M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Pán poslanec Palko, ja vám chcem zagratulovať k zmene vášho imidžu. Naozaj začínate pôsobiť ako sympaťák, ale chcem sa vás spýtať, pán poslanec, o čom hovoríte, keď spomínate nejakých bývalých ministrov za Stranu demokratickej ľavice, keď tu v tejto sále tí, ktorí organizovali, ktorí schvaľovali prelety, sedia tu v predných laviciach. Je tu bývalý predseda vlády a ďalší ministri, ktorí sa podpísali na tejto obrovskej hanbe pre Slovensko. Tam treba zamerať svoju pozornosť a myslím si, že útok na nezávislý štát zostane vždy útokom a barbarstvom.

No a dovoľte mi ešte, pán poslanec Palko, jedno také prekvapenie, že po tom, čo ste po ôsmich rokoch odišli z vlády, tak ste zrazu úžasní socialisti, úžasne ľavicoví politici, rozdávate a teraz ste už aj úžasne nacionalisti, ktorí sa bijú za Slovensko. Ja som osobne rád, verím, že to myslíte úprimne. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chtiac-nechtiac je 12.00 hodina, takže dovoľte, aby som prerušil rokovanie, vyhlásil obedovú prestávku. Stretneme sa o 14.00 hodine v rokovacej sále. Dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí majú záujem ešte o pokračovanie diskusie, aby sa dostavili do rokovacej sály. Poprosím tiež spravodajcu, pokiaľ je to možné, aby sa dostavil do sály a zaujal miesto pre spravodajcov. Budeme pokračovať. (Hlasy v sále.) Podľa toho, ktorý máme viacero navrhovateľov, vážení kolegovia. (Hlasy zo sály.) Jedného tu máme.

Ešte raz poprosím spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej sály. Zdá sa, že to je základný predpoklad, aby sme začali rokovanie. Ak je všeobecný súhlas, môžeme začať rokovať s tým, že spravodajca, pevne verím, dostane texty vystúpení.

Dobre, vážené kolegyne, vzhľadom na to, že nemám prítomného spravodajcu, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, dôvody na prestávku pominuli, takže, ak dovolíte, budeme pokračovať v rokovaní. Pokračujeme faktickou poznámkou pána poslanca Horvátha. Pán poslanec Horváth má slovo. Poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Horváthovi.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážený poslanec pán Palko, dovoľte mi reagovať teda pár slovami na vaše vystúpenie. Treba povedať, jednoznačne treba a nahlas treba povedať, že áno, je pravda, že v interpretácii textu (tlač 248) sa určite strana SMER - SD nezhoduje s interpretáciou strany SDKÚ, to po prvé.

Po druhé. Text tak, ako je navrhnutý, vyjadruje, v princípoch vyjadruje reálny vývoj, súčasný reálny vývoj v medzinárodných vzťahoch ohľadom západného Balkánu a Kosova a žiada sa mi dodať, že z tých vyjadrení pána Hrušovského vo výbore, zahraničnom výbore mám naozaj pocit, že KDH sa snaží poctivo pristupovať k tejto problematike na rozdiel od iných politických strán, a preto možno, možno je dobré komunikovať viac a vyčistiť si niektoré názory, nedorozumenia ohľadom textu tak, aby sme našli zhodu v tom texte a verím, že sa to môže ešte stať, že nič nie je uzavreté. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ja sa priznám, že po tej dvojhodinovej prestávke nadviazať na toho pána predrečníka je pomerne ťažké, ale mám tu dve poznámky skutočne neskutočné a dal som si aj poznámku moju čudo judo. Ja si myslím, že môžeme obrátiť list a prejsť od vykladačov snov alebo slov iných k pragmatickému a nejakému čestnému posudzovaniu textu a aj to, že už budú len traja rečníci, podľa môjho názoru bude spieť k nejakej pragmatickej zhode. Takže ja sa vzdám nejakých ďalších reakcií na pána Palka. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Paška, ale ho tu nevidím, takže stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic, má slovo.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem fakticky, upozornil na to už aj pán kolega Mikloško. Poslanci vládnej koalície nás presviedčajú, že text vyhlásenia je zameraný na podporu Srbska a srbskej vlády. Ale v celom tomto vyhlásení sa Srbsko nespomína ani jedným jediným slovom. Okrem názvu vyhlásenia k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo sa Srbsko alebo ani prídavné meno srbský v texte nevyskytuje ani jeden jediný raz. Je to náhoda?

Fakticky sa ale situácia s Kosovom mení, vyvíja sa. Splnomocnenec OSN Martti Ahtisaari dnes už otvorene hovorí o nezávislosti Kosova. Ako povedal, "nezávislosť je jediná schodná cesta pre politicky stabilné a hospodársky životaschopné Kosovo". Také je Ahtisaariho konečné odporúčanie, jeho posledné slovo, nezávislosť.

Spojené štáty a Európska únia sa už tiež dohodli na nezávislosti Kosova. Kosovo má podľa amerických diplomatov v Bruseli byť nezávislé do mája tohto roku aj napriek nesúhlasu Srbska a Ruska. Nezávislosť chcú dohliadať. Nová Rezolúcia OSN má byť predložená do 30 až 60 dní. Európska únia sama plánuje prevziať kontrolu nad Kosovom.

Podľa médií o budúcnosti Kosova existuje v Bruseli dôverná správa, ktorú získala aj tlačová agentúra AFP, a tento dokument EÚ údajne hovorí o prechode administratívy správy Kosova spod OSN na Európsku úniu. Dohľad nad tom má 72-členná delegácia Európskej únie s podporou 200 kosovských zamestnancov. Dokonca sú vyčíslené aj náklady tohto projektu. V prvom roku dá Únia na tento proces 18,8 mil. eur. Európski diplomati už dokonca hovoria o kandidátovi na šéfa Európskej misie. Má ním byť holandský diplomat Peter Faith.

Materiál podľa agentúrnej správy hovorí aj o mestách, kde bude misia Európskej únie sídliť. Modelom správy je Bosna. Šéf misie Európskej únie bude môcť vetovať rozhodnutia kosovskej vlády či odvolať kosovských ministrov. Pod dohľadom EÚ si má táto srbská provincia napísať vlastnú ústavu a podobne.

Preto text v prvom odseku vyhlásenia, že parlament vyjadruje presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosova nie je v záujme stability regiónu, je textom, ktorý nič nehovorí. To, že Kosovo nebude neobmedzene nezávislé, je zrejmé. Bude pod protektorátom Európskej únie, ale bude neobmedzene nezávislé od Srbska a o tomto text vyhlásenia mlčí, a preto predložím pozmeňujúci návrh v tomto smere.

Čo sa teda deje s Kosovom dnes? Kosovo je dnes podľa diplomatov jedna zo zahraničnopolitických priorít vlád Spojených štátov a orgánov EÚ. Hovorí sa o nezávislosti. Na stole je jasný návrh - Dokument Európskej únie, stanovené sú termíny a máj 2007 je blízko.

