M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave či k pozmeňujúcim návrhom zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spravodajca zrejme tiež povedal, čo potrebuje.
Veľmi pekne ďakujem za účasť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme ďalej, vážené kolegyne, kolegovia, a pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 149 a spoločná správa výborov je rozdaná pod tlačou 149a.
Opäť poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám z dôvodu potreby systémovo riešiť regulačný rámec v oblasti sieťových odvetví.
Predložený návrh sleduje tri základné ciele, a to: oddeliť regulačný úrad od regulačnej rady, umožniť komplexnú reguláciu cien energií a umožniť spoločenskú kontrolu celého procesu. V zmysle príslušných smerníc Európskeho spoločenstva musí byť regulačný úrad nezávislý od záujmov elektrotechnického, resp. plynárenského priemyslu. V tejto súvislosti sú navrhnuté také úpravy zákona, ktoré umožnia regulačnému úradu vstupovať hlbšie do nákladovej štruktúry jednotlivých regulovaných subjektov, čím mu bude umožnené komplexne posudzovať cenu energií a kontrolovať všetky jej zložky, čo posilní jeho postavenie a právomoci.
Návrhom sa ďalej upravuje postup a proces vypracovávania a schvaľovania regulačnej politiky. Podľa novej úpravy bude odsúhlasovanie regulačnej politiky vypracované regulačnou radou v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Do tohto procesu bude z pohľadu posudzovania návrhu regulačnej politiky so zámermi vodohospodárskej politiky zainteresované i Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Návrh upravuje tiež spolupôsobenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ministerstva hospodárstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v oblasti cenovej regulácie sieťových odvetví, a to tak, že obe ministerstvá sa majú právo vyjadriť k návrhu predloženému zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čím sa rozhodovacia činnosť ÚRSO dostane pod spoločenskú kontrolu.
Predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 190 zo 14. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch: ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o pozmeňujúcich návrhoch v časti IV spoločnej správy hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 10, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 25, 26 a 28 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 11, 12 a 22 spoločne s odporučením neschváliť ich, o bodoch 18, 23, 24 a 27 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 100 z 26. januára 2007.
Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec za spravodajskú správu. Prosím zaujať miesto.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky za klub KDH, kde sa prihlásil pán poslanec Július Brocka, a za Stranu maďarskej koalície, za ktorú vystúpi pán poslanec Gábor Gál.
Takže slovo má pán poslanec Július Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, toto je vážny návrh zákona, vážny návrh zákona z viacerých dôvodov.
Návrh zákona opätovne zavádza reguláciu cien dodávky elektriny, plynu všetkým odberateľom, a tým zásadne protirečí politike Európskej komisie, pokiaľ ide o budovanie rozvinutého vnútorného trhu Európskej únie. Možno ho tiež označiť za výrazný krok späť na ceste k liberalizácii energetického sektora v slovenskom, ale aj v európskom kontexte. Navrhovaná novela tiež zavádza opätovne inštitút regulácie silovej ceny elektriny a dodávky elektriny pre všetky kategórie odberateľov, čo je v absolútnom rozpore so smernicou 54 z roku 1993 Európskej komisie, ktorá zaviedla od 1. júla 2004 povinnú liberalizáciu trhu s elektrinou pre všetky členské štáty. Fungujúci trh je možné dosiahnuť len klesajúcou mierou regulácie a umožnením fungovania trhových síl. Preto by mala skôr existovať zvýšená podpora pre zvýšenie konkurencie namiesto opätovnej regulácie celého trhu. Zavedenie regulácie tam, kde funguje konkurenčné prostredie, je krátkozraké a neudržateľné opatrenie pre členskú krajinu Európskej únie. Takáto regulácia oslabí slovenskú energetiku, veľmi pravdepodobne ju zadlží a ohrozí jej konkurencieschopnosť na vnútornom trhu Európskej únie. Schválenie navrhovanej zmeny vráti slovenský trh späť do minulosti. Naviac, pre rozpor navrhovanej zmeny so smernicou môže mať schválenie návrhu za následok začatie konania voči Slovenskej republike zo strany Európskej komisie pre porušenie jej záväzkov z členstva v Európskych spoločenstvách.
Dámy a páni, tento návrh takisto v iných ustanoveniach zasahuje do nezávislosti regulátora, čo je jednou z podmienok stabilného regulačného rámca. Dnes účinná právna úprava zabezpečuje nezávislé postavenie regulačného úradu. Návrh zmien však túto obmedzuje a zvyšuje politický vplyv na proces regulácie. Regulačnú politiku musí schváliť ministerstvo hospodárstva. Člen regulačnej rady môže byť odvolaný, ak poruší túto politiku. A ministerstvo hospodárstvo je účastníkom cenového konania. Myslím, že regulácia by mala byť vykonávaná odborne spôsobilým orgánom, plne nezávislým od politických vplyvov, ale aj od účastníkov trhu. Túto požiadavku nakoniec zakotvuje aj samotná smernica Európskej komisie.
