M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky pán poslanec Jarjabek, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ja budem veľmi krátky, naozaj len štyri vety. Ja sa vrátim k tej časti toho dlhého monológu, ktorý hovoril pán poslanec na začiatku. Ja by som naozaj chcel poprosiť len o také elementárne slušné správanie, lebo doteraz to tu vždy išlo. Ale viete, keď dochádzajú argumenty, prichádzajú podpásové údery. Predviedol to dneska, bohužiaľ, pán podpredseda Hort.

Ja som ho takisto volil ako podpredsedu parlamentu, ja si ho vážim, ale jednoducho isté veci podpásového charakteru by mali zostať niekde inde a myslím si, že takéto vystúpenia by tu nemali byť jednoducho z toho dôvodu, že po takýchto vystúpeniach tam za tými dverami potom si tie ruky už podať nemôžeme, keď sa náhodou stretneme. Súhlasím so všetkým, čo hovoríš. Buďme na seba ostrí, buďme na seba nekompromisní, ale len tak, aby sme si za tými dverami tam mohli podať ruku.

A dovolím si tvrdiť, že po dnešnom a po včerajšom dni to už také ľahké nebude, ja by som si veľmi prial, aby to také zase mohlo byť. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa vyjadriť k predrečníkovi k téme, ktorú opakovane tuná nejako otvára, to je konsenzus v parlamente. Myslím si, že je to požiadavka príliš optimálna a ideálna, pretože v tomto parlamente ku konsenzu v tejto otázke, ktorá by mohla byť konsenzuálna, nedôjde. Lebo nejde tak ani o Kosovo, ako ide o tému, ktorá má aj svoju veľkú dimenziu vnútropolitickú, a preto aj niektoré koaličné snahy o vylepšenie alebo pribratie ďalších deklarácií nevidím ako za veľmi šťastné.

Čo sa týka formulácie deklarácie, ja si myslím, že je dobrá, pretože vystihuje podstatu vecí a nesnaží sa povedať viacej, ako v tejto chvíli sme schopní povedať a urobiť. A nebolo by šťastné, keď chceme vyjadriť svoj názor, aby sme hneď zväzovali ruky aj ministrovi zahraničných vecí, čo musí niekde povedať, pretože zrejme že vývoj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch ešte môže byť prekvapivý, dynamický a niekedy mám taký dojem, že skôr ide o snahu preniesť centrum pozornosti z určitých dôvodov z Iraku zase do Európy.

Zaujala ma téma, a to by som chcel odpoveď od svojho predrečníka, čo to je ten modrý boľševik a červený boľševik, lebo je to nový termín. Takže snáď, keď by ho vedel vysvetliť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v rozprave ako posledný pán poslanec Janiš. Nech sa páči. Prihlásený poslanec do rozpravy.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister už ušiel, som posledný v rozprave, ale neberiem si nejako také právo, aby som mohol hodnotiť rozpravu, ale dovolím si upriamiť trošku pozornosť na to, čo tu povedal kolega Mikloško a aby to bolo úplné, ten jeho návrh, tak sa mi žiada povedať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka síce dôvodovej správy, ale ho predkladám.

V treťom odseku odspodu v dôvodovej správe vypustiť vetu: "Všetky ostatné riešenia ostávajú otvorené a predložené vyhlásenie ponecháva priestor na hľadanie riešenia." Túto vetu si dovolím dať návrh, aby v dôvodovej správe nebola. Tretí odsek odspodu veta, tak ako som ju prečítal.

Kolegyne, kolegovia, možno, že každý z nás sa už ocitol v situácii, keď zostal v určitom kruhu osamotený, čakal, že mu niekto podá pomocnú ruku, že si ho zastane, že sa za neho prihovorí. Aby nebol okolo neho len chlad, nezáujem, však tých okolo sa to netýka. Vtedy, keď človek cíti, že potrebuje pomoc a ona neprichádza, a pritom je blízko pri ňom, lebo si ho nikto nevšíma, tak je tomuto človeku najhoršie.

A myslím si, že tak je dnes na tom Srbsko. A celá vec okolo Srbska a nezávislého Kosova to nie je žiadne "premielik", to nie je žiadne play-off, ak to nevyjde dnes, tak zajtra bude ďalší zápas. A ak to nevyjde ani zajtra, tak aj o rok sa stretneme v nejakom zápase a môžeme to napraviť. Tak ako je navrhnutý konsenzuálny návrh koalície, bohužiaľ, tento návrh smeruje Kosovo do nezvratného procesu nezávislého Kosova, nebude existovať žiadny reparát, žiadne iné zápasy, po tom to bude nasledovať len samostatné Kosovo.

V Srbsku zo začiatku nastane smútok, sklamanie a hnev. Nikdy však nenastane v Srbsku stotožnenie sa s takto urobenou umelou hranicou. Nikdy nenastane stotožnenie sa s takouto hranicou. A ak sme my v rozprave vystupovali k tomuto, tak chceme tomuto zabrániť. A preto si myslíme a sme presvedčení o tom, že Slovensko a Národná rada Slovenskej republiky musí vyslať jasný signál. Jasný signál do Bezpečnostnej rady OSN, jasný signál za oceán, že nesúhlasí, aby na európskom kontinente sa administratívne menili hranice, aby sa vytvoril nový štát bez súhlasu a proti vôli zvrchovaného a medzinárodne uznávaného štátu Srbsko.

