A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra sa prihlásil pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Pán minister, vráťte sa, pre boha vás prosím. (Smiech v sále.) Pán minister, veď neopúšťajte nás. (Ruch v sále.) Možnože pán minister si musel len odskočiť. Tak ja počkám. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, ale cítim potrebu zareagovať na vystúpenie ministra slovenskej vlády, ktorá nemá úroveň.

Pán minister tu rozprával o tom, že pán Lipšic nemá justičnú prax a skúsenosti a je marketingový typ a podobne. Nuž ja som chcel povedať pánovi ministrovi, že v Nitre na Krajskom súde bol bývalý predseda súdu JUDr. Vaňko. Dvakrát uspel vo výberovom konaní a pán minister ho ani raz nemenoval. On s takou 26-ročnou skúsenosťou, on s takým citom pre súdy absolútne ignoroval výberovú komisiu, absolútne ignoroval jedného človeka a vyhlásil tretie výberové konanie. To je tá skúsenosť alebo je niečo na tom? A to som sa chcel opýtať, že keď sa hlasovalo o predsedovi Najvyššieho súdu, hovorí sa, že pán Vaňko nehlasoval za pána JUDr. Harabina, že teda či to súvisí s tým.

A pokiaľ už ide o marketingový typ, a tak niekto je v médiách za to, že podáva novely zákonov, a niekto je v médiách za to, že jeho syn chodí na služobnom aute svojho otca, no tak každý máme iný spôsob, ale za to nemusím útočiť na druhého.

Ale, bohužiaľ, mi už nebude odpovedať pán minister. Snáď to aspoň počul.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

O slovo sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Nemýlil som sa. Pán minister vie útočiť, len keď sa nedá reagovať. A keď sa dá reagovať, tak odíde. Zbabelo odíde. Blahoželám.

Čo sa týka praxe, ja pánu ministrovi doložím aj moju prax. Ale keď sa uchádzal o miesto na Ústavnom súde, tak nám povedal, že Ústavný súd je vrcholná justičná inštitúcia. A je to tak. Ja som na Ústavnom súde, keď som zastupoval kauzy, vždy vyhral. Na Ústavnom súde pán minister Harabin vždy prehral. Toľko k praxi.

Mrzí ma, že návrh, ktorý by nemal byť politický, sa stáva predmetom takejto politickej polemiky. Povedal nám pán minister Harabin, že to je škodlivý návrh, lebo rozširuje priestor pre úverové podvody. Tento návrh podporilo v prvom čítaní 123 poslancov vládnej koalície a opozície, ktorí nevedeli, že to rozširuje priestor pre podvodníkov? Alebo je to lož? Skôr to druhé je pravdou.

Pán minister nám povedal, že občan sa bude musieť súdiť. No, samozrejme, vždy to je tak, že keď je spor, tak rozhoduje súd. To je v povahe našej súdnej moci.

Povedal, že aj teraz môže súd vyhlásiť takýto právny úkon za rozporný s dobrými mravmi. Ja by som po posledných medializovaných informáciách o pánovi ministrovi o dobrých mravoch veľmi nehovoril v tejto snemovni. By som tíško sedel a šúchal nôžkami. Ale v zásade som povedal v úvodnom slove, že áno, možné by to bolo. Ale prax je, žiaľ, taká, že naše súdy interpretujú v týchto prípadoch úzko dobré mravy a nesankcionujú neplatnosťou takýto právny úkon. Koniec koncov keď je všetko v poriadku a platný právny stav vyhovuje, prečo prišlo ministerstvo na poslednú chvíľu s návrhom novely Občianskeho zákonníka, keď je všetko v poriadku? No lebo nie je to tak, to všetci dobre vieme.

Pán minister hovorí, že predbežné opatrenie nemôže byť riešením. Môže byť riešením, pokiaľ sa zmení právna situácia. A mám tu jedno uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré by som rád pánovi ministrovi dal, keď sa možno niekedy vráti, ktoré zamietlo predbežné opatrenie, práve kvôli tomu, aká bola platná úprava. A stále ten byt bol vo vlastníctve na LV tej veriteľskej spoločnosti.

Pýtal sa pán minister, kto posúdi neskúsenosť. Ale veď neskúsenosť je termín v novom trestnom zákone. A už som citoval aj § 235 Trestného zákona pri trestnom čine úžery.

Tieseň je v Občianskom zákonníku už aj dnes. Samozrejme, keďže väčšina z týchto zmlúv ide cez Obchodný zákonník podľa voľby práva, tak sa paragraf o tiesni na tieto úkony nevzťahuje.

Diskutovali sme pomerne korektne, pani kolegyňa Tóthová, o regulácii nájomného. Však? (Reakcia z pléna.) Hej. Mňa mrzí, že o veciach, ktoré sa týkajú občanov, ktorí môžu byť v núdzi, či sú to tí, ktorí sú v nájomných bytoch, alebo tí, ktorých z bytov vyhadzujú kvôli takýmto zmluvám, rokujeme v atmosfére, ktorá je politická. Je mi to veľmi ľúto. A pevne verím, že zvyšný priebeh rozpravy už bude mať iný charakter. Pani predsedajúca, ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto.

