A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrím sa veľmi krátko.

Ide o návrh novely živnostenského zákona, ktorý je ikstý, preto vítam záverečný článok, v ktorom sa navrhuje úplné znenie. Nechcem v tomto prípade kritizovať početnosť noviel, pretože viem, čo je dôvodom týchto noviel a je to len prirodzený vývoj, keď osobitné predpisy preberajú úpravu niektorých činností, tak potom sa rozširuje zoznam činností, ktoré nie sú živnosťou, a to je nevyhnutný dôsledok početnosť noviel potom iné.

Chcem sa vyjadriť k tomu. Ide o návrh zákona, ktorý nespochybniteľne má vplyv na podnikateľské prostredie a v tomto prípade nespochybniteľne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Koncept jednotných kontaktných miest nie je len konceptom, ktorý sme povinní zaviesť v súvislosti s európskou legislatívou, ale je to dobrý koncept, pretože odstraňuje bariéry podnikania.

Ja som veľmi rada, že bol zvolený tento model, pretože bolo viacero modelov, ako by tie jednotlivé kontaktné miesta mohli vznikať, pretože to bola otázka, ktorá sa začala pripravovať už počas minulej vlády. Som presvedčená, že živnostenské úrady majú najlepšie predpoklady na to, aby plnili funkciu jednotných kontaktných miest, a som rada, že tento koncept sa presadil, lebo ho považujem za dobrý.

Cieľom môjho vystúpenia teda nie je kritizovať, cieľom môjho vystúpenia je možno posunúť túto debatu ešte o krok ďalej a otvoriť tému, ktorá, priznám sa, že ma trápi už dlhšie, a to je téma voľných živností, a keďže teraz dochádza k nejakému závažnejšiemu zásahu do živnostenského zákona, možno by sme to vedeli vyriešiť, a preto vystupujem v prvom čítaní, aby sme mali dostatočný priestor na úvahu.

Z praxe dobre vieme, že existuje niečo ako zoznam voľných živností vo forme, teda správnu formu neovládam, či je to metodický pokyn, alebo čokoľvek a od začiatku deväťdesiatych rokov sa vlastne vyvinula určitá mimoprávna prax, že sa zapisujú voľné živnosti podľa zoznamu voľných živností.

Všetci právnici, advokáti poznáme tie formulky, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, kúpa, predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti za účelom ďalšieho predaja, proste máme to advokáti, právnici to majú naučené, ale je to úplne mimo akéhokoľvek zákona. Je to len otázka interného predpisu a praxe. Proste sme si na to zvykli a rešpektujeme, že taká prax je, ale pritom pravda je tá, že podľa zákona všetko, čo nie je koncesiou alebo viazanou, alebo remeselnou živnosťou, je voľnou živnosťou, a keď som bezúhonná a mám dostatok rokov, tak skrátka tú živnosť ohlásim a musím, nikto mi nemôže zabrániť ju vykonávať.

Možno by bol čas rozdeliť dve veci, a síce oprávnenie na podnikanie pre voľnú živnosť a štatistickú evidenciu, a možno by dozrel čas na to, aby sme mali oprávnenie na podnikanie v rozsahu voľnej živnosti a bodka.

A pre účely štatistické. Dobre. Vypisujme evidenčné listy a vypisujme pre účely štatistiky, v akých predmetoch podnikania podnikáme, ale prečo, keď si rozšírim o jeden predmet podnikania voľnú živnosť, prečo musím ísť na živnostenský úrad? Ja na to upozorňujem aj v súvislosti s tou kritikou, ktorá bola na tú tému, že podľa návrhu má byť jeden živnostenský list na jeden predmet činnosti. Má to svoje plusy, má to svoje mínusy. Ja chápem aj tú kritiku. Chápem aj to, čo ste povedali a máte pravdu s tým, že pokiaľ ide o niektoré výrobné živnosti, pohostinské činnosti a podobne, tak tam už zo zákona je možné vykonávať tieto činnosti, ale prečo nezájsť ďalej, keď máme takto otvorený živnostenský zákon a koniec koncov je to všetko voľná živnosť, podmienky sú rovnaké a prečo by len naozaj jednoduchým, pokiaľ sa pohybujem v rámci toho, čo mi voľná živnosť umožňuje, prečo by som vždy, keď trošku zmením predmet činnosti, musela ohlasovať ďalšiu živnosť na to isté s tými istými odbornými predpokladmi.

