M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pýtam sa pani poslankyne Sabolovej, či chce využiť právo položiť otázku v rozsahu dvoch minút. Áno. Poprosím, slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Položím pánu ministrovi tri otázky, ale na začiatok by som chcela povedať tri poznámky.

Akú úctu máte všetci, páni ministri a pán premiér, k občanom, ktorí očakávajú vecné odpovede? Pán minister teraz číta správu. To je evidentné, aj keď ju nepoznám, ale myslím si, že číta. A z ľudského hľadiska len naňho nebudem reagovať, pretože si myslím, že nemáte úctu mnohí ani sami k sebe. A ešte žiadam, aby na všetky otázky v zmysle rokovacieho poriadku, na ktoré nezodpovedáte, páni ministri a pán premiér, aby ste nám zaslali písomné odpovede v lehote v zmysle rokovacieho poriadku.

A teraz moje tri otázky. Vieme dobre, že už v minulom roku ste nás informovali, pán minister, vo výbore, že bude prebiehať kontrola týchto záchranných zdravotných služieb. Chcem sa opýtať, pretože ste tu v texte povedali pár nezrovnalostí, aké vyvodíte sankcie za nedodržiavanie týchto pravidiel v zmysle vyhlášok, nariadení a zákona. Či zverejníte výsledky kontroly a aké budú tie sankcie? Podľa mňa to, čo najviac pociťujeme a vieme z praxe, je nedostatočné, a aj tu zaznelo niekoľko poznámok, personálne vybavenie rýchlej lekárskej, ale aj rýchlej zdravotnej pomoci, a chcem sa spýtať, akými krokmi rezort zabezpečí to, aby sme nemali len počet záchranných staníc, ale aby sme mali aj kvalitnú službu, aby sa nestalo, že pacient je dovezený do nemocnice, záchranka ako taxík ho zloží v nemocnici, v štátnej nemocnici a pacient nedostane ani o dve hodiny základnú zdravotnú starostlivosť.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, máte slovo. Rovnako poprosím o oznámenie ukončenia odpovede.

Nech sa páči.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Celkom som nepochopil, ktoré sú to tri otázky. Ale na tú prvú otázku, ak som ju správne pochopil, áno, zverejníme výsledky, budú všeobecne dostupné, akonáhle bude ukončené preskúmanie všetkých záchranných staníc.

To, čo som už hovoril, to myslím si, že sa týka tej druhej otázky, že budeme využívať všetky dostupné prostriedky, ktoré nám zákon umožňuje, a to pokuty, dočasné pozastavenie alebo zrušenie povolenia. To som takisto povedal.

Čo sa týka počtu záchranných staníc, samozrejme, na základe tejto komplexnej analýzy prehodnotíme, čí 264 staníc je dosť, veľa alebo málo na území Slovenska. Už dnes sa nám hlásia rôzni poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorí by veľmi radi, a možno odpoviem týmto aj na vašu tretiu otázku, veľmi radi preklasifikovali rýchlu lekársku pomoc na rýchlu zdravotnú pomoc, pretože nedokážu personálne zabezpečiť rýchlu lekársku pomoc. To určite súvisí s tou otázkou, ktorá aj padla, že máme nedostatok kvalifikovaných záchranárov, teda lekárov, ktorí by túto činnosť mohli vykonávať.

Neviem, či som odpovedal na všetko, na čo ste sa pýtali.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Ďakujem, pán minister. Pochopil som, že ste ukončili odpoveď na otázku pani Márie Sabolovej.

Takže pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Tu opäť poverení overovatelia vyžrebovali otázku pani poslankyne Márie Sabolovej, ktorá znie: "Kedy doriešite sľúbené sťahovanie pacientov s cystickou fibrózou z Podunajských Biskupíc do niektorej nemocnice v Bratislave?"

Nech sa páči, pán minister.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.

Na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva o vyčlenení nemocnice Podunajské Biskupice ako samostatnej príspevkovej organizácie k 1. 3. 2006, ten dátum by som podčiarkol, z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, sa špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice stala samostatnou príspevkovou organizáciou. Preto podčiarkujem ten dátum, pretože som to nebol ani ja, ani táto vláda, ktorá najprv zlučovala v Bratislave a pričleňovala Podunajské Biskupice, ktoré vybrala a z pľúcnych Podunajských Biskupíc spravila geriatrické Podunajské Biskupice. Takže preto si dovolím upozorniť na túto skutočnosť, že sa stala z nej Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice. Činnosť pľúcna alebo pľúcnych oddelení, ktoré boli pred odčlenením Podunajských Biskupíc prenesené na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava. Nemocnica v Podunajských Biskupiciach v skutočnosti je profilovaná na poskytovanie len komplexnej geriatrickej, gerontopsychiatrickej starostlivosti pacientom vyššieho veku a s tým súvisiacej dlhodobej starostlivosti o takýchto pacientov.

V nadväznosti na túto zmenu sa Centrum cystickej fibrózy v Podunajských Biskupiciach stalo súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti vo Fakultnej nemocnici Bratislava, pracovisko Ružinov. Starostlivosť o dospelých pacientov prešla na pracovisko do Ružinova, v areáli Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice zostala fyzicky len časť Centra cystickej fibrózy, a to Detské centrum cystickej fibrózy, ktoré je napriek tomu, že je umiestnené v Podunajských Biskupiciach, organizačne tiež súčasťou Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava. Detské centrum cystickej fibrózy sa síce nachádza v areáli Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice, ale oddelenie aj budova, v ktorej prevádzkujú činnosť, je takisto vo vlastníctve Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava. Detské centrum cystickej fibrózy je súčasťou Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Slovenskej zdravotníckej univerzity a venuje sa problematike diagnostiky a liečby detí s cystickou fibrózou. Deťom s cystickou fibrózou, ktoré sú v akútnom stave, sa poskytuje intenzívna liečebná starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava.