Teda chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) No pardon. To sú už prihlášky ústne, áno? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Takže ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. (Hlasy z pléna.) Dobre.

Takže najskôr s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Lipšica, nech sa páči, pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja som chcel len podať informáciu o tom, prečo pán minister musel súrne odísť. Pán minister sa ponáhľal na lietadlo, pretože letel do Talianska. Samozrejme, je možné si to overiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán Lipšic, budete reagovať na faktickú? Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

D. Lipšic, poslanec: Teda nechal si tu materiály, tak neviem, či to lietadlo stihne, ale snáď hej.

Pán minister vždy odíde, keď ja reagujem. Bolo to aj minulý týždeň keď tu bola novela zákona o advokácii. A potom príde zase. Proste bojí sa. A je mi to ľúto. Už som povedal, že zbabelosť považujem za vlastnosť, ktorá je poľutovaniahodná. A ľudí, ktorí sa ňou vyznačujú, ja osobne trochu aj ľutujem. Neviem, aký komplex si lieči, ale ani to nebudem posudzovať, na to nie som odborník.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: To je všetko, pán poslanec? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem.

Čiže chcem sa teraz opýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila zatiaľ pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vôbec mi nie je príjemné vystúpiť teraz po toľkých invektívach. Ale budem vecná a stručná.

K predloženému návrhu pána poslanca Lipšica predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v dvoch bodoch.

Prvý bod. Čl. I navrhujem doplniť bodom 3, ktorý znie: "V deviatej časti sa za dvanástu hlavu vkladá trinásta hlava, ktorá vrátane nadpisu znie: "§ 879j. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júnom 2007. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 1. júnom 2007, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov."."

Ide o štandardné prechodné ustanovenie v Občianskom zákonníku, aké mávame na riešenie situácií, aby bolo zrejmé, na ktoré vzťahy sa nová právna úprava vzťahuje.

A čo považujem za dôležité? 2. bod pozmeňujúceho návrhu, ktorým navrhujem doplniť novelu Obchodného zákonníka. A konkrétne v § 267 ods. 2 navrhujem takéto znenie: "Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 39 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka s výnimkou dohody o voľbe práva alebo tohto zákona podľa § 262."

Ani podľa súčasného právneho stavu právna úprava Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje odstúpiť od zmluvy, ktorá bola uzatvorená v tiesni, sa nevzťahuje na obchodnoprávne vzťahy z jednoduchého dôvodu, v obchodnoprávnych vzťahoch predpokladáme, že máme proti sebe dvoch profesionálov, ktorí vedia zvážiť všetky riziká daného právneho vzťahu. Preto navrhujem v súlade aj so súčasnou právnou úpravou, aby navrhované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré navrhuje pán poslanec Lipšic vo svojom návrhu zákona, sa nevzťahovali na obchodnoprávne vzťahy. Zároveň táto veta obsahuje dodatok: "s výnimkou dohody o voľbe práva alebo tohto zákona podľa § 262". Zmysel je ten, aby nebolo možné špekulatívne podriadiť inak občianskoprávne vzťahy Obchodnému zákonníku, len z toho dôvodu, aby toto ustanovenie sa vzťahovalo aj na obchodnoprávne vzťahy.

To je podstata môjho pozmeňujúceho návrhu. Pani poslankyňa, nech sa páči. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa ešte opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa poďakovať pani kolegyni Žitňanskej za podanie pozmeňujúceho návrhu. Považujem ho za dobrý, za vylepšujúci, za riešiaci veľmi elegantným spôsobom vzťah v tomto prípade občianskeho a obchodného práva.

A na záver by som znovu chcel poďakovať poslancom zo Smeru a zo Slovenskej národnej strany, ktorí vo výbore hlasovali za návrh novely.

