V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Žitňanská bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Pár slov, pokúsim sa, prepáčte, reagovať na vystúpenie kolegov alebo pánov poslancov a paní poslankýň, ktorí vystúpili v rozprave.

Ako som to zachytil, pán poslanec Prokopovič. Programové vyhlásenie vlády, ja som rád, že sa mi podarilo presadiť reálne sľuby do programového vyhlásenia vlády a tie reálne sľuby sú tých 100 km. Nerobme preteky v programovom vyhlásení vlády, kto viac sľúbi a následne nesplní. Ten príklad je jednoznačný. Vy ste zadefinovali, že do roku 2006 bude spojazdnená diaľnica Bratislava - Žilina. Budeme radi, keď to bude v roku 2010 a veľmi rád by som bol, keby ste mi, pán poslanec, povedali, kde táto vláda spôsobila problém v tejto stavbe, že bude až v roku 2010. Taký problém táto vláda nespôsobila nikde. Čiže opatrne s tým, čo hovoríte, že máme nejaké vágne sľuby. Sú to reálne sľuby, splniteľné sľuby, ale naopak, tá objednávka spoločenská je tu omnoho vyššia, a to je ten problém. Prepadnú peniaze, resp. ich budeme musieť určiť na niečo iné a budeme mať cesty také, že sa budeme všetci smiať sami nad sebou.

Bolo tu povedané, že pozdvihujeme právo a nie rýchlosť. Ja stále nevidím v tom problém, mám pocit, že aj pán poslanec Prokopovič, aj pán poslanec Štefanec reagovali na ten pôvodný návrh a nie ten, ktorý bol predložený dnes do Národnej rady a ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.

Takisto si myslím, že sa tu vyťahujú už nejaké novinárske vyhlásenia. Ja som to tomu novinárovi z Pravdy, myslím, že aj povedal. Ja som vyhlásil to, že si nedovolím predložiť protiústavný návrh zákona do vlády Slovenskej republiky. A on zase to skomentoval tak, že ja som povedal to a na druhý deň som potom menil. Ja som vždy povedal, do vlády Slovenskej republiky sme predložili návrh zákona, ktorý podľa môjho názoru aj podľa názoru kolegov, ktorí vystúpili v rozprave vo veci vyvlastnenia, našiel určitý konsenzus a vidíme tam, že by sa dalo postaviť tento konsenzus na tom, že nie je protiústavný.

Čiže námietka toho, že ja som vyhlásil, že nepredložím protiústavný zákon si myslím, že nemá opodstatnenie, pán poslanec Prokopovič, pretože ja som vždy povedal, že do vlády som predložil ten, kde je odstránený tento rozpor s odňatím odkladného účinku a ty si komentoval ten odkladný účinok, odňatie odkladného účinku, ktoré v tomto návrhu zákona vôbec neexistuje.

Čo sa týka zabezpečenia financií z iných zdrojov. Vláda Slovenskej republiky vyhradila pomerne veľký objem prostriedkov. Ja mám naopak problém tieto prostriedky zmysluplne vyčerpať. Pretože práve preto, že nemáme prípravu zabezpečenú. A čo sa týka PPP, robíme aj na tom, ale nechceme to urobiť neuvážene. Jednoducho musíme si zadefinovať to, že proces PPP spustíme vtedy, máme už aj určenú trasu, ktorú určila predchádzajúca vláda, tá trasa je v poriadku, ale sú tu technické a legislatívne náležitosti, záväzky pre budúce generácie. Čiže robíme na tom, NDS-ka na tom robí, ministerstvo na tom robí, tento proces spustíme len vtedy, keď budú vyvážené riziká medzi štátom a súkromným kapitálom, keď bude súkromný kapitál zodpovedný nielen za výstavbu, ale aj za prevádzku vymedzených úsekov a vtedy, keď nájdeme zmysel v tomto postupe. Čiže robíme aj na tom, pevne verím, že do septembra budeme mať jasné pravidlá hry postavené tak, že aj projekty PPP spustíme do realizácie.

Odznelo tu od poslanca Prokopoviča, že zvaľujeme všetko na proces vyvlastňovania. Nepovedal som nikdy, že za všetkým je len proces vyvlastnenia. Proces vyvlastnenia v tých negatívnych prípadoch nám predlžuje výstavbu o 3 roky. Ale ten proces prípravy je 10 rokov, to som povedal. Čiže chceme odstrániť jednu časť, a to sú tie 3 roky. Našou ambíciou je, aby príprava stavieb netrvala 10 rokov, ale aby príprava stavieb trvala 2,5 až 3,5 roka. Urobili sme si ten časový scenár, kedy by sa to v prípade schválenia tohto návrhu zákona dalo v takýchto časových reláciách stíhať.

Čo sa týka komentovania. Myslím, že Važec - Mengusovce si, pán poslanec, povedal. Ty si povedal, že stavia sa 7 rokov, ale ja som nepovedal o stavaní, ja som povedal o príprave, t. j. do procesu vydania stavebného povolenia. My máme tu najväčší problém, pretože príprava od technickej štúdie, čo je ten prvý moment, keď už sa zadefinuje nejaká trasa, diaľnica alebo rýchlostné cesty po právoplatné stavebné povolenie trvá 10 rokov a potom sa až začína vlastná výstavba, ktorá v procese Važec - Mengusovce naozaj bola nejako zdržovaná najmä tým, že neboli zabezpečené finančné prostriedky. To je pravda. Ale aj tento zákon nekomentuje výstavbu, ale komentuje prípravu alebo nerieši výstavbu, ale rieši prípravu stavieb. Čiže už zase sa mi zdá, že bolo nekorektné porovnanie o výstavbe úseku Važec - Mengusovce, pretože tento zákon nerieši výstavbu, ale rieši prípravu stavby.

