P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, skúsme používať štandardné formy komunikácie.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec, ak ste porozumeli tej situácii, Slovenská informačná služba, Vojenské obranné spravodajstvo sa riadia úplne iným princípom pri uchovávaní svojich dokumentov, pretože sú viazané inými dohodami a dokumentmi a zákonmi, ktoré ich viažu. Tak skúste si najprv problematiku naštudovať a potom vystupovať, pretože to nie príliš zvyšuje váš kredit, vystúpenie, ktoré sa nezakladá na základe objektívnych faktov. To je prvý moment.
A druhý moment - otázka vzdelania. Ak ste si dali aspoň tú námahu, lebo tú si napríklad pán poslanec Gál dal, že si prečítal dôvodovú správu, dočítali by ste sa - že zo 179 archivárov, ktorými disponujeme, koľko má vzdelanie v tom odbore, ktorý ste tu obhajovali, pani poslankyňa, pán poslanec? Deväť. To je obrovské percento!
Čiže, a ešte teda keď sme sa bavili o teplých miestach, o ktorých hovoril pán poslanec Gál, viete, platy v archívoch sú naozaj mimoriadne nízke, z pohľadu ministerstva vnútra sú najnižšie v rezorte. A to miesto je všetko, len nie zaujímavé. Práca archivárov je predovšetkým o entuziazme a chuti pracovať s historickými dokumentmi, určite by sa nedala vážiť na to, akú majú za to odmenu.
To znamená, ak ste mali záujem výrazne prispieť k zvyšovaniu kvality, mali ste na to osem rokov, my sa snažíme dnes, aby sme mohli udržať obmenu, klasickú a praktickú obmenu všetkých pracovníkov, ktorí sú tam, pretože mnoho miest je neobsadených práve z dôvodu nezáujmu. My môžeme pracovať na tom, že sa snažíme zlepšiť platové podmienky, to je jedna z ciest. Druhá z ciest je rozširovať možnosť, aby sme umožnili viacerým uchádzačom, ktorí študovali humanitné vedy, ktoré sú do určitej miery zaujímavé... (Reakcia z pléna.)
Chcete mi, pán poslanec, niečo povedať, ale nestíham rozprávať aj počúvať v rámci klasického kultúrneho prejavu.
Čiže čo je dôležité, je to, aby sme umožnili vlastne obnovu aj personálu, aby sa noví ľudia mohli učiť pod vedením tých archivárov, ktorí sú skúsení, ktorí vlastne vybudovali slovenské archívnictvo. Čiže, samozrejme, je snaha ministerstva o to, aby to nebola iba záujmová činnosť pre tých, ktorí sú zamestnaní, pretože ten plat je naozaj mimoriadne nízky, ale aby sme im za ich kvalitnú prácu aj dokázali dostatočne zaplatiť.
To znamená, ten argument by platil vtedy, pán poslanec Bauer, vtedy, keby my sme zakazovali prijímať absolventov študijného odboru archívnictvo. Vtedy by som bral vašu pripomienku ako aktuálnu. Ale keďže my iba rozširujeme okruh o ľudí, ktorí majú príbuzné vzdelanie, a predovšetkým prax je tá, iste vieme, prax je tá, ktorá v podstate vás vovedie do tej problematiky, tak chceme umožniť širšiemu okruhu záujemcov o prácu v archívoch, pretože dnes naozaj v rebríčku "top" horúcich miest a veľkého počtu ľudí sa práve do archívov, ktoré spravuje ministerstvo vnútra, nehlási. Čiže je to naozaj jedno účelové ustanovenie, ktoré smeruje iba k tomu, aby sme mali možnosť vôbec nejakých záujemcov na tieto miesta nájsť, aby sme ich mohli naučiť tej práci, ktoré dnes už tí zaslúžili pracovníci archívov sú.