Milé kolegyne, vážení kolegovia, o ničom z tohto nás neinformovala slovenská vláda ani predseda zahraničného výboru. Nenájdete o tom ani články, ani čiarku, ani zmienku v dôvodovej správe. Píše sa o tom len v novinách. Aj takto vyzerá zahraničná politika našej vlády.

Aká je reakcia slovenskej vlády? Čo riešime v Národnej rade? V prvej fáze vláda zaspala. Neprišla so žiadnou iniciatívou, premiér cestoval po svete. V druhom kroku minister zahraničných vecí svojimi výrokmi podľa mojej mienky poškodil slovenské záujmy, poškodil nášho tradičného spojenca. A to nemyslím ako hyperbolu, pán minister. Potom prišli návrhy SNS a SDKÚ. Obidva sledovali niečo iné. Jeden z nich bol z 19. storočia, druhý z 21. storočia, ale obidva boli k veci a bol som pripravený za ne hlasovať. Včera nám vládna koalícia predložila vlastný návrh. Na poslednú chvíľu, samozrejme. Ale čo je vážnejšie - v úbohom znení. Vecné sú v texte deklarácie asi dve, tri vety. Inak je to prázdnota a tápanie.

Dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým vybraným častiam predloženej deklarácie. So slovami o stabilite, nevyčerpaných možnostiach, Charte OSN nemám problém. Problém však mám s vetou o precedense. Predkladatelia musia mať svojský zmysel pre humor. Píšu, "že budúci štatút Kosova", čo je, mimochodom, nenáležitý termín, pretože vyjadrujeme sa k nezávislosti Kosova, "nemá byť medzinárodným precedensom pre iné konfliktné oblasti". Vskutku vtipné. Presne takýto cieľ sa dosahuje hlasovaním v slovenskom parlamente. Bol by som rád, keby na túto tému mohol vystúpiť aj pán minister zahraničných vecí a takéto tvrdenie obhájiť.

Nie, dámy a páni, Kosovo bude precedensom. Na tom my nič nezmeníme. Ide len o tom v čom. Ak vznikne pod dohľadom OSN a Európskej únie či bez neho, samostatný kosovský štát bude to precedens minimálne pre oblasť Kaukazu a dve teritóriá - Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sú dnes súčasťou Gruzínska. Ak vznikne nezávislé Kosovo pod dohľadom Bruselu, neexistuje dôvod, aby nevzniklo nezávislé Abcházsko pod dohľadom Moskvy. Kto tomu nerozumie, nerozumie medzinárodnej politike.

Navrhovatelia si to však, ako inak si vysvetliť prítomnosť tej zmienky, uvedomujú, a preto je to ešte trochu trápnejšie. Navyše zmienka o precedense vnáša do textu deklarácie logický rozpor. Zároveň ste akože proti nezávislosti Kosova a súčasne predpokladáte vznik nezávislého kosovského štátu, keď hovoríte, že Kosovo nemá byť precedensom. Precedensom však môže byť len jeho nezávislosť.

Pred pár dňami v sobotu 24. marca to bolo práve osem rokov, čo sa začalo bombardovanie Juhoslávie jednotkami Severoatlantickej aliancie. Slovenská republika vtedy nebola ešte členom NATO, a teda sme sa nezúčastnili tohto bombardovania, ale ako kandidátska krajina sme otvorili vzdušný priestor. KDH vtedy hlasom vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského nesúhlasilo s otvorením vzdušného priestoru Slovenskej republiky na tento účel.

Postkomunistická SDĽ, ktorá je dnes súčasťou strany SMER, bola vtedy vo vláde za otvorenie vzdušného priestoru. K tomuto hlasovaniu sa vracia, pripomínam, v návrhu deklarácie. Musím však povedať, že napriek tomu, že KDH nebolo v tom čase za takéto rozhodnutie, táto veta, ktorá je v návrhu deklarácie, tam nemá čo hľadať. Dvakrát nie, ak otvorenie vzdušného priestoru podporovala aj SDĽ, súčasť SMER-u. Hovorí sa tomu pokrytectvo.

A napokon posledná poznámka k textu. V návrhu deklarácie sa píše všeličo, ale chýba obsah. Vo vašom texte, vážení kolegovia, sú veci, ktoré tam nemajú čo hľadať, naopak, chýba tam to, čo by tam malo byť. A tým je zreteľná podpora vlády v Belehrade, zrozumiteľný text, ktorým by malo byť vyjadrené, že nezávislé Kosovo nemôže vzniknúť proti vôli Srbska, ktorého je súčasťou a jasný záväzok parlamentný mandát, záväzné stanovisko podľa ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie, že práve takúto politiku má v Bruseli robiť slovenská vláda.

Poviem aj prečo. Je to celkom jednoduché. Slovenská republika je najbližším spojencom Srbska v Európskej únii. Má to svoje historické opodstatnenie, má to opodstatnenie v našich záujmoch na Balkáne, máme na takýto postoj dejiny, právo aj medzinárodný kredit. V rozprave včera aj dnes už viacerí poslanci hovorili o historických vzťahoch Slovákov a Srbov či z rokov meruôsmych, alebo v 20. storočí.

Spomenul by som len, že Srbsko a srbskí občania boli jednými z mála, ktorí podporili Slovensko a Česko-Slovensko v dvoch kritických časoch. V časoch, kedy nás ostatné krajiny, resp. ich predstavitelia zradili - v čase Mníchova a v roku 1968. Ako reakcia na Mníchovskú dohodu sa v Srbsku konali protestné demonštrácie vo viacerých mestách. Ako reakcia na vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 boli opäť verejné protesty a štrajk na Belehradskej univerzite. Keď neskôr komunisti uväznili počas normalizácie disidentov, srbské divadlá často začali na znak solidarity hrať ich hry či vydávať preklady ich diel. Napokon, naše dobré vzťahy boli potvrdené aj po páde komunizmu. Neboli to vzťahy medzi Miloševičom a Mečiarom. Nie. Boli to vzťahy medzi demokratmi. To všetko sú príklady vzájomnej solidarity, príklady, akých nenájdete veľa. A to som nehovoril o našej menšine, ktorá sa teší privilegovanému postaveniu a vyššej podpore Belehradu. Tieto vzťahy však predstavujú aj záväzok. Preto má slovenská zahraničná politika, slovenská vláda stáť na strane Belehradu. V minulosti sme to dokázali.

Slovenská vláda na základe rozhodnutia môjho kolegu Vladimíra Palka bola jediným štátom Európskej únie, ktorý kosovské identifikačné karty ako medzinárodný dokument neuznával. Samozrejme sme čelili tlaku, určite o tom vie aj ministerstvo zahraničných vecí, Srbi si však tento náš postoj cenili rovnako, ako keď Ján Čarnogurský podporil zbierku na opravu pravoslávnych pamiatok ničených práve v Kosove.