Takisto odznelo tu z úst pána poslanca Prokopoviča, že je dostatočne doriešené to, že prešiel proces vyvlastňovania z obcí na krajské stavebné úrady. Áno, odstránil sa ten problém, že starosta obce nemôže vyvlastniť svojmu susedovi, ktorý je možno jeho brat a jednoducho to tam nefunguje, to uznávam. Ja som tento návrh zákona aj podporil ako poslanec Národnej rady, aby prešiel tento proces na krajské stavebné úrady, kde tieto väzby také bezprostredné nie sú. Ale stále nemáme odstránený problém ten, že krajský stavebný úrad bude vyvlastňovať, bude konať.

Procesne máme v praxi takéto príklady: na 10-kilometrovom úseku diaľnice je 1 000 vlastníkov zhruba. Tak sa to hýbe, lebo máme veľmi rozdrobené vlastnícke práva a majetkové práva, máme 1 000 vlastníkov. Z tých 1 000 vlastníkov 900 sa dohodne hneď pri prvom konaní, 100 ide do riešenia vyvlastňovania. Z tých 100, keď dostanú rozhodnutie o vyvlastnení, 90, možno 95 sa takisto dohodnú na úhrade trhovej ceny za tento pozemok, ale ostane tam 1, možno 2, ktorí sa nedohodnú a títo celý proces zdržujú 3 roky. Jednoducho takýto postup nemôžeme, brzdíme tým celú výstavbu a nemôžeme takýto postup pripustiť. Čiže to, že prešlo z obecného úradu, ako si, pán poslanec, povedal na krajské úrady, to je dobre, ale nerieši nám problém toho, že 1, 2, 3, možno 5 špekulanti zdržia celý proces výstavby, možno z tisíca 2, 3 zdržia celý proces výstavby.

Predkladali mi, povedal si, že predkladali ti pracovníci ministerstva a takéto návrhy si zmietol. Myslím si, že sú to silné slová. Myslím si, že ani pracovníci ministerstva nechcú riešiť nejaké postupy bez ohľadu na občana. Myslím si, že väčšina pracovníkov ministerstva dopravy je tu postavená na to, aby slúžila občanom tohto štátu, samozrejme, pri daných pravidlách a ja som nemal ten pocit, že by mi pracovníci ministerstva predkladali na stôl nezmysly, samozrejme, ak také niektoré korekcie som urobil, tak to je bežný postup, ale takisto môžem garantovať to, že nebol som zavádzaný pracovníkmi ministerstva.

Tento motív, ako spustiť proces tohto návrhu zákona, som zadefinoval ja, osobne, ja osobne som zadefinoval problémy, ktoré chceme riešiť a vnímam pozitívne prácu pracovníkov ministerstva, ktorí v podstate v spolupráci so mnou urobili to know-how, to ako na to a výsledkom je tento návrh zákona.

Ešte chcem pár slov povedať k iným krajinám. Pozerali sme sa aj do inej legislatívy, komunikovali sme s inými krajinami. Nemecko. Nemecko má v zákone o nadradenej dopravnej infraštruktúre prvú vetu: "Diaľnice sú výsostným právom Nemeckej spolkovej republiky a týmto sa musí prispôsobiť všetko." Čiže nehľadia až tak ako my na ústavnosť, ale ja si myslím, že tú ústavnosť sme vyriešili.

Spojené štáty americké. Takisto sme sa s nimi bavili o nadradenej dopravnej infraštruktúre. Tam nikto ani o tom nepochybuje, či je to zásah, alebo nie zásah, a to je iná demokraticky budovaná krajina, iné demokratické právo, rokmi, samozrejme, budované a nikto z nich sa nepozastavuje nad tým, že keď je tu nejaká diaľnica, nadradená dopravná infraštruktúra, jednoducho táto tadiaľto musí ísť a urobíme všetko preto, aby tadiaľ išla.

Chorvátsko. Mám strašne veľa príkladov o tom alebo požiadaviek, stavajme tak ako Chorváti. Len stručne poviem. V Chorvátsku je technická štúdia, to znamená, ten geodet vytýči v teréne, kadiaľ tá diaľnica pôjde a za ním na druhý deň už ide buldozér, ktorý tú trasu zrovnáva. Na Slovensku geodet vytýči trasu v tej technickej štúdii a za ním za 10 rokov ide buldozér. Čiže toto je ten proces, ktorý chceme my odstrániť.

Rezort výstavby pripravuje, alebo odznelo tu od pána poslanca Prokopoviča, rezort výstavby pripravuje novelu komplexnejšiu. Aj s tým súhlasím, len tá komplexnejšia novela jednoducho možno bude o 3, o 4 mesiace, možno o pol roka a našou ambíciou je ozaj už spustiť tento proces čo najskôr a takisto som prisľúbil rezortu výstavby, že nech do tej svojej komplexnej novely zapracujú aj tento náš zákon o nadradenej dopravnej infraštruktúre v týchto metodikách, ako máme pripravený, tým pádom bude zrušovacie ustanovenie, ktoré celý tento zákon zruší, lebo bude to riešené v tej komplexnejšej. Ale nemôžeme si dovoliť čakať ďalší polrok, pretože naozaj tie termíny nám unikajú a začneme to o chvíľu chytať za chvost aj my prípravu diaľnic a rýchlostných ciest.