Čiže práve to číslo 179 archivárov kontra 9 z nich má iba vzdelanie, o ktorom sa tu dnes bavíme, tak potom prax ukázala, že to nie je dostatočne možné, aj keď tu vymenujete zásluhy študijného odboru, koľko len chcete. Naozaj rád by som sa pozrel, keď si zoberiete zo všetkých absolventov týchto dvoch študijných odborov, koľkí z nich pracujú v archívnictve. (Reakcia z pléna.) Ale vás poprosím, pán poslanec. A kto tam sedí iný? Veď tam všetko sedia archivári, veď tie miesta vznikali zlučovaním archívov. Máte vôbec predstavu, o čom hovoríte, alebo len ste chceli tak proste povedať, aby vás bolo počuť? To je neuveriteľné!
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, prosím vás, k rozprave. Ďakujem pekne, pán spravodajca. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, rozprava je uzatvorená, nemôžete reagovať na vyjadrenie podpredsedu vlády k rozprave.
Nech sa páči, pán spravodajca.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja iba na upokojenie chcem skonštatovať, že vystúpili dvaja kolegovia, ktorí nedali žiaden návrh, tak preto potom, ak dôjde k hlasovaniu, budeme hlasovať o tom, že súhlasíme so zaradením do druhého čítania a zároveň, že prerokujú tento návrh zákona ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. A zároveň výbor pre verejnú správu bude gestorský. To znamená, že, tak ako som pôvodne uviedol, to je moje záverečné slovo. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou (tlač 134).
Spoločná správa výborov - tlač 134a.
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky pán Robert Kaliňák. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Verím, že toto je pokojnejšia téma, i keď na druhej strane treba povedať, že omnoho závažnejšia.
Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi bol prijatý dňa 16. mája 2005 vo Varšave a je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy a nečlenským štátom, ktoré sa zúčastňovali na jeho vypracovaní. Dohovor nadväzuje na viaceré medzinárodné zmluvy.
Jeho cieľom je predovšetkým zvýšiť ochranu poskytovanú Dohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a rozvinúť v ňom dosiahnuté a obsiahnuté štandardy. Dohovor má regionálny charakter a zameriava sa predovšetkým na ochranu práv obetí obchodovania. Taktiež sa zameriava na predchádzanie obchodovania s ľuďmi, ako aj na trestný postih páchateľov.
Dohovor sa uplatňuje na všetky formy obchodovania s ľuďmi, či už národné, alebo medzinárodné, spojené alebo nespojené s organizovaným zločinom. Uplatňuje sa na kohokoľvek, kto je obeťou obchodovania, či už sú to ženy, muži, alebo deti, a na akúkoľvek formu vykorisťovania, či už sexuálne vykorisťovanie, nútená práca, alebo služby a podobne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, po zohľadnení významu dohovoru v oblasti medzinárodných vzťahov, ako aj s konštatovaním, že predložený dohovor je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky a jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, ako aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov, odporúčam Národnej rade vysloviť s dohovorom súhlas.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.
V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou podáva túto správu výborov Národnej rady.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím dohovoru na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Oba výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa ústne hlásil do rozpravy k tomuto bodu programu? Páni poslankyňa Damborská ako jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a milí kolegovia, v súvislosti s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi by som rada nadviazala na niektoré aktivity komunálnych poslancov, ktorí sa usilovali i na základe podnetov od občanov i ochrancov zákona mestských policajtov i príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zabezpečiť na uliciach hlavného mesta Slovenskej republiky dôstojné podmienky pre život občanov i v tých uliciach, ktoré sa večer stavajú priestorom pre sociálnopatologické aktivity, je to obchodovanie so ženami, čiže prostitúciu.
Nechceme predsa za normálne považovať predaj osôb ženského pohlavia na ulici. Občania sa pokúšali tieto nedôstojné javy, nehodné najmä detských očí, eliminovať aj rôznymi petíciami. Narazili však na to, že ochrancovia verejného poriadku nemajú primeranú legislatívnu oporu v zákone, aby uvoľnili večerné ulice bežným slušným občanom, ktorí nechcú byť svedkami obchodovania so ženami. Vieme, že v zahraničí sa o týchto javoch otvorene hovorí, diskutuje, u nás však občania dotknutých miest, ulíc a štvrtí večer radšej nevychádzajú von, čím sa im vlastne ich mesto, ulica odcudzuje.
