A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem predsedovi zahraničného výboru a prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 201 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 201a.

Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ján Kubiš a prosím ho, aby sa ujal slova.

Nech sa páči, pán minister.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešnom zasadaní pléna Národnej rady by som vám chcel predstaviť vládny návrh na vyslovenie súhlasu s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.

Štyri ženevské dohovory z roku 1949 a dva dodatkové protokoly z roku 1977 tvoria základ súboru noriem medzinárodného humanitárneho práva. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť ochranu osôb, ktoré sa nezúčastňujú bojových akcií alebo príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú vyradení z boja, pričom obsahujú aj úpravu rozoznávacích znakov jednotlivých zdravotníckych služieb a národných spoločností. Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých uvedených medzinárodnoprávnych dokumentov.

Účelom protokolu, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady SR, je umožniť národným spoločnostiam používanie ďalšieho rozoznávacieho znaku na účely ochrany zdravotníckych jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov alebo zdravotníckeho duchovného personálu zariadení alebo zásielok. Ide o rozoznávací znak, ktorý je uvedený v prílohe protokolu tzv. červený kryštál.

Tretí dodatkový protokol nadobudol platnosť 14. januára 2007. Protokol má charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie je potrebný zákon.

Keďže používanie a ochrana rozoznávacieho znaku sú v podmienkach Slovenskej republiky upravené v zákone o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža, nebude potrebné v krátkodobom horizonte prijímať ďalšie zákonné opatrenia. V dlhodobej perspektíve sa pripravuje zmena zákona, resp. prijatie úplne nového zákona o Slovenskom Červenom kríži, kde by bolo okrem iného explicitne uvedené používať aj používanie červeného kryštálu.

Po vyslovení súhlasu vlády Slovenskej republiky bol protokol za SR podpísaný 25. apríla 2006, po vyslovení súhlasu Národnej rady bude predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Ratifikačná listina bude uložená u depozitára, ktorým je Švajčiarska spolková rada. Pred nadobudnutím platnosti pre SR bude protokol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripomínam, že zahraničný výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť odporučili Národnej rade SR vysloviť súhlas s protokolom. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozlišovacieho znaku. Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu zo zahraničného výboru pani poslankyňu Leu Grečkovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

L. Grečková, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 215 zo dňa 5. marca 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor.

Výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 34 z 15. marca 2007, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 34 z 15. marca 2007 a zahraničný výbor uznesením č. 23 zo 14. marca tohto roku odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto Tretím dodatkovým protokolom.

Spoločná správa bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 30 zo dňa 22. marca 2007. Týmto uznesením zároveň poveril poslankyňu Leu Grečkovú plniť úlohy spoločnej spravodajkyne.

Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať...? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.

V rokovaní budeme ďalej pokračovať v prerušenej rozprave o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164).

Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Jána Zvonára, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem.

Do rozpravy je ústne prihlásená poslankyňa pani Magda Košútová, ktorej týmto odovzdávam slovo.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Košútová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, najskôr chcem uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "§ 12 ods. 2 písm. a). "Odpis z registra trestov pre fyzickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa, fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby a výpis z registra trestov pre ich zodpovedného zástupcu."."

Dôvody, ktoré ma viedli k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Tento zákon upravuje v bode B podmienky zaobchádzania s vysoko rizikovými biologickými agensmi. Z dikcie zákona biologické zbrane sú, po prvé, zbrane, ktorých ničivý účinok je založený na vlastnostiach biologických agensov a toxínov, ktoré spôsobujú smrť alebo poškodzujú zdravie ľudí alebo zvierat, alebo spôsobujú úhyn alebo poškodenie rastlín.

Po druhé. Materiály, ktoré obsahujú biologické agensy alebo toxíny akéhokoľvek pôvodu alebo postupu výroby takého typu a v takých množstvách, ktoré nezodpovedajú použitiu pre profylaktické ochranné alebo iné mierové účely.

Po tretie. Zariadenia plnené takýmito biologickými agensmi alebo toxínmi, ktoré sú určené na terorizmus, na trestnú činnosť, na nepriateľské účely alebo v ozbrojenom konflikte spôsobilé vyvolávať smrť, ochorenie alebo poškodenie zdravia ľudí alebo zvierat, úhyn alebo poškodenie rastlín.

Biologickým agensom je akýkoľvek organizmus prírodný alebo modifikovaný, ktorého úmyselné použitie môže spôsobiť smrť, ochorenie alebo poškodenie zdravia ľudí a zvierat a poškodenie rastlín. Myslím si, že už len z týchto charakteristík vyplýva, že ide o také skutočnosti, ktoré si zasluhujú značnú pozornosť, a preto predpokladám, že preukázanie bezúhonnosti fyzickej osoby, ktorá pracuje s takými nebezpečnými látkami len výpisom z registra trestov je nedostatočný.

