A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec a za ním pán poslanec Mikloš.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému prerokovávanému zákonu i k pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý máme na stole v druhom čítaní.

O tom, že je potrebné vytvoriť regulačný rámec cez systémové riešenia, ktoré by viedli k zabezpečeniu transparentnej objektívnej i spravodlivej cenotvorby v oblasti sieťových odvetví a že je to zvlášť citlivé najmä vo vzťahu k cenám energií pre domácnosti som už hovoril pri prvom čítaní. V ňom som aj pomenoval principiálne problémy súvisiace s navrhovanou novelou predmetného zákona od vstupovania do nezávislosti ÚRSO cez problémy s presadzovaním politickej nominácie a zabezpečenia politického vplyvu až po nejasne definované podmienky odvolateľnosti členov regulačnej rady či nesystémové vstupovanie ministerstva do procesu cenotvorby, alebo nesúlad novely s právnymi normami Európskej únie i neprepojenosť na Európskou komisiou pripravovanú novú spoločnú koncepciu európskej energetickej politiky i pripravované zmeny európskej energetickej legislatívy a z nej vyplývajúcej potreby harmonizácie s európskymi nariadeniami a smernicami. Mnohé veci už zazneli v predchádzajúcej rozprave.

Principiálne výhrady k predmetnému zákonu zazneli opäť včera aj dnes z úst diskutujúcich v rozprave. V rozprave zazneli aj konkrétne pozmeňujúce návrhy. Keď vnímam predkladanie návrhov zákonov, pri mnohých z nich je až neuveriteľné, ako sa vládna koalícia pri predkladaní vládnych návrhov zákonov snaží do navrhovaných zmien premietnuť aj zmeny, ktoré v príslušných oblastiach jej zabezpečia pohodlnú personálnu výmenu vedení, ktoré nie sú na jej obraz či už zmenou podmienok pre odvolanie doterajších predstaviteľov, ba dokonca aj zákonom zadefinovaným ukončením pôsobenia týchto ľudí s nadobudnutím účinnosti novelizovaného zákona, ako je to v tomto konkrétnom zákone.

Spomínať tu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zmeny Rady riaditeľov pri Sociálnej poisťovni, verejnoprávne médiá STV, Slovenský rozhlas je len nosením dreva do lesa. "Obdivujem" však neskutočnú usilovnosť a pedantnosť pri tom, aby sa na žiadnu výmenu nezabudlo. Dokonca aj v rámci včera prerokovaného zákona o Eurojuste.

Pri zákone o ÚRSO sa však okrem personálnych záujmov ide ešte ďalej. Nechcem tu už opakovať dôvody i snahy predkladateľa, ktoré spomenuli moji predrečníci, či už to bol pán poslanec Brocka, alebo pán poslanec Janiš. Niektoré záujmy sú naozaj "výhľadové". Avšak nie z hľadiska potrieb riešenia deklarovaných cieľov novely a už vôbec nie z hľadiska zabezpečenia riadneho fungovanie trhu či rozvoja investícií v záujme efektívnosti i energetickej bezpečnosti. "Výhľadové" sú predovšetkým v záujme podnikateľských subjektov či skupín, ktoré už boli spomínané v súvislosti s mimosúdnym vyrovnaním.

Keďže dnes je na stole druhé čítanie k predmetnému zákonu, dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, aby som vašu pozornosť upriamil na niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v druhom čítaní predložené a zároveň vás požiadal i poprosil o podporu aspoň niektorých pozmeňujúcich návrhov. Robím to predovšetkým preto, lebo mi je jasná parlamentná aritmetika. Lepšie je to však nazvať parlamentné počty a merba, z ktorej s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyplýva, že predložený návrh zákona koalícia svojimi hlasmi schváli. Preto aj môj pokus o aspoň čiastočné úpravy zákona cez pozmeňujúce návrhy.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, práve kvôli týmto parlamentným počtom vás chcem poprosiť o podporu pozmeňujúcich návrhov skupiny poslancov, ku ktorým som sa aj ja pripojil a ktoré máte k dispozícii v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janiša. Ale ide tiež aj o niektoré návrhy uvedené v spoločnej správe.

Tento pokus robím aj napriek tomu, že tou najlepšou cestou by bola cesta vrátenia zákona na prepracovanie so serióznym zohľadnením a zapracovaním pripomienok a návrhov, ktoré zazneli v rozprave k predmetnému zákonu a ktoré zazneli aj z kruhov odbornej verejnosti na Slovensku, ale aj na základe stanoviska legislatívy Národnej rady, ako aj legislatívy i cieľov vytýčených Európskou úniou.

Zvlášť teda ide o vypustenie bodu 16 čl. I, keďže novelou navrhované znenie dáva priestor pre vstupovanie do nezávislosti úradu, priestor pre politický tlak na úrad tak, aby konanie predsedu mohlo byť "riadené vládou".

Podľa môjho názoru a nielen podľa môjho je schizofrenické, ak by sa ministerstvo hospodárstva v zmysle ustanovenia § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadrovalo k návrhu ceny a malo tým úplne jednoznačný vplyv na regulátora. Na druhej strane by bolo súčasne účastníkom cenového konania a zároveň ešte navyše by malo vykonávať akcionárske práva v regulovaných subjektoch. Táto trojjedinosť len potvrdzuje schizofréniu tohto návrhu.

Udelenie procesných práv účastníka konania ministerstvu hospodárstva je taktiež problémom v ustanovení § 14 ods. 2 v čl. I v bode 30, keďže navrhovaná právna úprava navyše umožňuje ministerstvu odvolať sa proti rozhodnutiu v cenovom konaní v zmysle § 14 ods. 10, resp. navrhnúť jeho zmenu alebo zrušenie v zmysle § 14 ods. 6, čo z hľadiska ústavnoprávneho posúdenia asi ťažko obstojí.