Vrátime večerné mestá, najmä ulice hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, bežnému slušnému občanovi? Vzíde konečne za tohto volebného obdobia z rezortu vnútra účinná legislatíva nápomocná ochrancom verejného poriadku aj slušným občanom? Podľa mojich konzultácií s komunálnymi politikmi by občania za reguláciu prostitúcie na uliciach boli vďační. Sloboda by mala platiť predsa najmä pre bežného slušného občana a nie pre sociálnu patológiu ľudí predávajúcich seba či svojho vazala v ženskom rode.
Prihliadnuc k týmto trendom a vôli občanov - našich voličov, prikláňam sa k plnej podpore návrhu na vylovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou. Verím, že naše spoločné legislatívne snahy budú v tomto smere pokračovať i v zmysle zvyšovania bezpečnosti a dôstojnosti života v našich mestách, potláčajúc riziká sociálnopatologických aktivít a hlavne obchodovania s ľuďmi.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhladujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si ešte doplniť svoje vystúpenie? Pán poslanec Palko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti.
Návrhy vlády ste dostali ako tlač 137 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 137a.
Prosím podpredsedu vlády pána Kaliňáka, zároveň aj ministra vnútra Slovenskej republiky, aby uviedol vládny návrh.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Predkladaný návrh zmluvy vytvára medzinárodnoprávny zákaz prehlbovania a upevňovania vzájomnej spolupráce pri prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti. Ide o zmluvu, ktorá je schengenského typu, ktorá upravuje podmienky policajnej spolupráce členských štátov Európskej únie.
Jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoc pri prevencii, odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a to predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka.
Okrem štandardných foriem policajnej spolupráce je v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného prenasledovania, cezhraničného sledovania, kontrolovanej dodávky použitia agenta, zriaďovanie spoločných skupín na odhaľovanie trestnej činnosti a spoločnej hliadkovej služby v prihraničných oblastiach. Súčasťou zmluvy je aj vzájomná výmena utajovaných skutočností a ochrana prijatých utajovaných skutočností. Taktiež je súčasťou zmluvnej úpravy aj záväzok zmluvných strán zabezpečiť ochranu osobných údajov.
Predkladaná zmluva je bilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Zmluva je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedená zmluva bola podpísaná dňa 2. októbra 2006 v Bratislave ministrami vnútra.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, po zohľadnení významu zmluvy odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas. Uzatvorenie takejto zmluvy je aj jednou z podmienok nášho vstupu do schengenského priestoru.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Opäť prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.
V. Palko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti podáva Národnej rade túto správu výborov Národnej rady.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti,
2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá je prílohou tejto správy.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164).
Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 162.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1050/2004 zo dňa 10. novembra 2004 k návrhu na ustanovenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako národnej autority Slovenskej republiky pre zákaz biologických zbraní. Európska únia na samite v Bruseli v decembri 2003 prijala Stratégiu proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, ktorou sa vo veľkej šírke venuje krokom smerujúcim k zamedzeniu šírenia predmetných zbraní ako jednej z najnaliehavejších požiadaviek svetovej bezpečnosti. V stratégii Európskej únie je identifikovaná nutnosť posilnenia Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických, biologických a toxínových zbraní a o ich zničení, ktorý je v Slovenskej republike publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 96/1975. Tento dohovor nemá, na rozdiel od ostatných základných noriem medzinárodného práva týkajúceho sa zbraní hromadného ničenia, verifikačný mechanizmus. Problematika implementácie záväzkov dohovoru sa stala tiež otázkou naplnenia záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 z 28. 4. 2004.