Pán poslanec Štefanec, ochrana súkromného vlastníctva. Samozrejme, je to aj mojou doménou, aby sme nesiahali do súkromného vlastníctva, len ozaj niekedy to nejde. Odkladný účinok je odňatý, nie je to pravda. Prosím vás, pozrite si ten vládny návrh zákona, ktorý máte pred sebou, o odňatí odkladného účinku tam nie je ani slovo, čiže komentujete tiež to, čo v zákone nie je alebo v návrhu zákona nie je.

Ak investor chce, ešte tu odznelo z úst pána poslanca Štefanca, že diaľnice budeme mať budované tak, ako investor chce, a nie tak, ako chce samospráva. Áno. To je ten základný problém. Ja som dal Národnej diaľničnej spoločnosti spočítať, koľko nás budú stáť privádzače za najbližšie 3 roky. Privádzače nás budú stáť 9 mld. Sk. Musíme sa nad tým zamyslieť. My len dávame možnosť, že môžeme oklieštiť takéto veľké vyvolané investície. Ale ak bude dohoda, že robme to tak, súhlasím, robme to postupne ďalej, ale jednoducho za najbližšie 3 roky je, povedal by som, minimálne neúnosné, aby sme 9 mld. dali do rôznych požiadaviek samospráv obcí, ktoré takisto sú riešené v prospech týchto obcí, čo je veľmi správne, ale nie sú riešené v prospech rýchleho budovania nadradenej dopravnej infraštruktúry. Čiže je tam možnosť, samozrejme, aby investor alebo štát povedal, my to chceme realizovať takto. Samozrejme, ako sa rozhodne potom v praxi, ukáže čas.

Pán poslanec Lipšic. Oceňujem prístup pána poslanca, lebo jeho prístup k veci bol taký, ako pohnúť veci dopredu, a nie taký, že je to zlé a nesúhlasím ani za svet. Čiže takisto sme dospeli ku konsenzu aj pri tom vyvlastňovaní. My sme dali na stôl určitý návrh, ale rokovali sme s ústavnými právnikmi, u ktorých bol ten istý prístup, lebo najľahšie je povedať: nie, je to zle. Ja súhlasím po a, povedz, že je to zle, ale po b, povedz mi, ako to mám vyriešiť lepšie, komfortnejšie v súlade s ústavou a k tomuto konsenzu sme podľa mňa dospeli, čo sa týka vyvlastňovania.

Čo sa týka ústavnoprávneho problému § 4a ods. 2, to je tá stavebná uzávera, samozrejme, budeme zvažovať, čo s tým urobiť, budeme spolu konzultovať, rád sa aj s pánom poslancom Lipšicom stretnem k tomuto problému, aby sme našli riešenie, nevylučujem to, že, samozrejme, urobíme určite korekcie aj tohto. Keby len na tom malo všetko zastať, nevidím v tom problém a budeme hľadať, aby to bolo aj s ústavou v poriadku takto navrhované znenie.

Čo sa týka zainteresovanej verejnosti. Pán poslanec Lipšic tu vzniesol pripomienku. Treba hlbšie poznať proces prípravy. Prvý moment, keď sa vytýči nová trasa novej diaľnice je technická štúdia. Táto technická štúdia spravidla skúma 5 až 7 variantov.

Druhý moment je stavebný zámer, ktorý má dve polohy. Stavebný zámer ako taký a potom druhá poloha je správa o vyhodnotení konania v stavebnom zámere. V týchto obidvoch momentoch sú občianske iniciatívy ako účastníci konania so všetkými právami a povinnosťami. V týchto dvoch momentoch sa skúma, ktorá trasa je najvhodnejšia, tam sa vyhodnocujú ich pripomienky všetkých a vtedy to posledné v tej správe o vyhodnotení stavebného zámeru, tam sa zadefinuje už konečná trasa, ktorá je potom nemenná. Ale opakujem, v tomto konaní sú občianske iniciatívy postavené ako účastníci konania so všetkými právami a povinnosťami.

Tento náš návrh zákona rieši, aby v územnom konaní, v stavebnom konaní a v kolaudácii, to znamená tie ďalšie stupne konania, aby tam vystupovali títo ako dotknuté osoby. A prečo? Ak majú byť desiatky takýchto iniciatív a organizácií účastníkom každého územného konania, každého stavebného konania a každého kolaudačného konania, nie je možná ďalšia výstavba diaľnic, pretože mnohé z nich sú z tých iniciatív programovo zamerané proti akejkoľvek výstavbe diaľnic. To znamená a veľakrát sa mi stalo, že sú aj zneužívané rôznymi podnikateľskými subjektmi.

Príklad poviem. Štyri čerpacie stanice sú na jednom úseku, ktorý potom úplne bude mať vyťaženosť veľmi nízku, keď bude dobudovaná diaľnica a tie nabudia nejaké občianske iniciatívy, aby vystupovali takto proti. Čiže jednoducho strácajú tam zmysel v tom ďalšom konaní tieto organizácie. Ich zmysel je v tom, keď sa zadefinováva trasa. Ony znovu zdržujú celý proces, pretože sú programovo a zásadne proti výstavbe.

