M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Petrák, Nachtmannová, Frešo. Aj pán poslanec Faič je faktická? Áno, teda pán poslanec Faič, Petrák, Nachtmannová, Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán Vladimír Faič.
V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mal by som jednu otázku na pána poslanca Mikloša. Je ekonóm a hovoril, že pri uplatnení tohto spôsobu regulácie, ktorý je o doterajšom zákone, mali ceny vždy ekonomickú úroveň. Ak ten úrad je nezávislý a ak obchodné tajomstvo chráni nákladové položky týchto spoločností, z čoho sa odvíja vaše konštatovanie a z čoho sa odvíja potom vaše konštatovanie, že pri tomto novom spôsobe uplatnenia tejto novely zákona a novom spôsobe regulácie nebudú mať ceny ekonomickú úroveň? To je otázka.
A potom nie je mi celkom jasné, ak ste tu spomínali docenta Fogaša, ktorý je súkromná osoba od roku 2002 a jeho verejné účinkovanie bolo naposledy na stoličke, ktorá bola vedľa vás vo vláde Slovenskej republiky, čo to má spoločného s touto garnitúrou, ktorá tu sedí? Považujem ho aj teraz za súkromnú osobu a celú kauzu za jeho súkromnú advokátsku prax. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikloš, ja som veľmi rád, že som si mohol vypočuť váš príspevok v rozprave a ja by som sa dotkol veci, keď ste hovorili o predaji, nazvime to strategických podnikov, ktoré podľa vášho tvrdenia, a ja s ním plne súhlasím, mohli byť podstatne vyššie, ak by bola cena médií, ktoré predávajú, iná, lepšie povedané, nebola by regulovaná, alebo by boli odstránené krížové regulácie atď. Áno, s týmto tvrdením absolútne súhlasím.
Jedna vec mi však nie je jasná, a dokonca si myslím, že to bolo dnes vaše prvé verejné priznanie, že ste podcenili cenu podnikov, za ktoré sa predávali. A poviem prečo. Lebo ste mali pripravený krok b, ktorý znamenal liberalizáciu cien a dnes ceny podnikov, ktoré boli predané pod cenu, sa investorom, ktorí ich odkúpili, vracajú o pár rokov. A toto považujem za jeden veľmi vážny problém, ktorý ste v minulosti urobili.
A druhú vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť. Dnes z vášho prejavu mi nebolo absolútne jasné, koho záujmy zastupujete. Bolo mi jasné, že snáď brojíte proti Klubu 500, ale nechápem žiadnu súvislosť, lebo zo strán vládnej koalície som nezaznamenal žiadnu obhajobu Klubu 500, alebo že by pripravovaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach im nejakým spôsobom dával nejaké výsadné postavenie, ktoré by malo za cieľ ich zvýhodňovanie. Jednoducho si myslím, že aj v prípade napríklad cien elektrickej energie, ak sa ide do podstaty, ak sa ide do stanovovania regulačného vzorca, tak cieľ, že treba do regulačného vzorca zahrnúť všetky vstupy, nielen distribúciu, ale aj nákup, aby nemohla byť skúpená výrobná kapacita cez tretiu spoločnosť predaná a zvýšená cena... (Prerušenie časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem. Budem veľmi krátka. Pán poslanec, v spojitosti s opodstatnenými nákladmi a primeraným ziskom; tieto pojmy rezonovali v celom vašom vystúpení, by som vám položila jednu otázku. Ako mi vysvetlíte, že hoci náklady na pracovnú silu sú na Slovensku jedny z najnižších v Európe, cena energií na Slovensku bola jedna z najvyšších v Európe?
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán Pavol Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Miklošovi, že upozornil vo svojom vystúpení nielen na to, čo my aj cítime, že pokiaľ vláda začne zasahovať do nezávislých orgánov, tak je to zlé, ale už na konkrétnom príklade avizoval, čo tým sledujú jednotliví lobisti a aké riziká sa môžu objaviť priamo vo finančnom vyjadrení. Ja som si sám kládol otázku aj počas jeho vystúpenia, aj počas vystúpení kolegu Štefanca, aj pána Gábora Gála, prečo takýto zlý zákon tu dnes máme a aké riziká s tým sú spojené a toto riziko, ktoré kolega Mikloš hovoril, je nesmierne, nesmierne jasné a myslím si, že treba sa mu postaviť alebo treba sa mu pozrieť do očí.
Ja som veľmi smutný z toho, že kolegovia z koalície a takisto aj minister nedokážu obhájiť, prečo chcú siahnuť na nezávislosť tohto regulačného úradu a snažia sa dostať ďalší úrad pod kontrolu vlády.
Veľmi ma mrzí, že priamo v zákone už odvoláme kompletné vedenie tohto úradu a to, čo to znamená a akí ľudia tam prídu, o tom svedčí aj stav na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde okamžite si dali svojho straníckeho kolegu, a tým pádom majú po probléme. Myslím si, že výsledkom bude len to, že do úradu pre sieťové odvetvia sa dostanú stranícki nominanti, ktorí potom následne budú realizovať nejaké úlohy, ktoré im cez vládu alebo priamo budú zadávať rôzni lobisti spriaznení so socialistami. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S odpoveďami na faktické poznámky poslanec Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne za otázky, pretože mi umožňujú dovysvetliť niektoré veci. Prečo si myslím, že ceny nebudú mať ekonomickú úroveň? Už dnes sa zdá, že po tom tlaku vlády išli nižšie ako je ekonomická úroveň. Napríklad vodárne dali vyhlásenie, že sa ich zisk zníži na desatinu, čo im neumožní investovať napríklad nielen do rozširovania kanalizácie a dodávok vody. A máme veľa ešte domácností, ktoré nie sú odkanalizované, nemajú vodu, ale aj do modernizácie zariadení, čo v konečnom dôsledku v budúcnosti bude znamenať vyššie ceny. Takže ak sa pani poslankyňa Nachtmannová pýtate, prečo je u nás cena relatívne vysoká, aj keď náklady na pracovné sily sú nízke, no napríklad preto, že sme mali najdlhšie umelo držané ceny na nízkej úrovni, oveľa dlhšie ako napríklad Česi, a teda náklady, ktoré z toho dnes musíme platiť, že sa nemodernizovalo, že sa neinvestovalo, pretože sa im nevracali tieto prostriedky, sú aj dnes v oveľa vyšších cenách. A presne to sa stane do budúcnosti, keď budete tlačiť ceny na nižšiu úroveň.
