V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), tlač 163.
Návrh na pridelenie výborom - rozhodnutie č. 161.
Opäť prosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo.
Panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona Slovenská republika zabezpečí vykonávanie článkov nariadenia Rady č. 2368/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi v platnom znení a ktoré má zabrániť, aby sporné diamanty, ktorých pôvod nie je známy a ktoré môžu byť dôvodom konfliktov, negatívne ovplyvňovali obchod so zákonnými diamantmi a neovplyvňovali hospodárenie v mnohých štátoch, ktoré produkujú, spracovávajú a využívajú diamanty.
Predložený návrh si kladie za cieľ rozšíriť pôsobnosť pôvodného zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov o oblasť drahých kameňov. Návrhom sa zabezpečuje odborná časť výkonu štátnej správy vo veci zastavenia prúdenia sporných diamantov, upravuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veci neopracovaných diamantov, ako aj prepojenie ich využitia pri výrobe výrobkov z drahých kovov a kameňov a nadväzne na to sa ustanovuje pôsobnosť - pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pričom puncový úrad sa schválením zákona stane expertíznym pracoviskom pre spoluprácu s colnými orgánmi pre oblasť Kimberleyského procesu.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás touto cestou požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Glendovi.
T. Glenda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 z 23. januára 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), tlač 163. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. januára 2007 č. 161 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa vás, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179).
Návrh na jeho pridelenie máte pod č. 187.
Prosím ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady na základe Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády na IV. volebné obdobie. Návrh predkladám s cieľom urýchliť a zjednodušiť legislatívny proces pri harmonizácii právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa s právom Európskej únie.
Navrhovaný zákon je koncipovaný ako všeobecný, rámcový, podstatne jednoduchší ako predchádzajúci, pričom riešenie konkrétností sa navrhuje realizovať nariadeniami vlády, cez ktoré sa do sústavy slovenských právnych predpisov budú transponovať jednotlivé smernice Európskej únie vo forme aproximačných nariadení vlády. Takto postavená koncepcia nového návrhu zákona je výhodnejšia najmä z dôvodu, že smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa podliehajú častým zmenám, z hľadiska zistenia nových prístupov k ešte dôkladnejšej ochrane práv spotrebiteľa vo vzťahu k bezpečnosti výrobkov a služieb. V budúcnosti by pri zmenách smerníc malo dôjsť len k novele aproximačných nariadení vlády a nie vstupu do zákona, ako sa dnes deje i niekoľkokrát ročne.
Keďže doteraz dosiahnutá úroveň práv spotrebiteľov je v návrhu zákona zachovaná a právne vzťahy medzi spotrebiteľmi, výrobcami, distribútormi a predávajúcimi sú vzájomne vyvážené a zároveň sa zjednoduší legislatívny proces schvaľovania právnych noriem spotrebiteľského práva, žiadam vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o schválenie tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Farkasovi.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 z 23. januára 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy a o tom, že návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nebude mať ekonomický vplyv ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2007 č. 185 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Oznamujem snemovni, že sa písomne nikto neprihlásil. Ústne sa hlási ako prvý pán poslanec Farkas a ako druhý pán poslanec Slafkovský, ako tretí pán poslanec Zsolt Simon. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán Farkas ako prvý.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení prítomní, spotrebiteľské zmluvy sú najčastejšie používané zmluvy, prostredníctvom ktorých veľké spoločnosti poskytujú svoj tovar alebo služby tisícom spotrebiteľov. Na Slovensku ich používa viac dodávateľov v sieťových odvetviach, ba aj niektoré monopoly. Spotrebiteľským zmluvám sa venuje veľká pozornosť v Európskej únii. Na Slovensku sa dosiahol aký-taký súlad so Smernicou o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zásluhou § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy spolu so zákonom o ochrane spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ale tak, že podľa neho spotrebiteľskými zmluvami je iba niekoľko zmluvných typov.