To znamená, ak si tento štát povie, že nechceme diaľnice, povedzme si to a potom poďme na takéto dlhé trate behať s občianskymi iniciatívami. Ale ak si tento štát povie, že chceme, uplatníme im pozíciu a taká je aj nemenná účastníkov konania v tom procese, kedy sa zadefinováva trasa, ale keď už je na pevno zadefinovaná a to isté omieľať a zdržovať rok vo všetkých týchto troch konaniach je podľa mňa neefektívne, neúčelné a prakticky nám len preťahuje proces prípravy stavby.

Čo sa týka pani poslankyne Košútovej. Primeraná cena za vyvlastnenie. Samozrejme s tým súhlasím. Tie poznatky z praxe hovoria aj o tom, čo tu boli prezentované, že určité problémy zdržania toho procesu prípravy má aj Národná diaľničná spoločnosť. Takisto je našou ambíciou, verte mi, nie že my pripravíme zákon, ktorý zadefinováva ostatným zainteresovaným organizáciám určité časy, v ktorých musia splniť prípravu diaľnic, ale takisto aj do vlastných radov (čriev) sa pozrieme a ja budem prísne, už sme pripravili aj harmonogramy postupu, kontrolný mechanizmus, ja budem prísne trestať každého, kto z pozície, preženiem to, lenivosti úradníka v Národnej diaľničnej spoločnosti alebo na ministerstve dopravy celý tento proces zdrží.

Verte mi, že nie je mojou ambíciou zviazať alebo pripraviť návrh zákona, ktorý zaväzuje organizácie v nejakých kratších lehotách procesy a na ministerstve alebo v Národnej diaľničnej spoločnosti budeme oddychovať a naťahovať proces.

Takisto, čo sa týka správnych poplatkov, ja som už s pani poslankyňou Košútovou hovoril, že zamyslíme sa spolu nad tým a vyvoláme stretnutie a pokúsime sa doriešiť ten problém, len je to na takú dlhšiu diskusiu.

Pani poslankyňa Žitňanská. Pohnuté ľudské osudy. Plne s tým súhlasím. Verte mi, že ja sa nevyžívam v tom, aby som hýbal s ľudskými osudmi, mne je to takisto trápne. Ale jednoducho, ak chceme budovať diaľnice, musíme zasiahnuť aj do určitých pozemkov, aj do určitých pohnutých ľudských osudov. Myslím si, že všetci viete, že bez toho to nejde. Preto pripravujem mechanizmu rýchlejší, ktorý nám otvorí ruky, aby sme mohli rýchlejšie stavať.

Samozrejme trhová cena, primeraná cena. Myslím, že správne tu odznelo to, že veľakrát tá trhová cena, ktorá je navrhnutá súdnym znalcom, môže byť vyššia, čo je problém, ale aj nižšia ako primeraná cena. Čiže takisto aj ten proces vyvlastňovania u tých nespokojných, ktorí nebudú súhlasiť s tou trhovou cenou, dostanú úhradu vo výške trhovej ceny, ale budú chcieť viac, tak budú riešiť na súde, lenže súd môže rozhodnúť, že to viac, to je primeraná cena, je nižšia ako tá trhová. Čiže takisto tam si myslíme, že nebude až toľko žiadostí na súd, ale, samozrejme, toto ústavné právo sa vyvlastňovanému neupiera.

A zdôrazňujem, že ani ja, ani nikto z nás sa nevyžíva nad tým, že ideme teraz hýbať ľudskými osudmi, len jednoducho nemôžeme obchádzať niektoré parcely, ktoré tu sú, a musí vzniknúť aj pri tých, čo tu boli naznačené, nejaké dlhé úhrady, ktoré občania potom dostávali. Jednoducho chceme tieto problémy odstrániť, pretože Národná diaľničná spoločnosť dnes nemá problém výšky úhrady, lebo tá úhrada za tie pozemky, ktoré sa buď dohodou doriešia, alebo vyvlastnením predstavuje pomerne malý objem prostriedkov, ktoré sú určené na výstavbu, čiže nemá problém investor Národná diaľničná spoločnosť s úhradou, a to sú tie profesijné veci, ktoré som sľúbil a procesné veci, ktoré som sľúbil odstrániť aj v postupoch Národnej diaľničnej spoločnosti, aby sa takéto už ďalej nestávalo, že Národná diaľničná spoločnosť nebude platiť rok, dva, tri za vyvlastnenie alebo za pozemok doriešený dohodou.

Jednoducho budeme prísne trestať takéto postupy, pretože je našou ambíciou vybudovať aj určitú hladinu dôvery medzi občanom a investorom budovania. Investor, ktorý buduje diaľnice.

Takisto pani poslankyňa Žitňanská, čo sa týka stavebných uzáver. Takisto sa pozrieme na tento problém a budeme sa snažiť spolu nájsť nejaký konsenzus, aby sme odstránili problém ústavnoprávnosti alebo neústavnoprávnosti tohto ustanovenia.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, prepáčte, že som vás zdržal takto dlho, ale myslím si, že novela tohto zákona je veľmi významná pre budúcnosť budovania slovenských diaľnic a rýchlostných ciest. Preto si myslím, že si zasluhuje aj takúto širšiu diskusiu a záverom vás žiadam o podporu v prvom čítaní tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz bude nasledovať druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 174) a rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch číslo 174a.