Aj napriek tomu, že som bola obvinená, že chcem zavádzať policajný štát, mám stále presvedčenie, že výpis z registra trestov je nepostačujúci, a preto ho treba preukázať odpisom. Chápem, že odpis z registra trestov by mal byť z dôvodu obmedzenia účinnosti inštitútu zahladenia používaný v právnom systéme čo najmenej, avšak v niektorých oblastiach, v ktorých môžu vzniknúť celospoločensky nebezpečné situácie, by mal byť napriek tomu odpis z registra na preukázanie bezúhonnosti pre podmienky tohto zákona požadovaný.

Nazdávam sa, že je to v tomto prípade veľmi opodstatnené. Pretože v súčasnosti je odpis požadovaný napríklad na vydanie licencie pre súkromnú bezpečnostnú službu, licenciu na akékoľvek zdravotnícke zariadenie, povolanie, vykonanie niektorých finančných služieb, ale aj na vydanie zbrojného preukazu.

Treba pritom podotknúť, že okruh trestných činov pre posúdenie bezúhonnosti podľa tohto zákona je zúžený iba na trestný čin proti životu a zdraviu, trestný čin všeobecne nebezpečný a trestný čin proti životnému prostrediu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že zvážite opodstatnenosť tejto zmeny, a preto sa uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Košútovej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko?

Nech sa páči, pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som poukázať len na pripravovaný nový zákon o registri trestov, v ktorom sa vôbec neuvažuje, že by sa od fyzických osôb mal vyžadovať odpis z registra trestov, aj keď v podstate nemám nejaký problém s týmto pozmeňujúcim návrhom, upozorňujem na túto skutočnosť, keďže prijatím tejto novely zákona o registri trestov budeme musieť spätne novelizovať aj v súčasnosti predkladaný zákon o biologických zbraniach. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať ešte spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo. Nie? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime ďalej k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 154 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 154a.

Prosím teraz pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, máte pred sebou návrh zákona, ktorého schválením by bol urobený veľmi dôležitý krok v takom zložitom manévri, aký ešte v prostredí televízie sa nekonal, to znamená, ide o prechod z analógového na digitálne vysielanie.

Viete asi, že s týmto zákonom máme niekoľkoročné meškanie a aj preto som rád, že sa využil čas medzi prvým a druhým čítaním a došlo aj k dohode a spoločnému postupu súkromných vysielateľov a Slovenskej televízie, čo našlo odraz v pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe, ktorých hlavnou podstatou je, pokiaľ ich schválite, uzákonenie v tomto zákone aj verejnoprávneho multiplexu a takisto prechodného multiplexu, ktorý by poskytoval relevantným vysielateľom v tomto alebo v tom najbližšom období rovnaké postavenie.

K samotnému návrhu zákona. Ten vytvára všeobecný právny a regulačný rámec pre poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí, vytvára predpoklady stabilného trhového mediálneho aj spotrebiteľského prostredia pre digitálne vysielanie programových služieb a šírenie iných obsahov prostredníctvom multiplexu.

Zároveň sa upravujú týmto zákonom podmienky pre poskytovanie obsahových služieb digitálnym prenosom, ktorý v budúcnosti už nebude brzdiť rozvoj potenciálne nových digitálnych platforiem.

Návrh zákona, ako iste viete, nadväzuje na schválenú stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie. Podmienky prechodu, ktorého ukončenie sa predpokladá v roku 2012, sú navrhnuté tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie.

Návrh zákona takisto reflektuje všetky relevantné právne akty Európskych spoločenstiev, najmä smernicu Televízia bez hraníc.

Návrh ďalej posilňuje rozvoj mediálneho pluralizmu ochranou pred vertikálnou integráciou kľúčových zložiek produkcie, vysielania, distribúcie a príbuzných činností.

Pokiaľ schválite pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, tak nie že vytvára garantovaný priestor pre verejnoprávne vysielanie, ale priamo uzákoňuje verejnoprávny multiplex a osobitnú pozornosť venuje aj lokálnemu vysielaniu. Ďakujem vám za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 207 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, budeme ďalej hovoriť o tzv. digitálnom vysielaní, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady, ktorí neboli členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, teda vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, tento uznesením č. 48 z 13. marca 2007.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v tlači 154a.

Ďalej dovoľte, aby som vás informoval, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona (tlač 154) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 24 a 27 až 81 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 25 a 26 s návrhom neschváliť.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

Ďakujem, pani predsedajúca, týmto som skončil. Otvorte, prosím, rozpravu a v zmysle právomoci, ktorú mám, sa hlásim ako prvý do rozpravy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásil pán poslanec Galbavý a pán poslanec (hlasy v sále) Minárik, ale o slovo sa ešte medzitým do rozpravy hlási aj spravodajca, takže má prednosť. Najskôr vystúpi teda pán poslanec Rafaj v rozprave a pripraví sa pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, napriek tomu, že predmetný návrh zákona prešiel pomerne prísnym a precizujúcim procesom vrátane gestorského výboru, dovolil by som si v mene skupiny poslancov podať pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou. V ňom by som požiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 52 a 56 spoločnej správy, a to z dôvodu pri § 27 z legislatívnotechnickej úpravy, ktorá precizuje text poznámky č. 21 aj s ohľadom na text poznámky č. 35. Táto úprava nebola zahrnutá do spoločnej správy.