Vážnym problémom je aj ustanovenie v § 19 bodu 33 čl. I, ktoré bez náležitého zdôvodnenia navrhovateľom zavádza zmeny súvisiace s ukončením členstva v regulačnej rade. Ustanovenie neberie do úvahy zachovanie právnej kontinuity prostredníctvom doteraz zavedenej výmeny jednej tretiny členov regulačnej rady s dvojročnou periodicitou, ale určuje zánik funkčného obdobia všetkých doterajších členov, podotýkam všetkých a podotýkam od účinnosti zákona. Opäť sa tu vynára problém opodstatnenosti tohto kroku, ktorý prináša nielen právnu nestabilitu, ale aj otázku ústavnosti uvedeného návrhu. Zároveň vzniká aj problém s opätovným schvaľovaním regulačnej politiky, keďže táto politika bola na ďalšie regulačné obdobie už schválená v roku 2006. A takéto ustanovenie v podstate predstavuje aj nepriame zasahovanie a doplnenie § 12 ods. 2 a 3 zákona, kde už bol ustanovený jednotný postup na tvorbu a schvaľovanie regulačnej politiky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, prepáčte je 11.00 hodín, takže prerušíme na chvíľočku rokovanie a ďalej budeme pokračovať po 5-minútovej prestávke, ktorú teraz vyhlasujem, hlasovaním. Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku a potom budete pokračovať vy.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujímali miesta v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Ešte vytvoríme malý priestor pre kolegov z tlače a potom začneme hlasovať, aby nás nerušili.

S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa vrátiť k včerajšiemu dňu a požiadať vás, aby ste nám pred hlasovaním vysvetlili procedúru, ako budeme hlasovať o bode 17 zo zákona o potravinách, pretože včera ste zjavne pri hlasovaní porušili všetky pravidlá rokovacieho poriadku. A nebudem vás poúčať, ako môžeme postupovať, ale potom v prípade, že teraz neprednesiete procedúru hlasovania, budem žiadať opäť procedurálny návrh, aby som vám vysvetlila, akým spôsobom by mala rokovať Národná rada.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Je to trošku nezvyklý tento postup, ktorý volíte. Neberiem vám váš názor, rešpektujem ho. Problém je, že procedurálny návrh, keďže sama nechcete porušovať rokovací poriadok, má svoje pravidlá, ktoré ste vy teraz práve porušili. Ale pevne verím, že ste vedená dobrou vôľou.

Chcem vás ubezpečiť, že sme konzultovali problém hlasovania okolo toho zákona a diskutovali sme aj mechanizmus postupu pri riadení tohto hlasovania. Nejasnosti, ktoré tam boli, sa vysvetlili. Myslím si, že ten postup, ktorý má pripravený spravodajca, je absolútne v súlade s rokovacím poriadkom. Prirodzene, pokiaľ budete mať nejaký procedurálny návrh, ale poprosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Takže, keby ste ten procedurálny návrh, ktorý zrejme bude smerovať k spôsobu riadenia, forme schôdze, formulovali tak, aby sa dalo o ňom hlasovať a budem pokračovať potom ďalej podľa toho, aký bude výsledok hlasovania, lebo nejako inak iný postup si nevieme predstaviť.

Vážené kolegyne, kolegovia, takže pristúpime k hlasovaniu o prerokovávaných bodoch programu. Včera sme teda, ako aj upozornila pani predsedníčka poslaneckého klubu KDH, prerušili hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorý máme uvedený ako tlač 129.

Poprosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Čecha, aby zaujal svoje miesto spravodajcu a aby hlasovanie uvádzal.

Vzhľadom na to, že sme prerušili hlasovanie o tom bode programu v časti, keď sme schvaľovali teda pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe, takže v podstate začneme hlasovať od začiatku tým, že teda tie včerajšie hlasovania o jednej časti pozmeňujúcich návrhov vyhlasujem za neplatné.

Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Čech, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili 4 poslanci, ktorí podali celkom 15 pozmeňujúcich návrhov. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Vo svojom vystúpení som podal návrh na osobitné hlasovanie o bode 6 a 17.

Gestorský výbor navrhol spoločne hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 7, 8, 10 až 16, 18, 19, 20 s odporúčaním tieto schváliť.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 3, 4, 5, 7, 8, 10 až 16, 18, 19 a 20 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, pán spravodajca. Ešte sledujem, že sa hlási pani poslankyňa Sabolová s procedurálnym návrhom. Takže poprosím schvaľovať v zmysle rokovacieho poriadku. Máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Počkám na bod 17 a potom.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, takže podľa návrhu spravodajcu hlasujeme o príslušných bodoch spoločnej správy okrem vyňatých bodoch, ktoré uviedol pán spravodajca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 109 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

Tieto návrhy sme schválili.

Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Čech, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2 a 9 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

M. Číž, podpredseda NR SR: A hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 2 poslanci, proti 119 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

Body 2 a 9 spoločnej správy sme neschválili.

Nech sa páči, pán spravodajca.

J. Čech, poslanec: Pán predsedajúci, ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 6 spoločnej správy, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie a ku ktorému som predložil pozmeňujúci návrh.

Gestorský výbor navrhol bod č. 6 spoločnej správy schváliť. Môj pozmeňujúci návrh je však legislatívne čistejší.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 50 poslancov, proti 75 poslancov, 6 poslancov sa zdržalo.

Tento návrh sme neschválili.

Nech sa páči.

J. Čech, poslanec: Pán predsedajúci, ako ďalšie hlasovanie dajte, prosím, hlasovať o častiach bodu 17 spoločnej správy 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť. Po hlasovaní. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, prerušíme toto hlasovanie. Je tu zjavný pokus, podľa môjho názoru, správať sa nekorektne a nejakým spôsobom narušovať rokovanie parlamentu.

Pani poslankyňa, iba pre vaše vysvetlenie. V § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sa píše. Skúsim vám to prečítať. Pevne verím, že potom na základe elementárnej korektnosti prestanú tieto nezmyselné pokrikovačky.

"Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália všetky časti návrhu, je potrebné, ak schválené časti tvoria obsahový celok, hlasovať o nich aj ako o celku."

Iste vám nešlo, pani poslankyňa, že rovnako návrh pána poslanca za stranu SMK je daný tak aj s návrhom, aby sa hlasovalo po častiach. Takže nezmyselné návrhy, prosím vás pekne, odložme a pracujme korektne a seriózne.

Pán spravodajca, poprosím, predkladajte návrhy. (Potlesk.) Ešte raz poprosím.

J. Čech, poslanec: Pán predsedajúci, ako ďalšie hlasovanie...

M. Číž, podpredseda NR SR: Po hlasovaní...

J. Čech, poslanec: ...dajte, prosím, hlasovať o častiach bodu 17 spoločnej správy 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť. (Reakcie z pléna.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme. Po hlasovaní, pani kolegyňa.

(Hlasovanie.) Vážené kolegyne, kolegovia, prítomných 76 poslancov, za návrh 75 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

Tieto návrhy sme schválili.

Nech sa páči ďalej, pán kolega.

J. Čech, poslanec: Pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý som v rozprave vystúpil ja.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán kolega, ešte vás ale chcem upozorniť, je tam hlasovanie v postupe ako ďalšie hlasovanie o častiach spoločnej správy 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru? A tie zvyšné, tie predtým?