Opäť prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám, resp. Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 174, na druhé čítanie.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 20. decembra 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 1079. Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe transponuje predpisy Európskeho spoločenstva nutné pre ich aplikáciu v praxi.

Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie vo vodnej doprave.

Ďalšie navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniknutých problémov a na dosiahnutie jednotnosti výkladu niektorých ustanovení zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v troch po sebe nasledujúcich rozpočtových rokoch a na príjmovú časť štátneho rozpočtu bude mať pozitívny dopad.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona sú akceptovateľné, a preto ich odporúčam schváliť.

Dovoľujem si vás, vážené dámy a páni, požiadať o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a o schválenie na postúpenie do ďalšieho konania. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Pavlis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi ako spravodajcovi výboru predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 174).

Návrh bol pridelený na prerokovanie uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 30. januára 2007 týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento prerokovali v termíne určenom uznesením Národnej rady s tým, že odporučili Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe. Spoločná správa obsahuje celkom 10 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budem odporúčať hlasovať nasledovne: o bodoch 1, 2 a 4 až 10 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 3 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Zároveň v spoločnej správe je odporúčanie pre Národnú radu návrh zákona schváliť.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási ústne. Končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. (tlač č. 176).

Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mamojku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Do rozpravy je ešte písomne prihlásený posledný v poradí poslanec Jozef Rydlo, ktorému odovzdávam slovo.

Pán poslanec Rydlo, máte slovo. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, ja nemám žiadne pozmeňujúce návrhy, len chcem povedať niekoľko slov na tému referendum.

Spôsob, akým slovenský politický establissement, či už koaličný, alebo opozičný, mienkotvorná inteligencia, médiá, hospodárske kruhy či cirkvi pristupujú k otázke referenda je neakceptovateľný, pretože referendum je v demokracii elementárne demokratické právo, elementárne demokratické právo, z ktorého vyplývajú občianske povinnosti i záväzky.

Kto túto skutočnosť nechápe, treba mu to so všetkým rešpektom povedať, že nemá ani "šajnu" o tom, čo je demokracia, a tobôž priama demokracia.

V jednej internetovej diskusii o referende 2004 šéfredaktor mesačníka katolíckeho duchovenstva Duchovný pastier Daniel Dian napísal: "Všetci, čo presadzujú referendum si akosi neuvedomujú, že 15 % obyvateľov mi vnucuje svoju vôľu. Referendum by som pokladal za legitímne, keby o jeho vypísanie požiadalo 50 % a jeden volič a tak aj vzhľadom na toto, že sa nerešpektujú všetci voliči, na referende sa nezúčastním. Naviac by už parlament mal prijať uznesenie, že ak referendum bude neúspešné, hradí ho ten, kto ho vyvolal. Možno by sme sa naučili viacej referendum vážiť, a nie zvolávať ho, keď sa inak opozícia nevie dostať k moci." Toľkoto citát.

Ak by takto uvažovali občania Švajčiarskej konfederácie, krajiny, v ktorej som prežil podstatnú časť svojho exulantského života, nuž by Švajčiarsko ako štát, vlastne súštátie už dávno nejestvovalo. Tam sa hlasuje aspoň štyri razy do roka na federálnej úrovni a nespočetne viackrát na kantonálnej a obecnej úrovni. Právo referenda bolo zakotvené vo švajčiarskej federálnej ústave v roku 1874 ako posilnenie práv občanov na federálnej úrovni, potom sa tento princíp odrazil aj v ústavách jednotlivých kantonálnych štátov.

Občania majú právo vyjadriť sa ku každému rozhodnutiu federálneho, resp. kantonálneho parlamentu a vlády aj na komunálnej úrovni, teda v obciach a mestách.

Na federálnej úrovni Švajčiari poznajú dva druhy referenda, povinné a fakultatívne.

Povinné referendum sa vzťahuje na každú zmenu ústavy, resp. ústavný zákon, čo znamená, že akákoľvek zmena ústavného charakteru musí prejsť povinne referendom a na to, aby zmena ústavy, resp. ústavný zákon efektívne vstúpil do platnosti, musí v referende dosiahnuť väčšinu tak ľudu, teda voličov ako kantónov, t. j. musí ho akceptovať väčšina hlasujúcich a väčšina kantónov, ktorých je 23 plus 3, teda 26.

Fakultatívne referendum, teda référendum facultatif sa vzťahuje nielen na federálne zákony, ale aj na dekréty federálnej vlády majúce všeobecný dopad, napríklad na medzinárodné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú, napríklad nedávny vstup do OSN alebo hlasovania o vstupe alebo nevstupe do Európskej únie. V praxi to znamená, že ten, komu sa ten ktorý zákon nepáči, má právo požiadať o to, aby to ktoré rozhodnutie sa stalo predmetom referenda.

Občan alebo skupina občanov musí do 100 dní odo dňa uverejnenia príslušného zákona či nariadenia vo Federálnom vestníku zozbierať 50-tisíc platných podpisov a o zákone sa hlasuje. Ak ho ľud neschváli, automaticky stráca platnosť.