Chcem povedať, že počas mojej funkcie ministra spravodlivosti prešli mnohé reformy právneho poriadku, nové trestné právo, nové konkurzné právo, nové rodinné právo. Ja nepotrebujem si nejakým zákonom urobiť pomník v parlamente. Mne prešlo veľa zákonov v parlamente. Ale myslím si, že je dôležité, aby sme čím skôr, akonáhle to je možné, akonáhle to je možné, pomohli ľuďom, ktorí prichádzajú o svoje celoživotné úspory vo forme nehnuteľností, áno, niekedy aj zo svojej hlúposti a vtedy, ak sa dajú nahovoriť na rôzne pofidérne pôžičky. O to tu podľa mojej mienky ide. A takýto cieľ by nás mal podľa mojej mienky spájať bez ohľadu na stranícke tričká. A ja verím, že to tak aj bude. Pani predsedajúca, ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Žiada si záverečné slovo ešte spravodajkyňa? Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcela by som začať odpoveďou na otázku, ktorá tu padla. Pán predkladateľ ju dal. Tento legislatívny návrh bol skutočne posunutý do druhého čítania vyše 120 hlasmi. Áno, je to pravda, ale pravda nie celá. Bola som predkladateľkou a vystúpila som v prvom čítaní. A napriek tomu, že už v prvom čítaní boli niektoré pripomienky, osobne som uviedla, že navrhujem posunúť tento legislatívny návrh do druhého čítania, pretože realita je taká, že v praxi dochádza k tým negatívnym javom, ktoré tu boli uvádzané. Pravda je, že už minulé volebné obdobie trikrát sa táto snemovňa pokúšala zlepšiť ten stav. Žiaľ, predložil poslanec za Komunistickú stranu tie legislatívne návrhy. Trikrát to vládna koalícia zamietla. A fakt bol taký, že zákon o dražbe, predložil ho tu teraz sediaci pán poslanec Prokopovič, bol tak voľne koncipovaný, že dochádza k situáciám, že ľudia skutočne... (Reakcia z pléna.) Vy ste zastupovali vtedy niekoho, pán poslanec, mám to zo záznamov, ako minister, áno, ja si overujem, pozerám záznamy, žiaľ, som taký hlupák, že idem do hĺbky, čo ma stojí energie a čas, ale, verte mi, preto to hovorím. Čiže vy ste dali novelu, ktorá tak uvoľnila pravidlá dražby, že ľudia za pártisíckorunové dlžoby strácali byty. Preto som tu v snemovni povedala, predložme túto novelu do druhého čítania, pretože ak rezort obratom rýchlo nepredloží novú komplexnú, resp. komplexnejšiu právnu reguláciu otázok, aby ľudia nemohli prichádzať o byty, budeme pracovať a, pamätáte si, dáme doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, tak aby sme tu už mali niečo, čím tie negatívne javy v praxi zahatáme. Rezort sa zobudil a predložil komplexný nový zákon o verejnej dražbe. Mám ho tu. Je tu, je v medzirezortnom. Pán poslanec Miššík, keď poviete, že tento zákon to nerieši, ja sa dovolám toho, čo ste vy povedali na ústavnoprávnom výbore, ja vás mám pred očami.

Daniel, po tvojej novele nebudú musieť ísť tí chudáci takisto na súd ako dnes? Budú tam musieť ísť. A ja si myslím, že pokiaľ pôjdu na súd a budú dlhé súdne konania, prípadné dražby to zastavia. Novú úpravu, prosím vás, preštudujte si, je veľmi účinná. Osobne som toho názoru, že skutočne niektoré pojmy sú vágne. A tá neskúsenosť, čo vyhovuje v trestnom konaní, je úplne v iných súvislostiach, pán poslanec, než neskúsenosť v občianskosúdnom konaní, pretože chirurgovi, ktorému naraz idú dražiť byt, pričom on ide na súd a musí tam ísť aj po vašej novele a bude argumentovať, že je neskúsený, tak uveria. Ale musia uveriť takisto podvodníkovi, ktorý si vypočíta kroky, spraví scenár, ako to už robia, a bude hovoriť, že ja som neskúsený.

Hovorím svoj názor, že osobne som odporúčala tento legislatívny návrh do druhého čítania. Aj som nahovárala kolegov, aby ho podporili, lebo keď by nebol prišiel do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorý to rieši komplexnejšie a je účinný, skutočne by bolo treba vložiť niečo do tohto zákona, do Občianskeho, vášho, vašej novely, čo by ešte viacej spevnilo právnu istotu tých, ktorí sú v práve.

Naviac, pán poslanec, mám jedno. A to hlásam už dlhé roky. Treba vstupovať do ústavy s posvätnou pokorou a veľmi premyslene aj do kódexov, a Občiansky zákonník je kódex, len vtedy, keď je to skutočne nevyhnutne nutné a keď to výrazne mení situáciu.

Ako vieme, už prichádza ďalšia novela Občianskeho zákonníka. (Hlas z pléna.) No pracuje sa na nej. Tak váš legislatívny návrh skutočne pokrýva, aj keď nepoviem, že bližšie nekonkretizuje, tie otázky, na ktoré zo zákona, ex offo musí už dnes súd prihliadať.

Z týchto dôvodov ja osobne predložený legislatívny návrh nebudem podporovať, pretože, ako som uviedla, je tu adekvátna zmena, ktorá to vylepší. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ďalej nasleduje druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 187 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 187a.

Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Podmanickému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

J. Podmanický, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. K tomuto zákonu určitá diskusia bola v prvom čítaní, určitá diskusia bola na výboroch. Dovoľte mi teda, aby som v tomto úvodnom vstupe šetril váš čas a aby som len veľmi krátko predstavil dôvody, prečo sme tento návrh zákona pripravili.