Rok 2007 je však významnejším testom nášho spojenectva so Srbskom. Srbsko patrí do Európskej únie. Srbsko nielen vojnou zničené a zdecimované. Dnešné Srbsko je demokratický európsky štát, a preto patrí do Únie. Ak by Kosovo zostalo jeho súčasťou, bolo by v Únii tiež. Niet lepšej budúcnosti ani pre Kosovčanov. O to však bývalým bojovníkom UCK nejde. Nezávislé Kosovo preto nie je európske riešenie. Nevedie k stabilite na Balkáne ani vo svete. Tomu na Slovensku rozumieme. Nebojím sa povedať, že lepšie ako naši priatelia vo Washingtone alebo v Bruseli. A preto máme mať zahraničnú politiku, ktorá bude náš národný záujem aj naše miesto na strane srbskej vlády sledovať.

Navyše moja strana má na takýto postup aj mandát od ľudí. KDH bolo zrejme jedinou stranou, ktorá mala vo volebnom programe nesúhlas s nezávislosťou Kosova. A preto, ak mám zostať verný programu vlastnej strany, ak má byť môj postoj konzistentný, nemôžem hlasovať za deklaráciu, ktorú predložili poslanci vládnej koalície. Jej text je zlý a nejasný, nechráni nášho spojenca.

V roku 1918, roku 1938 aj v roku 1968 stáli Srbi na našej strane. Dnes máme stáť na strane Belehradu my. Nie však s týmto textom, ktorý, žiaľ, nemôžem podporiť. Ale bolo by dobré, keby sme vedeli prísť, a začal s tým pán kolega Mikloško s pozmeneným textom, ktorý by bol prijateľný pre široké spektrum v parlamente. Ak naozaj nechceme robiť z otázky Kosova vnútropolitickú tému, mali by sme mať ambíciu sa zhodnúť na texte, ktorý bude kompromisný, ktorý ale jasne podporí Srbskú vládu a ktorý bude prijateľný pre široké spektrum strán vládnej koalície aj opozície.

Viacerí mi hovorili, že Kosovo bude nezávislé, taká je realita a my s tým už nič neurobíme. A ja sa pýtam. Keby v roku 1941 európske štáty, štáty vo svete, Spojené štáty rešpektovali realitu, ktorá vtedy vo svete vládla, čo by sa s Európu udialo? Lebo v roku 1941 nikto nevedel predpokladať, ako dopadne druhá svetová vojna a v tom roku práve naopak sa ukazovalo, že Nemci budú úspešní. Takže rešpektovanie reality v mnohých prípadoch môže viesť k tragickým následkom.

Dovoľte mi, dopĺňajúc kolegu Mikloška predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prvého odseku návrhu deklarácie, kde sa píše: "Parlament vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo," a teraz navrhujem doplniť slová "od Srbska nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam." Dám to pánovi spravodajcovi.

Zdôvodnenie je prosté. Dnešný text by umožnil vznik úplne nezávislého Kosova od Srbska s tým, že by tam bol protektorát Európskej únie. Preto je potrebné v prvom odseku doplniť, aby bolo zrejmé, že nesúhlasíme s ničím neobmedzenou nezávislosťou provincie Kosova od Srbska.

Myslím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán kolega Mikloško, sú dobré, sú správne, a pokiaľ by si získali podporu, tak si viem predstaviť, že naprieč politickým spektrom by sme, parlament by mohol deklaráciu odsúhlasiť a neurobiť z nej vnútropolitickú tému.

Ale na záver by som postavil jednu ťažkú otázku. My prijmeme nejakú deklaráciu v parlamente a, pán minister, ako bude hlasovať Slovenská republika v Bezpečnostnej rade? Lebo o tom to je. Dva dni budeme diskutovať a nakoniec snáď prijmeme deklaráciu, bol by som rád, ktorá pôjde naprieč politickým spektrom, ktorá bude dohodnutá, podporí srbskú vládu a otázka je: No, ako bude Slovenská republika v Bezpečnostnej rade v priebehu nasledujúcich mesiacov hlasovať? Lebo to je kľúčové. A pokiaľ Slovensko je suverénny štát, tak či na úrovni Európskej únie, alebo na úrovni OSN, musíme vedieť povedať áno, ale musíme vedieť povedať aj nie. Aj keď budeme v menšine. Určite aj pán minister Kubiš viackrát také situácie zažil. Ja som ich vo vláde zažil tiež, keď v Rade ministrov sme boli v menšine. Niekedy sme boli sami a vedeli sme povedať nie, a niekoľkokrát. A potom sme aj uspeli.

Takže, dovoľte mi na záver povedať, že verím, že sa dohodneme na texte deklarácie naprieč politickým spektrom, a verím, že text deklarácie, ktorú parlament prijme, bude významným faktorom pri rozhodovaní Slovenskej republiky o tom, ako hlasovať v rámci Bezpečnostnej rady OSN. Inak by naša dvojdňová diskusia bola pomerne prázdna a zbytočná. Ja verím, že naša vláda aj minister bude rozhodnutie parlamentu rešpektovať.

Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Zala, ďalej pán poslanec Číž, pán Horváth, pán poslanec Frešo, pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý má slovo pán poslanec Zala, nech sa páči.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Vaše konštatovanie, pán poslanec Lipšic, k problematike precedensu je založené na tom, že neakceptujete reálny stav. Reálny stav je proste taký, že územie Kosova je protektorátom pod správou OSN. Kto už to z mandátu OSN tam vykonáva, či jednotky Európskej únie, či kohokoľvek iného, ale realita je presne taká, že Kosovo je v túto chvíľu závislým územím, pretože je pod protektorátom a problém (reakcie z pléna), to je v poriadku; ale ten problém precedensu spočíva práve v tom, že konštatuje, že toto je nepoužiteľné pre iné územia, ktoré sú normálnym suverénnym štátom ani pre časti tohto uznaného suverénneho, medzinárodne uznaného suverénneho štátu, preto tento problém nie je prenášateľný. Čiže to len konštatuje toto uznesenie, čo je pre Slovenskú republiku mimoriadne dôležité.

Pán kolega, ja vždy hovorím, čo si myslím ja, nie čo si myslíte vy. Ja nie som Janiš, to je úplne logické. A, samozrejme, časť, ktorá sa dotýka bodu 2, veď tam predsa jasne hovorí bod 2 o tom, že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané. Kto rozumie trochu medzinárodnej politike vie, že toto je namierené k tomu, že Ahtisaariho plán nie je konečným riešením, že nie je výsledkom dostatočného dialógu a v tomto je jasne povedané, že tieto vzťahy vyčerpané neboli a hovorí o tom, že by rokovanie medzi srbskou vládou a albánskymi kosovcami mali pokračovať ďalej. To je tak jasné a logické, že ja neviem čo, len kto fakt nevidí, to môže postaviť do polohy, do ktorej ste to postavili vy. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej má slovo pán podpredseda Číž s faktickou poznámkou, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Možno vás to bude mrzieť, pán poslanec, ale dovolím si predsa len jednu osobnú poznámku vo vzťahu k vám. Po mojom vystúpení ste tak vám vlastným spôsobom skonštatovali, teda, že nič, žiadny obsah a dlhé vystúpenie, tak skúsim sa ja pozrieť na vaše vystúpenie.