Druhý dôvod, prečo máme vyššie náklady a ceny sú napríklad v tom, že v rámci tzv. systémových nákladov platíme napríklad stratové baníctvo. Asi 1 mld. korún to platíme vlastne všetci tí, ktorí kupujú elektrickú energiu.
Čo má Fogaš spoločné s dnešnou garnitúrou? No, je čarovné, keď sa to pýta práve pán poslanec Faič a po ňom vystúpi pán poslanec Petrák, no. Predovšetkým ale spoločné záujmy. Koho prospech zastupujem? Ja zastupujem ľudí, ja zastupujem ľudí, aby štát a štátny rozpočet nepoužil 2,7 mld. koruny na takýto nezmysel nehorázny, ale aby tieto peniaze mohli byť použité tam, kde naozaj ich ľudia potrebujú. Takže na rozdiel od vás ja zastupujem ľudí. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste? Ďakujem.
Kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či navrhovateľ chce zaujať stanovisko? Podľa výrazu áno.
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že sa blížime k finále dlho diskutovaného zákona a zákona, ktorý myslím si, že dosť rozvíril politické protipóly zákona, ktorý dosť akcentoval aj v médiách a v názoroch obyvateľstva.
Myslím si, že veľké veci sa skutočne ťažko rodia a rodia sa pomaly, a preto je veľmi potrebné dať každému priestor na vystúpenie a vypočuť si každú stranu a veľmi trpezlivo zvažovať a analyzovať, čo je únosné, čo nie je únosné, čo autor je schopný akceptovať, čo nie je schopný akceptovať a my sme vždy od začiatku, ja viem, že sme kritizovaní za tú prvú verziu zákona, ale my sme stále aj vo vláde, aj v médiách, aj vo výboroch tvrdili, že ministerstvo hospodárstva je pripravené rokovať o všetkých návrhoch, je ochotné akceptovať všetky rozumné návrhy, ktoré ale nenarušia ten základný princíp potreby novely, to znamená tie 3 základné piliere, a o všetkom sme schopní skutočne diskutovať a viesť diskusie a myslím si, že tento zákon dostal skutočne taký priestor, že už nastal čas, kedy môžeme pristúpiť k určitým záverom a myslím si, že aj keď budú poslanci hlasovať podľa svojej vôle, budú mať dostatok argumentov na to, aby sa pri hlasovaní rozhodli správne.
Skôr než sa dostanem ku konkrétnym bodom, chcem ešte vysoko oceniť dnešnú diskusiu jednotlivých poslancov a som veľmi rád, že dnešná diskusia nepokračovala v tých invektívach a sčasti vulgarizmov, ktoré začali túto diskusiu o tomto zákone včera večer. Skutočne som veľmi rád, že sme sa vyvarovali už takýmto útokom a myslím si, že dneska všetky tieto návrhy mali svoje opodstatnenie, vychádzali z určitého pohľadu a ja som si ich skutočne, ak ste si všímali, veľmi pozorne vypočul a robil som si poznámky pri vystúpeniach jednotlivých poslancov.
Čo som si však všimol, niektorí diskutujúci používali v tej argumentačnej časti tú prvú verziu zákona, ktorá išla do vlády ešte pred prerušením. Medzitým bola trikrát vlastne upravovaná táto verzia a verzia, ktorú vy dneska, páni poslanci a panie poslankyne, prerokovávate je už v inej podobe, ako bola v tej prvej forme predložená do vlády.
Teraz k tým jednotlivým diskusným príspevkom. Ja by som sa snažil zareagovať na všetko, čo som stihol si podchytiť. Vzhľadom na to, že nemal som prípravu na tieto výhrady, takže niekde sa možno budem opakovať a niekde aj skonštatujem, že pripomienka už bola zodpovedaná u niektorého iného poslanca.
Začal by som pripomienkami včerajšími, pripomienkami pána poslanca Brocku. Tu mám prvú poznámku, v ktorej hovorí, že návrh novely zákona je v rozpore s legislatívou Európskej únie a energetickou politikou Európskej únie. Predovšetkým je v rozpore oblasť cenovej regulácie a nezávislosti ÚRSO.
Pán poslanec, skutočne vás uisťujem, že predložený návrh nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie ani s novou energetickou politikou pre Európu. Naším cieľom bolo pripraviť taký návrh novelizácie právnych predpisov, ktorý zohľadňuje súčasnú situáciu v energetike na slovenskom trhu, berie do úvahy primerané záujmy všetkých účastníkov trhu s energiou a zároveň rešpektuje príslušnú legislatívu Európskej únie.
Taktiež vo svojom príspevku ste povedali, že dňa 10. 1. 2007 Európska komisia zverejnila energetický balíček, ktorý je základom pre novú legislatívu a uvedené sa prerokuje na marcovej rade ministrov, t. j., kam sa ponáhľame, keď bude nová európska legislatíva.
Pán poslanec, chcem vás uistiť, Slovenská republika víta tento energetický balíček a aktívne sa zapája do rokovaní a diskusií s cieľom prípravy záverov Európskej rady k jednotlivým materiálom v rámci balíčka.
