A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, ja by som si dovolil zareagovať na dve faktické, a to pána poslanca Berényiho.

Pán poslanec, súhlasím s dôvodmi, ktoré ste uviedli vo forme otázok. Pýtali ste sa, čo si myslí pán minister. Nuž neviem, čo si myslí pán minister, ale viem, že to, čo robí teraz pri tomto návrhu zákona, nie je cesta správnym smerom. A preto dúfam, že si to uvedomí aj on a že v rámci druhého čítania stiahne návrhy, o ktorých sme diskutovali.

Druhá pripomienka sa týka pána poslanca Bobríka. Pán kolega, ja nevidím problém v spôsobe voľby, či budú volení priamo župani, alebo či budú volení v zastupiteľstve. Problém je v tom, ak by ste takýto návrh navrhli s účinnosťou v ďalšom volebnom období vyšších územných celkov, prosím, môžeme o tom odborne diskutovať a môžeme sa zhodnúť. Politická účelovosť je v tom, že vy ste počkali, aké sú výsledky volieb, a ak vám to vyhovuje, tak to navrhujete teraz v priebehu tohto volebného obdobia z toho dôvodu, že všetci predsedovia VÚC sú buď členmi, alebo kandidáti, či nominanti vašej koalície. V tomto je politická účelovosť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Abrhan bol jediný, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Bauer, pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a ako prvý má slovo pán poslanec Bauer. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Bauer, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nedá mi, aby som sa nezapojil do tejto diskusie aj z toho dôvodu, že mal som tú možnosť vykonávať štyri roky funkciu predsedu vyššieho územného celku a tento zákon a tieto navrhované zmeny sa, samozrejme, bytostne týkajú právomocí, ktoré títo predsedovia majú.

Súhlasím s tým, že tento zákon, táto novela bola legislatívnoprávne pripravovaná, bolo tu o nej už niekoľkokrát zmieňované v tomto parlamente aj v novembri, keď som ja predkladal novelu tohto zákona so súhlasom viacerých klubov o župnej terminológii, tak pán poslanec Faič vtedy avizoval, že bude predložená táto novela a tam to bude všetko riešené. Síce hovoril o januári, dneska je máj, ale tak musím povedať aj to, že v tejto novele vidno, samozrejme, politickú objednávku. A v tom súhlasím so svojimi predrečníkmi, ktorí tu už vystupovali.

Čo sa týka rozšírenia okruhu právomoci vyššieho územného celku, je úplne v poriadku, že sa pridáva aj šport pre mládež, deti a mládež. Dokonca si myslím, že by samosprávne kraje mohli mať kompetencie ešte širšie v oblasti športu a aj v oblasti športu pre dospelých, pre verejnosť a možno aj v oblasti vrcholového športu. Samozrejme, to je otázka diskusie a pri pripravovanom zákone o športe, ktorý verím, že bude predložený.

Čo sa týka cestovného ruchu, tam je len malá zmena, a čo sa týka bývania, je tiež v poriadku. Vyplýva to z koncepcie pre bývanie, že samosprávne kraje budú koordinovať tieto aktivity zvlášť, keď ide o bývanie, povedzme, pre sociálne slabšie skupiny, pretože stúpa dopyt po takomto bývaní a naozaj, že viaceré obce uvažujú o vybudovaní takýchto nehnuteľností a poskytovaní takýchto služieb, a preto koordinácia práve z úrovne samosprávneho kraja je namieste.

Ďalšia navrhovaná zmena je to, čo už tu bolo spomínané, týka sa rozpočtu. K tomu chcem povedať, ten návrh vyzerá veľmi proste tak neutrálne, že pokiaľ zastupiteľstvo chce a rozhodne sa tak, tak môže zveriť kompetencie v oblasti úpravy rozpočtu predsedovi samosprávneho kraja, čiže má to zastupiteľstvo v rukách a z tohto dôvodu dá sa súhlasiť, že proste to ustanovenie samo osebe, povedzme, nie je nebezpečné. Ale môžu vznikať nebezpečné situácie, pretože hospodári sa s verejnými prostriedkami.

Pokiaľ zastupiteľstvo zverí právomoci, nie je tu napísaný rozsah do akého rozsahu, či je to do nejakých percent toho rozpočtu a bude môcť predseda sám rozhodovať o vážnych zmenách. Tie rozpočty sú relatívne vysoké. Samosprávne kraje hospodária s takmer 30 miliardami korún, čiže nie sú to malé sumy a zvlášť v období, povedzme, na konci volebného obdobia, keď môže dôjsť aj k zhoršeniu vzťahov medzi zastupiteľstvom a predsedom, tak vzniká riziko zneužitia.

Samozrejme, závisí vždy od prístupu toho predsedu, ale možno pre samotných predsedov by bolo lepšie, keby takúto možnosť nevyužili, keby zastupiteľstvo si nechalo naozaj tieto právomoci, pretože pre operatívne rozhodovanie sú stále možné aj iné cesty, či cez fondové hospodárenie, alebo proste nejakým iným spôsobom môže a aj na úrovni obce, platí to aj pre obce, mestá, aj pre samosprávne kraje, môže tu zastupiteľstvo nájsť spôsob, aby nevznikali situácie, keď obec alebo samosprávny kraj doplatí na neoperatívnosť.