Dlho pravdepodobne, dvakrát toľko ste hovorili ako ja, som sa to snažil nejakým spôsobom si odstopnúť a teraz, čo ste povedali, no, 95 % z toho, čo ste povedali, tu už odznelo. Zásadne tu odznelo s tým, že ani náznak dialógu vo vašom vystúpení, veď tie repliky, ktoré ste znovu opakovali, sme dali my naše stanoviská, tak ste mali s nimi polemizovať. Tomu som rozumel, lebo to je dialóg. To tu nebolo opäť. Opäť ste prišli, no tak ja som tam cítil povýšený tón, demonštrovaný sebaobdiv, teda, že ak máme byť z toho hotoví, ani náznak volania po dialógu a po tom, že trošičku pracujete s našimi argumentmi, s naším videním a istú mieru možno aj empatie sociálnej napríklad. To mi tam jednoducho chýbalo.

Bez ostychu hovoríte o tom, že my vyrábame z tohto vnútropolitický problém, predtým z toho je to naša aktivita? Veď ten problém, ktorý tu je, ak niekto z toho robí vnútropolitický problém, pán kolega, no, nie sme to my, principiálne nie, a chcem zároveň aj zademonštrovať, že naozaj sa chceme dohodnúť.

Chceme nájsť zmysluplný argument, ale nie v tej polohe, ktorý sa tu ponúkol ako forma dialógu a hľadanie pravdy. A ak sa trošku zlepšila celá situácia, chcem povedať za náš klub, že to veľmi vítame, aspoň trošku, a že sme schopní o veciach rozprávať aspoň tých posledných 20 alebo posledné 2 hodiny z celej tej dvojdňovej diskusie zmysluplne. Vážim si to, pevne verím, že toto je ten moment, to malé svetielko nádeje do budúcnosti. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec Lipšic, dovoľte mi znovu pár slovami odpovedať na vaše otázniky.

Po prvé. Vláda, súčasná vláda vôbec nezaspala. Ona vôbec nespala, ona neležala niekde v húpacej sieti a nespala počas vývoja v Kosove a Srbsku. Vôbec nie. Celá tá kauzička začala a potom narastala do rozmerov kauzy, začala vtedy, keď Mikuláš Dzurinda nervózny vo svojej strane sa prebudil a povedal ústami pána Janiša, pána Horta a prípadne niektorých iných do médií, že nová vláda spí, nič nerobí, cestuje po svete a že treba riešiť Kosovo. Kosovo je to, čo treba riešiť, na všetko treba zabudnúť a hlavne sa venujme Kosovu. Takto sa to začalo a takto sa to vyvíja až do dnešného dňa a o chvíľočku si možno zase viacej povieme o tom. Jednoducho nie je to pravda.

Pokiaľ ide o vaše úvahy, o napríklad moje alebo mojich kolegov, o úvahy mojej účasti v SDĽ alebo nejakej príslušnosti k SDĽ. Viete, ja som príslušník novej politickej generácie, ktorá nastúpila, ktorý sa vôbec necíti byť viazaný hlasovaním ministrov v nejakých predošlých vládach, ktorý sa vôbec necíti byť viazaný nejakými vyjadreniami, ani neviem, ani neviem, utíšte, trošičku pokoja, trošičku poprosím, tak. Ani neviem, kde dnes tí bývalí ministri pracujú, kde pôsobia a nezávisle od toho viem pôsobiť ja, viem mať svoj samostatný autonómny názor, viem ho vyjadriť, otvorene ho viem povedať tak ako teraz. Takže ten vzťah medzi SDĽ, ten vzťah medzi SDĽ (reakcie z pléna)... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predrečník hovoril o bode, kde sa bude naozaj rozhodovať, a to bude hlasovanie v Rade bezpečnosti. Ja mám tento istý názor. Myslím si, že Slovensko ako nestály člen Rady bezpečnosti má výnimočnú príležitosť ako krajina z regiónu, ktorého sa to bezprostredne týka, tlmočiť názor obyvateľov Slovenska, ale aj niektorých ostatných krajín na problém Kosova. Myslím si, že má výnimočne názor ukázať to, čo si myslíme a upozorniť ten zvyšok sveta alebo tých, ktorí sú za nezávislé Kosovo, ako veľmi sa mýlia.

Myslím si, že Slovensko by túto šancu malo využiť, malo by túto historickú šancu využiť a ukázať, že to miesto v Rade bezpečnosti nie je formálnou záležitosťou, naozaj, že tento región reprezentujeme a dokážeme, keď už nie presadiť, tak aspoň tlmočiť záujmy ľudí, ktorí žijú v tomto regióne.

Ja som rád a oceňujem, že pán minister zahraničných vecí je prítomný počas tejto diskusie, je to výnimka medzi ministrami, pokiaľ ide o poslanecké návrhy, ja mu touto cestou chcem poďakovať, ale bol by som rovnako rád, keby aj obsah tej diskusie, aj to, k čomu sa väčšina rečníkov vyjadrila kladne, to znamená k tomu, že nie sú za nezávislosť Kosova. Sú za to, aby Kosovo zostalo ako súčasť Srbska, aby to tlmočil prostredníctvom svojich podriadených tam, kde to má. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Mnoho vecí, poznámok k obsahu, k stanoviskám a očakávaniam, čo sa bude rozhodovať v Bezpečnostnej rade či na ďalších úrovniach tu už zaznelo.

Ja chcem nadviazať na jednu vetu, ktorú povedal pán poslanec Lipšic na konci. Vedieť povedať svoj vlastný názor. Plne s tým súhlasím. Treba vedieť povedať svoj postoj ako postoj zodpovedný a povedať ho aj vtedy, ak má byť na obranu bezbranných, prípadne aj proti vôli silných tohto sveta. A vedieť ho povedať ako múdre a zodpovedné stanovisko, v našom prípade vyhlásenie. Ja dúfam, že k takémuto vyhláseniu dospejeme na konci tejto dlhej rozpravy už aj preto, že sme jej venovali toľko času. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lipšic, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ja by som najskôr na pána predsedu výboru Zalu zareagoval. No, návrh vyhlásenia hovorí, že ide o budúci štatút provincie Kosovo, nie dnešný štatút, ktorý má, lebo nemá byť precedensom. Vy ste včera hovorili, že precedensom nechceme, aby boli napríklad kolektívne práva a iné usporiadania, ktoré nie sú ešte nezávislosťou, potom je v práve jeden argument, ktorý sa volá logický argument dôkaz opaku, čiže nezávislosť už proste precedensom - to už nám nevadí, keby bol? No, tak proste logika nás v tomto myslím si, že nepustí, aj keď som, samozrejme, ešte nemal doučovanie od pani kolegyne Belousovovej, ale dôkaz opaku je pomerne známa logická operácia v práve.

Čo sa týka pána poslanca Číža. Ja si myslím, že vy ste z toho urobili, žiaľ, pán kolega vnútropolitický problém. Napríklad tým, že ste začlenili do návrhu vyhlásenia pripomienku na rok 1999 a že veľká časť diskusie včera, aj dnes sa vedie o roku 1999. Vy ste spolitizovali ten problém, obávam sa. A to je smutné.