Ja sa pokúsim v rámci druhého čítania návrh tohto typu predložiť, pokiaľ by pri tom bola možná, povedzme, aj komunikácia s našimi kolegami z ministerstva, možno by sme, aj keď sa vieme zhodnúť na tom, dokázali ten systém odbyrokratizovať ešte viacej. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, a keďže pani poslankyňa Žitňanská bola posledná, vlastne jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, myslím, že sme nechceli tým zákonom vymyslieť bicykel a pravda je tá, že jeho niektoré idey sú dávno staršie, než vznikla táto vláda. Čiže to už sa vyvíja tou praxou za tie roky a osobne sme mali v úvahe, akým spôsobom s tými voľnými živnosťami naložiť, pretože niektoré tie živnosti sú naozaj bizarné, keď spomeniem tie stavby kozmických lodí a podobne, ktoré naozaj už teda hraničia so zdravým rozumom a treba povedať, že ten vývoj je vlastne od toho zákona 105, ktorý bol ešte v roku 1990, kedy vlastne sa snažili úradnícky živnostenské úrady aj pomôcť podnikateľom, hlavne tým, ktorí prídu v nejakých jednoduchších činnostiach, že ja by som chcel proste upratovať, alebo ja by som chcel umývať okná a povedzte mi, ako sa to má volať, alebo ja neviem, akú živnosť chcem a tam vlastne z toho vzťahu medzi úradníkom a žiadateľom o živnosť dochádzalo k tomu, že úradníci sa snažili vytvoriť nejakú sieť alebo formu, zoznam tých živností, ktoré ponúkajú ľuďom, veď si vyberte, tu máte zoznam a aj preto, že napríklad v rokoch 1995, 1996 bol diametrálny rozdiel medzi živnosťami v Košiciach a živnosťami v Bratislave až taký rozporný, že niektoré právnické osoby mali reálny problém so zápisom v obchodných registroch týchto registrových súdov.

Myšlienka tej živnosti v rozsahu voľnej živnosti je bezpochyby zaujímavá. Bezpochyby a vlastne by riešila všetko. Tu sú vlastne zástupcovia ministerstva vnútra aj prítomní v tejto chvíli. Ja si myslím, že je to na odbornú debatu. My sme sa snažili to nejako, naopak, my sme, prvý krok mal byť, že zúžime tie voľné živnosti, že na nejakých 10 okruhov, toto je na jeden. Že sa na nejakých 10 približných, že chcem byť v obchode, alebo chcem byť v nejakých službách, alebo niečo podobné.

Myslím, že ministerstvo vnútra je posledné, ktoré by sa tomu bránilo a aj v tomto prípade vlastne naozaj dochádza k šetreniu, aj keď niekto sa to snaží uvádzať inak pri tých nových živnostenských listoch, ale reálne aj výber do štátneho rozpočtu bude menší, tak je to aj odhadované. Čiže my sa ani tomuto nebránime a myslím, že do druhého čítania máme priestor nato to rozobrať, či tomu niečo náhodou nebráni a či tam nie sú nejaké veci, ktoré sú vyššie ako právnické rozmýšľanie, lebo, bohužiaľ, aj moje právnické vzdelanie bolo krátke na niektoré úradnícke postupy, takže v tomto prípade v tom môžeme určite postupovať.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem sa opýtať spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie, ďakujem. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 269. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 266.

Znovu dávam slovo pánovi ministrovi vnútra, podpredsedovi vlády, aby uviedol tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov je predložený do legislatívneho procesu na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.

Navrhovaná zákonná úprava v súlade vládou schválenou koncepciou štátnej bytovej politiky rozširuje samostatnú pôsobnosť vyššieho územného celku o niektoré úlohy na úseku rozvoja bývania. Tento účel je, že sa vyššiemu územnému celku ukladá povinnosť obstarávať a schvaľovať program rozvoja bývania, ako aj koordinovať činnosť fyzických osôb a právnických osôb pri výstavbe bytov, ubytovacích zariadení a zariadení sociálnych služieb pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.

Taktiež sa na základe príslušných uznesení Národnej rady a vlády novým spôsobom vymedzujú vzťahy medzi orgánmi vyššieho územného celku, teda medzi zastupiteľstvom a predsedom pri zmene rozpočtu vyššieho územného celku.

Podľa dosiaľ platnej právnej úpravy vykonávať zmeny rozpočtu patrí do výhradnej pôsobnosti poslancov zastupiteľského zboru. Ukazuje sa však opodstatnené, aby zmeny v rozpočte počas rozpočtovaného roka mohol uskutočňovať aj predseda, samozrejme len v prípade, ak ho tým poverí zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobnú zmenu sa javí účelne vykonať aj v obciach a mestách.