Čiže nemyslím si, že je tu takýto silný argument, že aby bolo operatívnejšie, tak je nutné presunúť právomoc na predsedu. Je to posilnenie právomoci, pokiaľ sa využije táto možnosť, tak je to posilnenie právomoci predsedov na úkor poslancov zastupiteľstva a po nejakom rozhodnutí a spätne ex post, keď budú informovaní alebo pri ročnom zúčtovaní, tak vtedy môže vzniknúť nesúhlas poslancov s takouto úpravou a proste, pokiaľ by to nebolo, tak by sme sa takejto situácii mohli vyhnúť.

Ďalšia navrhovaná zmena sa týka podpredsedov. Myslím si, že súčasný stav je dobrý, pretože súčasný stav je taký, že na návrh predsedu vymedzí zastupiteľstvo právomoci, ktoré podpredseda nemôže vykonávať v čase neprítomnosti, takže ten návrh, to rozdelenie právomoci vlastne navrhuje predseda. Už dnes navrhuje predseda a schvaľuje ho zastupiteľstvo. Čiže posun k tomu, že nech to všetko robí predseda a zastupiteľstvo neschvaľuje ako nemá logiku a naozaj vyzerá byť čisto politicky účelový pre súčasnú konkrétnu situáciu, a to nie je nikdy dobré takto pripravovať zákony.

Ďalší návrh. Pán podpredseda Hort už spomínal, a to je zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva do 30 dní. To odôvodnenie naozaj je veľmi komické, pretože tam sa odôvodňuje, že týmto spôsobom sa zabezpečuje rešpektovanie názoru poslancov, že ide o naliehavú situáciu, ktorá vyžaduje urýchlené riešenie, a pritom v podstate sa za 7 dní navrhuje zväčšiť túto lehotu na 30 dní. Tak to nemá logiku. Pravidelnosť zastupiteľstiev zo zákona je minimálne raz za dva mesiace. Z toho dôvodu nie som za to, aby sa to takto riešilo.

Dalo by sa uvažovať, povedzme, že 7 dní je relatívne krátka doba, keď je potrebné zvolať 60 alebo koľkých poslancov, tak nech je to 10 dní alebo maximálne 14 dní, ale verím, že o tom bude ešte diskusia medzi prvým, druhým čítaním, ale 30 dní je neodôvodnené a práve, keď ide naozaj o naliehavú situáciu, či sa to týka nejakej mimoriadnej situácie v kraji, alebo teraz, povedzme, nejakého možno dodržania termínu pre podávanie projektov na európske štrukturálne fondy, tak 30 dní je až veľmi dlhá doba a nemyslím si, že toto je dobrý návrh. V tomto prípade byť koaličným poslancom, v žiadnom prípade by som nevyhovel takejto žiadosti predsedov samosprávnych krajov.

Ďalší návrh sa týka trojpätinovej väčšiny sistačného práva a posilnenia veta. Pani poslankyňa Tóthová už argumentovala, že však je to aj pri obciach, ale takisto nevidím dôvod na to, aby sa posilňovalo právo veta na trojpätinovú väčšinu. Takisto ani prezident Slovenskej republiky nemá takéto silné právo veta, a to odôvodnenie vlastne žiadne nie je, pretože vecne žiadne argumenty na to neexistujú, že by boli prípady také, že to slávne právo veta, že len nadpolovičná väčšina všetkých, že doviedli k realizácii nejakých zlý rozhodnutí pre samosprávny kraj, čiže z toho pohľadu nepoznám žiaden argument vecnej roviny, že by bolo potrebné posilňovať pozíciu predsedu samosprávneho kraja. Je to naozaj len politické posilnenie postavenia a myslím si, že o to by zákonodarcom nikdy nemalo ísť.

Ďalšia zmena, ktorá tu nebola ešte spomínaná, týka sa situácie interpelácie poslanca, kde sa navrhuje taká zmena, že o spôsobe odpovede rozhoduje predseda tak, aby nebol zmarený účel interpelácie, čiže vylučuje sa možnosť, keď poslanec požiada, že, povedzme, nestačí mu ústna odpoveď, ale chce odpoveď na interpeláciu aj písomne, tak na základe takto formulovaného zákona to predseda nebude musieť urobiť, čo sa mi nezdá správne, mala by zostať táto možnosť otvorená.

Aj dneska rozhoduje predseda o spôsobe odpovede na interpeláciu a čo ja poznám situáciu na týchto rokovaniach, tak nikdy nevznikol doteraz žiaden problém, pretože pokiaľ niekto požiada, že chce písomne, tak sa tak aj stane. Táto formulácia to zamedzí a zase vlastne posilňuje postavenie predsedu v situácii, kde na to nie je dôvod, pretože pokiaľ poslanec má právo na interpeláciu, tak v tom to obsahuje aj právo na písomnú odpoveď na tú interpeláciu. Čiže myslím si, že nie je to dobrý návrh.

Čo sa týka podpredsedov, v poriadku, že sa rozširuje možnosť mať viacerých podpredsedov, pretože doteraz sa to obchádzalo tými poslancami uvoľnenými na výkon činnosti a bolo to také proste nie úplne čisté riešenie. Čiže je v poriadku, že sa dala možnosť mať viacerých podpredsedov, ale na druhej strane si myslím, že tak, ako som hovoril, že vlastne na návrh predsedu nech o ich kompetenciách rozhoduje zastupiteľstvo tak ako doteraz.