Druhý návrh sa týka § 68, ktorý bude v ods. 2 až 5. Výberové konanie podľa ods. 1 úrad ohlási ako spoločné výberové konanie na udelenie terestriálnych prevádzkových povolení pre frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. c) a frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. d).

Bod 3 znie: "Úrad udelí terestriálne prevádzkové povolenie pre frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. c) a terestriálne prevádzkové povolenia pre frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. d) jednému poskytovateľovi multiplexu, to je tá podstatnejšia zmena.

Po štvrté. Bod 4. "Úrad je povinný zaviazať poskytovateľa multiplexu, ktorému boli udelené terestriálne prevádzkové povolenia podľa ods. 3, aby spustenie prevádzky terestriálneho multiplexu nastalo tak, že súčasné alebo postupné spúšťanie prevádzky vo frekvenčných vyhradeniach negatívne neovplyvní celkový rozsah vysielania analógových vysielateľov."

A bod 5. "Na konanie podľa ods. 1 až 4 sa vzťahujú ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti." To zdôvodnenie máte pred sebou, ja ho napriek tomu ešte uvediem. Je to alternatíva k bodu 52 spoločnej správy z legislatívnotechnického dôvodu, s ktorým súhlasí aj predkladateľ.

Tretia zmena sa týka § 69, a to v ods. 15 sa v prvej vete za slová "podľa odseku" vkladajú slová "10 alebo" a na konci druhej vety sa pripájajú slová, citujem, "umožňujúci analógový príjem signálu koncovým užívateľom". Je to navrhovaná úprava k alternatíve k 56. bodu spoločnej správy takisto predrokovaná so súhlasom predkladateľa. Ďakujem pekne za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Rafaela Rafaja sa prihlásil jediný poslanec pán poslanec Rydlo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Rydlo, máte slovo, nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Prepáčte, ja mám iba jednu úplne analfabetskú poznámku. Ja som skôr narodený. Čo to dohroma ten multiplex je? To by ma zaujímalo, nič viac, nič menej, aby som vedel, keď mám hlasovať, čo to ten multiplex je? Viem, čo je duplex, viem, čo je triplex, ale čo je multiplex? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Rafaj, budete reagovať na faktickú?

R. Rafaj, poslanec: Ja si myslím, že treba si pozrieť, samozrejme, predmetný návrh zákona zavádza viaceré nové pojmy, ktoré, áno, ktoré v podstate sú kompatibilné s tým, ktoré sa používajú v medzinárodnom hľadisku a rozmeroch.

Predmetné vyjadrenie pojmov rieši § 2 a z neho vám odcitujem: "Multiplex je súhrnný dátový tok obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete."

Ono to súvisí, pán poslanec, s novou technológiou digitalizácie, takže je dosť problematické vám veľmi zjednodušene vysvetliť, čo daný multiplex je. Je to v podstate ten súhrnný dátový tok, ktorý plynie ku konečnému divákovi alebo recipientovi, len nebude to už len ten televízny signál, ale aj ďalšie služby.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý a pripraví sa pán poslanec Minárik.

Pán poslanec Galbavý, máte slovo.

T. Galbavý, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o vládnom návrhu zákona, digitálneho zákona, ktorého hlavným cieľom je upraviť podmienky pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky, ktorého cieľom je upraviť podmienky pre poskytovanie programových obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu.

Vážené dámy a páni, digitálny zákon nie je ani o ľavicovom či pravicovom videní, ide o vecný problém. Že je tomu naozaj tak, ukázalo aj rokovanie vo všetkých parlamentných výboroch. Dokázali sme sa veľmi racionálne, pragmaticky a vyvážene dohodnúť na ustanoveniach, ktoré možno pridávajú do pôvodného návrhu zákona nové fenomény, ako je tu už spomínaný verejnoprávny multiplex, nové ustanovenia, ktoré minimalizujú riziká, ktoré mohli poškodiť regionálnych televíznych vysielateľov, ale aj celoplošných komerčných vysielateľov.

Veľmi si vážim, že verejnoprávny multiplex vznikol po dohode komerčných súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov, takže som spokojný s týmto priebehom a procesom, môžem povedať, že aj poslanci sa k tejto otázke postavili veľmi zodpovedne a vecne.

V žiadnom prípade nechcem romantizovať digitálne vysielanie, ale stojím na strane tých, ktorí hovoria, že digitálne vysielanie pre televízny priestor mediálny bude znamenať jednu obrovskú revolúciu, revolučnú technologickú zmenu, s ktorou sa ešte televízne vysielanie od čias svojho vzniku nestretlo. To je jednoducho tak.

Z pohľadu obyvateľstva digitalizácia je možno takým tretím alebo treťou najvážnejšou, najdôležitejšou revolúciou po mobilnej komunikácii a po internete.