Hlavná idea tohto návrhu zákona je spresnenie podmienok registrácie cirkví a náboženských spoločností. Viedli nás vlastne k tomu také tri hlavné dôvody. Po prvé, tento návrh zákona sa zneužíval rozličnými recesistickými skupinami. A vlastne takýmto spôsobom sa snažili získavať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré boli účelovo určené práve na podporu náboženského vyznania a viery. Druhý dôvod, prečo máme právo takýto zákon prijať, je ten, že štát má právo stanoviť podmienky, za akých poskytuje akékoľvek benefity. No a tretí dôvod je to, že vlastne štát prejavuje úctu k náboženskej viere tých ľudí, ktorí majú úprimný záujem na jej rozvíjaní, týchto ľudí. Týchto úprimných ľudí, ktorí naozaj svoje presvedčenie berú vážne, sa štát rozhodol podporovať. A na druhej strane štát má povinnosť chrániť týchto ľudí pred tými, ktorí chcú finančné prostriedky na tieto správne veci zneužívať.

Predpokladám, že v diskusii odznejú aj určité protiargumenty. Potom v záverečnom slove vystúpim a odôvodním ich. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, výbor ma poveril za spravodajcu k tomuto návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 242 zo 6. februára 2007 pridelila predmetný návrh kolegov Podmanického a Muškovej, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. (tlač 187), na prerokovanie štyrom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu, šport a nakoniec výboru pre kultúru a médiá, ktorý sa stal gestorským výborom.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, v stanovenom termíne nedoručili gestorskému výboru žiadne svoje pripomienky a návrhy.

Všetky štyri výbory predmetný návrh prerokovali s tým, že všetky odporúčajú návrh schváliť.

Výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport odporučil schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy. A je ich spolu 8.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a po svojej diskusii na základe zákona o rokovacom poriadku sa uzniesol na tom, že odporúčame Národnej rade tento návrh schváliť s tým, že z 8 predložených pozmeňujúcich návrhov odporúčame schváliť návrhy 1 až 5 a 7, body 6 a 8 odporúčame neschváliť s tým, že o týchto bodoch sa na gestorskom výbore rokovalo, a vzhľadom na to, že tieto body riešili konkrétne problémy, hlavne formulačné, tak aby výsledný návrh zákona dával gramaticky správne a zrozumiteľné formulácie, nie je možné to formulovať takto, ako je to v týchto dvoch bodoch, naviac, bod 8 ani nemá normatívnu podobu, s tým, že prídu od poslancov spracované iné návrhy, ktoré dané dva body vyriešia.

Ďalej ma gestorský výbor schválil za spoločného spravodajcu a vybavil ma oprávneniami, aby som navrhol postúpiť tento návrh do ďalšieho čítania ihneď a aby som sa vyjadril aj k možnosti hlasovať ihneď o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prídu z pléna.

Z mojej strany ako spravodajcu, pani predsedajúca, je to všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Rafaj, ktorému teraz odovzdávam slovo.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, právna existencia cirkví ako verejnoprávnych korporácií sa viaže na akt registrácie. Táto registrácia má významný dosah v zmysle akceptovania určitej spoločnosti štátom ako náboženskej spoločnosti. A pretože ide o vzťah štátu a občanov, slovo "občanov" by som zdôraznil, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje legislatívne aj vecne problematiku. Ak dovolíte, v mene 18 poslancov z 3 poslaneckých klubov prečítam návrh, ktorý máte rozdaný k tlači 187.

Teda po prvé. V bode 3 § 12 písm. d) sa slová "s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky".

Zdôvodnenie. Občianstvo Slovenskej republiky v predloženej zmene presnejšie vymedzuje okruh plnoletých osôb hlásiacich sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorých podpora sa vyžaduje k registrácii. Prispeje sa tým k zachovaniu kultúrno-spoločenskej kontinuity v oblasti, ktorá zohrávala a zohráva dominantnú úlohu v slovenskej spoločnosti, a zamedzí sa tak aj prípadným špekuláciám a európskej či mimoeurópskej turistike ľudí, ktorí by chceli za daného pôvodného stavu využiť alebo zneužiť prihlasovanie sa k danej cirkvi. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Biró, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A ako prvá vystúpi pani poslankyňa Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Á. Biró, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vážená snemovňa, tak ako sme počuli, máme pred sebou zákon, ktorým rušíme jeden zákon, a to zákon č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, a jeho upravené ustanovenia inkorporujeme do zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Táto úprava včlenených ustanovení však sleduje nielen spresnenie, ale i sprísnenie a sťaženie registrácie cirkví a náboženských spoločností tým, že namiesto 20 000 podpisov plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, bude sa vyžadovať čestné vyhlásenie 20 000 členov cirkvi a náboženskej spoločnosti.