Ďalší zaujímavý návrh, ktorý sa týka riaditeľa úradu. Zúčastňuje sa zasadnutia zastupiteľstva s hlasom poradným, aj doteraz sa stále riaditeľ zúčastňoval zasadnutia a bolo by nelogické, keby tam nebol a myslím, že žiaden poslanec nikde nenamieta, že nemá tam byť riaditeľ, nemá tam čo robiť, je to úplne prirodzené, čiže je to také takmer zbytočné, by som povedal, ale v poriadku, nič sa nedeje. Samozrejme, že riaditeľ má právo sa zúčastňovať zasadnutia zastupiteľstva s hlasom poradným.

Posledná vec, to je župná terminológia. Ja keď som tu v novembri predkladal návrh na zmenu tohto zákona, tak pán poslanec Faič povedal, že keď bude tento návrh pripravený, tento balík, tak, že tam to bude. Dneska to v tom nie je. Pýtam sa teda. Prečo to nebolo, aj keď viem, že viacerí župani boli za to, navrhovali, že to tam bude, tak pýtam sa, čo si myslí pán minister vnútra, ktorý tu ale už nie je, aj za kolegu (hlasy v sále), aha, tam je pán minister, aj za kolegu pána Berényiho, keď sa teraz môžem opýtať takto priamo, čo si myslí pán minister o tom, čo sa pýtal pán kolega Berényi pána poslanca Abrhana. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Bauera sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: pán poslanec Kahanec, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Bauer spomínal jednu novú vec oproti predchádzajúcim príspevkom. Spomínal problém interpelácie pre poslancov a opäť to platí, samozrejme, aj pre úroveň VÚC, aj pre úroveň miestnej samosprávy, teda v mestách a obciach.

Myslím si, že právo poslanca na to, aby dostal odpoveď, to nestačí nejaká nevyjasnená odpoveď spoza predsedníckeho stola alebo čiastková odpoveď z predsedníckeho stola. Ale keď už sa niečo napíše, tak vlastne to je náležitá forma na to, aby poslanec dostal náležitú odpoveď.

Chcem len podotknúť, lebo sa tu už viackrát spomínalo, že predseda je priamo volený, aj poslanci sú priamo volení. A myslím si, že tak ako predseda má vážnosť, pretože bol zvolený v priamych voľbách, tak aj náležité postavenie by mali mať poslanci a predovšetkým z toho dôvodu, že pri, ako už spomínal pán poslanec Bauer, pri VÚC sa napríklad rozhoduje rádovo v jednom VÚC až do 4 miliárd, takže je to veľký balík peňazí.

Nie je to ani problém toho, že rozhoduje v niektorých veciach predseda VÚC, resp. v mestách primátor. Je to aj o tom, aby poslanci mali priestor pre kontrolu, aby poslanci mali svoje oprávnenia v jednotlivých úrovniach, ktoré vykonávajú či už v komisiách, či už pri interpeláciách, ale aj predovšetkým tam, kde majú to rozhodujúce právo pri hlasovaniach. A keď sa im toto právo uberá, niečo nie je zdravé v štáte dánskom, lebo keď berieme právo poslancom rozhodovať napríklad o právomociach župana alebo pri iných súvislostiach, tak sa mi zdá, že to sú kroky dozadu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická pán poslanec Bobrík.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa vrátil teda k tomu, k tým rozpočtom, pán Bauer. Ja si myslím jednu vec. Sám ako predseda, bývalý teda, expredseda, určite viete, aké je náročné vlastne sledovať, plniť ten rozpočet a vlastne ten pracovný kolektív, ktorý tam máte, teraz nehovorím o poslancoch, ale o pracovníkoch, vlastne tí napĺňajú výkonne ten rozpočet. A naozaj prichádza k toľkým situáciám, kde je potrebné okamžite zasahovať, to ste aj vo svojom vystúpení nejakým spôsobom naznačili, ale je tu otázka tá, že ten mechanizmus nejaký brzdiaci je vlastne v tom zastupiteľstve, že teda určí, možnože táto formulácia nie je celkom aktuálna alebo správna, je tam možné vymedziť, aby tam bolo v tejto formulácii určené, čo vymedzí to zastupiteľstvo.

