M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali zoznam rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlásia poslanci Pelegrini, Bauer, Kužma, Mikuš, Mikloš, Faič, Štefanec. Ďakujem a uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Pelegrini. Máte pocit, že ste nestihli, alebo (hlas zo sály)? Dobre. Tak ešte poprosím aj pána poslanca Kahanca, keby ste... Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149).

Bod 1. V čl. I v 22. bode v § 12 ods. 12 sa na konci "bodka" nahrádza "čiarkou" a dopĺňajú sa slová, "a ak je to v súlade s regulačnou politikou". Odôvodnenie: Ide o ustanovenie pôvodné, ktoré umožňuje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovať aj také služby alebo tovar poskytované v sieťových odvetviach, ktoré nie sú uvedené v § 12 ods. 1, a to v prípade, že si to vyžiada situácia na trhu. Ide o prípady mimoriadnej trhovej situácie, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Posudzovanie, kedy nastanú tieto prípady, ako aj to, ktoré tovary a služby by sa prípadne regulovať mali, bude vykonávané v súlade s platným právom Európskej únie a v súlade s energetickou politikou Európskej únie. Uvedené znenie je v súlade so znením v platnom zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.

Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III v 12. bode v § 48 ods. 2 písm. a) znie: "Uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu. Povinnosť dodávateľa uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa, ktorý za posledných 12 mesiacov hrubo porušil zmluvu o dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn."

Odôvodnenie: Predpokladaná povinnosť všetkých obchodníkov s plynom uzavrieť zmluvu o dodávke plynu s každým, kto o zmluvu o dodávke požiada, tak ako sa to navrhuje pôvodne v zákone, nemôže byť technicky možné, nakoľko zemný plyn nemôže byť na Slovensku vyrábaný vo významnom množstve. V prípade, že neexistuje žiadna primeraná importná zmluva, obchodník s plynom nemôže byť schopný splniť túto povinnosť. Okrem toho musia byť pre dodávku plynu splnené ďalšie podmienky týkajúce sa kapacít, prepravnej a distribučnej siete a uskladňovacie kapacity. Navyše všeobecná povinnosť dodávok pre subjekt s dominantným postavením na trhu vyplýva zo súťažného práva.

Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Gál Gábor. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vítam tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Pelegriniho, ale mali by vystúpiť ešte z poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia asi ešte 20, aby odstránili všetky tieto nedostatky a až vtedy sa môžeme baviť o zákone ako o nejakom ucelenom právnom predpise, ktorý by mohol novelizovať doteraz platný zákon. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer, pripraví sa ešte pán Kužma.

R. Bauer, poslanec: Vážený pán podpredseda Číž, vážený pán minister Jahnátek, kolegyne, kolegovia, chcem tiež vystúpiť k tomuto návrhu, upozorniť opäť na to, že Európska komisia zverejnila dňa 10. januára 2007 tzv. tretí balík opatrení pre odvetvie energetiky. Tento balík obsahuje okrem iného aj výsledky prieskumu v sektore energetiky, správu o postupe na vnútornom energetickom trhu, akčný plán na dosiahnutie energetickej efektívnosti, rolmed pre obnoviteľné zdroje atď.

Návrh opatrení vychádza z analýzy vnútorného energetického trhu Európskej únie a bol zverejnený v čase, keď téma energetickej bezpečnosti a zaistenia zdrojov je v Európskej únii témou č. 1, bude sa ňou zaoberať nasledujúci samit Európskej rady a je tiež jednou z priorít nemeckého predsedníctva Európskej únie.

Novela, o ktorej rokujeme, bola predložená Národnej rade skôr, ako Európska komisia zverejnila tento návrh, a preto, samozrejme, nemôže reagovať na opatrenia navrhované v tomto balíku.

Súčasná právna úprava zákona o regulácii v sieťových odvetviach zabezpečuje nezávislé postavenie regulačného úradu. Počas prvých 3 rokov svojej existencie získal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mnohé skúsenosti a vykonal celý rad opatrení, ktoré pomohli stabilizovať trh s energiou a vytvárať lepšie podmienky pre všetky kategórie spotrebiteľov. A pritom v tomto období bolo na Slovensku potrebné akumulovať značné prostriedky na investície v energetike, na preklenutie dlhodobého finančného deficitu, ktorá v sebe niesla nevyhnutnosť odstránenia cenových deformácií z minulosti.

Nezávislosť regulačného orgánu je jednou z podmienok stabilného regulačného rámca. Väčší politický vplyv na proces cenotvorby v elektroenergetike, v plynárenstve, v zásobovaní teplom a vo vodnom hospodárstve prináša vyššiu nestabilitu a ohrozuje investície.