Ja nechcem spochybniť zámer tejto novely. A to chcem ešte raz zdôrazniť, že zámer naozaj nie je mojím cieľom spochybniť, ale to, ako sa to odôvodnilo, že touto novelou chcú zabrániť tomu, aby sa zneužili alebo zneužívali výhody, príp. aby niektoré recesistické skupiny mohli získať finančný príspevok od štátu, si myslím, nie správnou cestou chceme dosiahnuť. Mňa teda znepokojuje spôsob, akým predkladatelia chcú dosiahnuť tento cieľ. A ja ho považujem v demokratickej spoločnosti za neprijateľný. Predpokladám to, že naším cieľom v tejto snemovni je prispieť k budovaniu slobodnej demokratickej spoločnosti zákonmi, v ktorých odkaz na súlad s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj na súlad s právnymi normami Európskej únie nie je len prázdne klišé, zaužívaná povinná fráza na dekorovanie dôvodovej správy predkladaného návrhu zákona.

Z uvedeného dôvodu dovoľujem si vás upozorniť na stanovisko odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 97, v ktorom sa uvádza: "V súvislosti s úpravou navrhovanou v § 11 2. bode a v § 12 písm. d) 3. bode upozorňujeme, že stanovenie registračného cenzu vyvoláva pochybnosť o súlade týchto navrhovaných ustanovení s čl. 1 ods. 1, s čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 24 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože bráni veriacim malých náboženstiev slobodnému uplatňovaniu svojho náboženského vyznania tak, ako im ho zaručuje ústava v čl. 24 ods. 2 a 3. Určenie minimálneho počtu veriacich hlásiacich sa k príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nespĺňa podmienky možnosti obmedzenia výkonu týchto práv podľa čl. 24 ods. 4 ústavy, pretože v tomto prípade nejde o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podľa relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva jedným z najdôležitejších prvkov demokratickej spoločnosti a v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pluralizmus ako neoddeliteľná súčasť demokratickej spoločnosti závisí od náboženskej slobody a nezávislá existencia náboženských spoločenstiev je pre existenciu pluralizmu nevyhnutná. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v zmysle uvedeného podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade súčasne platných zákonov, teda spomínaného zákona č. 308/1991 Zb. a zákona č. 192/1992 Zb. s čl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 11 dohovoru z 29. júna 2004 doplnené návrhom z 25. januára 2007."

Dámy a páni, v súčasnosti máme registrovaných 17 cirkví a náboženských spoločností. Štrnásť cirkví a náboženských spoločností sa etablovalo ešte pred prijatím týchto zákonov, teda zákona č. 192/1992 Zb. a č. 308/1991 Zb. s tým, že sa nevzťahovali na registračné povinnosti. Od roku 1991 boli zaregistrované ďalšie tri cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré o. i. preukázali, že sa k nim hlási 20 000 plnoletých občanov, presnejšie, že takýto počet občanov nemá námietky voči ich registrácii. To znamená, že už podľa súčasne platnej legislatívy v priebehu uplynulých pätnástich rokov podmienku na registráciu vedeli splniť len traja, teda tri spoločnosti. A boli to, presnejšie, náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi, novoapoštolská cirkev a posledne zaregistrovaná bola v roku 2006 cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, tzv. mormónska. Takže už dnes máme cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré boli zvýhodnené automatickou registráciou, a cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré boli registrované na základe toho, že preukázali 20 000 podpisov od sympatizantov, teda nie členov. A budeme mať, ak prijmeme túto novelu, také cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré budú musieť predložiť registráciu 20 000 členov vrátane uvedenia ich rodných čísiel, teda ich presnou identifikáciou, kvôli tomu, aby mohli uplatniť niektoré svoje ústavné práva. Ja sa tak trošku obávam, že práve týmto krokom sa aktivizujú cirkvi a aktivizujú sa z dôvodu, aby vyvíjali dôraznejší nábor členov pre to, aby mohli spraviť zadosť tomuto zákonu. A možno aj presvedčia niektorých z tých, ktorí koketujú s týmito cirkvami. A to, že koľko majú členov registrované cirkvi, nikde sa presne neuvádza. Ja neviem o žiadnej právnej norme, ktorá by unifikovala vedenie registra ich členskej základne. Možnože existuje, ale ja by som ju považovala, ak by existovala, za niečo absurdné. Jedine na stránkach Štatistického úradu sú zverejnené údaje podľa sčítania ľudu z 26. mája 2001 ohľadom počtu veriacich, ktorí sa hlásia k jednotlivým už registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Z týchto údajov vyplýva, že zo sedemnástich do dnešného dňa registrovaných cirkví a náboženských spoločností len k šiestim sa hlási viac ako 20 000 veriacich, v dvoch cirkvách je menej ako 10 000 veriacich a v ďalších deviatich cirkvách a náboženských spoločnostiach je počet veriacich 1 000 až 5 000. Teda len 30 % cirkví a náboženských spoločností by splnilo podmienku pre registráciu, ktorú dnes zavádzame alebo chceme zakotviť do zákona.