Vážené dámy a páni, v súvislosti s týmto prirodzene vznikajú nové otázky a ony aj budú vznikať. Základné otázky, ako napríklad prečo musíme prejsť z analógu na digitálne terestriálne vysielanie nakoniec nie je hanba, aj pán poslanec Rydlo sa priznal, že tých informácií má málo o digitalizácii a vôbec o verejnoprávnom multiplexe, čiže znovu opakujem, budú vznikať základné otázky, prečo musíme prejsť na digitálne vysielanie.

Otázky, aké z tohto procesu budú vyplývať benefity a riziká, otázky, či je slovenská verejnosť pripravená na tento prechod a, samozrejme, v neposlednom rade veľmi dôležitá otázka, koľko to všetko bude stáť. Čiže náklady, ktoré vyplývajú z prechodu na digitálne vysielanie, a to z pohľadu občana, z pohľadu štátu, vysielateľov, či už verejnoprávnych, alebo súkromných, z pohľadu prevádzkovateľov a v konečnom dôsledku koncového užívateľa.

Odpoveď na otázku. Pokúsim sa vám veľmi stručne ponúknuť odpovede na tieto otázky. Odpoveď na otázku, prečo musíme prejsť na digitálny spôsob vysielania. No, existujú dva základné dôvody.

Po prvé. Nevyhnutnosť digitalizácie vysielania je determinovaná skutočnosťou, že ďalší vývoj analógu už prakticky nie je možný. A frekvenčné spektrum je ako prírodný zdroj de facto vyčerpané. Čiže inými slovami ľudovo povedané, aby ste to pochopili všetci, už neexistuje frekvencia, ktorá by mohla vytvoriť podmienky pre vstup nových programov, neexistuje frekvencia, ktorá by mohla vytvoriť podmienky pre nové obsahové formy.

Práve digitalizácia je technológia vďaka dátovému spracovaniu signálu, ktorá sa do tohto frekvenčného pásma efektívne dokáže dostať a taktiež môže následne vyplniť požiadavky nových programov, nových obsahových služieb, interaktívnych služieb. To je obrovská výhoda. Čiže to je prvý základný dôvod, prečo musíme prejsť na digitálne vysielanie.

A druhý základný dôvod, ten nám je zrejme ako politikom známy. Slovenská republika sa zaviazala v Európskej komisii do roku 2012, do konca roku 2012 vypnúť analógové vysielanie.

Druhou otázkou, na ktorú sa pokúsim odpovedať. Aké benefity a riziká vyplývajú z tohto prechodu? No benefity. V prvom rade treba zdôrazniť, že slovenský mediálny trh, televízny trh aj rozhlasový trh sa zliberalizuje a rozšíri.

Z pohľadu diváka ako koncového užívateľa bude digitalizácia predstavovať benefit v podobe televíznych programov, viac televíznych programov, nové interaktívne služby a, samozrejme, kvalitný obraz a zvuk, a to ešte nie je všetko. Napríklad aj taká maličkosť. Diváci si budú môcť prostredníctvom digitálneho prenosu v budúcnosti vybavovať byrokratickú agendu bez toho, že by sa pohli od televíznej obrazovky.

Ďalší bod, na ktorý chcem upozorniť, druhá časť tejto otázky sú riziká. Riziká napriek skvelým vyhliadkam digitálneho vysielania aj táto technológia predsa v sebe nesie. Tým najvážnejším rizikom je fakt, že digitálny signál ešte dlho po zavedení nepokryje alebo nemusí pokryť také veľké územie ako analógový kanál, analógový signál. No to z jednoduchého dôvodu, pretože prevádzkovateľom frekvenčných pásiem sa to neoplatí. Je to finančne nákladné.

A v tejto súvislosti chcem upozorniť, že aj ministerstvo kultúry pripravuje zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorého filozofia je postavená na základnom princípe solidarity, že koncesie za verejnoprávnu službu, za verejnoprávne vysielanie budú musieť platiť všetci, všetky domácnosti a celkom prirodzene, lebo sa vychádza aj z toho, že všetky domácnosti na 99 % majú televízny príjem, majú televízory. Len v prípade, že sa takéto niečo stane a z prechodu na digitálne vysielanie desaťtisíce až stotisíce domácností sa môžu ocitnúť na určité obdobie bez televízneho príjmu, bez televízneho signálu.

Bolo by veľmi nespravodlivé, aby sme im uložili zo zákona povinnosť platiť koncesionárske poplatky a v tejto súvislosti sa aj pri tvorbe tohto návrhu zákona budem obracať na kompetentných -ministerstvo, ministra kultúry, aby sme spoločnými silami prijali do tohto zákona ustanovenie, ktoré udelí domácnostiam, vlastne ktoré nebudú vlastným pričinením môcť prijímať televízny signál tak, aby boli oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov.