Predkladaný návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb v oblasti zákazu vývoja, výroby, hromadenia, prechovávania a používania biologických zbraní a ich zničenia pri zistení a zaobchádzaní s vysokorizikovými biologickými agensmi a toxínmi, ktoré môžu byť použité spôsobom porušujúcim Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických, biologických a toxínových zbraní a o ich zničení, ustanovuje výkon štátnej správy a ukladanie sankcií v oblasti nedovoleného zaobchádzania s vysokorizikovými biologickými agensmi a toxínmi a v oblasti zákazu biologických zbraní, ako aj špecifikuje, čo sú vysokorizikové biologické agensy a toxíny.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem pekne, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi.
J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a nepredpokladajú sa finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 162 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.
Vážený pán predsedajúci, dajte otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal k tomuto bodu žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 173).
Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 169.
Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady z dôvodu potreby transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 94/22/ES z pohľadu dobývania rúd. Predložený návrh si navyše kladie za cieľ odstrániť duálne znenie niektorých ustanovení v zákone č. 44/1988 Zb. a v zákone č. 313/1999 Z. z. a tiež realizovať legislatívnotechnické úpravy, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikácia pôvodného banského zákona.
Na základe tohto návrhu bude umožnené obciam podať návrh na zmenu chráneného ložiskového územia. Návrhom sa štandardizuje výberové konanie na určenie dobývacieho priestoru a práva dobývať. Zvyšuje sa ochrana životného prostredia, pretože pri zušľachťovaní nerastov sa môže použiť len taká technológia, ktorá je v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. Návrhom bude tiež umožnené využiť hlavné banské diela a lomy na turistické účely. Ďalej sa návrhom ukladá povinnosť ťažobným podnikateľským subjektom rekultivovať pozemky po ukončení ťažby a zvyšujú sa sadzby za jednotku dobývacieho priestoru z 5 000 na 20 000 korún, čoho dôsledkom bude zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a následne príjmov do environmentálneho fondu, ako aj príjmov rozpočtu obcí.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlisovi.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 173). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja poslanci: pán poslanec Miklós László a pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok ústne do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Miklós.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon je celkom iste potrebný a tie ustanovenia, ktoré obsahuje novela, sú veľmi dôležité a z praktického hľadiska naozaj nevyhnutné. Napriek tomu by som chcel, pán minister, upozorniť na niekoľko vecí, celkom iste tento zákon vyvolá veľký záujem v rôznych kruhoch, aj v mimovládnych kruhoch, takže treba sa na to pripraviť a zrejme sa budeme musieť o tom pobaviť viackrát.
Teraz, v tomto momente by som upozornil len na dve veci. Prvá vec je skôr legislatívnokompetenčná. Aj v dôvodovej správe, a nakoniec to vyplýva aj z paragrafov, vyplýva, že ide o rozšírenie pôsobnosti banského zákona. V tomto momente nechcem hodnotiť, či sú potrebné, alebo nepotrebné, ale keď sa rozširuje kompetencia v smere stavebných povolení, celkom iste sa niekde tá kompetencia uberá. Preto neviem, budeme musieť veľmi prísne sa pozrieť na to, či to nie je nepriama novela stavebného zákona a zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, kde je Slovenská inšpekcia životného prostredia v niektorých prípadoch stavebným orgánom. Toto je tá otázka, by som povedal, legislatívnoprávna.
Druhá je environmentálna. Totižto obsahuje tu v § 23 v bode 12, teda v novelizačnom bode 12 a 13 sa hovorí o "úpravni rúd", kde je, takéto slovo vlastne neexistuje v zákone o IPKZ. A môže sa to chápať aj ako, teraz poviem po slovensky, drvenie rúd, ale môže sa to chápať aj ako drvenie a ďalšie spracovanie vrátane chemického spracovania a z tohto sa vylučuje IPKZ, teda ako stavebný orgán IPKZ. Preto ja vopred naznačujem, že týchto otázok sa budeme dotýkať, a možnože aj s tebou, pán minister, že by sme to potom prebrali podrobne, lebo musím povedať otvorene, že v takomto citlivom odvetví by som určite nebol rád, a verím, že mnohé z kolegýň a kolegov, aby tá kompetencia integrovanej prevencie a kontroly znečistenia vypadla z takéhoto procesu.