Predložený návrh zákona o ochrane spotrebiteľa ruší platnú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Vypúšťa § 33a platného zákona o ochrane spotrebiteľa bez náhrady. Ak sa predložený návrh zákona stane zákonom, spotrebiteľské zmluvy na Slovensku až na výnimky prestanú existovať. Spotrebiteľskou zmluvou nebude zmluva o dodávke plynu do domácností ani zmluva o dodávke elektriny do domácnosti. Spotrebiteľskou zmluvou prestane byť zmluva o pripojení, ktorú so spotrebiteľmi uzavierajú komunikačné spoločnosti. Rad ďalších spotrebiteľských zmlúv stratí povahu spotrebiteľských zmlúv, lebo zákon im to dovolí. Ide o očividný prípad hrubého porušenia práva Európskej únie. Holandsko, Španielsko a Taliansko znášali zodpovednosť za nedostatočnú transpozíciu smernice. Absolútne predvídateľné je, že po schválení predloženého návrhu zákona bude znášať zodpovednosť aj Slovensko.
Orgánom štátu s právomocou chrániť spotrebiteľov je predovšetkým Slovenská obchodná inšpekcia. Platný zákon o ochrane spotrebiteľa určuje Slovenskej obchodnej inšpekcii povinnosť zverejňovať na internetovej stránke svoje rozhodnutia aj rozhodnutia súdov o tých rozhodnutiach SOI, ktoré boli pred súdmi napadnuté. Namiesto toho, aby gestorské ministerstvo ochrany spotrebiteľa, teda Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, hľadalo spôsob a prostriedky na zvýšenie efektívnosti práce Slovenskej obchodnej inšpekcie, predloženým návrhom zákona sa verejnosť zbavuje možnosti dozvedieť sa, ako SOI chránila práva spotrebiteľov. Povinné zverejňovanie právoplatných rozhodnutí SOI sa totiž podľa návrhu zákona končí, nový zákon s ním nepočíta.
Skutočnú ochranu spotrebiteľa najlepšie môže zabezpečiť združenie spotrebiteľov alebo môžu zabezpečiť združenia spotrebiteľov, občianske zoskupenia založené a pôsobiace za účelom presadzovania záujmov spotrebiteľov. Navrhnutá úprava umožňuje angažovať sa v ochrane spotrebiteľov iba tým združeniam, ktoré Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zapíše do zoznamu oprávnených osôb. Podľa § 21 ods. 2 návrhu zákona žiadosť o zaradenie do zoznamu oprávnených osôb predkladá združenie ministerstvu, ktoré medzi podmienkami, podľa ktorých rozhodne o zaradení do zoznamu, posúdi aktívne pôsobenie v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Je to § 21 ods. 2 písm. b).
Absurdnosť návrhu zákona v tomto prípade odhaľuje zámer vlády zmariť ochranu spotrebiteľa prostredníctvom občianskych združení. Bude vecou neobmedzeného rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, komu dovolí chrániť spotrebiteľov. Hoci v tomto prípade ide o realizáciu základného ľudského práva, ktorá podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí podliehať preskúmaniu súdom, v rozpore s ústavou návrh zákona nepočíta s tým, že rozhodnutie ministerstva hospodárstva, ktorým odmietne zaradenie do zoznamu združení oprávnených chrániť spotrebiteľov, bude podliehať súdnemu preskúmavaniu.
Predložený návrh zákona má rad ďalších nedostatkov, ktoré v úhrne znamenajú iba toľko, že ide o návrh zákona so zvrátenou koncepciou. Namiesto ochrany spotrebiteľov sa pomocou tohto návrhu zákona pripravuje likvidácia ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľom je totiž každý. Likvidačný návrh zákona smeruje k zhoršeniu právneho postavenia každého občana Slovenskej republiky aj cudzincov, ktorí budú na Slovensku nakupovať.
Dovoľte, aby som uviedol jeden konkrétny príklad. Platný zákon č. 39/1997 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, prerokovaný návrh zákona v druhom čítaní, ktorým sa mení zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách a napokon tento návrh zákona o ochrane spotrebiteľa majú cieľ chrániť spotrebiteľov pri konzumácii potravín a zároveň stanovujú sankcie pre obchodné spoločnosti, ktoré ponúkajú pokazené potraviny. Problém je v tom, že každý z uvedených zákonov uvádza na konkrétne previnenie inú sadzbu sankcie. Ktorá sadzba bude potom prioritná pre konkrétneho kontrolóra? - pýtam sa.
Preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský. Pripraví sa pán poslanec Simon Zsolt.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť nad týmto návrhom zákona, ktorý oficiálne o sebe hovorí, že nezasahuje a nebude mať dosahy na mestá a obce a na samosprávy, pritom nepriamo tu zadáva samosprávam pomerne veľa úloh, s ktorými sa budú musieť samosprávy vysporiadať. Je pravda, že samosprávy dneska sú miestom, ktoré zabezpečuje pomerne veľa povinností pre občanov, a od kvality a funkčnosti samosprávy závisí často spokojnosť obyvateľov danej obce, daného mesta, danej štvrte.
Tento zákon prenáša na mestá a obce povinnosti alebo množstvo povinností v oblasti správy trhov. V súvislosti s týmto zákonom je v našom rokovacom programe na tejto schôdzi aj novela zákona o poplatkoch, o správe daní a poplatkov, kde sa takisto odvoláva zákonodarca na mestá a obce a mestám a obciam dáva dokonca za povinnosť alebo navrhuje za povinnosť evidovať priebežne počet trhovníkov aj počet trhovníkov, ktorí majú alebo nemajú registračnú pokladňu. A zase je napísané pri tom zákone, že zákon nemá žiadny dosah na samosprávy.
Nie je to pravda. Ako náhle dáme niekomu povinnosť vykonávať nejakú kontrolu a v prvom stupni obec je orgánom dohľadu nad výkonom obchodného práva na trhu, sú tieto obce nútené zamestnať ľudí, platiť tých ľudí a siahnuť do svojho rozpočtu, aby zabezpečili to, čo je v súlade so zákonom. To sú veci, z ktorých sa obce nemôžu vyvliecť a povedať, že ja starosta to robiť nebudem, nemám na strechu na škôlke, nemáme na protipovodňové opatrenie, cesta je rozbitá, tak nebudeme strážiť, čo sa deje na trhu, pretože sa o tom hovorí v zákone. Tá strecha na škôlke, tá cesta alebo cintorín, to sú originálne kompetencie samosprávy a obec sa s týmito originálnymi kompetenciami môže alebo nemusí zaoberať. Na druhej strane, ak má v zákone povedané, že sa niečím zaoberať musí, tak vtedy sa s tým aj naozaj zaoberať musí a berie na seba zodpovednosť za to, že to bude aj dohliadať.
Preto sa chcem obrátiť na predkladateľov zákona, aby v súvislosti s týmto predloženým textom sa nad ním ešte troška hlbšie zamysleli a premysleli v spolupráci so samosprávami a s ich združeniami, s Úniou miest, so Združením miest a obcí Slovenska, ako si to v praxi teda ministerstvo hospodárstva predstavuje, že za kvalitu predávaných výrobkov na trhu bude zodpovedná samospráva. To je vec, ktorá si myslím, že je ďaleko nad rámec schopností dnešných samospráv, čo by mohli ony reálne realizovať. To sú veci veľmi zložité, kde orgány Slovenskej obchodnej inšpekcie často majú bolenia hlavy z toho, akú pokutu vyrubili, po tom, ako sa kto k tomu odvolal a akým spôsobom sa občan dovolal nejakej nápravy. Takže toto sú veci, s ktorými je potrebné sa zaoberať a nie je to možné nechať len tak na samosprávach ako takých.
Ďalšou vecou sú občianske združenia, ktoré sa majú v prvom stupni starať o kvalitu výrobkov a kvalitu poskytovaných služieb. Môj predrečník už o tom hovoril, tak ja sa tým nebudem veľmi zaoberať, ale plne s ním súhlasím, že združenia, ktoré si zaregistruje ministerstvo hospodárstva a ktoré mu budú vyhovovať, tie budú dávať len dobré správy a združenia, o ktorých nebude presvedčené, že sú konformnými združeniami k súčasnej moci, tak tieto združenia nedostanú oprávnenie na vykonávanie činnosti.