Chcem však uviesť na správnu mieru, že na februárovej rade ministrov, na ktorej sa zúčastním, bude prerokované a zrejme aj budú pripravené závery k politickým, zdôrazňujem k politickým dokumentom, a nie k legislatíve. Legislatíva sa bude pripravovať v zmysle pravidiel prijímania legislatívy a nie je predbežne v programe ani na júnovej rade ministrov. Odhaduje sa, že príprava na prijatie prípadnej novej legislatívy bude zhruba do roka a predpokladám, že členské štáty budú mať určitú transpozičnú lehotu na prijatie národných zákonov na aplikáciu smernice Európskej únie. Takže čakať. Asi by bolo predsa len na dlhšie, lebo hovoríme o horizonte 2 až 3 rokov a myslím si, že tento termín sa tu úmyselne podsúva a skutočne v marci sa nič nerozhodne.
Ja tu mám, prosím vás pekne, pokiaľ tomu neveríte a ovplyvňovali ste takto poslancov, ja tu mám pozvánku na toto stretnutie ministrov, ktoré sa uskutoční 15. februára o 10.00 hodine. Tu je program. Prosím vás, každý poslanec si ho môže prečítať. Tu je program, kde nič také nie je, čo pán poslanec spomínal. Čiže došlo tu a dochádza tu aj v iných diskusných príspevkoch k úmyselnému zavádzaniu a skresľovaniu a, bohužiaľ, tieto tvrdenia sa nezakladali na pravde, lebo oficiálny program zasadnutia mám pred sebou.
Tretiu poznámku tu mám - útok na regulačnú radu. Aby sa mohli rozdeliť zisky svojim blízkym a spájanie rozhodnutia ústavného zákona s pripravovanou novelou, boli tam napadnuté údajne tie sumy 17 mld., potom 2,7 mld. a podobne.
Pán poslanec, jediným nepriamym spojením prípravy novely a rozhodnutia Ústavného súdu je, aby v budúcnosti, ak takto pochybia členovia rady pre reguláciu, mohli byť za to braní na zodpovednosť, t. j. odvolaní, čo dnes nie je možné ani pri porušeniach zákonnosti napríklad potvrdených rozhodnutím Ústavného súdu.
Pokiaľ hovorím o Ústavnom súde a o mimosúdnom vyrovnaní, skutočne nabieha mi úsmev na tvári, ako tu opoziční poslanci predikujú a pravoverne tvrdia, ako sa ideme dohodnúť s týmito podnikmi a ako nás ovplyvňuje pán docent Fogaš a podobne. Ja jednoducho nezodpovedám za výroky médií. Ja zodpovedám za svoje skutky a konania, ktoré v tejto veci robím spoločne s ministrom financií. Bohužiaľ, nie je tu, mihol sa tu aj pán minister financií doobeda.
Môžem vás, páni poslanci, uistiť, my rokujeme len v 2 alternatívach s pánom docentom Fogašom, ktorý zastupuje tieto podniky. Prvá alternatíva je nulový variant. To znamená nič. Nič, nula. Žiadne odškodnenie zo štátneho rozpočtu, žiadne výhody zo strany štátu. Nič, nula. To je prvý variant.
Druhý variant. Pokiaľ podniky nebudú súhlasiť s takýmto variantom, nech rozhodnú okresné súdy. Vtedy sa budeme musieť jednoducho dohodnúť, ale potom sme... (reakcie z pléna).
Pán poslanec, sme v parlamente, nie doma, ale ja neviem, čo teraz znovu kombinujete. Ja vás len upozorňujem. Vaše tvrdenia, že my sa chceme s niekým dohodnúť sú vymyslené, nepravdivé a nikdy sa v takýchto intenciách nerokovalo. Nikdy sa v takýchto intenciách nerokovalo. Ešte raz opakujem. Prvý variant je nula. Druhý variant, keď sa podniky chcú súdiť, musia ísť cez okresné súdy. Keď tam niečo vysúdia, asi vláda čo môže v tom spraviť? (Reakcie z pléna.) Platí u nás nezávislosť súdov? Ja si myslím, že platí. Tak sa spoľahnime na súdy.
Ďalšiu pripomienku tu mám k tej pokute 600 mil. Sk za unbundling. Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo hospodárstva jasne deklarujú, že je naším záujmom schválenie procesu právneho oddelenia v distribučných spoločnostiach do 1. júla tohto roku, ako to ukladá smernica 2000/54-ES a náš zákon o energetike.
Niekoľkokrát bolo včera v rozprave konštatované, že štát je akcionárom týchto spoločností. Ak sme teda akcionári, tak máme plné právo mať vlastný názor a vlastnú predstavu o tom, ako sa tento proces má zrealizovať.
Súčasná vláda má inú predstavu o výkone akcionárskych práv, ako mala vláda predchádzajúca. Nechceme pokračovať v praxi, že zahraničný investor niečo pripravil a zástupcovia štátu v predstavenstvách, dozorných radách a na valných zhromaždenia to bez väčšej diskusie schválili. Ak si myslíme, že model unbundlingu navrhovaný zahraničným investorom je pre štát nevýhodný, tak ho nemôžeme podporiť. Záujmom ministerstva hospodárstva je nájsť taký model, ktorý zaručí 51-percentnému akcionárovi postavenie zodpovedajúce jeho majetkovej účasti a také rozhodovacie právomoci, ktoré zodpovedajú 51 % akcií. Nie, ako ste to vy urobili v prípade SPP. (Potlesk.)