Okrem toho ďalším substanciálnym posilnením demokratických občianskych práv je už od roku 1891 právo tzv. ľudovej iniciatívy, čo znamená, že ak má občan alebo skupina občanov požiadavku, že treba prijať alebo zmeniť taký či onaký zákon, tak musí v období 18 mesiacov zozbierať 100-tisíc podpisov a ľudové hlasovanie nielenže musí byť vypísané, ale ak je úspešné, tak parlament musí na federálnej úrovni, opakujem, musí prijať takú zákonnú normu v zmysle žiadanom iniciatívou. A obdobne to platí na kantonálnej i miestnej úrovni, pričom každý kantón, resp. obec má svoje vlastné zákonodarstvo či zvyklosti. Napríklad v kantóne Bern stačí na fakultatívne referendum 10-tisíc podpisov a 3 mesiace. V kantóne Vaud, ktorého hlavným mestom je Lausanne, treba však 12-tisíc podpisov a 40 dní na referendum a 12-tisíc, resp. 18-tisíc podpisov a 4 mesiace na ľudovú iniciatívu.

Čo je však dôležité, referendum sa koná v jeden deň a je platné za akejkoľvek účasti voličov.

Argumentácia, že nech referendum platí ten, kto ho prehrá, je úplne scestné, je scestná rovnako argumentácia o finančnej nákladnosti. Vo Švajčiarsku je povinnosťou občana ísť do príslušnej komisie bez mimoriadnych nárokov na finančnú odmenu.

V slovenskej legislatíve referendum nie je doriešené. Ak slovenská ústava v dnešnom znení referendum pozná a ho nijako neobmedzuje, vo Švajčiarsku nemôžu napríklad hlasovať o daniach alebo výdavkoch na národnú obranu, resp. podmieňuje ju platnosť 50-percentnou účasťou plus 1 hlas, čo je napokon v rozpore s elementárnou logikou, pretože parlamentné voľby sú platné pri akejkoľvek účasti, je potrebné dopracovať príslušnú právnu normu. V danom právnom stave však referendum na akúkoľvek tému vypísané byť musí a v dikcii zákona je záväzné, lebo vyhlasuje sa ako zákon.

Ak by Slováci žili v právnom, o demokratické zásady sa opierajúcom štáte, tak by nijaký politik, tobôž ústavný činiteľ nemohol povedať, že na tomto referende sa nezúčastním.

V ktoromkoľvek inom štáte, nehovoriac už o Švajčiarsku, by takýto politik mal okamžite po politickej kariére. Demokratické pravidlá hry požadujú, aby sa na referende zúčastnil čo najväčší počet voličov a zaujal svoje stanovisko. Toto jediné mravné, opakujem mravné stanovisko tvrdiť opak sa prieči nielen občianskej morálke, ale aj sociálnej náuke i učeniu katolíckej cirkvi. Pozitívny postoj nebohého pápeža Jána Pavla II. k demokracii je všeobecne známy a napokon veriacich aj mravne zaväzujúci.

Korektná politická strana, slušná vláda by povedali: choďte hlasovať a hlasujte za nás. Lenže toho sa pravdepodobne politický establissement na Slovensku, nezáleží, či je koaličný, alebo opozičný, obáva.

Vo Francúzsku pred každými voľbami či referendom v televízii intenzívne vysielajú reklamu s upútavacím heslom: Votez pour qui vous voulez, mais votez. Hlasujte za koho chcete, ale hlasujte. Demokracia, to je diskusia, participácia, účasť na budovaní spoločného dobra. Bonum comunae sa nebuduje tým, že sa občan stiahne do svojej ulity, z ktorej občas vykrikuje nezúčastním sa, nediskutujem.

Opakujem, postoj slovenského politického establissementu koaličného i opozičného k tomuto inštrumentu, k ľudovej demokracii alebo priamej demokracie sa mi zdá nezodpovedný a ako taký dosť aj hlboko nemravný. Je aj právne pomýlený a politicky nebezpečný, pretože v strete ideí a pochopiteľne v strete záujmov sa nevedie viac diskusia o tom, čo je predmetom referenda, ale sa všetko zvrhuje na percentá účasti, čo je priam perverzné, lebo sa tým úplne znehodnocuje inštitút referenda, elementárneho nástroja demokracie.

Z vlastnej skúsenosti viem, že zákonodarcovia pracujú omnoho zodpovednejšie, ak nad ich prácou visí onen Damoklov meč povinného či fakultatívneho referenda, lebo pracujú s vedomím, že občan ich prísne sleduje a kontroluje.

Panie poslankyne, páni poslanci, referendum nie je prázdne gesto.

A ako obyčajne, vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Páni poslanci Lipšic, pán poslanec Markovič. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som vystúpil už včera večer k návrhu novely a avizoval som podanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka tých novelizačných bodov, ktoré by mali dať aktívne a pasívne volebné právo osobám právoplatne odsúdeným za všetky trestné činy.

Dovoľte mi najskôr prečítať pozmeňujúci návrh a potom ho zdôvodniť. Je pomerne jednoduchý. V čl. II návrhu sa vypúšťajú body 1, 2, 3, 7 a v čl. I sa vypúšťa bod 8. Dám to pánovi spravodajcovi. Má to?

No, aký je dôvod tohto pozmeňujúceho návrhu? Neviem celkom, aký cieľ viedol vládu priznať aktívne a pasívne volebné právo osobám právoplatne odsúdeným. Dokonca aj za najzávažnejšie zločiny.

