M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Pán kolega, trvám na tom, že je hrubou demagógiou stavať paralelu medzi rok 1948 a súčasnosťou. Určite poznáte výrok známeho gréckeho filozofa z obdobia antiky Herakleitosa z Efezu, ktorý povedal "panta rei", všetko plynie, do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš. Tak už z tohto pohľadu je to totálny nezmysel takéto niečo tvrdiť.

A nikto sa predsa nechystá, nikdy sme to nehovorili, že chceme rušiť druhý kapitalizačný pilier. Toto tu predsa nikto nepovedal. Hovorí sa stále o zdokonaľovaní. Pani kolegyňa poslankyňa Tóthová to pred chvíľočkou podrobne tiež rozoberala. Prečo nemôžeme urobiť spoločne všetko pre to, aby sme v tom dôchodkovom sporení dosiahli vami spomínané win win.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Tým sme vyčerpali celý súbor faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Začnem odzadu, pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste teraz povedali, že nikto nepovedal, že chceme rušiť kapitalizačný pilier. No ja na rozdiel od vás vášho predsedu beriem vážne. Citujem z 31. októbra 2006: "Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností." (Reakcie z pléna.) Prosím vás, berte, berte vážne svojho predsedu aj vy.

Čo sa týka pani poslankyne Tóthovej. Porovnávať slovenský systém dôchodkovej alebo vôbec sociálny s americkým je absolútne neadekvátne, pretože je úplne iný. Z toho často, mimochodom, vychádzalo napríklad v Spojených štátoch, boli isté problémy v podnikových dôchodkových systémoch, v podnikových fondoch, keď podniky vytvárali dôchodkové fondy pre svojich zamestnancov, nediverzifikovali dostatočne, neboli tam dostatočné poistky a skrachovali. Je to úplne iný systém ako na Slovensku. Preto tam klásť paralelu je absolútne neopodstatnené.

Pán podpredseda Číž, no, už ste mi aj privatizáciu ministerstiev takmer vložili do úst. Nie, nie, priznám sa, že ministerstvá privatizovať nechcem, ale niekedy mám pocit, že vašu stoličku by možno bolo dobré.

Reklama. Ak ste z toho, čo som hovoril vyvodili alebo máte pocit, že glorifikujem reklamu, tak to tak jednoducho nie je. Dokonca aj keby sme hovorili o tom, aký je podiel výdavkov na reklamu u nás napríklad a vo vyspelých bohatých trhových ekonomikách, tak by ste zistili, že tam je to až dvakrát vyšší podiel a že stále ešte naše výdavky na reklamu nedosahujú tie úrovne, ktoré sú vo vyspelých krajinách a aj preto, že je tam rozvinuté trhové prostredie a konkurencia aj vďaka reklame, ktorá samozrejme, že môže byť aj zavádzajúca a zneužitá, ako všetko môže byť zneužité, ale reklama je súčasťou konkurencie, podnikania a trhovej ekonomiky. A aj reklama je jedným z nástrojov rastu ekonomiky, a teda aj rastu životnej úrovne a rastu zamestnanosti. Toto, kto nechápe... (Prerušenie časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský. Pripraví sa pani poslankyňa Radičová Iveta.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nebude to také jednoduché vystúpiť po Ivanovi Miklošovi, pretože jeho odbornosť určite nedosahujem, ale sedliacky rozum, ktorý ako v praxi človek musí uplatňovať, keď sa stretáva s občanmi, tak máva asi niekoľko desiatok argumentov a chcel by som niekoľko z nich povedať dnes tu v prospech toho, aby sporenie na dôchodok bolo posilňované, neoslabované, neohrozované, nespochybňované tak, aby si naši občania, ktorí do tohto piliera vstúpili, nemysleli o ľuďoch, ktorí sú za to zodpovední, že nevedia, čo činia.

Totižto základný problém akejkoľvek úspory v banke alebo kdekoľvek z vlastných peňazí je investovať peniaze minimálne tak, aby porazili infláciu. Pokiaľ porazím infláciu, lebo inflácia je proste základný ekonomický prvok, tak som uložil peniaze tak, že nestrácajú svoju hodnotu. Otázka je, kto vie uložiť peniaze tak, aby peniaze nestrácali hodnotu.

Ďalšou vecou, ktorej sa treba vyhnúť, a to je vyhnúť sa riziku pyramídovej hry postavenej na demografickom vývoji.

Bismarckovský systém sociálnej starostlivosti, ktorý bol založený pred viac ako 100 rokmi na konci 19. storočia, bol postavený na tom, že priemerná rodina mala 5 až 6 detí a zhruba 4 až 5 z nich sa dožilo dospelosti, tak mohol celý ten systém byť postavený na tom, že deti uživia svojich rodičov. Ale už ten systém taký nie je. A už sa k nemu ani nikdy vrátiť nebudeme môcť.

Ako môže teda normálny obyčajný smrteľník investovať peniaze, aby porazil infláciu. Dať ich bežne do banky nestačí, lebo priemerné výnosy v banke, ktoré dostane u nás sporiteľ, nepresiahnu nárast inflácie.

Má zakúpiť nehnuteľnosti? Poväčšine na to nemá. Dávať do šuplíka, samozrejme, že to nestačí. To je ten najhorší spôsob. Takže ten, kto si na dôchodok musí sporiť, na ten dôchodok musí hľadať spôsob alebo mu musí krajina, štát pomôcť a dať mu návrh a možnosť, ako tieto prostriedky si ukladať.