Tretia moja poznámka ako výhrada voči predloženému vládnemu návrhu zákona sa týka sankcií za porušenie povinnosti odčlenenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy zo súčasného vertikálne integrovaného podniku (tzv. ambandling). Návrh zákona ustanovuje Štátnej energetickej inšpekcii, ktorá spadá pod dohľad ministerstva hospodárstva, právomoc udeliť za nesplnenie tejto povinnosti pokutu vo výške 600 mil. korún. Táto zmena bola navrhovaná s argumentom, že Slovenská republika bude potrestaná, ak sa ambandling neuskutoční včas. Pritom tá povinnosť pre Slovenskú republiku spočíva len v implementovaní tejto požiadavky do nášho právneho stavu. Je paradoxom, že práve v dvoch spoločnostiach, ktorých sa to týka na Slovensku, kde štát kontroluje, teda má účasť v týchto spoločnostiach, zástupcovia štátu pri opakovaných valných hromadách zabránili práve tomuto právnemu ambandlingu. Pokuta 600 mil. korún plus úroky z omeškania 400 000 korún za každý deň z omeškania, to predstavuje absolútny precedens, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorej stanovenie je v právomoci štátnych orgánov.
Dámy a páni, z uvedeného kontextu je zrejmé, že návrh zákona sa vo viacerých ustanoveniach dostáva do rozporu s právom Európskych spoločenstiev, ale i s našimi národohospodárskymi záujmami. Európska komisia 10. januára tohto roka zverejnila súbor opatrení v oblasti energetiky obsahujúci novú energetickú politiku pre Európu. Na realizáciu cieľov v tomto balíku opatrení bude v blízkom období vykonaná zmena legislatívneho rámca, o ktorom bude rokovať na marcovom stretnutí Európska rada. A myslím si, že práve závery z týchto dokumentov, ktoré budú pre Slovenskú republiku záväzné, nebude možné premietnuť do našej legislatívy, schvaľujeme zákon, ktorý nebude obsahovať závery z týchto dôležitých dokumentov.
Napadá ma otázka, prečo ten chvat, prečo sa pán minister a prečo sa vláda tak ponáhľa s novelou tohto zákona, keď v podstate nás v krátkom čase nevyhnutne čaká ďalšia novela tohto zákona. Odpoveď je zrejmá: Pretože obsahom tohto návrhu sú aj opatrenia, ktorými sa vláda chystá zmeniť regulačný orgán, doterajších členov regulačnej rady chce odvolať. Spôsob, akým to robí, akým chce skončiť ich funkčné obdobie, je neštandardný a právnici sa práve, predpokladám, budú vyjadrovať k tomu, že je to aj protiústavné.
Ja však by som sa chcel zastaviť pri inom dôvode, pre ktorý sa vláda tak ponáhľa. A priznám sa, že dnes to vlastne je známe vec, pretože sme o tom čítali aj v dennej tlači, ako sa vláda chystá odškodňovať blízkych ľudí. A to považujem za veľmi nebezpečný precedens, aj keď ide, súhlasím, o veľký biznis. Prečo chce odvolať členov regulačnej rady? No lebo táto regulačná rada veľmi jasne vystupuje proti tomu, aby si vláde blízki kamaráti realizovali biznis za miliardy. Ak sme tu nedávno hovorili o tom, že v 1. dôchodkovom pilieri je deficit, tak ja si myslím, dámy a páni, ak je výnos na daniach vyšší, tak peniaze treba dať na dôchodky, ale nie kamarátom, kamarátom pána premiéra.
Ale aby som bol konkrétny, využijem článok, ktorý ste určite všetci čítali, a použijem už známe informácie, ako sedem spoločností ešte v roku 2003, nemusím ich menovať, v zastúpení doc. JUDr. Ľubomíra Fogaša, CSc., ktorý je právnym zástupcom týchto spoločností, podalo sťažnosť na Ústavný súd, v ktorej tvrdili, že úrad, myslí sa tým ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, porušil základné práva a slobody podľa čl. 127 Ústavy SR. Dôležité sú aj termíny, dámy a páni, v ktorých Ústavný súd prijal podané sťažnosti a rozhodoval. Boli to dve samostatné konania. A nálezy Ústavného súdu boli vyhlásené po viac ako 3,5 roku, prvý nález mesiac po voľbách 7. júla minulý rok a druhý nález 29. 11. minulý rok. Podľa sťažovateľov je imanentnou súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať aj záruka dosiahnutia účelu podnikania, ktorým je dosahovanie zisku. Keďže z rozhodnutia regulačného úradu vtedy prišlo v roku 2003 k výraznému nárastu cien plynu a elektriny, títo páni alebo spoločnosti nemohli dosiahnuť taký zisk, ako predpokladali, a považujú to za porušenie ich základného práva. Len podotýkam, že tieto spoločnosti neskrachovali, ale naopak, patria v rebríčku úspešných slovenských firiem medzi najúspešnejšie. Škoda, o ktorú sa uchádzajú, aby ich odškodnil štát, je 17 mld. korún.