Prioritou regulačnej rady je, samozrejme, chrániť koncových spotrebiteľov, ale zabezpečiť hospodárnu, spoľahlivú a kvalitnú dodávku tovarov a služieb sa nedá dosiahnuť bez ignorovania investičných potrieb na strane dodávateľov. To je najťažšia úloha regulačného orgánu, dosiahnuť a zachovať rovnováhu medzi kvalitnými službami s čo najnižšími cenami pre koncového spotrebiteľa a dostatočnými zdrojmi na investície.

Rozhodovanie orgánu takého typu má byť postavené na odbornom základe a nemá byť ovplyvňované politickými pozíciami a preferenciami. Väčšia ingerencia štátnych orgánov na rozhodovanie regulačného úradu narušuje potrebnú rovnováhu a zakladá potenciálne ohrozenie koncových spotrebiteľov do budúcnosti napríklad v dôsledku nedostatočného investovania do prenosovej a distribučných sústav.

Štátne orgány majú zodpovednosť za "nastavenie systému", a nie za priame riadenie zložitých systémov. Systém, ktorého súčasťou je regulačná rada, ktorá môže pracovať s vedomím určitej stability je odskúšaným a uznávaným systémom v mnohých vyspelých krajinách, a preto znižovanie nezávislosti regulátora nie je dobré riešenie.

Preto sa pripájam k návrhu, ktorý tu zaznel od kolegu Gála aj Lipšica, vrátiť predložený vládny návrh predkladateľovi na prepracovanie aj preto, aby sme počkali, pokiaľ nebude vyhodnotený energetický balík Európskej komisie a nebudú známe závery nadchádzajúceho marcového samitu Európskej rady. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pán poslanec Štefan Kužma, pripraví sa Jozef Mikuš.

Š. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister Jahnátek pripravil novelu zákona, ktorú, ako pred chvíľou dobre povedal kolega Bauer, budeme pravdepodobne už v lete musieť novelizovať.

Na zasadnutí Európskej rady v Bruseli sa má totiž prijať tzv. energetický balíček, ktorý sa automaticky stane záväzným pre všetky členské štáty Európskej únie, teda aj my budeme musieť novelizovať zákon o regulácii v sieťových odvetviach.

Aj na základe prípravy európskeho energetického balíčka sa viedli rokovania s Bruselom. Pán minister tvrdí, že Brusel schvaľuje túto novelu. Ani slovom však nespomenul, že tieto rokovania ešte nie sú ukončené. Ba čo viac, eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs sa 16. januára tohto roku vyjadril, že slovenská vláda v niektorých veciach síce ustúpila požiadavkám Komisie, ale on osobne verí, že pri ďalších stretnutiach sa ešte podarí dosiahnuť ďalšie ústupky. Keďže majú byť ďalšie stretnutia, tak sa asi rokovania neskončili.

Európska komisia podľa slov komisára nie je určite spokojná s doterajším stavom vecí a jeho súčasným vývojom, no napriek tomu si myslí, že sa vláda v konečnom dôsledku vyhne neštandardným zásahom do fungovania trhu.

Preto sa vás, pán minister, pýtam, kedy sa ohľadom vašej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach ukončili rokovania s Bruselom. Ak máme rokovať o vašej novele, kedy nám dáte k dispozícii písomné podklady so závermi z tohto rokovania.

Transformácia úradu vo vašom podaní robí z nezávislého orgánu poslušnú slúžtičku vlády. Táto slúžtička bude aktívne sa podieľať na populistickej politike. Napokon na zasadnutí hospodárskeho výboru ste to sám priznali, keď ste povedali, že keď budeme potrebovať prijať euro a splniť kritérium inflácie, tak regulačný úrad nám môže pomôcť znížiť ceny, aby sme sa vmestili do kritéria inflácie. Čiže jednoducho znížime umelo ceny, aby sme splnili kritériá.

Keď prijmeme euro, potom čo sa stane? Tie ceny vrátime? Potom povieme, že na vine nie je vláda, že sa zdražilo, ale na vine je prijatie eura a za všetko môže euro? Alebo ešte ten jeden rok počkáme s umelými cenami, nech to musí urobiť ďalšia vláda po voľbách. Predsa ceny, to nie je hračka v rukách vlády, s ktorými si robí politiku, keď potrebujem znížiť znížim, keď potrebujem zvýšiť zvýšim. Na toto už mnoho ľudí na takéto umelé ceny v tomto štáte doplatilo, keď sa rozhodovali napríklad pri plynofikácii na základe umelých cien plynu a dnes ľutujú, koľko musia platiť, keď sa tieto ceny zreálnili.

Z vášho vystúpenia, pán minister, pred výborom vyplýva ešte jedna vec, že napriek tvrdeniam, že je to nezávislý úrad a že nezávislosť úradu bude zabezpečená, že to nie je pravda. Ako inak už teraz vo februári viete, aké budú ceny, keď bude potrebné, aby boli nižšie. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Tento úrad nebude nezávislý, tento úrad jeho úlohou bude len robiť politiku, ktorá bude výhodná podľa toho, aké budú potrebné preferencie, ale ceny, to skutočne nie je hračka, ceny, to je ekonomická kategória.

