákon, povedal, že mala by byť zabezpečená nezávislosť regulačného úradu od energetických podnikov. No to síce tiež, ale zároveň tieto pravidlá, ktoré som citoval, hovoria aj o nezávislosti od vplyvu priemyslu, teda nielen od vplyvu dodávateľov energie, ale aj od vplyvu odberateľov energie, ktorí majú, samozrejme, eminentný záujem na tom, aby ceny boli čo najnižšie. A tu nie, že to nie je zabezpečené, ale tu samotné ministerstvo opakovane priznalo, že odberatelia, organizovaní veľkoodberatelia elektrickej energie a plynu patrili medzi tvorcov tohto zákona, pričom ich zámer, záujem a účel je zjavný a jasný.

K niektorým ďalším vecným nedostatkom tohto zákona. Zásadne zlým je ustanovenie, podľa ktorého účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, to je v poriadku, to vždy bol, a ministerstvo, dodáva sa do novely zákona, čím ministerstvom sa myslí ministerstvo hospodárstva. Toto navrhované ustanovenie upozorňujem, že je v rozpore so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády v znení neskorších predpisov, pretože ministerstvo hospodárstva nemá pôsobnosť v oblasti cenovej regulácie.

Ďalším problémom je, že podľa tejto novely zákona sa na cenové konanie vzťahuje správny poriadok a toto uvedené ustanovenie je iba ťažko vykonateľné, keďže neharmonizuje s ostatnými ustanoveniami zákona o regulácii, a to z dôvodov rôznych lehôt, ktoré sú v zákone, v tomto zákone o regulácii sieťových odvetví a v predpisoch o správnom konaní.

Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti a na počet cenových rozhodnutí, ktoré sa ročne vydávajú, proces schvaľovania cien v lehote 30 dní od doručenia návrhu ceny nebude možné reálne stihnúť. Samotný proces cenového konania bude potom vyžadovať podstatné zvýšenie počtu pracovníkov úradu.

Ďalej umožnenie podania odvolania voči cenovým rozhodnutiam úradu, umožnením tohto odvolania môže nastať a s veľkou pravdepodobnosťou aj nastane stav právnej neistoty vzhľadom na to, že cenové konanie môže byť zo strany účastníkov konania umelo predlžované a nebude možné včas a v súlade so všetkými ustanoveniami zákona uzatvoriť napríklad zmluvu o dodávke na nasledujúce obdobie. Preskúmavanie rozhodnutí úradu súdom upravuje Občiansky súdny poriadok.

Ďalšie ustanovenie, ktoré je celkom evidentne v rozpore s európskymi pravidlami regulácie a znižuje zásadným spôsobom nezávislosť, je § 19 písm. a) ods. 1, ktorý hovorí, že dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa končí funkčné obdobie doterajších členov regulačnej rady.

Uvedené ustanovenie je minimálne neštandardné, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj protiústavné, pretože sa novelou zákona ustanovuje skončenie funkčného obdobia platne vymenovaných členov regulačnej rady, pričom pre skončenie, resp. zánik členstva sú v zákone o regulácii aj v navrhovanej novele zákonom taxatívne ustanovené dôvody.

Nepriamym dôkazom toho, že ide o minimálne neštandardné ustanovenie, ktoré má za cieľ urobiť tam jednoducho personálne zmeny, je skutočnosť, že v žiadnych zákonoch o úradoch s podobným zameraním sa takéto ustanovenie nenachádza.

A ešte jednu vec by som chcel spomenúť, pán minister, vy ste viackrát deklarovali, že Komisia Európskej únie nám pridelila výnimku na reguláciu cien elektriny a plynu pre domácnosti na 5 rokov a pre priemysel na 3 roky.

Veľmi rád, a žiadam vás o to, veľmi rád by som takúto výnimku videl písomne potvrdenú, pretože pokiaľ viem, takáto výnimka by bola v rozpore aj so zmluvou o pristúpení a moje informácie svedčia o tom, že takáto výnimka poskytnutá nebola.

Takže dovoľte mi, aby som uzavrel toto moje vystúpenie konštatovaním, že tento zákon významným spôsobom obmedzuje potrebnú a nevyhnutnú nezávislosť regulačného úradu, že znamená mocenské ovládnutie tohto úradu, ktorý by mal ostať nezávislým práve preto, aby sa ochraňovali záujmy spotrebiteľov, aby bola zabezpečená energetická bezpečnosť a aby sme zabránili tomu, že bude tento úrad politicky zneužitý na dočasné stlačenie cien pod úroveň ekonomických cien s rizikom, s reálnym rizikom skokového nárastu cien a ohrozenia energetickej bezpečnosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami, s reakciou na vystúpenie pána poslanca Mikloša sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady pán Číž a pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ten procedurálny návrh je omyl, takže to stiahnem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pozorne som vás počúval, pán poslanec Mikloš. Toto vystúpenie je súčasťou pokusov vás, ale i vašej strany o to, aby Slovensko ako republika absolútne stratilo akúkoľvek kontrolu nad ekonomickými v úvodzovkách vo vašom ponímaní procesmi, ktoré tu prebiehajú v sieťových odvetviach.