Navrhovaná právna úprava obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré sú výsledkom dohody so Združením samosprávnych krajov a ktoré na základe poznatkov z vykonávania platného zákona o samosprávnych krajoch majú prispieť k zlepšeniu činnosti regionálnej samosprávy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vám odporúčam predložený vládny návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďalej dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov alebo teda zaužívaný názov zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj finančnom dosahu na rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúceho oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla 2007 č. 266 a podľa § 71 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú právu a regionálny rozvoj.

Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna tohto roku a gestorský výbor do 19. júna. Toľko spravodajská informácia.

Pani predsedajúca, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. O slovo sa prihlásil podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Hort, a preto mu v zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, stáva sa už pravidlom, že na každej schôdzi tohto parlamentu prichádza vládna koalícia s nejakým návrhom zákona, ktorý opäť raz potvrdzuje naše tvrdenia o novom jave, ktorý sa tu udomácnil po posledných parlamentných voľbách. Tento jav sme pomenovali totálnou privatizáciou verejného sektora, ktorú sa tu predovšetkým strana SMER snaží zaviesť. Lepší výraz na tento spôsob chápania a uplatňovania politickej moci asi ani neexistuje.

Toto vaše vnímanie, ako politicky uplatňovať svoj vplyv podľa možností do každej sféry našej spoločnosti charakterizujú okrem iného aj účelové legislatívne úpravy, ktorých jediným a skutočným cieľom je mocensky vyplniť každú možnú medzeru, ktorá má aký-taký význam pri riadení štátu a posilňovaní politického vplyvu hlavne najsilnejšej vládnej strany. Robíte tak zrejme podľa hesla bližšie k ľuďom. Treba však podotknúť, že tým myslíte predovšetkým k tým svojim.

Dokazujú to aj účelové zákonné úpravy, ktorými ste postupne ovládli aj inštitúcie, ktoré pôvodný zákon definoval ako nezávislé a ktorých postavenie práve na báze tejto nezávislosti od exekutívy mali byť zárukou slobodného a nestranného rozhodovania. Rôznymi pseudoargumentmi a cestou poslaneckých návrhov ste si tieto inštitúcie politicky podriadili a de facto eliminovali ich skutočné poslanie, ktoré mali zo zákona napĺňať. Toto je vizitka doterajšej činnosti.

Namiesto príprav a predkladania potrebných návrhov, ktoré by našu spoločnosť posúvali ďalej, či už v toľko pretriasanom rezorte zdravotníctva, v ďalšom zlepšovaní podnikateľského prostredia, v oblasti vymožiteľnosti práva, alebo rozširovaním podmienok pre rozvoj znalostnej ekonomiky, táto koalícia uprednostňuje svoju pozíciu, upriamuje svoju pozornosť na mocenské posilnenie svojej pozície všade, kde sa to len dá. Presne ako komunisti pri nástupe k moci, akurát je len rozdiel v spôsobe a forme, no cieľ je rovnaký.

Aj preto ma vôbec neprekvapilo, keď som sa dozvedel o obsahu pripravovaného návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov, ktorý ide v línii politicky posilniť predsedov VÚC-iek na úkor poslancov samosprávnych zastupiteľstiev.

Povedzme si to otvorene. Koalícia má na postoch šéfov VÚC-iek svojich ľudí, proti ktorým v zastupiteľstve sedí väčšina poslancov stredopravej opozície. To je jadro celého problému a v podstate aj dôvod, prečo tu dnes máme tento návrh zákona. O ničom inom to nie je. Bolo preto iba otázkou času, kedy táto vláda pripraví ďalšiu účelovú zmenu zákona, ktorá tak, ako aj v iných prípadoch by posilnila postavenie a moc predstaviteľov koalície v tomto konkrétnom prípade predsedov VÚC-iek. To, že išlo o objednávku županov, priznal novinárom aj samotný pán minister vnútra.

Tento návrh svedčí o jednom. Koncentrácia moci na centrálnej úrovni, ktorej sme v súčasnosti svedkami, sa začína takýmito úpravami presúvať aj do regionálnej úrovne.

Spomeniem niekoľko momentov, ktoré sa v tomto zákone navrhujú. Tak napríklad navrhuje sa možnosť posilniť právomoci predsedovi VÚC-ky vykonávať určité úpravy v rozpočte bez potrebného odsúhlasenia poslancami samosprávneho kraja. Pre korektnosť ale treba uviesť, že rozsah týchto zmien, ktoré môže vykonávať šéf VÚC-ky, budú určovať poslanci samosprávneho kraja. Myslím iba rozsah. Ako argument sa používa fakt, že niektoré zastupiteľstvá vyšších územných celkov tak robia aj v súčasnosti, takže to treba len legislatívne podchytiť.