Samozrejme, o podnete na Ústavnom súde, Ústavný súd, viete, nemá plný počet ústavných sudcov, rozhodoval v trojčlennom senáte. Ani páni ústavní sudcovia nemali rovnaký názor na otázku odškodnenia uvedených spoločností a v senáte rozhodovali 2 : 1. Z tých dvoch, ktorí boli za odškodnenie, resp. dali za pravdu "poškodeným", jeden bol JUDr. Eduard Bárány, zhodou okolností toho pána si pamätám, keď bol ešte poslancom v SNR za Stranu demokratickej ľavice, čiže kamarát pána Fogaša, kamarát pána premiéra. Druhý pán je JUDr. Ľubomír Dobrík, Títo páni dvaja prehlasovali predsedu, ktorým bol JUDr. Juraj Babjak. On svoje odôvodnenie uvádza v rozhodnutí. A hovorí, že tým dvom pánom pri rozhodovaní chýbala, resp. absentovala logika, pretože také podnety nemali čo hľadať na Ústavnom súde.
To rozhodnutie Ústavného súdu je dôležité preto, že teraz "poškodené" spoločnosti sa môžu obrátiť na okresné, krajské súdy o odškodnenie. Samozrejme, na súdoch sa bude veľmi ťažko argumentovať. Ten podnet mal veľmi slabú kvalitu, a preto nie je isté, že by oni sa domohli svojho práva na súde. Preto zmenili páni a ich právny zástupca hru a usilujú sa o mimosúdnu dohodu. A tam už výšku škody, o ktorú sa uchádzajú, kvantifikovali vo výške 2,7 mld. korún. Hovorím to preto, lebo som zaregistroval aj vyjadrenie pána ministra pri rokovaní vo výbore, že on sa prikláňa k takému riešeniu, že 17 mld., samozrejme, to by bola katastrofa, ale 2,7 mld., to štát asi unesie. Čiže on to považuje za vhodné riešenie. Dámy a páni, samozrejme, dobre informované zdroje hovoria, že odmena toho pána, čo zastupuje tie poškodené spoločnosti, bude rádovo niekoľko 100 mil. korún. A on v liste z augusta minulého roka pánu ministrovi píše, citujem z dennej tlače, že ho informuje, že o celej záležitosti vie premiér, lebo je "o mojom postupe informovaný, a navrhujeme urovnať spor vzájomne prijateľným spôsobom". Toto považujú niektorí za prijateľný spôsob. Ja to považujem za nehoráznosť, za nehoráznosť. Je fakt pravda, že na hlúposti, na biede a na štáte sa zarába najľahšie.
Dámy a páni, toto nemá nič spoločné s obhajobou chudoby, toto je škandál, toto je nehoráznosť a toto je podstatou návrhu zákona, o ktorom teraz rokujeme, a preto vám oznamujem, že poslanci za KDH, samozrejme, nemôžu v žiadnom prípade takýto biznis kolegov z vládnej koalície za žiadnych okolností podporiť. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave, za poslanecký klub SMK, vystúpi pán poslanec Gábor Gál. Má slovo. Je prítomný v sále? (Odpoveď z pléna.) Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepodarilo sa mi teraz vytlačiť moje poznámky. Takže idem takto trošku provizórne. Nie som energetik, musím hneď na úvod povedať. Nerozumiem až tak do hĺbky tejto problematike. Skôr vystupujem ako právnik, tiež ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Hneď na úvod musím povedať, že vystupujem s procedurálnym návrhom a navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. a) tento vládny návrh zákona vrátiť jeho navrhovateľovi na dopracovanie, a to z dôvodov, ktoré uvediem.