Vážené dámy, páni, tento zákon skutočne nie je dobrý, skutočne ho treba prepracovať, a preto vás vyzývam, pán minister, aby ste tento zákon stiahli a začalo sa s ním úplne odznova.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš, pripraví sa Mikloš Ivan.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, jedným z prvých materiálov, ktorým sa zaoberala nová vláda po vlaňajších parlamentných voľbách bol návrh postupu pri vytvorení operatívneho systému, ktorý reaguje na akútnu situáciu súvisiacu so zvyšovaním cien pohonných hmôt a energie. Je príznačné, že táto téma sa stala predmetom záujmu už v septembri roku 2006. Vláda sa hneď od začiatku podujala proklamovať plnenie nesplniteľných sľubov, ku ktorým sa zaviazla v programovom vyhlásení. Stručne povedané, podujala sa riešiť témy, na ktoré nemá dlhodobo reálny dosah.

Európska únia, ktorej členom je Slovensko už tri roky, vypovedala už dávno pred zasadnutím Roberta Fica na stoličku predsedu vlády v Bratislave vojnu dvom subjektom v oblasti energií, a to národným vládam a energetickým monopolom. Robila tak v záujme tretieho najdôležitejšieho subjektu, ktorým je zákazník.

Liberalizácia na energetickom trhu má priniesť zákazníkovi lepšie služby za prijateľnejšie ceny, pritom si treba uvedomiť, že za relatívne prijateľnejšie ceny. Veď nemožno od distribútorov benzínov a nafty žiadať nižšie ceny v čase, keď 150-litrový sud surovej ropy stojí 60 dolárov ako v období tretinovej ceny vstupnej suroviny. Cieľom procesu liberalizácie je zefektívňovanie nákladov výrobných a dodávateľských energetických firiem, aby nezneužívali na trhu svoje monopolné alebo dominantné postavenie.

Samozrejme, že proces liberalizácie je zložitý. Naráža na protichodné záujmy dodávateľov energií a zákazníkov, narúša sny národných vlád o tzv. energetickej sebestačnosti, prestáva rozoznávať hranice medzi štátmi. Ale tento pohyb má význam, pretože prináša úžitok zákazníkovi.

Stačí sa pozrieť do iných liberalizovaných odvetví, kde je na ceste menej komplikácií, napríklad na telekomunikácie. Tam je dnes už kritikov málo. Nepridávajú sa k nim ani populistické vlády, lebo sa nedá z toho žať politický úspech. Liberalizácia v tomto odvetví naozaj priniesla kvalitnejšiu ponuku produktov za lepšie ceny. Slovensko to pozná na vlastnej koži, aj keď sme si od súčasnej koalície v minulosti okolo toho vypočuli strašne veľa.

Útok na súčasný spôsob regulácie cien energií s úmyslom posilňovania právomocí vlády nie je nič iné ako populizmus. Je nezmyselný, nevedie nikam a ide proti zákazníkovi. Bojovať proti tomu, čo je jednou z hlavných ekonomických agend Európskej únie je navyše vopred stratené. Navyše je nezmyselné, pretože myšlienka liberalizácie na energetickom trhu sleduje presne to, čo vláda Roberta Fica vyhlasuje, ale proti čomu vedome vystupuje, sleduje prospech zákazníka.

Reguláciu v členských štátoch Európskej únie nemožno chápať inak ako prechodný stupeň na ceste k maximálnej možnej liberalizácii. Slovensko doteraz nebolo výnimkou. Už pred niekoľkými rokmi ustúpilo od regulácie z vôle politicky zostavovanej vlády k odbornej regulácii zastrešenej nezávislým orgánom. Hoci nemožno povedať, že na verdiktoch alebo vo verdiktoch Úradu na reguláciu sieťových odvetví sa nevyskytli žiadne chyby. Jednoznačne išlo o historický posun dopredu.

Slovensko je na ceste od striktnej vládnej regulácie cien k liberálnemu trhu. V horizonte niekoľkých rokov by sa regulácia mala odbúrať a ceny energií by mal určovať trh. Trh, na ktorom je viacero hráčov, usilujúcich sa získať zákazníka napríklad tak, ako je to v spomenutých telekomunikáciách.