Pre dospelých pacientov s cystickou fibrózou sú vytvorené podmienky poskytovania liečebnej starostlivosti v priestoroch Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, konkrétne v Ružinove v pavilóne D, ktorý je toho času v dostavbe. Priestorové a personálne vybavenie je zabezpečené, zatiaľ chýba materiálno-technické a prístrojové vybavenie. Vzhľadom na to, že pľúcna jednotka intenzívnej starostlivosti Kliniky pneumológie a ftizeológie Slovenskej zdravotníckej univerzity nie je dokončená, pacientom v kritickom stave sa poskytuje liečebná starostlivosť na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení na pracovisku v Ružinove.

Projekt prestavby pavilónu bol schválený ešte v minulom období, teda za minulej vlády ministerstvom financií a mal by byť realizovaný z vlastných zdrojov nemocnice. Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava plánovala financovať dostavbu pavilónu z prostriedkov, ktoré mali byť získané z odpredaja prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, avšak tento proces odpredaja bol pozastavený uznesením vlády, myslím si, že to bolo vo februári 2006. Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava žiadala ministerstvo zdravotníctva v Investičnom pláne na rok 2007 o pridelenie finančných prostriedkov na dostavbu predmetného pavilónu D a pľúcnej jednotky intenzívnej starostlivosti v Ružinove, avšak ministerstvo nemá v tomto roku, teda v roku 2007, rozpočtované finančné prostriedky na predmetnú dostavbu. Jedine, ak uvoľníme odpredaj prebytočného majetku a získame finančné prostriedky, tieto finančné prostriedky použijeme na dostavbu Detského centra cystickej fibrózy a na jednotku intenzívnej starostlivosti v Ružinove.

Skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem, pán minister.

Pýtam sa pani poslankyne, chce využiť právo položiť otázku v rozsahu 2 minút. Pani poslankyňa má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja registrujem to schválené presťahovanie a viem, že ste zdedili po ministrovi Zajacovi niekoľko problémov a jeden je aj tento, pacienti s cystickou fibrózou. Ale už z toho vášho vystúpenia bolo zjavné, že tí pacienti a hlavne detskí pacienti sú rozlezení po celej Bratislave, že to akútne lôžko pre pacientov chýba v Podunajských Biskupiciach, že intenzívnu starostlivosť dostávajú v Ružinove, na Kramároch, a preto sa chcem opýtať, nebolo by dobré doriešiť spojenie týchto nemocníc a nájsť tie zdroje na to, (alebo týchto oddelení) nájsť tie zdroje tak, ako boli prísľuby aj pri stretnutiach s rodičmi detí s cystickou fibrózou, že sa vyčlenia zdroje. Nejde o takú veľkú položku, aby nebolo možné - aj keď veľmi pekné - oddelenie v Podunajských Biskupiciach presťahovať do niektorej z nemocníc, kde by bola komplexná zdravotná starostlivosť. A chcela by som teda poprosiť vás a aj sa opýtať, či je možné z rezortu zdravotníctva z položiek, ktoré sú v kapitole ministerstva zdravotníctva - tak ako som aj pri rozpočte vystúpila, je tam nejaká miliarda, ktorá je určená na rekonštrukcie stavby, dostavby, možno technické vybavenie -, či nie je možné z týchto prostriedkov vyčleniť možno 20, 40 miliónov korún na to, aby sme vytvorili nielen komplexnú zdravotnú starostlivosť, ale aj pokojnejšie prostredie pre deti a rodičov, ktorí majú mnohokrát život zrátaný a prechádzajú ťažkými životnými skúškami aj rodičia, aj deti.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Chcel by som len na to poznamenať jednoducho ...

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prepáčte, pán minister, nech sa páči, v zmysle "rokováku" by som vám mal udeliť slovo. Nech sa páči, odpovedajte na otázku.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Chcel by som povedať, že nie sú rozlezení. To, čo som povedal, je fakt, že dospelí sú už umiestnení v budove ružinovskej nemocnice, akútna starostlivosť je im poskytovaná na ARE ružinovskej nemocnice. Problém je, a my ho vnímame a chceli by sme ho veľmi rýchlo vyriešiť, problém zakútnenia stavu detských, ktorí musia byť potom hospitalizovaní v Detskej fakultnej nemocnici. Samozrejme, z tohto postu môžem povedať len toľko, že urobím všetko pre to, aby sa tie peniaze našli a dokonca predkladám aj návrh do vlády, aby sme mohli nejaký prebytočný majetok, ktorý v Bratislave máme, odpredať, aby sme dostali výnimku, keď ju dostaneme, tieto peniaze skutočne použijeme na dostavbu skutočne dôstojného, by som povedal, na európskom štandarde postaveného stánku pre tak ťažko chorých pacientov.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Tretia otázka vyžrebovaná, položila ju pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, znie, teda ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi a znie: "Pán minister, vy osobne súhlasíte s použitím metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe kovov na Slovensku?"

Ako oznámil predseda vlády, v mene podpredsedu vlády Kaliňáka bude odpovedať pán minister Kubiš. Má slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja skutočne tu odpovedám menom podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Kaliňáka, takže mne nič iné nezostáva, iba aby som prečítal to, čo pripravili jemu, a preto dúfam, že to takto s porozumením aj prijmete, keď nebudem reagovať tak priamo, ako mávam vo zvyku a budem naozaj len čítať jeho veľmi stručné vyjadrenie.

Takže s vaším porozumením a menom pána podpredsedu vlády a ministra vnútra odpoveď na otázku: Pán minister, vy osobne súhlasíte s použitím metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe kovov na Slovensku?

Odpoveď: Vážená pani poslankyňa, problematika posudzovania metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe kovov nie je v pôsobnosti ministerstva vnútra. K používaniu kyanidov pri ťažbe kovov môžem konštatovať, že ide o nebezpečné látky, keby sa pri ťažbe používali vo veľkých množstvách. Ich používanie aj za predpokladu, že by boli dodržané najprísnejšie bezpečnostné opatrenia, by pri vzniku mimoriadnej udalosti malo vážny potenciálny dosah na ohrozenie životného prostredia, resp. obyvateľstva. V prípade, že získavanie kovov takouto metódou bude na území Slovenska v súlade s banským zákonom povolené ... (Ruch v pléne.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán minister, že vás prerušujem na chvíľočku.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj to takto nejde, poprosím rešpektujte elementárne pravidlá korektného správania, poprosím. Tam, kde potrebujete prediskutovať problém, radšej mimo sály, lebo nie je tu dôstojné prostredie na vystúpenie ministra vlády Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie.