Keď sa hovorí o nepriamych novelách, tak môžeme sa baviť o dvoch formách nepriamych noviel. Jedna je, dá sa povedať, zákonná, ale nie je v súlade s tým, aby Slovenská republika mala usporiadaný právny poriadok. To sú nepriame novely, ktorými sa do návrhu zákona vsunú ďalšie články, ktoré absolútne s pôvodným návrhom nesúvisia. A sú nepriame novely, ktoré sú absolútne neprípustné, ktoré upravujú alebo menia iný zákon bez toho, aby sa s týmto problémom vysporiadali.
Prečítam návrh § 9 ods. 7, ktorý hovorí, že členstvo v regulačnej rade je ďalej nezlučiteľné s podnikaním a s členstvom v riadiacich dozorných a kontrolných orgánoch regulovaných podnikateľských subjektov a s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom regulovaných subjektov. O čom hovorí táto navrhovaná norma? Že členom regulačnej rady môže byť osoba, ktorá je v štatutárnych kontrolných a dozorných orgánoch podnikateľských subjektov, len nie v tých, ktoré sú samy regulované. Je to priamo v rozpore s ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu pri výkone verejných funkcionárov, ktorý hovorí, že člen regulačnej rady je verejným funkcionárom a ako taký podľa čl. 5 ods. 2 nemôže byť štatutárnym orgánom, nemôže byť členom štatutárneho kontrolného, riadiaceho a dozorného orgánu podnikateľského subjektu. O čom je tento návrh? Prešlo to medzirezortným pripomienkovým konaním, prešlo to Legislatívnom radou vlády aj samotnou vládou. Dostaňme to v takomto tvare do parlamentu. Však to je neslýchané, to sme tu ešte nemali. Obyčajným zákonom, nepriamou novelou ideme upravovať vzťahy, ktoré upravuje ústavný zákon. No a to je novinka. O čo ide? Už pán poslanec Brocka to načal. Treba sa asi odvďačiť niektorým ľuďom sponzorom, treba ich dostať do regulačnej rady. Ale keďže páni sú podnikatelia, tak aby sa táto vymoženosť zachovala, tak upravíme zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Síce porušíme ústavný zákon, čo nás je potom. To je arogancia moci. Síce voľby ste vyhrali, ale predsa len zákonnú formu, ústavné zákony aj obyčajné zákony a ostatné právne predpisy treba dodržiavať. To bol hlavný dôvod, prečo som vystúpil, lebo ako predseda kompetentného výboru, príslušného výboru, dotknutého výboru to nemôžem nechať bez slova.
Ale idem ďalej. Ako právnika ma oslovili ďalšie ustanovenia tohto zákona.
Na základe ustanovenia § 14 ods. 2 návrhu zákona sa účastníkom cenového konania okrem navrhovateľa má stať aj ministerstvo hospodárstva. Pritom celá regulácia spadá pod zákon o správnom konaní, ktorý hovorí, že účastníci konania majú byť rovní. Uvedené ustanovenie je neprimerané a cenové konanie potom stráca svoju nestrannosť. Celý postup je zmätočný, lebo ministerstvo na jednej strane sa stane účastníkom konania, cenového konania, a na druhej strane je samo subjektom, ktorý sa podľa § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadruje k návrhu ceny. Čiže ono bude pripomienkovať vlastné povinné pripomienky, ktoré už dalo v predchádzajúcich krokoch.
Ďalej, vzťah ÚRSO ako úradu a regulačnej rady. No tento vzťah sa mi javí absolútne neupravený, lebo jednak ÚRSO plní sekretariát regulačnej rady, je na to naviazaný svojimi výdavkami na ÚRSO, a pritom regulačnú radu máme ako osobitný orgán. Je to nezávislý štátny orgán, kolektívny štátny orgán. Tieto vzťahy sú mi nejasné a celá tá myšlienka sa mi javí z právneho hľadiska nedoriešená.
Idem ďalej. Ako som hovoril, § 8 ods. 1 hovorí, že regulačná rada je nezávislý kolektívny štátny orgán. Aký je to orgán? Ako zapadá do systému orgánov štátnej správy? Je to subjekt sui generis? A pritom § 8 ods. 3 hovorí, že predseda regulačnej rady po prerokovaní v regulačnej rade rozhoduje o odvolaní. Potom kto rozhoduje o odvolaní? V § 8 ods. 1 sa hovorí, že regulačná rada je nezávislý kolektívny štátny orgán. V odseku 3 o dva odseky ďalej sa už hovorí, že predseda rady rozhoduje o odvolaní. No je tu vnútorný rozpor, ktorý by sám už zaslúžil to, aby celý tento návrh išiel zo stola.