Toto považujeme my za postoj zvrchovaného Slovenska. Toto považujeme my za postoj Národnej rady Slovenskej republiky ako postoj rovného, priameho a hrdého Slovenska. A o toto nám išlo, ide a pôjde aj do budúcnosti. Ďakujem vám.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali v rozprave vystúpenia všetkých riadne prihlásených poslancov. Ešte chcem vám oznámiť, že ma požiadal o slovo pán minister zahraničných vecí. Má slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem hovoriť dlho. Tá diskusia bola skutočne veľmi bohatá a vy, pre ktorých je práve Národná rada Slovenskej republiky tou správnou platformou, ste vlastne použili všetky argumenty, ktoré ste potrebovali použiť vo svojich vystúpeniach na to, aby ste zdôvodňovali svoje stanoviská a ja som rád, že som mal možnosť sa zúčastniť vlastne týchto dvoch dní veľmi intenzívnych rokovaní. Uvidíme, do akého výsledku tieto rokovania privedú.

Chcem možno veľmi krátko reagovať na jednu, dve veci, ktoré sa tuná zmieňovali. V prvom rade záležitosť, ktorá sa tu opakovala. Neberte to nejako ako defenzívne, jednoducho chcel by som veci postaviť na pravé miesto. To sú otázky, že či vláda mala stanovisko, či vláda aktívne konala, či vláda nejakým spôsobom reflektovala ten vývoj. No, isteže mala. Ešte raz chcem potvrdiť. Ten, kto chce buď počúvať, alebo čítať, tak ho našiel.

My sme ho vyjadrovali, my sme hovorili, my sme vydávali stanovisko a k tomuto je kompetentné ministerstvo zahraničných vecí. Nájdete stanoviská. Ja som s nimi prichádzal, pretože sa tieto záležitosti v danej dobe prerokúvali na pôde Európskej únie.

Ja som prichádzal do výboru pre európske záležitosti, a keď bolo treba, a keď tieto veci boli na programe, ja som o nich hovoril a hovoril veľmi otvorene. Hovoril som skutočne otvorene, pretože som nechcel veci zakrývať a niekedy som vyjadroval svoj osobný názor, za ktorý sa nehanbím, svoju analýzu, ktorá niektorých mohla prekvapiť, ale aj na to som tu, aby som reflektoval situáciu, aby som zanalyzoval veci, aby som informoval vás poslancov Národnej rady o tom, ako vidím trebárs osobne ako určitým slovom expert na oblasť zahraničnej politiky riziká ďalšieho vývoja, smerovanie ďalšieho vývoja.

Čiže či už sa niektoré moje vyjadrenia niekomu páčili, alebo nie, boli to vyjadrenia, ktoré mali dokresliť situáciu a dodať určité videnie celej tejto záležitosti, tak ako sa vyvíjala. A takto budem postupovať ďalej. Len ako malú poznámku. Nikdy som nebol nediplomaticky indiskrétny, čo sa mi niekedy ako pripisovalo. Nechcel som sa k tomu vyjadrovať a ani sa nemienim k tomu vyjadrovať. Niekedy sa mi pripisovali nejaké výroky, ktoré som vraj vytiahol z rozhovoru medzi štyrmi očami. No, štyri oči sú štyri oči. To sú dvaja ľudia. To nie je dvanásť ľudí, hej. Napríklad na verejných rokovaniach, ale nechcem sa k tomuto príliš vracať, hej. Čiže to je pre mňa jedno. Ja som prichádzal pred vás so stanoviskami. Vy ste boli informovaní, keď ste chceli počúvať, pokiaľ ste mali záujem.

Tiež tu padla poznámka, že som akosi neprejavil záujem o... alebo my ako vláda o rokovanie zahraničného výboru. No ja som aj inicioval dokonca zasadanie zahraničného výboru, ktoré sa potom neuskutočnilo z rôznych dôvodov mimo môjho mandátu, mimo mojej moci. Ja som prišiel do zahraničného výboru a neutiekol som z neho, pán poslanec Dzurinda, asi pred týždňom na to, aby som vyprával o zameraní zahraničnej politiky a potom, keďže sme sa začali vyprávať aj o Kosove, a pôvodne som tam mal byť polhodinu a potom som mal ďalší program. Potom vlastne ste mi dali mandát, aby som mohol ostať, dostal som pozvanie, pokiaľ sa nemýlim, to je nutné, a ja som sa tam zdržal v pozitívnom slova zmysle až do tretej hodiny a diskutovali sme aj o otázke Kosova na vašu žiadosť, pretože ja sa nikde vnútiť nemôžem. To aspoň predpokladám podľa zase vašich mandátov, ktoré tu existujú, no a prepáčte, potom som naozaj musel letieť na zahraničnú služobnú cestu. Keby som bol vedel dopredu o tom, že bude z vašej strany pozvanie, čo mi nikto ale netlmočil, rád by som tam bol býval ostal, predĺžil by som si služobnú cestu. Toľko na margo komunikácie.

Otázky, či máme stanovisko. No máme. Teda ešte raz môžem potvrdiť, a mali sme ho a s ním sme vystupovali aj na pôde Európskej únie zase na základe prerokúvania v tom príslušnom výbore, kde bolo treba a na základe toho, že som si aj v tomto výbore, keď bolo treba, nechal schváliť určitý mandát.

To, že po poslednom alebo jednom zo zasadaní výboru pre európske záležitosti vznikol zmätok, pretože niektoré panie poslankyne, páni poslanci asi nepočúvali dosť pozorne, asi sa zľakli toho, čo si mysleli, že prijali a bez toho, aby sa ma spýtali, aby si overili, čo si mysleli, že prijali, že či je to správne, tak vytvorili určitý zmätok, ktorý priviedol nakoniec aj k dnešnému zasadaniu, za to ja už naozaj nemôžem. Ja viem veľmi dobre, s akými žiadosťami prichádzam aj do výboru, a viem veľmi dobre, aký mandát požadujem, a viem veľmi dobre, aký mandát dostávam, podľa neho aj konám. V tom prípade, keď je nutné, ešte raz zdôrazňujem, išlo o úroveň Európskej únie a tam viem, aké sú moje povinnosti ako člena vlády v tejto záležitosti.