J. Čech, poslanec: Tie sú neschválené.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Takže nech sa páči. Ešte raz poprosím, prezentujte návrh.

J. Čech, poslanec: Pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý v rozprave som vystúpil ja.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme. (Reakcie z pléna.)

(Hlasovanie.) Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. (Potlesk.)

Nech sa páči, môžeme vybaviť procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Sabolová. Zapnite mikrofón pani Sabolovej, prosím.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, teraz ste exemplárne porušili rokovací poriadok, žiadam okamžite zvolať poslanecké grémium za 3 poslanecké kluby KDH, SDKÚ, SMK a chcem vám povedať, že vy ako doktor práv, ako dlhodobý pracovník Národnej rady ste sa dnes ukázali ako jeden bezcharakterný a dovolím si povedať jeden bezcharakterný poslanec.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, opäť hlboko porušujete rokovací poriadok. Váš procedurálny návrh nesmeruje k spôsobu riadenia schôdze. Osobné invektívy si, prosím, odložte, vážená pani kolegyňa. Potrebujeme udržať korektný charakter rokovania parlamentu. Pani poslankyňa, berieme slovo.

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Zároveň zvolávam poslanecké grémium.

Vážené kolegyne, kolegovia, žiadali ste poslanecké grémium, tak prosím, keby ste sa dostavili do priestorov, kde sa poslanecké grémium uskutočňuje.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa ešte úplne neskončilo rokovanie poslaneckého grémia a je 12.00 hodín, tak prerušujem hlasovanie.

Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať riadnym priebehom schôdze s tým, že hlasovať budeme znovu o 17.00 hodine, tak máme stanovené termíny. Dobre? Príjemnú dobrú chuť prajem.

Procedurálne návrhy, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, už sme hlasovali o tomto návrhu dvakrát. Teraz sme znovu neodhlasovali spoločnú správu, pretože ste nedali hlasovať o zvyšných bodoch spoločnej správy. V bode 17 sme o nich nehlasovali. To hlasovanie je znovu neplatné. Neplatné bolo prvýkrát, neplatné bolo druhýkrát a keď bude neplatné aj tretíkrát, tak viete potom, čo platí. Trikrát a dosť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nerád to robím, pretože ste právnik a demonštrujete tu záujem o dodržiavanie práva.

§ 34 procedurálny návrh zákona o rokovacom poriadku znie: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovávania veci, časovovecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samej."

Vážený pán poslanec, dodržiavajte elementárne zásady rokovacieho poriadku. Ďakujem. (Potlesk.)

S procedurálnym návrhom pán Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dávam návrh, aby v súvislosti s tým, čo sa tu teraz udialo z porušovania rokovacieho poriadku a vzhľadom na to, že sme neprišli v grémiu k nejakému spoločnému stanovisku, aby pred vlastným pokračovaním hlasovania o tomto bode programu zasadol ústavnoprávny výbor a podal plénu Národnej rady stanovisko k spôsobu hlasovania o tomto bode rokovania Národnej rady a aby sme potom o 17.00 hodine po stanovisku ústavnoprávneho výboru sa k hlasovaniu o tomto bode programu vrátili.

M. Číž, podpredseda NR SR: Môžem sa spýtať, pán poslanec, teda ako znie váš procedurálny návrh, ako konkrétne? Aby sme mohli o ňom hlasovať.

S. Janiš, poslanec: Výklad k hlasovaniu o bode programu, ktorý to je, dobre, podľa § 146 rokovacieho poriadku, ak počas schôdze Národnej rady sa vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, a tá pochybnosť tu je, v jednotlivých prípadoch na návrh poslanca dávam hlasovať o tom, aby podal výklad ústavnoprávny výbor.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte poprosím pána poslanca Mikloška, keby ste ho zapli, s procedurálnym návrhom.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby dobehlo hlasovanie a potom dávam návrh, aby sme vrátili rokovanie do druhého čítania. To je môj procedurálny návrh. A zdôvodňujem ho takto.

Pán predsedajúci, rokovací poriadok je byrokratický a často zväzujúci. Ale rokovací poriadok treba do puntíka dodržiavať, pretože je ochranou menšiny v parlamente. Nie väčšiny, ktorá si môže robiť, čo chce. A treba ho dodržiavať vždy. A v tomto prípade ho zle vykladáte. Pretože čokoľvek možno navrhnúť, ale pred hlasovaním, nie počas hlasovania. A vy vykladáte niečo, čo on tu povedal počas hlasovania. Bohužiaľ, je to byrokratický moment, ale nedá sa pohnúť. Dávam procedurálny návrh, aby sme to vrátili do druhého čítania po skončení.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, pevne verím, že ste vedený dobrou vôľou. Problém je, že opäť pripomínam § 34, ak máme do puntíka dodržiavať rokovací poriadok, nie je možné dávať návrhy o hlasovaní vo veci samej. Tak znie ustanovenie, ktoré hovorí o procedurálnom návrhu. Nie je problém sa s tým zaoberať, len tieto veci boli predmetom rokovania grémia.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je vyhlásená prestávka, je 12.00 hodín, pravdepodobne sa k hlasovaniu už nedostaneme.

Vyhlasujem opäť prestávku s tým, že od 14.00 hodiny pokračujeme v riadnom programe s tým, že hlasovanie je opäť o 17.00 hodine, tak ako to máme stanovené v rokovacom poriadku a na základe dohody poslaneckého grémia. Želám príjemnú dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste sa postupne dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli otvoriť pokračovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v poobedňajších hodinách.

Poprosím tiež pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály.

Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta. Už sme kompletní.

Svoje miesto zaujal minister hospodárstva, ako aj spravodajca poverený gestorským výborom. Poprosím, páni poslanci, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

Budeme pokračovať teda v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 149. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa pán poslanec Mikloš Ivan.

S. Kahanec, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Možno na úvod poviem, že škoda, že nie sme rovnako precízni pri rozličných situáciách, ktoré tu máme. Tak ako precízne bolo ukončené moje vystúpenie pred obedom, keď sa ma ani nikto nenamáhal spýtať sa, či vlastne tam mám ešte na 1 alebo na 2, alebo na 20 minút, tak by bolo dobré, aby sme takto začínali aj teraz. Teraz začíname s oneskorením bez toho, aby sme uviedli dôvod. Dúfam, že je to povolené tu na tomto fóre povedať.

Takže bol by som rád, keby sme veci dodržiavali, dodržiavali aj pri rokovacích poriadkoch a procedúrach hlasovania a podobne.