Takže poďme teraz sa pozrieť dopredu, a nie dozadu a skúsme nájsť taký text, ktorý by bol prijateľný a ktorý, trúfam si povedať, by mohol pomôcť našej vláde a jej ministrovi zahraničných vecí. Pretože, ak sa parlament vyjadrí jasne v neprospech nezávislosti Kosova, tak to môže výrazne posilniť mandát, ktorý bude mať minister zahraničných vecí na rokovaní Európskej únie alebo OSN. Takže myslím si, že v tomto, ak sa zhodneme a parlament prijme konsenzuálny text deklarácie, tak to môže slovenskej pozícii a v tomto aj slovenskej vláde len pomôcť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec, pardon, áno, takže v zmysle rokovacieho poriadku požiadala o vystúpenie pani podpredsedníčka Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, vážení páni kolegovia, možno vás prekvapí to, čo teraz poviem, pretože za tieto dva dni, ktoré sme tu diskutovali k vyhláseniu Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo, odznelo v rozprave strašne veľa názorov. Niekedy boli tie vystúpenia emotívne viac, niekedy menej. Odznievali tu mnohé tvrdé slová, samozrejme, že je to téma, ktorá je citlivá, ako sme hovorili, dovnútra, ale aj navonok.

To, čo sa mi však nepáčilo, a to, čo chcem povedať najprv a potom prejdem k tomu zásadnému postoju je, že veľakrát hlavne vy predstavitelia opozície ste skĺzavali do urážok voči Slovenskej národnej strane. A teda nedržali ste sa merita veci, to, čo sme prerokovávali. Často sme tu počuli útoky na predsedu Slovenskej národnej strany, vaše vyjadrenia o tom, že Slovenská národná strana zásadne zmenila postoj, čo sme v Elektre dostali a podobne.

Viete, vôbec nebudem reagovať teraz ani urážlivo, ani v takom tóne, ako ste nastavili vy, práve naopak, nechcem tie urážky vracať a poviem vám možno to, čo vás úplne prekvapí.

Slovenská národná strana je pripravená podporiť napriek všetkému, napriek tým urážkam a tým neopodstatneným ohováračkám a nechutnostiam, ktoré ste tu predvádzali, je pripravená podporiť pozmeňujúci návrh pána Mikloška. A poviem vám úplne prečo.

Slovenská národná strana vlastne prvá vyšla, keď vznikla situácia s Kosovom, prvá Slovenská národná strana pripravila deklaráciu. Vtedy ešte nikto na nič nereagoval, nikto z toho nevytĺkal politické body. Nechceme, aby vlastne toto, čo sa deje, boli úzke nejaké preteky alebo hranie sa malých detí, alebo malých politikov na piesku. Aby si tu niektorí liečili traumy za to, že povolili prelety, za to, že niektorí boli proti, dalo by sa o tom veľmi veľa hovoriť, ale chcem povedať, že povznesme sa.

My zo Slovenskej národnej strany, za našich poslancov teraz hovorím, pretrpíme aj všetky urážky, ktorými ste nás častovali, aj tie, ktoré ste osobne adresovali na moju adresu, pretože, a nečakám dokonca, že sa niekto z vás ani ospravedlní, to by som zažila asi najväčší šok. Mnohokrát sa tu ironizovalo. Situácia bola veľmi vážna, ale za tou niekedy úsmevnou atmosférou alebo za tými niekedy takými prejavmi, ktoré nie sú hodné tejto snemovne sú skutočné osudy skutočných ľudí. Sú osudy ľudí, ktorí sú len niekoľko sto kilometrov ďalej od nás. Sú v Európe a stále hovoríme, že áno, je to náš spriaznený bratský slovanský národ.

Čiže hovorím úplne otvorene, že Slovenská národná strana podporí tento návrh napriek všetkým urážkam. Nečakáme žiadne ospravedlnenie, pretože, a to chcem zdôrazniť a chcem, aby ste to úplne s plnou vážnosťou pochopili, tak ako vám to hovorím.

Tu nejde ani o KDH, tu nejde ani o Slovenskú národnú stranu, nejde o našich voličov, tu skutočne ide o Srbov, tu ide o Srbsko a v prenesenom a priamom slova zmysle ide aj o Slovensko a Slovákov. Pretože vám pripomeniem to, čo som povedala v úvode, teda tie slová, ktoré parafrázujú slová Ernesta Hemingwaya, že nikto z nás nie je ostrovom samým osebe a nepýtaj sa, komu zvoní hrana, ona zvoní aj tebe. Čiže, keď ide o osud jedného národa v Európe, ide vždy aj o nás. A práve preto má Slovenská národná strana takýto zásadný postoj a bude ho mať, pretože naozaj chceme, aby v tej histórii, v tých učebniciach histórie bolo zapísané, že nie Slovenská národná strana, možno na tú sa za stovky rokov zabudne, ale že Slovensko sa zachovalo principiálne.

A my urobíme všetko preto aj za cenu toho, že zatneme zuby a budeme trpieť vaše urážky, aby sa táto snemovňa, všetci 150 poslanci dohodli na konsenzuálnej podpore toho, čo sme dali ako koaličný návrh vyhlásenia k situácii v Kosove.

Čiže my sme pripravení toto podporiť a žiadam všetkých ostatných a myslím si, že ak bude mať pán minister zahraničných vecí pán Kubiš takýto silný mandát, podporu všetkých 150 poslancov, skončia tieto naše trápne žabomyšie vojny, že vtedy skutočne môžeme v Bezpečnostnej rade povedať jednoznačné nie, pretože vtedy si niekto všimne, že Slovensko je zvrchované a že skutočne zaujíma zvrchované postupy.

Takže myslím si, že toto by malo byť hlavné motto a mali by sme ukončiť tie žabomyšie vojny, ktoré nečakajú ani naši voliči, ich to neteší, a venujme sa problémom, ktoré sú, dohodnime sa na tom, že s tými návrhmi, ktoré dal pán Mikloško, vieme tú deklaráciu podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka. S faktickými poznámkami pán Janiš, Vášáryová, Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, normálne zo srdca s vami súhlasím, aj to, ako vystupujete na obranu nezávislého Srbska, aby sa od neho neodtrhlo Kosovo, aj to, že je to pár kilometrov od nás. Úplne súhlasím s tým, čo ste povedali, ale s jedným, čo neviem, a to mi vysvetlite, prečo pozeráte na opozíciu, prečo nám kladiete nejakú výčitku. Pozerajte sa doľava, ale najlepšie by bolo, pani podpredsedníčka, keby že sa opýtate priamo pána ministra zahraničných vecí, aký pokyn dá zástupcovi Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN, či bude hlasovať za Ahtissariho plán, alebo bude hlasovať proti nemu. Jeho sa spýtajte, na opozíciu sa ako nemusíte obracať, my sme ku Kosovu zaujali úplne jasný, priamy a rovný postoj.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Keď hovoríte o urážkach, pani podpredsedníčka, čo keby ste začali ako prvá a ospravedlnili by ste sa mi za to, že ste ma včera úplne bezdôvodne nazvali Indiánkou. (Reakcie v pléne.) Ja si myslím, že tým by sa dalo začať. A nemôžete sa čudovať, že ja som trošku skeptická na to, čo hovoríte, hoci veľmi vítam vaše slová, pani podpredsedníčka, skutočne, len nezmení sa tento váš postoj, keď sa stretnú šéfovia v Elektre? To je ďalšia moja otázka. Je to naozaj postoj, ktorý už dokážete udržať?