Čiže keďže nebudú dostávať reálne verejnoprávnu službu, neviem, prečo by mali platiť. To by bolo nespravodlivé a bolo by dobré, aby sme bazírovali a veľmi pregnantne sa postavili riešiť tento problém v zákone o koncesionárskych poplatkoch, v zákone o Slovenskej televízii a taktiež by bolo dobré, aby v budúcnosti aj spoločnosti, ktoré budú mať záujem obsadiť a prevádzkovať tieto frekvenčné pásma, aby tieto spoločnosti jasne definovali, či budú ochotní prostredníctvom svojich kompetencií a možností zabezpečiť každej domácnosti televízny signál, tak ako to dokázal zabezpečiť ten analóg.

Odpoveď na otázku, či je slovenská verejnosť pripravená na tento prechod? Potvrdil aj pán poslanec Rydlo, že asi nie. Bohužiaľ, za každým televíznym vysielaním je v prvom rade alebo hlavným dôvodom každého vysielania alebo programu je divák. A mám taký pocit, že zatiaľ, myslím si, že ešte nie je neskoro, zatiaľ sme koncového užívateľa diváka akosi z tohto procesu vynechali. Ľudia nemajú žiadne informácie alebo len minimálne. Čo je to vlastne digitalizácia, čo je to verejnoprávny multiplex, aké výhody, benefity. Taktiež by som nepovažoval za správne, keby sme ľuďom vysvetľovali, že to budú jediné benefity, že im to prinesie lepší obraz, lepší zvuk a viac programov.

Tu vidím nezameniteľnú úlohu vlády, nás politikov, ministerstva kultúry, taktiež médií, viem si predstaviť, že téma digitalizácie sa nestane len témou v špecializovaných médiách, ale stane sa aj témou v mienkotvorných médiách. Aby sme spoločnými silami dokázali kvalitnou informačnou kampaňou povedať ľuďom, prečo je nevyhnutné a prečo je dobré takýto proces úspešne začať.

Taktiež budeme musieť odpovedať na otázky typu, koľko verejnoprávny multiplex bude stáť, budeme musieť odpovedať na otázky, kto to bude platiť, taktiež sa tu objavujú otázky, poviem celkom otvorene, zo spoločností telekomunikačných, ktoré hovoria už dnes, že je pre nich podozrivé a vidia v tom akýsi skrytý kartel, že verejnoprávne médiá sa dokázali konsenzuálne dohodnúť na verejnoprávnom multiplexe s komerčnými médiami. Ja si to naozaj nemyslím. Ale toto podozrenie tu existuje a myslím si, že pre jeho minimalizáciu alebo zaslúži si aj takáto otázka relevantnú a korektnú odpoveď. Nakoniec aj pre nás všetkých to bude veľmi dôležité.

Odpoveď na poslednú postavenú otázku. Náklady pre diváka. No, totiž je tu prvé úskalie. Vyžiada si to od občanov určité náklady. Pravda, vo väčšine domácností sa tento problém odstráni sám prirodzenou cestou do piatich rokov. Budú musieť tak či onak kúpiť nový televízor alebo rádio a moderné prijímače už zväčša rátajú s digitálnym príjmom. Treba otvorene ľuďom povedať, že bez toho, že by neinvestovali 3-tisíc korún možno, ja to teraz neviem odhadnúť, a kúpili si digitálny tuner, nebudú môcť televízny signál prijímať.

Napriek tomu možno predpokladať, že určitú skupinu obyvateľov bude nákup nového televízora alebo set-top-boxu významným a možno až neprekonateľným finančným spôsobom zaťažovať. Bude to pre nich určitým bremenom. Mám na mysli predovšetkým starých, starších ľudí, invalidných dôchodcov atď. Pritom ide práve o tú skupinu, pre ktorú je televízor alebo rádio prvkom, ktorý skvalitňuje život. Možno tu bude tiež namieste otázka, či by štát nedokázal kompenzovať tieto skupiny. Nebol by to nejaký precedens, s ktorým sa štáty Európskej únie nestretli. Nie som zástancom tejto myšlienky, ale zrejme sa budú objavovať aj takéto riešenia a my budeme musieť k nim kompetentne zaujať postoj.

Napríklad v Rakúsku alebo v iných krajinách Európskej únie to robili tak, že sociálne slabším skupinám tento tuner digitálny a set-top-box jednoducho zakúpili.