Úspešný podnikateľ do systému dôchodkového poistenia vstupuje len platbou z vymeriavacieho základu do priebežného systému a do dôchodkového systému sa môže zapojiť rovnako, do dôchodkového systému postaveného aj na tom, že sa peniaze budú zhodnocovať aj cestou investície. To je dôležité, že dôchodkové fondy môžu peniaze investovať a cez investície môžu priniesť prostriedky, ktoré dlhodobo tento fond udržia.

Teda pre bežného človeka je udržanie dôchodkového systému veľmi rozhodujúcim faktorom. Ak by sme tieto funkcie spochybnili úplne, tak by sme mohli celú našu dôchodkovú reformu vlastne odpísať, a to si nikto z nás neželá. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Radičová Iveta. Pripraví sa pán poslanec Peter Markovič. Niekoho, ak môžem poprosiť alebo nebudeme to formalizovať, že by sa posadil za navrhovateľa. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ja som veľmi pozorne a intenzívne počúvala celú rozpravu k predkladanému ústavnému zákonu. Ale rovnako pozorne a intenzívne som počúvala a čítala všetky vyjadrenia k dôchodkovej reforme od volieb v roku 2006.

Chcem podčiarknuť a zdôrazniť, že prvé spochybnenie a náznak úvah na zmeny v dôchodkovom systéme odzneli v tejto snemovni z úst ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pri jej vyjadrení k programovému vyhláseniu vlády, keď skonštatovala, že žiaden demografický problém nie je, a preto nevidí dôvod (aby sme alebo ho preháňame, nie je taký vážny) a nevidí dôvod, aby toto bola príčina nejakých vážnych zmien v dôchodkovom systéme.

Ja nemôžem nezačať inak ako vážnou konštatáciou reálnej situácie a troch trendov, ktorými sme svedkami a v ktorých žijeme. Lebo to nie je len problém demografie a zníženej pôrodnosti. Oveľa výraznejšie sa na rozložení v spoločnosti podpisuje predlžujúce sa obdobie vzdelávania, pretože potrebujeme kvalifikovanejšiu a kvalitnejšie pripravenú nielen pracovnú silu, ale aj občana a oveľa výraznejší dopad má predlžovanie dĺžky života. A to je významne pozitívny trend, pretože pod tento sa, samozrejme, podpisujú významné výsledky v oblasti zdravotníctva aj nové technológie, aj nová lieková politika, ale spolu tieto tri zmeny tvoria vážnu nerovnováhu v spoločnosti z hľadiska zastúpenia tých, ktorí sú v produktívnom veku, a tých, ktorí nám odchádzajú do dôchodku. Toto spôsobuje tlak na verejné financie. Toto spôsobuje tlak na zmeny a úvahy o zabezpečení, dôstojnom zabezpečení ľudí na dôchodku. Problém tu je a vážny a bude sa stupňovať.

Riešiť máme dva súbežné tlaky. Máme stále väčší počet ľudí v dôchodkovom veku a dlhší čas a zároveň je tu tlak na zvyšovanie výšky ich dôchodkov, čo je prirodzené. Tieto dva tlaky súbežne naozaj spôsobujú vážne deficity vo verejných financiách. Kde však brať zdroje? To je asi základná otázka. Nad tou sa zamýšľame, tú hľadáme. Dnes si to platí občan sám. Ako to neplatí žiaden štát ani nikto iný, občan si to platí sám svojimi príspevkami do tzv. priebežného systému dnes už vo výške 22,75 %, nezabúdajme na percentá do rezervného fondu, a ten, ktorý je v dvojpilierovom systéme 13,75 % do priebežného plus 9 do toho tzv. sporivého.

Cesta zvyšovania zdrojov cez zvyšovanie odvodov je nemožná. Zároveň konštatujeme, že odvody sú už dnes príliš vysoké, že to je aj jednou z bŕzd vytvárania nových pracovných miest, zvyšovania zamestnanosti a podobne, naozaj z hľadiska odvodového zaťaženia patríme k tým krajinám, ktoré ho má jedno z najvyšších. Čiže toto riešenie z hľadiska občana je nepriechodné.

Druhé riešenie z hľadiska zdrojov - cesta zmena parametrov v rámci priebežného systému. Veľa sa o tom diskutuje aj sa pristúpilo k prvému zvýšeniu odchodu veku do dôchodku a viacerým zmenám v tzv. parametroch a v nastavení. Faktom je, že toto je rozhodnutie z hľadiska občana, ktoré je ťažko priechodné, priam si dovolím povedať, že vláda potrebuje veľkú silu, veľkú odvahu, aby vôbec túto tému otvárala.

Tretia možnosť, ktorá tu existuje, no je, samozrejme, v kapitalizácii existujúcich zdrojov. Teda nie okamžitá spotreba, ale odloženie spotreby. Tu sa môžeme začať zhovárať o tom, akým spôsobom odkladať spotrebu, akým spôsobom vytvárať výnosy z existujúcich finančných zdrojov. Teda aby peniaze nestrácali na hodnote, ale aby peniaze získavali na hodnote.

Všetky tieto riešenia sú ale z ríše dovnútra systému a čokoľvek v ňom urobíme nemôžem nazvať inak ako presýpacími hodinami. Nedovedú a neprinesú žiadne výrazné efekty. Pokúsim sa to zdôvodniť a zargumentovať.