Veľa sa hovorilo, že naša vláda nemá stanovisko. Ešte raz chcem potvrdiť. Naša vláda má stanovisko, súčasný vývoj a stanovisko, ktoré aj odráža súčasný vývoj, nájdete zase na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí so včerajším dátumom. Pokiaľ sa vám nepáči, za to ja už nemôžem, to je už druhá záležitosť, ale je.

Hovorilo sa o ďalších stanoviskách ďalších vlád. Tak tam, kde vlády prijímali stanovisko, tak v drvivej väčšine s výnimkou jedného prijali jedno stanovisko. Plná podpora plánu Ahtisaariho. To chcem zdôrazniť. Tam neexistuje, že my sme v akejsi menšine, by sme mali byť aspoň podľa tých interpretácií, čo som počúval, nie sme.

Vlády Európskej únie buď sa stotožňujú s určitými stanoviskami EÚ, alebo jasne hovoria, a to vrátane našich susedov Českej republiky, Poľskej republiky a vyjadrujú plnú podporu plánu Ahtisaariho. Dokonca pred tým, než sa ukončili konzultácie vo Viedni, ktoré prebiehali. Len na dokreslenie reálnej situácie, ako vyzerá situácia v rámci Európskej únie, nijako inak.

Pán poslanec Dzurinda sa odvolával niekoľkokrát na stanovisko jednej zo susedných krajín. Že vraj ho rozoslali listom a že v tom liste bolo jasne vyjadrené. Ja ten list mám, samozrejme, však sme ho dostali. To stanovisko hovorilo len jedno, že návrh pána Ahtisaariho, ako bol predložený ešte pred vlastne tými viedenskými rokovaniami, predstavuje, to je parafráza, ale list mám tu, môžeme distribuovať, predstavuje významný krok, ktorý má prispieť k tomu, aby celý proces napredoval. To bolo stanovisko. Keď sa odvolávate na takéto stanovisko, no tak naše je podstatne špecifickejšie, naše je podstatne jasnejšie. Zároveň tento list ako stanovisko hovoril o nutnosti dodržania jednoty Európskej únie, na ktorej základe bude a má byť prijatá nová Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. To sú substantívne body. Opäť je problém rozdistribuovať.

Takže, keď už sa hovorí, že existuje stanovisko, ktoré išlo a bolo distribuované, bolo by tiež dobré povedať, v čom spočíva jeho podstata, ale tá už sa nehodí do argumentária, ktorý tuná bol používaný.

Mimochodom argumentačná báza pri predložení daného návrhu SDKÚ - DS vlastne sa opierala o stanovisko zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Hovorila a odvolávala sa na celý rad paragrafov, či už preambulárnych, alebo konkrétne operatívnych, paragrafov, ktoré hovoria a operujú s pozíciami plánu Ahtisaariho. To je parafráza. Tie všetky veci, ktoré sa tu zmieňovali, to je parafráza pozícií plánu Ahtisaariho. Ale zase pri predstavovaní návrhu a pri predstavovaní celého toho argumentária nepadlo to z môjho pohľadu najdôležitejšie. Operatívny § č. 1, t. j. ten dôležitý, ktorý vlastne zakladá podstatu takéhoto návrhu tejto rezolúcie vyslovuje podporu plánu Ahtisaariho, hej.

Takže je veľmi nekorektné z môjho pohľadu nepovedať aj toto. Keď už vyslovujeme nejaké súdy a keď už operujeme s niektorými akože faktami. Ale dokonca aj tie prvky, ktoré boli uvádzané, odrážali návrh pána Ahtisaariho. Jeho elementy. Toľko, pokiaľ ide o stanoviská Európskej únie. Stanoviská Európskej únie, ešte raz, či sa to zase tu niekomu páči, alebo nie a my musíme reflektovať, aká je realita. Krajiny, ktoré vystupujú a drvivá väčšina z nich, ktorá vystupuje, vyslovuje podporu plánu Ahtisaariho.

Pre mňa tuná je jedna otázka alebo dve, ktoré tiež chcem položiť vám pri zvažovaní celej situácie. Ako je možné, že 27 členských štátov alebo 26 členských štátov Európskej únie niečo nevidí a my to vidíme? Ako je možné, sme my tu takí dokonalí? A oni všetci takí, že to nevidia, nechcú reflektovať? Že pre nich je to irelevantné, zatvárajú oči? Neviem. To je otázka. Ja ju kladiem. Ja nechcem, nechcem na ňu dávať odpoveď, ani na ňu nebudem dávať odpoveď. My vidíme ako slovenská diplomacia určité výzvy a veľké riziká. A my hovoríme o tých rizikách mimochodom aj s partnermi a veľmi otvorene počas celého nášho pôsobenia a môjho pôsobenia vo vláde.

Počas mojich rokovaní s pánom Ahtisaarim, ktorých bolo nespočetne relatívne, no niekoľko, aby som nehovoril nespočetne, hovorím niekoľko a veľmi intenzívnych, moji spolupracovníci s ním rokovali a potom aj s predstaviteľmi dotknutých krajín Európskej únie a v prvom rade s predstaviteľmi Srbska my hovoríme veľmi otvorene. A snažíme sa presadzovať pozície, ktoré nám trebárs naši srbskí kolegovia hovoria, že by im prospeli v tej miere, ako to je možné, hej. A takto pôsobíme a pôsobiť budeme ďalej.

