Šiesty deň rokovania

7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. februára 2007 o 9.07 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, Zoltán Horváth, Juraj Horváth, Mikuláš Dzurinda, Zdenka Kramplová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci Pál Csáky, Ferdinand Devínsky a Maroš Kondrót.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 149.

Poprosím, teda pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto, ako sa aj stalo, rovnako pána spravodajcu.

Chcem pripomenúť, že včera neukončil svoje vystúpenie pán poslanec Janiš, takže mu odovzdávam slovo, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie. Zároveň pripomínam, že sa pripraví pán poslanec Lipšic.

Nech sa páči, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som včera skončil bodom 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, tak budem pokračovať, aspoň tak to mám poznačené.

Budem pokračovať bodom 4 môjho pozmeňujúceho návrhu. Po štvrté. V čl. I 20. bod sa vypúšťa, nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Ponechať v platnosti teraz platné znenie o regulácii, nakoľko navrhované znenie sa predmetné ustanovenie javí ako diskriminačné.

Piaty bod. V čl. I v 30. bode v § 14 ods. 2 sa vypúšťa slovo "ministerstvo". Odôvodnenie: Na základe vládneho návrhu zákona sa účastníkom cenového konania okrem navrhovateľa má stať aj ministerstvo hospodárstva. Uvedené ustanovenie je neprimerané a cenové konanie stráca nestrannosť. Navyše postup je zmätočný, nakoľko ministerstvo hospodárstva podľa uvedeného ustanovenia je účastníkom cenového konania, na druhej strane aj subjektom, ktorý podľa § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadruje sa k návrhu ceny a zároveň vykonáva aj akcionárske práva v regulovaných subjektoch, teda je účastníkom trhu, a preto nemôže mať dosah na regulátora. Táto navrhovaná úprava je v rozpore so základnými princípmi fungovania orgánov štátnej správy, implikujúc rozpor s princípmi právneho štátu. Taktiež z pohľadu teórie procesného práva navrhovaná úprava neobstojí. Navrhovaná úprava takisto neobstojí v ústavnoprávnom kontexte.

Šiesty bod. V čl. I 33. bod v § 19a vypustiť ods. 1 až 6. Odôvodnenie: Z hľadiska zachovania právnej kontinuity nie je dôvodné vymenovať úplne novú regulačnú radu. Navyše ustanovenia o dvojročnej periodicite výmeny tretiny členov regulačnej rady by nemalo praktické využitie. Skončenie funkčného obdobia doterajších členov regulačnej rady nie je opodstatnené a prináša len právnu nestabilitu a vyvoláva otázky ústavnosti takéhoto návrhu. Navyše ani v dôvodovej správe navrhovateľ neuviedol žiadne odborné dôvody, z ktorých by malo členstvo v regulačnej rade skončiť od účinnosti zákona.

Ďalej podľa vládneho návrhu regulačná rada je povinná predložiť ministerstvu hospodárstva prvý návrh regulačnej politiky po nadobudnutí účinnosti novely zákona do 31. marca 2007, pričom regulačná politika bola už schválená v roku 2006 na nastávajúce regulačné obdobie.

Takéto ustanovenie by znamenalo nepriame doplnenie § 12 ods. 2 a 3 zákona, kde je ustanovený jednotný postup na tvorbu a schvaľovanie regulačnej politiky. Je možné povedať, že v tejto súvislosti ide o svojvoľné zasahovanie do už schválenej regulačnej politiky a by znamenalo porušenie právnej istoty ako jedného z atribútov právneho štátu.

Po siedme. V čl. I bod 33 v § 19a ods. 7 znie: "Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov." Odôvodnenie: Vo vládnej novele je navrhované znenie, aby sa konania začaté pred účinnosťou tohto zákona dokončili podľa tohto zákona. Toto je z procesnoprávneho hľadiska neštandardné riešenie popierajúce princípy právnej istoty a kontinuity.

A ôsmy bod. V čl. III 14. bod sa vypúšťa, nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: V súčasnosti neexistuje dôvod pre zvýšenie súčasnej pokuty 50 mil. Sk. Spojenie tak vysokej pokuty, ktorá predstavuje absolútny precedens, pokiaľ ide o výšku pokuty stanovenú štátnymi orgánmi s takým všeobecným porušením povinnosti neakceptovateľné a prináša riziko zneužitia. Výška úrokov z omeškania 400-tis. za každý deň omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami obchodného styku. Toľko moje pozmeňujúce návrhy.

Chcem upriamiť pozornosť na spoločného spravodajcu. Čo sa týka spoločnej správy body 9, 10, 14, 18, 23, 24 a 27 vynímam na osobitné hlasovanie a o každom bode hlasovať osobitne. 9, 10, 14, 18, 23, 24 a 27.

Toľko môj pozmeňujúci návrh a teraz sa vrátim a budem pokračovať, čím som včera začal, o návrhu tejto novely a úvodom by som veľmi rád a tak pokojne a otvorene chcel povedať a pomenovať filozofiu vládnutia tejto koalície, kde máte jeden jediný cieľ a ja ho vidím, ako získať si absolútnu moc.