Ďalšie nedostatky, ktoré môžu zaviesť do celého systému dodávok energií nedostatky a chaos, keď v § 48 ods. 2 písm. a) sa navrhuje, že dodávateľ je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak splní obchodné podmienky dodávky podľa osobitného zákona. Čiže kto splní obchodné podmienky, tomu dodávateľ plynu je povinný dodať plyn. Prečo? Ja ako subjekt, fyzická osoba alebo právnická osoba mám IČO, mám trvalé bydlisko, všetky papiere, doklady, mám peniaze, uzavriem zmluvu, som obchodne zdatný na to, aby som bol odberateľom, požiadam o to dodávateľa a dodávateľ plynu je povinný mi ho dodať. No ale čo keď žijem v tramtárii, keď chcem tú dodávku plynu mať, dodať plyn, kde vôbec technicky to nie je možné? Tu zaviažem dodávateľa plynu dodávať, keď spĺňam obchodné podmienky. No nie je tam uvedené, že je to, keď je to technicky možné, ale že keď o to požiadam, keď splním obchodné podmienky. Treba sa s tým vysporiadať.
Ďalej, návrh zákona počíta s rozšírením cenovej regulácie o cenovú reguláciu dodávky elektriny pre domácnosti a pre odberateľov elektriny s menej ako 50 zamestnancami a zmluvne dohodnutým nočným odberom a tak ďalej. Navrhovaná úprava je v praxi nerealizovateľná s ohľadom na zisťovanie počtu zamestnancov odberateľov. Odkiaľ ja budem vedieť, ktorý zamestnávateľ má 50 zamestnancov? Však jednak to sa dá tak obchádzať, ako chcem, a na druhej strane nikde nie sú uvedené nejaké oprávnenia subjektov, ktoré o tom môžu rozhodovať, aby si to skontrolovali. Je to vágny pojem, ktorý prechádza celým týmto návrhom, nehovoriac o tom, aký je vágny pojem, ako je uvedené v § 12, kde sa dopĺňa nový odsek, ktorý hovorí, že úrad môže regulovať aj iný tovar alebo službu, ktorých dodanie alebo poskytnutie je regulovanou činnosťou, ako je uvedené v odseku 1, ak vznikne mimoriadna trhová situácia, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom, a teraz počúvajte, nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Prečo tam nenapíšeme "ak chce"? Stačilo by to. No prečo? No to je taký pojem, ktorý ešte pravdepodobne nepoznáme, to sa ani nedá definovať. Hovorím, že nie som energetik, nerobím v tomto prostredí, nevyznám sa v tom dopodrobna, ale viem, že zákon v bode 5 hovorí o poskytovateľovi odobratej energie, poskytovaní energie. Energia ako taká je tovar, ktorá sa predáva za účelom dosiahnutia zisku. Čiže ono sa to neposkytuje, ono sa to predáva. Viete, ja som Maďar, ale toľko tomu rozumiem, že energia je tovar, a nie služba. To mali právnici niekde na ministerstve, na Legislatívnej rade a na vláde si všimnúť.
A nakoniec len toľko, že v celom návrhu sú rôzne znenia opatrení, opatrení, opatrení. Aké opatrenia môže prijať ÚRSO alebo regulačná rada, tam to nie je, ale môže prijať nejaké opatrenia. Pritom zákon má časť, kde sa definujú pojmy. Nie každý zákon to má, ale tento zákon, chvalabohu, má také ustanovenie. Tak, pre boha živého, v týchto prípadoch, keď zavádzam nejaký pojem, ktorý prechádza celým návrhom, to upravím, lebo čistote právneho poriadku takto nepomôžeme. Ďakujem za pozornosť. Procedurálny návrh by som dal.
M. Číž, podpredseda NR SR: To bolo vystúpenie pána poslanca Gála, za poslanecký klub SMK. Teraz uvádzam zoznam rečníkov, ktorí sa prihlásili písomne: pán poslanec Stanislav Janiš, pán poslanec Daniel Lipšic a pán poslanec Pavol Abrhan.
Slovo má pán poslanec Stanislav Janiš. (Reakcia z pléna.)
Pardon. Nech sa páči. Prepáčte, pán poslanec. Nech sa páči.
J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nedá sa, bohužiaľ, za dve minúty zareagovať na množstvo nezrovnalostí, ktoré uviedol pán poslanec. Každopádne neviem, či si pozorne prečítal uvedený návrh zákona. Sám síce povedal, že sa energetike nevenuje, tak asi si ho podrobne neprečítal, lebo keby si ho prečítal ako právnik, tak by tam našiel jasne uvedené ustanovenia, že členstvo v regulačnej rade je nezlučiteľné s podnikaním a tak ďalej a tak ďalej. Je tam tých ustanovení, samozrejme, viac.