Vážené dámy a páni, myslím si, že aj pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predniesol kolega Rafaj, sú výsledkom našich spoločných dohôd. Ja nevidím dôvod, prečo by som ich nepodporil. Rovnako budem presviedčať aj môj poslanecký klub, aby sme sa k tomuto hlasovaniu pridali, pretože zákon o digitálnom vysielaní je kľúčovým zákonom pre naštartovanie procesu digitalizácie. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si nesmierne vážim ten prístup, akým spôsobom sa ujal tejto problematiky pán poslanec Galbavý. Naozaj so všetkým, čo povedal, sa dá súhlasiť, možno až na to, že ten set-top-box, o ktorom hovoril, ten digitálny tuner, tie najlacnejšie stoja, už nie sú ľahko kúpiteľné, okolo tých 1 500, 1 600 korún, ale hovorím, toto nie je to najdôležitejšie, lebo myslím si, že v priebehu dvoch rokov toto bude vyriešené priamo z hľadiska nových televízorov, kde to bude priamo vmontované. Ale hovorím, so všetkým súhlasím a ešte raz sa chcem veľmi pekne poďakovať aj pánovi poslancovi Galbavému za ten absolútne profesijný prístup. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej pán poslanec Senko, faktická.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Tiež by som chcel oceniť vecný prístup k tomuto zákonu. Myslím si, že treba oceniť aj prácu ministerstva kultúry, ministerstva dopravy, ako aj Telekomunikačného úradu v procese prípravy tohto veľmi náročného zákona a v neposlednom rade treba kladne hodnotiť aj konečný prístup všetkých prevádzkovateľov televíznych staníc, ktoré vysielajú v analógovom priestore. Pretože osobne si myslím, že vznik verejnoprávneho multiplexu, ako aj dohoda, a nechcel by som hovoriť o nejakej kartelovej dohode, vytvára priestor pre to, aby digitalizácia bola výhodná z hľadiska príjmu televízneho signálu pre všetkých obyvateľov a aby nevznikal problém z hľadiska neochoty kupovania set-top-boxov a prípadne iných, prípadne nového digitálneho televízora.

Osobne si myslím, že možnosť kvalitnejšieho príjmu, možnosť príjmu viacerých televíznych staníc na súčasnú jednu anténu vytvára celkom dobrý predpoklad na to, že digitalizáciu v rámci Slovenska v terestriálnom priestore zvládneme a to si osobne myslím, že aj v oblasti celkového pokrytia digitálnym vysielaním v rámci Slovenska, pretože osobne si myslím, že v priebehu krátkej doby... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať? Nechcete reagovať, že. Dobre robíte. Vystúpte. Pán Minárik bude ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán podpredseda, ja sa budem držať toho písomného textu a potom sa mi to možno za tých 15 minút podarí, lebo to je vždy rýchlejšie, ako keď sa pustíte do voľného prednesu.

Úplne prvú poznámku pred tým ešte, ako začnem. Chcem povedať áno, ide o komplikovaný, technicky komplikovaný zákon, ale tá podstata pre toho koncového užívateľa nebude až taká komplikovaná. Množstvo ľudí počúva Rock FM a vôbec nemusí vedieť, že čo tá frekvenčná modulácia je. Vie, že na konkrétnom rádiu si má natočiť gombík na konkrétnu stanicu. Takže tá zložitosť zákona spočíva trošku v niečom inom.

Máme pred sebou hlasovanie o zákone, ktorý, aj keď nie je možno mediálne najviditeľnejší, je mimoriadne dôležitý. Hovoríme o zákone, ktorý by mal zabezpečiť prechod z analógového terestriálneho vysielania na digitálne terestriálne vysielanie, tzv. DVB-T.

Slovensko prijalo záväzok prechodu, ako to už môj predrečník spomínal, do konca roku 2012. Rokujeme teda o zložitom zákone, technicky zložitom a taký bude aj samotný prechod, ale predloha má, samozrejme, aj politickú dimenziu.

Chcem zdôrazniť, že tento proces, teda aj tento zákon sa dotkne prakticky všetkých občanov tejto krajiny, snáď s výnimkou Františka Mikloška a podobných, ktorí sú zarytí nevlastníci televíznych prijímačov. Všetkých občanov bez rozdielu veku, pohlavia, vzdelania, sociálneho zázemia, výšky príjmov a podobne. Je to teda oblasť, v ktorej politik musí byť nanajvýš obozretný a musí maximálne chrániť záujmy občana, za ktorého štát prijal rozhodnutie o prechode na toto vysielanie a určil mu aj termín, kedy sa to musí stať. Preto sme povinní ho maximálne chrániť.

Samozrejme, musíme zohľadniť aj oprávnené záujmy podnikateľov v tejto oblasti už aj preto, že podnikajú na základe štátnym orgánom licencovaného podnikania. Našou povinnosťou je urobiť všetko, aby tento proces sa nedostal do slepej uličky, tak ako sa tomu stalo v Českej republike.

Treba si položiť otázku, komu a aké výsledky má proces digitalizácie terestriálneho vysielania priniesť. Z technickej stránky, a toto už pán Galbavý spomínal, je to lepšie využitie technického frekvenčného spektra, náklady na prenos, rozsah doplnkových služieb, odstránenie kvalít v príjme a mnohé ďalšie.

Komu ale takéto technické výhody by mali predovšetkým slúžiť? Samozrejme spotrebiteľovi, v tomto prípade je to vlastne divák a diváci sú obyvatelia celého Slovenska, a tým treba podriadiť celý proces.

Ak si teda položíme otázku, čo hlavne môžeme priniesť pre obyvateľov, tak je to asi jednoduchá odpoveď. Viac televíznych programov. Veď práve preto terestriálne digitálne vysielanie vzniklo a nemôže sa stať jediným cieľom zabezpečiť prechod a taký prechod, ktorý by slúžil len na prechod súčasných vysielateľov. Potom by sme ponúkali za rovnakú muziku len vyššie platby pre obyvateľstvo.