Na tvrdosť súčasného právneho stavu poukázala aj správa ministerstva zahraničných vecí v roku 2005, v ktorej sa písalo takto: "Kritériá pre registráciu cirkví na Slovensku patria k najtvrdším vo vyspelej Európe a sú vo viacerých aspektoch porovnateľné s právnym poriadkom v krajinách strednej Ázie. Aj keď na Slovensku je sloboda vierovyznania zabezpečená, súčasná prax v otázke registrácií cirkví do značnej miery nahráva tým krajinám uvedeného regiónu, ktoré nemajú záujem vyjsť v ústrety požiadavkám na liberalizáciu v oblasti náboženskej slobody."

Dámy a páni, ani jedna z krajín, ktoré sú našimi susedmi, a krajiny V-4, s ktorými sme sa dali v rovnakom čase na spoločnú cestu demokratizácie spoločnosti, nepociťujú ohrozenie z dôvodu rešpektovania slobody vierovyznania. V Poľsku a v Maďarsku žiadosť o zápis do registra cirkví musí podať najmenej 100 občanov. V Česku je tzv. dvojstupňová registrácia a na prvostupňovú registráciu, teda na získanie právnej subjektivity postačuje 300, ale na získanie ďalších práv 10 000 podpisov. V Rusku stačí 10 ľudí na registráciu cirkvi.

Ak Slovenská republika je ideologicky a konfesijne neutrálny štát, ak v ústave deklarujeme, že "ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody", ak Slovenská republika je demokratický a právny štát, nemali by sme upierať menším cirkvám ich ústavný nárok na právnu subjektivitu, nemali by sme prehlbovať rozdiely medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami pod žiadnou zámienkou, aj keď je pre nás, pre väčšinu výhodná.

Dovoľte mi parafrázovať Voltaira: "Nemusíme súhlasiť s ich názorom, ale do posledného dychu bráňme ich právo naň." Mala by nám byť vzácnejšia sloboda, rovnosť a ochrana ľudských práv, ktoré sme nevydobyli a nezískali ľahko.

Dámy a páni, dnes ide o slobodu vierovyznania. Zajtra možno pôjde o právo na slobodu myslenia, slobodu prejavu, slobodu majetku či iné základné práva a slobody. A ak chceme mať slobodu, tá predsa musí patriť každému, lebo ak nepatrí každému, to nie je sloboda, to je len právo vyvolených.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ja som toho názoru, že predkladatelia by mali zvoliť iný postup na dosiahnutie svojho cieľa. Som toho názoru, že dnes platný právny stav je dostatočne prísny a nič nás nenúti k tomu, aby sme dnes pritvrdili a zbytočne sa unáhlili najmä vtedy, ak čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu v súvislosti s podnetom generálneho prokurátora. Poskytovanie výhod a financií cirkví by sa malo oddeliť od registrácie a riešiť osobitným právnym predpisom, aby zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zostal zákonom o slobode, a nie o neslobode vierovyznania a koniec koncov aby sme v rámci Európy nepatrili k raritám v tejto oblasti.

Slová, ktoré povedala pani Katarína Tóthová, sa mi veľmi páčili, týkali sa ústavy, totiž že ak sa budeme oháňať ústavou, tak by sme sa mali oháňať ňou tak, že vždy by sme mali na tie veci, ktoré tam deklarujeme, hľadieť s akousi posvätnou pokorou. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Biró sa prihlásila pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti i tie, ktoré nie sú registrované, majú z ústavy právo svoje náboženstvo slobodne vyznávať, prejavovať, slúžiť a zúčastňovať sa náboženských obradov bez obmedzenia. Jediný rozdiel medzi neregistrovanými a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami je v tom, že neregistrované cirkvi a spoločnosti nemôžu čerpať financie zo štátneho rozpočtu, ako to už bolo povedané. Štát môže stanoviť podmienky, za ktorých tie-ktoré subjekty, a netýka sa to iba cirkví, môžu čerpať finančné benefity. Ústava, ako ste tu citovali, zaručuje práva všetkých občanov bez rozdielu a určite tento zákon ich neobmedzuje.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Biró, chcete reagovať na faktickú poznámku?