Mnohým dodnes v ušiach dobre neznie slovo liberalizácia. Vidia za ňou nenásytných kapitalistov zdierajúcich biednych zákazníkov. Vysoké zisky nahonobené na úkor masy zbedačených. Ľudia, ktorí takto uvažujú by sa mali zamyslieť nad vlastnými vedomosťami a pohnútkami. Práve liberalizácia vedie k tomu, aby sa zisky dodávateľov služieb minimalizovali a aby firmy boli nútené ponúkať v konkurenčnom boji produkty za nižšiu cenu. Ľudia, ktorí o sebe vyhlasujú, že majú silné sociálne cítenie, myslia vlastné slová úprimne, by mali liberalizáciu vítať. Reguláciu v prechodnom období by mali viac a viac odpútavať od politických vplyvov a mali by sa snažiť prechodné regulačné obdobie čím viac skracovať.

Týmto ľuďom je ešte ťažšie pochopiť pojem podnikateľské prostredie. Všetky firmy pôsobia v nastavenom podnikateľskom prostredí, pričom stále veľký vplyv má naň vláda. Ako svedčia štúdie mnohých renomovaných inštitúcií, kvalitné podnikateľské prostredie sa vyznačuje rovnosťou šancí. Nikto nie je uprednostňovaný, nikto nie je utláčaný. Kde sa všeobecne darí podnikateľom, darí sa zamestnancom, darí sa občanom.

Vrátiť proces liberalizácie v jeho pohybe naspäť je útok proti podnikateľskému prostrediu, je útok proti občanovi. A je to aj vo veľkom rozpore s konštatovaním predkladateľa v dôvodovej správe, že predložená novela zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pritom nepomôže ani alibistické skrývanie sa za záujmy firemných odberateľov energií. Tí sami veľmi dobre vedia, že dočasná výhoda bude v budúcnosti draho zaplatená. Čo energetické firmy nezískajú dnes, to neinvestujú, a tým predražia svoje produkty v budúcnosti.

Vláda už pred pol rokom vyhlásila grotesknú vojnu proti dodávateľom energií. Výsledkom tzv. operatívneho postupu je návrh na zmenu regulácie. Pravdepodobne sa jej pomocou koaličných poslancov zámer podarí presadiť. Ale ak áno, potom jej okrem spomenutých postrehov možno vyčítať aj krátkozrakosť, pretože ešte počas svojho funkčného obdobia môže pocítiť negatívne aj jeho dopady. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, pripraví sa pán poslanec Vladimír Faič. Pán poslanec Mikloš nie je v sále, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Vladimír Faič, pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

V. Faič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na tému cenovej regulácie v energetickej oblasti je, myslím si, užitočné pozrieť z hľadiska dvoch rovín. A to prvej, bezprostredného riešenia vzťahov súvisiacich s reguláciou v sieťových odvetviach. A druhou v širších súvislostiach a pohľadoch na hospodársku politiku štátu.

Problematika regulácie v sieťových odvetviach nemá v Slovenskej republike príliš dlhú tradíciu a z toho dôvodu si objektívne vyžaduje dopracovanie do vecnej aj legislatívnej oblasti.

Ako dôležité sa javí aj prekonanie niektorých subjektívnych názorov a predstáv preniknutých do predmetného zákona a najmä praktickej regulačnej politiky. V minulých rokoch v politike prevládal ideologický náhľad na ekonomiku a boli sme zvyknutí počúvať najmä osobné predstavy o trhu. Aj úloha národného regulátora bola v uvedenom duchu prezentovaná ako zabezpečenie transparentnej nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach. Pravdepodobne vedome sa však zabúdalo na opačnú stranu problému spočívajúcu v ochrane spotrebiteľa.

Príslušné smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie jasne zdôrazňujú, citujem, "že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod Spoločenstva vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov Spoločenstva v čo najkratšom čase z dôvodov spravodlivosti, konkurencieschopnosti a nepriamo aj vytvorenia nových pracovných miest v dôsledku rastu efektívnosti, ktorú dosiahnu podniky". A rovno národným štátom stanovujú povinnosť prijať opatrenia na ochranu konečných odberateľov na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, najmä zabezpečiť vhodné záruky na ochranu zraniteľných odberateľov. A mali by zabezpečiť, citujem, "aby odberatelia z domácností a pokiaľ to členské štáty považujú za vhodné aj malé podniky používali právo zásobovania elektrinou určenej kvality za jasne porovnateľné, transparentné a primerané ceny". A členské štáty ďalej zabezpečia, aby bol oprávnený odberateľ účinne schopný prejsť k inému dodávateľovi. A v neposlednom rade členské štáty zavedú vhodné opatrenia na dosiahnutie cieľov sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

Ak vláda chcela začať napĺňať svoj program v ekonomickej oblasti, musela začať tam, kde sa zdali deformácie v ekonomických záujmoch ako najvypuklejšie medzi monopolnými dodávateľmi energií a odberateľmi.

Ekonomická časť vládneho programu je totiž založená na spojení dôslednej prorastovej hospodárskej politiky s postupným hľadaním rovnováhy medzi verejnými záujmami a záujmami firiem obchodných a finančných spoločností tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti, prosperitu trhových subjektov, ktorí na druhej strane uznávajú potrebu akceptovania verejných záujmov.