Chcem zdôrazniť, a to si musíme dobre uvedomiť, že pre obyvateľov nebude prechod na digitálne vysielanie bezbolestný. Dotkne sa ich minimálne tak, že si budú musieť zakúpiť buď nový televízny prijímač na to už prispôsobený, alebo ten spomínaný set-top-box, čo je vlastne teda tá skrinka, ktorá sa má použiť na prijímač a má konvertovať digitálny signál na signál, ktorý je spracovateľný tými staršími televízormi.

Niekto by mohol namietať, že to nemusí byť problém, pretože množstvo obyvateľov je dneska na buď satelitnom, alebo na káblovom vysielaní, ale to nie je pravda. Treba povedať, že v tejto krajine to úplne pravdou nie je, pretože sme druhou alebo treťou najmenej zakáblovanou krajinou. 60 % nášho obyvateľstva, a to je myslím, že po Českej republike a možno po Španielsku najviac, je na terestriálnom vysielaní.

Treba povedať aj zároveň, že sú to obyvatelia, ktorých sa to bude dotýkať najviac, pretože ak je niekde veľmi kompaktné zakáblovanie, tak je to v mestských aglomeráciách Bratislava, ďalšie veľké mestá. To znamená, že tí, ktorí sú na terestriálnom vysielaní, sú tí, ktorí sú v tejto krajine na tom príjmovo horšie.

Na zabezpečenie hlavného cieľa, teda pre viac programov je nevyhnutné urobiť niekoľko krokov. Po prvé, urýchliť proces samotného prechodu na maximálnu možnú mieru, po druhé, vytvoriť čo najskôr frekvenčný priestor pre čo najviac digitálnych terestriálnych sietí, a to znamená aj priestor pre nových televíznych vysielateľov, pritom treba však, samozrejme, myslieť aj na ekonomiku celého procesu.

Ak majú obyvatelia platiť za kúpu set-top-boxov, ktoré doteraz nepotrebovali, tak musia mať motív. A tým motívom môžu byť len nové televízne programy, a to programy v tých oblastiach, ktoré doteraz nie sú pokryté káblovými rozvodmi. Tým sa zabezpečí rýchly prechod domácností, čo je vlastne aj túžba súčasných analógových vysielateľov a je to jediná cesta pre to, aby títo obyvatelia prechádzali dobrovoľne na nové vysielanie bez nejakých väčších problémov, pretože za kúpu set-top-boxu majú nádej niečo dostať. Myslím tým, samozrejme, prechod bez nárokov na verejné zdroje.

Tým nechcem vylúčiť diskusiu, ktorá tu už bola čiastočne naznačená, o tom, aby sme diskutovali o pomoci pre tých, pre ktorých by znamenal prechod na terestriálne digitálne vysielanie sociálnu exklúziu, teda vylúčenie z toho priestoru príjmu len z toho dôvodu, že síce územie je pokryté, ale oni na ten set-top-box nemajú. To musí byť však veľmi presne, presne sociálne cielené.

Po preštudovaní pozmeňujúcich návrhov, ktoré nám boli predložené, musím konštatovať, že sú v rozpore s tými požiadavkami, ktoré som teraz hovoril. Proces prechodu zrejme predlžujú, ale hlavne nevytvárajú priestor pre nových televíznych vysielateľov a nevytvárajú tým ani žiadnu motiváciu pre obyvateľov a bez nej, ako som už hovoril, to nejde.

Pozmeňujúce návrhy okrem iného predlžujú dobu paralelného šírenia televízneho signálu analógovo a digitálne, to znamená, že zvyšujú náklady pre súčasných vysielateľov, oddiaľujú tak proces uvoľňovania frekvencií potrebných na dobudovanie digitálnych sietí. V záujme toho sa v nich napríklad s pojmom ekonomickej viazanosti pracuje trošku inak, ako bol pôvodne zamýšľaný cieľ práce s týmto pojmom v návrhu, ktorý ste predkladali, pán minister, vy.

Je tu ešte jedna oblasť, ktorá je citlivá, tzv. verejnoprávny multiplex, a to je oblasť, ktorá podľa môjho presvedčenia je politikou a politikou by nemala byť. Je to politikou konkrétnych záujmov a tá by v tomto priestore rozhodovania nemala mať hlavné slovo. Vo verejnoprávnom multiplexe sa hovorí s úplnou ľahkosťou, ako keby že ide o nejakú maličkosť, na ktorú vaše ministerstvo len pozabudlo, a maličkosť celkom logickú, pretože sa v niektorých iných krajinách vyskytuje.

Keď sa na to pozrieme bližšie, ja si myslím, že na verejnoprávny multiplex vaše ministerstvo nezabudlo, len hľadalo najvhodnejší model pre Slovensko. Zatiaľ sa pri verejnoprávnom multiplexe povedalo len to A, treba dopovedať celú vetu. Chceme verejnoprávny multiplex, ale nehovoríme, čo na ňom a čo to bude stáť a kto to zaplatí.