Toľko, ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Kramplová.
Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, návrh novely banského zákona, ktorý je tu dnes predkladaný, má za cieľ, aby dokončil implementáciu v oblasti nerastného bohatstva a aby zosúladil banský zákon s ostatnými zákonmi a prispôsobil ho predpisom a požiadavkám praxe.
Pôvodný banský zákon č. 44/1988 v znení neskorších predpisov predpokladal, že ťažiť nerasty je dobré, spoločensky prospešné a pre štát výhodné. Od roku 1988 však prišlo k dosť závažným spoločenským zmenám a za socializmu bol ťažiarom štát. Dnes sú to domáce či zahraničné súkromné spoločnosti. V polovici minulého storočia sa ešte neuvažovalo o vyčerpanosti zásob nerastov. Vyspelé štáty sveta dnes aplikujú princípy trvalo udržateľného rozvoja. Preto pri akýchkoľvek posudzovaniach ťažieb si kladú tieto otázky: Ako sa správať k neobnoviteľným zdrojom? Je potrebné ťažiť práve teraz bez ohľadu na budúce generácie? Máme k dispozícii bezrizikové technológie? Nenechávame budúcim generáciám krajinu nezvratne poškodenú? Bude Slovenská republika z ťažby profitovať alebo jej zostanú len environmentálne záťaže a riziká pre jej občanov a pre celú krajinu?
Zjednodušene povedané, len vtedy je ťažba nerastov pre štát výhodná, ak si vieme na tieto otázky, ktoré som položila, odpovedať kladne. Ale súčasne ak vieme, že úhrady za ťažbu ďaleko prevyšujú náklady na odstraňovanie následkov banskej činnosti vrátane kultivácie háld, odkalísk, skládok toxických odpadov, a či vôbec vieme tieto následky v budúcnosti odstrániť.
Dobre vieme, všetci, ktorí tu sedíme, že Slovenská republika je bohatá na polymetalické rudy. Preto sa tu nachádza aj niekoľko desiatok nálezísk kovových rúd, ale aj uránu a vzácnych nerastov. Svet si začína uvedomovať, že nerastné zdroje nie sú nevyčerpateľné, ich cena rastie a geológovia sa vracajú aj k takým ložiskám, ktoré v predchádzajúcich rokoch pokladali za ekonomicky nevýhodné a pre ich zisky neúmerné.
V súčasnosti však v snahe dosiahnuť rentabilitu pri ťažbe týchto vzácnych nerastov sa používajú čoraz viac drsnejšie metódy. Tieto umožňujú používať či zneužívať najmä povrchovú ťažbu a meniť kvalitu životného prostredia občanov žijúcich v danej lokalite nie o 180, ale o 360 stupňov. Novela banského zákona reaguje sčasti aj na tieto skutočnosti a na novú situáciu tak, že preberá určité nové prvky, dovolím si povedať, že komisia, ktorá by mala byť vymenovaná práve touto novelou zákona, vidí a dáva priestor aj pre verejný záujem a ľudí, ktorí by mali posudzovať verejný záujem ťažieb, hlavne povrchových ťažieb, ide hlavne o určenie dobývacieho priestoru.
Na druhej strane chcem však poukázať, že tento parlament schválil Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a táto Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je platná, hovorí o ochrane zdravia ľudí, o zachovaní vysokej kvality zložiek životného prostredia, o minimalizácii využívania neobnoviteľných zdrojov, o zachovaní zdrojov pre budúce generácie, o uprednostňovaní preventívnych opatrení pred odstraňovaním následkov. Dobrý banský zákon musí chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. A nie, aby vytvoril podmienky na drancovanie nerastného bohatstva nášho štátu súkromnými, domácimi alebo zahraničnými spoločnosťami.
