A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, musím, bohužiaľ, zaujať v mene poslaneckého klubu strany SMER stanovisko k niektorým skutočnostiam, ktoré súvisia s predmetnom, ktorý teraz prerokúvame a s niektorými udalosťami v parlamente dneska a podobne.

Ako viete, predložila pani poslankyňa Angyalová pozmeňujúci návrh, ktorý máme všetci k dispozícii už relatívne dlhšiu dobu, ktorý je, mimochodom, nesmierne strohý. Prevažnú časť tvorí odôvodnenie a sú tam tri normatívne vety, o ktorých teda tu aj trošku hovoríme.

Tento návrh sprevádza veľmi dramatická úplne náhodná tlačová beseda, kde predstavitelia troch klubov nesmierne dramaticky opäť nesmierne kultivovaným spôsobom prednášal napríklad pán poslanec Lipšic škandalózny, hanebný a neviem všetky tie možné prívlastky, čo je zrejme jeho príspevkom k rozvoju parlamentnej demokracie na Slovensku k dialógu tvorivému.

K tomu, aby naozaj sme trošičku nechali tie intelekty, ktoré nepochybne máme, aby aj sa nejakým spôsobom prejavili, aby sme možno v občanoch vzbudili trošku predstavu, že tu nie je, že tu je naopak, že tu teda sú ľudia, ktorí minimálne niektoré veci myslia dobre, majú elementárnu ľudskú podstatu, chcú debatovať.

Rešpektujú to, že na niektoré veci existujú rôzne názory a že teda podstatou parlamentu je to známe, tisíckrát opakované slovo, teda diskutovať, čiže parlament je o tom a že teda spôsob a schopnosť tejto diskusie predznamenáva, či tento parlament je schopný, alebo nie je schopný zmysluplne fungovať.

Preto sa snažíme úprimne, aj keď niekedy možno tie nervy naozaj neslúžia dostatočne, snažíme sa hľadať elementárne jadro v tých vystúpeniach a snažíme sa spolupracovať.

Jedna z tých vecí, ktorou sa teraz zaoberáme, je spor o to, že či teda ideme obrať občanov o absolútne práva, ktoré majú, ktoré práve pán poslanec Lipšic svojou geniálnou činnosťou ako predseda vlády, ktorým zabezpečil nesmierne veľké práva, ktoré my teraz hanebným a nekorektným spôsobom ideme tým občanom odobrať.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja nemôžem za náš klub ako, lebo rešpektujem poslanecký klub KDH, nepochybne majú podporu občanov, sú tu legitímne presne tak ako my a teda, že naozaj sa patrí korektne na vystúpenie, povedzme, že obavy pána Lipšica nejakým spôsobom zareagovať.

Začal, samozrejme, tým, že pospomínal všetko možné, najprv verejné rokovanie vlády. Pán Lipšic, vy ste sem priniesli rôzne veľa prvkov politického systému, osobne teda do súdnictva, na môj žiaľ, zo Spojených štátov, kde tvrdím, že iný typ právnej kultúry, iný mechanizmus tvorby hodnôt, iná história, iné národné tradície, ale, prosím, urobili ste to, takže ste prišli zo Spojených štátov, kde teda je verejné zasadnutie vlády, kde vláda vytvorila priestor, takýto balkón a teraz tam sedia občania, dostávajú miestenky a zúčastňujú sa teda pravidelne na zasadnutí vlády.

Pán Lipšic, neviem, čo ste sa učili vy v tých Spojených štátoch, ja viem jedno. Zastupiteľský charakter orgánov štátnej moci má napríklad parlament taký, ktorý vyžaduje prítomnosť verejnosti, ďalší napríklad sú súdy. O tom, že by bolo zasadnutie vlády verejné a malo tento charakter, o tom môže hovoriť iba človek, ktorý naozaj presahuje intelektuálne moje možnosti a pokúsi sa ešte verejnosti hlbšie to pozadie toho svojho poznania nejakým spôsobom prezentovať. Ak sa vám to podarí, budem vám nesmierne zaviazaný, lebo zatiaľ tomu nerozumiem. (Potlesk.)

Dokonca expressis verbis zákon o slobodnom prístupe k informáciám v tomto smere veľmi konkrétne špecifikuje úlohy, ktoré sú typické a ktoré typy informácií dávajú jednotlivé najvyššie orgány tohto štátu. Pri trošičku pozornom čítaní by tam nemalo dochádzať k takýmto zásadným omylom a nepochopeniam. Takže toľkoto k tomu verejnému rokovaniu vlády a teraz k tomu predmetu.

Vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou vetu, ktorá je meritom sporu. Povinná osoba žiadosť odloží aj vtedy, keď je zjavne nerozumná. Neviem, odkiaľ pán Lipšic berie predstavu, že jedine on je práve ten, ktorého záujmy občanov sú ako tie najdôležitejšie, ktoré ležia na jeho srdci. Dokumentoval to svojou politickou činnosťou osobitne v sociálno-ekonomickej oblasti. Tam skutočne verejnosť obdivuje výstupy vás, pán kolega, a ľudí, ktorí rozmýšľajú vaším spôsobom.