Spomeniem len niektoré kroky. Napríklad snaha ovládnuť verejnoprávne médiá. Úloha splnená. 5 nových členov Rady STV z radov koalície. Bolo málo, zmena zákona o voľbe riaditeľa, nový riaditeľ televízie a môže nastať politické obsadzovanie postov vo verejnoprávnej STV. A úplne verejne to aj v koaličných médiách ani nepopierajú, vyhlasujú o politickom zasahovaní alebo politickom ovládaní médií.

Ďalší taký príklad získania absolútnej moci je ovládnuť Ústavný súd. Aj táto úloha je splnená. Voľba sudcov Ústavného súdu na 12 rokov, zvolení sú až na 1, 2 z 18 nominanti vládnej koalície a akí nominanti vládnej koalície. Ja sa k Ústavnému súdu vrátim, aký je Ústavný súd dôležitý a ako môže Ústavný súd svojimi rozhodnutiami hlboko, hlboko siahnuť do vrecka ľuďom.

Ovládli ste Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nezávislý, dnes závislý od ministra. Keďže neboli v zákone dôvody, zmenili ste dôvod klauzulka, možno odvolať aj z iných dôvodov, podriadili ste ho ministrovi a vláde. Nestranný úrad komu prekážal? Pacienti sa mali kde obracať, úrad neututlával kauzy, neututlával prešľapy a pre pacientov to značí to dávnominulé - choď sa sťažovať na lampáreň.

Ale ďalší dopad to má aj v zdravotníctve preto, lebo som zvedavý, aké zmluvy a za akých podmienok budú uzatvárané medzi štátnymi poisťovňami a neštátnymi poskytovateľmi. Ak je úrad podriadený ministrovi, ktorého zdravotné poisťovne a ktorého zdravotnícke zariadenia sú v monopolnom postavení. Ako bude minister kontrolovať sám seba a prijímať sankcie sám na seba, to som veľmi zvedavý.

A úplne v pohode stojí otázka, že nebudú to práve poisťovne pána ministra a nemocnice pána ministra, ktoré budú mať úplné iné zmluvy, nazvime ich lepšie, ako iní poskytovatelia nie štátni?

Vy ste si demokraciu vytvorili alebo si ju vytvárate podľa vlastných pravidiel, vysvetľujete si to ako absolútnu moc väčšiny a postupne a sofistikovane sa dostávate do štádia prenikania politickej moci do všetkých inštitúcií. Možno si to mnohí poslanci vládnej koalície ani neuvedomujú, novinári ako by vyčkávali, nepíšu, však sa nás to netýka, a ja k tomu dodávam, že zatiaľ, len zatiaľ.

Potvrdilo to aj prerokovávanie zákona o druhom pilieri dôchodkovej reformy, teda ochranu úspor cca 1,5 mil. občanov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, len...

S. Janiš, poslanec: No a dnes tu máme zákon...

M. Číž, podpredseda NR SR: Máme zákon o regulácii v sieťových odvetviach...

S. Janiš, poslanec: ... na programe rokovanie o zákone na..., novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Preto som tento úvod spomenul, že ono to má svoj sled, má to svoj sofistikovaný postup pekne jeden za druhým.

Po prvé, chcem sa zamerať..., o stupni zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Pán minister v dôvodovej správe pre istotu ani ten stupeň zlučiteľnosti s právom EÚ neuviedol, asi vedel, prečo ho neuviedol. Podľa stanoviska úseku legislatívy Kancelárie Národnej rady novela nie je úplne zosúladená. To úplne stačí, viac to už netreba ani rozvíjať, ale ja pre ilustráciu z 8-stránkového materiálu posúdenia tohto zákona legislatívou Národnej rady pár citácií:

"Predkladateľ neuvádza stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie, predkladateľ sa rovnako opomenul vyjadriť ku skutočnosti, že Európska komisia zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanoviská vo veci porušenia implementácie niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a vnútorný trh so zemným plynom s tým, aby Slovenská republika prijala požadované opatrenia do 15. februára 2007."

My máme otvorený zákon regulácie v sieťových odvetviach, potom sa pýtam, prečo v zákone nie je riešené to, čo riešiť musíme a prečo riešime v zákone to, čo riešiť nemusíme a čo je na škodu.

Pôjdem ďalej a znova budem citovať z legislatívy Národnej rady: "V rozpore s uvedenou právnou úpravou sa navrhuje taká právna úprava regulačného úradu a regulačnej rady, ktorých postavenie ako nezávislých orgánov štátu je problematické."

Alebo ďalej: "Z hľadiska právnej úpravy regulácie úradom je ďalej neprípustné, aby regulačný úrad rozhodoval aj o regulácii iného tovaru alebo služieb, najmä ak tovar nie je v právnom poriadku s výnimkou colného zákona pre jeho účely definovaný."

To sú iba 3 citáty z 8-stránkového elaborátu, kde tá časť, ktorú legislatíva Národnej rady dáva, že doplňte, vymeňte, odporúčame, vôbec nie je preto, lebo ten zákon je nenapraviteľný, ten zákon je zrelý ho vrátiť iba späť.

A keď hovoríme o zlučiteľnosti s právom EÚ, tak ak bol tento návrh zákona prekonzultovaný s Európskou komisiou a pripomienky boli zapracované, bolo by dobré tieto pripomienky vidieť, aké Európska komisia dala, ale keďže ich nikto nevidel, no tak v pohode sú zapracované. O tom som vravel včera, že to protirečí s dokumentom, ktorý Európska komisia zverejnila 10. januára 2007.

