návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, máme to pod tlačou 147.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby hlasovanie uviedol. Pán poslanec, máte slovo. Chcem pripomenúť, že najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil nikto, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 122 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
V. Jasaň, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokuje do 24. januára 2007 a gestorský do 26. januára 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 140 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem spravodajcovi.
Teraz ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 148.
Poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby hlasovanie uviedol.
J. Mikuš, poslanec: Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje Národná rada v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 143 poslancov, za 39 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 80 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem spravodajcovi.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., máme ho v tlači 150.
Spravodajcom je člen gestorského výboru pán poslanec Peter Miššík. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 31 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 101 poslancov, nehlasova1 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh, aby Národná rada prerokovala tento návrh v druhom čítaní, sme neschválili.
P. Miššík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada... (Reakcie z pléna a potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, neschválili sme váš prvý návrh. Veľmi pekne však ďakujem, ďakujem za uvedenie návrhu. (Ruch v sále.) Poprosím napriek tomu všetkému o pokoj v sále.
Poprosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Tibora Cabaja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 151.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Najskôr treba dať hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Faič, ktorý navrhuje, aby zmysle § 73 ods. 3 písm. a) bol zákon vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 80 poslancov, proti 60 poslancov, 2 poslanci sa zdržali.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Ďalej prosím predsedu navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Viliama Novotného, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 152.
Nech sa páči, pán poslanec.
V. Novotný, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3. písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 145 poslancov, za 64 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 68 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada tento návrh neschválila.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz mi dovoľte, aby som urobil 10-minútovú prestávku, aby sme sa mohli pripraviť na tajné voľby. Chcem však uviesť ešte predtým, že na základe žiadosti niektorých poslancov sme urobili túto prestávku, ak by ste potrebovali toto vysvetlenie, a ešte na poradu klubov. Chcem len dopredu uviesť, že skôr ako pristúpime k tajnému hlasovaniu o všetkých štyroch kandidátoch, že v prípade nezvolenia dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa vykoná opakovaná voľba. Opakovaná voľba sa vykoná aj v prípade nezvolenia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ako aj v prípade nezvolenia troch členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Opakovaná voľba sa nebude konať v prípade nezvolania predsedu Telekomunikačného úradu, pretože bol navrhnutý iba jeden kandidát.
Podľa volebného poriadku do opakovanej voľby na sudcov Ústavného súdu postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb. V prípade nezvolenia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. V prípade, že nebudú zvolení všetci traja členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu, do opakovanej voľby postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba voliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov.
Chcem ďalej pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte potom tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda "za", "proti" alebo "zdržiavam sa". Pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u dvoch kandidátov. Pri voľbe predsedu Telekomunikačného úradu a predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva "za" najviac u troch kandidátov.
Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené veľkými písmenami A, B, C a D.
Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie po prestávke a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby navrhovatelia hlasovali ako prví.
Ďakujem, pani poslanci, teda 10-minútová prestávka.
Ešte s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Nie je to procedurálny návrh. Ja by som len chcela poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby po hlasovaní, teda o 12.00 hod., prišli do zasadačky č. 34 na krátke zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Aj ja ďakujem. Ešte pán poslanec Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si pripomenúť členom výboru pre hospodársku politiku, že po hlasovaní sa stretávame nakrátko pred komisiou na výbore. Ďakujem pekne.
(Desaťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, otváram voľbu, tak ako sme ju uviedli v predchádzajúcom vystúpení. Nech sa páči.
(Akt tajného hlasovania.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.
Zároveň teda vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)
Siedmy deň rokovania
6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
14. decembra 2006 o 14.01 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze pravidelným bodom
hodina otázok,
ktorý týmto otváram. Chcem vás informovať, že poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 63 otázok na predsedu vlády a na členov vlády spolu 32 otázok.
Nedá mi, aby som v tejto súvislosti opäť nezdôraznil, čo sa snažím od začiatku, že pri kladení otázok sa otázky často opakujú, majú rozsah, ktorý ide trošku nad rámec obvyklého spôsobu kladenia otázok. Napríklad pán poslanec Galbavý položil tú istú otázku 34-krát, čím, samozrejme, zvýšil matematickú pravdepodobnosť, ale chcem požiadať (potlesk), aby sme sa pokúsili byť efektívni a kládli otázky tak, aby sa umožnilo aj ostatným kolegyniam a kolegom položiť otázku.
Chcem ešte úvodom povedať, že, samozrejme, na otázky poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.
Pán predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico sa ospravedlnil z dnešného programu a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorého chcem teraz požiadať, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Pán Štefan Harabín - zahraničná pracovná cesta Francúzska republika zastupuje pán Robert Kaliňák, pán Izák - zahraničná pracovná cesta, tiež Francúzska republika zastupuje pán minister pôdohospodárstva Jureňa a pán Ján Kubiš - zahraničná pracovná cesta Brusel naňho neboli položené otázky.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na otázky tak, ako boli vyžrebované a ktoré boli adresované pôvodne na pána premiéra.
Prvá otázka je od pána poslanca Tomáša Galbavého a znie: "Pán predseda vlády, v sobotu na sneme vašej strany ste za najväčšie úspechy vašej vlády označili výsledky v sociálnej oblasti - ľuďom ste za 150 dní vládnutia dali toľko, čo predchádzajúca vláda neurobila za celých 8 rokov. Zároveň ste konštatovali, že ekonomika ide vysokým tempom, investori prichádzajú a darí sa korune. Pán premiér, vymenujte, prosím, zákony, ktorými ste dosiahli také zvýšenie rastu ekonomiky, podporili príchod investorov, zvýšenie zamestnanosti ako aj rast koruny, ktorý vašej vláde umožnil dávanie ľuďom. Prosím o stručné vyjadrenie sa, aby mi ostal čas na položenie doplňujúcej otázky."
Pán podpredseda, nech sa páči, odpovedajte.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec Galbavý, myslím si, že ste už dosť dlho, tretie volebné obdobie, poslancom najvyššieho zákonodarného zboru a tak by vám malo byť známe to, že vláda nie je iba na to, aby predkladala parlamentu návrhy zákonov. Je to v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vrcholný orgán výkonnej moci. Ako-taký priamo v ústave konkrétne v čl. 119 má medzi právomocami okrem predkladania zákonov aj rozhodovanie o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu a o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
Takže to, čo sa deje v oblasti zvýšenia rastu ekonomiky, príchodu investorov, zvýšenia zamestnanosti, ako aj rastu koruny, ktorý, ako konštatujete, tejto vláde umožnil dávanie ľuďom, nie je len otázkou predkladania zákonov. Javy, na ktoré sa pýtate, sú dôsledkom viacerých okolností. V popredí je samotné programové vyhlásenie vlády, ktoré položilo základ doterajších krokov našej vlády a ktoré sa, či sa vám to páči, alebo nie, plní.