Tiež zaznel argument, že je to praktické najmä pri nečakaných, neočakávaných situáciách či haváriách, kedy môže predseda vyššieho územného celku operatívne vykonať potrebné opatrenia. Vyznieva to vcelku ako logický argument, ale je tu ale.

Tak na jednej strane navrhujeme posilniť právomoci pre županov pri zásahoch do rozpočtov schválených zastupiteľstvami údajne kvôli spružneniu súčasného systému, no strane druhej navrhujete zmenu, ktorá do istej miery popiera tento zámer.

Konkrétne v § 11 meníte povinnosť pre predsedu vyššieho územného celku zvolať mimoriadne zasadnutie zastupiteľstva na základe požiadavky aspoň tretiny poslancov namiesto súčasných do 7 dní na lehotu 30 dní. Toto je sfunkčnenie súčasného stavu? Však je to úplne postavené na hlavu.

Budem teraz predmetný bod 18 citovať: "V prípade požiadavky kvalifikovaného počtu poslancov samosprávneho kraja na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva sa navrhuje, aby predseda bol povinný zvolať ho tak, aby sa uskutočnilo najneskôr v lehote do 30 dní od uplatnenia tejto požiadavky." A teraz nasleduje perlička: "Týmto spôsobom sa zabezpečí rešpektovanie názoru poslancov, že ide o naliehavú situáciu, ktorá vyžaduje urýchlené riešenie v zastupiteľstve."

Čiže namiesto teraz 7 dní sa navrhuje 30 dní, čím sa urýchli riešenie naliehavých situácií. Čiže ide o naliehavú situáciu, ktorá si vyžaduje urýchlené riešenie v zastupiteľstve. Nie je tou naliehavou situáciou náhodou nejaká prírodná udalosť či havária nejakého kotla, prípadne strechy, alebo iná udalosť vyžadujúca si vykonanie čo najrýchlejších opatrení?

Hneď som pochopil, že navrhované zvyšovanie právomoci županom v súvislosti s narábaním s finančnými prostriedkami treba predsa nejako zdôvodniť. Tak sa vymyslelo, že sa zmení povinnosť pre šéfa VÚC-ky zo 7 na 30 dní a argument, prečo posilniť kompetenciu predsedom VÚC-iek je na svete.

Na situácii nemení nič ani skutočnosť, že rozsah úkonov, ktoré môže predseda vykonať, bude určený zastupiteľstvom samosprávneho kraja. Najmä preto, lebo môže nastať situácia, keď predseda vyššieho územného celku bude mať v zastupiteľstve politicky jemu blízke väčšinové zloženie, ktoré mu bez problémov odklepne taký široký rozsah úkonov, že sa nám tu vytvoria regionálni gubernátori a z poslancov budú formálne figúrky bez právomocí a možností spolupodieľať sa na rozhodovaní o významných otázkach samosprávneho kraja.

Riziko zneužitia kompetencií je značné, aj preto táto navrhovaná zmena je pre mňa absolútne neprijateľná. Toto so samosprávnym riadením nemá nič spoločné.

Ďalšou zaujímavou navrhovanou úpravou je otázka sistačného práva. Je to ďalší dôkaz posilnenia postavenia župana voči poslancom a treba otvorene povedať, že je to priama reakcia na súčasné politické zloženie viacerých zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktoré mnohé terajším predsedom nevyhovuje. Lebo treba tento stav riešiť a podľa možnosti čo najviac eliminovať pozíciu poslancov, ktorí zastupujú súčasnú parlamentnú opozíciu.

No a tak sa takýmto spôsobom navrhuje zmena pri prelomení veta zo strany šéfa VÚC z jednoduchej väčšiny na trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov samosprávneho kraja. Údajne sa tým má zvýšiť význam názoru predsedu vyššieho územného celku v otázkach, o ktorých je presvedčený, že nie sú v súlade so zákonom alebo sú pre samosprávny kraj nevýhodné. Opäť dosť chabé zdôvodnenie. Predsa, ak je predseda vyššieho územného celku presvedčený o rozhodnutí poslancov zastupiteľstva, ktoré nie je podľa jeho názoru v súlade so zákonom, má možnosť obrátiť sa súd.