Pán minister, nech sa páči.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem. Takže ja pokračujem v čítaní.

V prípade, že získavanie kovov takouto metódou bude na území Slovenska v súlade s banským zákonom povolené, bude musieť ministerstvo vnútra, konkrétne Úrad civilnej ochrany prijať adekvátne opatrenia na ochranu obyvateľstva pred možným únikom. Z uvedeného hľadiska z dôvodu potenciálnych rizík by som používanie kyanidov v súvislosti s ťažbou kovov neodporúčal.

Toto je, prosím, stanovisko, ktoré pripravil pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák a ktoré som z jeho poručenia, poverenia si dovolil prečítať. Je to osobné stanovisko, je to jeho osobný názor a je to osobný názor, ktorý je jasne vyjadrený tak, ako si to vyžadovala otázka.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, či chce využiť ... Nech sa páči, prosím. Slovo má pani poslankyňa 2 minúty.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán minister, že ste prečítali odpoveď pána ministra Kaliňáka. Ale možno ste si všimli, že ja som túto otázku položila aj vám, takže tá prvá moja podotázka je, aby ste sa aj vy vyjadrili, však na to nepotrebujete svojich úradníkov, aby vám pripravili odpoveď na váš osobný názor.

Ale chcela by som ešte predtým poznamenať, že vláda Roberta Fica stále zdôrazňuje spätosť s obyčajnými ľuďmi. Stále sa pasuje do pozície ochrancu tých slabších. Aj dnes pán premiér povedal, že vy a vaša vláda sa venujete obyčajným ľuďom, ktorých sme my vraj zanedbávali. Preto vyvstáva otázka, prečo ste vy a vaši kolegovia vo vláde nehlasovali za zákaz použitia kyanovodíkovej metódy. Veď ľudia z Kremnice, tí obyčajní ľudia, ktorých sa zastávate, o ktorých stále radi hovoríte, vám veľmi jasne povedali, že si neželajú, aby im za záhradami manipulovali s jedom, že si neželajú, aby im zostala na pamiatku ťažby zdevastovaná mesačná zem plná kadmia, olova, zinku, medi. A vy ste jednoducho vo vláde ignorovali želanie ľudí bývať a žiť bezpečne.

Pýtam sa preto priamo, prečo teda, keď dôjde na to, či vláda skutočne odsúhlasí kyanidové ťaženie zlata v Kremnici.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem aj za podotázku a za doplnenie, či už vystúpením alebo položením ďalších otázok. Ja sa pokúsim zodpovedať aspoň na niektoré z nich, i keď musím povedať, že neovládam natoľko celú problematiku kyanidového ťaženia akýchkoľvek kovov, nehovoriac už o zlate, ale v každom prípade nejaké vyjadrenie teda v rámci mojich znalostí o tejto problematike poskytnem. Je pravdou, že nemôže byť úplne kompetentné, pretože môj osobný názor v danom prípade nemôže naozaj ovplyvniť nič tak dvakrát, nakoľko je to veľmi laický názor, je to názor človeka, ktorý len kde-tu v knihách si prečítal o týchto záležitostiach. Prečítal som si ale aj to, že takáto forma ťažby kovov, a ide o zlato, ale pochopiteľne aj o iné kovy podobnej skupiny, je používaná vo svete, je používaná aj rôznymi firmami, prináša určité výsledky a dnes čoraz viacej je ju možné používať, pretože pochopiteľne platí dodržiavanie určitých pravidiel bezpečnosti.

A nedomnievam sa, že je možné, a teraz ešte raz hovorím, to je môj osobný názor ako laika, ako človeka, ktorý predsa len to nepozná natoľko, že nie je možné porovnávať situácie, ku ktorým dochádzalo pred 50 rokmi v iných krajinách, za iných okolností, keď sa nedbalo o životné prostredie, keď sa nedbalo o záujmy ľudí, keď nebolo možné vlastne ani tieto záujmy zohľadňovať alebo porovnávať to so situáciami naozaj takého drsného drancovania prírody a prírodných rezerv v krajinách, ktoré, trebárs, nemali natoľko vypracovanú legislatívu, nemali natoľko vypracovaný cit pre to, aby jednoducho sa aj pri takýchto ťažbách so substanciami, ktoré sú pomerne nebezpečné inak, s nimi zachádzalo patričným spôsobom.

Takže, ja by som nerobil nejaké analógie, pokiaľ ide o tú situáciu u nás s tým a s hypotetickými nejakými, ale aj praktickými prejavmi podobnej, veľmi zložitej situácie v minulosti v iných krajinách. A toto by som povedal ako svoj názor. Nemôžem sa vysloviť za, alebo proti, pretože naozaj nie som kompetentný. Ja nechcem hovoriť o tom len tak od boku, aby som proste povedal, že mám také proste vnútorné pnutie a cítenie povedať, že kyanid je nebezpečný a nechcem to, alebo mám také presvedčenie, že som si niekde prečítal štyri články a na základe štyroch článkov sa môžem vyjadriť a povedať, je to všetko pokryté, je to bezpečné.

Preto odpovedám, že akékoľvek bude rozhodnutie v takýchto podobných otázkach, nielen v tejto, bude to rozhodnutie, ktoré bude pevne postavené na právnom základe a bude postavené aj na realitách a reáliách Slovenskej republiky ako krajiny, ktorá sa stará o záujmy aj životného prostredia, aj obyvateľov.