Určite vám, pán poslanec, neušlo, že ekonomická časť programového vyhlásenia vlády korešponduje s Lisabonskou stratégiou Európskej únie, lebo podporuje zosúladenie hospodárskeho rastu ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovania kvality života pre všetkých. Hovorím doslovne pre všetkých, zatiaľ čo v minulom volebnom období prevládalo uprednostňovanie záujmov úzkej skupiny subjektov. Ekonomika nečaká škodoradostne ako vy na naše kroky. Môžem tu tiež argumentovať aj tým, že sme ako prvá vláda uplatnili svoje vlastnícke práva v energetických podnikoch s majetkovou účasťou štátu, aby vo svojej cenovej politike boli skromnejší a nezaťažovali spotrebiteľov a vôbec ekonomiku neúmerným rastom cien.
Ruku na srdce. Čo v tejto oblasti urobila vaša vláda? Aj zahraniční investori a investori do slovenskej meny nepochybne analyzovali programové vyhlásenie, ale aj naše doterajšie kroky. Veď sa vráťte späť. Odkedy sa posilňuje koruna? Nie je to práve od prijatia programového vyhlásenia, v ktorom sme jednoznačne deklarovali aj naše smerovanie do eurozóny? Nie je to od prijatia návrhu rozpočtu vo vláde a teraz aj v parlamente? Vy si myslíte, že ak by tieto ekonomické segmenty, teda investori vycítili, že niečo nie je v poriadku, nesprávali by sa inak? Myslíte si, že Sony, Samsung, Lenovo a iní veľkí investori nemajú svojich analytikov?
No a pokiaľ ide o legislatívnu činnosť, vážený pán poslanec, nebudem vyratúvať zákony, ktorých vrátane tejto schôdze bolo viac ako 60, medzi nimi aj také významné novely zákona o sociálnom poistení, daňové zákony, novela zákona o bankách a iné. Myslíte si, že o kvalite vlády svedčí množstvo prerokúvaných zákonov? Menej je niekedy viac.
Veď si len vezmite zákon o dani z príjmov, ktorým sa hrdí vaša bývalá koalícia ako div nie revolučným zákonom, ktorý by mal zmeniť celú našu spoločnosť. Tento zákon za dva roky ste novelizovali jedenásťkrát, zákon o zdravotnom poistení ste menili za rok a pol päťkrát, zákon o dani z pridanej hodnoty za asi rok tiež štyrikrát. Nuž, a absolútnym rekordérom je zákon o správe daní. Ten bol doteraz novelizovaný 35-krát. Toto je kvalitná legislatíva? Radšej budem desaťkrát merať ako raz strihať. Toto má svedčiť o úrovni vlády v zákonodarnej oblasti? Takže, pán poslanec, neargumentujte demagogicky prijímaním zákonov, ale hlavnou silou ekonomického rastu posilňovania koruny a podobne.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za možnosť, že doplňujúcu otázku.
Pán podpredseda vlády, napriek tomu, že ste ma poučovali o ústavnom systéme, ďakujem vám za odpoveď ústami pána premiéra Roberta Fica. Myslím si i napriek tomu, že vaša odpoveď splnila do bodky slovenské príslovie "My o voze, vy o koze", o tom, že dokážete rozdávať ovocie zo stromu, ktorý ste nezasadili a ani sa nestaráte o to, aby rástol, všetci veľmi dobre vieme. Bohužiaľ, nedostal som alebo nedozvedel som sa nič o tom, na čo som sa pýtal. Aké zákony a opatrenia ste prijali, vďaka ktorým má ekonomika dobrú kondíciu, vďaka ktorým sa naša krajina nachádza v slušnom hospodárskom raste, vďaka ktorým sa znížila nezamestnanosť, vytvorili sa nové pracovné miesta, vďaka ktorým prišli nové investície. Pretože podľa mňa toto sú podstatné a dôležitejšie kroky z dlhodobého pohľadu pre občanov, ktoré viac pomôžu tým občanom, ktorých vy stále skloňujete, ako zrušenie dvadsaťkorunáčok alebo jednorazová tisíckorunáčka na Vianoce.
Ak teda tvrdí váš predseda vlády Robert Fico, že za 150 dní ste urobili viac pre občanov a pre túto krajinu ako obidve Dzurindove vlády za 8 rokov, chcem sa vás, pán predseda, pán podpredseda v tejto súvislosti spýtať, neobrátili sa na vás vaši socialistickí partneri Paroubek a Gyurcsányi. Váš softvér ekonomického zázraku by sa im určite zišiel, napríklad aj preto by pán Gyurcsányi možno nemusel zavádzať zdravotnícke poplatky. A ešte s jednou vetou z vašej odpovede sa dá plne súhlasiť: Niekedy je menej viac. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte na doplňujúcu otázku.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem. Ja môžem povedať, že podstatou zmeny je ukľudnené, stabilné, ľudské, humanizujúce prostredie, ktoré vytvára istý kľud v tejto spoločnosti po prvé. Po druhé, ak chcete zasiať, v poriadku, ale treba to aj slušne zalievať, aby to rástlo za pol roka, aby sa to veľmi nezalialo príliš, aby to nezhnilo. (Potlesk.) Čiže myslím si, že my sme to slušne zalievali a mnohé veci, ktoré boli pozitívne, sme rozvíjali a ktoré boli zlé, týmto pádom sme aj odstránili. A myslím si, že to je cesta nie pre horných 10 tisíc, ako ste to robili vy, ale pre väčšinu tejto spoločnosti, pre ľudí tohto štátu. (Potlesk.) Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Druhá bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Edity Angyalovej a znie: "Pán premiér, ako vnímate čerstvo schválený rozpočet na rok 2007 z hľadiska priorít vlády po zmenách, ktoré boli prijaté v parlamente?"
Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, už sme na viacerých fórach vyjadrili, že rozpočet je dobrý, reflektuje naše zámery a najmä je finančným vyjadrením programového vyhlásenia vlády. To je nesporné. Aj rozpočtom sme potvrdili jasný cieľ Slovenska vstúpiť do eurozóny začiatkom roku 2009 a zároveň je v maximálne možnej miere solidárnejší a sociálnejší voči občanom. Okrem toho, že sa vytvoria podmienky na vstup do eurozóny, konsolidácia prispeje k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, zdravému ekonomickému rastu celkovej makroekonomickej stability, a tým, že výdavky budú rásť relatívne pomalším tempom, vznikne tlak na efektívnosť ich vynakladania.
Na základe schválených pozmeňujúcich návrhov si oproti pôvodnému vládnemu návrhu polepšilo viacero rezortov. Zdrojom financovania týchto návrhov by mal byť pritom jednotne vyšší výber daní v budúcom roku, ktorý rezort financií dodatočne aktualizoval a príjmy z dane z pridanej hodnoty na budúci rok zvýšil o 2,705 mld. Sk. Z týchto peňazí si o 850 mil. Sk polepšil rozpočet kapitoly rezortu vnútra, ktoré by mali smerovať na zabezpečenie prioritnej úlohy vyplývajúcej zo vstupu do schengenského priestoru a vybudovaním a s dobudovaním Schengenského informačného systému.
Na riešenie rozvojových projektov regionálneho školstva sa dostalo 900 mil. Sk viac, aj ministerstvo školstva, ktoré si polepšilo aj o ďalších 20 mil. korún na projekt výskumu v rámci vysokoškolskej vedy. O ďalších 96 mil. Sk sa navýšil aj rozpočet Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá tieto prostriedky využije aj na prezentáciu úrovne nášho štátu počas Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie. Z vyšších, ako pôvodne očakávaných daňových príjmov, sa v budúcom roku pokryjú aj o 300 mil. Sk nižšie príjmy z predaja nehnuteľností v rámci rezortu kultúry z dôvodu zreálnenia týchto príjmov.
Poslanci parlamentu okrem toho zmenili plánovanú podporu mladým pri hypotekárnych úveroch z pôvodného 1-percentuálneho bodu z úroku na 1,5-percentuálny bod.
Ďalšou zmenou v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte je prevzatie dlhov Slovenského vodohospodárskeho podniku a Železníc Slovenskej republiky v celkovom objeme 8,368 mld. Sk do štátneho dlhu a až 8,265 mld. Sk z tohto pritom tvorí dlh Železníc. Zacielenie rozpočtu na priority a jeho súlad s programovým vyhlásením vlády napokon vyjadruje aj plná podpora rozpočtu všetkými 85 poslancami vládnej koalície.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Doplňujúca otázka - pani poslankyňa. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Angyalovú. Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško komentoval, že to je aj geniálna otázka, tak som si dovolila zobrať toto slovo aj preto, lebo som chcela upozorniť, prečo som vlastne túto otázku položila. Tu, z tej časti spektra politického, ale aj z médií sme si pekne vypočuli, že vlastne potom, čo sme schválili rozpočet, tak v podstate musel doznať takých zmien, že napokon to, čo sme si naplánovali, sme skoro vôbec neurobili, tak ja som vedela, že táto odpoveď bude znieť taxatívne a že presne poukáže na veci, ktoré boli schválené. Vôbec si nemyslím, že na ktorúkoľvek z nich sa dá poukázať ako na zlú alebo na takú, ktorá by nebola v súlade s programovým vyhlásením vlády. Takže to bol môj cieľ, aby takto taxatívne to bolo vymedzené a myslím, že je úplne zrejmé, že rozpočet je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Vôbec neznamená žiadnu, ospravedlňujem sa za výraz, ale také som našla v médiách, "kastráciu" a myslím si, že je plne v súlade s tým, čo koalícia chcela a na čo sa zamerala, aj keď prišiel rozpočet do parlamentu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda. Budete reagovať ešte?
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ja by som už ani nereagoval, len povedal pánu Mikloškovi zrejme to, že pani kolegyňa vám to pekne vysvetlila. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Všetko? Ďakujem pekne.
Keďže ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná ako tretia v poradí, bola položená pánom poslancom Zsoltom Simonom a znie: "Vážený pán premiér, pokladáte za čestné a spravodlivé priznať odmeny za rok 2006 aj prednostom Krajských pozemkových úradov, riaditeľom obvodných úradov a prednostom krajských lesných úradov, ktorí boli vymenovaní do funkcie 29. 11. 2006? Uveďte, vymenujte, prosím, aké významné kroky vykonali títo riaditelia za cca 14 dní!"
Pán podpredseda, máte 12 sekúnd.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, materiál schválený vládou Slovenskej republiky 13. 12. 2006 priznáva prednostom krajských pozemkových úradov, prednostom krajských lesných úradov a riaditeľom obvodných pozemkových úradov odmenu vo výške 50-percentného mesačného platu. Táto výška vyplynula z možnosti štátneho rozpočtu v jednotlivých úradoch, keďže odmena sa vypláca z limitu mzdových prostriedkov určených na rok 2006.
V rokoch 2004 až 2005 ste priznali odmeny prednostom a riaditeľom organizácií v špecializovanej štátnej správe vo výške zhruba jedného mesačného platu. Táto odmena sa priznala aj v prípadoch, kde boli do funkcií vymenovaní radoví zamestnanci pozemkových a lesných úradov. Týmto zamestnancom po vymenovaní do funkcií môže priznať odmenu len vláda, ak by sa im odmena nepriznala, boli by oproti iným zamestnancom diskriminovaní.
Rovnako postupovala vláda aj v roku 2005, keď došlo k personálnej zmene napríklad v Obvodnom pozemkovom úrade v Galante. K 1. 9. 2005 tam bola za riaditeľku vymenovaná zamestnankyňa tohto obvodného pozemkového úradu a na konci roka sa jej priznala odmena v plnej výške. Vami, pán poslanec, spomínaný riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v Galante síce nepracoval na tomto úrade, avšak pred vymenovaním pôsobil na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave, čo je z tohto hľadiska rovnocenné. V prípadoch, keď za prednostov, resp. riaditeľov boli vymenúvané osoby z "cudzích zdrojov", sa poskytla odmena vo výške 14, resp. 11 tisíc Sk. Myslím si, že niekto má skutočne veľmi krátku pamäť.