Čiže ten brzdiaci mechanizmus by tam bol, aj ten kontrolný. A kontrolný je, samozrejme, schvaľovanie rozpočtu atď. Všetky tieto veci sú, ale ja si myslím, že práve kvôli tej operatívnosti, že ten predseda je každý deň v tej práci, dá sa tak povedať, s tým svojím pracovným tímom a musí rozhodovať o týchto veciach okamžite. A väčšinou je plán práce každé dva mesiace. Alebo operatívne zvolávať zasa zastupiteľstvo na zmenu, ja si myslím, že to nie je politicky motivované, táto časť určite nie, je to z racionálnych dôvodov, ktoré vedú k tomu, aby ten rozpočet mohol určitým spôsobom korigovať ten predseda aj v priebehu zasadnutí, medzi zasadnutiami zastupiteľstva, ktoré môže a má právomoc schvaľovať zmeny. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Bauer, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem za slovo. Len k tomu, čo povedal pán kolega Bobrík. Na druhej strane si ale, pán kolega, uvedomte, že vlastne predseda pripravuje a predkladá rozpočet. Čiže pokiaľ predloží kvalitný rozpočet zastupiteľstvu na celý rok, tak v podstate nie je potrebné v ňom robiť zmeny. A ten proces prípravy rozpočtu dneska už aj na tri roky, to isté na národnej úrovni ako na regionálnej a miestnej by mal byť naozaj taký kvalitný, že nevznikajú situácie, aby operatívne musel riešiť, pretože zastupiteľstvo, regionálne zastupiteľstvo aj tak neschvaľuje položky proste do haliera, do korún, ale schvaľuje proste po nejakú úroveň ten rozpočet, čiže stále je priestor na operatívne rozhodovanie, povedzme presúvanie finančných prostriedkov medzi školami alebo medzi inštitúciami, tak stále tam má proste aj na základe schváleného rozpočtu. Ten rozpočet sa neschvaľuje do takej podrobnosti, že či môžem kúpiť, ja neviem, počítač za 30-tisíc alebo 35-tisíc, čiže z tohto dôvodu nie sú dosť silné tie argumenty na túto zmenu, ale súhlasím s vami, že dá sa to ešte vylepšovať a, povedzme, snažiť sa hľadať mechanizmus, ktorý by presnejšie vymedzil v prípade poverenia, aké zásahy, aké úpravy môže predseda samosprávneho kraja v rozpočte robiť. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný v rozprave k tomuto bodu vystúpi pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa zapojiť do tejto diskusie. Keďže mám s touto problematikou určité skúsenosti, chcel by som upozorniť na niekoľko vecí. Nebudem sa vracať k tomu, čo už bolo povedané, čo hovorili moji predrečníci, ale chcel by som upozorniť na niekoľko vecí takéhoto charakteru.

Tento návrh zákona napríklad hovorí o rozšírení kompetencií pre samosprávny kraj a tie kompetencie by mal dostať v schvaľovaní plánu rozvoja bývania a koordinovať činnosť obcí, obstarávať a schvaľovať program rozvoja bývania samosprávneho kraja. Ja sa pýtam, čo je týmto myslené? Čo vlastne autor chcel týmto povedať? Dostane kraj samostatné peniaze na to, aby vedel podporiť výstavbu niekde, alebo aby vedel podporiť výstavbu infraštruktúry, alebo bude to vedieť nejako reálne ovplyvňovať?

Akým cieľom tu vstupujeme do subsidiarity medzi obce a samosprávny kraj? Bude samosprávny kraj nadriadený v tomto smere obci? To, čo sa neobjaví v tomto schválenom územnoplánovacom dokumente, alebo aký štatút to bude mať, nebude môcť byť možné potom vykonať v rámci obce? To znamená, že každá jedna bytovka alebo nejaká cesta, kanalizácia, čistička sa bude musieť objaviť v takomto programe rozvoja bývania samosprávneho kraja? Neviem, čo týmto autor chcel povedať a myslím si, že to je v tomto zákone nadbytočné.

V oblasti životného prostredia sa neriešia zásadné veci. Dnes je najväčším problémom pre životné prostredie, alebo jeden z najväčších problémov životného prostredia je to, ako likvidovať odpady. Ani jedna obec nesúhlasí s tým, aby susedná obec v jej katastri si mohla svoj odpad likvidovať. Ešte horšie a väčšie problémy sú, keď začneme hovoriť o spaľovniach. Spaľovne jednoznačne majú nadobecný charakter, často nadmestský a vyložene regionálny. Na Slovensku podľa ekonomických analýz možno sú 3, 4 spaľovne maximum, čo sa ekonomicky dá uniesť, ale nie je, neexistuje v dnešnej dobe žiadna inštitúcia, ktorá by mohla presadiť výstavbu spaľovne proti názoru obce. Takže nejaká koordinácia v tomto životnom prostredí si myslím, že by sa určite oplatila a bolo by ju potrebné zabezpečiť.

Podobne sa tam vkladajú povinnosti v oblasti športu. Pritom ale samosprávnemu kraju zasa nepridávame žiadne prostriedky na to, aby to aj reálne vedel riešiť, či bude mať prostriedky na to, aby mohol mať nejaké centrá talentovanej mládeže, alebo spravoval nejaké športoviská, ktoré sú nadregionálneho významu. Zasa, bez prostriedkov je to kompetencia, ktorú chceme pridať, ktorá je o ničom.

V bode 8 sa navrhuje niečo, čo si myslím, že je zmätočné, ale nebudem sa tým zaoberať. Je to vecou až eventuálneho druhého čítania.

V bode 10 sa nanovo definuje mimoriadna situácia. Ja si myslím, že tak, ako je to definované dnes v zákone, je to dostatočné a veľmi dobré, že to netreba zásadne meniť.

No, dostanem sa k zmenám rozpočtu. Zmeny rozpočtu sa týmto zákonom novelizujú nepriamo aj v 369, v zákone o obecnom zriadení. Prax hovorí o tom, že rozpočtové pravidlá v mnohých mestách a v samosprávnych krajoch, tak ako si ich aplikujú, alebo zásady hospodárenia sú veľmi rôznorodé. Naozaj nemáme normu, ktorá by toto presne stanovila, ako sa to bude diať.