Á. Biró, poslankyňa: Áno, chcem reagovať preto, lebo tomu, čo hovorí pani poslankyňa, nie je tak. Zabránime malým cirkvám sa registrovať. A to, čo všetko tvrdíte tu, prieči sa aj tým krásnym slovám, ktoré pán predkladateľ hovoril, že mali by sme vytvoriť priestor na to, aby tí, ktorí majú úprimný vzťah a sú naozaj veriaci ľudia, mohli všetky ústavné práva uplatňovať. Ja si myslím, že tým tomu zabránime. A budú tri skupiny cirkví. Už z tých 17 cirkví, ak sa dobre pamätám, len 12 čerpá zo štátneho rozpočtu. Takže toto obhajovanie sa, že preto treba spraviť tento zákon, tak ako ho navrhujete, neobstojí, preto, lebo môžeme spraviť inú právnu úpravu a nie každá cirkev, ktorá chce získať právnu subjektivitu, má záujem odčerpávať aj zo štátneho rozpočtu. A koniec koncov keď tak nad tým rozmýšľam, pritvrdzujeme a hovoríme, že majú to byť ľudia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, ktorí majú tu trvalý pobyt. A predsa tí občania asi aj platia dane. Takže pravdepodobne sa podieľajú aj na tvorbe štátneho rozpočtu. Takže toto, čo hovoríte, je upieranie práva niektorým našim občanom Slovenskej republiky.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Ďalší do rozpravy prihlásený bol pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, budem stručný. Najskôr by som chcel povedať, že z vecného pohľadu podporujem zámer navrhovateľov. Ako som povedal už na výbore, nie som priaznivcom multikulturálnej spoločnosti. A pôvodne som chcel aj dať návrh uznesenia, ale nedám ho, ale poviem vecne, o čo ide.

Myslím si, že by bolo dobré pre budúcnosť upraviť systémovo vzťah k registrácii cirkví. A zdá sa mi, že dobrý model je ten dvojstupňový model registrácie, ktorý nedávno prijala aj Česká republika, ktorý znamená, že sa môžu registrovať cirkvi aj s menším počtom veriacich, ale všetky ostatné práva, teda oprávnenie na financovanie duchovných zo štátneho rozpočtu, vyučovanie náboženstva na školách, zriaďovanie cirkevných školských zariadení, výkon duchovnej služby v ozbrojených silách a ďalšie práva, by im bolo možné priznať až po dosiahnutí vyššieho počtu veriacich. A to by potom spĺňalo všetky ústavné parametre. A nebol by tam problém s možnou nerovnosťou, ktorý môže byť pri dnešnom modeli, pretože už sú registrované aj menšie cirkvi. To je možno jediný problém. Preto by bolo dobré, keby vláda a ministerstvo kultúry, viete, že prebieha konanie na Ústavnom súde už vo vzťahu k platnému zákonu, podľa mojej mienky v krátkej dobe pripravili návrh nového zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Ja si nemyslím, že model vzťahu štátu a cirkví musí byť založený na striktnej odluke cirkvi od štátu. Mal by byť založený na modeli spolupráce štátu s cirkvami. Nemecký Spolkový ústavný súd odmietol názor, že cirkev je len jednou z mnohých sociálnych skupín, a teda podlieha rovnakým zákonným obmedzeniam ako iné neštátne subjekty. Jeho rozhodnutie z roku 1976 prišlo k záveru: "Cirkvi majú kvalitatívne iný vzťah k štátu ako ostatné veľké sociálne skupiny. Je tomu tak preto, že tieto skupiny zastupujú iba čiastkové záujmy, pričom cirkev podobne ako štát reprezentuje osobnosť vo všetkých dimenziách a prejavoch právnych a morálno-náboženských. Jedinečný charakter cirkvi je založený na jej duchovnom a náboženskom poslaní na tomto svete." A dovoľte mi na záver povedať jeden ďalší citát, ktorý sa týka hľadania ústavne konformného vzťahu štátu a cirkvi a ktorý vyjadril v rozhodnutí Najvyššieho súdu Spojených štátov sudca Goldberg, bolo to rozhodnutie vo veci Abington School District verzus Schempp: "Neohraničená oddanosť princípu neutrality vo vzťahu k cirkvám môže viesť k následkom, ktoré sú poznačené úplným príklonom k sekularizmu a pasívnym a niekedy dokonca aj aktívnym nepriateľstvom k náboženstvu. Takéto následky nielenže nie sú výsledkom príkazu ústavnej normy, ale ústava ich podľa môjho názoru zakazuje." Ďakujem, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Chcem sa ešte opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

J. Podmanický, poslanec: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím reagovať na vystúpenie pani poslankyne Biró, ktorá zopakovala tie určité argumenty, ktoré sa objavovali či už zo strany generálneho prokurátora alebo zo strany legislatívneho odboru Národnej rady.

Taký hlavný argument, ktorý sa používa, sústavne sa opakuje, je ten, že tento zákon už teraz platný a tým viac ten, o ktorom práve rokujeme, bráni náboženským právam zaručeným v Ústave Slovenskej republiky.

Ja si vám dovolím, vážené pani poslankyne, páni poslanci prečítať, čo nám Ústava Slovenskej republiky hovorí o náboženských právach.