U týchto vedúcich zamestnancov sme konštatovali kvalitné plnenie úloh súvisiacich so zabezpečovaním úloh štátu na úseku pozemkových úprav, reštitúcie, registrácie vlastníckych práv a ochrany poľnohospodárskej pôdy v krátkom časovom horizonte, všetci však pracujú vo funkciách viac ako 2,5 mesiaca a nie, ako sa snažíte v otázke podsunúť, len 14 dní a mohli by sme vymenovať ďalšie a ďalšie príklady.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda, váš čas na odpovede uplynul, preto, pán poslanec, doplňujúcu otázku nie je možné položiť.
A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
A ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Kovačócyho a je adresovaná pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi: "Aký je súčasný podstav príslušníkov PZ v priamom výkone služby a ako sa má a v akom časovom horizonte riešiť?"
Pán minister vnútra, nech sa páči, odpovedajte.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predseda, veľmi pekne ďakujem za možnosť odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň. Takže veľmi pekne ďakujem ešte raz.
Vážené dámy, vážení páni, na túto otázku sa dá, samozrejme, odpovedať dvoma spôsobmi. Môžem povedať trojciferené číslo a môžem odísť, alebo sa môžeme zamyslieť nad tým aj hlbšie, prečo vlastne tento stav vznikol a prečo je problematické tento stav riešiť. Podstav Policajného zboru je veľmi zaujímavým úkazom v čase, kedy na Slovensku ešte stále je druhá najvyššia nezamestnanosť v rámci krajín Európskej únie. Je sa preto potrebné omnoho hlbšie zamyslieť nad tým, kde sú pôvodné príčiny pomerne nízkeho počtu policajtov napriek tomu, že schválený počet tabuliek je vyšší o viac ako o 800 miest. Dá sa povedať, že z tohto pohľadu sa blížime k číslu 5 %, ktoré nie je samo osebe veľmi veľké, ale čo je veľmi dôležité, že tieto miesta nám veľmi intenzívne chýbajú predovšetkým v regiónoch, predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, kde miera bežnej tzv. dennej kriminality je na mimoriadne vysokom stupni.
Úvodnou, veľmi vážnou prekážkou je, že z tohto počtu miest, ktoré nemáme dnes obsadených, je 665 miest tzv. viazaných. Vyzerá to pomerne nenápadne, ale fakticky je to jeden z pomerne veľkých problémov ministerstva vnútra. Ten problém je predovšetkým v tom, že v čase policajných demonštrácií pred približne 2 rokmi sa rozhodlo vedenie ministerstva vnútra, že navýši policajné platy približne o 350 korún. Týchto 350 korún nevedelo ministerstvo nájsť nikde lepším spôsobom ako z neobsadených policajných miest. Je to pre mňa typická absolútna manažérska neschopnosť, že z miest, ktoré ja mám obsadiť a na ktoré mám vyčlenené finančné prostriedky, jednoducho rozpustím medzi ostatných policajtov vo výške 350 korún. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho fakt, že každý rok dostanem plat zo strany ministerstva financií na 665 miest a každý rok tieto peniaze od tohto geniálneho rozhodnutia spred dvoch rokov musím tieto peniaze rozpustiť medzi ostatných príslušníkov Policajného zboru po 350 korún. Čiže, fakticky je taký stav, že nemôžem ani obsadiť týchto 665 miest, aj keby som chcel, pretože jednoducho na ne nie sú v rozpočte peniaze práve pre niekoľko skvelých manažérskych rozhodnutí v uplynulých rokoch. Ale toto je skôr, by som povedal, aj určitý technický detail, ktorý pri trochu snahy sa pokúsime v najbližších 2 rokoch zvrátiť a verím, že dostaneme opäť aj tento stav do pomerne zdravej pozície.
Tu, kde vnímame omnoho väčšie problémy, ktoré spôsobujú, že aj tie ďalšie miesta, to znamená viac ako 140 miest, ktoré nemáme obsadené, je zaujímavé, že napriek štatistikám, ktoré boli v uplynulom volebnom období zverejňované, že policajti majú priemerný plat okolo 24 tisíc korún, to znamená o 6 tisíc korún viac, ako je priemerný, že majú nadštandardné sociálne zabezpečenie, ktoré bolo neustále bývalou vládou atakované, napriek tomu nedokážeme týchto 140 miest obsadiť. Kde teda tkvie ten problém, s ktorým sa v úvode nášho vládnutia chceme a musíme, samozrejme, vysporiadať, pretože k tomuto problému chceme pristupovať zodpovedne.
Ide teda predovšetkým o to, v akom prostredí a v akých pracovných podmienkach nám dnes naši policajti pracujú. V roku 1998 bol prijatý nový zákon o sociálnom zabezpečení policajtov, ktorý ako prvý aspoň trochu začal akceptovať, že policajná služba je naozaj veľmi osobitná služba tomuto štátu a hlavne jej občanom. Oceňuje to, že policajt musí denne vo všetkých poveternostných podmienkach byť vždy na pomoci ľuďom v prípade, ak sa cítia ohrození, ak je ohrozený ich život, zdravie a majetok. Musia denne prichádzať do styku s nebezpečnými zločincami a vytvárať takzvaný kordón medzi zločinnosťou a slušnými občanmi.
Za túto službu, kedy v nej aj z pohľadu ústavnosti nemôžu uplatňovať svoje štandardné práva, ktoré majú k dispozícii, akými sú právo na štrajk a podobne, právo na podnikanie, kde všetci policajti nesmú popri svojom vlastnom služobnom pomere mať akýkoľvek iný, práve toto sociálne zabezpečenie malo odrážať náročnosť ich povolania a určité znevýhodnenie.
Treba povedať, že počas uplynulých rokov bola neustála snaha, aby boli jednotlivé ustanovenia tohto zákona upravované. Každá snaha, aj neschválená parlamentom, len iniciatíva, ktorá vychádzala striedavo z ministerstva práce, sociálnych vecí a z ministerstva financií pomerne známej dvojice Beblavý, Tvarožka, ktorej sa mimoriadne páčilo neustále atakovať tento systém, vždy doviedlo osobitný účet ministerstva vnútra, ktorý práve slúži na uhrádzanie všetkých platieb sociálneho zabezpečenia do mimoriadne mínusových čísel. Každý takýto atak, ktorý nastal, znamenal obrovské množstvo žiadostí od policajtov do civilu práve preto, že takéto ataky znamenali nestabilitu v Policajnom zbore, neistotu kariérneho postupu, neistotu práce.