V niektorých mestách zmeny rozpočtu nazývajú úpravou rozpočtu, niekde to nazývajú presunom v rozpočte, niekde to nazývajú rozpočtové opatrenie. Pritom stále je platný text zákona, ktorý hovorí, že rozpočet je vyložene kompetenciou zastupiteľstva. Takže v rámci týchto presunov atď. si v mnohých obciach a samosprávnych krajoch a v mestách primátori, starostovia a župani v podstate robia, čo chcú, pokiaľ nemajú prijatý vlastný vnútorný prísny poriadok zásad hospodárenia s obecnými prostriedkami. A to si myslím, že sú veľmi vážne veci.

Čo sa týka možnosti zvolávania zastupiteľstva na žiadosť poslancov. Tam sa prikláňam k tomu, aby tá lehota bola kratšia ako 30 dní. Vychádzam aj zo skúseností, ktorú sme mali aj v Žilinskom samosprávnom kraji, pretože dnes je v zákone síce napísané, že predseda je povinný zvolať zastupiteľstvo do 7 dní, ale nie je tam napísaný termín, dokedy sa má uskutočniť. A v tom je ten pes zakopaný, že zvolá zastupiteľstvo aj o 3, 4 mesiace alebo o pol roka a "splní" želanie poslancov. Takže v tomto smere si myslím, že ten spôsob, ako sa zvolá mimoriadne zastupiteľstvo, je naozaj potrebné bližšie precizovať.

A v poslednom bode, v ktorom sa novelizuje 369. To sa vlastne vraciam k tým rozpočtovým pravidlám. Tam je naozaj potrebné v zákone, v jednom, druhom presne zadefinovať, čo sa tým myslí, pretože len tak povedať, že zmeny rozpočtu schvaľuje zastupiteľstvo, sa dá veľmi ľahko obísť. Takže pokiaľ tento zákon nebude upravený a návrh zákona nebude upravený tak, aby bol presný, ja ho nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Slafkovský.

Vážené kolegyne, kolegovia, to bol posledný rečník prihlásený do rozpravy. Dovoľte mi teda vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Keď sa pýtal pán poslanec Abrhan, že či je to cesta správnym smerom? Bezpochyby je. To je vlastne odpoveď. A čo si o tom myslím? Myslím si, že je to výborný zákon, a preto ho predkladám. A myslím si to aj preto, že nie je možné porovnávať, to spomínal aj pán poslanec Kužma, nie je možné úplne porovnávať priamu voľbu prezidenta s priamou voľbou predsedu vyššieho územného celku, pretože má úplne iné kompetencie a prezident ako súčasť výkonnej moci štátu je veľmi významným spôsobom dopĺňaný vládou. A to akým spôsobom je dopĺňaný, alebo menej či viac, stanovuje silu alebo menšiu silu prezidenta.

V tomto prípade však predseda vyššieho územného celku je veľmi silná osobnosť, ktorá sa za svoje sľuby a za svoju prácu zodpovedá voličom raz za 4 roky a musí mať tým pádom aj reálnu možnosť ovplyvniť chod vyššieho územného celku.

Keby ste sa opýtali, pán poslanec Kahanec, či niekto z vašich voličov, nie vašich, ten asi vie, ale všeobecne z občanov, urobte si taký prieskum, že koľko občanov Prešovského kraja pozná poslancov, vás ako poslanca VÚC v Prešove a koľko pozná Chudíka ako župana, tak skúste rozmýšľať, kto by vyhral. A od toho sa nie preto, že by ste boli menej známy alebo menej významný, to v žiadnom prípade nie je, ale treba povedať, že župan má určitú zodpovednosť, ktorá je neporovnateľná s prezidentom, ak porovnávame veto v tomto parlamente a ak porovnávame napríklad veto na novo upravené zákony, ktoré len ide do tej istej miery, ako je to upravené v mestách a obciach. Čiže nijakým spôsobom nie nad rámec.

A aby mohol realizovať župan niektoré veci a mal právo vyjadriť svoj názor nielen na tie veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, to povedal správne pán podpredseda, že sám sa môže obrátiť na súd, ale aj vo veciach zásadného nesúhlasu už len preto, už len práve preto to, čo vy hovoríte, keď je úplne opačné zastupiteľstvo, tak je to presne rozpor vo filozofii.

Ja mám svoj mandát ako predseda vyššieho územného celku a mám ho voči voličom realizovať a musím mať adekvátny nástroj, v ktorom priblížim svoje postavenie vo vyváženosti smerom k zastupiteľstvu. Naďalej zastupiteľstvo ostáva ako veľmi silné a v žiadnom prípade nie je silnejší predseda, a už vôbec nie týmto zákonom.

To znamená, len dávam priestor na vyššiu diskusiu človeku, ktorý sa musí zodpovedať voličom za svoje činy. Ak z neho chceme mať postavenie v podobe prezidenta, to znamená naozaj veľmi obmedzené právomoci, a to my ešte relatívne máme silného prezidenta v porovnaní napríklad s českým, tak, samozrejme, v tom prípade je to naozaj iba skôr o nejakom kozmetickom postavení v rámci toho kraja, ale podľa nášho zákona reálne predseda vyššieho územného celku má svoje zodpovednosti a má svoje úlohy, ktoré má plniť a k tomu smeruje okrem iného jedna časť, teda, samozrejme, jedna časť tejto novely.