Doteraz platný a účinný zákon o regulácii v sieťových odvetviach jednostranne premietol príslušnú legislatívu Európskej únie, čím dôsledne chránil záujmy monopolných dodávateľov energií a nebral do úvahy záujmy väčšiny odberateľov.

Treba tu povedať, že pôvodný návrh ministerstva, ktorý bol predložený najskôr do vlády, prešiel významnými zmenami v celom legislatívnom procese. Myslím, že pri predkladaní návrhov zákonov treba brať do úvahy celý legislatívny proces.

Rovnako boli akceptované prvotné pripomienky vznesené orgánmi Európskej únie počas osobných konzultácií, ktoré uskutočnili pracovníci ministerstva hospodárstva, také mám informácie. Pripomínam to preto, že reakcie na túto novelu, tak ako som to ja počul v rozprave, ale aj v médiách sú reakciami práve na pôvodnú predlohu, pôvodný návrh, ktorý bol predložený do vlády a ktorý prešiel zásadnými zmenami aj vo vláde, aj v priebehu posunutia návrhu zákona do druhého čítania.

Podľa môjho názoru ide o takéto zmeny. Z pôvodného alebo prvotného návrhu bola vypustená možnosť vymenovania dvoch členov regulačnej rady z relevantných združení odberateľov energie a nahradiť troch členov na návrh Národnej rady a troch členov na návrh vlády, čím bola vlastne aj akceptovaná pripomienka orgánov Európskej komisie, podľa ktorej zastúpenie odberateľov v regulačnej rade je väčší problém ako politickí nominanti. Bol doplnený dôvod odvolania člena regulačnej rady.

Podľa pripomienky orgánov Európskej komisie odvolanie členov musí prebiehať podľa transparentných, dopredu stanovených kritérií. Rovnako sa vypustila prísna možnosť odvolania celej regulačnej rady. Počas konzultácií v Bruseli je nazvaná ako extrémne opatrenie. Druhú konzultáciu uskutočnili príslušní odborní funkcionári ministerstva hospodárstva po schválení návrhu vo vláde.

Podľa mojich informácií pripomienky smerovali k dvom základným skupinám otázok. Po prvé, v ešte stále veľmi prísne nastavených pravidlách pre odvolávanie členov a funkcionárov orgánov štátnej správy regulácie v sieťových odvetviach, a po druhé, príliš rozsiahleho predmetu cenovej regulácie.

Po odbornej diskusii a po konzultácii s pracovníkmi ministerstva hospodárstva som aj ja vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj predložil pozmeňujúci návrh riešiaci výhrady orgánov Európskej komisie. Návrh bol akceptovaný a spolu s ostatnými 18 pozmeňujúcimi návrhmi je v spoločnej správe.

Prvá skupina zmien vlastne navrhuje zmiernenie prísnosti pri eventuálnom odvolaní členov a funkcionárov orgánov štátnej správy regulácie v sieťových odvetviach. Rovnako dolaďuje usporiadanie dvoch orgánov štátnej správy regulácie, a to Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a regulačnej rady.

Pozmeňujúci návrh rieši rozšírenie nezlučiteľnosti členstva regulačnej rady nielen na členstvo v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch regulovaných podnikateľských subjektov, ale na takéto členstvo vo všetkých podnikateľských subjektoch, čím vlastne reaguje, a to musím povedať, na konštruktívny názor pána kolegu Gála, ktorý predniesol už na prerokovaní v ústavnoprávnom výbore.

Uznávam, nie je tu pán poslanec Gál, že ako prvý vystúpil v súvislosti s predmetným návrhom a poukázal na túto skutočnosť. Samozrejme, že to vystúpenie, emotívne, ktoré bolo včera o protiústavnosti, som vnímal ako istý dramatický prvok pri jeho právnom názore.

Bol by som veľmi rád, vážení kolegovia, keby sme pri prerokovaní tohto zákona brali skutočne do úvahy celý legislatívny proces, tak správu z gestorského výboru, teda spoločnú správu, ako i navrhované zmeny a pozmeňujúce návrhy.

Druhá skupina zmien navrhuje upraviť najproblematickejšiu časť súvisiacu s predmetom a spôsobom samotnej regulácie. Predovšetkým z návrhu vypustiť regulovanie výroby elektriny vrátane silovej elektriny, dodávku elektriny a plynu pre iných odberateľov ako domácnosti. V prípade akceptovania pozmeňujúceho návrhu na rozsah regulácie sa vlastne v podstate nezvýšil oproti doterajšiemu stavu. Takto som zdôvodňoval moje pozmeňujúce návrhy aj v už citovanom výbore.

Nazdávam sa, že po premietnutí pozmeňujúcich návrhov pôjde o tretie znenie novely zákona. Myslím si, že po výrazných zmenách.