Po druhé, potrebujem povedať alebo pripomenúť, ako na novelu reagovali odborné kruhy zamietavo s odkazom, že návrh by bolo najlepšie vrátiť späť, je neopraviteľný. Dvakrát sme sa stretli v silnom zložení v energetickej komisii a taký stručný alebo výstižný záver som pred chvíľkou pomenoval. Preto ani veľké pozmeňujúce návrhy nemajú veľký zmysel.

Navrhovaná novela nie je o ničom inom ako o odchode od systému, od pravidiel v energetike, ako do nich práve naopak kontaminovať politickú moc. Ministerstvo v rámci pripomienkovania síce pristúpilo na niektoré zmeny, v priebehu rokovania napríklad vypustilo neštandardné a silným lobizmom zavádzajúce nominovanie členov regulačnej rady zo zástupcov odberateľov energií. V skutočnosti pustenie odberateľov do cenotvorby, ale sofistikovane si to ošetrilo v § 9, kde štatutári týchto organizácií môžu byť nominovaní do regulačnej rady, kde navrhovatelia vstupujú do ústavného zákona o konflikte záujmov. A občania, o tých sa v médiách len vraví, aké to bude mať na nich perfektný dosah. A ja sa dotknem práve tej veci, tých hlavných cieľov zákona.

Podľa mňa hlavný cieľ zákona je odvolať stoj čo stoj regulačnú radu dňom účinnosti zákona a ten druhý cieľ je mať politický vplyv na výšku ceny a zriadiť si na ministerstve svoj vlastný politický regulačný úrad. Súčasný úrad dostať tým pod politický tlak ministerstva, a to spôsobom odvolávania predsedu úradu spôsobom odvolávania členov regulačnej rady, vyjadrovaním sa ministerstva k cene a dokonca účasťou ministerstva pri cenovom konaní. A vôbec ministerstvu, teda štátu nevadí, že je súčasne aj akcionárom v regulovaných subjektoch, a to nevytýkam len ako opozičný politik, ale aj legislatíva Národnej rady vo svojom stanovisku to spomína ako konflikt.

Ak chce niekto v škole použiť príklad, čo je to konflikt záujmov, tak toto je doslovný príklad z praxe. Škoda, že tento príklad dáva ministerstvo, lebo ministerstvo by malo byť to, ktoré proti konfliktu záujmov bude bojovať, a nie ho podporovať a dokonca ho ešte aj sofistikovane navrhovať v zákone.

Je pravda, že ošetrujete trošku konflikt záujmov regulačnej rady, ale ja som spomínal, ako to je v tom § 9, ale to, že konflikt záujmov vťahujete do zákona je pravda, a to už nie je v poriadku.

Ministerstvo, teda štát je účastníkom trhu, lebo vykonávate akcionárske práva, beriete dividendy, beriete podiel na zisku, ale súčasne je aj regulátorom ceny pre regulovaný subjekt, v ktorom sedí ako akcionár. Krásny konflikt, učebnicová schizofrénia postavenia ministerstva hospodárstva.

To, že v správnom konaní, a cenové konanie je správne konanie, platí zásada rovnosti účastníkov konania, ministerstvu navrhovateľovi nič nehovorí. Záujem navrhovateľa regulovať všetko a všetkých a čakať, kým na Slovensku nastane nejakým zázrakom trh je absolútne nepochopenie veci, absolútne nepochopenie veci.

Týmto zákonom robíte pravý opak, robíte všetko preto, aby sa Slovensko a jeho energetika uzatvárala do seba, aby sa robili hranice, aby sa komplikovali a zneisťovali investície do energetiky. A potom je úplne namieste otázka. Myslíte to vážne s energetickou bezpečnosťou Slovenska?

Nie je jasné, ako chcete zabrániť, ja som to včera spomenul, aby výrobcovia, ktorým sa stanoví prinízka cena, aby nevyviezli energiu von. Alebo ako chcete diktovať dovoznú cenu plynu, cenu ropy? Máte ju možnosť regulovať, ale ako to chcete robiť, to sa tu už nepíše.

A čo je úplne fascinujúce v tomto zákone a vôbec v komunikačnej stratégii ministerstva, to je neustále pripomínanie, že novela je pre občanov.

Tak sa bližšie pozrime, či je to ozaj tak. Ako to vyzeralo v minulosti a kam to smeruje aj touto novelou sme všetci zažili a chvalabohu to máme za sebou. A to bolo prvé regulačné obdobie, kedy sa muselo do energetiky investovať, aby sme čiastočne odstránili technický hendikep a dodávky boli bezpečné. Občanom sa v minulosti nehovorila pravda, štát dotoval ceny tepla, elektriny, plynu z daňových peňazí a všetci sme sa tvárili, že je to úplne o. k.