Veľmi neobstojí ani poukazovanie na rovnaké podmienky, ktoré platia pre obce a mestá. Skôr naopak stojí za úvahu a diskusiu, či túto trojpätinovú väčšinu pre poslancov v mestských a obecných zastupiteľstvách nezmeniť na kvalifikovanú väčšinu, tak ako je to v Národnej rade Slovenskej republiky v prípade prezidentovho veta.

Čiže v celom by som bol, alebo bol by som rád, keby to bolo naozaj dobre pochopené. Tvorcovia pôvodného návrhu zákona, keď definovali vzťah medzi županom a samosprávnym zastupiteľstvo hľadali spôsob, ako definovať akúsi krehkú rovnováhu a namaľovali aj nutnosť komunikácie medzi oboma týmito zložkami regionálnej samosprávy. To, čo sa tu navrhuje, je jednostranné posilnenie právomoci župana na úkor zastupiteľstiev.

Ja sa chcem spýtať, ja som sa kvôli tejto problematike zaoberal aj vašimi predvolebnými programami, ale aj vládnym programom. Táto problematika nikde nie je navrhovaná ani riešená. Vnímam to naozaj ako účelovú na základe výsledkov volieb.

Bolo nám povedané, keď sa tu prerokovávala analýza stavu verejnej správy, že bude na základe tejto analýzy urobená akási nová filozofia, ktorá bude predložená v parlamente.

Nič také sa nedeje a medzitým dostávame takéto čiastkové návrhy zákonov, ktoré okliešťujú demokraciu a samosprávnu demokraciu, ktorá bola doposiaľ aspoň podľa všetkých jej účastníkov vnímaná ako najkrajší a najlepší a najúčelnejší plod Nežnej revolúcie. Z uvedených dôvodov tento návrh nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Horta, pána podpredsedu sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ak som dobre porozumela, pán poslanec Hort nesúhlasí s kvalifikovanou väčšinou na pozmenenie a hovorí, že neuznáva dôvod, že sa zosúlaďuje s kvalifikovanou väčšinou pri obciach. Dobre som rozumela, pán poslanec, že tento argument neberiete? Ale kvalifikovanú väčšinu v obciach, vzťah starosta a zastupiteľstvo predsa ste v doterajších predpisoch vy presadili. Takže keď kvalifikovaná väčšina bola demokratickým riešením pre 2 962 obcí, opakujem 2 926 obcí, tak by mala byť demokratickým riešením aj pre 8 vyšších územných celkov, pán poslanec.

Čiže ak ste stavali svoje vystúpenie na logikách, tak toto nie je logické, pretože ide skutočne o zosúladenie, ktoré ste vlastne chceli už aj pri návrhu zákona o hlavnom meste Slovenska Bratislave, aby sa zosúlaďovali veci aj celoplošne, nielen v tomto zákone. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Hort tu veľmi vystihol dobre, o čo ide. Najväčší problém je, že znovu dochádza ku zmene pravidiel počas hry. Do volieb poslancov a do volieb predsedov vyšších územných celkov sa išlo s určitými pravidlami, s určitými zákonmi. Tak sa zostavili aj koalície. Takto jeden navrhoval viac poslancov, druhý napríklad staval župana v koalícii. Proste sa vychádzalo z nejakého platného zákona.

Čiže bolo by poctivé a spravodlivé, ak chceme robiť zmeny, aby sme ich urobili ku začiatku nového volebného obdobia. Ale toto, táto zmena pravidiel počas hry sa tu začína stávať bežnou a ja mám taký dojem, že ak náhodou dopadnú voľby 2009, ktoré budú ešte v našom funkčnom volebnom období, voľby do VÚC 2009 ináč ako tie opačne, tak znovu prídete s novým zákonom narýchlo a budete jedných oslabovať a druhých posilňovať, ako by to bolo pre vás výhodné.

A ešte taká jedna poznámka. Tuná sa pán poslanec veľmi presne trafil. Chvíľu sa tu uvažuje, či ich volať predsedovia, župani a podobne. Po tomto zákone asi by bolo najlepšie gubernátori.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR:

Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Asi sme si, pani kolegyňa Tóthová, neporozumeli. Ja som navrhoval, aby to bola kvalifikovaná väčšina, tak ako je v Národnej rade. Pod kvalifikovanou väčšinou rozumieme nie prítomných, ale všetkých poslancov, väčšina všetkých poslancov v Národnej rade. Takisto aj väčšina všetkých členov mestského alebo regionálneho zastupiteľstva. Ak je to inak dnes v mestách a obciach, veď ten život sa vyvíja, tak som dal návrh, že uvažujeme radšej o tom, či by sme sa neprepracovali aj v zákone 369 k takémuto riešeniu, lebo napríklad tu cítim, že v Národnej rade sa nám to osvedčilo. Neviem si predstaviť, že by sme tu mali všetky prezidentom vrátené zákony prelomiť vetom 90 poslancov. Tak to asi mi dáte za pravdu, že by to nebolo možné. Ale to nie je podstatný problém tohto zákona a prečo som o tom vystupoval.