A teraz, čo sa týka tých politických práv, ku ktorým, ak dovolíte, skúsim povedať takú vetu. Neviem, či mi uveríte, že aj ja, by ste neverili, mám k tomu vzťah. Chcem, aby môj občan bol informovaný, aby mechanizmus vzťahu a občana vo vzťahu k informáciám, k tomu, čo sa v štáte reálne robí, aby bola naozaj čo najväčšia, ako sa len dá, najväčšia, ako sa len dá.

S tým, že pán Lipšic, dovolím si veľmi neskromne sa radiť alebo povedzme, že sa sám seba nazvem odborníkom na správne právo, kde predmetom našej činnosti je práve otázka správneho konania, v rámci ktorého hovoríme tomu taký malý súdny alebo malý Občiansky poriadok, ktorý upravuje celý mechanizmus konania vzťahu občana a štátu. Ten upravuje spôsob prístupu k informáciám. Stanovuje, kto je účastníkom konania, aké má oprávnenia a má celý rad ustanovení, ktoré nejakým spôsobom na základe dvestoročného vývoja má nejaký charakter.

Boli sme pripravení kedykoľvek diskutovať váš mechanizmus prístupu k slobodným informáciám v tomto prostredí, pretože minimálne ho brať do úvahy a furt sme si mysleli, že zodpovedný zákonodarca, za ktorého sa vyhlasujete, minimálne zváži kontexty zákona, akým je napríklad zákon o správnom konaní, ale aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám a k iným zákonom, ktoré ukladajú povinnosť či parlamentu, či vláde, či iným tým alebo iným spôsobom nakladať s podaniami občanov. Toto, pán poslanec, sa nestalo.

Číry právny voluntarizmus, ktorý ako maximálnym spôsobom postavil zákon, ktorý sám osebe nepochybne má pozitívne prínosy, len ktorý zaviedol obrovské množstvo problémov. Pretože absolútne nepočíta s tým, že by bol ten zákon aj, že by ho chcel niekto zneužiť a ako podpredseda výboru za posledné štyri roky som mal minimálne desiatky podaní, kde dochádzalo k veľmi nebezpečným tendenciám ohrozovať priamu činnosť úradov na základe toho, že jednotliví kandidáti, napríklad medzi poslancami a starostami, aby si vrátili rôzne príkoria, tak začali sa zaťažovať rôznymi žiadosťami o typy informácií tohto typu s tým, že tento váš návrh zákona, ktorý nespĺňa elementárnu predstavu, ktorú musí mať každý takýto zákon, musí počítať aj s konfliktmi, musí počítať aj so situáciou, kde ten zákon sa niekto bude pokúšať zneužiť, musí mať relevantný korektný mechanizmus aj v konečnom dôsledku sankcií a podobne.

Za tento návrh, keď dôjde k sporu, že či ten úradník, ktorý tomu občanovi tak škodí, že či teda v dostatočnom rozsahu tú informáciu, že či ju má, alebo nemá, ktorú ste tu tak raz spochybňovali, môže dostať pokutu až 50-tis. korún a rovnako môže dostať zákaz činnosti na 2 roky.

Pán Lipšic, v tomto prostredí ten úradník je nesmiernym spôsobom vystrašený, pretože to riziko, ktoré tu je, lebo keď mi nariadili, tak súd môže zistiť, že dochádza k porušeniu zákona a v takom prípade ten úradník nehľadí na nič, on nechce mať problém a nechce sa dostať do akéhokoľvek krížika pri možnej veľmi širokej interpretácii týchto ustanovení.

Opäť zodpovedný legislatívec, pán bývalý minister, sa nad zamyslí, popýta sa trošku tú prax a pokúsi sa situáciu vyvážiť. Toto sa nestalo, vy ste si nasadili taký divný, ja si takto predstavujem to, čo robíte vy, ten slovník, spôsob formulovania, absolútne odmietanie v okolí trošku k informáciám, odmietanie toho, že ten iný môže mať aj nejaký iný názor a že sa aspoň trošičku mám v sebe v tom, čo vysvetľujem, nejakú mieru implikácie, že teda je možné sa nejakým spôsobom dohodnúť a nejakým spôsobom pokúsiť sa niečo nejakým spôsobom aspoň vyjasniť a pokúsiť sa aspoň na chvíľu, či predsa len nie je nejaké spoločné stanovisko a s tým, že ste slušný človek má niečo také, že nechce zbytočne ublížiť niekomu tomu inému, pokiaľ na to nemá relevantný a preukázateľný dôvod. Toto všetko mne, pán Lipšic, chýba v diskusii k tomuto zákonu.

Vecne ešte chcem povedať zopár vecí. Faktom je, že nie som celkom rád, že tento návrh ide týmto spôsobom, že nebol predložený na rokovanie výboru. Mrzí ma to, ale faktom je aj to, že mám informácie o tom, že osobitne v daňovej oblasti disponuje momentálne daňový úrad minimálne 4-tis. žiadosťami na rôzne typy podaní s preukázateľne obštrukčným spôsobom s cieľom nejakým spôsobom ohroziť alebo minimálne výrazne skomplikovať činnosť orgánu.