Práve preto sme boli svedkami často v uplynulom období toho, že osobitný účet ministerstva vnútra, ktorý práve slúži na pokrývanie strát zo sociálneho zabezpečenia policajtov tohto osobitného zákona, sa pohyboval vo výškach okolo 450 až 550 miliónov.
Ministerstvo obrany, pán minister bývalý obrany a určite aj súčasný potvrdí, obrana má v podstate aj osobitný účet ešte v trojnásobnej výške práve preto, ale tam to bolo spôsobené mimoriadnym znižovaním stavu armády. A vie, aký je osobitný účet mimoriadnou záťažou pre ministerstvo.
Práve preto je veľmi háklivé a veľmi citlivé pracovať s celým pracovným prostredím policajtov práve cestou zákona o sociálnom zabezpečení. Najväčší odchod policajtov v uplynulom období bol spôsobený po tom, čo ministerstvo vnútra navrhlo, aby policajti, ktorí si odrobia 15 rokov svojho služobného pomeru, prestávali dostávať takzvaný výsluhový dôchodok a začali ho poberať až po 55. roku veku. Okamžite nasledoval, samozrejme, odchod zo strany polície, kde odišlo veľké množstvo policajtov, čo mimoriadne zaťažilo nielen sociálny systém a osobitný účet ministerstva vnútra, ale predovšetkým službu. Pretože neodchádzajú policajti, ktorí slúžia rok, ktorí slúžia dva, ale odchádzajú predovšetkým skúsení policajti, ktorí slúžia 25, 30 rokov práve preto, že už si prestanú byť istí aj tým zabezpečením, ktoré im po týchto rokoch právom patrí.
Častým argumentom zo strany ministerstva vnútra bolo predovšetkým to, že máme príliš veľa mladých dôchodcov, že týmto zákonom produkujeme 35-ročných dôchodcov, že týmto zákonom absolútne demotivujeme uchádzať sa o štandardné zamestnania.
Nuž, tá hlavná odpoveď je, že keby to tak bolo, neexistoval by termín podstav Policajného zboru. Pretože keby to bolo také atraktívne, zjavne by sme tam mali všetkých vysokoškolsky vzdelaných policajtov, na uliciach by nám slúžili inžinieri, právnici, jadroví fyzici a podobne. Keďže to tak ale nie je, tak ten argument, samozrejme, neobstojí. Čo však bezpochyby obstojí, je to, že tých mladých dôchodkárov, ako boli nazvaní, ktorí majú 35 rokov, sme si podľa štatistiky, ktorú som si mal možnosť vytiahnuť, našli troch. Mali sme troch 35-ročných policajných dôchodcov, ktorí majú odslúžených 15 rokov a do 40. roku veku, ktorý už neodzrkadľoval, či to bol 15-ročný alebo 20-ročný policajt, teda myslím tým dĺžku služby, sme mali dokopy niečo okolo 180 týchto dôchodcov oproti celkovému počtu 13 tisíc policajných dôchodcov. Sami uznáte, že je to bezvýznamné percento. Znamená to, že takéto legislatívne ataky voči sociálnemu zabezpečeniu policajtov boli schopné vždy vyvolať základnú nestabilitu v Policajnom zbore, a to, čomu hovoríme dnes nenaplnenosť stavov odborníkmi.
Bola tu aj otázka na pána premiéra, čo urobila táto vláda za úvodné 4 mesiace. Ja možno skúsim povedať, že aj za nás a náš rezort ministerstva vnútra sa nám podarilo tento stav stabilizovať. Nielen úvodným vyhlásením, nielen krokmi, ktoré smerujú k posilneniu sociálneho zabezpečenia policajtov, ale najmä tým, čomu hovoríme záruky sociálneho zabezpečenia vo veľmi ťažkej profesii.
Ako sa to odzrkadlí, keď toľko potrebujeme čísla? Nuž, odzrkadlí sa to napríklad tak, že tento rok bude prvý raz, kedy sociálny systém policajtov nebude deficitný. A to práve preto, že sme neuváženými atakmi neohrozovali stabilitu Policajného zboru. Z pôvodne plánovaných 200 miliónov pre osobitný účet, ktorý, naozaj tento osobitný účet bol mimoriadne neobľúbený v rámci rezortu ministerstva financií, sme schopní tento rok ušetriť až 70 miliónov korún. To znamená, minimálne vo výške 40 % sa nám podarilo ísť pod nulu. To znamená, prognóza, čítal som prognózu ministerstva financií približne pred dvoma rokmi, ktorá tiež odhadovala pomerne pozitívny vývoj práve preto, že sa výrazne omladzoval Policajný zbor, ale pohyboval sa na úrovni v rozmedzí od 570 miliónov korún deficitu až na úroveň v najlepších rokoch, ktorý bol plánovaný okolo roku 2008 na úroveň 380 miliónov korún.
My sme tento rok ku koncu roku 2006 plusoví v tomto smere oproti plánu o 70 miliónov korún a tento trend chceme zachovať aj do rokov budúcich a spomeniem to, samozrejme, aj v rámci časti, kde budem hovoriť o jednotlivých opatreniach.
Čiže, zhrniem v tejto časti iba to, že tým základným dôvodom, pre ktorý máme policajný podstav, pre ktorý máme znížený počet policajtov v uliciach, pre ktorý musíme naďalej tolerovať to, že nemáme dostatok policajtov, aby sme mohli ochrániť všetky domovy našich občanov, je spôsobené aj doterajším neuváženým atakom na sociálne istoty našich policajtov.
Rovnako tak chcem povedať, že jedna vec je sociálne zabezpečenie policajtov, druhá vec je technické zabezpečenie policajtov, ktoré naozaj je na mimoriadne nízkej úrovni. Nechuť ministerstva vnútra riešiť základné problémy, s ktorými sa stretajú policajti, viedlo ministerstvo vnútra až do absurdného postavenia.