Podstatný problém je ten, čo povedal aj doplnil pán kolega Kužma. Počas jedného volebného obdobia sa tu menia zákony, postavenie jednotlivých súčastí regionálnej samosprávy, čo nebolo dopredu nikde avizované, ani len vo vládnom programe. A že to je účelové, to je každému jasné, prečo to tak je. A na tom by nám všetkým, ktorí si ctíme demokraciu, malo záležať, aby sa takéto účelové novely nerobili. Lebo ak ich budeme musieť potom opravovať, tak neviem, kde tento začarovaný kruh bude končiť, ale myslím si, že my sme sa už a predovšetkým v regionálnej a v komunálnej demokracii prepracovali všetci, tak ako tu sedíme, troška dopredu. Toto je krok dozadu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy som dostala..., do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Prihlásil sa pán poslanec Abrhan, a preto mu dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Abrhan, poslanec: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, na základe dôvodovej správy by sme mohli predpokladať, že podstatou predloženej novely zákona o samospráve vyšších územných celkov je zákonná úprava súvisiaca s koncepciou štátnej bytovej politiky, aby samosprávny kraj mohol koordinovať činnosť právnických, fyzických osôb pri zabezpečovaní programu rozvoja bývania.

Návrh zákona tiež reaguje na uznesenie parlamentu a vlády, týkajúcej sa kontrolnej akcie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zameranej na hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom samosprávnych krajov. Upravuje kompetencie orgánov samosprávneho kraja pri zmene rozpočtu tak, aby v rozsahu vymedzenom zastupiteľstvom bol predseda oprávnený v ňom vykonať príslušné zmeny.

Nuž a tretia časť, o ktorej hovorí dôvodová správa, sa týka zvýšenia počtu podpredsedov samosprávneho kraja. So zdôvodnením v dôvodovej správe by som mohol súhlasiť aj hlasovať za takýto návrh zákona keby. Keby v návrhu zákona neboli aj ustanovenia, o ktorých sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy nehovorí vôbec nič. O ktorých dôvodová správa cudne mlčí. Nakoľko sa týka účelovej politickej objednávky pri posilňovaní kompetencií predsedov vyšších územných celkov, a to hneď v minimálne dvoch oblastiach.

Tou prvou je určovanie kompetencií podpredsedom, kde doteraz na návrh predsedu negatívne vymedzovalo kompetencie zastupiteľstvo a teraz sa navrhuje úprava, aby o kompetenciách podpredsedov rozhodoval výlučne predseda.

A druhou oblasťou pri pozastavení výkonu uznesenia zastupiteľstva. Toto uznesenie môže zastupiteľstvo potvrdiť doteraz nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov a v návrhu sa uvádza možnosť potvrdiť takéto uznesenie až trojpätinovou väčšinou.

V úvode dôvodovej správy, pán minister, píšete, že predmetný návrh sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Nuž, pozrime sa, čo je uvedené v tomto pláne. V máji rok 2007 pod bodom 12 názov úlohy Návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov vykoná ministerstvo vnútra. Dôvod predloženia - doplniť pôsobnosť samosprávneho kraja o úsek bytovej politiky. Kde sú tam dôvody na zmenu kompetencií pri vymedzovaní právomocí podpredsedom alebo pri zmene kvóra na prelomenie veta predsedom vyšších územných celkov.

A poďme ďalej. Vo vašej dôvodovej správe sa zdôvodňuje predloženie tohto návrhu zákona uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 131 z 24. októbra 2006. Nuž si ho prečítajme.

"Národná rada berie na vedomie po a.

Po b žiada vládu Slovenskej republiky, po prvé, zabezpečiť protokolárne ukončenie odovzdania a prevzatia majetku ciest druhej a tretej triedy a ich následné majetkovoprávne vysporiadanie, a po druhé, predložiť návrh novely zákona č. 302 o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja, kde sú v tomto uznesení uvedené dôvody pre posilňovanie kompetencií predsedov VÚC."