Ja ešte raz môžem potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky, v ktorej pôsobím, by nemohla inak pôsobiť, iba že vždy zohľadní a na 100 % všetky záujmy, aj pokiaľ ide o obyvateľov a v prvom rade pokiaľ ide o obyvateľov, aj pokiaľ ide o životné prostredie.

Ja vôbec nepripúšťam, že by aj pri takýchto citlivých otázkach vláda Slovenskej republiky mohla pokračovať alebo vystupovať akýmkoľvek iným spôsobom. Bude vždy dbať o tieto záujmy. Takže, irelevantne od toho, aký ja mám názor osobný, pretože ten naozaj v tomto prípade nie je natoľko relevantný momentálne na tejto pôde, ja môžem len potvrdiť jedno, že akékoľvek rozhodnutia táto vláda bude prijímať, bude prijímať s plným zohľadnením záujmov v prvom rade ľudí a pochopiteľne aj životného prostredia. To sa bude týkať v tej miere, či už zákonných úprav, ktoré ale nemôžu byť zväzujúce, nemôžu byť charakteru, ktorý zväzuje ruky v určitých oblastiach a pochopiteľne aj v prípade, že bude dochádzať alebo by dochádzalo k priamemu rozhodovaniu.

Ešte raz, záujmy ľudí nikdy nebudú odsúvané stranou, nebudú proste nejakým spôsobom ignorované. Vždy budú na 100 % zvážené a takýmto spôsobom budeme postupovať.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Lebocký a to ministrovi životného prostredia pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, mohli by ste informovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o cieľoch, stave a vývoji organizačných zmien?"

Tak pardon, pán poslanec Lebocký v sále nie je, takže stráca možnosť odpovede na položenú otázku.

Takže, pán Ivan Štefanec, ako sledujem, je tu, áno.

Pán Ivan Štefanec položil otázku ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorá znie: "Pán minister, zaznamenal som váš výrok, že ´Slovensko sa v poslednom období vybralo cestou hlbokých ekonomických reforiem.´ Mysleli ste tým daňové, pracovnoprávne a penzijné reformy vlády Mikuláša Dzurindu alebo vašu premenu nezávislých inštitúcií na politické orgány?"

Za neprítomného ministra Jahnátka odpovedá pán minister Vážny. Pán minister, máte slovo s tým, že poprosím oznámenie o ukončení odpovede.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod ospravedlniť ministra hospodárstva, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste.

Škoda je, že ste neupresnili, v akom kontexte použil minister tento výrok, čo by uľahčilo a mohlo konkretizovať jeho odpoveď.

Nie je a ani nikdy nebude záujmom súčasnej vlády popierať pozitívne kroky predchádzajúcej vlády súvisiace so zlepšovaním podnikateľského prostredia najmä v otázke realizácie daňovej reformy, ale aj iných reforiem.

V tejto súvislosti ale pripomínam, že predchádzajúca vláda v poslednom roku vládnutia stratila svoj reformný dych, čo sa odzrkadlilo aj v medzinárodnom umiestnení Slovenskej republiky a to v hodnotení kvality podnikateľského prostredia v publikácii Svetovej banky Doing business a tiež v hodnotení medzinárodného umiestnenia Slovenskej republiky v indexe verejných inštitúcií v publikácii Svetového ekonomického fóra Global Competitiveness Report, ktoré boli publikované ku koncu roka 2006, teda za obdobie vládnutia minulej vlády, kde si Slovenská republika pohoršila v obidvoch hodnoteniach svoje postavenie o jedno miesto.

Realizovať ekonomické reformy, ktoré sú porovnateľné s reformnými krokmi predchádzajúcej vlády, zaväzuje súčasnú vládu, ako aj ministerstvo hospodárstva i vstup Slovenskej republiky do eurozóny.

Uvedené reformné kroky sú ale rozpísané v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, a preto ich v mene ministra hospodárstva nebudem teraz rozoberať.

V krátkosti ale spomeniem agendu, ktorú rieši Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súčasnosti, na ktorej výstupom je materiál Akčný plán znižovania administratívneho bremena v rezorte ministerstva hospodárstva, kde vychádzame z uznesenia vlády z konca minulého roka z novembra 2006, kde je ustanovenie o 20-percentnom znížení zamestnancov ministerstva hospodárstva, čo sa minister hospodárstva zaväzuje naplniť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Ešte máte chvíľu času, pán poslanec. Ak chcete položiť otázku, faktom je, že pravdepodobne už odpoveď na ňu nedostanete. Máme 45 sekúnd.

Pán poslanec. Poprosím pánovi poslancovi Štefancovi zapnúť mikrofón. Bojím sa, pán poslanec, prepáčte, ale vzhľadom na 30-sekundový limit pravdepodobne už otázku nepoložíte.

Vážené kolegyne, kolegovia, čas vyhradený ... Ďakujem pekne, pán minister.

Čas vyhradený na hodinu otázok uplynul. Teraz dovoľte mi vyhlásiť 5-minútovú prestávku, pretože potrebujeme prestaviť hlasovacie zariadenie. Po 5 minútach pokračujeme ešte poslednými tromi bodmi nášho programu. Takže 5-minútová prestávka.

Ďakujem členom vlády za prítomnosť a za odpovede na otázky poslancov na dnešnej hodine otázok.

(Prerušenie rokovania o 15.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.10 hodine.)

 

 

 

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 160).

Rokovanie o tomto bode programu sme prerušili po skončení rozpravy.

Svoje vystúpenie so stanoviskom k rozprave pred obedňajšou prestávkou však neukončila ako navrhovateľka pani poslankyňa Katarína Tóthová, ktorej týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení páni ministri a pani ministerka, dovoľte, aby som reagovala na to, na čo ma vyzval pán poslanec Lipšic, keď uviedol, že som sa nevyjadrila k pozmeňujúcemu návrhu. Má pravdu, ja som dlžná túto odpoveď, ktorú za chvíľočku vám tu v krátkosti prednesiem.