Uvediem iba príklad. Každý policajt, ako iste viete, musí slúžiť v policajnej rovnošate. Rovnošata je teda jeho pracovný prostriedok do určitej miery, pretože mu spríjemňuje, resp. znepríjemňuje 8, 12 alebo 24-hodinovú službu. Aby sa mohol policajt napríklad dostatočne vystrojiť na túto zimu, ktorá teraz prišla a chcel si objednať napríklad teplé oblečenie, teplú bundu, teplé tričká, musel si to objednávať minulý rok v novembri. To znamená, trhová, v čase trhovej ekonomiky, v čase naozaj mimoriadnych chvál na otázku fungovania trhu v našom Policajnom zbore, aby sa mohol policajt obliecť do tohtoročnej zimy, musel minulý rok, v roku 2005 v októbri, odhadnúť, aká bude zima v tomto roku, koľko topánok do tej zimy ešte zoderie, či bude potrebovať jednu, dve kravaty, tri roláky, štyri ponožky a podobne.
Doviedli sme teda objednávkový systém v rámci ministerstva vnútra a zabezpečenia policajtov len z takej jednoduchej stránky, ako je ošatenie policajtov, do absurdnej absurdity. To znamená, na jednej strane ministerstvo vnútra aj počas rozpravy o rozpočte jednotliví moji predchodcovia kritizovali, akým spôsobom bude zabezpečené nové technické vybavenie policajtov, hovorili, ako veľa urobili pre to, aby mohli skvalitniť oblečenie a technické zabezpečenie policajtov. Je potrebné povedať, že je síce skvelé nakúpiť rovnošaty pre policajtov, ale bolo by skvelé, keby ich mohli policajti nosiť. Pretože ministerstvo vnútra síce investuje desiatky miliónov korún, ale systémom, ktorý bol zavedený do tohto produktu, znemožňujeme policajtom, aby mohli všetky tieto nakúpené veci fakticky nosiť. Pretože fakticky môžu si ich dať až na budúce leto, aj to nie je isté, či náhodou v tom lete tie veci ešte budú potrebovať.
Môžeme teda ako ďalšiu príčinu toho, prečo nie je veľká atraktivita policajnej služby a prečo máme neustále podstav, hovoriť aj o tom, že ministerstvo vnútra nedokáže pokryť jednu zo svojich základných funkcií a to je kvalitne obliecť policajta. Nieže by nemal čím, problém je v tom, že mu nechce umožniť, aby mohol byť dobre oblečený práve preto, že mu komplikuje tento systém. A čo je najviac na tomto systéme nespravodlivé, aby som bol úplne presný a konkrétny, je, že policajti dostávajú pravidelne na svoje účty 20 tisíc korún, z ktorých môžu si pravidelne navyšovať svoje nákupy. Keď však nestihnú policajti tieto peniaze vyčerpať, tak im ich jednoducho ministerstvo vnútra odoberie. (Hlasy a ruch v pléne.)
Neviem, či je to úplne vtipné, páni poslanci, a neviem, či sa na tom dá úplne zabaviť, ale predpokladám, že ste si nikdy, pán poslanec, nemuseli odslúžiť 12-hodinovú službu v zime. No to znamená, že, to ma veľmi teší, naozaj to je veľmi dôležité a som rád, že nespíte. A pretože tomuto problému je potrebné venovať osobitnú ... Verím, že budete rovnako pozorný, aj keď sa budete vy pýtať, pán poslanec, sa bude vám venovať toľko pozorností, pretože ja sa naozaj chcem veľmi zodpovedne venovať otázkam poslancov a chcem ich odpovedať v čo najväčšej šírke. Alebo máte niečo proti tomu? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rád teda pristúpim k ďalším analýzam, ktoré vyplývajú z toho, prečo dnes naozaj policajná služba nie je až taká atraktívna. Nielenže sme im teda nie schopní zabezpečiť dostatočne dobrý systém sociálneho zabezpečenia, že robíme prekážky aj v tom, aby za peniaze, ktoré im štát prideľuje, mohli sa kvalitne obliecť, ale im ani nedokážeme zabezpečiť, aby mohli pracovať v kvalitných priestoroch, akými sú napríklad kancelárie alebo budovy.
Ak sú tu poslanci z Hlohovca, alebo poslanci z okresu Košice- okolie, určite budú poznať napríklad Obvodné oddelenie v Hlohovci, ktoré je postavené v kaštieli, ktorý je starý viac ako 150 rokov, ktorý predtým, než tam prišla polícia, slúžil ako pôrodnica. Je preto možné, že ešte aj dnes sa policajti môžu po službe umyť vo vaničkách pre deti spred 60 rokov a môžu si odpočinúť v miestnosti, ktorá vyhovuje všetkému, len nie hygienickým potrebám.
To isté platí napríklad v Obvodnom oddelení 3. typu v Bidovciach, čo je okres Košice-okolie. Musím povedať, že po návšteve by bolo najideálnejšie toto obvodné oddelenie zavrieť, pretože nie je schopné prevádzky. Nemôžeme si však dovoliť, aby neboli občania v tomto okolí strážení. Toto obvodné oddelenie je veľmi atraktívne aj preto, že vyhráva tzv. hitparádu počtu obcí, ktoré majú na jedno obvodné oddelenie. Nie vyhráva, je na 2. mieste, aby som neukrivdil pánovi poslancovi Bugárovi, pretože na 1. mieste je Obvodné oddelenie 3. typu v Šamoríne, ktoré ma na starosti 38 obcí. Ale Obvodné oddelenie v Bidovciach má na starosti, v úvodzovkách, iba 32 obcí, ale napriek tomu z týchto 32 obcí je 22 rómskych. A všetci sami uznáme, že sú mimoriadne náročné na výkon služby.
Na tomto oddelení nemáte naozaj kde si odpočinúť a kde aj stála služba sedí v podmienkach, v ktorých by ste sa nezdržovali ani za trest. Myslím si, že - pán minister, exminister spravodlivosti tu nie je - , ale prednedávnom došlo k otváraniu... (Ďakujem pekne, pán poslanec Galbavý.) ... prednedávnom došlo k otváraniu nápravno-výchovného zariadenia v Leopoldove tzv. hradu, ktorý bol zničený vzburou roku 1991 a myslím si, že mnohí policajti by takéto priestory vymenili. Sú moderné, čisté, naozaj veľmi pekné. Je teda až zarážajúce, že odsúdení sedia vo výkone trestu v lepších podmienkach ako policajti, ktorí ich majú za úlohu naháňať. To je naozaj veľmi smutné. (Potlesk.)