Navyše, tiež mi nejde do hlavy jeho konštrukcia, keď povedal, že týmto zákonom pomaly novelizujeme ústavný zákon. No, nehnevajte sa, to je už aj pre mňa silná káva. Možnože tým, že je takto večer, tak ste si ani neuvedomili, čo ste povedali.
No a myslím si, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu platí aj naďalej. A tým, že stanovuje aj ďalšie podmienky na členstvo v regulačnej rade, ako ste správne povedali, verejného funkcionára, tak nijakým spôsobom sa tieto dva zákony v tomto nebijú. Naopak, tento regulačný zákon ešte sprísňuje alebo rozširuje ďalšie podmienky, ktoré musí spĺňať člen regulačnej rady. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Ruch v sále.)
Môžete sa prihlásiť, pán poslanec, ak chcete. (Odpoveď z pléna.) Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec, s reakciou na faktickú poznámku.
G. Gál, poslanec: Pán poslanec, nechcem ísť do osobných invektív, ale právu na rozdiel od vás rozumiem, keď v dotyčnom paragrafe je uvedené, že nie je zlučiteľné s podnikaním členstvo v regulačnej rade, ale regulovaných podnikateľských subjektov. Čiže to znamená, že na ostatných sa to nevzťahuje. (Hlasy z pléna.) No zbytočne mi to idete vysvetľovať. Samo ministerstvo na ústavnoprávnom výbore túto moju pripomienku akceptovalo a priznali si chybu. Takže nerozprávajme bludy o tom, kto to nečítal alebo kto to prečítal. A práveže to je nepriama novela ústavného zákona, keď hovoríme o zástupcovi podnikateľského subjektu v štatutárnom, riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne, pričom ústavný zákon to priamo zakazuje. Je to nepriama novela. Pán poslanec, viete, teraz ste sa sám priznali k tomu, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Ale tiež neznalosť problematiky nikoho neospravedlňuje, aby vystupoval pred plénom tak, že uvádza nepravdy, nereálne veci. (Reakcia z pléna.) Nie, pán poslanec, prečítajte si to a uvidíte, aký bude návrh potom ministerstva v rámci rozpravy, či to opraví alebo nie, či... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Váš čas uplynul.
Teraz má slovo pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Úvodom by som chcel povedať, že no tak sme sa dočkali tohto zákona aj na pléne Národnej rady, keď sa s ním trápime už zhruba tri mesiace po médiách, po komisiách, po výboroch. Tak ho tu máme.
Ja by som úvodom rozdelil filozofiu tohto zákona do takých troch rozmerov podľa mňa. Prvý taký rozmer je súlad tohto návrhu s právom Európskej únie, so smernicami či Rady alebo Komisie, súlad s našimi zákonmi. Časť z nich tu naznačil kolega Gál vo svojom vystúpení. To je taký prvý rozmer tohto zákona, ktorý možno charakterizovať, ako keď poviem, že je nekvalitný, zmätočný, zavádzajúci, neprofesionálny, tak som to povedal výstižne a veľmi, veľmi slušne. Druhý rozmer tohto zákona je dopad na energetiku ako celok, čo tento zákon spôsobí v energetickom sektore a ako dopadne v skutočnosti na občanov, ktorých máte vždy plné ústa. No a tretí ten rozmer je ten politický. A mám dojem, že ten politický rozmer je úplne hlavný cieľ tohto zákona. A ten sa točí hlavne okolo § 19a, čo je odvolanie členov súčasnej regulačnej rady dňom účinnosti zákona.
Úvodom sa chcem dotknúť... No mám to viac ako ešte na 10 minút, pán podpredseda. Ideme do siedmej. Dobre alebo skončíme? (Odpoveď v pléne.) Dobre. Úvodom sa dotknem trošku súladu návrhu s právom Európskej únie a aj s tým, ako to dopadá alebo dopadne a môže dopadnúť v prípade účinnosti tejto novely na energetiku na Slovensku. Vládny návrh, ktorým vy dopĺňate alebo novelizujete zákon o regulácii v sieťových odvetviach, je už v štádiu prerokovania v Národnej rade. Absolvovali sme more rokovaní predtým, k nejakým úpravám prišlo, ale len ku kozmetickým.
A podľa predkladateľa je tento zákon údajne postavený na troch pilieroch.