Preto by som bola veľmi rada, milé kolegyne a kolegovia, keby sme aj tejto novele zákona venovali náležitú pozornosť a venovali jej túto pozornosť najmä z toho dôvodu, že viaceré časti novely banského zákona dávajú možnosť, aby sme na jednej strane otvárali nové ložiská, ale na druhej strane, aby tu bol niekto, kto bude rozhodovať o otváraní nových ložísk bez toho, aby bol chránený záujem štátu a občanov Slovenskej republiky.
Rovnako v tomto návrhu zákona mi chýba riešenie finančného zabezpečenia rekultivácie územia postihnutého ťažbou, pretože aj v situácii, keď sa ťažobná spoločnosť dostane do konkurzu, mali by byť k dispozícii finančné prostriedky na sanáciu poškodeného územia a v dostatočnom množstve. Skúsenosti zo sveta i naše vlastné by nám mali byť poučením. I tu by som rada zdôraznila, že v dôvodovej správe sa píše, že v bode 25 a 26 novelizácie sú tieto veci riešené. Musím však zdôrazniť, že nie sú riešené v novele.
Do pozornosti vám dávam schválenú aktualizáciu surovinovej politiky Slovenskej republiky, kde sa v hlavných cieľoch vláda zaviazala pripraviť predpis, podľa ktorého je ťažiar počas ťažby povinný vytvárať si fond na zabezpečenie a likvidáciu banských diel a na rekultiváciu následkov banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Tento termín bol do 30. 6. 2005. Zákon ho neobsahuje a nie je ani doteraz pripravený predpis. Ja by som len dala do pozornosti informáciu napríklad z Kanady, keď sanácia prostredia v okolí "opustenej" bane v Kam Kotii stála doteraz daňových poplatníkov 41 mil. amerických dolárov a ešte tento stav nie je vyriešený. To je práve tá otázka, aby sme si to doriešili a aby finančne spoločnosti, ktoré budú ťažiť nerasty, takýto fond vytvárali.
Dôležitá, a myslím si, že aj pre ochranu životného prostredia, je novela § 30, kde boli vsunuté dva nové odseky a bol to odsek 5 a 6. Trošku sa sústredím na tieto dva odseky, pretože výrazným spôsobom zasahujú alebo hovoria o povrchovej ťažbe, o používaní kyanidu sodného na lúhovanie rozomletej horniny.
Dobre viete, že v minulosti sa preferovala v banskom priemysle podzemná ťažba. Dnes s tým, že podzemná ťažba je finančne náročná a ložiská sú veľmi slabé hlavne pri drahých nerastoch, spoločnosti sa uchyľujú k povrchovým ťažbám. Súvisí to aj so súčasnou určitou kauzou, ktorá je okolo Kremnice, ktorú mnohí z vás veľmi dobre poznajú. Spomeniem ju z toho dôvodu, že v prípade, že by takáto novela § 30 ods. 5 a 6 bola prijatá, nič by nezabránilo tomu, aby ťažba v Kremnici bola otvorená, povrchová ťažba, aby prostredie bolo devastované a aby ťažiarenské spoločnosti pokračovali v povrchových ťažbách týchto nerastných surovín, vzácnych nerastných surovín aj v iných ložiskách, ako napríklad v Hodruši, v Pezinku, v okolí, teraz mi nenapadne, ale ďalšie tie ložiská, ktoré je možné otvárať. V Kremnici sa uvažuje v projekte, že denne pri lúhovaní budú použité 3 tony kyanidu sodného. Denne sa tu premelie 5-tisíc ton zeminy a kráter, ktorý sa tam vytvorí na základe tejto povrchovej ťažby, bude mať hĺbku 250 metrov. Skládka odpadu by mala byť dvakrát väčšia, ako je skládka červeného odpadu v Žiari nad Hronom, iste ho každý poznáte. A efekt pre Slovenskú republiku? Po prepočítaní to vychádza tak, že Slovenská republika z tejto povrchovej ťažby, z povrchovej ťažby zlata, by mala dostať asi 50 mil. ročne. Ťažiari zisk asi 10 mld.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že je nutné, aby v novele banského zákona bol § 30 vydefinovaný tak, aby bolo možné zabrániť aj na základe stanovísk iných inštitúcií ako ministerstva životného prostredia to, aby sa takéto povrchové ložiská neotvárali.