Takto poňatá novela rieši podľa môjho názoru nasledovné oblasti. Regulačná činnosť bude predstavovať spojenie zabezpečenia transparentnej nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa.

Ďalej. V návrhu novely budú tiež zakomponované nástroje na monitorovanie trhu s energiami zo strany ministerstva hospodárstva, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Protimonopolného úradu.

Taktiež zavádza usporiadanie dvoch orgánov štátnej správy regulácie v sieťových odvetviach. A v neposlednom rade v procesnom postupe cenovej regulácie prináša všeobecne vítanú možnosť zavedenia odvolania proti rozhodnutiu úradu vydanému v cenovom konaní v prvom stupni. O odvolaní má rozhodovať regulačná rada, čo pri konzultácii bolo ocenené aj orgánmi Európskej komisie.

V ďalšej časti, dámy a páni, by som sa chcel venovať otázke toľko diskutovanej nezávislosti národného regulátora. Nazdávam sa, že v súvislosti s predmetnou novelou je to zásadná otázka.

Obe smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom zhodne vyžadujú od členských štátov, aby stanovili jeden, prípadne viac kompetentných orgánov plniacich funkciu regulačného úradu, ktoré by boli úplne nezávislé od záujmov elektroenergetického a plynárenského odvetvia. Ako ste si všimli, kolegyne a kolegovia, stále sa hovorí o nezávislosti regulačného úradu od vlády a zároveň, ako keby sa mlčalo o potrebe jeho nezávislosti od energetických monopolov. Nazdávam sa, že aj tento aspekt pri prerokovávaní tohto návrhu zákona treba brať do úvahy.

Jeden z interných výkladov smerníc hovorí, že nie je bezpodmienečne nutné žiadať, aby bol regulátor oddelený od jestvujúcich vládnych štruktúr, a to aj napriek skutočnosti, že najbežnejším a najvhodnejším modelom je nezávislý regulačný orgán. Smernica umožňuje, aby rozhodnutie regulátora mohlo posudzovať príslušné ministerstvo. Ministerstvo môže disponovať oprávnením na prijatie alebo zamietnutie rozhodnutia regulačného úradu. Rozhodnutia regulačného úradu však nemôže upravovať alebo meniť.

Možno ste si všimli, kolegyne, kolegovia, že parlamentný inštitút spracoval jednu analýzu, ktorá hovorí o vývoji úradov, regulačných úradov v krajinách Európskej únie. Ak si pozriete tento materiál uvidíte, že aj táto naša novela nie je niečím neobvyklým v súvislosti s postavením regulačných úradov.

Od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví som dostal materiál orgánov Európskej komisie hovoriaci o kompatibilite národných právnych podmienok v súvislosti s regulačnými kompetenciami. Tieto kompetencie závisia od podmienok na trhu a jeho dynamiky. V ideálnom prípade je trh s elektrinou charakterizovaný patričným oddelením monopolných činností od súťažných aktivít a dostačujúcou súťažou na úrovni výroby a maloobchodu. V tomto prípade postačí, ak sa regulátor koncentruje na monitorovanie trhu a jeho spoznávanie vrátane ex ante regulácie a dohľadu nad sieťovými činnosťami a tarifami.

Tieto podmienky v Slovenskej republike neexistujú, preto platí druhá alternatíva, ktorú zacitujem s vaším dovolením. "Pokiaľ je trh v prechodnom období, pre regulátora sú potrebné dostatočné právomoci za účelom dohľadu a urýchlenia prechodného obdobia napríklad zabezpečením, aby na posilnenie hospodárskej súťaže a zabránenie výskytu príkladov uplatňovania trhovej sily boli zavedené pravidlá veľkoobchodného trhu. Od vyhlásenia pozície Európskej únie k liberalizácii energetických trhov zostáva vo všeobecnosti väčšina národných energetických trhov vo svojej prechodnej fáze, a tak rozsah právomocí a kompetencií opísaných nižšie je daný do tohto kontextu."

Materiál rovnako hovorí o nezávislosti regulátora od politického tlaku. Som si vedomý vývojových tendencií Európskej únie v súvislosti s postavením národných regulátorov. Nemôžeme však prehliadať naše vlastné slovenské skúsenosti s neúmernou dereguláciou v podmienkach, keď takmer 100 % spotreby zemného plynu a 80 % výroby elektriny zabezpečuje jeden dominantný dodávateľ. V priebehu rozpravy sa tu hovorilo o konkurencieschopnosti a konkurenčnom prostredí na trhu s energiami. Opak je pravdou.

Je čas úprimne si povedať, že platné legislatívne opatrenia prijaté s cieľom podpory pozitívneho pôsobenia konkurenčných mechanizmov v praxi priniesli práve opačný efekt. Každoročný nárast cien energií pre spotrebiteľov na jednej strane a rast monopolných ziskov energetických podnikov na strane druhej.