Súčasne musíme veľmi pozorne posúdiť dopad unbundlingu na ceny, a to je práve úloha pre ÚRSO, aby jasne deklaroval, že realizácia tohto procesu nebude mať dopad na ceny. A nakoniec, čo je veľmi dôležité pre každého akcionára, je otázka dividend. Unbundling sa musí zrealizovať, aby akcionári nepocítili výpadok dividend z týchto spoločností. Realizácia unbundlingu je veľmi náročný proces, kde je potrebné zobrať do úvahy mnohé aspekty a skutočnosti. Štát sa tomu veľmi zodpovedne venuje, ale nemôžeme akceptovať bezvýhradne to, čo je navrhované druhou stranou, páni.
Čo sa týka pripomienok pán poslanca Gála. Predložený návrh zákona podrobne a dôsledne prerokovalo, pán poslanec, niekoľko výborov Národnej rady a z ich rokovania vyplynulo niekoľko zmien predloženého návrhu zákona, ktoré sú premietnuté v spoločnej správe. Tiež boli podané niektoré pozmeňujúce návrhy aj v pléne.
Spoločná správa a pozmeňujúci návrh pána poslanca Pelegriniho obsahuje riešenia všetkých problémov, na ktoré bolo poukázané. Spoločná správa obsahuje návrh riešenia nezlučiteľnosti funkcie s členstvom v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch všetkých podnikateľských subjektov, upravuje sa vzťah ÚRSO a rady.
Tiež sa rieši otázka rozhodovania o odvolaní v cenovom konaní, ktorá bola aj veľmi podrobne diskutovaná práve vo vašom ústavnoprávnom výbore. Postavenie účastníkov cenového konania v plnej miere rešpektuje ich rovnosť, zákon nepriznáva žiadnemu z nich, ani regulovanému subjektu a ani ministerstvu hospodárstva žiadne procesné práva a ani žiadnemu z nich neukladá žiadne procesné povinnosti, ktoré by iný účastník konania nemal.
V súvislosti s navrhovanou úpravou v § 12 ods. 12 dávam do pozornosti zákon o cenách, ktorý tiež používa pojmy ako mimoriadna trhová situácia či nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie. Teda nie sú to pojmy, ktoré by sa v našej legislatíve nepoužívali. Návrh pána poslanca Pelegriniho reaguje aj na vašu pripomienku k § 48 zákona o energetike obchodné podmienky, ktoré sa dopĺňajú aj o technické podmienky.
Ďalej pán poslanec namietal, že v zákone sa vyskytujú opatrenia ÚRSO, ktoré nie sú definované. Pán poslanec, chcem podotknúť, že ÚRSO môže konať len v súlade so zákonom a v intenciách zákona. Ak poslanca znervózňuje, že ÚRSO už môže prijímať aj opatrenia, tak to už je druhá vec. Ide však práve o posilnenie kompetencií ÚRSO. Úprava pôsobností ÚRSO sa oproti dnešnému stavu rozširuje v tom, že dnes v platnom zákone je kompetencia ÚRSO vymedzená len na sledovanie trhu a povinnosti prevádzkovateľov. Práve novela zákona navrhuje rozšírenie kompetencie, a tým zabezpečenie reálnej možnosti aplikovať náhradný mechanizmus v prípade zistenia nedostatkov, čo je vyjadrené napríklad v § 5 ods. 1 písm. r), s), t) a) a n).
K pripomienkam pána poslanca Janiša. Hovorí o súlade s právom Európskej únie. Opätovne zdôrazňujem. Predložený návrh nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie ani s novou energetickou politikou pre Európu. Platí to isté, čo som hovoril v prípade pána poslanca Brocku.
Ďalšia poznámka. Politický rozmer § 19a ukončenie funkčnosti členov regulačnej rady. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sui lege sa končí funkčné obdobie doterajšej regulačnej rady, nakoľko ide o nový orgán s novými kompetenciami, s novými úlohami a s novým postavením. Ja si myslím, že to je logické a zdôvodniteľné. Okrem toho je tu ešte taký malý detail, že niektoré osoby sú aj aj. Čiže musia sa rozhodnúť, v ktorom orgáne chcú fungovať.
Tretiu poznámku tu mám, že zákon umožňuje regulovať všetko. Pán poslanec, v novele zákona ide o ustanovenie, ktoré umožní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovať aj také služby alebo tovar poskytované v sieťových odvetviach, ktoré nie sú v § 12 ods. 1, a to v prípade, že si to vyžiada situácia na trhu. Ide o prípady mimoriadnej trhovej situácie, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Uvedené znenie je absolútne v súlade so znením v platnom zákone o cenách. Nič viac, nič menej. Tovar a služby sú zadefinované v zákone o regulácii. Takže nemôže ísť o reguláciu, včera bolo povedané toaletného papiera, vo výbere klincov, nie, je to presne definované v tomto zákone.
Po druhé. Pojem nerozvinutý konkurenčný trh je pre ľudí znalých problematiky dostatočne známy a je ustanovený napríklad v platnom zákone o cenách presne v takej súvislosti, takže tu v žiadnom prípade nejde o neznámy pojem.
Štvrtú poznámku. Regulovať nákupnú cenu. Pán poslanec, tu ide buď o zavádzanie, alebo o hlboké nedorozumenie v problematike. Návrh novely nestanovoval reguláciu nákupnej ceny plynu, ale reguláciu dodávok plynu vrátane kontroly, opakujem kontroly nákupnej ceny plynu. Ide o to, aby boli stanovené zákonné úpravy, ktoré umožnia v určitých prípadoch vstupovať regulačnému úradu hlbšie do nákladovej štruktúry k návrhu cien. Išlo o to, aby regulátor mohol skontrolovať celú štruktúru ceny dodávaného plynu vrátane kontroly nákupnej ceny bez jej regulácie či obmedzovania, zahrnutia do oprávnených nákladov. Išlo však o to, aby mohol tieto vstupy do ceny skontrolovať.