Čiže na tú otázku, že prečo, lebo si myslíme, že je to jednoznačne správne a že je to aj pre tú demokraciu dobré, pretože tie názory budú musieť byť omnoho viacej zvažujúce. Poznáme aj predsa veľa tých konaní, ktoré predchádzali hádkam o podpredsedov a o rôzne ďalšie veci a snažíme sa tu byť vo veľkej teoretickej rovine.

Aj pán poslanec Bauer, to ste popísali nádherný ideálny stav, ktorý by som priblížil vo vákuu. Vo vákuu by to tak všetko mohlo fungovať, ale v reálnom politickom živote, viete sám najlepšie, a vy predsa máte skúsenosti s tým, čo to znamená byť na čele VÚC, že to je proste omnoho ťažšie a omnoho iná práca a hlavne, ak náhodou sa musíte so zastupiteľstvom prieť v prípade, že je, samozrejme, opačného zafarbenia, čo bude aj v budúcich voľbách, aj v tých ďalších. A práve tam musí dôjsť k tomu, aby aj zastupiteľstvo malo do určitej miery povinnosť rešpektovať predsedu, tak ako predseda musí rešpektovať vo veľa ďalších veciach zastupiteľstvo.

To znamená, že môj názor a odpoveď na vašu otázku je, že keď zoberieme tie nádoby, ktoré stoja vedľa seba a ktoré povieme, že je zastupiteľstvo a predseda, obidvaja sú volení v tých istých voľbách tými istými voličmi. Obidvaja sú veľmi dôležití a pre ten kraj do určitej miery tou osobnosťou, ktorá naozaj na jej čele stojí, je vždy župan. To si môžeme povedať naozaj, keby som sa vás aj opýtal, pán poslanec, že či si pamätáte všetkých svojich členov zastupiteľstva a či by ste ich z hlavy vymenovali, pochybujem, že by ste to zvládli. Rovnako tak, ako ani ja, keď som sedel v parlamente, som raz v noci sa pokúsil pri zaspávaní namiesto obláčikov počítať poslancov. A dostal som sa tuším k číslu 86 a viac ani zaťať. Jednoducho proste aj vy ste omnoho viacej pýtaný médiami, všetkými návštevami, všetkými ako zástupca toho kraja, a preto si myslím aj ja osobne a plne sa stotožňujem s týmto návrhom, že predseda by mal adekvátne v tom spore o nejakú myšlienku v tom kraji môcť to prezentovať aj týmto spôsobom a požadovať vlastne aj trojpätinovú väčšinu, kde by sa ten názor mohol, ktorému názoru by sa už musel potom, samozrejme, podriadiť, pretože si myslím, že tá nadpolovičná väčšina je v tomto prípade viac na strane zastupiteľstva a viac, ako by mala.

Čiže, či to nazvete účelovo, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ja iba hovorím, že nezastierame ani ja rozhodne nie, čo je vlastne ako účelom. Účelom je priblíženie toho postavenia zodpovednosti, ktorá sa od predsedu vyžaduje. Pretože ak naozaj ja mám mať úplne iné zastupiteľstvo a de facto od počiatku sme dali predsedu vyššieho územného celku ako de facto ako nejakú vládu v jednej osobe, ako predstaviteľa výkonnej moci toho kraja do podoby menšinovej vlády. Nie kvôli tomu, aké sú výsledky volieb, ale všeobecne. Bez ohľadu nato, či by to zastupiteľstvo bolo tej istej farby ako predseda, alebo nie, pretože často je predseda nezávislý len s podporou nejakej politickej strany.

Čiže z tohto pohľadu si myslím, že v žiadnom prípade nemá navrch predseda ani po tejto úprave. A ja viem, že vás nepresvedčím, aby ste hlasovali za, veď to od vás ani nevyžadujem. Od toho je slobodný mandát poslanca, ale mojou úlohou je vysvetľovať, že ten úmysel nie je ničím iným motivovaný ako nakoniec lepšími výsledkami vyššieho územného celku a takto za tým zákonom, samozrejme, aj stojím aj s odpoveďou na vašu otázku, že či je to správnym smerom. Bezpochyby je. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister. Pýtam sa spravodajcu? Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, samozrejme, že ja som rád, že sa rozprúdila diskusia na túto tému, pretože na prelome februára a marca sme mali možnosť sedieť tri dni v Papierničke, kde aj za účasti predsedov samosprávnych krajov, ale aj zástupcov ZMOS-u sme si mohli mnohé veci vydiskutovať.

A ja som rád, že padajú tie názory pre, proti, pretože napríklad celkom neberiem to, čo hovoril pán minister v porovnaní medzi predsedom samosprávneho kraja a poslancami, pretože predsedovia samosprávnych krajov sú volení len v 8 obvodoch v rámci Slovenska a poslanci v 79 obvodoch. To znamená špeciálne podelení podľa jednotlivých okresov. Bývalé okresy vytvárajú volebné obvody a tam určite svojho poslanca poznajú a až v druhom kole teda je predseda samosprávneho kraja. Takže to je akože tá skúsenosť v praxi, s ktorou sa my aj vo výbore stretáme, takže len toľko pre poriadok, čo sa tých vecí týka.