Rád by som ďalej v hodnotení dôvodov, pre ktoré máme nízku obsadenosť polície, pokračoval. Je to otázka postavenia právomocí a úloh, ktoré sú pred políciou a slávnou reformou polície, ktorá bola urobená v predchádzajúcom volebnom období. Myslím si, že všetci sme boli svedkami za posledné obdobie, kedy náš štát prešiel mnohými reformami a všetky boli mimoriadne úspešné. Ja sa musím priznať, že napriek tomu, že si nemyslím, že cieľom a postupom dopredu je búranie, v tomto prípade však iná cesta dopredu naozaj nie je.
Reforma polície, ktorá bola urobená, absolútne znefunkčnila obvodné oddelenia, na ktorých majú policajti slúžiť. A to predovšetkým preto, že mnohí z vás by radi, keď prídu po dobrej dovolenke domov a zistia nepríjemnú skutočnosť, že boli vykradnutí, sa radi dočkali okamžitej pomoci zo strany polície a radi by, aby boli okamžite ochránení, pretože nevedia, či príslušný zlodej ešte v byte je, alebo nie je. Čo sa ale stane, keď zavoláte napr. na takom Obvodnom oddelení v Šaštíne - Strážoch, keď máte problém s tým, že vás práve vykradli?
Nuž, ak v tom istom čase zhodou okolností na opačnej strane okresu vykradli tak isto vášho suseda, nemáte najmenšiu šancu na to, aby ste sa policajnej hliadky dočkali skôr ako o niekoľko hodín alebo až na druhý deň.
Treba teda povedať, že situácia, ktorá dnes je na obvodných oddeleniach predovšetkým 3. typu, je taká, že v noci napr. na obvodných oddeleniach v okrese Rimavská Sobota prídete k dverám polície a sú zamknuté. Sú zamknuté preto, pretože tam nemá kto nočnú službu držať. A máte tam odkaz, že keď sa vám podarilo úspešne pred páchateľom trestnej činnosti utiecť až k policajnej stanici, máte možnosť vytočiť číslo 158 a počkať ďalších niekoľko desiatok minút na príchod policajnej hliadky.
Napriek tomu, že táto reforma výborne preniesla kompetencie v rámci skráteného vyšetrovania na špeciálne odbory a odťažila tak tzv. obvodné oddelenia, v praxi to znamená, že policajt, ktorý robí na obvodnom oddelení 3. typu, to znamená ten úplne najzákladnejší policajt, nielenže nemá čas prísť ku vám domov, keď vás vykradli, pretože musí strážiť obchod v dedine vzdialenej 30 km, ktorý bol rozbitý tehlou, ale musí ku tomu všetkému pre takto slávne skrátené vyšetrovanie robiť všetky opatrenia v prípade neznámej trestnej činnosti aj v prípade známej. V momente, keď sa mu podarí odhaliť páchateľa a mohol by mať dobrý pocit z dobre vykonanej práce, musí spis tomuto zázračnému oddeleniu odovzdať.
Teda ďalšou demotivačnou štruktúrou, ktorá funguje a ktorá nerobí atraktívnym náš Policajný zbor, je práve otázka postavenia a právomocí našich policajtov v nadväznosti na skvelú reformu Policajného zboru z uplynulých rokov. K tomu je potrebné na druhej strane povedať, čo chceme teda urobiť, keďže situácia v Policajnom zbore naozaj nie je veľmi utešená. Akým spôsobom chceme pokračovať, aby sme odstránili všetky tieto nedostatky a ako odstrániť napr. aj neutešený podstav policajtov, na ktorý sa, pán poslanec, pýtate.
Rád by som povedal, že dnes vedenie ministerstva vnútra pripravuje úplne nový systém odmeňovania Policajného zboru. Pripravuje úplne nový systém kariérneho postupu v Policajnom zbore. Často aj v otázke, ktorá je na 27. mieste, ja neviem, či sa nám podarí k nej dostať, od pani poslankyne, tak je otázka práve na zvyšovanie platov smerom k vojakom. Tu treba vidieť naozaj základný rozdiel, ktorý medzi vojakmi a policajtmi je. Aj pán exminister obrany potvrdí, že desiatky a stovky vojakov museli prijať o jednu alebo aj o dve hodnosti nižšie na to, aby mohli naďalej plniť svoju úlohu medzi vojakmi. Neviem si preto predstaviť, pretože policajná služba je o niečo iná, neviem si preto predstaviť, že by sme požiadali dnes kapitána na úrade vyšetrovania, dajme tomu, vyšetrovateľ je v hodnosti kapitána, o to, že keď chce mať systém, ktorý funguje na ministerstve obrany, chce mať systém vojaka, tak nech prijme hodnosť strážmajstra, nech mu plat klesne v úvode o 1 000 korún, že bude mať zabezpečený dobrý rast na ďalších desať rokov.
Myslím si, že v polícii musíme zaviesť trochu iný systém, systém kariérneho postupu, kde postupne mladí budú mať naozaj motiváciu k tomu, že po dobre vykonaných rokoch práce, budú aj náležite odmenení, aj budú mať pred sebou náležitý postup. Je teda naozaj plán urobiť reštrukturalizáciu všetkých jednotlivých miest v rámci Policajného zboru, reštrukturalizáciu v rámci hodností, ktoré sú viazané na jednotlivé miesta a ktoré sú viazané práve na to, že dnes na mnohých miestach sedia ľudia, ktorí už nie sú vôbec pružní a nevedia robiť svoj výkon.
A práve táto stará štruktúra je ďalším z tých demotivačných prvkov. Preto vlastne v úvode roka predstavíme nový kariérny postup a nový systém odmeňovania polície tak, aby sme do konca volebného obdobia definitívne zlikvidovali podstav policajtov, resp. nechali priestor na tú bežnú fluktuáciu, ktorú máme aj v súkromných spoločnostiach aj vo všetkých ostatných organizáciách a určitý, pretože 1 % približne tvorí, samozrejme, policajt, ktorý je v škole, to znamená policajta, ktorého prijmeme, ale dáme mu základný kurz a nie, samozrejme, na základnej tabuľke na svojom plánovanom oddelení alebo na svojom plánovanom útvare.
To, čo je veľmi dôležité a to, čo bolo kritizované aj v rámci samotného rozpočtu a prijímania rozpočtu, bolo, že ministerstvo vnútra ide cestou naspäť, že ministerstvo vnútra má nižší rozpočet. Tieto pripomienky naozaj mohli vzniesť iba ľudia, ktorí nemali dobre naštudovaný rozpočet, alebo ho nevedia presne čítať, alebo si nevšimli svoje pôvodné ukazovatele.