O pozmeňujúcom návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe gestorského výboru, je to bezpredmetné, možnosť je stanovená v § 12 ods. 12.
Ďalej je tu ďalšia poznámka. Oddelenie regulačnej rady a regulačného úradu. Mám tu poznámku, že je to nesprávne vykonané. Za účelom oddelenia regulačného úradu od regulačnej rady sa navrhuje výslovná úprava dvoch orgánov regulácie v sieťových odvetviach. Rada pre reguláciu, ktorá bude mať postavenie nezávislého kolektívneho štátneho orgánu stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zostane orgánom štátnej správy generis v tomto význame. Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je teda najmä skutočnosť, že zákon stanovuje striktný zákaz personálneho prepojenia vedenia ÚRSO a rady pre reguláciu.
Vzhľadom na to, že časť terajších kompetencií úradu prechádza na radu pre reguláciu, nanovo sa upravujú kompetencie úradu. Novými kompetenciami sa posilňujú právomoci úradu. Úrad bude mať právomoc nielen sledovať a monitorovať trh s elektrinou a s plynom, ale po novom tiež prijímať opatrenia smerom k zlepšeniu hospodárskej súťaže, transparentnosti a konkurencieschopnosti. Ale myslím si, že to už som takisto spomenul.
Šiestu zarážku tu mám, že bolo konštatované, že na regulovaný trh investori neprídu. Tu chcem podotknúť, že v Slovenskej republike je 2 roky legislatívne, nie skutočne otvorený trh, t. j. nie sú legislatívne bariéry vstupu nových hráčov na trh. Ceny dodávok elektriny a plynu okrem domácností nie sú 2 roky regulované. Prečo potom je skutočné otvorenie trhu s plynom rovné nule a v elektrine len symbolické? Prečo významní hráči neprišli na takýto liberalizovaný trh? Prečo neprišli žiadni investori stavať nové zdroje na výrobu elektriny, keď bolo jasné, že ideme odstavovať zdroje a saldo dovoz vývoz bude negatívny. Dva roky pri takomto liberálnom prostredí sem nikto neprišiel.
Ešte jeden postreh. Hovorilo sa, čo všetko nedostatočne vykonával ÚRSO. Okrem regulácie cien, o čom hovorím už dávnejšie, že nie je dostatočne vykonávané. Jeho základnou kompetenciou je aj zabezpečenie transparentnej nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach, tak ako túto kompetenciu dávajú regulátorovi tu už predtým spomínané smernice Európskej únie. Ak je výsledok skutočnej regulácie nula, potom si myslím, že regulátor uvedené asi dostatočne nezabezpečoval.
Pán poslanec takisto spomína, že Európska komisia nám zaslala stanovisko za porušenie smernice a návrh zákona nereaguje na tento proces. Pán poslanec, mýlite sa, komisia nám poslala nie jedno, ale dve stanoviská.
Prvé odôvodnené stanovisko pod označením K 2006(6120) porušenie č. 2006/2061 doručené dňa 15. 12. 2006, týkajúce sa porušenia implementácie niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady označenie 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a po druhé, odôvodnené stanovisko označenie K2006(6056) porušenie č. 2006/2071 doručené 15. 12. 2006, týkajúce sa porušenia implementácie ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.
Európska komisia v týchto odôvodnených stanoviskách konštatuje, že Slovenská republika neinformovala komisiu o všetkých opatreniach prijatých na plnenie záväzkov univerzálnej služby a služby vo verejnom záujme, to sa týka elektriny aj plynu, ďalej nezabezpečila nezávislosť riadenia prevádzkovateľov distribučnej sústavy zavedením programu súladu, týka sa elektriny, ide o tzv. funkčný manažérsky unbundling, čo je však zabezpečené, udržiava systém preferenčného prístupu k sieti na prepojovacích vedeniach medzi Slovenskom a Poľskom a Maďarskom a Slovenskom, v dôsledku čoho nezabezpečila Slovenská republika nediskriminačný systém prístupu tretích strán v sieťach. Týka sa tento problém elektriny.
Páni, to sú výhrady Európskej komisie k činnosti, resp. nečinnosti predchádzajúcej vlády, nie tejto vlády. (Potlesk.) Ani jedna z týchto konštatácií sa priamo nedotýka úpravy zákona č. 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a podobne ani predloženého návrhu novely zákona.
Za účelom prípravy odpovede pre Európsku komisiu požiadalo ministerstvo hospodárstva, samozrejme, aj o stanovisko ÚRSO. Aj zo stanoviska ÚRSO vyplýva, že Slovenská republika v daných prípadoch neporušila ustanovenia.
Pripomienky pána Lipšica k nezlučiteľnosti funkcií. Platí to isté ako u pána poslanca Gála a je to skutočne riešené v spoločnej správe. V § 9 ods. 5 nie je riešené postavenie členov rady, ale ich blízkych osôb a ide teda aj nad rámec ústavného zákona o konflikte záujmov a nie je s ním v rozpore.
Problematika konania o odvolaní voči cenovým rozhodnutiam je tiež riešená v spoločnej správe, kde odvolacím orgánom bude rada, a nie predseda.
K pripomienkam pána poslanca Abrhana. Po prvé tu mám možnosť postupu podľa navrhovaného § 12 ods. 12. Pán poslanec, ide o ustanovenie, ktoré umožní Úradu pre regulácie sieťových odvetví na základe jeho rozhodnutia regulovať aj také služby alebo tovar poskytovaný v sieťových odvetviach, ktoré nie sú uvedené v § 12 ods. 1, a to v prípade, že si to vyžiada situácia na trhu. Ide o prípady mimoriadnej trhovej situácie, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočného rozvinutého konkurenčného prostredia. V podstate znovu len opakujem to, čo je uvedené v zákone o cenách. Tovar a služby sú zadefinované v zákone o regulácii, takže nemôže ísť o reguláciu akýchkoľvek tovarov a služieb. Treba si len dobre prečítať ten zákon.