Ja by som hrozne rád vedel, keby sa vám podarilo niekedy ešte lepšie predstaviť vašu predstavu, čo to je vlastne nezávislosť toho regulačného úradu.

Po ďalšie je, že keby ste povedali, kde sú hranice korektnej a akceptovateľnej ochrany záujmov obyvateľov tohto štátu. Ak predáme Slovnafty ako prirodzené monopoly za 300 mil. korún a dneska deklaruje a ukazuje tento hospodársky celok, že zisky v hodnote 4 mld. štvrťročne, no pravdepodobne vyťahuje tie peniaze od niekoho. Nevytvorili sme ani na chvíľočku a pôsobenie vás ako podpredsedu vlády jednak a ako ministra financií a človeka, ktorý bol veľmi aktívny a pripravoval hodnotovo predaj a dereguláciu, kompletnú dereguláciu prirodzených monopolov znamená, že obyvatelia a štát je dneska relatívne bezmocný. A hľadanie toho rozsahu a intenzity regulácie je skutočne veľmi legitímne, veľmi limitované dnes a patrí k strategickým úlohám tohto štátu. Samozrejme, teraz je nevyhnutné rozmýšľať nad statickými podmienkami vo veľmi nehoráznej situácii a ťažkej situácii Slovenska ako štátu, ktorý nie je schopný v tejto oblasti hájiť základné otázky, takže hľadá istú formu normálneho a zmysluplného fungovania regulačných úradov, o tom ste nepovedali, bohužiaľ, absolútne nič. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, pri prijímaní programového vyhlásenia tejto vlády v auguste ste strašili výrazným poklesom slovenskej koruny. Dnes pri zmene zákona č. 276/2001 strašíte ohrozením energetickej bezpečnosti. Ale nepovedali ste jednu vážnu vec. K základnému ohrozeniu energetickej bezpečnosti Slovenska prispel váš záväzok, keď ste podpísali odstávku jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach. Hoci odborníci varovali, že stúpa energetická náročnosť spoločnosti na jednej strane a že sa po čase z exportéra elektrickej energie staneme jej dovozcami.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Janiš, vy ste sta prihlásili už potom, ako bola uzavretá možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, takže je mi skutočne ľúto. (Reakcie z pléna.) Ja som to prečítala. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Pán podpredseda Číž, ja vám veľmi rád vysvetlím, ako sa podľa môjho názoru dá zvyšovať nezávislosť, ale obávam sa, že nám na to minúta a pol stačiť nebude, takže veľmi rád vám venujem viac času.

Čo sa týka predaja Slovnaftu, pokojne sa obráťte na svojho koaličného partnera HZDS pána Mečiara, za jeho vlády sa Slovnaft predával.

Pani poslankyňa Nachtmannová, nikdy som nestrašil. Prosím, citujte, lebo vkladáte mi do úst veci, ktoré som nepovedal. Nestrašil som poklesom koruny, povedal som, dokonca som povedal, že z krátkodobého hľadiska je ekonomika naštartovaná tak, že v priebehu najbližších rokov bude rásť dokonca bez ohľadu na to, čo budete robiť. To, čo tvrdím, je, že ohrozujete dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska aj tým, aký rozpočet ste prijali, ktorého pozitívom je, že zabezpečuje zatiaľ vstup do eurozóny a, samozrejme, najväčším pozitívom je, že všetci čakali vrátane analytikov, že to bude omnoho horšie na základe vašich sľubov a vašej kompetentnosti, ale tento rozpočet a ďalšie vaše kroky, žiaľbohu, mohol byť aj lepší, ako je.