Čo sa týka ústavnoprávnej roviny a roviny Európskeho dohovoru o ľudských právach, Európsky súd rozhodoval v tejto veci v prípade Hirst proti Spojenému kráľovstvu, kde bolo namietané porušenie čl. 3 protokolu č. 1, teda pravidelné konanie slobodných volieb. Súd poukázal na rámec voľnej úvahy a rôznorodú úpravu v členských štátoch Rady Európy. Vo väčšine štátov Rady Európy majú občania vo výkone trestu obmedzené volebné právo.

Tu išlo o osobitný prípad v Spojenom kráľovstve, kde zostal odsúdený vo výkone trestu aj po uplynutí tzv. tarify pri doživotnom treste, čo je veľmi osobitný inštitút v britskom právnom poriadku. O tej tarife rozhoduje minister vnútra, keď je na doživotie odsúdený páchateľ. Súd konštatoval, že v tomto prípade, konkrétnom v prípade, pokiaľ je zbavenie volebného práva považované za súčasť potrestania páchateľa, niet logického vysvetlenia pre pretrvávajúce zbavenie práva voliť v prípade sťažovateľa. Ale opakujem, to je úplne iná situácia, ale záver súdu, si myslím, že je veľmi dôležitý. A súd povedal: "Legislatívna moc v štáte by mala rozhodnúť, či akékoľvek obmedzenie volebného práva by sa malo spájať len s konkrétnymi trestnými činmi alebo trestnými činmi dosahujúcimi určitý stupeň závažnosti."

V tomto si dovolím odcitovať aj smernice Benátskej komisie z roku 2002 k okolnostiam, za ktorých možno obmedziť právo voliť alebo byť volený.

Po prvé. Ustanovenie možno prijať na zbavenie jednotlivcov ich práva voliť alebo byť volený, ak sú splnené tieto podmienky. Musí tak ustanovovať zákon, musí byť splnený princíp proporcionality a po ďalšie, pozbavenie sa musí zakladať na mentálnej nespôsobilosti alebo na trestnom odsúdení. Benátska komisia hovorí za závažný trestný čin. To sú ale odporúčania Benátskej komisie.

U nás je ústavná situácia komplikovaná tým, že pasívne volebné právo do Národnej rady je v zmysle čl. 74 ods. 2 naviazané na podmienky výkonu aktívneho volebného práva. Čiže my nemôžeme celkom s výnimkou vekového cenzu odlišne upraviť aktívne a pasívne volebné právo. Čiže musíme to upraviť spoločne. A k tomu smeruje, k zachovaniu platného právneho stavu aj pozmeňujúci návrh.

Včera, keď bola diskusia, tak bola polemika aj zo strany pána ministra, že veď ktorá strana by si dala na kandidátku osobu vo výkone trestu? To naozaj netuším, ale v každom prípade tento precedens by sa potom týkal určite aj zákona o komunálnych voľbách, zákona o voľbách do orgánov samosprávy a tam si už, žiaľ, viem celkom dobre predstaviť, že v nejakej malej obci by za starostu navrhli kamoša, ktorý je vo výkone trestu. A bol by zvolený. To už by bol naozaj veľmi reálny problém. A varujem pred tým, aby sme taký precedens urobili.

Ja si myslím, že osoba, ktorá spácha závažný trestný čin by nemala mať právo počas výkonu trestu zúčastňovať sa správy vecí verejných. Ja si myslím, že tí, ktorí spáchali úkladné vraždy a vraždy by nemali mať rovnaké právo voliť a byť volení ako pozostalí po obetiach týchto trestných činov. Preto ma trochu mrzí, že ten návrh vôbec prišiel do parlamentu v takomto znení a pre budúcnosť je potrebné asi lepšie čítať vo vláde návrhy zákonov, ktoré pripravia aj v dobrej viere spolupracovníci.

Takže by som vás chcel, milé kolegyne, vážení kolegovia, požiadať o podporu tohto stručného pozmeňujúceho návrhu, ktorý len zachováva platný právny stav tak, aby sme nepriznali rovnaké práva na účasť vo voľbách osobám, ktoré spáchali ťažké zločiny rovnako ako pozostalým po ich obetiach. Keď hovoríme v oblasti trestnej politiky aj ústavného práva, že je neprijateľný trest smrti, lebo nerešpektuje právo na život, rovnako je neprijateľné a nehumánne, aby sme osobám, ktoré spáchajú najzávažnejšie zločiny dávali osobitné ústavné práva zúčastňovať sa vecí verejných.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Markovič ako posledný.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja veľmi vítam predložený návrh zákona ohľadne novelizácie zákona o vykonaní referenda a zosúladení aj so zákonom o voľbách do Národnej rady. Je mi veľmi sympatická aj snaha ministerstva vnútra smerovať k vytvoreniu tzv. jednotného volebného kódexu, ktorý by zosúlaďoval základné princípy vykonania všeobecného hlasovania či už vo voľbách, alebo povedzme v prípade referenda.

Referendum je vážne hlasovanie, ktorým voliči štátu alebo niektorej z jeho časti rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu, a nie zákonodarnému zboru. Je to z mála zachovaných metód priamej demokracie.