A pripájam sa k pánu Janišovi. My tu všetci diskutujeme, ale otázka je na pána ministra zahraničných vecí, ktorý tu ticho celý čas sedí a počúva nás. Aký pokyn dostane pán veľvyslanec Peter Burian v New Yorku? Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má s faktickou pán poslanec Pado.

M. Pado, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka, ja som veľmi rád, že ste povedali to, čo ste povedali a vlastne sa okľukou vrátili k tomu, čo bolo dohodnuté na začiatku, len dalo sa vyhnúť zbytočným útokom, ak by ste neboli uhli na rokovaní v Elektre a nevymenili principiálny postoj ku Kosovu a Srbsku za 30 strieborných, ako to povedal pán poslanec Vestenický. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Chcete reagovať? Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Tak skutočne, páni poslanci, držme vážnosť situácie. Teraz sa nepýtajte na pána Kubiša. Povedzme, čo si myslí táto snemovňa, všetci 150 do noty a pán minister to bude musieť splniť.

Pri všetkej úcte a vážnosti situácie, pani Vášáryová, ako nechcem zľahčovať ani vás uraziť, preboha, ja som strašný fanda humoru vášho manžela, ale vy ste ho tromfli. O tej Indiánke vám to povedal pán Slota, nie ja.

No a myslím si, že pán Pado, vy si odporujete alebo tiež, akože nechcem zasa, poviete, že učí nás logiku, kvalitatívne sa zmenil, pán Lipšic. Dobre. Ale veď tým, že sme povedali, že to podporíme, vyvraciame tie vaše, s prepáčením, štyri razy hlúposti o tom, čo sa udialo a neudialo v Elektre. Nič sa neudialo, my vám ponúkame, zahlasujeme, dajme sa dokopy, urobme jedno normálne štátnické vyhlásenie, kde jasne povieme: "Slovenská republika nechce samostatné Kosovo, pôjde to do sveta a prestane tu strašiť nejaká Elektra." Keby to bola pravda, tak vystúpim takto? To je vlastne, to sú, to, čo som vám povedala, sú slová nášho predsedu. Takže prestaňte hrať preteky, voličov to nebaví, sú z nás znechutení. Čakajú, že budeme jednotní. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Teraz vystúpi v rozprave pán Horváth Juraj, pripraví sa Stanislav Janiš.

J. Horváth, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, vážené dámy kolegyne, kolegovia, ja si dovolím otvoriť tento môj príspevok do rozpravy obrátením pohľadu na to, čo sa tu udialo na začiatku, to znamená niekde v časoch schôdze minulej, predošlej schôdze, zhruba pred vyše mesiacom a pol alebo dvomi, a to, keď sa spustila po rokovaní vo výbore pre európske záležitosti vlna namierená proti jednému z ministrov tejto vlády, proti ministrovi zahraničných vecí.

V tom čase, žiaľ, som bol chorý a musel som byť doma, ale čo sa stalo vtedy, bolo zaujímavé. Jedna kolegyňa z SDKÚ si dovolila na margo tej situácie, ktorá sa vyvinula, priam do médií povedať, že pán minister by si mal dávať pozor na jazyk. By si mal dávať pozor na jazyk.

Pani kolegyňa z SDKÚ toto povedala na pôde parlamentu, to znamená na slobodnej pôde a povedala, označila takto svojimi slovami situáciu, ktorá sa tiež udiala na pôde parlamentnej, to znamená na slobodnej pôde. Tak slobodnej pôde, ako je slobodnou pôdou akademická pôda, ktorá je nedotknuteľná rovnako ako parlamentná pôda. Povedala "pozor na jazyk". No, dovolím si povedať, že ako ten, ktorý pochádza z rodiny, ktorá má istú skúsenosť z minulosti, cítim, cítim aj z tohto vyjadrenia niečo, čo zaváňa časmi minulými, to znamená takým tým malým modrým "plíživým" boľševikom, ktorý sa tu kdesi medzi členmi SDKÚ motá a ktorého cítiť občas v niektorých situáciách.

Tento náznak boľševizmu, a poviem to veľmi otvorene, tak ako hovorím všetky svoje stanoviská otvorene, sa vyjadril na pôde, slobodnej pôde parlamentu. V podstate to znamená to, že by tu mala byť cenzúra, že by sme mali cenzurovať to, kto čo povie. To znamená aj člen vlády, ktorý príde na pôdu parlamentu na to, aby sa zodpovedal parlamentu, to je jedno či na schôdzi, alebo vo výbore, v orgáne parlamentu, a to celkom asi nebude v poriadku. Tak ako nebude v poriadku to, čo tu včera odznelo z radov SDKÚ, opäť SDKÚ zase z úst pána kolegu Kužmu, ktorý svojím vyjadrením pripomenul časy spred niekoľkých rokov z európskeho parlamentu, kedy sa začala prestrelka medzi Martinom Schultzom, predsedom frakcie socialistov v parlamente a Berlusconim. Silne to pripomenulo tie časy a znovu bolo cítiť, znovu bolo, vážení kolegovia, cítiť istý prístup, ktorý zaváňa totalitným postupom, pohľadom na veci, istou snahou zmocniť sa všetkého totálne, a to by nebolo dobré, to by určite nebolo dobré a ja verím, že aj členovia SDKÚ si myslia, že to nebude celkom dobré, ak by sa to malo takto vyvíjať.

Dodnes sa na žiadosť kolegu Podmanického ani pán Kužma neospravedlnil za ten výrok a dokonca predseda SDKÚ pán poslanec Mikuláš Dzurinda povedal, že on necíti alebo niečo v tom zmysle, že necíti potrebu sa ospravedlňovať za člena svojej strany a za jeho výroky.

Mimoriadne zaujímavou je tiež skutočnosť, že my tu vlastne prerokovávame na schôdzi, v pléne jeden z návrhov, teda návrh SDKÚ, ktorý nebol prerokovaný v zahraničnom výbore, bol otvorený do diskusie, ale nebol prerokovaný a ani nebolo o ňom hlasované. Napriek tomu tu o ňom rokujeme, samozrejme, je nám všetkým jasné, že tak ako to ostatné, o čom o chvíľku poviem, bolo vedené motívom len dosiahnuť možnosť pre Mikuláša Dzurindu, aby tu viackrát mohol vystúpiť, čo je úplne v poriadku, ale dá sa to, dá sa to robiť aj obvyklou cestou, ktorú poznáme.