V roku 2004 plánovalo ministerstvo vnútra, že v roku 2007 bude rozpočet približne 20 mld. korún. Dnes máme schválený rozpočet na úrovni 22,5 mld. korún. To znamená o 2,5 mld. viac, ako bolo plánované počas toho obdobia ministrovania človeka, ktorý práve naše ministerstvo za tento nový rozpočet kritizoval. Hovorím, potom má možno niekto problém s matematikou.
To, čo chceme urobiť pre policajtov v rámci ich samotného zabezpečenia, je, že pripravujeme novú štruktúru práve na rekonštrukciu a obnovu všetkých zariadení, v ktorých musia policajti dnes slúžiť. Máme pripravený projekt, podľa ktorého využijeme všetok náš majetok, ktorý dnes nie je dostatočne využívaný na to, aby sme dokázali v najbližšom období zlikvidovať všetky obvodné oddelenia, ktoré nespĺňajú základné hygienické štandardy. Základným systémom sme zrušili fungovanie, či už vydávania všetkých prostriedkov, ktoré potrebujú policajti na svoju činnosť, a na tú otázku, ktorá bola kritizovaná, že v budúcom rozpočte nebola nájdená ani koruna na nové autá, tak musím povedať, že v podstate v rámci plánu ministerstva vnútra máme na budúci rok plánovaný nákup minimálne 400 kusov nových áut, ktoré by mali zabezpečiť kvalitný výkon služby, pretože auto je v podstate pre policajta kanceláriou.
Chcem teda povedať, že všetky tieto opatrenia, ktoré som v tejto chvíli predstavil a ktoré vlastne pripravujeme spolu s opatreniami na zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru - pretože po posledných udalostiach v Polomke musíme zaviesť aj veľmi prísne opatrenia súvisiace s výberom policajtov a veľmi prísne opatrenia súvisiace s kontrolou stavu, či už psychologického alebo výcviku policajtov aj počas výkonu služby -, tieto všetky opatrenia by mali prispieť k tomu, aby Policajný zbor bol pripravený plniť úlohy tak, ako sú naňho kladené.
Chcem teda povedať, že na rok 2006 bolo schválených celkovo 21 410 policajných miest. Napriek tomuto číslu chcem povedať, že do konca volebného obdobia by sme radi zaznamenali navýšenie tohto počtu, pretože je potrebné, aby sme predovšetkým policajnou prítomnosťou znižovali stav kriminality vo veľmi rizikových oblastiach. Chcem povedať, že zvýšená policajná prítomnosť napríklad v okrese Trebišov približne pred rokom v čase nepokojov a rabovačiek znížila trestnú činnosť v tomto okrese na prechodné obdobie na úroveň 50 %. Je teda jasné, že prítomnosť Policajného zboru v každom regióne a prítomnosť policajtov v uliciach zabezpečuje a zvyšuje bezpečnosť občanov. Dnes nie je ničím výnimočným, keď páchateľ trestnej činnosti vediac, že v noci pôsobí v okrese iba jedna hliadka, na jednej strane tohto policajného obvodu napríklad rozbije výklad na obchode a bez väčších problémov po tom, čo hliadka je viazaná strážením tohto objektu, na druhej strane bez problémov pácha trestnú činnosť.
Práve preto je potrebné, aby sme dokázali práve na obvodných oddeleniach 3. typu zvýšiť počet policajtov nielen tým, že zlikvidujeme slabú obsadennosť Policajného zboru, ale predovšetkým tým, že navýšime ešte viac policajné tabuľky z tých príjmov, ktoré Policajný zbor bude môcť do budúceho roku zaviesť. Nie sú to však príjmy z pokút, ako sa často snažia niektorí poslanci naznačiť, ale sú to predovšetkým príjmy, ktoré vyplývajú z toho, že polícia rozšíri svoje možnosti v rámci stráženia obydlí občanov, ktoré doteraz neposkytovala a práve v nadväznosti na tieto kroky bude môcť zvýšiť aj svoju vlastnú policajnú prítomnosť, a tým pádom nebude možné jednoducho mapovať pohyb policajnej hliadky po policajnom obvode.
Chcem povedať, že z počtu 21 410 policajných miest bolo tohto roku neobsadených, ku koncu teda tohto roku, neobsadených 800 miest, pričom 665, ako som povedal v úvode v odpovede na túto otázku, je viazaných spôsobom, ktorý ani nedokážeme odstrániť. Musíme preto hľadať práve také prostriedky, aby sme týchto 665 miest zlikvidovali a plánujeme, ako som už naznačil, tieto policajné čísla zvýšiť aspoň na úroveň 23 tisíc.
K 1. 12. je v Policajnom zbore ten podstav v priamom výkone služby, tak ako bola položená otázka, 701 príslušníkov, z toho na okresných riaditeľstvách a krajských riaditeľstvách Policajného zboru je neobsadených 426 tabuľkových miest. Na výkonných útvaroch Prezídia Policajného zboru je to 67 miest, na útvaroch hraničnej a cudzineckej polície je to miest 180. Toto je veľmi závažné číslo aj z toho pohľadu, ktoré som hovoril minulý týždeň v rámci odpovede na otázku, ktorá sa dotýkala situácie v schengenskom priestore. Na úrade ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií nám chýba 28 príslušníkov Policajného zboru.
Rád by som povedal, že už k 1. januáru 2007 bude prijatých na výkonné útvary 300 príslušníkov Policajného zboru, aj v ďalších nástupných termínoch prijímania uchádzačov do Policajného zboru budú prednostne doplňované výkonné útvary Policajného zboru novými príslušníkmi tak, aby sme do roku 2007 túto situáciu stabilizovali. V tejto súvislosti je veľmi dôležité ešte spomenúť, že v rámci záväzku vlády, ktorý vyplýva pri 20-percentnom znižovaní stavov a v rámci reštrukturalizácie aj colníckej služby, v rámci reštrukturalizácie aj na Colnej správe budeme radi, ak budeme môcť využiť práve tabuľky, ktoré budú na Colnej správe menej používané, pretože musíme obsadiť miesta, ktoré na nás sú v tejto chvíli, teda musíme obsadiť miesta, o ktoré sme žiadaní práve v súvislosti s ochranou východnej hranice.
Myslím si, že som sa pokúsil odpovedať naozaj obsiahlo v tejto otázke.
Pán poslanec, nech sa páči. (Potlesk.)