Navrhované postavenie ministerstva hospodárstva nie je v rozpore s kompetenčným zákonom, pretože ministerstvo hospodárstva je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti energetiky a na druhej strane podľa zákona o cenách je cenové konanie v oblasti regulovaných činností vyňaté z pôsobnosti cenového zákona. Navyše ministerstvo hospodárstva nebude o cene rozhodovať, ale iba vystupuje v cenovom konaní. Konečné rozhodnutie je na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, preto ministerstvo hospodárstva nikde nevystupuje ako cenový orgán.
K pripomienke pána poslanca Pelegriniho. K tomu "pozmeňováku" nemáme pripomienky. Súhlasíme s ním.
Myslím si, že ďalšie pripomienky pánov poslancov Bauera, Kužmu, Mikuša Jozefa a vo veľkej časti pána Mikloša sa opakovali, čiže pomaly zbytočne sa k tomu vracať.
Mám tu ešte určité poznámky k pripomienkam pána poslanca Štefanca. Tam bola tá cenová regulácia pôvodne do roku 2012, to trvá 3- a 5-ročné regulačné obdobie a až od roku 2012 mali byť deregulované ceny. Toto je už vyriešené v spoločnej správe, kde sa inkriminovaných 3 a 5 rokov nevyskytuje.
Pán poslanec tam spomínal takú vetu, že od júla má byť možnosť pre domácnosti výberu dodávateľa energie, ale tento návrh ho znemožňuje. Tu chcem pripomenúť, že v Slovenskej republike je 2 roky legislatívne otvorený trh. To nie sú bariéry vstupu nových hráčov na trh. Ceny dodávok elektriny a plynu okrem domácností nie sú 2 roky regulované.
Skutočné otvorenie trhu s plynom je rovné nule a v elektrine len symbolické pre veľké podniky. Ako potom si majú vyberať domácnosti? Prečo významní hráči neprešli na takýto liberálny trh? Prečo neprišli žiadni investori stavať nové zdroje na výrobu elektriny, keď bolo každému jasné, že Slovensko nové zdroje elektrickej energie potrebuje. Dva roky pri takomto liberálnom prostredí, aké ste vy nastavili, v skutočnosti nikto neprišiel.
Bola tam poznámka k unbundlingu, myslím si, že to už som vysvetľoval a tie ostatné pripomienky boli opakujúce sa.
Už len poslednú poznámku. S údivom som si vypočul komentár pána poslanca Mikloša k rozhodnutiu Ústavného súdu. Skutočne, keď sa takto začneme pozerať na nezávislý súd, myslím si, že nastáva nová politická kultúra. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní 7. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 117 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 117a.
Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol vládny návrh zákona a odôvodnil.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Pani predsedajúca, veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh zákona predkladám z dôvodu potreby prispôsobiť ustanovenia o dozore nad reklamou súčasne platnému právnemu stavu vzhľadom na to, že novelizáciou zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ale najmä schválením zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve sa zmenila štruktúra orgánov dozoru, ale aj ich kompetencia najmä v oblasti zdravotníctva.
Cieľom predloženého návrhu je tiež zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Európskej komisie č. 84/450/EHS, týkajúcej sa klamlivej a porovnávacej reklamy.
Návrhom sa menia ustanovenia § 10 upravujúceho dozor nad reklamou jednotlivých druhov tovaru a § 11 upravujúceho sankcie. Súčasne sa návrhom odstraňuje duplicita sankcie upravená dvojako v rôznej výške za rovnaký skutok podľa § 11 ods. 3 písm. b) a c).
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Máte slovo, pán poslanec.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby ako spoločný spravodajca výboru pre hospodársku politiku som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 117).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 186 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Ďakujem, pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala alebo sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci. Za klub Kresťanskodemokratického hnutia pani poslankyňa Sabolová a ďalej poslanci pán Daniel Lipšic, pani Edita Angyalová a pán Ján Pataky. Uzatváram možnosť podania písomných prihlášok a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystupujem za klub Kresťanskodemokratického hnutia, a to z nasledujúcich dôvodov. Pretože tento návrh zákona sme do druhého čítania ako klub podporili, pretože jeho text, tak ako bol predložený a aj teraz predkladateľom teda oboznámený parlament, zjavne hovorí, že ide len o novelizáciu zákona z dôvodu nesprávnej transpozície v čl. 6 smernice týkajúcej sa klamlivej reklamy, porovnávajúcej reklamy a nehovorí o nijakých vážnych zásahoch do ďalších legislatívnych noriem, do ďalších pravidiel, ktoré sa týkajú oveľa širšieho záberu občanov verejnej sféry, ako je predložená novela zákona.
Novelizáciou sa mal len upraviť nejaký nedostatok a tento návrh zákona bol v riadnom pripomienkovom konaní od septembra minulého roku. Čiže ak by boli nejaké výhrady, bola by verejnosť aj odborná verejnosť, aj parlament na to reagoval.
Dôvody, ktoré ma vedú k vystúpeniu je spoločná správa, ktorú máme predloženú a jej body 6, 7, 8, v ktorých ideme nad rámec zákona. A tu by mal minister vyjadriť súhlas ako predkladateľ, že súhlasí s tým, aby sme rozšírili zákon o reklame o zákon o verejnom obstarávaní v mene neskorších predpisov.
Ide zjavne o novelu zákona, ktorú predložil pán poslanec Varga a ktorú stiahol z rokovania a cez výbor sa pokúsi s termínom účinnosti od 1. marca predložiť text do akéhokoľvek zákona, ktorý mu s účinnosťou najlepšie vyhovuje. A je to práve zákon o reklame.