A čo sa týka Jadrovej elektrárne v Bohuniciach, zase vás odporúčam, bolo to politické rozhodnutie, my sme zároveň sami hovorili, že áno, čo sa týka bezpečnostných a ekonomických parametrov, táto elektráreň by mohla fungovať dlhšie a bolo to politické rozhodnutie na základe našej snahy stať sa členom Európskej únie a mimochodom, pani poslankyňa, takýto záväzok s omnoho skorším odstavením prijala pred nami ešte Mečiarova vláda. Tie reálie boli také, že z hľadiska pozície, ktorú sme mali pri vstupe do Európskej únie, sme najviac vedeli vyrokovať to, čo sme vedeli vyrokovať, a teda odloženie také, aké sa nakoniec dosiahlo. Čiže bolo to výsledkom, s ktorým sme neboli spokojní, ale najlepší výsledok, aký bolo možné v tom čase dosiahnuť aj vďaka tomu, že tento záväzok už existoval predtým.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Dovolím si protestovať proti tomu, že ste mi neudelili slovo. Ak ste mi ho nechceli udeliť, tak ste mali zareagovať hneď, keď som sa prihlásil. Ja som sa prihlásil v termíne, tak ako hovorí rokovací poriadok. Nebol by som rád, aby sme tu zavádzali takéto nejaké nové veci, ktoré zbytočne jatria nejaké rany a zbytočne tu obmedzujú rozpravu a prihlásiť sa legálne do faktických poznámok.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, skutočne ja som to čítala a myslím si, že ste videli aj na tabuli a čítala som to z monitora, takže neboli ste prihlásený, ale nebudeme o tom diskutovať. Takže potom vystúpi ďalší poslanec, ktorý bol prihlásený, pán poslanec Kahanec, ale teraz budeme pokračovať hlasovaním. Ešte pred hlasovaním vyhlasujem teda 5-minútovú prestávku, takže hlasovať budeme o 5 minút.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím teda, aby ste zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Ešte kým pristúpime k hlasovaniu, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana - HZDS podávam návrh, aby sme do programu 6. schôdze zaradili návrh dvoch uznesení Národnej rady, ktoré máte rozdané ako tlač č. 162.

Ide o vyhlásenie Národnej rady k situácii politických väzňov v Bielorusku a ku Konferencii o holokauste v Teheráne s tým, že ich prerokujeme zajtra o 10.30 hodine tak, aby sme o nich mohli hlasovať o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o európskom družstve, ktorý máte v laviciach pod tlačou 118.

Nech sa páči, pani poslankyňa. Ešte prepáčte, pani poslankyňa, mám pripomienku k návrhu pani poslankyne Laššákovej. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takto zaradenými bodmi programu, ktoré máte v lavici. (Všeobecný súhlas.) Pokiaľ áno, veľmi pekne ďakujem.

Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona o európskom družstve do druhého čítania.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 133.

Tento návrh sme schválili.

Takže konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a teraz pristúpime k druhému hlasovaniu. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Áno, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pridelení návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo a podnikanie s tým, aby za gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 24. januára 2007 a gestorský výbor do 26. januára 2007.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 128 poslancov.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Ďalej poprosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Gábora Gála, aby uviedol návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konania poškodzujúcim ich finančné záujmy, ktoré máte pod tlačou 112.

Nech sa páči, pán spravodajca.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predmetnou dohodou.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Takže, vážené kolegyne, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konania poškodzujúcim ich finančné záujmy. Zároveň pripomínam, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých.

(Hlasovanie.) Prítomných 94 poslancov, za 94, nehlasovali 2 poslanci.

(Reakcie z pléna.) Ruším, hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných 121 poslancov, za 116, nehlasovalo 5 poslancov.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, teda zákon o tripartite (tlač 146).

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby hlasovanie uviedol.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade...

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nedajte sa, prosím, rušiť. Poprosím vážených kolegov, aby nerušili spravodajcu pri jeho činnosti.

R. Madej, poslanec: Nebol procedurálny návrh v rozprave. (Hlasy v sále.) Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 75 poslancov, proti 60 poslancov, zdržali sa 2.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči, pán spravodajca.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 24. januára 2007 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 26. januára 2007.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za 100 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasovalo 7.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to uvedené v laviciach ako tlač 140.

Poprosím spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslankyňu Editu Angyalovú, aby uviedla hlasovanie. Ešte sa spýtam, môže predseda poveriť niekoho iného, čo by uviedol návrh zákona? (Hlasy a ruch v sále.)

J. Burian, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať, aby ste posunuli tento zákon do druhého čítania.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 107 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 27 poslancov.

Aj tento návrh sme schválili.

J. Burian, poslanec: Dobre. Pán predsedajúci, gestorským výborom pre tento návrh zákona je výbor pre financie, rozpočet a menu a ďalšie výbory sú ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Dajte hlasovať o tomto návrhu. (Reakcie z pléna.) A zároveň aj výboru pre zdravotníctvo. Dávam hlasovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme. (Hlasy v sále.)

J. Burian, poslanec: Do 26. januára. Gestorským výborom je výbor pre financie, rozpočet a menu. (Reakcie z pléna.) Do 29. januára. (Smiech a potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: (Hlasovanie.) Prítomných 103 poslancov, za 82 poslancov, zdržalo sa 8, nehlasovalo 13.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, tak ako uviedol predseda výboru, stanovila gestorský výbor a určila príslušné lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v hlasovaní o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

Poprosím predsedu výboru, aby uviedol návrh na hlasovanie.