Uvediem vám príklad, v akom je stave momentálne Kremnica, pretože úzko súvisí s touto novelou. Sedem štátnych inštitúcií dalo negatívne stanovisko k tomuto projektu. Všetky okolité obce, zastupiteľstvo vyššieho územného celku, rovnako ako Kremnica dali negatívne stanovisko, rovnako negatívne stanovisko dalo ministerstvo hospodárstva. Napriek tomu sekcia geológie na ministerstve životného prostredia podporila tento projekt na otvorenie povrchovej ťažby zlata v Kremnici. Verím však, že pri schvaľovaní alebo pri predkladaní návrhov v rámci druhého čítania prijmeme taký návrh, aby skutočne táto novela banského zákona uchránila životné prostredie, uchránila občanov tohto štátu a uchránila bohatstvo, ktoré sa na tomto krásnom kúsku zeme nachádza.
Verím, že najmä znenie § 30 ods. 5 a 6 budú naformulované tak, aby sa zabránilo drancovaniu krajiny v rozpore s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a Obnovenou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie prijatou Európskou radou 15. a 16. júna 2006 č. 10/917 06. No najmä, aby sme uchránili záujmy Slovenskej republiky. Projekty, ktoré má vypracované ministerstvo hospodárstva v súvislosti s banskou cestou, v súvislosti s cestovným ruchom, sú tie projekty, ktoré môžu naštartovať a zvýšiť zamestnanosť, ktoré môžu uchrániť životné prostredie a ktoré môžu zachovať suroviny, ktoré sa u nás nachádzajú, aj pre budúce generácie.
Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, želáte si vystúpiť po rozprave? Nech sa páči, máte slovo. Po rozprave. Rozprava je uzatvorená.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za príležitosť. Nemám síce pripravené odborné stanoviská k týmto poznámkam, ale možno len usmerním tú budúcu diskusiu k tomuto zákonu.
Čo sa týka pripomienky pána poslanca Miklósa, samozrejme, my nechceme nabúrať stavebný zákon. Ten zákon presne definuje podmienky, za akých sa robí geologický prieskum, ako sa vyhodnocuje geologický prieskum, ako sa stanovuje postup pri vytýčení dobývacieho priestoru. Pokiaľ ide o výstavbu nejakých objektov, ktoré sú súčasťou každého takéhoto podnikateľského podniku, jednoducho tam sú iné zákony, nie stavebný zákon. Čiže nemyslím si, že by malo dôjsť k narušeniu. Ale, samozrejme, pokiaľ budú konkrétne pripomienky ku konkrétnym paragrafom, sme pripravení na toto reagovať.
Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Kramplovej, ja som si absolútne vedomý, čo baníctvo a hlavne povrchové baníctvo prináša pre vzhľad krajiny. Na druhej strane neviem, či môžeme už hovoriť o baníckom priemysle ako o priemysle, ktorý skončil. Vláda má pripravený určitý útlmový program pre niektoré typy baní, lebo tento banský zákon nehovorí len o jednom type baní, ale zovšeobecňuje podmienky pre uhoľné bane, rudné bane a ostatné bane, ako je, ja neviem, dolomit, vápenec, mastenec, íly. A tu chcem povedať, vo vedeckých kruhoch sa hovorí, že 21. storočie bude storočím nanotechnológie a v oblasti nanokompozitov má Slovensko vynikajúcu príležitosť vzhľadom na to, že má niekoľko dobrých ložísk ílov a hornín, ktoré sa dajú použiť práve v oblasti nanokompozitov pre potrebné nanotechnológie. Čiže ja by som neuzatváral celkom proces baníctva na Slovensku, skôr vidím novú dimenziu tohto baníctva. A keď chceme hovoriť o novej dimenzii baníctva, musíme mať na to pripravený aj určitý legislatívny krok, ktorý nám objasní a povie nám presný postup, aby sme boli aj v súlade s Európskou úniou.