Pozmeňujúci návrh dal len pán poslanec Lipšic, ale pozmeňujúci návrh mala aj pani Milada Belásová, ktorá ho stiahla po diskusii s legislatívno-právnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky. V jej návrhu malo ísť o povinnosť prihlásiť sa, teda oznamovaciu povinnosť vlastníkov a reštituentov bytov, aby ministerstvo financií mohlo spraviť také rozhodnutia a finančné protihodnoty, ktoré budú adekvátne počtu bytov. V čom je problém? Dozaista ste si nevšimli a možno niektorí áno, že sa nenovelizuje priamo zákon o cenách, ale novelizuje sa novela zákona o cenách. Je to výnimočný prípad tvorby legislatívy, pretože legislatíva má pravidlo, že aj keď zákon má 10 - 20 novelizácií, vždy treba vstúpiť do základného zákona. Ale v základnom zákone bol termín účinnosti, ktorý bol už mŕtvy, keďže novela posunula termín účinnosti. Legislatíva hovorí, mŕtve ustanovenia nemožno novelami oživiť. Preto aj vláda, aj Legislatívna rada sa zhodli v tom, že keďže ide o novelu účinnosti, ktorá v pôvodnom zákone nie je, musíme novelizovať novelu. Lenže, my sme nepredložili zákon o cenách, my sme do parlamentu predložili novelu, ktorú novelizujeme. Preto všetko, čo predložil pán poslanec Lipšic alebo chcela predložiť pani poslankyňa Belásová, treba dať ako novelu základného zákona, pretože nemožno do novely vložiť zmenu základného zákona. Tým pádom by sme zaviedli doteraz neobvyklú prax, ktorá, keby sa opakovala, by znepriehľadnila platný právny poriadok, lebo by sme predložili novelu toho zákona, ktorého novelu zároveň novelizujeme ešte v tejto novele. Novelizovať v novele by sme mohli obdobný alebo príbuzný zákon. Ale ešte pozmeniť pôvodný zákon, ktorého novelu novelizujeme, to v legislatívne také nie je. Kýva mi odborníčka na legislatívu, legislatíva vládna hovorila obdobne. Dá sa povedať, že kvôli vecnému problému by sme to mohli preklenúť vo výnimočnom prípade.

Nuž ja sa pýtam: Čo prináša novela pána poslanca Lipšica? Stručne povedané, inými slovami povedané, to, čo je v ústave. Ústava totiž v čl. 20 ods. 4 hovorí, že obmedziť vlastnícke právo možno vo verejnom záujme a tak ďalej za primeranú náhradu. Čiže ústava už dáva regulu, aká má byť tá náhrada. Prečo máme k tomu takýmto kúzelným spôsobom ešte prijímať ďalší zákon? Veď ústava dáva pokyn, aká má byť tá náhrada. A ústava je vyššia právna norma. Pán minister, ak si myslíte, že toto treba, tak je to preterústava, pretože inak by som začala diskusiu, ktorú tu nechcem rozvádzať, či pri bytových veciach primeranou náhradou je aj zisk primeraný, či sa to netýka len podnikateľskej sféry, kde možno vytvárať zisk, a či musí byť aj pri deregulovanom nájomnom. Ale obmedzím svoje expozé, pretože čas je tiež cenný. A chcem len toľko povedať, že osobne som toho názoru, že ústava dáva dostatočný priestor.

Potom ešte posledná informácia, dal mi ju pán poslanec Miššík tak ako ombudsmanský návrh, že pán generálny prokurátor protestoval proti výnosu určujúcemu náhradu, že nie je v súlade s ústavou. K tomu by som povedala len jedno, že doobeda som tu stála s tým výnosom v rukách, tu ho mám, a som ukazovala, vážení priatelia, ak hovoríte o protiústavnosti, tak toto bolo protiústavné. Dnešný stav je protiústavný. Pán generálny prokurátor mi dáva za pravdu. Prokurátor nemôže ísť na Ústavný súd proti návrhu vládnemu ani poslaneckému. Čiže logika veci je, aj keby ste chceli tuto transformovať a deformovať, že generálny prokurátor na Ústavný súd niečo dáva, čo ja tu predkladám s pani poslankyňou Muškovou, to nie je možné, pretože v zmysle ústavy môžete sa obrátiť na Ústavný súd len proti platnému právu. A toto ešte nie je platné právo. (Reakcia z pléna.) No ja to vysvetľujem. Čiže skrátim to, aby som dlho nehovorila. Ďakujem touto cestou aj generálnemu prokurátorovi, že potvrdil to, čo som ja tu takto doobeda vám dávala, informáciu, že súčasný stav je protiústavný, ale nie to, čo predkladáme ako poslanecký návrh.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem,. že ste mi dali taký priestor a ste si vypočuli moje záverečné vystúpenie. Veľmi úpenlivo vás prosím, aby ste podporili tento legislatívny návrh, lebo nechcem zažiť to, čo a koľko súdnych návrhov na súd bude, ak by sme do konca roku 2008 nepredĺžili účinnosť odloženia deregulácie. Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Chcem sa opýtať spoločného spravodajcu pána poslanca Buriana, či si žiada záverečné slovo. Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 186 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 186a.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odôvodniť v druhom čítaní návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužitiu osobitného inštitútu v občianskom práve. A tým je zabezpečovací prevod práva, ktorý používajú niektoré inštitúcie, obchodné spoločnosti ako zabezpečenie svojej pohľadávky, ktorým dochádza k prevodu vlastníckeho práva už v čase poskytnutia pôžičky alebo úveru. A v prípade neplnenia čo len časti dlhu alebo v prípade omeškania sa definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti stáva veriteľ. Tam už neprichádza k žiadnej exekúcii ani dražbe, veriteľ má nehnuteľnosť už na svojom liste vlastníctva.

Dovoľte mi vyjadriť sa veľmi stručne k vyjadreniu vlády. Som rád, že je tu pán minister spravodlivosti. Dúfam, že keď potom budem reagovať na jeho vystúpenie, tak znovu zbabelo neodíde. Zbabelosť je podľa C. S. Lewisa najhoršia vlastnosť, lebo je kombináciou nenávisti a strachu. Tak uvidíme dnes.