Keď hovoríme o občanoch, a hovoríme o tých, ktorí sú dnes v dôchodku alebo v blízkom čase vstúpia do dôchodku, a hovoríme, samozrejme, o občanoch, ktorých sa dôchodok len týka a bude týkať v budúcnosti, potom musíme naozaj prijať rozhodnutie, kde nevytvoríme ani jednu z týchto cieľových skupín ako ukrivdenú, ani jednu. Sú zhruba rovnako početne veľké, ale aktuálnosť dneška je tlakom na rozhodovanie hlavne moci a politikov a často pod aktuálnosťou dneška potláčame do úzadia problémy budúcnosti.

Ak totiž budeme rozhodovať a riešiť daný problém, opakujem, len zvnútra systému, napríklad spôsobom zmeny pomeru percent v priebežnom a sporivom pilieri, neprinesie to pre občanov žiaden efekt, ani pre jedného, ani pre súčasných dôchodcov, ani pre budúcich. Z jednoduchého dôvodu. Ja síce momentálne tam dám o nejaké zdroje viac, ale ja musím aj väčšou náhradou za dôchodok dôchodcov, ktorých v tom systéme budem mať, vyplácať. Nič nezískavam, vôbec nič z hľadiska občana.

Druhé riešenie - dobrovoľnosť. Opäť tie isté presýpacie hodiny. Ak do systému priebežného dnes presuniem viac tých, ktorí vkladajú a platia príspevky do priebežného systému, samozrejme, že i väčší počet budem musieť len a len z tohto systému vyplácať. Opäť z hľadiska občana a výšky jeho dôchodku vôbec nič neriešim. Ak sa rozhodnem, že ponechám rovnaké zastúpenie percent pre priebežný a povinný pilier a budem garantovať postupný presun na vlastne trojpilierový systém, tak sa mi postupne oslabuje tlak na prvý priebežný systém a financovanie tohto piliera. Logicky budem tam mať stále menej dôchodcov. Ak to neurobím, my budeme mať realitu dvoch kategórií dôchodcov. Jedných, ktorých budeme mať stále len a len v priebežnom, a druhých, ktorých budeme mať dvojpilierových. A sústavne budeme riešiť, už nie tému staro- a novodôchodcovia, ale priebežní a sporiví dôchodcovia a budeme sa snažiť dorovnávať, naprávať, balansovať.

Takýto postup nie je, opakujem, ústretový žiadnej cieľovej skupine, žiadnemu občanovi ani jednému dôchodcovi. Prečo dnes priebežný systém okrem tých trendov a faktorov, ktoré som spomenula, naďalej naozaj nie je únosný? Vkladáme do systému, každý si zaplatí 22,75 %, ale miera náhrady už dnes sa blíži k 50 %. Ten rozdiel, ten rozdiel je nutné dofinancovať. Ak máme víziu a všetci chceme mieru náhrady navyše ešte zvyšovať, tie nožnice sa nám ešte viac otvoria a vytvoríme ešte väčší tlak na verejné financie a deficit bude len a len rásť.

Každý predsa pozná jednoduchú matematiku. Ak si mesačne 20 rokov platím tisícku na dôchodok a v dôchodku si ho 10 rokov idem vyberať, sám som si tam odložil 2-tis. Sk. Minimálny dôchodok dnes pritom už vyzerá úplne inak. Preto solidarizujeme, áno, prerozdeľujeme a vždy solidarizovať musíme v danom systéme, ale celý ten systém je postavený na princípe, že potrebujem mať vždy rovnováhu medzi počtom, ktorí platia, a počtom, ktorí zo systému dostávajú financie alebo rovnováhu v dĺžke platenia a v dĺžke poberania dôchodkov. Ani jedna z týchto téz neplatí, preto sa dnes otvorila téma neudržateľnosti tohto princípu dôchodkového systému a všetky krajiny hľadajú spôsob, čím a ako ho nahradiť. My sme ho nahradili systémom trojpilierového zabezpečenia, presne nastavili podmienky a garancie vyplácania dôchodkov z tohto systému.

Dámy a páni, veď každý jeden dôchodca je aj v priebežnom systéme, i ten, ktorý bude v sporivom pilieri, preto vety typu, "že podceňujeme váhu prvého piliera, že podceňujeme priebežný systém" neobstoja, pretože to by zrútilo i druhý pilier. Opakujem, sú len dva typy dôchodcov pre budúcnosť, tí, ktorí sú len v priebežnom, a tí, ktorí sú aj v priebežnom, aj v sporivom. Ale len a len v sporivom nejestvuje. Hovoriť v tomto prípade o privatizácii reformy z tohto pohľadu naozaj neobstojí, to sú verejné financie už z toho dôvodu, že síce sú na individuálnych účtoch tých, ktorí si ich platia, ale s presne určeným účelom - krytie dôchodkov, na nič iné nemôžu byť použité. To je verejný záujem a verejná definícia týchto peňazí.

Nedá mi ešte nepovedať a zdôrazniť, k čomu vlastne, aké efekty priniesla doteraz dôchodková reforma. A budem citovať. Už tu odznelo množstvo citátov, ja zacitujem správu, ktorú uverejnila Česká tlačová kancelária, a je to správa z hodnotenia Európskej komisie, takže dovoľte, je stručná, naozaj mi ju prečítať.

"Brusel. Členské štáty Európskej únie by mali v strednodobom horizonte vyvážiť svoje rozpočty tak, aby zneškodnili časovanú bombu dôchodkových systémov, ktoré ohrozuje starnutie populácie," upozornila vo svojej správe Európska komisia. Ako ďalej uviedla, "verejným financiám 6 krajín - Českej republike, Maďarska, Slovinska, Portugalska, Grécka a Cypru hrozia vysoké dlhodobé riziká buď kvôli tomu, že sú už teraz v zlom stave, alebo vzhľadom na starnutie populácie a absenciu dôchodkových reforiem". Ďalej sa uvádza: "Slovensku sa darí lepšie. Brusel Slovensko zaradil do skupiny krajín so stredne rizikovým vývojom verejných financií. Lepšie hodnotenie než u spomínaných krajín je zapríčinené predovšetkým dôchodkovou reformou, ktorú prijala bývalá vláda".