Pre prípad, že neurobíme nič, ak takto hromadne takáto informácia príde a jednoducho sťaží tú možnosť tomu úradníkovi, má na krku buď neskôr interpretáciu, že porušil svoju povinnosť a 50-tisícovú pokutu, alebo zákaz činnosti na 2 roky, alebo teda, že nejakým spôsobom musí zareagovať. Rovnako rozhoduje vedúci takéhoto orgánu. Ak ten človek príde a demonštruje, mám tieto veľké problémy.

Prosím vás pekne, to už čo len trošku korektný právnik, ktorý má iné oči, ako má pán Lipšic, vetu, ktorú hovoríme, že žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. Je to veta, ktorá sa prepísala, v odôvodnení to máte veľmi podrobne popísané, preklad, ako sa používa, ako je implementované v právnych poriadkoch Európskej únie, teda v smerniciach a v iných všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov, tak čo nás na základe tohto už len nejakým spôsobom zásadne ohrozujeme?

Viete veľmi dobre, že znovu platí, že pri tých obrovských sankciách, o tom bude vždy právo, bude mať teda ten účastník, ktorý o to požiada, že o jeho sťažnosti rozhodne nadriadený orgán a vždy tam je ešte aj kontrola nezávislých súdov, ktoré tu sú. Tak, prosím vás pekne, o akých nezmyselných ohrozeniach občianskych práv a slobôd občanov a neviem akých výdobytkoch, ktoré ste vy zaviedli, ako tu rozprávate?

Ja naozaj vyzývam k trošičku triezvej diskusii. Za náš klub môžem povedať, trošku sa ospravedlňujeme za to, že naozaj procedurálne sme mali predložiť minimálne do výboru tento návrh, ale vychádzali sme z toho, že ten stav, ktorý tu je, je naozaj veľmi vážny, že toto je minimálny zásah do existujúceho stavu, že vlastne iba jemne umožňuje interpretovať tam, kde naozaj ide k preukázateľným hrubým obštrukčným pokusom zlikvidovať činnosť úradov, že je tam výkladové pravidlo, ktoré umožní nejakým spôsobom postupovať. To výkladové pravidlo ešte raz v riadnom opravnom konaní posudzované a potom ešte aj prostredníctvom nezávislého súdu.

Takže, prosím vás pekne, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj postavme veci na zem, zmyselná diskusia rozumná. Toto štvanie, ktoré sa tu organizuje, smeruje ku konfrontácii a výraznému narušeniu atmosféry spolupráce v parlamente. Skúste sa nad tým, pán Lipšic, aspoň trošičku zamyslieť, skúste aspoň jemnučko rozmýšľať nad tým, že nie iba vy ste človek, že my sme ľudia, máme tiež svoje vlastnosti, že sme pripravení diskutovať zmysluplne a verte, že vaše úspechy ako politika budú oveľa väčšie. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Číža sa prihlásili pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Biró, pán poslanec Miššík, pán poslanec Janiš, pán poslanec Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán kolega Číž, podľa môjho názoru vaše vystúpenie bolo zjavne nerozumné. Najskôr by som len na úvod povedal, že som bol ministrom spravodlivosti, nebol som ani predsedom vlády a nezaoberal som sa ani sociálno-ekonomickou oblasťou, to len pre upresnenie nabudúce.

Po ďalšie. Smernica, ako viete, zaväzuje nie čo do textu, len čo do cieľa a smernicu, o ktorú vy opierate tento text, to je smernica o životnom prostredí. Asi nie je náhodné, že nie je tu vôbec citovaná, že sa len spomínajú všeobecne európske smernice.

Neviem, pán podpredseda, či môj prejav je následkom alebo príčinou zlých vzťahov v parlamente, alebo nie takéto škandalózne návrhy, ktoré predkladáte. Vy si sústavne zamieňate príčinu a následok sústavne. Predložiť takýto škandalózny návrh bez rokovania v prvom čítaní vo výbore, nikde, to podľa mojej mienky je pošliapanie parlamentnej demokracie.

A úplne na záver na vašu výzvu, samozrejme, musím reagovať - presiahnuť vaše intelektuálne možnosti sa mi nikdy nepodarí. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, zákon hovorí síce o smernici, zákon o reklame, ktorý prerokúvame a na základe toho musíme transponovať niektoré veci zo smernice, ale zákon, ktorý, alebo novelu, ktorú predkladá pani poslankyňa Angyalová, nehovorí ani vo svojej dôvodovej správe o nejakej európskej smernici.

Vy ste svoj čas venovali nie zákonu o reklame, ale zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Ak chcete diskutovať o tomto zákone, budeme veľmi radi, ak na pôde parlamentu otvoríme túto diskusiu, ale otvorte ju riadnym vládnym návrhom zákona a môžeme o tom diskutovať.