Samozrejme, pani poslankyňa, sme pripravení reagovať na všetky vaše podnety a my tvrdíme pri všetkých zákonoch, pokiaľ sme niečo prehliadli, nedomysleli, sme pripravení na nápravu a, samozrejme, na odbornú diskusiu k jednotlivým zneniam.
Musím trošku zareagovať na ten kyanid, ja by som bol rád, keby pri posudzovaní tohto zákona sa oddelili dve veci od seba. To je otázka používania kyanidu na území Slovenskej republiky a otázka dobývacích práv alebo procesu na určenie dobývacích práv pre budúcich užívateľov. Toto sú dve základné veci, ktoré si treba rozlíšiť. Bohužiaľ, v spoločnosti práve s príkladom Kremnice došlo k určitému zmiešaniu týchto dvoch problémov, ale ja si myslím, že zákon ich jasne oddeľuje. Práve my si myslíme, že za ekológiu oblasti alebo za ten výzor tej krajiny, a keď hovorím aj konkrétne o Kremnici, by mala byť vo veľkom stupni zodpovedná tá regionálna samospráva. Preto sú aj v tej komisii, ktorá pri prejdení všetkých tých potrebných krokov dostane celý ten proces znovuotvorenia nejakého dobývacieho priestoru až do štádia, keď rozhoduje nejaká komisia. My tam práve posilňujeme miestnu samosprávu a obvodný životný úrad, ktoré musia veľmi jasne povedať, či majú ambíciu takýto priestor dobývací mať vo svojom regióne, alebo nie. Ak si myslíte, že ešte to treba viac uchrániť, sme pripravení na túto diskusiu.
Ale čo sa týka technológie používania kyanidových solí, ja si myslím, že nie je dobré, keď používame príklad Českej republiky, lebo Česká republika práve bola vyzvaná, že musí odstrániť práve tento zákaz používania kyanidu pri dobývaní hlavne strieborných a zlatých žíl. My v zákone jasne hovoríme, kyanid nie je možné používať pri geologickom prieskume, pri vyhodnocovaní, pri dobývaní, pri zušľachťovaní, pri prepracovaní, podobne na to reagoval, dával tento námet aj pán poslanec Miklós, my hovoríme, len pri finálnom spracovaní. Kyanid ako chemická látka je bežne používaná v chemickom priemysle. Chemici nemajú z toho taký panický strach ako nechemici, nechcem sa zdržiavať s týmto kyanidom, chcem len povedať, že vo svete sa vyrába asi 1 600-tisíc ton kyanidu, z toho sa asi 13 % používa práve v baníctve a až 93 % tohto kyanidu sa práve používa v tých severských krajinách a v Kanade, kde je dostatok práve týchto strieborných a zlatých žíl.
Chcem dať len do pozornosti a bol by som rád, keby sme aj s tou informáciou potom pracovali, pokiaľ budeme hovoriť, či zakázať, alebo nezakázať kyanid. Kyanid bol upresnený alebo je v zozname smernice Európskej únie č. 96/61/IC ako tzv. BAT technológia, to znamená Best available technology, ako najbezpečnejšia technológia v tomto smere.
Čiže verte, ministerstvo hospodárstva nemá žiadnu ambíciu, aby sme doniesli niečo závadné na územie Slovenskej republiky, ale nebráňme pokroku, lebo veda niekedy hovorí aj to, čo sa niektorým nedobre počúva.
Ďakujem pekne.