A ďalej zdôvodňujete predloženie tohto návrhu uznesením vlády Slovenskej republiky č. 60 z 24. januára 2007, v ktorom sa píše: "Po a vláda berie na vedomie, po b ukladá ministrovi dopravy, podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra bod B3 predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov znovu, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja do 31. marca 2007."

Pán minister, kde sú dôvody na posilňovanie kompetencie predsedov VÚC? Lebo vo vami uvádzaných materiáloch nie je o nich ani zmienka. Jediný skutočný dôvod teda nie je v uzneseniach vlády ani Národnej rady, ale vo výsledkoch regionálnych volieb. Nakoľko všetci zvolení predsedovia vyšších územných celkov sú členmi alebo boli podporovaní stranami vládnej koalície. A preto je táto časť vášho návrhu politicky účelová.

Čo sa týka podpredsedov. Dva kraje majú zvoleného jedného podpredsedu, a to prešovský a trenčiansky, v dvoch krajoch sú dvaja podpredsedovia - v košickom a nitrianskom, v troch krajoch sú dokonca traja podpredsedovia, v trnavskom, bratislavskom a bystrickom. Takže vytvorenie zákonnej možnosti voľby viacerých podpredsedov môžeme hodnotiť ako opodstatnené, život ukázal túto potrebu. Prečo však meniť spôsob vymedzenia právomocí? Jediný kraj, v ktorom župan sa nevedel dohodnúť so svojím zastupiteľstvom, je Žilinský kraj. Nuž prečo nepomôcť, nota bene, keď ide o nominanta vašej strany, pán minister. Prečo nepomôcť priateľom.

Pri prelomení veta predsedu VÚC zvyšujete potrebný počet poslancov v jednotlivých samosprávnych krajoch nasledovne. Ja som si to dovolil vypísať. Teda z nadpolovičnej na trojpätinovú - v trnavskom z 20 na 24 poslancov, v bratislavskom z 25 na 30, v bystrickom z 25 na 30 poslancov, v nitrianskom z 27 na 32, v trenčianskom z 23 na 27, v prešovskom z 32 na 38 poslancov, v košickom z 29 na 35 poslancov, v žilinskom z 29 na 35 poslancov. Pritom práve v Žilinskom kraji podľa zloženia koalície súčasná opozícia pri tejto úprave stratí možnosť prelomiť právo veta. Preto je aj táto časť novely politicky účelová.

Je na škodu veci, že k normálnemu návrhu zákona, ktorý by rozšíril pôsobnosť samosprávneho kraja o bytovú politiku, upravil kompetencie orgánov pri zmene rozpočtu a umožnil zvýšenie počtu podpredsedov, za čo by mohla hlasovať aj väčšina poslancov tejto snemovne, ste pripojili politicky účelové časti vhodné len pre vašich zástupcov v regionálnych samosprávach. Žiaľ, zatiaľ nemôžem podporiť uvedený návrh zákona.

Pán minister, ak vám však záleží na dobrej novele, v druhom čítaní môžete sporné návrhy vypustiť, a tým preukázať, že vám nejde o presadzovanie politicky účelových noviel, ale kvalitných návrhov zákonov s čo najširšou podporou poslancov. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa s faktickou poznámkou prihlásili pán poslanec Berényi, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Bobrík, pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý má slovo pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, moji predrečníci veľmi dobre a výstižne pomenovali problémy ohľadom tohto návrhu zákona. Preto si dovoľujem len položiť vám dve otázky, ak budete ma vnímať a pán poslanec Palko vás nechá trošku si dávať pozor aj na rečníkov. Ďakujem.

Takže moja prvá otázka je, že nakoľko ide, vyzerá to tak, o zákon, ktorý skôr chce pomôcť účelovým spôsobom predsedom samosprávnych krajoch, či tento zákon sa nezrodil náhodou aj z toho dôvodu, tak reagujem na to v nadväznosti na to, čo povedal môj predrečník, že, dovoľte, aby som dokončil... (Hlasy v sále.)

Pán minister, takto nemôžem s vami viesť dialóg.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku máte reagovať na predrečníka, čiže nie na pána podpredsedu vlády. Držte sa rokovacieho poriadku.

J. Berényi, poslanec: Takže reagujem na môjho predrečníka. Pán poslanec Abrhan, myslíš si taktiež, že tento zákon bol pripravený tak, aby pomohol predsedom samosprávnych krajov asi z toho dôvodu, že nedošlo k zhode s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, čo sa týka prerozdeľovania štrukturálnych fondov?