A teraz mi dovoľte, aby som pokračoval vo svojom vystúpení, ktoré som začal pred obedom, a dokončil ho. Ukončím s tým posledným odsekom, ktorý sa týkal toho, že vzniká tu problém aj s opätovným schvaľovaním regulačnej politiky, keďže táto politika bola na ďalšie regulačné obdobie už schválená v roku 2006 a že takéto ustanovenie v podstate predstavuje nepriame doplnenie § 12 ods. 2 a 3 zákona, kde už bol ustanovený jednotný postup na tvorbu a schvaľovanie regulačnej politiky. A pokračujem ďalej. A to sa už asi nedá chápať inak ako svojvoľné zasahovanie do už schválenej regulačnej politiky a opäť je to spojené s otázkou porušovania právnej istoty.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, hostia, ďalšie problémy predloženej novely zákona súvisia najmä s ustanoveniami § 6 ods. 6, § 11 ods. 4, § 69 písm. a). V podstate sú to body spoločnej správy 23, 24, 27 a týkajú sa najmä návrhov, ktoré na prerokovanie gestorského výboru predložil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. V týchto navrhovaných ustanoveniach je riešená otázka úradom vydávaných povolení na distribúciu plynu pre prípady, že už je vybudovaná distribučná sieť, resp. je navrhnutá na jej vybudovanie a nie je nasýtená a je zároveň schopná zabezpečiť distribúciu.

Hlavným zámerom týchto návrhov je zabezpečiť efektívnosť prevádzky a zabrániť fragmentácii plynovodnej sústavy, ktorá by viedla k znižovaniu efektívnosti existujúcich sietí a udržať princíp poštovej známky pre existujúce distribučné spoločnosti, t. j., aby všetci odberatelia platili rovnaké distribučné poplatky.

Napriek tomu, že gestorský výbor odporučil tieto navrhované zmeny neschváliť, chcel by som vás, vážení poslanci, poslankyne, poprosiť predovšetkým v záujme zabezpečenia ekonomickej efektívnosti siete, aby sme tieto návrhy podporili.

Zároveň chcem v súvislosti so spoločnou správou (tlač 149a) procedurálne navrhnúť, aby boli body 9, 10 a 14, 18, 23, 24 a 27 vyňaté na osobitné hlasovanie.

Na záver vás, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si ešte raz poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov skupiny poslancov predloženého pánom poslancom Janišom a o podporu bodov 18, 23, 24, 27 spoločnej správy, a to aj napriek tomu, že pri takýchto vážnych výhradách k zákonu o regulácii sieťových odvetví, ktoré odzneli v rozprave, by tým najlepším riešením bolo vrátenie zákona na prepracovanie. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví.

K tomuto zákonu už tu bolo povedané mnoho aj pri prvom čítaní, aj teraz v rozprave v druhom čítaní, aj vo výboroch a musím povedať, že všetky prednesené výhrady, či už boli ústavné, legislatívnoprávne, vecné, prípadne výhrady súvisiace s nesúladom s európskymi pravidlami, s európskymi smernicami a s európskou politikou, myslím si, že boli vážne a svedčia o tom, že hovoríme o jednom z najhoršie pripravených zákonov či už z legislatívnoprávneho hľadiska, alebo z hľadiska vecného.

Mohol by som dlho opakovať všetky tie veci, ktoré sú na tomto zákone zlé, ale myslím si, že by som opakoval to, čo kolegovia hovorili, preto len preletím tie najväčšie výhrady, tie najdôležitejšie výhrady a potom sa sústredím na jednu vec, ktorá s tým súvisí, ktorá tu síce tiež bola spomenutá, ale myslím si, že nie dostatočne komplexne a nie dostatočne presne.

Po prvé, to kľúčové a podstatné, čo na tomto zákone je, že tento zákon je ďalším v rade krokov v mocenskom ovládnutí tých inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé od štátu. Nezávislosť týchto inštitúcií od štátu je v záujme spotrebiteľov, je v záujme rozvoja, zdravého rozvoja aj sektora, ktorý je regulovaný. Nie je to teda v prospech ľudí, v konečnom dôsledku je to v neprospech ľudí. Vládna koalícia a vláda týmto zákonom sa tvári, že dáva ľuďom 5 korún, ale zároveň im, ľavou rukou im dáva 5 korún a pravou rukou im skryte berie 10 korún.

Pán poslanec Petrák sa opýtal, a dovolím si využiť jeho otázku na môj názor na to, prečo je to tak. Pán poslanec Petrák sa opýtal, od čoho bol ÚRSO nezávislý, keď až po tlaku vlády sa znížili ceny.

Pán poslanec Lipšic reagoval, že znížili sa ceny najmä kvôli zníženým svetovým cenám ropy a zemného plynu, čo je pravda, ale na druhej strane ja si myslím, že aj kvôli politickému tlaku sa tieto ceny znížili. Jednoducho preto, že bol vykonaný hrubý nátlak zo strany vlády na regulačný úrad aj nátlak týmto návrhom vládneho zákona, ktorý bol predkladaný v inom znení, ešte v surovejšom znení, aj keď aj dnešné znenie po úpravách znamená obmedzenie nezávislosti regulačného úradu, ale ten tlak bol aj inými krokmi, verejnými vyhláseniami, spochybňovaniami, spochybnením činnosti regulačného úradu, útokmi a tlakom na dodávateľov energie a plynu.

Čiže áno, ceny sa znížili a sú v tomto okamihu zrejme nižšie, ako by boli, keby boli stanovené regulačným úradom bez tlaku vlády. Ten problém ale je v tom, že takéto krátkodobé zníženie cien, ak sú ceny znížené pod úroveň skutočných ekonomických cien, teda takých, ktoré obsahujú opodstatnené náklady a primeraný zisk, síce môže vyzerať z krátkodobého hľadiska výhodne, lebo ceny sú nižšie, ale z dlhodobého hľadiska zakladá omnoho, omnoho vyššie náklady a aj ceny pre odberateľov.

Chcem vás upozorniť a pripomenúť vám, že analogickú situáciu, kedy do roku 2003 priamo vláda určovala ceny, a ceny boli stanovené nižšie, ako bola ich ekonomická úroveň, znamenalo obrovské straty pre ekonomiku a znamenalo, že v konečnom dôsledku ceny museli neskôr vzrásť oveľa viac. Takže ak dnes umelo stlačíte a budete tlačiť ceny na nižšiu úroveň, ako je ekonomická, bude to znamenať, že v budúcnosti skôr alebo neskôr budú musieť ceny vzrásť oveľa viac, ako by vzrástli, keby existovala normálna regulácia, ktorá by bola stanovovaná nezávislým regulačným úradom a navyše naozaj ohrozíte energetickú bezpečnosť krajiny, pretože v dôsledku toho, že ceny budú stanovené nižšie, ako je ich skutočná ekonomická úroveň, sa investorom neoplatí v odvetví investovať, najmä ak môžu investovať v iných krajinách, kde tá miera zisku a miera návratnosti investícií bude vyššia.