My sme v našich pripomienkach hovorili o faktických pripomienkach k zákonu. A sú to dve novely, ktorými rozčirujeme zákon o reklame. Zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je vážnou normou pre mnoho právnických, fyzických osôb, a zákon o slobodnom prístupe, čiže aj ten druhý návrh je z vašej dielne, čiže aj to ste mali obhajovať, či váš predseda výboru mohol dopustiť, aby takáto novela sa dostala do zákona o reklame, ktorá má len ošetriť nejaké skutočnosti a chcem vám ešte pripomenúť, že práve pán poslanec Lipšic, bývalý minister bol ohodnotený za napĺňanie zákona o slobodnom prístupe ako jeden z najlepších ministrov, pretože nebol problém odkryť všetky veci a informovať verejnosť o tom, čo jeho ministerstvo robí.

Tak chcela by som vás poprosiť, pán podpredseda, keby aj vaše vystúpenia vlastne mali takú nejakú faktickú rovinu zákona, ktorý prerokovávame.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja som v tomto parlamente už tretí rok, ale pamätám si vás ako veľmi tvrdého obhajcu rokovacieho poriadku. Žiaľ toto, čo ste predviedli opäť narúša aj v rámci toho, čo predkladá pani Angyalová, narúša úplne elementárne princípy slušnosti.

Skutočne zjavne nerozumiem vášmu vystúpeniu, pretože úpravou zákona o reklame zavádzať zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám svedčí len o tom, že sa úplne bojíte diskusie. Vy už sa bojíte toho, aby jednoducho už aj parlament nebol, pretože máte problémy s vedením parlamentu, a to tie udalosti, ktoré ste spomínali na začiatku, to sú výsledkom vašej práce, práce podpredsedov Národnej rady. Jednoducho pokračuje cesta demagógie a cesta tvrdej boľševizácie nie už len SMER-u, ale tvrdej boľševizácie aj slovenského parlamentu.

Poprosím vás, pán podpredseda, ako zástancu rokovacieho poriadku, vráťte sa do svojej pôvodnej roly a skutočne napĺňajte zákonné normy tohto štátu. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, spolu sme sedeli chvíľu aj ty ako tajomník, aj ja ako člen výboru pre verejnú správu, keď sa hovorilo o tom, že tento zákon, keď sa pripravoval, keď išiel vôbec do prvého čítania a keď bol prijatý v roku 2001, tiež sme sa vtedy obávali, že čo sa všetko udeje, že čo môže nastať aký kolaps vo verejnej správe, ako rôzni grafomani, kverulanti a chronickí sťažovatelia a rôzni zneužívatelia svojich právomocí ochromia činnosť krajiny, mestských a obecných úradov, ministerstiev, vtedy ešte obvodných a okresných a krajských úradov atď.

Veľa sme o tom diskutovali, nakoniec ten zákon bol prijatý v takej podobe, ako bol prijatý a ukázalo sa za 8 rokov jeho fungovania, že je to jeden z najfunkčnejších zákonov, ktorý umožňuje občianskym združeniam dosiahnuť aj to napríklad, aby aj mňa porazili vo voľbách za pomoci politických strán, pretože dostali všetky informácie, ktoré mali, a ako ich už použili, to je už potom druhá vec, o ktorej ja už som ako primátor nerozhodoval, ale v žiadnom prípade by som si neodvážil dať do ruky takú právomoc niektorému z mojich podriadených, aby mohol povedať, pane, toto si strčte za klobúk, na toto vám odpovedať nebudem. Toto váš návrh chce dosiahnuť. S tým nemôžeme nikdy súhlasiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi podpredsedovi Čížovi preto, lebo ak by som neporozumela to, čo povedal pán poslanec Lipšic, tak po vašom vystúpení som pochopila, že naozaj nejde o zákon o reklame, ale o to, aby sa nepriamo novelizoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Naozaj je to slovo zjavne nerozumné a ja tiež sa domnievam, že ak niektorý zákon funguje 6 rokov a nikdy nespravil kolaps pre úrady, to znamená, dali sa vybaviť žiadosti, vsunúť tu takýto, alebo pripojiť takúto vetu nie je odôvodnené. Nerozumné v krátkom výkladovom slovníku slovenského jazyka znamená, že je pochabé, nedostatočne múdre alebo nerozvážne.

Anglický preklad dalo by sa presnejšie preložiť ako neodôvodnený, neopodstatnený a bez príčiny a táto forma je aj v iných právnych predpisoch a nie slovo nerozumné.

Ja sa taktiež domnievam, že v prípade povinných osôb jednoduchý referent dostane tým obrovskú právomoc a subjektívnu právomoc rozhodovať o tom, či žiadosť občana je rozumná, alebo nerozumná, či jej rozumie, alebo nerozumie, dokonca v odôvodnení pani kolegyňa Angyalová veľmi jasne povedala, že jej ide skôr o to, že lehota je krátka alebo úrad nemá dostatočnú kapacitu. Ale obidve veci zákon nejakým spôsobom, nie že nejakým spôsobom v ďalších paragrafoch rieši a doteraz to vôbec žiadny problém nespravil. Takže taktiež protestujem proti takémuto... (Prerušenie časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Miššík. Ale potom ste znovu boli. Znovu ste sa prihlásili, takže ďalej ide pán poslanec Janiš. (Reakcie z pléna.)