Hovorí sa o ďalších programoch, treťom a štvrtom programe STV a koľko budú stáť tieto programy, koľko bude treba financií, o koľko bude treba zvýšiť koncesionárske poplatky na ne, alebo sa všetko bude vykrývať zo štátneho rozpočtu? Taký zámer tu bol, ale taký zámer, samozrejme, uvrhuje Slovenskú televíziu do výrazne závislého postavenia od tej ktorej konkrétnej vlády, pretože o také prostriedky bude treba každoročne žiadať v štátnom rozpočte, bude to musieť schváliť vláda, predložiť do tohto parlamentu a nakoniec to budeme musieť v parlamente my schvaľovať. To určite neprispieva k nezávislosti verejnoprávneho média.

Treba povedať, že verejnoprávny multiplex by mal význam, keby že ho vie Slovenská televízia obsadiť celý. Hovorí sa o treťom a štvrtom programe. Dobre, môže ísť o tretí a štvrtý program spravodajský a športový. Koľko by asi stál? V Čechách stojí športový kanál plus-mínus 400 mil. českých korún, z toho 230 na právach. Samotná olympiáda, naplnenie takéhoto programu na tri týždne stála posledná 30, 20 mil. korún. 20 mil. na výrobu, a to sme boli tu za humnami. Keď budeme vyrábať pre špecializovaný kanál, budeme musieť vyrábať viac a budeme ich musieť vyrábať v Číne. To znamená, že to asi za tie peniaze pôjde veľmi ťažko.

Je pravda, že verejnoprávny multiplex vo viacerých krajinách existuje, ale tieto krajiny majú trochu väčší mediálny trh a ich koncesionárov je podstatne viacej ako na Slovensku, v Čechách je ich napríklad dvakrát toľko. To znamená, že môžu vyrábať aj tretí a štvrtý program a môžu mať potom aj súčasnú umeleckú tvorbu, po ktorej sa tak volá. Neviem, kam sa táto tvorba zmestí, ak dáme, povedzme, 700 mil. na ďalšie dva kanály Slovenskej televízie. Ak sa pozrieme bližšie na vytvorenie verejnoprávneho multiplexu, tak riešenie vládneho návrhu, ako aj tento návrh hovoria prakticky o tom istom. Že verejnoprávny multiplex by nemal byť prevádzkovaný Slovenskou televíziou, mal by byť prevádzkovaný súkromným vysielateľom a mal by šíriť programy primárne STV.

Ale už váš návrh, pán minister, takýto prístup STV do multiplexov prevádzkovaný súkromnými vlastníkmi zabezpečuje, a preto nevidím, že by tieto dva návrhy si v tomto zmysle konkurovali.

Keď som hovoril o potrebe štyroch kanálov na to, aby sa naplnil verejnoprávny multiplex vysielaním Slovenskej televízie, samozrejme, som stále hovoril o kompresii MPEG2, ktorá zhruba tie 4 až 5 kanálov televíznych umožňuje vysielať, ak by však išlo o vyššiu a novšiu kompresiu, tak by už bolo týchto kanálov treba 6, a to je už myslím že každému úplne jasné, že je to mimo možností a potrieb Slovenska a Slovenskej televízie.

Takže verejnoprávny multiplex podľa môjho názoru vôbec nie je niečo také samozrejmé a nie je to základ digitalizácie a nie je to niečo, bez čoho digitalizácia by nemohla byť vyriešená. Riešení je, samozrejme, aj v európskej praxi oveľa viac.

Vrátim sa na začiatok. Základom digitalizácie má byť divák a jeho záujem a jeho motivácia a tomu treba podriadiť aj znenie zákona. Ak sa pozrieme na znenie vládneho návrhu, tak pozmeňujúce návrhy výrazne menia jeho filozofiu. Tu nejde o to, či schválime dobrý, alebo zlý zákon, tak ako ste ho vy navrhli s malými vylepšeniami pozmeňujúcich návrhov. Tu ide o to, že či budeme schvaľovať zákon, ktorý sa bude výrazne filozoficky líšiť od toho, pán minister, čo ste predložili vy. A ak sa na to pozriem očami divákov, tak si myslím, že ich záujmom viacej vyhovuje návrh, ktorý spracovalo vaše ministerstvo, s ktorým ste vy išli do vlády a ktorý ste vy poslali do tejto snemovne. Samozrejme, že aj tento návrh znesie zmeny. Za všetky zmeny, ktoré napríklad prináša legislatívny odbor Národnej rady som schopný zahlasovať. A vôbec nevylučujem, že v procese digitalizácie sa objavia ďalšie problémy, ktoré možno budeme musieť riešiť aj nejakou menšou novelou, pretože prax bude určite v tomto smere veľmi, veľmi zložitá.

Vážený pán minister, je paradoxné, že ja musím obhajovať váš návrh zákona proti koaličnému pozmeňujúcemu návrhu.