A tie výhrady sa týkali troch oblastí.

Prvá výhrada sa týkala odstúpenia od zmluvy v tiesni. Tieseň je, musím povedať, len jeden dôvod pre relatívnu neplatnosť v návrhu novely, § 49 Občianskeho zákonníka sa však neaplikuje v obchodnoprávnych vzťahoch na rozdiel od § 39. A väčšina zmlúv, ktorými sú poskytované tieto úvery alebo pôžičky, ide práve cez Obchodný zákonník, cez voľbu práva podľa § 262 Obchodného zákonníka.

Druhá výhrada je, že už dnes Občiansky zákonník umožňuje zneplatniť takýto právny úkon podľa § 38, ktorý sa týka právneho úkonu osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo osoby, ktorá koná v duševnej poruche. Tu ale nejde o prípady takýchto osôb. Tu ide o prípady, keď táto osoba koná nerozumne, ľahkovážne, niekedy až hlúpo, ale nekoná v duševnej poruche.

Po tretie. Je zdôvodňované vo vládnom materiáli, že už je zabezpečovaná aj ochrana cez spotrebiteľské zmluvy. Zmluvy, ktoré chce postihnúť návrh tejto novely, však nepodliehajú režimu spotrebiteľských zmlúv, po prvé preto, že spotrebiteľ mohol ovplyvniť obsah návrhu na uzavretie zmluvy, po druhé preto, že tieto zmluvy neobsahujú ustanovenia, ktoré označuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 za neprijateľné, napr. možnosť previesť práva a povinnosti na iného dodávateľa, obmedziť zodpovednosti dodávateľa a pod., a po tretie preto, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na obchodnoprávne vzťahy.

V rozpore so stanoviskom aj ministerstva, ktoré ešte pred mesiacom, deň pred prvým čítaním tvrdilo, že novela Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nie je nevyhnutná, je skutočnosť, že o mesiac na to už novela Občianskeho zákonníka je súčasťou novely zákona o dobrovoľných dražbách. To tiež poukazuje na celkom neujasnenosť toho, k akej forme prevodu tu prichádza, že dochádza k prevodu vlastníckeho práva, tam dobrovoľné dražby už do úvahy neprichádzajú.

Takisto v prvom čítaní bola diskusia aj na ústavnoprávnom výbore. Ja by som chcel veľmi oceniť diskusiu na ústavnoprávnom výbore a stanoviská kolegov aj z vládnej koalície. Bola prediskutovávaná akási vágnosť termínov. Chcem povedať, že rovnako všeobecné termíny ako dobré mravy a tieseň obsahuje aj platný Občiansky zákonník. Termín neskúsenosť obsahuje § 235 Trestného zákona pri trestnom čine úžery. Vychádzali sme však pri formulácii návrhu novely aj z úprav laesio enormis v krajinách s podobnou civilistickou tradíciou, či ide o úpravu ABGB v Rakúsku, teda rakúskeho Občianskeho zákonníka, alebo BGB v Nemecku. Podľa § 138 nemeckého Občianskeho zákonníka sú to prípady zneužitia núdze, neskúsenosti, nedostatku súdnosti alebo značnej nerozhodnosti. Diskutovali sme aj o tom, že aj v súčasnosti by bolo možné posúdiť takýto právny úkon ako rozporný s dobrými mravmi, čo zakladá absolútnu neplatnosť podľa platného Občianskeho zákonníka. Žiaľ, judikatúra našich súdov takéto prípady nesankcionuje neplatnosťou z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a jediná možnosť, ako to zmeniť, je úprava zákona.

Dovoľte mi pár poznámok na záver. Deň predtým, ako návrh bol na rokovaní vlády, ministerstvo zverejnilo, že má vlastný návrh. A som rád, že sa ministerstvo tak intenzívne venuje mojim návrhom. Najskôr teda bolo, že Občiansky zákonník nie je potrebné novelizovať. To bolo vyjadrenie pani štátnej tajomníčky 1. februára tohto roku. Teraz už je novela Občianskeho zákonníka v pripomienkovom konaní. Ale podľa mojej mienky problém nerieši, z pomerne jednoduchého dôvodu. Aj keď upravuje zabezpečovací prevod práva, tak ustanovuje, že tento musí mať formu písomnej zmluvy a je potrebné v ňom dohodnúť cenu prevádzanej veci, teda v tomto prípade bytu alebo domu. Ale čo ak sa dohodnú veriteľ a dlžník, že cena prevádzanej veci bude vo výške pohľadávky? Tým to celé skončí a sme na začiatku.

Ja by som chcel oceniť na záver rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde došlo k určitému konsenzu v tom, že by sa návrh týkal len prípadov zmlúv, ktorých predmetom je prevod nehnuteľnosti. A chcem sa poďakovať kolegom z vládnej koalície, že takýto návrh akceptovali, pánovi predsedovi výboru Mamojkovi, pani poslankyni Laššákovej, pánovi poslancovi Babičovi, Petrákovi, Záhumenskému a Paškovi. Niektorí tu nie sú. A z opozície, samozrejme, tým by som tu ďakoval stále.

Chcem povedať, že novelizácia Občianskeho zákonníka by nemala byť politicky sporná vec. Aj keby vládny návrh zákona doznal zmenu, ešte nie je vládny návrh, je len z ministerstva predloha v pripomienkovom konaní, tak má byť účinná táto zmena od 1. januára 2008. Nám by malo ísť aj o ľudí, ktorí v priebehu nasledujúcich 9 mesiacov prídu o svoje celoživotné úspory vložené do domu alebo do bytu.

Teším sa na diskusiu a na rozpravu a chcem vyjadriť presvedčenie, že pri novele Občianskeho zákonníka prevládne záujem ľudí nad politikou. Bol by som tomu veľmi rád. Pani predsedajúca, ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky som bola zmocnená ako spravodajkyňa. Tento legislatívny návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

K predloženému návrhu poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, nedali žiaden pozmeňujúci návrh.