Ale chcem povedať pánu Hortovi, že akosi neviem, či jemu zlyháva pamäť, alebo mne, keď tu hovorí o totálnej privatizácii inštitúcií, pretože ja neviem, Ľudovít Kaník bol čí nominant? A ten v blahej pamäti v tomto parlamente predložil návrh a vy, vtedy poslanci koalície ste mu odhlasovali, že ste zrušili verejnoprávnu inštitúciu - úrad práce len kvôli tomu, že mal prebytok v rozpočte 12 miliárd korún, aby tieto peniaze sa mohli zoštátniť a štát ich mohol ďalej použiť. To keď teda hovoríme o privatizácii týchto inštitúcií, to len si treba pripomenúť.

A takisto si treba pripomenúť to obdobie. Ja neviem, v koalícii, keď ste boli v roku 1994 s SDĽ-kou, urobili ste výmeny, potom následne v roku 1998 so SOP-kou urobili ste výmeny, keď ste v 2002 dostali ANO, takisto ste vyhádzali týchto ľudí a postupne sa menili, s kým ste boli v koalícii a teraz sa tvárite, že akože nič, že všetky tieto veci sa zabudli a hľadá sa niečo, politikum tam, kde nie je.

Samozrejme, tu pri diskusii sa hovorilo o tom, že bude pripravený návrh zákona o samosprávnych krajoch, kde sa budú hľadať možnosti a riešiť tie problémy, ktoré vyvstali a ktoré sa už diskutujú minimálne pol roka. Ale na druhej strane treba si aj povedať súvislosť dátumu. Tento parlament existuje už takmer rok, to znamená, že nie je to reakcia väčšiny v tomto parlamente, ale samosprávne kraje už majú takmer dva roky voľby za sebou a za necelé dva roky teda budú voľby, aby sa nové tieto zastupiteľstvá volili.

Samozrejme, ak svojím spôsobom každý tu hovoril o vyšších územných celkoch a tak nenápadne len sem-tam sa spomenuli aj obce, pretože tá istá pozícia pri schvaľovaní rozpočtu a v úprave rozpočtu zavádza to čo vo vyšších územných celkoch, to aj pri obciach. Samozrejme, teraz je to pre ctenú opozíciu zaujímavé hovoriť o vyšších územných celkoch, a to z jednoduchého dôvodu, že už to tu bolo konštatované, že vy tam nemáte momentálne predsedu.

Ale tak opatrne ste sa len dotkli obcí, pretože medzi tými 2 900 obcami máte aj svojich starostov a primátorov, ktorí reprezentujú vašu politickú stranu, ale tých by nebolo za vhodné nejakým spôsobom si podráždiť a pripomenúť tým, že vy ste proti tomuto návrhu.

Takže, samozrejme, keď chceme, tak ten účel sa nájde. To je presne tá istá pozícia kvóra na vrátený zákon či v parlamente, teda väčšinou kvalifikovanou, alebo teda trojpätinovou väčšinou na prelomenie veta v obciach a VÚC.

Ja sa len pýtam. Tento inštitút máme zakotvený v zákone č. 369/1990 Zb. To znamená, že doteraz to automaticky vyhovovalo a teraz momentálne vo vyšších územných celkoch, kde nie ste, už to tak nie je a hľadáme spôsob teda inej zmeny, ale hovorím, to je niekedy ten pohľad, ktorý je iný, keď sa pozeráme cez okno do miestnosti, a iný je, keď sa pozeráme z miestnosti zase cez okno von. A tiež je to pohľad cez okno.

Samozrejme, veľa by sa dalo hovoriť o tých ďalších informáciách, ktoré tu naši kolegovia z výboru, pretože väčšinou diskutovali členovia výboru s výnimkou pána Slafkovského, ktorý je aj poslancom VÚC-ky. Mne trochu chýbali v tejto diskusii vystúpenia aj ďalších poslancov Národnej rady, ktorí sú poslancami vyšších územných celkov, či to aj oni tak cítia, že to je ich ohrozenie. A na úkor nich tí, ktorí tu sedia v tomto parlamente, je to posilnenie pozície tých, ktorí sú v samosprávnych krajoch ako predsedovia, ale to hovorím len do diskusie, do vlastných radov, aby sme si mohli aj tieto veci rozdiskutovať.

No a, samozrejme, dalo by sa veľa aj súhlasiť s tým, že mnohé zmeny by sa mali robiť, a teda komplexné zmeny, preto hovorím komplexné by sa mali vykonávať tak, aby boli účinné pre to obdobie, ktoré bude nasledovať a za týchto podmienok, aby sa na toto išlo. Ale ak by som zobral čisto túto teóriu, tak potom 369-ku by sme boli mohli novelizovať asi 5-krát, a nie 20 alebo 22-krát, čo sme novelizovali v tomto parlamente počas funkčného obdobia starostov a primátorov, ktorí podľa tohto zákona nastúpili, pretože parlament musí aj bezprostredne reagovať na problémy a nezrovnalosti, ktoré vyvstanú a ktoré je potrebné riešiť, pretože ústava hovorí, do činnosti samosprávy sa dá vstúpiť iba zákonom. Takže nepoznám žiaden iný spôsob ako riešenie teraz momentálne cez zákon a hľadať možnosť pozície.