V situácii, v akej sme, že sa zvyšuje spotreba elektriny a že dochádza k odstavovaniu blokov, to znamená naozaj ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny.

Takže nie náš návrh, nie náš zákon o regulácii sieťových odvetví, nie vytvorenie nezávislého regulačné úradu, nie privatizácia energetických podnikov, ale vaše obmedzovanie nezávislosti regulačného úradu a politické ovplyvňovanie cien spôsobí, môže spôsobiť s veľkou pravdepodobnosťou ohrozenie energetickej bezpečnosti a v konečnom dôsledku vyššie ceny.

Mimochodom na pripomenutie vám na ilustráciu poviem, že iste si pamätáte, že sme tu mali aj mlieko za 2 koruny a kam to viedlo? Jednoducho systém, ktorý sa snažil administratívne držať ceny na nízkej úrovni skolaboval a následne tie nepriame náklady a konečné nevyhnutné zvýšenie cien bolo omnoho, omnoho vyššie.

Takže ja netvrdím, že v činnosti regulačného úradu neexistovali žiadne rezervy a že by sme nemali hľadať nástroje, akými by sme zefektívňovali jeho činnosť tak, aby tam naozaj neboli rezervy, aby tam naozaj nebola vata, ale vy idete opačne, pretože tým najefektívnejším nástrojom na takéto zefektívňovanie činnosti ÚRSO by bolo posilňovanie jeho nezávislosti a zároveň posilňovanie konkurencie, pretože konkurencia je tým najefektívnejším nástrojom na znižovanie nákladov, a teda aj znižovanie cien a zvyšovanie kvality služieb.

No a preto z tohto dôvodu popri všetkých tých výhradách legislatívnych, nesúladu s európskymi smernicami za najzávažnejší nedostatok tohto návrhu zákona považujem zrušenie nezávislosti, výrazné obmedzenie nezávislosti regulačného úradu najmä § 19a ods. 1, ktorý znie, "že dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa končí funkčné obdobie doterajších členov regulačnej rady" a tiež § 9 ods. 4 písm. b), "keď člen regulačnej rady môže byť odvolaný, ak koná v rozpore s regulačnou politikou, pričom rozpor alebo súlad s regulačnou politikou bude posudzovať, samozrejme, vláda".

Keď som rozmýšľal nad tým, čo môže byť skutočnou príčinou toho, prečo tak vehementne vláda tlačí tieto návrhy, tak mi pomohol článok, ktorý bol zverejnený minulý týždeň v denníku Pravda, pretože tento článok, a spomínal to tu aj myslím, že pán poslanec Brocka, pán poslanec Janiš a ďalší, poukázal na niektoré zaujímavé súvislosti, ktoré priznal vo svojom vystúpení vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj pán minister Jahnátek, keď povedal, že jedna z možností je aj mimosúdne vyrovnanie s firmami, ktoré podali žalobu na Ústavnom súde.

Dovoľte mi preto, aby som sa venoval tejto kauze, pretože podľa môjho názoru, a rád by som vás oboznámil aj s informáciami, ktoré neboli v tom článku a ktoré neboli povedané ani mojimi kolegami, pretože ich považujem za zásadné, za dôležité a považujem ich za také, ktoré výrečným spôsobom objasňujú a ilustrujú, o akú veľkú nehoráznosť tu ide.

Takže dovoľte najskôr chronologicky, čo sa vlastne udialo a dialo. Najskôr mi dovoľte povedať, že do roku 2003 sme tu mali krížové dotácie, mali sme ceny za plyn a za elektrinu a energetické médiá, ktoré boli nižšie ako skutočné ekonomické ceny, a teda v konečnom dôsledku sme tu mali situáciu, keď štát a daňoví poplatníci dotovali, a to výrazne dotovali súkromné podnikateľské subjekty, najmä odberateľov, a dotovali aj domácnosti, to je pravda. Na základe toho, že sme museli prijať smernice Európskej únie, ale aj na základe toho, že tento stav bol neakceptovateľný, neudržateľný, nespravodlivý a vyslovene asociálny, došlo k zmene a v roku 2001 vláda, ešte prvá vláda Mikuláša Dzurindu, pripravilo ministerstvo hospodárstva zákon o regulácii sieťových odvetví, v rámci ktorého sa predpokladal aj vznik Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. 1. 8. 2001 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vznikol, ale ešte zhruba rok a pol mal čas na prípravu regulácie. Pripravovali sa regulačné smernice, zriaďoval sa úrad tak, aby regulácia mohla byť efektívna od 1. 1. 2003.

Po prvé, chcem pripomenúť, že už vtedy, keď sme tento zákon diskutovali vo vláde a pripravovali, došlo k obrovskému tlaku, lobistickému tlaku najväčších odberateľov priemyselných podnikov, odberateľov plynu a elektriny, dokonca došlo k tomu, a dobre si to pamätám, pretože som v tom čase viedol tripartitu, že Asociácia zamestnávateľských zväzov prerušila sociálny dialóg a odišla z tripartity. Pripomínam, že šéfom Asociácie zamestnávateľských zväzov, podpredsedom asociácie a šéfom delegácie asociácie v tripartitných rokovaniach bol pán Kollár, majoritný vlastník Dusla Šaľa a Duslo Šaľa bolo najväčším podnikom, ktorý na tom zarábal. Ktorý jednoducho nakupoval plyn aj elektrickú energiu, ale najmä plyn za ceny dokonca nižšie, než za aké Slovenský plynárenský priemysel dovážal plyn z Ruska.

Keďže si tieto podniky uvedomovali, že sa toto zlaté obdobie končí, tak bol tu obrovský tlak proti tomu, aby došlo k takejto regulácii. Zároveň sme mali aj vo vládnej koalícii isté problémy so schválením tohto zákona, najmä s jedným z koaličných partnerov, so Stranou demokratickej ľavice, ktorá mala a neustále sa snažila, aby tá nezávislosť regulačného úradu nebola taká silná a aby to bolo možné politicky ovplyvňovať. Následne ale bol zákon schválený, ÚRSO vznikol a ÚRSO od 1. 1. 2003 určil regulované ceny, ktoré sa zvýšili aj pre domácnosti, ale aj pre týchto odberateľov.