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, ja neviem, čo sa to deje v tomto parlamente, ja som úplne v inom parlamente ako minulé 4 roky. Problémy s vedením schôdze, problémy s hlasovaním, obchádzanie legislatívneho procesu.

Minule sme tu mali veľkú debatu, pani kolegyňa, presne nad pozmeňujúcim návrhom, kde ste jedným veľkým pozmeňujúcim návrhom zmenili ten sociálny zákon, na základe ktorého ste v priebehu 2 dní vymenili komplet všetkých bez výberového konania, dosadili ste si svojich straníckych nominantov do sociálnych poisťovní.

Veľa kriku tu bolo, čo ste považovali za výnimku niečo, čo treba urýchlene urobiť. My tu zavádzame dnes jeden obrovský veľký precedens. Na základe toho, že nejaký úrad nestíha, tak mu zmeňme zákon. A robíte to v jednom zákone o reklame pri dvoch úradoch. Pri daňovom úrade, lebo nestíha, a pri úrade pre verejné obstarávanie, lebo tiež nestíhal. Rok mal na to, aby od 1. januára zabezpečil určitý proces obstarávania, no nestihol, no tak mu zrušme zákon, lebo úrad nestíha. A aby to veľmi nekričalo, tak to urobme tak, že to urobíme v pléne cez "pozmeňovák" tuto 5 minút pred hlasovaním, obídeme celý legislatívny proces. Prečo sa vyhýbate normálne vecnej, odbornej, fundovanej diskusii? Prečo to robíte takto poza bučky? Čoho sa bojíte?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda, vaším žoviálnym vystúpením, ktorým ste ohúrili maximálne sám seba, neviem, koho záujmy ste obhajovali? Úradníkov, ktorých psou povinnosťou je podávať informácie, ktorými disponujú? Alebo občanov, ktorí žiadajú len to, čo im ústava garantuje, právo na informáciu? Zjavne nerozumné, to je super pojem. Úradník, ktorému sa nechce robiť alebo ktorý by vydaním informácií, ktoré má k dispozícii, ohrozil sám seba, lebo robí lajdácky alebo nezákonne, tento pojem akoby padol z neba. Je to všeobecne aplikovateľné.

Viem, o čo ide, lebo odkedy je tento zákon v platnosti, vystriedali sa dve vlády, nemali s tým problémy, napĺňali povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Až prišla vláda Roberta Fica a zrazu je problém. Problém je s verejnosťou. Chcete mať neverejné zasadnutia vlády, chcete obmedziť slobodný prístup k informáciám. Však povedzte otvorene, nechcete transparentne vládnuť, chcete porušovať právne predpisy a basta. Netreba tu z toho robiť nejaké divadlo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: No, mám taký pocit, že napriek tomu, že nie je jednoduché vystúpiť v tomto parlamente, lebo naozaj ja neviem, ja cítim absenciu ako možno niekedy zdravého rozumu, ale to by nebolo ani dôležité, aj to môže byť subjektívne, ale elementárnej slušnosti a korektnosti k partnerovi, ale dobre. K tým vystúpeniam, o ktorých si myslím, že má zmysel niečo povedať.

Pani poslankyňa Biró, naozaj ste presvedčená, že nedochádzalo prv k zásadným problémom a vážnym problémom? Že nie sú desiatky ľudí, ktorí majú pokazený život tými nezmyselnými atakmi, na ktoré bol práve zneužitý tento zákon? Aký je problém alebo čo bráni trošku korektnému človekovi, aby pracoval s právnym inštitútom, ktorý je v správnom práve úplne samozrejmý a štandardný, a to je práve ten inštitút, ktorý sme zámerne prebrali z európskej smernice, aby náhodou niekto nehovoril, že to je náš pokus čosi tu nejakým spôsobom mystifikovať. Máte tam v tom odôvodnení aj termín, ktorým používajú náš zákon zjavne neopodstatnený. Alebo v zjavnom rozpore s účelom zákona.

Také čosi existuje, a to ste mali aj vy, pán poslanec Gál, to, čo ste tu teraz navyprávali, prekristoverany, čo všetko, aké divadlo robíme my a podobne. Veď už dobre. Pevne verím, že tá verejnosť to sleduje a že nejako to vyhodnotí. Vážne nejde absolútne o nič iné, iba ide o to, nájsť elementárny zmysel pre korektnosť, pre štandardizáciu právnych predpisov. Toto, o čom hovoríme, to postráda čo len minimálnu snahu o to rešpektovať elementárne právne východiská. Je mi z toho ľúto.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej budeme pokračovať v rozprave a do rozpravy bola prihlásená písomne pani poslankyňa Angyalová. Máte slovo a pripraví sa po jej vystúpení pán poslanec Pataky.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Dovolím si predniesť návrh, ktorý ste stihli okomentovať, ešte ani prednesený nebol. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117).

V návrhu zákona sa za čl. I vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Čl. II. "Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) sa mení a dopĺňa takto: v § 3 ods. 1 sa za slová "k dispozícii" vkladajú slová "a ktoré súvisia s predmetom ich činnosti".." Ide o spresnenie ustanovenia opierajúceho sa okrem iného aj o znenie článku ústavy, ale ja skúsim to odôvodnenie potom naraz.