Okrem týchto hodnotení a hľadaní členských krajín východísk z tej núdze, v ktorej sa ocitli, poviem na porovnanie len niekoľko čísiel. Pretože to, o čom sa celý čas rozprávame, je naozaj výška dôchodkov.

Priemerný starobný dôchodok k 31. decembru 2003, teda z bývalého systému priebežného činil v súbehu 7 281 korún. Dva roky nato v decembri v súbehu 8 497 Sk.

Minimálny dôchodkový príjem činil v roku 2003, keď bol jediným zdrojom príjmu po úprave a doplnení dávkou v hmotnej núdzi 4 630 korún, dnes solidarizujeme a najnižšia hranica je 5 060 Sk, ale dopĺňame až do dôchodku 6 747 Sk.

A čo je najdôležitejšie. Ako priebežný systém riešil dostatok zdrojov na financovanie? No predsa tým, že okrem iného stanovil maximálnu výšku dôchodku. Bez ohľadu na to, koľko kto do systému prispieval, dostal strop. Ten strop v decembri 2003 mal v súbehu výšku 9 219 Sk. Chce mi niekto s vážnou tvárou povedať, že toto bol udržateľný systém? Pri tom tlaku na verejné financie? Pri tom tlaku absencie potenciálnych zdrojov? A tých trendoch, ktoré som vymenovala?

Po dvoch rokoch reformy 29 % starobných dôchodcov dnes má dôchodok viac, ako je spomínaná maximálna hranica. A myslím si, vážené dámy a páni, že naším zadaním a úlohou je, aby toto percento každým rokom stúpalo. Ak je to v priemere ročne o 15 % viac, pokračujme v tomto trende a zvyšujme dôchodky. Neobstojí argument, že je to výsledok najvyšších dôchodkov kvôli zmene spôsobu výpočtu, pretože medián pri dôchodkovom rozložení činí tiež 8 400 Sk. My totiž tým, že sme zvýšili aj minimálne dôchodky, tak sme celé rozloženie dôchodkov posunuli do vyšších dôchodkových kategórií.

Ak budú návrhy a opatrenia, s ktorými bude prichádzať táto vláda, jednoznačne smerovať k zvýšeniu dôchodkov občanov, my budeme prví, ktorí ich podporia a zahlasujú za ne. Ale žiadny zo spomínaných návrhov k tomuto nevedie a nemusí, naopak, neprináša pozitíva žiadnej z cieľových skupín.

A ešte na záver jedna téma. Tu už naozaj odzneli rôzne typy, Dominik Tatarka tomu hovorí prekáračky. Je to roztomilý názov a ja si neskromne myslím, že by som mohla a mala možno na niektoré nie práve lichotivé vyjadrenia z úst premiéra vlády i zareagovať, ale nie je to môj spôsob a nie je to dôstojné. Takže ani nezareagujem. Ale musím pripomenúť, musím pripomenúť, že nedokážeme udržať dôchodkový systém priebežný ani sporivý bez dôvery občanov. Obidva sú postavené na dôvere občanov v tento systém. Veľká časť občanov si môže riešiť svoje dôchodkové zabezpečenie iným spôsobom. Sú tu alternatívy. Je to postavené na dôvere.

Ak budeme vytvárať atmosféru neistoty, atmosféru spochybňovania, atmosféru naozaj nedôvery voči nastavenému systému, tak to ten systém aj zahubí. A to jeden i druhý.

Viete, pol roka odznievajú vyjadrenia, a sú to naozaj citáty, z úst premiéra vlády, že nevidí inú cestu ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností, že sú koaliční partneri, nie sú proti, aby sa penzijné odvody prerozdelili v prospech Sociálnej poisťovne a toto boli výroby v súvislosti s prerokovaním štátneho rozpočtu. A gradovalo to. Gradovalo. Od spochybnenia rozloženia cez vyjadrenia typu nenásytných gágorov, cez prirovnanie k nebankovým subjektom až po vyjadrenia, že celý systém je zlý. Nedávno je vyjadrenie v Slovenskom rozhlase.

To sú vyjadrenia, kde sa vytvára neistota, ale návrhy, ktoré by mali riešiť ten zlý systém som zatiaľ nepočula. Pretože tie, ktoré aj zaznievajú, opakujem, problém neriešia, iba hromadia. A pokiaľ sa týka záchrany toho systému z hľadiska bezpečnosti občanov. Zachraňujeme niečo, čo je garantované zákonom. A to, že je to zákonom garantované, je napísané vo vyhlásení vlády Slovenskej republiky z ostatného jej zasadnutia, kde konštatuje, že zákon zaručuje pravidlá obozretného podnikania dôchodcovských správcovských spoločností. To je konštatácia vlády. Ja nie celkom presne viem, o čom pán premiér teda hovorí. Ja vám ďakujem za pozornosť a prosím vás, aby ste podporili ochranu nastaveného systému. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Peter Markovič a pripraví sa pani poslankyňa Cibulková Katarína.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k predkladanému návrhu ústavného zákona.

Téma dôchodkov je nepochybne veľmi dôležitou témou ako pre opozíciu, tak aj pre koalíciu, však ide o peniaze pre dôchodcov, ide o kvalitu života, ide o dôstojný život.