Z rokovaní uvedených troch výborov Národnej rady vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať.

V čl. I v 1. bode sa slová "sebe alebo tretej osobe sľúbiť alebo poskytnúť výhodu, ktorá je v zjavnom nepomere k plneniu" nahrádzajú slovami "na seba alebo na tretiu osobu previesť nehnuteľnosť, ktorej hodnota je v zjavnom nepomere k hodnote plnenia".

Gestorský výbor predmetný legislatívny návrh odporúča schváliť.

Ďakujem za pozornosť. Snažila som sa byť stručná, keďže v predchádzajúcom bode som dosť obsiahlo vystupovala. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram teraz rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

Predtým, ako sa spýtam na ústne prihlášky, o slovo požiadal minister spravodlivosti pán Štefan Harabin. Dávam mu teda slovo. Nech sa páči, pán minister.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, veľmi nerád začínam zase určitým negativizmom, že aj pri tomto návrhu poslaneckého zákona sa len a len prejavuje to, že pán Lipšic nikdy na súde nebol. Preto skutočne, pán kolega, ja by som hneď na úvod vám odporučil, že by ste radšej vrátili tú justičnú skúšku, čo máte podvodom, pretože vidíte, nie je to o tom, že ste podviedli všetkých sudcov, prokurátorov a advokátov, ktorí na súde boli, ale sám sebe škodíte. Sám sebe škodíte. Vy určite do toho štádia raz dospejete, že tú skúšku vrátite.

Rád by som pred hlasovaním predniesol niekoľko závažných argumentov, prečo si nielen ja, ale aj väčšina odbornej verejnosti myslí, že návrh novely Občianskeho zákonníka z dielne pána poslanca Lipšica, ktorý má akože chrániť majetok občana pred úžerníkmi, je vyslovene škodlivý a v praxi nič nerieši. Čo je horšie, je, že z radov sudcov sa už teraz ozývajú hlasy, že takáto norma evidentne rozširuje priestor pre úverové podvody. A už o pár mesiacov by ste museli túto novelu zrušiť. Budem sa vám snažiť tieto závažné tvrdenia bod po bode vysvetliť.

Takže najskôr tvrdenie navrhovateľa. Pán poslanec Lipšic tvrdí, že sa teraz od občanov dozvedel, teraz, že pre pártisícové pôžičky prichádzajú v dôsledku vysokých úrokov o svoje byty a majetky. Skutočný stav je ale taký, pravdou je, že už niekoľko rokov občania v dôsledku vysokých úrokov prichádzajú pri pártisícových pôžičkách o svoje byty. Upozorňoval totiž na to už pán poslanec za KSS pán Ondriaš pred tromi rokmi. Avšak pán Lipšic jeho návrh označil za zmätočný. Ale nič neurobil, hoci o tomto probléme už vtedy vedel. Naopak, prijal sa zákon o dobrovoľných dražbách bez dostatočnej zákonnej ochrany dlžníkov a problém ožobračovania občanov sa ešte viac umocnil a rozšíril. Takže tento problém existuje na Slovensku už niekoľko rokov a pán Lipšic ako minister spravodlivosti a šéf legislatívy o ňom dlhodobo vedel a neriešil ho. To je fakt, ktorý sa nedá odškriepiť. To nemôžeme hovoriť o tom, že tu svetlo nesvieti a že je tma, keď svieti jednoducho.

Dobre, ale vráťme sa k návrhu pána Lipšica. Uplatním príklad zo života. Keď dnes príde občan v dôsledku, použijem taký ľudový výraz, nekresťanských úrokov o byt, môže sa jednoducho súdiť a byť úspešný. To v právnej reči znamená, že ide o podmienky zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Pán Lipšic návrhom novely tomu však nezabraňuje, iba chce dať šancu občanovi, aby bol na súde úspešný akože na 100 %, čo sa môže zdať šľachetné, ale iba populisticky. Pritom ale zvolil veľmi nesprávny spôsob. Už dnes ak dôjde k porušeniu dobrých mravov, ide o neplatnú zmluvu o pôžičke podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže táto neplatnosť má povahu absolútnej neplatnosti, môže sa jej domáhať každý a kedykoľvek, t. j. bez časového obmedzenia. Na absolútnu neplatnosť, ako je známe, prihliada súd alebo iný štátny orgán ex offo, ex officio, t. j. aj bez návrhu. Plnenie, ku ktorému ale došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením a musí byť vydané tomu, na úkor koho bolo získané.

Okrem toho viaceré konkrétne prípady, o ktorých je v návrhu reč, majú úžernícky charakter, a preto ich zrejme možno kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by aj v tomto prípade súčasne jednoznačne išlo o rovnako neplatnú dohodu, teda absolútnu neplatnosť.

Dámy a páni, ibaže prax je taká. Dnes podvodníci poskytujúci pôžičky za vysoký úrok bez problémov pripravia občana o byt alebo využijú právne nedostatky v zákone o dobrovoľných dražbách. Občan sa musí súdiť. Podvodníci však byt predajú asi päť- a viackrát a nový majiteľ - občan -, ktorý si zoberie napr. hypotekárny úver, ani len netuší, že jeho byt stratil občan pre pártisícovú pôžičku. Na toto máme konkrétne príklady i v Trnave. Vzniká nám situácia, súd rozhodne, že predaj bytu bol nezákonný, ale posledný majiteľ ho nadobudol v dobrej viere. Čo teraz? Čo v tomto smere rieši návrh pána Lipšica? Pôvodný majiteľ bytu sa však napriek rozhodnutiu súdu k bytu nedostane. Pán Lipšic mi na vláde školácky argumentoval, že súd predsa môže vydať predbežné opatrenie. To svedčí iba o jednom, že si to nevie predstaviť v praxi. A tu zase sme v tom probléme, o ktorom som hovoril. On nebol nikdy na súde a nemá žiadne praktické skúsenosti. Súd musí ustáliť účastníkov konania, i konania o predbežnom opatrení. A keď byt do mesiaca stále mení majiteľa, nie je jednoducho šanca pri zákonom predpokladaných doručovacích lehotách stihnúť rozhodnutie, ktoré by zamedzilo dražobnému podvodu.