No a ďalšia otázka, ktorá zase mne sa ponúka, keď počúvam diskusiu v Národnej rade, je otázka: A čo my ponúkame ako riešenie? Ako realistické riešenie, nie z hľadiska appeasementu, nie z hľadiska zatvárania očí, nie z hľadiska nereflektovania, naopak, z hľadiska toho, čo je reálne možné. Aké riešenie my ponúkame? Ponúkame vôbec nejaké riešenie takouto deklaráciou? Alebo si hojíme niečo iné. Hej? Je to otázka. Ja nechcem príklad do diskusie, vy ste si tu povedali všetko, čo ste si potrebovali povedať a predpokladám, že ja sa k tomuto nejakým spôsobom vyjadrím v rezolúcii, takže v tomto prípade ja naozaj nechcem sám sa dávať do tejto diskusie, som pripravený kedykoľvek, ako som už povedal, vždy som bol pripravený, ale tieto dve otázky tu stoja. A na ne tiež potrebujeme dostať čestnú odpoveď. My ju hľadáme a budeme hľadať.

Neviem, hovorilo sa tu o hájení záujmov. No samozrejme, že nemôže byť nič lepšieho, než obhajoba štátnych záujmov Slovenskej republiky. To je to, čo robím, hej. To, čo budem robiť a budem to robiť aj v tomto prípade. Robím to a budem to robiť aj v tomto prípade. Štátnych záujmov Slovenskej republiky ako člena Európskej únie, ako člena NATO, ako člena Bezpečnostnej rady.

Pri všetkej úcte, sympatiách a empatii, ktoré môžem mať k akémukoľvek inému štátu a v prvom rade v danom prípade k Srbsku, ja budem obhajovať štátne záujmy Slovenskej republiky, a nie Srbska, keď budú v rozpore. Keď budú v súlade, nemám problém. Tam, kde sa dostanú do určitého rozporu, do disharmónie budem obhajovať štátne záujmy Slovenskej republiky.

Je mi, toto mi dokonca nie je ľúto, hej, používam toto ako floskulu. Takáto je moja pozícia. Vždy to tak bude a nevadí mi, že vystupujem preto, že sa mi to stáva skutočne mnohokrát a v otázkach Kosova sa mi to stáva viac než často, že vystupujem ako jediný s určitými pripomienkami a pozíciami, aj pokiaľ ide o rokovania Rady ministrov Európskej únie. Nevadí mi to, vážené dámy a páni. Naopak, keď je to nutné, tak to robím a budem to tak robiť aj ďalej.

Ako budeme ďalej pokračovať. No, v prvom rade ja som veľmi rád, že som mohol stráviť tieto dva dni tu. Predpokladal som, že tá diskusia bude kratšia. Neskrývam, musel som zrušiť veľmi veľa z bodov svojho programu vrátane nejakých návštev, aj zahraničné musel som popresúvať, ale to stojí za to.

Ja si vysoko vážim, že som mal možnosť si vypočuť vaše stanoviská, nech boli akékoľvek z môjho pohľadu kontroverzné. Je to veľmi prospešné. Ja uvidím, aký bude výsledok a chcem vás ubezpečiť, že ja s plnou vážnosťou budem narábať s týmto výsledkom, nech bude akýkoľvek a či už to bude stanovisko, ktoré podporí jedna, dve, tri, štyri, päť, neviem koľko strán, ktoré ho podporia, alebo ako to bude vyzerať. Budem narábať s týmto stanoviskom s plnou vážnosťou. Pre mňa to nebude len určité vyjadrenie vôle. Pre mňa to bude naozaj niečo, čo pre mňa je dôležité, a ako povedal, neviem teraz, ktorý z vystupujúcich, že to bude zohrávať úlohu významného faktora pri rozhodovaní. Samozrejme, že bude. Myslím, že to bol pán Lipšic. Významného faktora pri rozhodovaní. Ale som rád, že zároveň toto stanovisko, ja predpokladám, že bude rešpektovať to, že je tu vláda a vláda zase s plnou vážnosťou bude konať to, čo je jej povinnosť. A takto budem vystupovať v každom prípade.

Takže, vážené dámy, vážení páni, ja som chcel povedať aspoň niekoľko, niekoľko slov. My budeme veľmi aktívne komunikovať, ja chcem povedať, že budúci týždeň sa pripravuje rokovanie Bezpečnostnej rady. Tento týždeň budeme rokovať v Brémach neformálne ministri zahraničných vecí Európskej únie budeme, samozrejme, diskutovať aj o situácii okolo Kosova, ako napredovať ďalej.