Minulá vláda prijala reformu, ktorá dáva dnes odpoveď na otázky budúcnosti. Dáva odpoveď na to, aké dôchodky, a teda aký dôstojný život budú mať dôchodcovia o 20, 30, 40 rokov. Toto rozhodnutie po prvýkrát rieši problém, s ktorým zápasíme dnes pri súčasných dôchodkoch a ktorý dovtedy nikto koncepčne neriešil.

Všetci dobre poznáme analýzy, ktoré ukazujú, že demografická krivka na Slovensku a nielen na Slovensku nám bliká oranžovým svetlom. Upozorňuje nás, že ak dnes neprijmeme jasné, rozumné a koncepčné rozhodnutie o riešení problémov priebežného dôchodkového systému, o 50 rokov tu budeme mať problém, ktorý bude ohrozovať už nielen samotný penzijný systém, ale aj celé verejné financie.

Je dobre známe, že pokým dnes na 1 dôchodcu pracuje 6 ľudí v aktívnom veku, v roku 2050 to budú už len 2. Pýtam sa preto, či toto rozhodnutie bolo dobré a zodpovedné? Ja si myslím, že to bolo vôbec prvé zodpovedné rozhodnutie týkajúce sa dôchodkov v perspektíve 20, 30, 40 rokov. Je to prvý signál pre mladých ľudí, že vláda a dovoľte mi, aby som ešte do hlasovania hovoril zatiaľ len tá minulá ukázala, že má záujem na tom, aby v starobe žili mladí ľudia dôstojne.

Dovoľte mi, aby som ako mladý človek povedal, že vítam možnosť šetriť si na svoj dôchodok. Som rád, že aj ja dnes mám šancu ovplyvniť kvalitu svojho života v dôchodku. Možno, že je to pre mnohých mladých ľudí ďaleko, ale považujem za zodpovedné, že práve štát zaviedol také pravidlá, ktoré im dôstojnú starobu pomôžu zabezpečiť.

Dnes diskutujeme o tom, že chceme, aby dôchodkový systém a najmä jeho druhý pilier nebol poškodený, zmenený alebo nebodaj zrušený, aby 1,5 mil. ľudí, ktorí majú na svojich účtoch peniaze o ne neprišli, aby občania, ktorí si chcú šetriť na svoj dôchodok tak mohli robiť, aby sporitelia neboli ukrátení o časť svojich odvodov, ale hlavne, aby sme upevnili systém, ktorý nám mladým ľuďom dáva perspektívu do budúcnosti.

Vyjadrenia predstaviteľov dnešnej koalície nám takúto istotu nedávajú. Akú záruku nám dáva pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vyhlásila, citujem, "nie som veštkyňa, aby som vedela, ako budú vyzerať štátne dôchodky o 20 rokov"?

Toto vo mne ako v mladom človeku dôveru v dnešné vedenie ministerstva práce a rodiny nevyvoláva. Myslím, že dnes nerozhodujeme len o tom, čo sa stane zajtra. Aké dôchodky dostanú súčasní dôchodcovia, aj keď aj to považujem za veľmi dôležité. Ale zaujíma ma aj to, akú perspektívu v starobe majú dnešní mladí ľudia. Mali by sme to vedieť, však dnes o tom rozhodujeme.

Chcem preto vyzvať najmä poslancov vládnej koalície, aby predložili a aby podporili predložený ústavný zákon. Nejde len o zákon ako taký, sám osebe je veľmi jednoduchý, ale ide hlavne o signál všetkým občanom, ale hlavne o signál mladým ľuďom, ktorí sa zodpovedne postavili k svojej budúcnosti a rozhodli si šetriť na svoju penziu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ukážte dobrú vôľu a vyšlite signál všetkým mladým ľuďom, že vám záleží na ich dôchodkoch. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, teraz vystúpi pani poslankyňa Katarína Cibulková. Pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, ako ste zaiste postrehli, dôchodková reforma sa stala v uplynulých 5 rokoch celospoločenskou témou. Diskutujú o nej odborníci, médiá, verejnosť a pochopiteľne i my politici.

Pokiaľ táto diskusia smeruje k naprávaniu krívd a odstraňovaniu diskriminácie v prospech súčasných i budúcich dôchodcov, je to dobré. Naopak, zlé a nebezpečné je, ak sa diskusia uberá smerom, ktorý je pre účastníkov dôchodkového zabezpečenia zneisťujúcim, zastrašujúcim či dokonca škodlivým.

A práve takéto smerovanie diskusie bolo podnetom na podanie ústavného zákona, ktorý dnes prerokúvame. Stali sme sa svedkami toho, ako najvyšší predstavitelia tohto štátu od jesene minulého roku začali zneisťovať takmer tretinu občanov Slovenska. Preto bolo a je našou povinnosťou konať.

V sporivom pilieri je zapojených viac ako 1,5 mil. občanov Slovenska, ktorí majú na svojich účtoch k dnešnému dňu podľa aktuálnych informácií viac ako 30 mld. korún. Aj tieto fakty len potvrdzujú, že druhý pilier je silným, nenahraditeľným a úspešným prvkom dôchodkového systému zabezpečenia. Je vykúpením pre budúcich dôchodcov, pretože sa mohli na rozdiel od tých súčasných dôchodcov rozhodnúť slobodne a zodpovedne, čo aj nakoniec urobili.