Považujem toto za opäť porušenie akýchsi takých nepísaných pravidiel parlamentných. Vieme dobre, že už v tomto parlamente sme tieto problémy riešili a nepovažujem to za správne. Totiž návrh zákona o verejnom obstarávaní ide ďaleko nad rámec aj zasahuje do vážnejších aj termínov účinnosti, aj legislatívnych noriem.
A preto, pán minister, verím, že nedáte súhlas takýmto spôsobom dehonestovať legislatívny proces, ktorý pripravil rezort hospodárstva.
Preto žiadam aj procedúru, aby o bodoch 6, 7 a 8, pretože spoločnú správu už máme na stoloch, sme hlasovali osobitne a aby sme tieto body neschválili.
A druhá moja výhrada, pán minister, a bolo by dobré, keby ste počúvali, bude čas ešte do hlasovania sa dohodnúť. Je už ako vrchol všetkej legislatívnej a právnej čistoty tejto vládnej koalície, keď pani poslankyňa Angyalová, máme už rozdaný pozmeňujúci návrh v laviciach, ide novelizovať v zákone o reklame zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Ja ako jedna z tvorkýň a podpisov a ako v poslaneckom návrhu, ktorý som podpísala, sa hrubo ohradzujem, pani poslankyňa, a vám sa práve čudujem, pretože nie ste nová poslankyňa, že idete takýmto spôsobom opäť vstupovať do zákona, ktorý nemá nič spoločného - zákon o reklame a zákon o slobodnom prístupe k informáciám, a nehovoriac už o samotnom texte, ktorý predkladáte.
Je to skutočne výsmech všetkým ľuďom, ktorí sa chcú dozvedieť niečo v zmysle tohto zákona, aby sme my alebo neviem kto subjektívne posudzovali, čo je zjavne nerozumné. Proste žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. K tomuto bude hovoriť určite za náš klub oveľa viac pán poslanec Lipšic. Ale takýto postup a takéto rokovanie v tomto parlamente skutočne začína mať pravidelnosť. Nie je schôdza, kde by ste, páni poslanci z vládnej koalície, nielenže nenahradzovali vládne návrhy zákonov, ale aj takýmto spôsobom skutočne rozširovali a netransparentne informovali verejnosť o tom, ako novelizujeme zákony.
Iste, v parlamentnej praxi boli takéto prípady, ale ste chceli zaviesť kultúru, ako vy budete právne čisto riešiť veci. A dnes vidím, že tento postup, možno ste si mysleli, že to prejde v skrytosti, pretože už ten parlament je taký, aký je v priebehu dňa, že je to koniec schôdze a všetci sa budú ponáhľať. Ale takýto postup legislatívne, ako ste zaviedli vy, páni z vládnej koalície, je na hanbu tohto parlamentu a hanbu tejto vládnej koalície.
A preto vás žiadam, pán minister, aby ste aspoň vy, ktorý zodpovedáte za proces a tvorbu legislatívy a aj zákona, úpravu zákona o reklame nesúhlasili s takouto zmenou a úpravou vášho vládneho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som si chcel dať pri tomto návrhu zákona prestávku, veď zákon o reklame nie je nejako sporný. Potom je tripartita, to je taký fajnový zákon, ale pani poslankyňa Angyalová nám doručila dnes ráno doplňujúci návrh ku svojmu návrhu, ktorý zrejme onedlho prednesie. Ale máme ho doručený s podpismi 15 poslancov, ktorý sa týka niečoho celkom iného, nijako nesúvisiaceho so zákonom o reklame, zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Je fajn, že sme si všimli ten písomný "pozmeňovák", lebo inak by sme boli odkázaní na faktické poznámky. K novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Zaujímalo by ma, pán minister, či súhlasíte s rozšírením po tom, keď bude návrh predložený vašej novely zákona o reklame.
O čom je táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám? Je o jednom. Vláda má strach pred občanmi. Pred voľbami boli obavy z rušenia ekonomických reforiem. Najohrozenejšie sú však reformy v oblasti práva a poriadku.
Prvý a doposiaľ jediný návrh, na ktorom pracovalo ministerstvo spravodlivosti od vymenovania novej vlády, bol návrh zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry.
Vládna koalícia návrhom, ktorý budeme prerokúvať onedlho, chce utajovať informácie z rokovania vlády, aby občania, aby nikto nemohol vedieť, aký bol priebeh rokovania vlády.
A teraz prichádza ďalší návrh. Oklieštiť právo občanov dozvedieť sa informácie od úradov, ktoré občania platia z vlastných daní. A akým spôsobom tento návrh prichádza? Neprichádza ako vládna novela ani ako poslanecká novela. Prichádza ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní bez diskusie tak, aby si to takmer nikto nevšimol. Považujem to, pani poslankyňa, za hanebné a vy ste sa nechali zneužiť, zneužiť niekým iným a je mi to veľmi ľúto.
Pani poslankyňa, vy nie ste právnička, a preto si myslím, že ste sa nechali zneužiť, ale predseda vlády je právnik. Minister spravodlivosti je právnik. Minister vnútra je právnik. Ako je možné, že takýto návrh dnes vládna koalícia v tomto parlamente vie predložiť?
Poviem vám, akým smerom v oblasti slobodného prístupu k informáciám išla vláda minulá. A tento smer veľmi jasne naznačuje, že váš návrh je zlý a okliešťuje práva občanov na informácie.
Najskôr 23. 6. 2004 vláda prijala na návrh ministerstva spravodlivosti právnu analýzu k zverejňovaniu materiálov na rokovanie vlády. Išlo o zverejňovanie investičných zmlúv, pretože boli dovtedy pochybnosti a mnohé inštitúcie aj ministerstvá si vykladali zákon príliš obmedzujúco a nezverejňovali podstatné časti investičných zmlúv. To sa zmenilo v roku 2004. V roku 2005 sme urobili rozbor, právny rozbor, ktorý ste zrejme nečítali, o možnostiach novelizácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ja z tohto rozboru budem citovať a dávam ho k dispozícii.