Môžete si byť stopercentne istí, že charakter diskusie, ktorá tuná prebiehala dva dni, že budem verne tlmočiť, pretože sa ma pýtajú a budú pýtať. Dneska ráno sa ma pýtali predtým, než sa začalo toto rokovanie na priebeh včerajšieho rokovania. Áno, naši partneri z Európskej únie sa ma pýtali a budem s nimi hovoriť aj ďalej, samozrejme, že ich budem informovať. A pokiaľ bude výstup z tohto rokovania, no tak budem verne tento výstup tlmočiť. Pretože naši partneri musia vedieť, aké je stanovisko. No a ďalej uvidíme. Budeme rokovať o Rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN. To je to rokovanie, ktoré nás čaká. Bude to rokovanie, kde my budeme aktívne prichádzať s námetmi do tejto rezolúcie. Nebudeme čakať, než nám ho niekto hodí na stôl, ktokoľvek to bude. Budeme sa snažiť, aby naše pohľady a naše prvky sa v nej odrážali v maximálnej miere a budeme pracovať tak, a to chcem tiež zdôrazniť, aby výsledkom bola nová Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Pretože, keď ju nedosiahneme, tak riskujeme príliš veľa. Riskujeme skutočne z môjho pohľadu destabilizačný vývoj. A to nie je v našom záujme.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. Ja si vysoko vážim celú diskusiu. Musím povedať, že to bola diskusia veľmi poučná a určite budeme spolu komunikovať ďalej, pretože otázka Kosova prípadným prijatím vašej deklarácie ani u nás, ale určite nie pokiaľ ide Bezpečnostnú radu a pôsobenie Slovenska nekončí, takže budeme spolu komunikovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami pán poslanec Palko, Lipšic, Fronc. Slovo má pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za obsiahle vystúpenie a komentovanie situácie. Trošku je prekvapujúca vaša otázka ako to, že my niečo vidíme a ostatných 26 krajín nič nevidí? No upozorňujem vás, že hovoríte do vlastných radov. Jednak do radov koaličného partnera SNS, ktorý považoval za potrebné nejakú deklaráciu predložiť, aj keď ju potom zmäkčil do nejakej bezzubosti, a hovoríte to aj vlastnému predsedovi vlády, ktorý pred pár dňami ešte, týždňami považoval za potrebné vysloviť verejne v médiách názor, že samostatnosť Kosova nie je v našom záujme. To je výrok, ktorý napríklad tiež nikto z ostatných 26 premiérov krajín Európskej únie nepovedal.

Čiže hovoríte do vlastných radov túto otázku. A, no ja vám to skúsim nejako komentovať, odpoveď na vašu otázku. Jednoducho aj v zahraničnej politike platí zásada, čo ťa nepáli, nehas a iných 26 krajín proste nevidí alebo vidí problém samostatnosti alebo nesamostatnosti Kosova ako indiferentný vzhľadom na ich národné štátne záujmy. Zatiaľ čo my mnohí politici mnohých strán v tomto parlamente vidíme, že proste osud Kosova a Srbska nejakým spôsobom súvisí s naším štátnym záujmom. Preto ten rozdiel medzi nami a ostatnými 26 krajinami. V tomto je ten rozdiel a mrzí ma, že tento rozdiel nevidíte tak výrazne a tak jasne, ako to vidíme my.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Ďakujem, pán minister, za vaše korektné vystúpenie. Ja by som nadviazal na to, čo povedal pán kolega Palko. Aj my sme mali skúsenosti, že niekedy v Rade ministrov sme boli sami. A nakoniec sa možno niektorí pridali a dosiahli sme to, čo sme plánovali, a ako som povedal vo svojom vystúpení, v Európskej únii, samozrejme, že musíme mať odvahu povedať áno, ale musíme mať odvahu niekedy povedať aj nie. Aj keby sme mali byť sami.

Ja nechcem prirovnávať Ahtisaariho plán, to urobil iný kolega z vládnej koalície, k Mníchovu. Ale aj vtedy veľmoci videli reálnu situáciu úplne inak, úplne inak - takmer všetky veľmoci v Európe. A vtedy to zase videli spravodlivejšie, rozumnejšie práve Srbi. Čiže máme tam podľa mojej mienky aj určitý morálny záväzok.

Pán minister, viem, že ste natoľko diplomat, že nám nepoviete, ako bude Slovenská republika hlasovať v Bezpečnostnej rade, aj keď to nás všetkých najviac zaujíma. Vy ste povedali, že budete hlasovať podľa štátnych záujmov Slovenska. To je správne a s tým každý súhlasí. Otázka len je, aké sú štátne záujmy Slovenska? Mne sa zdá z tejto parlamentnej rozpravy, že absolútna väčšina poslancov koalície a opozície si myslí, že hlasovať za nezávislé Kosovo je v rozpore so štátnymi záujmami Slovenska. Taká bola rozprava.

A teda moja otázka, aj keď obávam sa, že bude skôr rečníckou, je, či takto vyjadrené štátne záujmy Slovenska podporené parlamentnou rezolúciou bude exekutíva rešpektovať.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ja by som najprv rád zopakoval slová kolegu, naozaj v rade ministrov aj ja mám tú skúsenosť, boli sme občas sami a ťažko sme hľadali spojencov, ale občas sa nám podarilo niektoré veci presadiť. Ale iné chcem povedať.

Vážený pán minister, vy ste vo svojom vystúpení položili otázku. A ja by som tiež chcel položiť vám otázku. Viete, počúvali sme tu mnohé emotívne vystúpenia, ako nám záleží na Srbsku. Srbi sú naši najlepší priatelia. Chceme ich záujmy hájiť a boli to mnohé vystúpenia práve poslancov z vládnej koalície. Vládna koalícia pripravila deklaráciu, ktorú nakoniec aj vy istým spôsobom hájite ako minister zahraničia tejto vládnej koalície. A tak by som sa rád opýtal, že či, keď už tak nám ide o tie záujmy Srbska ste sa opýtali našich partnerov, teda srbskej strany, či tá deklarácia, ktorú predložila vládna koalícia je naozaj v ich záujme?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci prihlásení poslanci v rozprave. Dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú. Teraz sa pýtam jednotlivých navrhovateľov, či chcú vystúpiť?

Pán Dzurinda, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte, aby som na záver sa aj ja vyjadril k rozprave, ktorú podobne ako pán minister Kubiš aj ja vnímam ako rozpravu veľmi živú a zaujímavú.

Pán minister, chcem sa vám poďakovať za to, že ste jej venovali časť svojho programu a nakoniec aj za racionálny tón vo vašom záverečnom slove, aj keď chcem hovoriť preto, lebo niektoré veci vidím inak, ako vidíte vy. V piatich bodoch by som chcel na záver hovoriť.