V § 14 ods. 2 sa na konci pripája veta: "Žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná."

V § 14 ods. 3 sa na konci pripája veta: "Povinná osoba žiadosť odloží aj vtedy, keď je zjavne nerozumná."

V § 18 ods. 3 prvej vete sa za slová "ani informáciu nesprístupnila" pripájajú slová "alebo žiadosť odloží pre zjavnú nerozumnosť" (§ 14 ods. 3 tretia veta).

Za § 22b sa vkladá nový § 22c, ktorý znie: "Konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa tohto zákona."

Dovoľte, aby som aj vzhľadom na to, že už bola diskusia široká, urobiť také generálne odôvodnenie. Aj keď si myslím, že všetky argumenty už odzneli a že som sa snažila aj dostatočne zreteľne to napísať aj v odôvodnení, preto je ten návrh taký dlhý, lebo má dve strany, ale vo svojej podstate má len 3 alebo teda 4 skutočne aj vecné body, ale dovoľte ešte predtým, aby som nezabudla, v súvislosti s týmto návrhom treba vyňať bod spoločnej správy č. 1 na osobitné hlasovanie a mal by sa neschváliť, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať. (Ruch v sále.) A v nadväznosti na doplnenie článku je potrebné aj primerane upraviť názov zákona. Takisto chcem poprosiť pána ministra, aby vyjadril svoje stanovisko, lebo to je potrebné na to, aby o tomto návrhu bolo možné hlasovať.

No, takže to odôvodnenie. Tie slová "zjavne nerozumná" sú presným prekladom konkrétnej smernice, na ktorú sa odvolávam a pán Lipšic má pravdu, že ide o smernicu o životnom prostredí v časti, ktorá hovorí o zverejňovaní informácií. Som hlboko presvedčená, že takéto veci by sme našli aj na iných miestach, som ochotná sa posadiť a pekne nazbierať tie právne úpravy, kde sa takéto niečo nachádza. Napríklad sa to nachádza aj v slovenskom práve, tam je to sformulované, tak ako som napísala v odôvodnení v zákone o verejnom ochrancovi práv, kde on môže odložiť podnet vtedy, ak je zjavne neopodstatnený. A ten problém tej formulácie nastáva práve v tom, že sme normálne vážnym spôsobom riešili niekoľko dní, či tam máme uviesť znenie oficiálneho prekladu v smernici, pretože si myslíme, že úplne najzreteľnejšie ten stav, to, čo sa právo snaží postihnúť je odrazený v anglickom tom názve, ktorý aj uvádzam v tom odôvodnení, totižto, že tá žiadosť je manifestly unreasonable. To unreasonable obsahuje aj to, že je nerozumná, teda, že nesmeruje k podstate veci. Ďalej, že je neopodstatnená alebo že je neprimeraná, nemiestna, to slovo všetko v sebe v jednom slove obsahuje, ale podstatou veci je, že predovšetkým je zrejmé, aké je právne prostredie okolo toho. Má sa obmedziť takým žiadostiam, ktoré nemajú smerovať k pointe veci, ktorú robí ten konkrétny úrad, ale majú sledovať práve to, aby kapacitne, prevádzkovo bol ten úrad zaťažený predovšetkým z dôvodov, ktoré duch zákona o slobode informácií vôbec nemal na mysli. Ja si nemyslím, že akýkoľvek návrh zákona má slúžiť ako nástroj na akúsi pomstu alebo možnosť proste prevádzkou akokoľvek zaťažiť ktorýkoľvek úrad.

Ale nemám červené súkno pred očami, pán poslanec Lipšic. Jednu vec uznávam, že je neštandardné, že to predkladám v druhom čítaní iného zákona, ale reagujeme na konkrétnu situáciu a myslíme si, že ju treba konkrétne a urýchlene riešiť, už bola aj medializovaná, a vedie ma najlepší úmysel takú situáciu riešiť.

Samozrejme, je vaše sväté právo dať podnet na Ústavný súd a, samozrejme, Ústavný súd o tom môže rozhodnúť, ja budem len rada, akurát chcem podotknúť, že presne sa vyhneme riešeniu, ktoré sa snažíme vlastne dostať do zákona, totižto, že to nepomôže tej konkrétnej situácii, o ktorej sa bavíme. A tých prípadov nie je, to nie je jeden úrad, o ktorom sa bavíme, tých prípadov je viac, trvám na tom.

Ostatné veci pravdepodobne sú v odôvodnení, dostali ste to písomne, takže ja už by som nechcela viac prispievať do tejto horkej debaty, ale chcem povedať, že každý z nás má právo vyjadriť svoju voľbu hlasovaním, takže uvidím, ako to dopadne. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Minárik, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Frešo a pán poslanec Miklós, pani poslankyňa Rosová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý má slovo pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pani poslankyňa, každého mladého poslanca treba podporiť, netreba ho zhadzovať, každého mladého poslanca treba podporiť aj vtedy, keď je ambiciózny, zdravo ambiciózny, to patrí k mladosti. Ale vy ste, bohužiaľ, dnes šliapli absolútne vedľa a, bohužiaľ, sa zapíšete veľmi trápne, pretože jednak budú o tom hovoriť všetky médiá, ale prosím, to nás nemusí zaujímať, ale vy ste zaviedli niečo, čomu sa hovorí orwellovská komunistická inoreč.