A chcem momentálne všetkých poprosiť, ja viem, že je to nejaký taký módny hit novinárov, prečo predsedom samosprávnych krajov nadávate do županov, pretože stále terminológia platí - predseda samosprávneho kraja.

Ak sme tu minule na tú tému hovorili a s kolegom Bauerom v tomto nesúhlasím, nikto nehovoril, že toto bude riešené, že takto to bude. To sme hovorili o diskusii, ktorá sa na túto tému roztvorí, pretože sú názory aj pre, aj proti, čo sa týka terminológie, ale sú názory aj o spôsobe, ako to zrealizovať, či to môže vôbec byť v takomto zákone, alebo či neprijať samostatný zákon, ktorý by riešil túto pozíciu, ale myslím, že to je priestor pre nás vo výbore, aby sme s predsedami samosprávnych krajov, ale aj so samosprávami naďalej v tých diskusiách pokračovali, pretože na jeseň by sme mali mať ďalšie stretnutie, kde budú prítomní všetci tí, čo majú čo hovoriť do štátnej správy, do samosprávy a myslím, že tam bude priestor, aby potom aj nejaký legislatívny výstup z toho bol ďalej v parlamente. Takže zatiaľ predpokladám, že táto vládna novela nemá ambíciu riešiť veci komplexne, ale ten účel, ktorý je tam, ktorý je zakotvený aj v pripomienkach.

A treba aj pomenovať tieto veci, že, samozrejme, ak predsedovia samosprávnych krajov boli aj na prijatí u predsedu vlády, informovali ho o problémoch, skutočnostiach, ktoré a v ktorých samosprávnych krajoch vznikajú a úlohou vlády ako jedného z legislatívcov alebo z toho, kto má právo legislatívy tak ako my poslanci, je potrebné reagovať na problémy, ktoré vznikajú, aby sa tieto operatívne riešili.

Takže z tohto dôvodu vlastne vítam, že táto novela v tomto parlamente je. Verím, že sa nám ju podarí posunúť do druhého čítania a len v rámci druhého čítania je potom priestor, aby sme aj akékoľvek zmeny a zásahy robili. V opačnom prípade, ak by to nešlo do druhého čítania, zostane to v archíve tejto Národnej rady a ďalej sa nepokračuje. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca aj predseda výboru pre verejnú správu pán poslanec Cabaj.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 270, návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 267.

Poprosím vás opäť, pán podpredseda vlády, aby ste sa ujali slova a uviedli tento vládny návrh zákona.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pôvodne som mal v rámci príhovoru k tomuto zákonu vlastne aj určitú komplexnú správu smerom k stavu v Hasičskom zbore, ale dám ju do druhého čítania vzhľadom na to, že ma niektorí poslanci upozornili, že je hokej. Ale v každom prípade si myslím, že to, samozrejme, hlavne patrí do oblasti druhého čítania.

V tomto prípade hovoríme o pomerne jednoduchom zákone, ktorý nadväzuje na zákon schválený ešte v roku 2005 o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý je ešte z roku 2000 a v rámci schvaľovania citovaného zákona boli predložené viaceré pozmeňujúce návrhy, ktorým bol Národnou radou schválený okrem iného aj pozmeňujúci návrh, týkajúci sa niektorých ustanovení upravujúcich tzv. vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Prijatím uvedeného pozmeňujúceho návrhu však došlo k vytvoreniu dvoch skupín medzi poberateľmi vyrovnávacieho príspevku pri jeho valorizácii, čo zakladá nerovnosť občanov pred zákonom. Ide predovšetkým o to, že jedna časť hasičov tento vyrovnávací príspevok valorizovaný nemá a od dátumu účinnosti iná časť tých istých hasičov tento valorizovaný príspevok má, čo jednoznačne je nedostatok, ktorý sa pri schvaľovaní tejto legislatívnej iniciatívy nepostrehol.

Z tohto dôvodu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315 o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorého hlavným cieľom je odstrániť vzniknuté nerovné postavenie občanov pred zákonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predmetný vládny návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi a poprosím ho o uvedenie spravodajských informácií.

B. Bačík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.

Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako uviedol minister vnútra, som toho názoru, že vláda Slovenskej republiky správne reaguje na potrebu novelizovať súčasnú právnu úpravu, ktorá doteraz zakladá nerovnosť občanov pred zákonom, a to z dôvodu, že sú vytvorené dve skupiny poberateľov vyrovnávacieho príspevku, a to skupina poberateľov, ktorým bol vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006, a skupina poberateľov, ktorým bol vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný po januári 2006.

Aj keď v obidvoch prípadoch bude vyrovnávací príspevok poskytovaný v plnej výške, t. j. 100 % priemerného služobného príjmu, v prípade ponechania súčasnej právnej úpravy bez zmien prvej skupine poberateľov vyrovnávací príspevok nebude valorizovaný, zatiaľ čo druhej skupine poberateľov bude vyrovnávací príspevok valorizovaný.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla 2007 č. 267 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoja a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna tohto roku a gestorský výbor do 19. júna tohto roku.

Vážený pán predsedajúci, toľko ako spravodajca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.