Ten prvý je trošku polemika s tým, čo vy ho označujete vetou, že vláda má jasno.

Pán minister, osobne si myslím, že vy osobne máte jasno. Ale vláda jasno nemá. A hlboko som presvedčený, že rozumiem tej časti ústavy, ktorá hovorí, že o zásadných veciach zahraničnej politiky má vláda rozhodovať v zbore. Vy ste o tom v zbore nerozhodovali. Preto Kašický hovorí inak, ako hovoríte vy, pán minister. A je evidentné, že aj pán predseda vlády, ja som si dal záležať, pozrel som "pozmeňováky", o ktorých pán kolega Jarjabek hovoril, je to naozaj tak. Pozrel som si vystúpenie predsedu vlády v OSN. Naozaj hovoril: "Belehrad sa musí dohodnúť s Prištinou." Myslím si, pán minister zahraničných vecí, že vláda v tom jasno nemá. A usvedčuje ju aj fakt, že dnes, keď začal rokovať o danej veci európsky parlament, vláda doposiaľ o tejto veci nediskutovala v zbore, nerozhodla v zbore. A obávam sa, že sa ešte k tejto téme budeme musieť vracať. To je moja prvá poznámka.

Druhá poznámka. Vytkli ste mi alebo upozornili ste ma, že som si povyberal z vyhlásenia zahraničného výboru Európskeho parlamentu, kde vlastne to vyhlásenie bolo dnes diskutované v pléne, len to, čo mi vyhovovalo. Chcel by som povedať, že to je tak trošku aj normálne, pán minister. Keďže tak ako ja si myslím, že vy máte jasno, verím, že nemáte pochybnosti o tom, že aj ja mám jasno, aj keď v tomto prípade naše pozície sú podľa všetkého odlišné. No ale prečo by som si vyberal to, čo je v prospech vašej argumentácie. Je to tak trošku aj logické a ja som vedel, že pán Zala to vykompenzuje, aj vy to vykompenzujete.

Ale aj tak vás chcem upozorniť, že nielen taká vypočítavosť z mojej strany v tom bola, ale aj poznanie, že poslanci vo výbore hovorili o Ahtisaariho návrhu, kde sa o slovíčku nezávislosť nikde nezmieňoval. Nehovoril som o tom, lebo tá formulácia v bode 1 je taká, že áno, víta Ahtisaariho plán zahraničný výbor, ale na jeho báze odporúča pripravovať novú rezolúciu. Potom je tam ďalších 39 bodov. Čiže nemôžeme zase len ten 1 bod urobiť dominantný a tých 39 bodov neexistuje. Sú tam písmená a) až n) a potom je tam ešte 9 odrážok, ktoré tvoria čosi ako preambulu. A sú tam naozaj veľmi silné pasáže, ktoré hovoria, že pri záverečnej deklarácii treba brať do úvahy názory zainteresovaných strán, Chartu OSN, medzinárodné právo. A preto som považoval za dôležité o tom hovoriť vrátane povedzme toho hlasovania poslancov, kde sa s obmedzenou suverenitou nakladalo. A chcel som povedať slovenskému parlamentu, že Európsky parlament aj takúto obmedzenú suverenitu v zahraničnom výbore odmieta. Lebo taká je pravda. To bola moja druhá poznámka.

Tretia moja poznámka bude podobná, ako sa zamýšľal kolega Palko, či to vidíme inak, alebo že či sme niečím výnimoční. Musím povedať, že kolega Palko zvolil veľmi dobrú formuláciu alebo argumentáciu. Ja sa to pokúsim povedať inými slovami. No, prosím vás, pán minister, kto má Srbsku rozumieť viac z členských krajín Európskej únie ako my? Nechcem sa už opakovať, ako to bolo v súvislosti s Chorvátskom. Nechcem pripomínať, že aj Turecko -začiatok rokovania s otvoreným koncom, tak sa to presadilo do záverov Európskej rady na slovenský návrh, že sme boli na počiatku sami. Ale skúste mi poradiť v tejto sále, kto lepšie by mal z členských štátov Európskej únie rozumieť Srbskej republike ako Slovensko. Niekto vždy musí byť prvý a niekedy sa to môže javiť tak, že ide sám proti veľkému prúdu. A ja o tom prúde tiež niečo viem, pán minister zahraničných vecí. A viem aj, aký vie byť koncentrovaný a aký vie byť silný ten prúd. Ale už som tiež krátko o tom hovoril, že je našou morálnou povinnosťou niekedy aj proti tomu prúdu sa postaviť možno aj s rizikom, že nás tak trošku vychýli.

Som si tu poznačil takú vetu a ja verím, že to nevezmete v zlom, pán minister zahraničných vecí, ale keď ste hovorili, že či to vidíme my inak a prečo práve my inak, tak mi to vychádzalo, že to je veta skôr šéfa diplomacie ako politika, ktorý musí niesť zodpovednosť pred voličmi. Nechcem sa vás dotknúť. A či sa vám to páči, alebo nepáči, bez jasného politického mandátu vlády, preto som sa jej dovolával, alebo jeho mandátu, a dovolávam sa ho aj teraz, sa ministrovi zahraničných vecí asi funguje ťažšie, ako keď takýto jasný politický, podčiarkujem mandát, alebo ak chcete zadanie od vlastnej vlády má.