Chudobní síce doplácali aj na vykurovanie bazénov bohatých, všetci sme doplácali napríklad aj na plyn aj napriek tomu, že sme ho nemali zavedený a všetko bolo akože v poriadku. A dnes navrhujeme týmto zákonom podobnú cestu do prekonanej minulosti a tvárime sa, ako pomáhame občanom. A niektorí túto nepravdu prijímajú, však nech štát dotuje, lebo podľa nich to nemá na nich žiadny dopad, ale toto ich uvažovanie, že sa ich to netýka, keď štát dotuje ceny, platí len dovtedy, kým nepríde na tému zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, sociálne dávky atď., kým sa nenadáva, že na potrebné aktivity štátu v týchto sférach nie je dostatok peňazí.

Toto uvažovanie, "však sa ma to netýka", platí dovtedy, kým sa nepríde na tému výšky daní, výšky odvodov, ktoré chceme, aby sa znižovali, a nie zvyšovali. Teda jednou rukou bombasticky občanom akože dávam dotovaním cien, ale druhou rukou im v skrytosti beriem. Beriem im zo zdravotníctva, zo školstva, beriem im z dôchodkov, z diaľnic, ciest.

V dôvodovej správe váš minister financií to odhadol na 5 mld. ročne, a to si dovolím povedať, že tento odhad je dosť opatrný, konzervatívny, že dopad na štátny rozpočet bude viac ako 5 mld. ročne. A toto je koaličné číslo vášho ministra, číslo, a nie naše opozičné. Tých 5 mld. korún je dosť. Koľko je to nových ciest v mestách, v obciach, čo by zdravotníci dali, kebyže dostanú 5 mld. do rezortu.

Ak by v minulosti neboli občania klamaní dotovanými cenami, ináč by sa rozhodovali pri svojich investíciách do zabezpečenia si vykurovania do prípojok a do kotlov. Ak bol boom v minulosti na elektrické vykurovanie, tak bol preto, lebo elektrina bola umelo lacnejšia. Keď ľudia zainvestovali zo svojich peňazí do kotlov, do prípojok, do stavebných úprav, tak zdražela a dnes je elektrické vykurovanie jedno z najdrahších, ak nie najdrahšie, a príprava teplej úžitkovej vody detto. Myslíte si, že občanom sa pomohlo, keď sa im v minulosti nehovorila pravda? Takto to bolo aj s plynom, ťahali sme ho aj do hôr, lebo bol tzv. lacnejší. Takýto postup považujete za dobré riešenie pre občanov? Ja nie.

A ešte jednu tému spomeniem a je tiež akože pre občanov vo vašom zákone. A to je návrh výšky pokuty trom distribučným spoločnostiam vo výške 600 mil. korún oproti súčasnej 50-miliónovej pokute.

Nie je to, pán minister, táto pokuta práve preto, že nepríde k unbundlingu, t. j. rozdeleniu a založeniu distribučnej spoločnosti, ktorá bude za regulovaný poplatok prepravovať elektrickú energiu od všetkých dodávateľov na trhu? To jest oddelenie komodity od elektriky, od jej prepravy? K zákonnej povinnosti k ambandlingu nepríde preto, že to brzdíte vy ako akcionár na valných zhromaždeniach. A pokutu v tomto zákone využívate ako donucovací prostriedok a zvyšujete ju z 50 mil. na 600 mil. plus 400 mil. penále za každý deň omeškania. Pekne to znie, pekne sa to marketingovo predáva, ako potrestáme tých privátnych spoluvlastníkov, na východe Nemcov, v strede Francúzov, na západe opäť Nemcov, však my im ukážeme. Pekne to znie. Lenže občanom treba povedať aj b. A to, že 50 % tej pokuty - 300 mil. zaplatí štát zo svojho, teda sám sebe, lebo je 51-percentný akcionár a o tých druhých 300 mil. plus úroky môže prísť, keď ho 49-percentný akcionár zažaluje pre zneužitie práv akcionára, lebo vinou akcionára štátu nebude unbundling. Pekný stret záujmov, pekný konflikt záujmov. Zabránim unbundlingu a potom ten istý štát za nezavedenie unbundlingu uloží pokutu. A takto to môže fungovať pri všetkých distribučkách. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ale občanov tu nikde nevidím. A ak bude pravda to, že nám hrozí pokuta z Európskej únie, tých 600 mil. korún, no tak potom my posunieme 600 mil. korún daňových peňazí Únii. Ako logiku v tom úplne nevidím.

A ešte jeden príklad pomoci občanom v súvislosti s týmto zákonom. Na základe veľmi dlhého rokovania o tomto zákone a mnohých diskusií prichádzam na odpoveď, prečo tento zákon, prečo teraz a prečo taký, aký je?

Pán minister na energetickej komisii v súvislosti s odvolaním členov regulačnej rady dňom účinnosti zákona spomenul aj rozhodnutie Ústavného súdu voči úradu. Tak som sa troška bližšie pozrel, o aký prípad ide. V hospodárskom výbore (ruch v sále) to pán minister zopakoval a doplnil, že ide o miliardy korún a aj o mimosúdne vyrovnanie, rozumej dohodu s druhou stranou, teda dohodu štátu s podnikateľskými subjektmi na odškodnom. Len na okraj, aby sme vedeli, o čom sa bavíme, bavíme sa o miliardách.