Nepoznám krajinu, v ktorej by predseda vlády čo i len uvažoval o znížení súkromného osobného vlastníctva tretiny občanov svojej krajiny. Predsedom vlády na začiatku avizované a dnes, samozrejme, popreté zníženie odvodov z 9 na 6 % by znamenalo znárodnenie budúcich dôchodcov, alebo ak chcete v priemere zníženie dôchodkov o 6-tis. korún, alebo povedané zníženie osobného majetku takmer o milión korún.

Je naozaj tragédiou, že premiér Robert Fico čo i len zauvažoval o znížení dôchodkov budúcich dôchodcov. Ako vôbec tieto úvahy korešpondujú so sociálnou demokraciou či solidárnou sociálnou politikou SMER-u? Už ani nehovoriac o porovnávaní druhého dôchodkového piliera k nebankovým subjektom či dokonca pyramídovým hrám, či tragikomickému nápadu zabrániť správcovským dôchodcovským spoločnostiach investovať do rizikového kapitálu, čo sa vlastne ani nedá, pretože ony podľa súčasne platného zákona doňho investovať nemôžu. Zdá sa, že 1,5 mil. občanov dokáže urobiť to, čo nedokáže predseda vlády. Byť zodpovedným.

Sporitelia však dali veľmi rýchlo najavo svoje znepokojenie aj prostredníctvom nedávneho prieskumu. 70 % sporiteľov odkazuje premiérovi jednoznačné nie pre zníženie odvodov do druhého piliera.

A po druhé, nepoznám ani jednu ministerku či ministra práce, ktorý by rovnako tretinu z občanov svojej krajiny zneisťoval tvrdeniami, že, citujem, "40 % sporiteľov si na dôchodok nenasporí, pretože sa ocitli v druhom pilieri bez toho, aby o tom vedeli, alebo preto, že sa nechali oklamať a do druhého piliera vstúpili, hoci to pre nich najmä z titulu veku bolo nevýhodné". Koniec citátu pani ministerky Tomanovej.

Vážená pani ministerka, v druhom pilieri je zapojených 90 % sporiteľov vo veku od 25 do 40 rokov. Znamená to, že veľmi jednoznačne pochopili kritérium veku. A ešte niečo navyše. Pre 97 % z nich bolo silnou motiváciou vstupu dedenie úspor.

Cieľom ústavného zákona nie je fixovať, ako to interpretujú niektorí koaliční poslanci, dnes nastavené parametre druhého piliera. Jeho cieľom je zabrániť akýmkoľvek legislatívnym úpravám, ktoré by zhoršovali postavenie samotných sporiteľov.

Vážené dámy, vážení páni, toto sú hlavné dôvody, pre ktoré predkladáme tento návrh ústavného zákona. Vnímame to ako nezištnú, potrebnú a opodstatnenú pomoc pre 1,5 mil. občanov krajiny, ktorí nechcú žiť v neistote a strachu o svoju starobu. Nezoberme im budúcnosť, pre ktorú sa rozhodli dobrovoľne, slobodne a zodpovedne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má priestor pre svoje vystúpenie pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ale sledujem, že nie je v sále. Takže stráca poradie. Ďalší v poradí je pán poslanec Petrák Ľubomír, pripraví sa pán poslanec Martin Pado.

Ľ. Petrák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dnes rokujeme o návrhu ústavného zákona o dôchodkovom starobnom sporení. Ja som veľmi pozorne počúval celú rozpravu o tomto návrhu zákona. Chcem povedať, že podľa môjho názoru gro tejto rozpravy je politické, ale chcem súčasne oceniť argumenty, ktoré tu pred chvíľočkou predniesla pani poslankyňa Radičová, lebo boli z podstatnej väčšiny správne a myslím si, že pokiaľ by sme niesli dnešnú a včerajšiu rozpravu v argumentačnom tóne, tak ako zazneli pred chvíľou, mohli by sme hovoriť o úspešnom riešení problému dôchodkov na Slovensku a myslím si, že takýmto spôsobom by sme vyslali pozitívny signál, že táto poslanecká snemovňa má vážny záujem riešiť problémy dôchodkov v horizonte 20, 30 či 50 rokov.

Problémy dôchodkových systémov vyplývajú z nepriaznivého demografického vývoja, ktorý vyvoláva deficit zdrojov na financovanie dôchodkových systémov. Tu myslím, že sa všetci zhodujeme a niet v tejto téze zásadnejších sporov.

Vážené dámy a páni, tu je podstata problému, ktorým sa musíme zaoberať, a zaznelo to aj v slovách pani poslankyne Radičovej a niektorých ďalších, aby dôchodkový systém na Slovensku v budúcnosti neskolaboval.

Dnes vy, vážená opozícia, démonizujete problém starobného dôchodkového sporenia ako spôsob vyriešenia problému dôchodkového systému. Myslím si, že ide o spolitizovanie výsostne odbornej témy, ale neberiem vám to, lebo je to vaše legitímne právo. Vecne sa dá určite vychádzať zo slov, ktoré som použil včera v reakcii na pána poslanca Mikloša a ja zopakujem ten citát: "Z makroekonomického pohľadu je voľba medzi priebežným a fondovým financovaním druhoradá. Ide o mýty vyvolané záujmovými skupinami. Tvorenie prostriedkov v súkromných fondoch môže byť vždy iba presunom z jedných účtov na iné, z verejných na súkromné, pričom ale celkové úspory nemôžu vzrásť." Ak tieto slová preložím do zrozumiteľnej jednoduchej reči, tak musím povedať, že na dôchodkoch môžeme vyplatiť iba toľko peňazí, koľko máme k dispozícii a je úplne jedno, či ich vyplácame z verejnej Sociálnej poisťovne, alebo zo súkromnej poisťovne.