Komplexná regulácia regulovať všetko, nielen energiu, nielen teplo, nielen vodu, nielen elektriku, nielen plyn, ale regulovať podľa potreby, keď si to ministerstvo zmyslí, všetko. Ja sa ospravedlňujem za výrok, ale tento zákon umožňuje regulovať aj dodávky a kúpu aj cenu toaletného papiera, tak je to tu naformulované, všetko. Keď si niečo rozmyslíte, budete regulovať, čo chcete, podľa zákona. Pod komplexnou reguláciou máte pravdepodobne na mysli, že sa bude regulovať všetko, teda aj výrobná cena elektriny či nákupná cena plynu. No nie je celkom jasné, ako chcete ako navrhovatelia alebo tvorcovia zabrániť, aby výrobcovia, ktorým sa stanoví prinízka cena energie, ju nevyviezli tam, kde zaplatia za túto energiu viac, alebo ako chcete, navrhovatelia, diktovať nákupnú cenu plynu. Neviem, ale chcete to. Zákon vám to umožňuje, no tak zregulujete to, neviem, Rusa, Francúza, Nemca. Navyše v návrhu sa dáva možnosť, čo som už spomenul, pre istotu regulovať aj iné tovary a služby. No čo to toto vnesie na energetický trh? No tak to teda taký guláš, takú mieru právnej neistoty, také čudné pozeranie sa na Slovensko, no tak to k tomu sa nechcem ani vyjadrovať. Ale prvé, čo to prinesie, je to, že sa to bude zneužívať.
Oddelenie regulačnej rady a predseda. A to teoreticky prečo nie, kebyže to je v zákone riadne doriešené a regulačná rada je nezávislá, úrad je nezávislý? Ale závislý je jeden aj druhý, dokonca regulačná rada ešte aj od regulačného úradu a regulačný úrad od vlády a ešte aj regulačná rada znova od vlády, no amen. Všetko je tak previazané, že každý je závislý od všetkého a každú stredu tu môžeme mať aj novú regulačnú radu, aj nového šéfa regulačného úradu, aj novú reguláciu a neviem čo. Úplne v pohode vám tento zákon to umožňuje, lebo regulačná rada bude kontrolovať úrad a rozhodovať o odvolaniach, ale nebude, preto, lebo prehnali ste tú kontrolu kontrolovateľa a hovoríte to v regulačnom úrade. No a aby to už nebolo, že len regulačná rada kontroluje regulačný úrad a regulačný úrad kontroluje regulačnú radu, tak ste sa tam vmontovali aj vy, ministerstvo hospodárstva. Však do trojice je to možno lepšie. No a týmto pádom ste už zničili aj tak pošramotenú nezávislosť či úradu, či regulačnej rady od politikov. Jednoducho na jednej strane som akcionár, na jednom sedení som akcionár, 51-percentný, na druhom sedení som ten, ktorý posudzuje návrh ceny, a na tej istej stoličke sedím ako účastník cenového konania. Je to perfektné.
Vy tvrdíte ako predkladatelia alebo predkladateľ, že tento návrh bol podľa zástupcov, áno, ministerstva hospodárstva prekonzultovaný s Európskou komisiou a pripomienky boli zapracované, neviem síce o žiadnych, ale boli zapracované. To tvrdíte vy. Avšak dokument, ktorý zverejnila Európska komisia 10. januára tohto roku, úplne čerstvý hovorí, a ten hlavný dokument je s názvom Energetická politika pre Európu, že úroveň nezávislosti a kompetencií energetických regulátorov sa musí harmonizovať na základe najvyššieho štandardu v krajinách EÚ. V preklade chce povedať, že nemáme preberať vzory krajín, kde je regulátor závislý od vlády alebo od ministerstva, nemáme preberať tieto prvky, ktoré ešte niektoré v menšine krajiny Európskej únie majú. Ďalej, druhým takým dôležitým dokumentom je záverečná správa k dotazníku o európskom trhu s plynom a elektrinou. Táto správa na strane 7 konštatuje: "Vo viacerých štátoch mali regulované tarify za následok nepriaznivý vplyv na vývoj konkurenčných trhov, keďže boli vždy stanovené príliš nízko v porovnaní s trhovými cenami." Toto viedlo podľa záverečnej správy k znovuzavedeniu regulácie aj tam, kde už regulácia nebola nutná. A tam evidentne sa vraciate aj vy, k prekonaným problémom. V ďalšom dokumente, v správe o implementácii regulačného rámca pre elektrinu a plyn, je doslovne uvedené, že regulačná autorita, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, je v zmysle svojich povinností nezávislá inštitúcia ako od priemyslu, tak aj od vlády. Avšak tento legislatívny návrh váš, ktorý tu prerokúvame, môže vážne ohroziť a vážne ohrozuje nezávislosť regulátora. Ja si pamätám ešte ten návrh zákona, kde dokonca v regulačnej rade boli zástupcovia odberateľov, sú to v preklade zástupcovia veľkoodberateľov. V preklade a po slovensky povedané, tí, ktorí odoberajú elektrickú energiu, mali mať vplyv na to, za akú cenu im elektrickú energiu, plyn a energie budú dodávatelia dodávať. Toto bol pôvodný návrh zákona. Ďalším zverejneným dokumentom je Perspektíva pre vnútorný trh s plynom a elektrinou. Tento dokument uvádza, že medzi hlavné pozorované nedostatky súladu so smernicami o vnútornom trhu patria regulované ceny, čo znemožňuje vstup novým trhovým hráčom. Ďalej sú to prekážky pre konkurenciu a konštatuje sa, že sú dôkazy, že ako operátori prepravnej siete, tak aj regulátor sa vo zvyšnej miere orientujú na krátkodobé národné problémy, než aby aktívne pristupovali k vytváraniu integrovaných trhov. Náš zákon, váš zákon uzatvára slovenskú energetiku do hraníc, do vnútorných hraníc, akoby nič vonkajšie neexistovalo, my si to tu sami uhráme a sami sa budeme tešiť, aké máme nízke ceny. A zistíme, že nám utiekol vlak Európy a že sme niekde dávno, dávno za technickou vybavenosťou. A ako to myslíte vôbec s bezpečnosťou, energetickou bezpečnosťou, tak to už je úplne pofidérne.