Čo bolo predmetom rozhodnutia Ústavného súdu? Predmetom rozhodnutia Ústavného súdu bolo to, že prijal sťažnosť podnikateľských subjektov, že úrad im porušil základné práva a slobody ustanovené v ústave, a to tým, že úrad nevydal pred cenovým rozhodnutím všeobecne záväzný predpis upravujúci podmienky a postup pri regulácii. Týmto mal úrad porušiť základné ľudské práva sťažovateľov - právnických osôb, ja si ich dovolím vymenovať: Železiarne Podbrezová, Slovenská paroplynová spoločnosť Ružomberok, Duslo Šaľa, Slovenské magnezitové závody Jelšava, Slovmak Lubeník, Novácke chemické závody.

Či zákon splnomocňoval úrad, aby takýto všeobecne záväzný predpis mohol vydať, to sa neskúma, to je úplne bokom. Ja si myslím, že nemohol preto, lebo definitívne sme túto problematiku vyriešili až v novele zákona v roku 2004, takže ÚRSO konal v tom čase podľa vtedy platného zákona. No ale čo je podstatné, čo je podstatné na tomto rozhodnutí Ústavného súdu, že na základe tohto rozhodnutia podali sťažovatelia, tieto právnické osoby žalobu o náhradu škody, ktorá im vznikla zvýšením cien. Zdá sa vám to absurdné? Podali žalobu na štát, že zvýšením cien im bola spôsobená škoda a žiadajú náhradu. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu ja považujem za úplne absurdné.

Namieste stojí otázka, že chráni ústava podnikateľa pred konkurenciou? Nechráni. Zaručuje ústava podnikateľovi, že bude mať úspech v podnikaní? Nezaručuje. A preto argumenty sťažovateľov nasvedčujú, že im ide viac o dosiahnutie ekonomických výhod ako o transparentnosť normotvorby. A za rovnako absurdné považujem aj definovanie ujmy škody, ktorá týmto súkromným spoločnostiam vznikla. Použijem alebo pomôžem si s dôvodnením sťažovateľov, že zisk je priamo závislý od ceny energií, keďže ceny energií úrad nastavil vysoko, ani nemôžu dosahovať zisk. A túto ujmu im má nahradiť štát. Absurdné a neskutočné.

Ak som na začiatku povedal, že ste si navolili politicky len vlastných nových ústavných sudcov a dáme to do súvislosti napríklad s rozhodnutím tohto senátu Ústavného súdu, ktorý o tomto rozhodoval, tak ak sme my pri voľbe ústavných sudcov apelovali na profesionalitu, odbornosť a morálnosť, tak sme vedeli prečo. A to preto, aby občania na základe aj takýchto rozhodnutí Ústavného súdu sa nemuseli skladať právnickým osobám zo svojich daňových peňazí na ich zisk. Som veľmi zvedavý a veľmi ma zaujíma, ako sa budú sťažovatelia na všeobecnom súde brániť a vyčísľovať túto ujmu, keďže ich firmy nešli do likvidácie a dosahovali zisk. Som veľmi zvedavý.

Poznámka na mimosúdnu dohodu so sťažovateľmi v súvislosti s touto novelou dostáva v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu a s tou žalobou úplne iný rozmer a úplne inú podobu. Prečo sa mimosúdne dojednávať o miliardách korún? Na základe akých dokumentov chce vláda Roberta Fica sa mimosúdne dohodnúť so súkromnými spoločnosťami? Tým, že sa vláda bude tváriť a tvrdiť, že ak sa nedohodne mimosúdne, môže prehrať viac? Ak môže vláda prehrať, tak prečo sa sťažovatelia chcú mimosúdne dohodnúť na oveľa menšej sume, akú si vyčíslili? Tých spomínaných 2,7 mld. korún v liste predsedovi vlády Robertovi Ficovi od právneho zástupcu sťažovateľov doktora Fogaša je už po zľave od sťažujúcich sa. Už dali zľavu, už nechcú 17 miliárd, už chcú iba 2,7. Ja byť na ich mieste, ja byť na mieste sťažovateľov, tak sa súdim a vysúdim viac. Ale toto by som urobil len vtedy, ak by som mal šancu vyhrať a mimosúdne by som sa chcel dohodnúť vtedy, ak nemám šancu vyhrať. A oni zjavne nemajú šancu vyhrať, keď sa tlačia do mimosúdneho vyrovnania.

Som presvedčený, že ten, kto sa chce brániť na súde, to je práve súčasná regulačná rada. A ten, kto sa chce dohodnúť, je súčasná vláda. A nie náhodou § 19a vo vašej novele, pán minister, že dňom účinnosti tohto zákona sa končí funkčné obdobie súčasnej regulačnej rady, nie je náhodou o tomto? O tomto si myslím, že je práve návrh tejto novely a § 19a a myslím si, že jedným z cieľov tohto zákona je dostať týchto ľudí preč, odstaviť ich, a keď nemáte zákonné dôvody, tak to jednoducho zmeníte, ako ste napríklad zmenili zákon o Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A preto otázka, čo získa občan tým, že privátnym spoločnostiam vyplatíte zo štátneho rozpočtu 2,7 mld. korún je úplne namieste.

A ak uvažujete na odškodnení časti právnických osôb, tak očakávam, že vláda odškodní aj každého jedného občana, lebo aj on utrpel ujmu tým, že sa zdvihli ceny energií. Je to predsa voči občanom neférové, ak odškodníte súkromné právnické osoby alebo 6 právnických osôb a občanov nie.