Tento istý zákon, si myslím, má ešte jednu oblasť, ktorej by sa mal venovať a v praxi, pokiaľ ste sa niekedy s tým už stretli, a určite ste sa stretli, sú praktiky monopolných alebo takmer monopolných prevádzkovateľov, niektorých, či sú to sieťové odvetvia, alebo telefónne služby. Keď si zoberiete spotrebiteľskú zmluvu podpísanú s elektrárňami, s plynárňami, s vodárňami alebo s telefonickou spoločnosťou, tak zistíte, že je písaná tak, aby ju nikto nedočítal do konca. Lebo dočítať zmluvu s plynárňami do konca alebo s T-mobilom, pardon, aby som nemenoval spoločnosti, ale s týmito správcami sieťových odvetví je normálne úžas a v tom bludisku paragrafov a odkazov dozvedieť sa, na čo človek vlastne právo má, alebo na čo právo nemá. A keď to už aj prečíta, nakoniec sa dozvie - ale podobne je to aj s bankami a dôjdete až na koniec, tak zistíte -, že je tam uvedené nejaké číslo, na ktoré môžete zavolať, kde sa vám má niekto ozvať a má vám podrobne vysvetliť, čo s tým akosi urobíte.
Ja som takúto faktúru predložil jednému z top manažérov Slovenských elektrární a ten tiež na to pozeral, poviem, "ako výr", pretože nevedel, či tú faktúru má zaplatiť, alebo nemá zaplatiť, a on robil veľkého manažéra tejto firmy. A ja ako občan tejto krajiny som si s tým lámal hlavu a musel som tam ísť potom osobne a naháňať veľmi zložito spôsob, ako sa dostať k tomu, či tú faktúru platiť, alebo je predplatená, alebo bude nejakým spôsobom uhrádzaná priamo z účtu.
Tu si myslím, že zákon by na toto mal tiež pamätať. A keď už hovoríme o ochrane spotrebiteľa, tak treba hovoriť aj o týchto veciach, že tzv. tieto call centrá, kde si len zavoláte a máte sa dozvedieť všetko, ako to bude fungovať, ony sú síce praktické pre veľké monopoly, ale pre občana sú absolútne nepraktické. Pri väčšine prípadov a sťažností nakoniec to skončí tak, že občan musí všetko zaplatiť a potom nech sa domáha nejakej opravy v zdĺhavom, veľmi zložitom procese, než sa mu podarí domôcť sa svojho práva.
Takže ja si myslím, že tieto vzťahy, ktoré je potrebné pri spravovaní záležitostí okolo ochrany spotrebiteľa, treba upraviť, treba ich upraviť dôslednejšie, a preto je potrebné, aby tento zákon bol dopracovaný a navrhujem ho vrátiť predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Simon ako posledný prihlásený ústne.
Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, pripájam sa k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, a tiež navrhujem, aby tento návrh zákona bol vrátený vláde na dopracovanie. Poviem aj dôvod.
Pár dní, pár týždňov máme možnosť sledovať niekoľko zákonov, ktoré majú za cieľ ochranu obyčajného človeka a spotrebiteľa. A neustále si kladiem otázku, či je to len zhoda náhod alebo či je to zámer alebo cieľ. No čím ďalej tým viac sa kloním k názoru, že je to zámer tejto vlády. Je to zámer, aby sme navonok produkovali, deklarovali, že chceme ochraňovať toho najmenšieho spotrebiteľa, a pritom vytvárame legislatívne prostredie také, aby právo hlavne v jeho sankčnej časti vymožiteľné nebolo. A to z toho dôvodu, že tak ako pán Farkas uviedol, len tak letmo.
Národná rada prijala v decembri zákon č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti. Tá za predaj pokazeného mäsa, resp. produktov živočíšneho pôvodu, do ktorej kategórie aj mäso či mlieko patrí, dáva sankciu do 5 mil. korún. V § 20 tohto zákona sa dozvieme, že, citujem: "Orgán dohľadu uloží predávajúcemu výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 22, ktorý predal, vyrobil, doviezol alebo dodal výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 10 mil. Sk." Opätovne, pokiaľ sa vrátime v tomto návrhu zákona do § 3, tak sa dozvieme, že medzi orgánmi, ktorý tento dohľad vykonávajú, je aj Štátna veterinárna a potravinová správa. A tiež aj obsah zákona č. 152, ktorý máme možnosť prerokovať na tomto pléne v druhom a treťom čítaní ako návrh zákona o potravinách, ktorým v súčasnosti vláda navrhuje pokuty za obdobné alebo zhodné porušenie v objeme 50 mil. korún a ďalšími úpravami.