Vy ste zaviedli pojem, zaviedli ste pojem, tam niekto kričí, keby ste nejako sa predstavili, lebo ja vás nepoznám všetkých podľa mena. Zaviedli ste pojem, ktorý si môže ktokoľvek, akokoľvek vysvetliť, a to je nechutné. Tak zrušte ten zákon a máte to vyriešené, ale zaviesť takýto pojem, ktorý je orwellovská komunistická inoreč, a je mi to ľúto, že to musím hovoriť vám, ktorá nie ste zaťažená žiadnou minulosťou komunistickou, ale, bohužiaľ, práve obávam sa, že vaša ambicióznosť tentoraz šliapla vedľa.

Proste vaše sebavedomie trošku narazilo teraz aj narazí, lebo sa zapíšete proste niečím veľmi trápnym. To je prvýkrát, prvýkrát za dlhé roky, čo sa tu zavádza niečo, čo je úplnou cenzúrou, úplnou cenzúrou, nech sa páči, veď si to odsúhlasíte, ale váš pozmeňujúci návrh nie je zjavne nerozumný, ale je zjavne alebo nekonečne trápny.

A dovoľte, aby som vám ako mladej nádejnej poslankyni ambicióznej vyjadril trošku ľútosť a sústrasť, lebo šliapli ste vedľa a bude sa o vás hovoriť. To sa už traduje potom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Angyalová, myslím si, že ste sa dali tak trošku osobne zneužiť, pretože vaše návrhy sú vždy skôr vecné k zákonom, ako ísť nad rámec niečoho, čo neprerokovávame.

Chcela by som sa vás opýtať, keby ste mohli konkretizovať tú konkrétnu situáciu, či tu hrozí ohrozenie štátu, alebo čo, aby sme my dnes museli tak rýchlo novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám?

Čítam na internete vyjadrenie pána podpredsedu Číža síce, že daňovým úradom hrozí na základe účelových žiadostí o informácie znefunkčnenie, a tak treba konať, podčiarkol, avšak ak nebudú vybavení, môžu sa obrátiť na súd.

Tak na jednej strane chceme štátne úrady odbremeniť od nejakej náročnej práce v podávaní informácií, ale zároveň ideme zahltiť súdy. Tak neviem, či toto je rozumný návrh. Skôr si myslím, že táto vaša myšlienka je nerozumná a v texte hovoríte, teda upozorňujete, že aj v slovenskom právnom poriadku je obdobný prípad. Áno, ale hovorí o zjavne neopodstatnených, zákon o verejnom ochrancovi práv, a toto je úplne iná terminológia, pretože aj nuans vo vyjadrení, tak ako aj v predchádzajúcom vstupe pani poslankyňa Biró hovorila, že je to veľmi dôležité a neopodstatnená žiadosť môže byť zamietnutá a je to možné urobiť aj dnes, na to netreba, aby bola zjavne nerozumná a myslím si, že zjavne nerozumné bolo teraz vaše vystúpenie, ktoré bolo bez tej emócie, ktorá je vo vás, keď vystupujete s niečím, o čom ste vnútorne presvedčená. Myslím, že o tomto pozmeňujúcom návrhu ste vôbec nie presvedčená ani vnútorne a myslím si, že je to len povinnosť, ktorú ste urobili.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená kolegyňa, ten návrh, ktorý predkladáte, je návrhom, ktorý je skutočne šokujúcim a dýchol na mňa z neho reálny socializmu, lebo ten, kto čítal Orwella alebo Kafku, tak odrazu akoby sa našiel v tom istom svete, ktorý je popisovaný v ich dielach.

My keď sa chceme dovolávať niečoho takého, ako je evidentne neopodstatnený alebo zjavne neopodstatnená žiadosť a nemáme to nikde zadefinované, čo to je, my sa nemôžeme pritom odvolávať na slovník slovenského jazyka, my nie sme taká krajina, ako je Anglicko, kde ani ústavu nemajú napísanú písomne, kde stačí, aby sa dovolávali toho, čo je ich zvykové právo a všetci to rešpektujú, v celej krajine. Takže až keď sa my dostaneme na takúto úroveň, potom budeme môcť naše právo obracať aj takýmto smerom, ktoré bude nadržiavať úradu a bude nadržiavať štátnej moci. Tento váš návrh postaví akéhokoľvek žiadateľa, občana do polohy podriadeného, ktorý bude žmoliť čapicu v rukách a bude cúvať z dverí, tak ako u ruských gubernátorov sa to deje ešte dodnes pri predkladaní svojej žiadosti. Toto chceme? Takto sa chceme pozerať na našu občiansku spoločnosť? Prosím vás, pokiaľ ešte môžete, a môžete to urobiť, stiahnite tento návrh, pretože uštedríte sebe hanbu a hanbu Slovenskej republike, pokiaľ toto v tejto snemovni prejde. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Lipšic s faktickou poznámkou.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa, povedali ste, že veď je to dosť stručná novela, také krátke a rýchlo sa to prečíta. Kratšia novela by bola zrušiť celý zákon, to by bolo ešte kratšie, rýchlejšie. Čiže asi o krátkosť nejde v tomto prípade. Spomínali ste prípady zneužívania. Ja som vám vo vystúpení hovoril o analýze, ktorú nepoznáte ani z rýchlika, ktorá hovorí, ako je možné v platnom znení zákona zneužívaniu zabrániť. Áno, aj za mnou chodili úradníci, že to je veľmi široké, či by sme to nezúžili, prišli a ja som im povedal nie. A prišli druhýkrát a ja som im povedal nie. Ale zrejme chcete povýšiť práva o privilégiá úradníkov nad práva obyčajných občanov, a to je, čo ma trápi.