Čo povedať na záver? Dámy a páni z koalície, skúste sa nad týmto zákonom zamyslieť. Zamyslieť sa nad jeho podstatou, zamyslieť sa nad tým, prečo sa vláda s ním tak ponáhľa, dokonca sme ho mali prerokovať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Prečo sa tlačí na prijatie zákona, ktorý je v rozpore s vnútornou legislatívou, dokonca s ústavným zákonom, ktorý je v rozpore s legislatívou Európskej únie a ktorý uzatvára slovenskú energetiku do hraníc, spochybňuje investície do nej a jednoducho ohrozuje bezpečnosť, energetickú bezpečnosť na Slovensku.

Pán podpredseda, dámy a páni, to je všetko, čo som chcel vo svojom príhovore povedať. Ďakujem vám. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja sa dotknem najskôr dvoch právnych problémov, ktoré odrážajú absolútne katastrofálnu úroveň vládnej legislatívy, a to, že do návrhu sú predkladané úplne zjavne protiústavné návrhy zákonov bez mihnutia oka. A dokonca včera sme si vypočuli v parlamente, že sa biele vydáva za čierne a čierne za biele. Hovorím o konflikte záujmov.

Je zjavné, že návrh, ako bol doručený do parlamentu, je v rozpore s ústavným zákonom o konflikte záujmov. Budem citovať, aby to bolo úplne zjavné, lebo pravda, pokiaľ sa hľadá, dá sa nájsť.

Ústavný zákon nám hovorí a vzťahuje sa aj na členov regulačnej rady, to je čl. 2 ods. 1 písm. y) ústavného zákona. V čl. 5 ods. 2 hovorí: "Verejný funkcionár," teda aj člen regulačnej rady, "nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti." Akejkoľvek, akejkoľvek.

Čo nám hovorí návrh zákona predložený našou vládou? Návrh zákona nám hovorí v § 9 ods. 5, ale aj ods. 7, že konflikt záujmov sa týka len pôsobenia v regulovaných subjektoch, teda v iných nie. Tento návrh je zjavne protiústavný. To si uvedomil asi aj navrhovateľ, a preto v spoločnej správe sa už vypúšťa v § 9 ods. 7 slovo "regulovaných", v § 9 ods. 7. A v § 9 ods. 5? Tam to zostane, pán minister? Prečítam vám, ako znie a žiaden návrh na jeho zmenu nebol predložený.

"Prezident Slovenskej republiky nevymenuje za člena regulačnej rady kandidáta, ktorého blízka osoba je zamestnancom úradu, zamestnancom regulovaných subjektov, má majetkovú účasť na podnikaní len regulovaných subjektov, podniká v regulovaných činnostiach," ale nič viac. Tento návrh je stále protiústavný. No, môžem dočítať: "Alebo prostredníctvom združenia osôb, alebo je členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných podnikateľských subjektov." Regulované zostáva aj po spoločnej správe.

Ak tento návrh schválime, schválime protiústavný návrh zákona. Blahoželám. Sú tu, samozrejme že aj ďalšie právne vymoženosti. Regulačná rada sa definuje ako nezávislý, kolektívny štátny orgán. Nezávislý až tak, že podľa § 9 ods. 14 prezident odvolá člena regulačnej rady, ak koná v rozpore s regulačnou politikou, ktorú schvaľuje regulačná rada, čiže ak bude zle hlasovať. Dať do názvu orgánu, že je nezávislý, ale jeho nezávislosť oklieštiť, čo je cieľom tohto zákona, je farizejské, nie je to pravdivé. Zároveň je regulačná rada kolektívny štátny orgán, ale o odvolaniach proti rozhodnutiu úradu podľa § 8 ods. 3 rozhoduje predseda, nie regulačná rada, ale predseda. Predseda je kolektívny orgán? Alebo vychádzame z toho, že keďže predsedu vlastne bude nominovať vláda, ktorá je jeden šťastný kolektív, tak je to kolektívny orgán?

Považujem tieto ustanovenia z hľadiska právneho za neakceptovateľné a súhlasím s pánom kolegom Gálom, že by mal byť vrátený návrh zákona na dopracovanie. Tento návrh zákona je podľa mojej mienky okrem iného dôsledkom lobistického konania konkrétnych obchodných spoločností.

Už tu pán kolega Brocka aj pán kolega Janiš spomínali rozhodnutie Ústavného súdu. Rozhodnutie, kde navrhovateľky, navrhovateľky, nie preto, že to boli dámy, ale preto, že to boli veľké obchodné spoločnosti zastupoval predstaviteľ bývalej SDĽ, v senáte bol tiež predstaviteľ bývalej SDĽ a rozhodnutie, ktoré považujem za veľmi povážlivé ide v prospech práve tých subjektov, v ktorých prospech ide návrh novely tohto zákona.

Napočúvali sme sa na viacerých fórach o nenásytných gágoroch dôchodkovských správcovských spoločností, zdravotných poisťovní tiež. A Klub 500, to je kto? To sú sociálne slabšie vrstvy? V prospech ktorých je tento návrh novely zákona určený? Priznajte farbu.

Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, ešte na záver spomenúť, keďže som spomínal legislatívne problémy tohto návrhu, jeden návrh. Návrh, ktorý nám bol takto za ranných hodín predložený, ktorým vládna koalícia ide v zrýchlenom konaní novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ja viem, vyjadrujem sa k legislatíve. Považujem to za škandál, za absolútny škandál, táto vláda dnes chce obmedziť prístup na informácie. Na poslednú chvíľu podanou novelou k zákonu nijako nesúvisiacemu, k zákonu o reklame. Táto vláda sa bojí, bojí sa, keď ide zakotviť neverejné rokovania vlády. Bojí sa poskytovať informácie občanom. Táto vláda je zbabelá a bojí sa pravdy.

Pani poslankyňa Angyalová, chcem vás vyzvať (potlesk), chcem vás vyzvať a vyzvem vás ešte raz, vyzvem vás ešte raz, aby ste zvážili podanie tohto návrhu. Považujem to za okliešťovanie kompetencií parlamentu predkladať v druhom čítaní nijako nesúvisiace doplňujúce návrhy k takému závažnému zákonu, ako je zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Vy sa bojíte aj diskusie. Je to tak. A preto vás vyzývam, aby ste zvážili podanie tohto doplňujúceho návrhu v takomto konaní a týmto spôsobom. Je to nehodné parlamentu a je to nehodné krajiny, ktorá sa nazýva demokratický a právny štát.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Gábor Gál, pán poslanec Petrák Ľubomír. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi kolegovi Lipšicovi, že zopakoval ešte raz tie normy, ktoré sú navrhnuté v tomto zákone, v tomto návrhu zákona, ktoré sú zjavne v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Síce včera sme boli poučení mimoriadnym profesorom práva pánom poslancom Podmanickým, že aj keď je to tak napísané, všetko zostane tak, ako je.

No vytiahnime tie hlavy z toho piesku a začnime sa vážne zaoberať neústavnosťou tohto návrhu. Vidím, že tie veci, ktoré spomenul aj pán poslanec Lipšic sa spoločnou správou alebo niektorými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré má potom asi predložiť pán poslanec Pelegrini, naprávajú určité nedostatky tohto zákona, ale zďaleka nie všetky. To sa ani nedá. Preto by bolo najvhodnejšie, aby sme tento návrh zákona vrátili navrhovateľovi na prepracovanie. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Petrák Ľubomír. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, zaznelo tu opakovane, tak ako sme si už zvykli od opozície, rad výhrad, obvinení, osočovaní. Vraj obhajujeme lobistické skupiny pri návrhu zákona. Vraj siahame na nezávislosť úradu, vraj ideme bojovať proti záujmom občanov. Ja chcem postaviť v tomto kontexte iba jednu jedinú otázku. Od čoho bol doteraz nezávislý regulačný orgán, keď až po celospoločenskom tlaku, alebo nazvime to inak, po cielenom tlaku vlády prvýkrát v histórii sa začali zreálňovať ceny regulovaných komodít, pokiaľ ide o vodu, pokiaľ ide plyn, pokiaľ ide o elektrickú energiu. Myslíte si, že tieto kroky a vytváranie tlaku, dám to do veľkých úvodzoviek, na nezávislý orgán je proti záujmom občanov? Veď ten orgán sa správal nezávisle od všetkého, možno len bol závislý od svojich vlastných záujmov. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S odpoveďou na faktické otázky pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Petrák. No, zatiaľ sa vám darilo presviedčať občanov, že znižovanie plynu, cien plynu a ropy je dôsledkom politiky tejto vlády. (Smiech zo sály.) Len dnes som sa dočítal a nestihol som včera natankovať, že sa má zvyšovať cena ropy a nafty. Táto vláda ide zvyšovať cenu ropy a plynu? A asi áno, lebo ste presvedčili občanov, že to je vec vlády, aké sú ceny ropy a nafty. Je to dvojsečné, pán poslanec, lebo keď sa znižuje, je to fajn, ale keď sa zvyšuje, už je problém.

Takže znižovanie týchto komodít bolo dôsledkom najmä trhových cien na svetových trhoch. A nie vašej novely zákona, ale zjavne to fungovalo aj bez novely zákona, takže potom prečo ju predkladáte? Proste vy si protirečíte úplne v základných logických súvislostiach.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladaný návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach rieši predovšetkým tri základné okruhy problémov. Chcel by som sa k dvom vyjadriť a podám jeden pozmeňujúci návrh.

Vo svojom diskusnom príspevku sa budem venovať teda dvom témam, a tak pokračovať v diskusii, ktorú sme začali vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Jedným z problémov, ktorý uvedený návrh zákona prináša, je rozširovanie predmetu regulácie, teda znovuzavedenie regulácie na slovenskom energetickom trhu.

Trendy Európskej komisie pri budovaní rozvinutého trhu Európskej únie sú presne opačné a spočívajú v liberalizácii energetického sektora v európskom kontexte, čo je vyjadrené v smernici č. 2003/54C, ktorá zaviedla liberalizáciu trhu s elektrinou pre všetky členské štáty, a to od 1. júla 2004 pre všetkých odberateľov s výnimkou domácností a od 1. júla 2007 vrátane domácností. Preto je namieste otázka, prečo ministerstvo navrhovanou zmenou vracia energetický trh späť do minulosti. Len klesajúca miera regulácie umožní fungovanie trhových síl. Preto by mala existovať skôr podpora zvyšovaniu konkurencie namiesto zavádzania opätovnej regulácie trhu.