Hneď v prvom mesiaci fungovania týchto zvýšených cien 24. a 27. 1. 2003 išlo podanie na Ústavný súd, keď 7 akciových spoločností najväčších alebo jedných z najväčších odberateľov plynu podali tento podnet na Ústavný súd a čuduj sa svete, tieto akciové spoločnosti boli zastupované docentom Fogašom, tým istým docentom Fogašom, ktorý v rokoch 1998 až 2002 bol podpredsedom vlády zodpovedným za legislatívu a ktorý viedol aj Legislatívnu radu vlády Slovenskej republiky, v ktorej legislatívnej rade aj vo vláde bol prerokovávaný aj návrh zákona o regulácii sieťových odvetví.

Podstata podnetu na Ústavný súd bola v tom, že vraj mal ÚRSO konať protiústavne, keďže rozhodol o regulácii na základe vlastných rozhodnutí, a nie na základe všeobecne platného právneho predpisu. Absurdné na tom je, že ÚRSO, keďže znenie zákona bolo v tomto nejednoznačné, či teda môže ÚRSO konať na základe vlastného rozhodnutia, alebo na základe všeobecne platného právneho predpisu, tak ÚRSO pripravil návrhy všeobecne platných právnych predpisov ešte v priebehu roka 2002 a išiel s tým do medzirezortného pripomienkového konania a do legislatívnej rady vlády.

V legislatívnej rade vlády bol ÚRSO, ale s touto iniciatívou odmietnuté predsedom legislatívnej rady, ktorí, ale legislatívna rada celá, nielen predseda, tvrdili, že je to protiústavné a že jednoducho sa to takto robiť nedá. Nato teda ÚRSO neprijal, resp. neprijal sa všeobecne platný právny predpis, ale ÚRSO v priebehu novembra a decembra 2002 rozhodol svojimi vlastnými rozhodnutiami.

Ako som povedal, v januári 2003 bol podaný tento podnet, o ktorom plénum, resp. senát Ústavného súdu rozhodol, čuduj sa svete, po takmer po 3 rokoch 7. 7. 2006, teda mesiac a pol po parlamentných voľbách, 3 roky nič, mesiac a pol po parlamentných voľbách, a druhé rozhodnutie prišlo 29. 11. 2006.

V tejto súvislosti je zaujímavé, bolo to už povedané, ale nie úplne, že senát rozhodoval v trojčlennom zložení, predsedom senátu bol doktor Babjak a členmi senátu boli doktor Barányi a doktor Dobrík. Doktor Barányi zhodou okolností, možno zhodou okolností bol predtým poslancom za Stranu demokratickej ľavice a doktor Dobrík pôsobil predtým aj vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti za HZDS. Toto rozhodnutie, ktoré prijali hneď po voľbách, bolo v prospech sťažovateľov, teda v prospech 7 spoločností, ktoré sa sťažujú na Ústavnom súde, ale bolo prijaté hlasovaním 2 hlasy za, proti 1, pričom predseda senátu Ústavného súdu doktor Babjak bol proti a nielenže bol proti, ale jeho stanovisko bolo tak zásadne odlišné, že svoje stanovisko zverejnil ako súčasť nálezu Ústavného súdu.

Odporúčam vám tento nález Ústavného súdu do pozornosti, je pod číslom I.US 95/03 a myslím, že sa oddá zacitovať zo stanoviska doktora Babjaka, pretože uvádza zásadné argumenty v neprospech rozhodnutia, ktoré bolo prijaté. Budem niektoré z jeho argumentov citovať.

Doktor Babjak, predseda senátu, píše: "Nesúhlasím najmä s výrokmi o porušení práva sťažovateliek." Sťažovateľky, to je tých 7 akciových spoločností, teda "nesúhlasím najmä s výrokmi o porušení práva sťažovateliek na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky napadnutými rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o zrušení týchto rozhodnutí, ako aj s odôvodnením uvedených výrokov".

Takéto stanovisko väčšiny senátu a naň nadväzujúci postup odporuje právnej realite. Základnou myšlienkou rozhodnutia väčšiny senátu je protizákonnosť všetkých napadnutých rozhodnutí vydaných v období november až december 2002, pretože im nepredchádzalo vydanie všeobecného záväzného predpisu úradom na základe § 12 ods. 4 zákona o regulácii. Keď však úrad takto postupuje, zrejme aj v dôsledku napadnutia rozhodnutí na Ústavnom súde a vydá všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 12 ods. 4 zákona o regulácii, konkrétne výnosy č. 1 z roku 2003 a č. 2 z roku 2003, ktoré sú základom pre zánik právnej existencie napadnutých rozhodnutí, väčšina senátu to neakceptuje. Zdá sa teda, že väčšine senátu nevyhovuje ani nesprávny, ani správny postup úradu.

Na vysvetlenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví po tom, ako začalo byť napádané a spochybňované to, že prijal tie rozhodnutia bez všeobecne záväzného predpisu začiatkom roka 2003, prijal rozhodnutia, prijal tento všeobecne záväzný právny predpis, ale senát tvrdil, že aj jedno je zlé, aj druhé je zlé.

Ďalej citujem: "Na rozhodovaní o regulácii cien sa podľa § 14 ods. 5 zákona o regulácii nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, autoremedúra, ktorou argumentuje, väčšina senátu tu teda nemá opodstatnenie."

Ďalej citujem: "Skutočnosť, že možno zmeniť a rušiť vlastné rozhodnutie vydané pri regulácii cien, nie je výslovne uvedená v zákone o regulácii, je irelevantná, pretože táto možnosť implikovane vyplýva z pôsobnosti úradu regulovať ceny v sieťových odvetviach. Rozhodnutie väčšiny senátu o vyslovení porušenia práva sťažovateliek napadnutými rozhodnutiami a o ich zrušení teda odporuje právnej realite v tom, že sa vyslovuje porušenie práva v čase rozhodovania Ústavného súdu právne neexistujúcimi rozhodnutiami, lebo boli medzičasom zrušené a ruší sa to, čo už bolo zrušené."

Ďalej. V naznačenom trojuholníku vecí spomína doktor Babjak iné dve veci, a teraz, "z prejednávanej veci sa potom javí, že rozhodovanie senátu nemá logiku a princípy právnej istoty a rovného prístupu k Ústavnému súdu nie sú realizovateľné. Keď teda k podnecovateľovi, resp. sťažovateľovi nebol v dvoch označených predchádzajúcich veciach umožnený prístup na Ústavný súd, aby nastolený problém meritórne aj posúdil a rozhodol, tým viac sa tak potom malo stať aj v tejto veci a ohľadne napadnutých rozhodnutí malo byť konanie zastavené. Právne existujúce napadnuté rozhodnutie je napokon aj nevyhnutnou podmienkou konania Ústavného súdu".