Myslíš si taktiež, že takto chcú trošku kompenzovať kolegovia z vládnej koalície predsedov samosprávnych krajov, a taktiež myslíš si, pán kolega, že nakoľko tento návrh nevychádza z programového vyhlásenia vlády, tak by mal byť účinnosťou zákona až rok 2009 po voľbách do samosprávnych krajov? A myslíš si, že pán minister by bol súhlasil s takýmto návrhom? Bol by som veľmi zvedavý na to, ako na to odpovie počas rozpravy, či účinnosťou tohto zákona by mohol byť dátum po budúcich voľbách. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kahanec. Máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. I keď to teraz trošku nabehlo do takej humornej situácie pri tej reakcii, je to určite vážna novela a s vážnymi zmenami a ja by som sa chcel pridať k tomu, čo hovoril môj kolega pán poslanec Abrhan. Lebo táto novela jednoznačne popri drobných úpravách, ktoré rieši, tak základným dôvodom a skutočným dôvodom je politicky účelová novela tohto zákona.

A pán poslanec Abrhan, myslím si, že tieto dôvody jednoznačne vymenoval a poukázal aj na to, že ešte aj v dôvodovej správe sa vyhýbame pravému pomenovaniu a že nevieme tieto veci jasne presadiť, riešiť a rokovať o nich aj na úrovni vlády. Lebo keby tieto veci boli zahrnuté pri uzneseniach vlády, tak ako tu spomínal, tak by sme ich mali jasné v celom vývoji. Niečo na konci sa dá do polohy, že rýchlo to urobíme pri väčšine v parlamente.

Poznám pomery v zastupiteľstve Prešovského kraja a poznám aj pomery v samospráve miest a myslím si, že zákon definoval úplne jasne predsedu VÚC a poslancov, resp. primátorov a poslancov ako dve rovnocenné úrovne, ktoré by mali byť navzájom partneri. Toto, čo sa teraz tu zavádza, je jednoznačne znevažovanie postavenia poslancov. A to potom môžeme prijať aj tu v tejto Národnej rade nový zákon, kde bude predseda Národnej rady rozhodovať o všetkom a poslanci tu nemusia vôbec byť. Lebo to isté sa teraz chystá na úrovni regiónov. Takže, či to chceme, položme si otázku, že či chceme, aby o všetkom rozhodoval predseda VÚC. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja osobne si zase myslím pravý opak, že politicky účelové by to malo a bolo by to vtedy, keby boli volení predsedovia, tak ako sú volení vo viacerých európskych štátoch, to znamená zo zastupiteľského zboru tým, kto vyhral tie voľby v zastupiteľskom zbore. Bohužiaľ, u nás to vyhral vždy v priamych voľbách ten predseda a myslím si, že je tu otázka nastolená taká, aby sa posilnila tá kompetencia, pretože má absolútnu zodpovednosť za celý samosprávny kraj a bol volený väčšinou voličov v samosprávnom kraji. Takže myslím si, že to vôbec nie je účelové. Účelové by to bolo naopak vtedy. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Pán poslanec Abrhan, hovorili ste, že môže dôjsť k zmenám alebo na základe tohto určite dôjde aj k zmenám kompetencií podpredsedov. Treba si uvedomiť jednu vec, a možno si to aj pán predkladateľ uvedomí, neviem, aký máte vy na to názor, pán poslanec, ale skúsime ho presvedčiť, že títo ľudia boli za určitých pravidiel, za určitého zákona volení do svojich funkcií. Oni opustili svoje zamestnania a nastúpili do funkcií s určitými pravidlami a s určitou víziou. My teraz uprostred obdobia dáme možnosť to meniť úplne ináč. Ja si neviem jediného človeka predstaviť, že by počas nejakého stretnutia menil uprostred pravidlá, keď mu nesedia. Žiaľ, takto sa niektorí tuná správajú.

A bol tu aj argument, neviem, či ste ho povedali vy, alebo niekto iný, že bol priamo volený, že župan je priamo volený, a preto musí mať väčšie kompetencie. Tak potom aj náš vzťah s pánom prezidentom, ktorý bol rovnako priamo volený, ak by bolo trošku poctivosti vo vyjadreniach tých ľudí, čo to hovorili, keď je priama voľba dôvodom na silu postavenia, lebo tak to bolo uvedené. Priama voľba je dôvodom na silu postavenia daného politika, predsedu, tak priamo volený je aj prezident, museli by sme to isté akceptovať. Ale pravdepodobne to nie je ten hlavný dôvod.