Štvrtá poznámka. Pýtali ste sa, aké ponúkame riešenie. Ja som sa pokúšal včera to formulovať. Iste, že človek verejne nepovie do koncovky svoju najintímnejšiu predstavu, ako by sa to mohlo, malo vyvíjať. Ale ten základ zopakujem veľmi stručne a veľmi pokojne. Ahtisaariho plán by nemal byť chápaný ako koniec procesu, ale začiatok a bez európskeho angažmán, bez európskeho líderstva, bez naozajstného dialógu, politického dialógu medzi Prištinou - Belehradom, Belehradom - Prištinou za účasti európskych lídrov to jednoducho nepôjde.

Je veľmi mohutná podpora v Srbsku o vstup do Európskej únie. Treba s nimi o tom intenzívne hovoriť, hovoriť a hovoriť. Ale myslím, že aj vy viete to, čo viem ja, že ten politický dialóg a osobitne európske vodcovstvo tu chýbalo. Možno zo subjektívnych, možno sčasti objektívnych príčin. Tie objektívne mám na mysli predovšetkým to, že to ihrisko, na ktorom sa doposiaľ hralo, bolo ihrisko Organizácie Spojených národov. Je tu medzník, míľnik, ktorý treba uchopiť tak, aby sa to ihrisko prenieslo tam, kde je nám bližšie, to je ihrisko európske, pretože niet pochýb, že Srbsko je európskou krajinou.

No a napokon po piate ešte mi dovoľte povedať. Áno, ja tiež som mal vzťah s parlamentom a vedel som, čo môžem, čo nemôžem. Vláda rozhoduje o zásadných otázkach zahraničnej politiky v zbore a nikto vám to vziať nemôže. Máte kompetenčný zákon a tam máte vlastné kompetencie. Ja len pripomínam, že aj my máme zodpovednosť, pán minister. A v slušnej spoločnosti, v normálnej vláda rešpektuje vôľu parlamentu alebo sa aspoň o takýto rešpekt uchádza. Čiže ja len pripomínam pre dôslednosť aj ten pohľad druhej strany, pričom vášho sa nedotýkam a, samozrejme, kompetencie vlády treba rešpektovať. Len pripomínam aj vôľu Národnej rady a ten vzťah politický medzi vládou a parlamentom.

Takže, ak dovolíte, pán predsedajúci, záver. Tá diskusia bola niekedy nielen živá, ale aj taká smutná, pretože väčšina poslancov horlila za to, aby sme nevytvárali z Kosova samostatný suverénny štát, len, žiaľ, deklarácia tomu nenasvedčovala.

Milo ma prekvapil pán poslanec Mikloško a mám taký pocit, že ponúkol možnosť, na ktorej by sme sa znovu mohli pokúsiť o to, čo pán Rydlo nazýva taký, ja to neviem povedať cudzím slovom. Ale naprieč politickým spektrom sa tomu hovorí, že o dohodu naprieč politickým spektrom.

Zdá sa mi, keby sme to vylepšili ešte o jednu drobnosť, ktorú navrhol kolega Janiš, že by toto mohlo byť východiskom preto, aby sa nám podarilo takúto, ak nie celkom na 100 % jednotnú textáciu schváliť tak aspoň takú, že by si získala naozaj dominantnú časť Národnej rady Slovenskej republiky.

A za SDKÚ - DS chcem povedať, že sme pripravení tieto návrhy podporiť tak, aby si naozaj ten finálny text mohol získať maximálnu podporu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa navrhovateľov ďalších návrhov textov.

Pán poslanec Bugár, vy ste naznačovali. Nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ctená snemovňa, dovoľte, aby som povedal pár viet k rozprave, ktorá bola hlavne k tomu návrhu, ktorý ste ako vládna koalícia položili na poslednú chvíľku na stôl.

Prvá poznámka je k tomu, k tej poslednej časti, v ktorej hovoríte o tom, že predchádzajúca vláda v roku 1999 ako poškodila stabilizácii tých pomerov na Balkáne.

Chcem vyjadriť počudovanie, že sme asi prvá krajina, ktorá bičuje sama seba. Ja si nemyslím, že by sme mali využívať, povedzme, aj takéto uznesenie, návrh uznesenia na to, aby sme poprípade kopli do tej predchádzajúcej vlády. Toto uznesenie, samozrejme, sa dostane aj von.

Druhá poznámka moja je vôbec k rozprave. Trošku ľutujeme, že k takejto rozprave došlo. Tu sa nehľadalo riešenie, ale len rôzne politické stanoviská. Fakticky druhý deň tu boli prezentované rôzne politické stanoviská, ale bez toho, že by sme navrhli našim, povedzme, priateľom či z OSN, alebo z Európskej únie nejaké riešenie.

No a tá tretia poznámka je k tomu návrhu, čo Strana maďarskej koalície položila na stôl. A si myslíme, že ponúka určité riešenie a zároveň chce zabezpečiť stabilitu. Tak ako pán poslanec Berényi, ktorý vystúpil na začiatku a ako predkladateľ povedal svoje stanovisko aj v mene Strany maďarskej koalície. Musím povedať znovu k tomu nášmu stanovisku tri poznámky.

Máme za cieľ zabezpečiť aspoň regionálnu stabilitu a si myslíme, že cez regionálnu stabilitu sa dá aj medzinárodná dosiahnuť. Chceme, samozrejme, týmto naším návrhom podporiť medzinárodné inštitúcie, tak ako som povedal, aspoň teda našich priateľov v OSN alebo v Európskej únii.

A čo je veľmi dôležité pre nás, nakoľko vieme, čo to je žiť v menšine, vyjadriť určitú solidaritu pre menšiny na oboch stranách. Toto má za cieľ náš návrh. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste mohutne podporili stanovisko a návrh rezolúcie SMK.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz sa pýtam spravodajcu, či chce vystúpiť v priebehu diskusie? Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi na záver niekoľko iba poznámok, pretože skutočne diskusia tu bola veľmi emotívna, mala predovšetkým politický charakter a veľmi málo sa dostala do diskusie obsahová a vecná stránka, o ktorú som sa tu celý čas pokúšal. Boli tu rôzne iné názory, ale pýtam sa celkom reálne, aké sa tu navrhlo iné riešenie?