"Pri žiadostiach, kedy sprístupnenie požadovaných informácií vyžaduje veľké úsilie pracovníkov povinnej osoby, môžu povinné osoby zistiť, či ide o naozaj o informácie, ktoré majú k dispozícii, lebo len tie informácie je povinná osoba povinená zverejňovať. Podľa § 3 ods. 1 zákona je povinená osoba povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú."
K prípadom obťažovania povinných osôb možným zneužívaním táto analýza uviedla. "V súvislosti s niektorými prípadmi zasielania žiadostí o informácie zo strany niektorých žiadateľov o informácie, ktoré podľa názoru pracovníkov povinných osôb sledovali obťažovanie týchto povinných osôb sa objavili úvahy o tom, či by tento problém bolo možné vyriešiť zakotvením nového ustanovenia," podobného, ktoré teraz budete navrhovať vy. "Pracovníci povinných osôb pritom majú na mysli najmä žiadosti o informácie požadujúce sprístupnenie takých druhov informácií alebo takého množstva informácií, pri ktorých pracovníci povinnej osoby na základe exitujúcich okolností prídu k záveru, že žiadateľ informácie v skutočnosti nepotrebuje a že ich požaduje iba za účelom zaťažiť povinnú osobu.
Možnosť tohto riešenia treba preskúmať z dvoch hľadísk. Z hľadiska prípustnosti takéhoto opatrenia z pohľadu ústavy a z hľadiska dôsledkov aplikácie predmetného ustanovenia v praxi."
Ďalej sa analýza vyjadruje k ústavnosti podobného riešenia, kde konštatuje: "Ústavné právo na informácie v sebe zahŕňa právo na prístup k obsahu určitej informácie a právo na prístup k tejto informácii určitým spôsobom, resp. na základe určitého procesu. Tieto dva aspekty rozlišuje v judikatúre aj Ústavný súd, ktorý vo viacerých nálezoch konštatuje, že zamedzenie prijímania informácií spôsobom, ktorý si oprávnená osoba zvolí, je obmedzením ústavného práva na informácie. Tieto dva aspekty práva na informácie sú prítomné pri každej realizácii práva na informácie. Obmedzenie, čo len jedného aspektu práva na informácie je obmedzením práva na informácie. Hneď na úvod treba uviesť, že z ústavného hľadiska nemožno zakotviť také ustanovenie, ktorého aplikácia by spôsobila zamedzenie prístupu k samotného obsahu takej informácie, ktorej utajenie nie je zabezpečené žiadnym zákonom a ktorej zverejnenie nemôže ohroziť alebo poškodiť záujmy uvedené v čl. 26 ods. 4." Analýza pokračuje ústavnoprávnymi argumentmi a na záver k tejto oblasti uvádza.
"Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že zakotvenie ustanovenia, ktoré by povinnej osobe umožňovalo úplne zamietnuť žiadosť o informáciu, ak sa domnieva, že cieľom žiadosti o informácie nie je získanie informácie, ale zaťaženie povinnej osoby by nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými podmienkami obmedzenia základných práv. Ochrana pred neprimeraným zaťažením štátneho aparátu nie je totiž ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu ani ochrana verejného poriadku alebo verejného zdravia a mravnosti, kedy je možné obmedziť slobodný prístup k informáciám podľa našej ústavy."
Na záver sa potom ešte venuje analýza, aké praktické dôsledky by takéto ustanovenie malo, že by záviselo od čisto subjektívneho hodnotenia štátnych úradníkov, ktoré informácie poskytnú a ktoré informácie občanovi neposkytnú.
Zrejme ste, pani kolegyňa, túto analýzu vôbec nečítali, inak by ste podobný návrh vôbec nemohli podať.
No a posledná vec bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo 14. decembra 2005, ktorá stanovila povinnosť zverejňovať prevody nehnuteľností zo strany štátu a samosprávy, zverejňovanie platov verejných funkcionárov a vysokých štátnych úradníkov, čo vaše ministerstvá nerešpektujú, platné znenie zákona, ako aj zakotvila povinnú verejnosť rokovaní samosprávnych zastupiteľstiev. Za návrh novely rozširujúcej právo na informácie hlasovala celá vtedajšia opozícia vrátane vás, pani poslankyňa Angyalová.
Vo vašom návrhu uvádzate, že bude možné odmietnuť žiadosť, ktorá bude zjavne nerozumná. Bolo by trochu eufemistické označiť váš návrh za zjavne nerozumný, ale on je škandalózny. A je hanebne predložený pred záverečným hlasovaním o zákone, ktorý nijako nesúvisí so slobodným prístupom k informáciám.
Táto vláda má plné ústa občana, v skutočnosti sa však občana bojí. Každý občan môže byť v situácii, kedy potrebuje od štátneho úradu informáciu. Kedy zákon o slobodnom prístupe mu umožňuje o túto informáciu žiadať a kedy nie je vystavený svojvôli štátneho úradníka, či posúdi jeho žiadosť ako zjavne nerozumnú, alebo ako rozumnú. (Potlesk.)
Ja na záver už spomeniem len jedno, pani kolegyňa - rád by som vás vyzval, keby ste tento návrh nakoniec nepredniesli a od neho upustili. Slová sa potvrdzujú skutkami a skutky my, poslanci, prejavujeme hlasovaním, nie peknými rečami. Ak tento návrh dnes schválite, bude to dôkazom, že o občanovi iba hovoríte. V skutočnosti vám o občana vôbec nejde.
Ďakujem, pani predsedajúca. (Potlesk.)