Povedali ste, že však diskutujme o tom, ale ako chcete diskutovať, keď dáte na poslednú chvíľu v druhom čítaní návrh novely. A robíte to na každej jednej schôdzi. Na každej jednej schôdzi przníte právny poriadok. Keď ide niekto kradnúť, tak sa priznám, že sa s ním nemám veľmi o čom dohadovať. A vy kradnete občanovi jeho práva. A je mi to ľúto, pani poslankyňa, pretože vy sa stanete tvárou zničenia práva na informácie. Je mi ľúto preto, že takýto návrh ste predložili práve vy. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, situácie, ktoré treba konkrétne a urýchlene riešiť, legislatívne vyriešiť sú zadefinované a tie okruhy sú tri. Rieši ich po zdôvodnení a po našom súhlase vláda v skrátenom legislatívnom konaní, a nie takto pirátsky, ako to robíte vy.

Jeden z tých okruhov sú aj ľudské práva a myslím, že vy to neriešite v prospech práv.

Pani poslankyňa, vy ste mladý človek, ktorému by patrilo trošku pokory, vy sa však zjavne neviete hanbiť, a to je u mladého človeka zjavne nerozumné.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Som zvedavý na záverečné stanovisko pána ministra k tomuto návrhu zákona, lebo celá diskusia nie je vôbec o reklame, ale o niečom inom.

Ale teraz k pani poslankyni. Pani poslankyňa, tento váš návrh pred rokom 1989 sme takéto paragrafy nazývali gumovými, kde si ich úradníci ohýbali takým spôsobom, ako chceli. A zdôvodnenie, že môže ísť aj o také žiadosti, ktorú sú v zjavnom nepomere s kapacitnými možnosťami úradu, to je už taký vrchol gumových paragrafov, ktorý už iným spôsobom neviem ani nazvať.

Ale bol by som rád, keby ste sa vyjadrili k týmto slovám, ktoré som ja počul z vašich úst. Poďme spájať hrušky s jablkami, už poďme naozaj rozprávať o interrupciách pri horskej službe, potom rozprávajme o sociálnom zákone pri zdravotnom, pomiešajme všetko, spravme si jedno veľké druhé čítanie a nepotrebujeme iné čítania, lebo všetko schválime v druhom a treťom čítaní jedného zákona. Je to pre mňa absurdné.

Pani poslankyňa, sú to vaše slová, ak sa pamätáte pri zákone o horskej službe. Vtedy ste povedali, je to pre mňa absurdné. Nuž vám odporúčam spolu s pánom Landovským, opýtajte sa pána Kefalína, čo to je to absurdné. (Smiech a potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pri predrečníčke mi prišlo na myseľ, že to, čo má riešiť táto zmena, je to, aby mohli úradníci v pokoji pracovať. V pokoji pracovať je termín, ktorý mi asociuje z čias komunizmu s tým, že vždy, keď sa tam potláčali nejaké ľudské práva podobne, ako je to v tomto prípade, tak sa to zdôvodnilo, že pracujúci nechcú byť vyrušovaní, pracujúci chcú v pokoji pracovať a áno, aj republiku si rozvracať nedáme, ale v tomto prípade v pokoji pracovať.

Čiže to, čo je ako zmyslom predkladaného návrhu alebo nepriamej novely je ochrániť úradníkov, aby mohli v pokoji vykonávať alebo aj nevykonávať svoju činnosť podobne, ako bolo voľakedy zmyslom rôznych paragrafov a zákonov, ktoré oberali ľudí o ľudské práva, ochrániť vtedajšiu moc pred tým, aby o tú moc neprišla.

Myslím si, že to nie je správne predkladať takýto pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. Myslím si, že by bolo dobré tento návrh stiahnuť. Ďalej si myslím, že pokiaľ aj predrečníčka priznala, že toto je reakcia na konkrétnu situáciu, je to veľmi, veľmi trápne, aby sa táto snemovňa mala zapodievať neschopnosťou konkrétneho úradu a v mene toho sme oberali ľudí o právo na informácie.

A na záver by som chcel povedať. Je zrejmé, kde socialisti stoja, čo sa týka občanov. Stoja na strane úradov, nestoja na strane ľudí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)