Na margo toho dávania pozor na jazyk si dovolím povedať len toľko, že nie, totalitu už nie, totalitné spôsoby už nie a ani boľševizmus, prosím, už nie. Ale napriek tomu, čo tu odznieva, napriek tomu, a to chcem dvakrát podčiarknuť, všetci sme ochotní ďalej počúvať, čo hovoria aj tí ľudia, ktorí majú tento prístup. A preto teda pristúpim teraz viacej k tej téme ohľadom Kosova ako takého.

Celá táto kauza ohľadom Kosova, juhosrbskej provincie Kosovo a jej budúcom štatúte sa začala úplne inak. Jedného dňa sa kolegovia v SDKÚ zobudili, nie vláda, vláda tá pracuje stále, ale konečne sa opozícia zobudila a povedala si v SDKÚ tá časť opozície, že ešte nezviedla súboj v opozícii o opozičného lídra, a teda by bolo dobré, keby už konečne sa rozhodlo, kto bude viesť opozíciu, pretože sa to nedarilo, tak to bolo treba otvoriť túto tému.

No nanešťastie si vedenie SDKÚ zvolilo tému Kosovo. Kosovo, ktoré nemá s opozičným súbojom vôbec nič spoločné ako vnútroštátnou straníckou témou vôbec nič spojené. Otázka Kosova sa takto stala podvodnou témou, témou, ktorá nesúvisí vôbec s opozičným súbojom.

Inými slovami môžeme to komentovať, vážení kolegovia, tak, že SDKÚ a Mikuláš Dzurinda zneužil túto tému, túto vážnu tému. Vážnu tému o osudoch ľudí na Balkáne, v Srbsku a v Kosove zneužil túto tému na jeden obyčajný súboj v opozícii. Tento súboj, tento súboj však by bolo dobré, keby naňho nenaskočili ako muchy na lep ostatné strany, ako je SMK a KDH.

Verím tomu, že sa to tak nestane, aj keď KDH, ktoré som si všímal tiež počas rokovaní vo výbore, ústami Pavla Hrušovského naozaj sa snažilo poctivo celý čas pristupovať k tejto téme a zvažovalo určite spôsob, akým sa zapojí do tejto témy. Treba do istej miery oceniť tento prístup a robím to rovnako otvorene ako ostatné veci. Treba to oceniť a stále, stále podotýkam, tak ako som povedal pred chvíľou, že ten priestor na hľadanie toho konsenzu tu ešte stále je. To znamená, že Mikuláš Dzurinda a SDKÚ povýšilo opozičný súboj, hodnotu opozičného súboja a možného výsledku nad tému Kosovo, nad tému medzinárodných vzťahov, medzinárodného vývoja, ktorý sa dokonca netýka len Srbska a Kosova, ale celej medzinárodnej komunity.

Dovoľte mi, prosím, povedať, čo sa stalo. Ako dôvod uviedlo SDKÚ, že vláda zaspala a púšťala sa do vlády ako celku s úmyslom získať viac informácií a donútiť vládu, aby konala tak, ako si to SDKÚ myslí. Preto SDKÚ prišlo s návrhom textu, ktorým chce zaviazať ministra zahraničných vecí a zviazať mu ruky tak, aby robil presne to, čo si v centrále SDKÚ myslia a želajú, aby to robil na medzinárodných fórach, aby sa vždy, keď sa vráti z cesty, pýtal v centrále SDKÚ, či to môže, alebo nemôže robiť a či to dobre spravil, alebo to nespravil dobre.

Samozrejme, že medzinárodné vzťahy sú dosť komplikovanou témou, nie je to vôbec také jednoduché a všetci dobre vedia, že každá diplomacia každého štátu musí byť veľmi pružná, musí veľmi pružne reagovať na vývoj a nielen pasívne reagovať, dodatočne reagovať, ale dokonca sa k nemu stavať tak, aby mohla aktívne pristupovať a vstupovať do procesov rozhodovacích.

A tak mi, prosím, dovoľte povedať niečo o slovenskej diplomacii a Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré vedie práve pán Kubiš, ktorému SDKÚ malo snahu zviazať ruky a limitovať ho v jeho práci.

Slovenská diplomacia, ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme ako súčasť, ako jedna pevná súčasť vlády, vládnej zostavy nemôže byť takto atakovaná. Nemôže byť z jednoduchých dôvodov. Z principiálnych, ktoré som povedal, pretože treba pružne, mať možnosť pružne reagovať v medzinárodných vzťahoch, ale je tu ešte jeden dôvod.

Slovenská, špeciálne konkrétne slovenská diplomacia, slovenské ministerstvo zahraničných vecí vrátane diplomatov, ktorí tam pôsobia, sú známi tým, vážení kolegovia z SDKÚ, sú známi tým, že sa dlhodobo venujú tejto agende, že sú kompetentní, odborne veľmi dobre pripravení, sú mimoriadne skúsení práve špeciálne z tohto regiónu, že si počínajú veľmi dobre, mimoriadne dobre, tak, že zvýšili kredit slovenskej diplomacie a zašlo to tak ďaleko, a vy to, ak to neviete, vám to poviem, slovenská diplomacia je tým konzultantom, častým konzultantom pre delegácie, ktoré prichádzajú zo zahraničia, alebo pre delegácie, s ktorými sa v zahraničí stretáva.

So slovenskou diplomaciou iné štáty uprednostňujú konzultácie o tom, ako je dobré riešiť niektoré či už celkové veci, alebo čiastkové kroky, pretože naša diplomacia disponuje informáciami spoza scény. Má také, aké naozaj má málokto a treba ju pochváliť. Treba ju pochváliť. Treba to otvorene povedať, že sme na ňu hrdí a práve preto treba dodať aj to, že je úplne naruby, úplne naopak a je veľmi nesprávne, ak ju ideme atakovať, ak ju ideme zväzovať, limitovať, obmedzovať a znemožňovať jej ten klasický výkon zahraničnej politiky, ten efektívny, flexibilný postup, ktorý môže robiť a ktorý doteraz robila.

Ja si v tejto súvislosti dovolím povedať ďalšiu vec. Tento rezort, samozrejme, viedol Eduard Kukan ako bývalý minister zahraničných vecí. A tu došlo k jednej pozoruhodnej paradoxnej veci, ktorá sa stáva raritou. Eduard Kukan spoločne, samozrejme, s členmi SDKÚ sa vyjadroval na tlačových konferenciách SDKÚ a vyjadroval aj na iných miestach svoje postoje, ktoré reprezentovali stranu SDKÚ tak, že zaujali každého jedného, kto je zainteresovaný do problematiky práce slovenskej diplomacie na Balkáne. Nikto tomu neverí, naozaj málokto je taký, čo by tomu veril, že Eduard Kukan prešiel takým vývojom, aby urobil takýto dramatický profesionálny obrat, aby vyjadroval takéto postoje, ako si želá centrála SDKÚ.

Z toho vyplýva veľmi jasne, že centrála SDKÚ vyvíja veľké tlaky na svojich členov vrátane Eduarda Kukana, ktorý je takto nútený vyjadrovať postoje, ktoré sú inak nezmyslom. Som rád, že ma ďalej počúvate, vážení kolegovia z SDKÚ.