Navrhované opatrenie je pre členskú krajinu krátkozraké a dlhodobo neudržateľné. Je zarážajúce, prečo ministerstvo navrhuje znovuzavedenie regulácie, keď je zrejmé, že deregulácia je z dlhodobého hľadiska perspektívou, ktorej sa ani Slovensko aj tak nevyhne. Táto regulácia slovenskú energetiku oslabí a s veľkou pravdepodobnosťou ohrozí jej schopnosť konkurovať na vnútornom trhu Európskej únie.

Vyústením celého návrhu je potom navrhovaný bod 22, ktorý v § 12 ods. 12 umožňuje úradu regulovať aj iný tovar alebo službu, ak vznikne mimoriadna trhová situácia.

Pán minister, o aký tovar alebo o akú službu ide, o ktorých regulácii by mal úrad svojvoľne rozhodovať? Čo to je mimoriadna trhová situácia? Kto o nej rozhodne a akým právnym úkonom? V § 12 ods. 1 taxatívne menujete oblasti podliehajúce cenovej regulácii. Prečo zrazu umožňujete úradu svojvoľne regulovať iné tovary a služby, ktoré nie sú zahrnuté v § 12 ods. 1. Ak vládna koalícia chce v budúcnosti rozširovať cenovú reguláciu, prosím, je to jej politika a môže tak urobiť. Má väčšinu v parlamente a môže to realizovať úpravou rozšírením § 12 ods. 1. Ale žiadam poslancov vládnej koalície, aby sme sa nezbavovali tejto zodpovednosti schválením uvedeného bodu 22. Preto predkladám pozmeňujúci návrh na vypustenie tohto bodu z návrhu zákona.

Druhým problémom, ktorý predmetná novela navrhuje, je inštituovanie novej regulačnej rady a s tým súvisiacej nezávislosti nových členov regulačnej rady. V prvom rade nie je zrejmé, prečo pán minister navrhuje v prechodných ustanoveniach § 19a ukončenie funkčného obdobia doterajších členov regulačnej rady. Veď oddelenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od regulačnej rady nevyvoláva nutnosť voľby nových členov do regulačnej rady. Navyše dvom členom regulačnej rady, súčasným, končí mandát v októbri tohto roku a vládna koalícia si bude môcť doplniť jedného nominanta za vládu a jedného za Národnú radu Slovenskej republiky pri súčasnom zachovaní kontinuity regulačnej rady, ktorú i vy, pán minister, navrhujete v § 19a ods. 3 zachovať. Teda aby prví členovia rady boli volení s rôznou dĺžkou funkčného obdobia.

To znamená, že túto kontinuitu rušíte pre súčasných členov regulačnej rady, ale zároveň navrhujete pre vami zvolených nových členov regulačnej rady. Prečo toľká netrpezlivosť? Už tu bol spomenutý prípad, a v tlači prebehli informácie, že tento váš návrh, pán minister, súvisí s odškodnením sedmičky firiem, ktoré po vlaňajších rozhodnutiach Ústavného súdu žalujú štát o 2,3 mld. korún a vy, pán minister, v hospodárskom výbore ste pripustili mimosúdnu náhradu štátu. A tak návrh zákona má umožniť výmenu ľudí v regulačnom úrade, ktorí odškodnenie odmietajú.

Ukončenie funkčného obdobia súčasnej regulačnej rady dňom účinnosti novely zákona preto predstavuje hrubý politický nátlak a spochybňuje nezávislosť regulátora. Navyše, táto nezávislosť je spochybnená aj ďalším vaším návrhom uvedený v bode 13 § 9 ods. 14, ktorý ukladá prezidentovi povinnosť odvolať člena regulačnej rady, ak jeho odvolanie navrhne ten, kto navrhol jeho vymenovanie. Teda vláda alebo Národná rada Slovenskej republiky.

Ak bude teda člen regulačnej rady konať nezávisle od vôle vlády, tá jednoducho navrhne jeho odvolanie.

Pozmeňujúci návrh pána poslanca Faiča, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod bodmi 9 a 10 je len zmiernením týchto obáv, ale pochybnosti o nezávislosti regulátora neodstraňuje. Zároveň musím pripomenúť, že aj so zabezpečením nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví mal zjavne problém i výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý to konštatoval vo svojom uznesení k pozmeňujúcemu návrhu uvedenom v bode 18 spoločnej správy.

Preto predkladám aj procedurálny návrh, aby sme o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovali osobitne, nakoľko navrhované ustanovenie o tom, že účastníkom cenového konania je i ministerstvo hospodárstva, je v rozpore so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, pretože ono nemá v kompetenčnom zákone pôsobnosť v oblasti cenovej regulácie.

Vážený pán minister, z uvedeného je zrejmé, že tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach neposilní slovenskú energetiku, zhorší jej konkurencieschopnosť na vnútornom trhu Európskej únie a zhorší stabilitu regulačného rámca spochybnením nezávislosti regulátora, a preto je vhodný skôr na prepracovanie ako na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)