Aj posledné pravidelné ročné správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví potvrdzujú neexistenciu konkurenčného prostredia v oblasti distribúcie a dodávky zemného plynu a dodávky elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov.

Iste máte informácie, že najrozsiahlejšia a najostrejšia diskusia o negatívnych dopadoch unáhlenej liberalizácie v energetickom sektore prebieha v súčasnosti v Nemecku.

Záverom, dámy a páni, sa nazdávam, že predchádzajúca vláda nevytvorila podmienky pre nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od energetických monopolov. Doterajší stav nevytváral konkurenčné prostredie v prospech hospodárskeho rastu a oprávnených záujmov spotrebiteľov, ale podporil len spomínaný nárast cien energií. Súčasná exekutíva dôsledne trvá na nezávislosti národného regulátora od energetických podnikov. A voči tomu bol pri prerokovávaní tohto zákona smerovaný hlavný tlak.

Chcem ctenú snemovňu informovať, že predložený návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach s pozmeňujúcimi návrhmi podporím, pretože jeho schválenie, a to si treba uvedomiť a my si to uvedomujeme, priamo prispeje k plneniu ekonomickej časti programového vyhlásenia vlády, podporujúceho skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Kužma, pán poslanec Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Abrhan, vy máte ešte návrh? (Hlas zo sály.) To bola chyba? Dobre?

Takže, nech sa páči, pán poslanec Kužma ako prvý.

Š. Kužma, poslanec: Pán kolega, uvádzate správne, že regulátor má byť nezávislý od energetických monopolov. Preto chcete podriadiť úrad pod akcionára týchto monopolov?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ako ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Faičovi, že potvrdil to, čo tu opozícia hovorí, že výhrady smerovali k dvom oblastiam. K dvom oblastiam, a to je práve rozsah regulácie a nezávislosť regulátora. A že to boli výhrady Európskej komisie, a to sú aj výhrady, ktoré boli spomínané práve opozíciou. Čiže ďakujem za toto potvrdenie.

Po druhé. Zdá sa, ste nás informovali o legislatívnom procese, zdá sa, že treba, aby ste mali ešte dlhší čas, aby tento legislatívny proces dobehol, lebo v obidvoch týchto oblastiach aj v rozsahu regulácie rozširujete reguláciu, to po prvé.

A po druhé, v § 12 ods. 12 nechávate voľne na úrade, aby mohol voľne regulovať podľa svojho uváženia aj iné tovary a služby. A v druhej nezávislosti je pravda, že ste ustúpili a pôvodný návrh bol, že prezident na návrh toho, kto navrhuje člena regulačnej rady musí odvolať, ale teraz nechávate už len môže odvolať, ale to znamená, že spochybňujete nezávislosť regulátora, a tým vlastne spochybňujete aj stabilitu tohto regulačného priestoru. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Faič, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za faktické pripomienky od mojich kolegov. Znovu chcem zopakovať, aby sme pri prerokovávaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní brali do úvahy celý legislatívny proces, tak ako on plynul, pretože mnohé vystúpenia, ktoré boli v rozprave, posudzovali pôvodný, by som povedal, prvý návrh novely, ktorý ale bol doplňovaný už vo vláde. Pretože vláda prerušila rokovanie o tejto novele, boli uskutočnené konzultácie, ktoré som v rozprave vo svojom vystúpení uviedol.

Je tu spoločná správa, ktorá obsahuje pozmeňujúcimi návrhmi dotvorenie tejto novely. No a, samozrejme, podľa môjho názoru vám nejde o to, aby tento návrh zákona bol kvalitný tak, ako mnohí hovoríte, ale ide o to, aby ste mohli prezentovať jeho nedostatky a aby ste mohli prezentovať svoju filozofiu vo vzťahu k regulovaným subjektom. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec a po ňom bude nasledovať pán poslanec Kahanec.

Pán Štefanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, návrh novely zákona o regulácii sieťových odvetví č. 276/2001 je podľa mňa ďalším v sérii návrhov zákonov z dielne súčasnej vlády, ktorá mení nezávislé inštitúcie na politické orgány. Nie je to novinkou. Už sme toho boli svedkom v tejto snemovni pri rade správcov jadrového fondu či pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

A dôkazy, dámy a páni, nám dáva samotná vláda. Veď pár dní po platnosti novely zákona o Rade správcov jadrového fondu boli okamžite všetci nominanti vymenení. A nielen to. 10. januára tohto roku napríklad bol vymenovaný do rady správcov pán Imrich Sitáš, ktorý bol o dva týždne 24. januára vládou bez udania dôvodu vymenený.