Zase inými slovami a možno zrozumiteľnejšie povedané, doktor Babjak poukazuje na dva podobné prípady, keď neboli prijaté tieto prípady ani na konanie pred Ústavným súdom, pričom išlo o analogické prípady.

Ďalej. "Napadnuté regulačné rozhodnutia úradu nemôžu ustanovovať zásadné podmienky podnikania sťažovateliek, pretože tieto rozhodnutia sa vzťahujú na podnikateľov, ktorí vykonávajú regulovanú činnosť, podnikanie v sieťovom odvetví, ktorými sú výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny a plynu a výroba, výkup a rozvod tepla." Inými slovami, a to je zásadná vec, sťažovatelia vôbec nepodnikajú v tých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje zákon, ktorého porušenie napadli na Ústavnom súde, preto už z tohto dôvodu nemal tento podnet byť prijatý na konanie.

Ďalej. "Podľa právneho názoru Ústavného súdu sa právo podnikať podľa ústavy zaručuje len fyzickým osobám, pretože čl. 35 ods. 1 ústavy sa nevzťahuje na právne postavenie právnických osôb." Teda ďalší dôvod, prečo podľa doktora Babjaka nemal byť tento podnet prijatý na konanie.

Mohol by som citovať ďalej, ale myslím si, že každý si to nakoniec môže pozrieť sám, je to verejne prístupný dokument. O čo teda ide? Teraz by som rád hovoril, toto boli citáty, stanoviská predsedu senátu doktora Babjaka, teda právne stanoviská.

Ja by som sa rád teraz vyjadril k ekonomickej a politickej rovine tohto problému, ktorú považujem za zásadnú. Myslím si, že pán poslanec Brocka to tu nazval slovom nehoráznosť. Obrovská nehoráznosť. Táto iniciatíva, tieto kroky, ktoré by mohli viesť buď k mimosúdnej dohode, alebo k úspechu na súdoch, na všeobecných súdoch na základe nálezu Ústavného súdu, ak by boli zrealizované, považoval by som to za najväčšiu donebavolajúcu nehoráznosť. Prečo?

Po prvé. Treba povedať a vrátim sa k tomu, že podniky, o ktorých hovoríme, boli do roku 2003, kým ceny nedosiahli skutočnú ekonomickú úroveň zo strany štátu a daňových poplatníkov dotované rádovo v čiastkach miliárd korún. Nepreháňam, miliárd korún a poukážem to aj na konkrétnom roku, za ktorý to mám vyčíslené. Ide teda o 7 podnikov, medzi ktorými, ako som povedal, najväčším odberateľom na ilustráciu bol podnik Duslo Šaľa.

Len v roku 2000, len v jednom z tých rokov, v roku 2000 týchto 7 podnikov zaplatilo za plyn Slovenskému plynárenskému priemyslu o cca 1,5 mld. korún menej, ako by boli platili, ak by ceny boli stanovené na ekonomickej úrovni a ak by ceny neboli dotované. Inými slovami, Slovenský plynárenský podnik by len v roku 2000 mal len z titulu reálnych cien pre týchto 7 najväčších odberateľov vyššie príjmy o 1,5 mld. korún. Teda môžeme predpokladať, že aj vyššie zisky zhruba o toľko korún a že napríklad aj do štátneho rozpočtu by odviedol oveľa viac peňazí, ale aj to, že hodnota, trhová hodnota tohto podniku by bola oveľa, oveľa vyššia, pričom 100 % akcií v tom čase vlastnil štát.

Ak teda štátny podnik dotuje v jednom roku len 7 najväčších odberateľov, všetky súkromné firmy väčšinou privatizované v polovici 90. rokov podnikateľom blízkym vláde za smiešne symbolické ceny, ak teda tento najväčší štátom vlastnený podnik dotuje súkromné odberateľské firmy len za 1 rok vo výške zhruba 1,5 mld. korún, už tomu hovorím nehoráznosť.

Toto sa dialo počas všetkých tých rokov. Urobil tomu koniec zákon o regulácii sieťových odvetví. Samozrejme, podnikom sa nepáčilo, že nepokračuje takýto biznis, preto dali toto rozhodnutie na Ústavný súd. Ústavný súd rozhodol, tak ako rozhodol.

Ak by sme dnes akýmkoľvek spôsobom, či už mimosúdnou dohodou, alebo rozhodnutím súdov priznali týmto firmám, že majú právo na odškodnenie, tak by mali právo na odškodnenie za to, že nepokračovali v nehoráznom, že štát nepokračoval v ich nehoráznom dotovaní. Že by sme teda tak mali ešte robiť naďalej, lebo boli poškodené.

Mimochodom, chcel by som povedať, že nielen kvôli tomuto dôvodu, nielen z dôvodu Európskych pravidiel, ku ktorým sme sa, samozrejme, zaviazali a museli zaviazať v procese prístupových rokovaní, ale aj z toho dôvodu, že ak by tieto firmy pokračovali v takomto, resp. štát by pokračoval v takomto nepriamom dotovaní týchto firiem, tak tieto firmy by prehrali súdne spory. A to nebola teória.

Okolo roku 2000 - 2001 Železiarne Podbrezová už boli napadnuté na súde za dumping práve preto, že ich konkurenti, ktorí odoberali plyn za nedotované ceny sa cítili poškodení na trhu a cítili teda krivdu v tom zmysle, že im nemohli, Železiarňam Podbrezová, konkurovať, pretože Železiarne Podbrezová mali dotované ceny, vstupy, a teda náklady mali nižšie, mali nižšie náklady.

Môže sa objaviť argument, a možno sa objaví, že či tých 1,5 mld., že či tá cena, oproti ktorej to porovnávame, lebo tých 1,5 mld. vyplýva z ceny, akú odhadoval ÚRSO, že by mala byť v roku 2000, ak by bola regulovaná tak, že by obsahovala opodstatnené náklady a primeraný zisk, že či tá cena bola stanovená presne.