Musím kus preskočiť a budem hovoriť ďalej, lebo čas je pokročilý. Zámer ministerstva hospodárstva, vás, pán minister, čaká deregulácia všetkých cien, kým to nenastane, trh je úplne spochybniteľný. Na náš vami regulovaný trh, kde môžete regulovať všetko a kedykoľvek, nikto nepríde, ak by niekomu hrozilo, že úrady mu svojvoľne kedykoľvek bez akejkoľvek právnej istoty pre pocit nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia stanovia cenu podľa toho, ako si momentálne prieskumy verejnej mienky u občanov budú vyžadovať. A stanovíte tzv. úradnú cenu. Nestanoví ju ÚRSO, stanoví ju ministerstvo hospodárstva.
A preto som si dovolil po tomto úvode predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý čiastočne rieši aspoň to odpolitizovanie, odpolitizovanie určovania cien a odpolitizovanie trhu. A je to pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149).
Po prvé. V čl. I bod 11 § 5 ods. 1 písm. j) znie: "j) rozhoduje na základe žiadosti regulovaného subjektu alebo žiadosti regulovaných subjektov o vyňatí regulovaného subjektu alebo skupiny regulovaných subjektov alebo regulovanej činnosti alebo skupiny regulovaných činností z regulácie, ak pominuli dôvody na reguláciu, najmä ak pôsobenie trhových síl postačuje na zachovanie účelu sledovaného reguláciou".
Odôvodnenie. Podľa znenia vládneho návrhu zákona by úrad v takomto prípade konal ex offo. Nami zmenená definícia zabezpečuje konanie úradu dispozitívne na základe žiadosti účastníka konania, a nie z vlastnej iniciatívy, čím sa minimalizuje možnosť diskriminácie toho-ktorého regulovaného subjektu.
Po druhé. V čl. I bode 13 § 9 sa navrhuje vypustiť odsek 15. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovaný odsek 15 o vládnom návrhu zákona je zmätočný a zbytočný. Ak má slúžiť na odvolanie súčasných členov regulačnej rady za prípadné nezákonné konanie regulačného úradu pred účinnosťou navrhovaného zákona, tak toto rieši vládna novela v § 19a ods. 1, regulačná rada končí dňom účinnosti navrhovaného zákona. Ak sa má toto navrhované ustanovenie aplikovať aj na novú regulačnú radu, tak je zmätočné, lebo nová regulačná rada nemá žiadny dosah na činnosť regulačného úradu, a teda nemôže zodpovedať za jeho činnosť.
Po tretie. V čl. I bod 16 sa vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhované znenie možno chápať ako politický tlak na úrad, ktorého predseda je závislý od vlády. Ministerstvo hospodárstva podľa uvedeného ustanovenia je subjektom, ktorý sa podľa § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadruje k návrhu ceny, a súčasne je na druhej strane aj účastníkom cenového konania a zároveň ešte aj vykonáva akcionárske práva v regulovaných subjektoch, teda je účastníkom trhu. Preto nemôže mať dosah aj na regulátora... (Vystúpenie rečníka prerušené predsedajúcim.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Môžem? Uplynula 19.00 hodina. Máte pocit, že to dokončiť stihnete za minútu, za dve? (Odpoveď z pléna.) Tak v takom prípade by som potom prerušil vystúpenie. Poďakujem vám dneska za vystúpenie. Zajtra budete mať priestor dokončiť svoje vystúpenie.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí vydržali.
Prerušujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady a pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)