Pán poslanec Hrušovský vystúpil s tým, že sú porušované ľudské práva. Utečenci sa nemôžu vrátiť do Kosova a nevracajú sa. Ale pýtam sa, aké riešenie tejto situácie, ktorú tu napríklad pán poslanec Vestenický veľmi plasticky a detailne popísal, ako sa vyvinuli. Má srbská armáda znovu vstúpiť do Kosova? Majú sa stiahnuť medzinárodné jednotky? Má sa tým vytvoriť vojnový konflikt s 95 % Albáncami? Nebude toto otvorenie podstatne väčšieho priestoru na to, aby sa nielen porušovali ľudské práva, ale aby nastalo masové vraždenie znovu vo vojnovom konflikte? Ja len kladiem otázky, aké riešenie tu vlastne ako alternatívne zaznelo.

To isté sa pýtam pána poslanca Dzurindu. Aké riešenie navrhol? Ja z toho, čo som počúval z vecného hľadiska iba apeloval na vládu, aby hľadala v spolupráci s ostatnými európskymi krajinami nejaké riešenia, s ktorými by súhlasili aj Srbi. Ale povedal som už to vtedy celkom otvorene, že takéto riešenie vzhľadom na postoj skoro všetkých európskych krajín znamená vytváranie iba formálneho nátlaku na Srbov, keď nie je obsahové riešenie, aby súhlasili s tým riešením, ktoré predložil Ahtisaariho plán. No mne sa práve nezdá toto vhodné, aby sme robili nátlak na Srbov, aby súhlasili s niečím, s čím súhlasiť sa nedá. Radšej nech čestne ostanú v nesúhlase s tým, čo sa stalo výsledkom vojnového konfliktu.

Nechcem rozoberať tuto politické motívy, ktoré viedli k takýmto stanoviskám, ktoré nenavrhovali riešenie. Ja už som spomínal, že tu bol záujem vraziť klin do radov vládnej koalície atď. To všetko tu už zaznelo, poznáme to tu. Preto mi dovoľte niekoľko poznámok k samotnému textu.

Časť diskutujúcich predovšetkým z opozície hovorí o tom, že väčšina sme tu v samotnej diskusii povedali veci, s ktorými sa oni stotožňujú a s ktorými oni súhlasia, len podľa nich v tej deklarácii samotnej obsiahnuté nie sú. To je podľa nich problém založený na falošnom predpoklade, že toto vyhlásenie hovorí o tom, že podporuje nezávislé Kosovo. No, nie je to pravda. Toto vyhlásenie celkom zrejme a jasne hovorí o tom, že nepodporíme alebo nepodporujeme nič, čo by k samostatnému Kosovu malo viesť. K tomu nechávame, páni poslanci, hneď druhý odsek otvorený, že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané, čo je celkom jasný postoj k Ahtisaariho plánu, ktorý ho chcel postaviť ako uzavretý, ako hotový, celkom jasne otvárame priestor k tomu, aby sa mohlo ďalej o veci diskutovať.

A preto práve v tomto momente a v tejto súvislosti chcem povedať pár slov k otázke, ako budeme hlasovať v Bezpečnostnej rade OSN. No, ako to môžeme dopredu povedať, keď sa nevie, o čom sa hlasovať bude. Nepochybne sme zástancami toho, aby bola prijatá nová rezolúcia. Určite áno. Nová rezolúcia je vždy rozhodnutie na úrovni medzinárodného práva a zakladá skutočne to, čo dneska máme, aj keď nedokonalý mechanizmus, ale založený a opretý o Chartu OSN. To je to, čo sme vyčítali, že nebolo v prípade Iraku. Nie to, že bol povalený diktátor Saddám Husajn, ale to, že neboli dodržané podmienky medzinárodného práva, a preto je nepochybne dôležité, aby bola prijatá nová rezolúcia Organizácie Spojených národov.

Ale my nevieme, aký materiál, aký obsah tam bude. My nevieme, či sa na hlasovaní vôbec Ahtisaariho plán dostane. My nevieme, ako sa situácia vyvinie. Ale môžem povedať to, a z tohto vyhlásenia to jasne vyplýva, že určite náš zástupca by nemal a podľa mňa ani nebude hlasovať za samostatnosť Kosova. Toto sa mi zdá jasné. Toto sa mi zdá nepochybné a z tohto dôvodu si myslím, že všetci v tomto parlamente môžu s pokojným svedomím dať hlas tomuto vyhláseniu. Je spravodlivé, rešpektuje medzinárodné právo a priamo to tam deklaruje, že sa opiera len o riešenia medzinárodného práva.

Preto aj nemáme problém, a keď vyšiel s návrhom pán poslanec Mikloško, ja si myslím a hovorím to za seba, pre mňa sú jeho návrhy akceptovateľné a myslím si, keď budeme mať aj sedenie klubu, že príde k dohode, že budú akceptovateľné aj pre klub ako celok. Pretože sú v súlade s duchom nášho vyhlásenia, ktoré sme predložili, ale pre tých, ktorí majú pocit neistoty z niektorých formulácií tak vytvára určité skonkrétnenie týchto textov, aby posilnil ich pocit istoty a jednoznačnosti. Myslím si, že za takýchto okolností sa vieme dohodnúť a ja sa teším, ak by vznikol konsenzus tohto parlamentu ako celku. Ďakujem. (Potlesk.)