Pán podpredseda Hort, žiaľ, tu nie je, povedal v utorok v televízii v TA3, že ak sme vo vládnej koalícii chlapi, musíme priznať, že dôchodková reforma je dobrá. Ide o silné a sugestívne tvrdenie. Žiaľ, otázka by mala byť postavená inak. Tá otázka by mala byť: Je viacpilierový princíp dôchodkovej reformy správny? Bez zaváhania odpoviem áno.

Dôchodková reforma, ktorá je dnes reprezentovaná predovšetkým dvomi zákonmi, a to zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení a zákonom č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení nám nedáva už takéto jasné východisko. Ak mám odpovedať, či je dôchodková reforma reprezentovaná týmito dvomi zákonmi dobrá, tak bez zaváhania opätovne odpoviem nie. Opriem to aj o čísla.

Zákon o sociálnom poistení bol od októbra 2003, kedy bol schválený, novelizovaný 21-krát. Zopakujem to 21-krát. A zákon o dôchodkovom sporení od januára 2004 bol novelizovaný 7-krát. Myslím si, že väčšine ľudí na Slovensku a predovšetkým odbornej verejnosti je dnes absolútne jasné, že oba zákony sa ani v budúcnosti nemôžu vyhnúť novelizáciám a zmenám, dokonca si dovolím tvrdiť, že tieto zákony zmeny aj potrebujú.

Tak sa pýtam, prečo dnes prijímať silné politické deklarácie bez vecného riešenia problémov formou ústavného zákona a konzervovať stav, ktorý nie je zdravý? Aj dnes platí zásada, ctené dámy a vážení páni, ponáhľaj sa pomaly. Je namieste byť opatrný, lebo chyba, ktorú nedokážeme odhaliť v prvých rokoch po zavedení reformy je iba ťažko napraviteľná.

Dôchodková reforma je reformou, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje generácie obyvateľov na dlhé obdobie a pri jej formovaní je potrebný nanajvýš zodpovedný prístup.

Ctení kolegovia, ctené kolegyne, slovenský dôchodkový systém je v ohrození? Ja osobne si to nemyslím a tvrdím, že dnes riešime jeden umelo vytrhnutý problém tzv. ochrany dôchodkového sporenia bez vecných návrhov. Chce vari niekto zrušiť dôchodkové sporenie? Nie sú jednoznačné vyjadrenia predsedu vlády, že dôchodkové sporenie zostane zachované? Nie sú jasné vyjadrenia vládnej koalície, že zostane zachovaný aj pomer odvodov do prvého a druhého piliera v pomere 9 a 9 %? Takže čo vlastne idete brániť, vážená opozícia? O čo sa opierate? O mediálne vyjadrenia pozbierané za posledného pol roka, na ktorých dokumentujete názorový posun, ktorý je založený iba na komplexnom posudzovaní problematiky? Málo. Zakonzervovaním dôchodkového sporenia v súčasnej podobe jednoznačne nemôžu vzrásť prostriedky v dôchodkovom systéme.

Vážení páni z opozície, vám v prvom rade ide o presun čo najväčšieho objemu finančných prostriedkov do správy súkromných spoločností, lebo ich profit sa odvíja od výšky spravovaných finančných aktív, a to je podstata vášho návrhu ústavného zákona. Náš pohľad na problém je iný. Iný v tom, že máme záujem, aby čo najviac prostriedkov vložených do dôchodkového systému v systéme aj zostalo. My nechceme, aby si správcovské spoločnosti navzájom preberali poistencov bez zjavnej výhody pre samotných poistencov.

Napríklad v predchádzajúcom období bola iba na sprostredkovateľské provízie vyplatená viac ako miliarda Sk a o tomto sme už v tejto snemovni hovorili. Tá miliarda mohla byť použitá na zvýšenie výnosov na osobných účtoch sporiteľov alebo na rast dôchodkov. My chceme, aby prostriedky sporené na súkromných účtoch boli dôsledne zabezpečené a za žiadnych okolností nemohli byť v budúcnosti zneužité a myslím si, že tu sa môžeme snáď obe skupiny koalícia i opozícia zhodnúť.

V kontexte uvedených skutočností a v záujme sporiteľov sú potrebné aj zásahy do dôchodkového systému. Pozastavme sa pri téze, aby dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia neboli zmenené v neprospech príjmu v starobe. Ja sa pýtam, aký bude príjem z nasporených prostriedkov v starobe? Sú dnes známe výpočtové modely, podľa ktorých budú v budúcnosti životné poisťovne vyplácať dôchodky? No nie sú. Iste môžete argumentovať, že tá téma dnes nie je aktuálna, ale aktuálna nie je iba zdanlivo.

Hovorím o približne 210-tis. občanoch, ktorí sú zapojení do druhého piliera, ale reálne si zatiaľ neplatia odvody. 210-tis. občanov. Hovorím o 250-tis. občanoch, ktorí si budú na dôchodok sporiť menej ako 20 rokov a výška ich príjmu z druhého piliera nemusí byť dostatočná.