Nastáva situácia, že sú tri zákony, ktoré riešia predaj nezdravých potravín alebo zdraviu škodlivých potravín, a vláda prijíma tri rôzne spôsoby riešenia a vykonávať má ten istý štátny veterinárny lekár. Automaticky, pokiaľ táto Národná rada pristúpi na túto hru, tak dá voľný priebeh do rúk tejto vlády vytvoriť legislatívne prostredie účinné len a len pre veľké obchodné reťazce, pretože sankčná časť zákonov nebude vymožiteľná. Budú len súdne prieťahy a každý drobný občan veselo bude naďalej kupovať na obchodných pultoch pokazené potraviny, pretože vymožiteľnosť tohto práva nebude.
Aj z tohto dôvodu sa pripájam k tomu návrhu, tak ako to predniesol pán poslanec Farkas, vrátiť tento návrh vláde a skutočne upozorniť každého, aby sme tu mali právne a legislatívne čisté prostredie také, ktoré skutočne bude chrániť záujem tých, ktorí aj poslancov do tejto Národnej rady volili.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zsolt Simon bol posledný v rozprave. S faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Slafkovský a končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. A ešte aj pani poslankyňa Tóthová. Prosím, zapíšte ju. Pani poslankyňa Tóthová je druhá a posledná s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Ja by som chcel ešte doplniť pána kolegu Simona v tom, že pri správe o ochrane záujmov spotrebiteľa zabudol ešte povedať jednu vec, a to, že zákon odkazuje, že bude, teda v návrhu zákona sa hovorí o tom, že vláda bude implementovať požiadavky Európskej únie cez nariadenia vlády, čo sú vlastne podzákonné normy, ktorými by chcela napríklad mestá a obce prinútiť, aby vykonávali niektoré povinnosti. Toto je cesta, ktorá je cestou na zváženie. A tu si myslím, že aj samosprávy sa budú musieť zásadne ozvať, pretože v ústave je povedané, že do povinnosti a práv obcí je možné vstupovať len na základe zákona. A odvolávať sa na to, že je nejaká platná smernica v Európskej únii, a teda my musíme prijať nariadenie, ktoré ju uplatní do praxe, tam môže vzniknúť problém v tom, že či táto smernica je potom cestou tohto vládneho nariadenia dostatočne účinná na to, aby prinútila mestá a obce to aj rešpektovať.
Toto sú veci, o ktorých si musíme spolu porozprávať pri diskutovaní o tomto zákone, pretože opatrení, ktoré pôjdu na základe smerníc Európskej únie, dá sa očakávať, bude pomerne veľa. Že to nebude jedno nariadenie vlády raz za dva-tri roky, ale že týchto povinností sa bude objavovať oveľa viacej a môže to veľmi nepriaznivo dopadnúť na kvalitu aplikácie takéhoto zákona.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť, čo hovoril pán poslanec Simon, že ide o zámer legislatívy robiť zmätok. Ja si myslím, že takto nemožno stavať otázku, pretože doteraz legislatíva pri ochrane spotrebiteľa, ktorú sme prevzali z minulého volebného obdobia, resp. ôsmich rokov, napríklad nedostatočne chráni spotrebiteľa.
Keď príde na trh zdraviu škodlivý výrobok a orgán dozoru to zistí, tak podľa platného práva tento orgán dozoru uloží predávajúcemu alebo výrobcovi, aby zverejnil, že ide o zdraviu škodlivý výrobok. Prosím vás pekne, to je absolútne neúčinná úprava. Totiž ja sa napríklad dozviem z bulvárneho článku s malým nadpisom "Vrátia sa peniaze", že sa predávajú zdraviu škodlivé termosky a ten, kto si ju kúpil, môže naspäť dostať peniaze. Ale predsa to nie je systém informovania občanov. Tu treba vytvoriť bežný systém, kde verejnoprávne inštitúcie, a to rozhlas a televízia, budú mať povinnosť takéto informácie dávať. A ten orgán dohľadu, ktorý zistí, že ide o zdraviu škodlivý výrobok, ten má mať povinnosť, veď on plní štátne úlohy, on je orgánom štátnej správy. Štát musí mať záujem na zdraví. Čiže ten má plniť, nie tam nejaký predajca, ktorý to dá v nejakom miestnom plátku alebo niekde malinký článok, alebo dá len do jedných novín a hotovo.