Vážený ctený a zákonodarný zbor, ako minister som sa o tomto probléme dozvedel od novinárov. Prípad som ihneď nechal preskúmať a pracovali sme so šéfkou legislatívy JUDr. Vittekovou na náprave tohto stavu. Ministerstvo spravodlivosti už predložilo do pripomienkového konania návrh právnej úpravy, ktorá sa netýka len zneužívania dobrovoľných dražieb, ale aj zneužívania zabezpečovacieho inštitútu prevodom vlastníckeho a iného práva - preto v treťom poradí aj novela Občianskeho zákonníka, ktorú tu teraz argumentačne zneužíva pán poslanec. Po prijatí tohto zákona, pokiaľ sa občan dostane do problémov, s prehľadom sa z nich môže bez ujmy aj dostať. Môžem vás uistiť, že úžera v záložniach sa pre slušných ľudí skončila. Jednoducho občan sa nebude musieť súdiť a pre rafinovaných podvodníkov to prestane byť výhodný biznis. Návrh novely je pre každého aj na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.

Záverom si vás dovolím upozorniť na úskalia návrhu z dielne pána Lipšica, prečo som vlastne volil také tvrdé slová, že zákon otvorí bránu úverovým podvodníkom. Viem z môjho sudcovského pôsobenia živo v praxi si predstaviť tisíce občanov z rôznych sociálnych skupín, ktorí nebudú mať pred súdom problém preukázať svoju neskúsenosť. Čo to je za pojem? V pokoji založia svoje byty a budú vedieť, že nemusia splácať svoje pôžičky. Nebude to ani podvod, lebo preukazujú tieseň, neskúsenosť, nebodaj ľahostajnosť. Kto vie reálne posúdiť, za akých okolností je občan považovaný za neskúseného? Ja? Síce som sudca s 26-ročnou praxou, ale nedovolím si teda toto posudzovať, bez ďalšieho, samozrejme, pretože takéto pojmy do nášho právneho poriadku ste zaviedli, človek bez praxe, mediálny a marketingový teoretik pán Lipšic. Neskúsený môže byť pritom napr. aj vysokoškolsky vzdelaný človek. Okrem toho podvodníkovi pri úvere alebo pôžičke by jednoducho stačilo tvrdiť, že bol neskúsený alebo ľahkomyseľný.

Návrh poslanca Lipšica nepomôže občanom, ale v skutočnosti zužuje priestor a mantinely ochrany, ktorú ponúka súčasná právna úprava. A konkrétne poukazujem na nasledovné skutočnosti. Podľa platnej právnej úpravy sa právo namietať absolútnu neplatnosť osôb, ktoré nešťastne a v dobrej viere pouzatvárali nevýhodne zmluvy, nepremlčiava, kým podľa návrhu pána poslanca bude podliehať premlčaniu. Relatívna neplatnosť, ktorú navrhuje, totiž podlieha premlčaniu. Dnes ak sa zmluva urobila pri hrubom nepomere práv a povinností, pri zneužití tiesne, teda pri evidentne nevýhodne uzavretej zmluve, postačí dotknutej osobe jednoduchý úkon tým, že odstúpi od zmluvy a zmluva sa zo zákona zrušuje. Poslanecký návrh však počíta s relatívnou neplatnosťou. Ale čo ak uzavrie súd, že si to občan spôsobil sám? A vtedy to môže skôr skončiť jeho neúspechom. Ak bol občan neskúsený v občianskoprávnom vzťahu, o čom hovorí pán poslanec, napr. pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, pýtam sa pána "teoretika" Lipšica, o čo viac bude skúsený v súdnom spore a či sa takto dotknutí občania nevystavia ďalšiemu riziku, starostiam, stresom a nákladom z neúspešného súdneho konania. Ďalšie peniaze, za trovy v neúspešnom súdnom procese, lebo ide o neskúseného človeka, tak ho ošklbe ešte aj advokát. No ani na lacného advokáta zrejme už ale nebudú mať títo ľudia peniaze. V súčasnosti je súd povinný zasiahnuť na ochranu občana, kým podľa návrhu pána poslanca súd nieže nebude musieť, ale nebude ani môcť poučovať účastníka konania o hmotnoprávnych veciach týkajúcich sa relatívnej neplatnosti.

Chápem snahu politika poslanca Lipšica cez médiá, v čom je naozaj majster, lacno zabodovať u občanov. Téma je naozaj lákavá, ľudské nešťastie. Ale ľudské nešťastie však nemôže byť ani u kresťana zdrojom lacnej popularity. Sám som zhrozený, ako mnohí ľudia prišli o byty pre pártisícové pôžičky. Neviem, či sa pánovi Lipšicovi ozvalo svedomie, ale toto skutočne nie je riešenie. Jeho návrh na jednu stranu však spôsobí pre čestných a poctivých občanov iba nenapraviteľné škody. Som presvedčený, že pán Lipšic si o chvíľu bez najmenších pochybností určite nájde inú mediálnu tému, buďte si istí. V legislatíve už ale napáchal také škody, z ktorých sa občan, celá spoločnosť a súdnictvo budú ešte veľmi, veľmi dlho spamätávať, kým tieto veci postavíme z hlavy na nohu. Preto bez domyslenia a analýzy, čo novela spôsobí v praxi, a bez zváženia všetkých dôsledkov jej zneužitia len pre mediálno-populistickú motiváciu naháňať body vo vnútrostraníckom zápase v rámci KDH na podporu jeho platformy v procese boja o predsednícke kreslo, myslím si, toto nie je platforma, na takéto zneužívanie legislatívy.

Z uvedených dôvodov, vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem poslanecký návrh ako neodborný, zlý, škodlivý a nedôsledný neposunúť do ďalšieho legislatívneho procesu. Ďakujem vám za pozornosť.