V štátoch, ktoré referendum pripúšťajú, bývajú podmienky na jeho vykonanie zakotvené v ústave. V niektorých štátoch je referendum povinné pre určitú kategóriu zákonov, napríklad ako Švajčiarsko, čo tu hovoril pán poslanec Rydlo, v iných existuje iba na lokálnej, nie celonárodnej úrovni ako napríklad Spojené štáty. Významné sú referendá vypísané hlavou štátu pre schválenie dôležitých rozhodnutí a referendá vypísané zákonodarným zborom, ktorý preniesol na ľud zodpovednosť v kontroverzných prípadoch. Iniciatívu k referendu môžu otvoriť aj voliči sami zbieraním podpisov. Ak sa dosiahne určitý zákonom stanovený počet podpisov, referendum sa uskutočniť musí. Preto aj vo veľkej miere alebo často sa používa pre referendum aj iný názov plebiscit. Nie sme síce referendovou demokraciou, ale ide o veľmi vážny inštrument priamej demokracie, rozhodovania občanov o veciach verejných, a preto by sme mali s týmto inštitútom aj veľmi obozretne zaobchádzať.

Preto by som sa chcel pristaviť pri jednej vážnej zmene, ktorú navrhuje ministerstvo vnútra a ku ktorému predložím aj pozmeňujúci návrh, a ide o zavedenie konania referenda len v jeden deň, nie ako to platí doteraz, keď prezident môže rozhodnúť o konaní referenda aj vo dvoch dňoch.

Podľa súčasnej platnej úpravy, ktorú upravuje aj ústava, aj zákon o vykonaní referenda je potrebné pre platnosť referenda 50-percentná účasť občanov. Je to vážny inštrument na to, aby priama demokracia sa nejakým spôsobom nedala účelovo zneužiť a myslím si, že zmena konania referenda len na jeden deň pri takom vysokom kvóre, akým je 50 %, je vážnym zásahom do tohto jedného z mála inštitútov priamej demokracie, ktoré máme, a môže výrazne ovplyvniť vplyv občanov na rozhodovanie o veciach verejných.

U nás sa uskutočnilo celkovo 6 referend od roku 2004, v ktorých účasť bola len v jednom prípade väčšia, ako je 50 %. V roku 1994 to bolo 19,96 %, v roku 1997 bolo referendum zmarené, v roku 1998 bola účasť 44,6 %, a to bolo referendum spojené s voľbami do Národnej rady. Upozorňujem, ani vtedy sme nevedeli dosiahnuť na referende účasť väčšiu, ako je 50 %. V roku 2000 to bolo 20,3 %, v roku 2003 na referende jedinom úspešnom sme dosiahli 52,15 % pri takom vážnom rozhodovaní, ako bolo vyjadrenie súhlasu so vstupom Slovenska do Európskej únie. Referendum v roku 2004 spojené s prvým kolom prezidenta opäť len 35,86 %. To znamená, že ani referendum spojené s iným všeobecným hlasovaním sa neukázalo ani ako úspešné. Je preto podľa mňa veľmi dôležité sa zamyslieť, či pristúpime k takémuto vážnemu kroku a obmedzíme možnosť vyhlásiť referendum aj na dva dni.

Preto podávam tento pozmeňujúci návrh:

Po prvé. K bodu 4. Vypúšťa sa celé navrhované znenie § 2 ods. 2.

Po druhé. K bodu 6. Vypúšťa sa celé navrhované znenie § 4 okrem poznámky pod čiarou k odkazu 3.

Po tretie. K bodu 24. Navrhujeme vypustiť zmenu navrhovanú v bode 24 vládneho návrhu.

Po štvrté. K bodu 26 § 17 ods. 1 znie: "V deň konania referenda je až do skončenia hlasovania zakázané zverejňovať výsledky prieskumu verejnej mienky, ktoré sa týkajú otázok predložených v referende." Tu mne z neznámych príčin, napriek tej sympatickej snahe, ktorú ministerstvo má, zjednocovať volebný kódex, ponechalo aj v novele zákona pôvodné 4-dňové moratórium na zverejňovanie prieskumov napriek tomu, že pri voľbách do Národnej rady je to inak, tak týmto paragrafom navrhujem práve smerovať k tomu volebnému kódexu, to znamená, aby sa aj zverejňovanie prieskumov uskutočňovalo rovnako, ako je to pri voľbách do Národnej rady.

Po piate. K bodu 27 § 18 ods. 2 sa na konci dopĺňa veta: "Hlasovanie je tajné." Mne z neznámych príčin vypadla v novele zákona táto veta, neviem prečo, teda navrhujem ju tam v tomto prípade ponechať, tak ako je to v doteraz platnom návrhu zákona.

Po šieste. K bodu 31. Navrhujem vypustiť zmenu navrhovanú v bode 31 vládneho návrhu.

Ďalej by som chcel poprosiť, aby sa o bodoch 1, 2, 3 a 6 z môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Tieto 4 body vlastne súvisia s tou zmenou jedného a dvoch dní.

Body 4 a 5 nesúvisia s navrhovanou zmenou ponechať možnosť vykonania referenda pri rozhodnutí prezidenta aj na dva dni.

Chcel by som vás, vážené pani poslankyne, poslanci, poprosiť, aby sme sa vážne zamysleli pri hlasovaní o tomto návrhu a ponechali naďalej možnosť, tak ako to hovorí súčasne platný zákon, rozhodnúť prezidentovi, aby sa referendum mohlo konať aj vo dvoch dňoch, a nie ho obmedziť len na jeden deň, ako to navrhuje ministerstvo vnútra. Ďakujem vám veľmi pekne.