SDKÚ jednoducho jedného dňa odštartovalo kauzu s cieľom viesť opozičný súboj a vyhrať ho. Pretože nemá, hľadá, hľadá, naozaj usilovne hľadá, ale nenachádza témy, svoje vlastné témy na vnútroštátnej scéne, tak sa uchýlilo k tomu, že vykročí do zahraničia a nájde tam nejakú tému. No, tak došla k téme Kosovo a otvorila tému Kosovo. Keďže to bol problém, tak sa stupňovala aj nervozita, aj hystéria SDKÚ, ale teda najmä sa to prejavovalo v správaní lídra SDKÚ pána poslanca Mikuláša Dzurindu, čo teda naozaj neprispievalo, žiadnym spôsobom neprispievalo k hľadaniu konsenzu, po ktorom tak strašne voláte.

SDKÚ dnes volá, a nielen SDKÚ volá po konsenze, po širokospektrálnom konsenze, v zmysle ktorého by sa mohli dohodnúť relevantné politické strany. Tak ja si dovolím pripomenúť, že strana SMER - sociálna demokracia, keď bola v opozícii, veľmi dlho, veľmi dlho naliehala na vtedy vládne strany, aby došlo k nejakej dohode na štátnych alebo národných, alebo ako to nazveme slovenských záujmoch v tých hlavných prioritách či už v oblasti vnútroštátnej politiky, alebo v zahraničnopolitických cieľoch. Samozrejme SDKÚ, ktoré lídrovalo vtedy vláde, tak odmietalo, arogantne odmietalo tieto požiadavky a dnes je to práve to isté SDKÚ bezo zmeny, to isté SDKÚ, ktoré volá po takomto konsenze.

No ale tak mi vysvetlite, prosím, vážení kolegovia z SDKÚ, keď ste to zamietli vtedy a veľmi tvrdo a ani sa dodnes teda neurobila žiadna dohoda na štátnych záujmoch a dnes v tejto sále voláte po konsenze, ako to chcete urobiť, keď ste túto kauzu odštartovali súťažou, tou opozičnou súťažou, tým súbojom, ktorý a priori, a priori logicky vylučuje konsenzus, ktorý je postavený ako každá súťaž na istom konflikte, na istom súperení.

Nehovorím, že sa to nedá, my to stále ponúkame, aj v dnešných našich vyjadreniach to veľmi jemne odznelo, ale to teraz hovorí otvorene, je tu tá možnosť, je tu naozaj stále tá možnosť, pretože sme to ešte neuzavreli, ale bude si to pravdepodobne vyžadovať hlavne od vás, vážení kolegovia z SDKÚ, istý obrat vo vašom postoji.

Viem si to predstaviť, samozrejme, oveľa ľahšie zo strany KDH, ktorí nepostupovali takto ako vy. Je to možné, je to stále možné, len vzhľadom na to, akú cestu ste začali, na ktorú ste vykročili, tak to bude oveľa ťažšie, takže sa budete musieť pozrieť sami do seba, dovnútra. Ale starám sa, starám sa aj o vás, pretože sme kolegovia a máme sa radi, radi sa na seba smejeme, prečo nie? A hlavne, keď sa pokútnym a podvodným lacným politickým spôsobom pokúšate zneužiť také vážne témy, ako je Kosovo, tak práve preto sa budem starať a nielen ja.

Osem rokov ste, áno, osem rokov ste to tu robili a dopracovali ste to tam, kam to došlo. To znamená, že ste dospeli do fázy, kedy po vnútroštátnych opatreniach, ktoré ste robili, dnes neviete pokračovať ďalej a hľadáte témy v zahraničí na to, aby ste ich zneužili, aby ste tie osudy tých ľudí na Balkáne zneužili len pre jeden tuctový obyčajný súboj v opozícii.

Problém bol v tom, že vy ste sa snažili zvýšiť rýchlosť, zvýšiť rýchlosť v tom, že vláda musí zasadnúť, bleskovo prijať rozhodnutie, vyhlásiť ho, aby SDKÚ bolo spokojné. No, ale ono to tak asi nebude celkom fungovať a nielen dnes, pretože to ste robili tak osem rokov, hej, ale teraz to asi tak celkom nebude. To znamená, že vláda, inými slovami postupuje tak, ako sa na jednu solídnu serióznu vládu patrí. Úzko intenzívne komunikuje so svojou diplomaciou, získava, permanentne získava aktuálne informácie o vývoji v teréne na západnom Balkáne, vyhodnocuje ich v úzkej súčinnosti, pripravuje si postoje veľmi zodpovedne, vôbec nepotrebuje bežať niekam ako vy, jednoducho pristupuje k tomu inak, serióznejšie ako vy. No, sa mi páči, že ma počúvate, to sa mi páči. Ďakujem.

Takže pokračujem ďalej. Vtip je ale v tom, že vy ste sa pustili tak rýchlo na ten svoj orientačný beh do zahraničia, do toho spletitého prostredia medzinárodných vzťahov, že ste tam trošku poblúdili. Zistili ste, zistili ste, ale áno, zistili ste, že je to komplikovanejšie a vy viete veľmi dobre, o čom hovorím, tak ste začali revidovať svoje názory, len zase veľmi, veľmi, veľmi pomaly ich revidujete. Tak aby ste stihli prísť dokonca a vrátiť sa zase tam, odkiaľ ste prišli. Viete, nestačia len tretry, niekedy naozaj nestačia len tretry na tú rýchlosť.

Takže si vás dovolím poprosiť, vážení kolegovia, aby ste už ďalej nezneužívali tému Kosovo, aby ste (hlasy v sále), aby ste prestali zneužívať tému Kosovo, aby ste mali úctu a rešpektovali slovenskú diplomaciu, ktorá si robí svoju prácu, aby ste jej neobmedzovali výkon povolania a výkon služby, bude to tak dobre.

A preto sa vrátim, preto sa vrátim na začiatok k tomu úvodnému slovu, ktorým som začal. Napriek tým prejavom, z ktorých cítiť modrého boľševika, napriek tomu, že ste nás vyzvali, napriek tomu, že ste nás vyzvali, aby sme dávali pozor na jazyk, napriek tomu osobne sa pripájam k tomu, aby táto pôda zostala otvorenou, slobodnou pôdou, kde budú môcť hovoriť všetci. Chcem, aby bola táto pôda slobodnou pôdou, aby mohli všetci hovoriť to, čo chcú hovoriť, teda aj vy, aby ste mohli hovoriť to, čo máte na mysli napriek tomu, že sa nemusíme zhodovať vždy.

Spolu s tou nervozitou sa k vám pripája aj nedisciplinovanosť, vážení kolegovia. Ja to ukončím už. Takže, prosím, hovorte, hovorte vždy, čo potrebujete, nech vidíme, nech vidíme, čo sa vo vás skrýva, či je ten boľševik ešte len malý, alebo už je veľký. Hovorte, nech vás všetci počujeme, vidíme, nech to nevieme len my tu vnútri v sále, ale nech to vedia všetci ostatní. Ďakujem.