Zaznievali tu odborné argumenty, že dôležitým kritériom pre výšku dôchodku zo sporivého piliera je aj dĺžka sporenia. Poukážem na skupinu asi 180-tis. ľudí, ktorých príjem je okolo 7-tis. korún mesačne, a 165-tis., ktorých príjem je od 7 do 10-tis. korún mesačne. Pre všetkých týchto je dobrovoľná účasť v druhom pilieri absolútne nevýhodná. Títo ľudia podľahli masírovaniu mozgov prostredníctvom masívnej kampane financovanej z pôžičky Svetovej banky, ktorú zaplatíme z našich daní a doplatíme na to aj druhýkrát, keď budeme z priebežného piliera a našich daní sanovať príjmy dôchodkov časti týchto občanov, ktorí vstúpili pod vplyvom tejto reklamy do niečoho, čomu zjavne nerozumeli a čo je pre nich aj zjavne nevýhodné.

Mohol by som sa dotknúť aj ďalších tém. Napríklad očakávanej výšky dôchodkov žien, ktorých príjem je v priemere o 28 % nižší ako príjem mužov a priemerná dĺžka života je vyššia ako priemerná dĺžka života mužov. Ak budeme hovoriť o kupovaní dôchodkov zo sporivého piliera, tak každá životná poisťovňa bude musieť pri stanovovaní výšky dôchodku prihliadať na tieto reálne okolnosti, a preto si kladiem otázku, či nebudú dôchodky časti žien iba almužnou, ktorá zďaleka nebude dosahovať ich očakávania?

Mohli by sme diskutovať o ďalších oprávnených pochybnostiach, ale myslím, že aj vzhľadom na pokročilú dobu sa dotknem už iba jedného problému.

Pán poslanec Pado včera argumentoval, že pre sporenie v druhom pilieri sa rozhodol preto, citujem, "aby nasporené prostriedky zdedili jeho deti a nemohli ich rozhádzať socialisti". Verím, že ten citát bol presný. A komunisti, ale to myslím, že dneska v tejto poslaneckej snemovni nehrozí.

Pán poslanec, podľa tohto vášho tvrdenia aj vy patríte do skupiny 70 %, váš kolega Štefanec povedal, že 95 % občanov, ktorí sa rozhodli pre vstup do druhého piliera iba preto alebo hlavne preto, ja tvrdím, že hlavne preto, aby ich našetrené finančné prostriedky dedili ich rodinní príslušníci. Táto skupina ľudí, ak to premením na konkrétne číslo, predstavuje zhruba milión občanov z 1,5 mil. zapojených do sporivého druhého piliera.

Ale teraz príde to tvrdenie. Drvivá väčšina z týchto ľudí dodnes nevie, že nasporené finančné prostriedky môžu zdediť ich rodinní príslušníci iba v prípade, a dávajme pozor, ak zomrú skôr, ako zoberú prvý dôchodok. Po prevzatí prvého dôchodku a smrti dôchodcu nasporené peniaze zostanú majetkom súkromnej životnej poisťovne, v ktorej si zakúpili dôchodok. To znamená, presunuli sa finančné prostriedky z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do životnej poisťovne, kde si kúpili dôchodok a po prevzatí toho prvého dôchodku, ak zomriete, jednoducho máte smolu a rodinní príslušníci nič nededia. Toto je podstata dnes platnej právnej úpravy, o ktorej veľmi málo obyvateľov Slovenska vie. A ja si dovolím tvrdiť, že toto sú veľmi vážne argumenty, ktoré hovoria v prospech možnosti vystúpenia určitého presne definovaného okruhu osôb z druhého piliera. Toto považujem za najzávažnejší moment, o ktorom by sme mali diskutovať, keď hovoríme o možnosti vystúpenia z druhého dôchodkového piliera.

Vážený pán predkladateľ pán poslanec Frešo, pri uvádzaní návrhu zákona ste uviedli, že nikto by sa nemal pri dôchodkovej reforme uchyľovať ku klamstvám. Ja sa pod tieto slová chcem plne podpísať, ale súčasne musím povedať, že ja do tejto kategórie zaraďujem aj účelové vykladanie skutočnosti o dedení nasporených prostriedkov v druhom pilieri, ktoré ovplyvnili rozhodnutie väčšiny a opakujem väčšiny sporiteľov bez znalosti všetkých podmienok dedenia, a preto, vážený pán predkladateľ, vás vyzývam, aby ste predložený návrh zákona stiahli. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš Stanislav, potom požiadal o slovo v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ.

Nech sa páči, pán Janiš, máte faktickú.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Iba pár postrehov. Nikto tu nič nekonzervuje, pán kolega, nikto tu nič nekonzervuje. Podstata tej reformy ale spočíva v tom, že ľudia si sporia na svojich účtoch, na svojich osobných účtoch, aby neboli v starobe odkázaní na milosť alebo nemilosť štátu, na milosť alebo nemilosť tej ktorej vlády tu bude.

Aký bude príjem, výška dôchodku z druhého piliera? Ste položili otázku. Nepatrí sa odpovedať protiotázkou, ale ja sa spýtam, aký bude dôchodok z prvého piliera? Podľa vašej pani ministerky odpovede neviem, lebo nie som veštkyňa a neviem, kto bude vo vláde. No tak toto ste tiež zadefinovali prvý pilier, aký budú mať z prvého piliera.

Porovnávate zárobky a na to výšku dôchodku v druhom pilieri a výška dôchodkov v prvom pilieri je konštantná? Tá nekopíruje, tá nekopíruje, tam nie je zásluhovosť aspoň aká taká? Tá je rovnaká? Konštantná? Samozrejme, že je to motivácia pracovať, zarábať, a tým sa mať lepšie v budúcnosti na dôchodku. Však aj o motivácii je ten druhý pilier. Podstata je v tom, že nasporené peniaze vám momentálne chýbajú. A to, čo my chceme zagarantovať, aby ste ich jednoducho ľuďom neukradli. To je všetko.