Čiže tu sú také chyby v ochrane spotrebiteľa, ktoré sme zdedili, že skutočne budeme mať čo robiť, aby sme dali vec do poriadku.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Simon.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie mojej predrečníčky. V podstate s ňou v plnej miere súhlasím a stále si myslím a mám pred sebou vaše vystúpenie vo výbore, kde ste sa vyjadrili k zákonu o veterinárnej starostlivosti, kde ste navrhli vláde vrátiť tento návrh zákona. Napriek tomu ste hlasovali za tento návrh zákona v decembri na rokovaní, a tým sa tento chaos vytvoril. To, čo som upozornil, smerovalo rýdze k tomu, aby sme nedali na toho jedného jediného inšpektora tri rôzne zákony, tri rôzne prístupy na jeho riešenie, pretože to vytvára ten chaos, o ktorom vy rozprávate. A ja som žiadal, aby ste podporili túto snahu, aby sme chránili malých obyčajných občanov, samozrejme, aj ďalšími opatreniami. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca Farkas, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174).
Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 172.
Opäť žiadam ministra hospodárstva pána Jahnátka, aby uviedol vládny návrh.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa predkladá na základe Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 20. decembra 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 1079. Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe transponuje predpisy Európskeho spoločenstva nutné na ich aplikáciu v praxi. Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva vo vodnej doprave.
Ďalšie navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniknutých problémov a na dosiahnutie jednotnosti výkladu niektorých ustanovení zákona. Z hľadiska obsahového sa rešpektujú zásady rovnakého postavenia podnikateľských subjektov na medzinárodnom dopravnom trhu vo vodnej doprave vyjadrené slobodnou plavbou, unifikáciou a štandardizáciou, technických a bezpečnostných predpisov v plavbe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som vás požiadal touto cestou o podporu predloženého zákona.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlisovi. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Nikto sa nehlási. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141).
Spoločná správa 141a.
Opäť žiadam ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Jahnátka, aby uviedol tento dokument. Nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona upravuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní vo vzťahu k príslušným orgánom členských štátov Európskej únie alebo zmluvných štátov, alebo tretích štátov v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní alebo platenia daní.
Predložený návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci v záujme lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti obsahuje spresnenia a zároveň upravuje aj kompetencie príslušných orgánov Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím predloženého vládneho návrhu zákona sa spresnia podmienky a zabezpečí sa vyššia efektívnosť pri poskytovaní medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, a preto vládny návrh zákona odporúčam schváliť.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Spoločným spravodajcom výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Michal Lukša, ktorému odovzdávam slovo. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
M. Lukša, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 178 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zo dňa 24. januára, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 82 zo dňa 16. januára a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 83 zo dňa 23. januára 2007.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode spoločnej správy č. 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 100 z 24. januára 2007. Výbor určil poslanca Michala Lukšu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadnu prihlášku. Pýtam sa vás, kto sa hlási ústne do rozpravy? Jeden poslanec. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Ako jediný vystúpi v rozprave pán poslanec Burian. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V názve návrhu zákona sa na konci doplnia slová "a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
2. Znenie návrhu zákona sa označuje ako článok I a dopĺňajú sa články II až IV, ktoré znejú:
Článok II
Zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení zákona č. 223/2004 Z. z. a zákona č. 679/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 9 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo prijaté opatrenia na zabezpečenie vymáhania pohľadávky nebudú viesť k úplnej úhrade pohľadávky".
Odôvodnenie: V § 6 ods. 9 písm. b) je potrebné implementovať zmenu čl. 7 ods. 2 písm. b) smernice Rady Európskeho spoločenstva z 15. júna 2001.
2. V § 6a ods. 8 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "pri povolení odkladu zaplatenia vymáhanej pohľadávky alebo jej zaplatenia v splátkach sa postupuje podľa osobitného predpisu".
Odôvodnenie: V § 6a ods. 8 je potrebné implementovať časť čl. 9 smernice Rady Európskeho spoločenstva z 15. júna 2001, ktorá mení a dopĺňa smernicu č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok.
3. V § 6a sa vypúšťa odsek 10, doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 10 až 15.
Odôvodnenie: Smernica Komisie č. 77/794 Európskeho hospodárskeho spoločenstva zo dňa 4. novembra 1997 upravujúca podrobné pravidlá sa na uplatnenie niektorých ustanovení smernice č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva týkajúcej sa vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností tvoriacich časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho riadiaceho a garančného fondu a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách z 9. decembra 2002, ustanovujúcou podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov.