Čl. 24 ods. 1 ústavy hovorí, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Ja tu nevidím absolútne nič v rozpore vo vzťahu k registrovaným cirkvám. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Každý jeden člen aj neregistrovanej cirkvi má zaručenú slobodu myslenia, má zaručenú slobodu svedomia, má zaručenú slobodu náboženského vyznania a viery. Takisto každý má možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, má právo byť bez náboženského vyznania, má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Čiže absolútne tu nevidím žiaden rozpor. Odsek 2 hovorí: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní." To všetko je aj dnes garantované. Máme veľké množstvo cirkví, ktoré nie sú registrované, napriek tomu sa stretávajú ich členovia, vykonávajú svoje bohoslužby, odovzdávajú si svoje články viery. Čiže absolútne ja nevidím rozpor s Ústavou Slovenskej republiky.

Druhý argument, ktorý sa často používa vo vzťahu k tejto novele, ale aj k už pôvodnému zákonu, je ten, že zákon zabraňuje združovaciemu právu. Opäť prečítam Ústavu Slovenskej republiky: "Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach." Tento ústavný článok je aplikovaný v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktorý síce hovorí, že sa nevzťahuje na združovanie v cirkvách a v náboženských spoločnostiach, ale na druhej strane umožňuje registrovať také spolky, kluby, spoločnosti, ktoré vo svojom obsahu sa môžu svojim náboženským činnostiam venovať, len nie sú považované za cirkvi a náboženské spoločnosti podľa osobitného zákona. To znamená, nemajú právo na benefity, ktoré štát poskytuje. Čiže ústavou garantované práva zaručené sú, hoci nemajú nárok na benefity, ktoré štát poskytuje. Ako príklad vám prečítam niekoľko organizácií, ktoré sú registrované v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré sú vedené práve pod kapitolou Cirkevná a náboženská oblasť. Sú to napr. Združenie na podporu moslimskej kultúry, Klub arabskej kultúry, Bódhi Považská Bystrica, to je budhizmus, Asociácia orientálnych umení a metód, Pravoslávny zbor svätého Nikolaja a tak ďalej a tak ďalej.

Tretí argument, ktorý sa často používa, je argument, že ten cenzus 20 000 či teraz podpisov alebo podľa navrhovaného znenia je privysoký. Treba povedať, že štát si často v rozličných predpisoch umelo stanovuje cenzus, na základe ktorého alebo po splnení ktorého poskytuje určité benefity. Takto umelo máme stanovenú 5-percentnú hranicu, ktorú musia politické strany získať, aby sa dostali do parlamentu. Takto umelo máme stanovenú hranicu 3 % na to, aby získali podporu. A takto máme v mnohých, v mnohých ďalších prípadoch stanovenú umelú hranicu. Táto hranica vychádza z histórie. Bola prijatá v roku 1991. A myslím si, že pre podmienky Slovenskej republiky je aj naďalej primeraná. Mohol by som, samozrejme, ešte pokračovať aj v tých ďalších čiastkových protiargumentoch a v ich oponovaní.

Každopádne dovoľte mi, aby som povedal, že v podobnej veci, ktorú namieta aj generálny prokurátor a ktorá sa objavila aj v niektorých ďalších dokumentoch, rozhodoval Ústavný súd Českej republiky. Ja chápem, že toto rozhodnutie nie je pre Slovenskú republiku záväzné, no napriek tomu je to rozhodnutie, ktoré nám slúži minimálne na podporu a porovnanie, pretože sa týka zákona, ktorý bol spoločne prijatý pre vtedajšiu federáciu. Vo viacerých ustanoveniach sa tu veľmi presným spôsobom argumentuje, prečo ten istý zákon, ktorý platí aj na Slovensku a platí aj v Českej republike, nie je protiústavný. Dovolím si prečítať aspoň jednu krátku pasáž: "Listina," t. j. Listina základných práv s slobôd, ktorá je inkorporovaná aj v Ústave Slovenskej republiky, "hovorí o cirkvách a náboženských spoločnostiach bez toho, aby ich rozlišovala na registrované a neregistrované. Predchádzajúca aj súčasná právna úprava rešpektuje postavenie cirkví a náboženských spoločností na základe listiny tak, že aj cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré nie sú registrované, t. j. nemajú právnu subjektivitu, je zaručené právo organizovať sa na vykonávanie náboženskej slobody a nie je to v rozpore s ústavným poriadkom a právnym poriadkom Českej republiky." Hovorím, mohol by som aj ďalšie ustanovenia z tohto uznesenia Ústavného súdu Českej republiky prečítať.

Dovoľte mi však na záver povedať, štát sa rozhoduje, ktoré trendy spoločnosti bude podporovať a voči ktorým trendom bude opatrný. Štát by si mal veľmi pozorne všímať obsah, náplň a zameranie rozličných subjektov, ktoré žiadajú o štátnu podporu a štátne benefity. Je výsostným právom štátu stanoviť si podmienky, za akých určité benefity poskytovať bude. Ja si myslím, že aj súčasne platný zákon aj ten, ktorý predkladáme, súhlasí s týmto základným právom štátu urobiť si v oblastiach, v ktorých poskytuje finančné

prostriedky, poriadok. Ďakujem veľmi pekne.