Áno, to je otázka, ja nemám dôvod spochybňovať tie výpočty, ale v poriadku, ak aj vezmeme iný prepočet a porovnáme ceny, za aké týchto 7 podnikov odoberalo plyn nie s tými, ako je určené ako ekonomicky oprávnené, ale len s tými cenami, za ktoré SPP dovážal plyn z Ruska, a to iste uznáte, že to nie sú úplné náklady SPP, lebo to sú len náklady, ktoré priamo zaplatí do Ruska, SPP má ešte náklady ďalšie, s dopravou toho plynu so zariadeniami a ešte k tomu treba prirátať primeraný zisk, ale teda dobre, keby sme brali len ceny, za aké SPP nakupuje z Ruska, tak by sme prišli k tomu, že len týchto 7 odberateľov zhruba za 1 rok, za ten rok 2000 nakúpilo o miliardu lacnejšie, ako boli náklady SPP na nákup plynu z Ruska.

Teda dotovanie v konečnom dôsledku zo štátneho rozpočtu, pretože opakujem, znamenalo to nižšie príjmy SPP, štátneho podniku, a dokonca, aj keď by ste argumentovali tým, že keď sa predala časť SPP, tak potom už nie všetky akcie mal štát, to je síce pravda, ale pravda tiež je, že ak by SPP mal príjem, skutočný príjem, ak by nedotoval takto tieto podniky, tak aj cena pri predaji by bola vyššia, samozrejme, pretože by to znamenalo pri predaji akcií SPP, pretože by to znamenalo vyššiu hodnotu akcií podniku a SPP.

Teda štát strácal. Jednoznačne strácal. Štátny podnik, štátom vlastnený podnik strácal na úkor podnikov vlastnených privátne. A musím povedať, že aj dnes v tej dnešnej logike návrhu tohto zákona, kedy sa často argumentovalo tým, že sú poškodzovaní odberatelia, a musím povedať, že ministerstvo sa ani nejako neskrývalo s tým, že presadzuje záujmy odberateľov, veď si spomeňte na predkladaciu správu prvého vládneho návrhu tohto zákona, kde bolo jasne napísané, že na tomto znení ministerstvo hospodárstva úzko spolupracovalo so Združením odberateľov od energií a s Klubom 500 atď. atď., pričom teda je tu snaha zvýhodňovať odberateľov, ktorí sú čisto privátne firmy na úkor príjmov spoločnosti energetických, ktoré sú stále čiastočne vlastnené aj štátom.

No, myslím si, že z toho, čo bolo uvedené, je zrejmé, že ide o záležitosť, ktorá, ak by mala viesť k mimosúdnej dohode alebo k tomu, že by súdy skončili v prospech týchto sťažovateľov, by bola nehoráznosťou.

A teraz mi dovoľte povedať, v čom vidím dôvod, prečo je taký tlak na výmenu celej regulačnej rady. Regulačná rada v jej dnešnom zložení zväčša pozostáva z ľudí, ktorí všetkým týmto prešli, ktorí boli pri založení regulačného úradu, ktorí boli v tej legislatívnej rade, ktorí pripravili tie všeobecne záväzné právne predpisy, ktorí vedia o podaní na Ústavný súd aj a ktorí poznajú celú túto kauzu, celý jej vývoj. A títo ľudia jasne a jednoznačne odmietajú zodpovednosť úradu za to, že by bol porušený zákon a jasne odmietajú akékoľvek nároky odberateľov, a teda sťažovateľov na to, že by mali byť ich údajné straty kompenzované. A myslím si, že v tom je zámer alebo jeden zo zámerov tejto predkladanej novely zákona o regulácii sieťových odvetví.

Myslím si, že zámer je v tom, aby nové vedenie regulačného úradu nekládlo odpor a aby sa jednoducho tento kšeft dotiahol do konca. Myslím si, že o tom minimálne nepriamo svedčia aj tie citácie, ktoré boli uverejnené v dennej tlači o liste docenta Fogaša ministrovi hospodárstva, v ktorom spomína aj to, že predseda vlády je o tom informovaný. Myslím, že o tom svedčia aj isté väzby a spojenia, ktoré som spomínal. Myslím, že o tom svedčia dátumy, v akých boli rozhodnutia prijímané.

Tie možnosti sú v zásade dve. Ak sa úspešne naplní, ak odhlasujete, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto znenie návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví, tak sa jednoducho dňom účinnosti zákona odvolajú všetci členovia regulačnej rady. Vieme, a nielen z regulačnej rady, ale aj z iných inštitúcií, akým spôsobom sa dnes nominujú predstavitelia do všetkých orgánov, kde má štát moc a potom sú tu otvorené dve možnosti.

Tá prvá možnosť je mimosúdna dohoda. Už lieta v médiách aj cifra, že teda oni tvrdia, že mali škodu 17 mld., ale uspokojili by sa s 2,7 mld. koruny, o mimosúdnom vyrovnaní by ale musela rozhodnúť vláda. Neviem, či si to vláda trúfne. Dúfam, že nie, pretože by išlo naozaj o nehoráznosť najhrubšieho zrna, ale je tu ešte aj iná možnosť.

A tá druhá možnosť spočíva, pretože rozhodnutie Ústavného súdu ešte nedáva, samozrejme, právny nárok na to, aby si vymáhali údajnú škodu sťažovatelia, o tom by museli rozhodnúť všeobecné súdy. Ale to riziko spočíva v tom, že ak nové vedenie regulačného úradu nebude klásť aktívny odpor, ak nebude spochybňovať, ak nebude argumentovať, ale ak pripustí, že možno došlo zo strany minulého odvolaného vedenia regulačného úradu k pochybeniu, môže to byť dôležitý krok k tomu, aby súdy, všeobecné súdy rozhodli tak, že túto škodu priznajú, odvolajúc sa na nález Ústavného súdu.

Takže dovoľte mi uzavrieť toto a považujem to naozaj za nehorázne aj z toho dôvodu, že priamo človek, ktorý bol pri schvaľovaní toho zákona a ktorý potvrdil ÚRSO, že nie sú potrebné, nie je potrebný všeobecne, dokonca ani možný všeobecne záväzný právny predpis, potom zastupuje firmy s hlavným argumentom, že to bolo protiústavné, lebo to nebolo vydané na základe všeobecne platného právneho predpisu.

Považujem to za absolútne nehorázne, a preto o tom hovorím otvorene, tak otvorene, ako o tom hovorím, pretože myslím si, že už tie informácie, ktoré sú dnes k dispozícii, svedčia o tom, že tomu, kto toto organizuje nejde o záujmy ľudí. Ide mu o záujmy úzkej skupiny podnikateľov, ktorí dlho profitovali na štáte, na štátnom rozpočte, na daňových poplatníkoch, a ide o to, aby dokonca boli odškodnení za to, že nemohli v takomto spôsobe podnikania pokračovať aj naďalej. A toto považujem za absolútne neakceptovateľné. Ďakujem pekne. (Potlesk.)