4. V § 6a ods. 15 sa slová "na účet príslušného úradu zmluvného štátu po prepočítaní na menu tohto zmluvného štátu" nahrádzajú slovami "príslušného úradu zmluvného štátu v slovenskej mene na účet uvedený v žiadosti o vymáhanie pohľadávky" a vypúšťa sa posledná veta.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia s čl. 14 smernice Komisie č. 2002/94 Európskeho spoločenstva z 9. decembra 2002.
5. V § 9b odsek 1 znie: "1) Ministerstvo každoročne do 15. marca predkladá Európskej komisii Európskych spoločenstiev elektronickými prostriedkami oznámenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 8, v ktorom uvedie údaje o počte zaslaných a prijatých žiadostí o poskytnutie informácií, žiadostí o doručenie písomností a žiadostí o vymáhanie pohľadávky a údaje o výške pohľadávky a vymožených pohľadávkach vo vzťahu k členským štátom Európskej únie. Poverený daňový orgán a poverený colný orgán poskytujú ministerstvu údaje o počte zaslaných a prijatých žiadostí o poskytnutie informácií, žiadostí o doručenie písomností a žiadostí o vymáhanie pohľadávky a údaje o výške pohľadávky a o vymožených pohľadávkach vo vzťahu k členským štátom Európskej únie za predchádzajúci kalendárny rok, najneskôr do konca februára bežného roka."
Odôvodnenie: Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia so smernicou Komisie č. 2002/1994 Európskeho spoločenstva z 9. decembra 2002 ustanovujúcou podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok.
Článok III
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 593/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z. a zákona č. 688/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 17 odsek 25 znie: "25) Náklad, ktorým bola vytvorená rezerva podľa osobitného predpisu, ktorej tvorba nie je uznaná ako daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19, zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19."
Odôvodnenie: Ide o legislatívne spresnenie súčasného znenia tohto ustanovenia, a to v nadväznosti na zmenu postupu účtovania rezerv. Do základu dane sa zahrnie skutočná výška nákladov uznaná za daňový výdavok podľa § 19.
2. V § 20 ods. 20 sa za slovo "použitiu" vkladajú slová "alebo zrušeniu".
Odôvodnenie: Úprava odseku 20 sa navrhuje z dôvodu potreby spresnenia a zosúladenia s úpravou vykonanou v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
3. V § 50 sa ods. 5 dopĺňa písm. e), ktoré znie: "e) podpora vzdelávania".
Odôvodnenie: Ustanovenie umožňuje použiť podiel nezaplatenej dane aj na nový účel, ktorým je podpora vzdelávania.
4. V § 50 ods. 8 sa v poslednej vete za slová "odseku 6" vkladajú slová "písm. a), b), c) a f)".
Odôvodnenie: Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo vzťahu k poukazovaniu podielu zaplatenej dane správcom dane.
5. V § 52b ods. 7 druhá veta znie: "Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenie podané za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006."
Odôvodnenie: Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo vzťahu k použitiu podielu zaplatenej dane.
6. V § 52b sa vypúšťa odsek 9.
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnické spresnenie ustanovenia z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri výklade tohto zákona. Doterajšie odseky 10 až 12 sa označujú ako odseky 9 až 11.
7. V § 52b ods. 9 sa na konci pripája táto veta: "Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred 1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr v roku 2007."
Odôvodnenie: Úprava umožňuje daňovníkom, ktorí postupovali v súlade so znením platným v roku 2006, zahrnúť do základu dane výdavky na zabezpečovacie deriváty prevyšujúce príjmy zo zabezpečovacích derivátov v zdaňovacom období ukončenom v roku 2006, najneskôr však v zdaňovacom období ukončenom v roku 2007.
8. Za § 52b sa vkladá § 52c, ktorý vrátane nápisu znie:
"§ 52c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2007
1) Ustanovenie § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007 podanom po 28. februári 2007.
2) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007."
Odôvodnenie: Odsekom 1 sa zamedzuje nezrovnalostiam, ktoré vznikajú medzi zákonom o dani z príjmov a postupom účtovania platným na rok 2007 už v zdaňovacom období ukončenom v priebehu roku 2007.
Článok IV
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2007."
Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na znenie tohto pozmeňujúceho návrhu žiadam, aby body 1 až 7 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.