Toto sú priame dôkazy našej argumentácie, že jednoducho orgány, ktoré boli predtým nezávislé, sú politicky podriadené a vláda si robí s nimi, čo chce. Podobne to bolo pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pár dní po platnosti tohto zákona bol odvolaný pán Gajdoš z čela ústavu, no a túto novelu, ktorú máme na stole, no tak tuto sa vláda ani neobťažovala s nejakými veľkými dôvodmi, lebo priamo v § 19 sa uvádza, že sa končí funkčné obdobie všetkých členov rady. Priamo s funkčnosťou alebo s platnosťou zákona všetci členovia rady sú odvolaní.

No a tá nezávislosť, dámy a páni, o ktorej toľko hovoríme, sa prejavuje v tom, tá strata nezávislosti, aby som bol presný, napríklad v tom, že nominanti, politickí nominanti budú podliehať odvolaniu na základe výkladu o regulačnej politike. No však toto samo je dôkazom toho, že ide o politický orgán, a nie o nezávislú inštitúciu. To sú teda tie výhrady, ktoré stále pretrvávajú.

Pán poslanec Faič hovoril o procese pripomienkovania zo strany Európskej komisie a pozorne som ho počúval, lebo podľa mňa to bol ďalší dôkaz pre našu argumentáciu, že ten zákon jednoducho nebol dobrý, že bol nekvalitne pripravený a že aj ďalšie výhrady pretrvávajú. Niektoré sa odstránili. Veď len v medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo 300 pripomienok, ale niektoré stále pretrvávajú. A podľa mňa podstatné. Boli to výhrady o nezávislosti, ale sú tu aj ďalšie výhrady o nesúvislosti tejto legislatívy, ktorá je v priamom protiklade s legislatívou Európskych spoločenstiev.

A dovolím si citovať v tejto súvislosti na potvrdenie mojej argumentácie odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v stanovisku k tejto právnej norme uvádza, že ako vieme, s cenovou dereguláciou dodávok elektriny a plynu pre všetkých odberateľov sa podľa tejto novely zákona počíta až od 1. januára 2012.

Podľa čl. 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2033/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom a s čl. 21 smernice EP a Rady 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou sa určuje termín otvorenia sprístupnenia trhu tohto tovaru podľa slobodného výberu odberateľov od 1. júla 2007.

Aj na základe tohto sa v závere uvádza nasledovné, citujem: "Predložený návrh zákona nie je plne zlučiteľný s príslušnými právnymi aktmi Európskeho spoločenstva vrátane ustanovení zmluvy o založení Európskeho spoločenstva." Koniec citátu.

Aby som to ešte dokumentoval ďalšími slovami, ctené kolegyne a kolegovia, situácia je taká, že napríklad v Česku alebo v Nemecku si občania môžu slobodne vybrať svojho dodávateľa elektrickej energie. Na Slovensku to malo byť možné od 1. júla t. r. Táto novela zákona ale to znemožňuje. V súčasnosti je stav taký na Slovensku, že voľne si môžu slobodne vybrať svojho dodávateľa elektrickej energie len právnické subjekty, ale občania ešte nie. Európska komisia tlačí na to, aby to bolo vo všetkých krajinách od 1. júla. Bohužiaľ táto novela znemožňuje takýto slobodný výber občana pri výbere svojho dodávateľa.

Ďalšou argumentáciou, ktorá je, alebo ďalším faktom, ktorým chcem podporiť svojich kolegov, je skutočnosť nesmierne vysokej pokuty, ktorá je v rukách štátu. Hovorí sa tu o pokute 600 mil. za nedodržanie unbundlingu a 400-tis. za každý deň omeškania, nezaplatenia tejto pokuty v prípade nedodržania pravidiel unbundlingu.

Skutočnosť je taká, že napríklad v podniku Stredoslovenská energetika má štát majoritu a zástupcovia štátu zo strany ministerstva hospodárstva i Fondu národného majetku práve neurobili tento proces. Čiže pripadá mi to ako pokuta daňovým poplatníkom za neschopnosť úradníkov a nominantov štátnych inštitúcií.

O regulácii všetkého sa tu už hovorilo a pozorne som si vypočul aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Pelegriniho, ktorý zjemňuje túto reguláciu, ktorá v pôvodnom ustanovení hovorila, že by sa mala vzťahovať na všetky tovary a služby a podľa tohto návrhu by to malo byť iba v súlade s regulačnou politikou. Je to miernejšia formulácia, ale podstata zostáva rovnaká. Pod rúškom ochrany spotrebiteľa by sa mohli podľa tohto zákona regulovať všetky tovary a služby.

Že som, dámy a páni, presvedčený, že tento zákon nie je dobrý pre občana, nie je dobrý pre spotrebiteľa, lebo znemožňuje slobodnú voľbu pri jeho výbere a navyše je v jednoznačnom rozpore s legislatívou Európskych spoločenstiev. Aj to sú dôvody, pre ktoré budem hlasovať proti takto formulovanému návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)