M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Poprosím zaujať miesto pre spravodajcov.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Tým pádom ďakujem za vykonanú prácu navrhovateľovi a, samozrejme, aj spravodajcovi a dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov.
Tento vládny návrh ste dostali pod tlačou 271 a návrh na jeho prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí predsedu č. 268.
Poprosím opäť pána podpredsedu vlády, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ako tu už vyplýva z jeho názvu a tak, ako som avizoval na uplynulej schôdzi Národnej rady, je súborom priamych noviel viacerých zákonov doposiaľ upravujúcich pôsobnosť krajských úradov, ktoré majú byť zrušené k 1. októbru tohto roku na základe príslušného vládneho návrhu zákona.
Touto právnou úpravou sa realizuje presun časti pôsobností, ktoré doteraz vykonávajú krajské úrady. S ohľadom na okolnosť, že podľa dotknutých zákonov uvedených v jednotlivých článkoch krajské úrady zabezpečujú úlohy, ktoré aj naďalej by mali plniť miestne orgány štátnej správy, zveruje sa ich pôsobnosť prevažne obvodným úradom.
Osobitný charakter úloh na niektorých úsekoch štátnej správy však vyžaduje, aby ich plnilo len 8 obvodných úradov so sídlami v mestách, ktoré sú sídlami krajov, a to na území celého kraja.
Na príslušné ústredné orgány štátnej správy prechádza väčšinou len preskúmavacie konanie a rozhodovanie o opravných prostriedkoch smerujúcich voči prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov, čo je logické riešenie pri predpokladanej absencii krajských úradov. Prijatie navrhovanej zákonnej úpravy bude mať aj pozitívny dopad na rozpočet sektora verejnej správy, konkrétne na štátny rozpočet.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády a minister vnútra, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz poprosím spravodajcu, ktorého navrhol gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedu tohto výboru pána poslanca Tibora Cabaja, aby uviedol spravodajské informácie.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271).
V súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky i o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby nových právnych úprav, o hospodárskom, finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako i financovanie miest a obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu.
Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia a problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Tak ako už v tej uvádzacej reči bolo uvedené, vlastne tento súbor noviel vyplýva z toho, že sme rozhodli v prvom čítaní a zaoberáme sa v druhom čítaní vládnym návrhom zákona, ktorým sa rušia k 30. septembru krajské úrady všeobecnej štátnej správy. Z toho dôvodu prichádzajú nám na stôl ďalšie novely zákonov, ktoré súvisia s touto skutočnosťou.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. apríla tohto roku pod č. 268 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 18. júna tohto roku a gestorský výbor do 19. júna 2007. Toľko spravodajská informácia.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Abrhan. Má slovo, nech sa páči. Písomne, áno. Písomne, prirodzene, pán poslanec.
P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pomaly nadobúdam dojem, že pán minister vnútra nám to robí naschvál. Kritizoval nás, keď bol ešte v opozícii, že sme pri riešení problémov vo vládnej koalícii v minulom volebnom období zvolili postup, že pri pamätnom zákone o horskej službe sme vložili ďalší článok, ktorým sme novelizovali zákon o pozemných komunikáciách a musím povedať, že tá jeho kritika v tom čase bola oprávnená.
Ale toto, čo skúša vládna koalícia dnes na nás, je, že ona predkladá takmer na každom pléne nepriame novely, či to už bolo neverejné rokovanie vlády, alebo novela infozákona. Teda to, čo nemá byť súčasťou návrhu zákona, to dávate do zákona, ale v tomto prípade to, čo malo byť nevyhnutne súčasťou zákona o rušení krajských úradov ste tam nedali a predkladáte to oneskorene a osobitne.
Kulantne sa to nakoniec uvádza aj v stanovisku Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky úseku legislatívy, aproximácie práva, kde sa hovorí: "Navrhovateľ zvolil neštandardný postup, keď svojím návrhom zákona o zrušení krajských úradov neupravuje všetky základné spoločenské vzťahy v príslušnej oblasti napriek tomu, že je to základná požiadavka kladená na zákon v zmysle čl. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov." Čiže to, čo sme vám vyčítali už pri prvom čítaní pri návrhu zákona o rušení krajských úradov, ste predložili dodatočne až teraz ako samostatnú novelu zákonov.
Problém je však v tom, podľa môjho názoru, že ideme novelizovať zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov, ktoré sme však ešte k dnešnému dňu nezrušili. Myslím si preto, že najprv sme mali rokovať v druhom čítaní a v treťom čítaní o zrušení krajských úradov, odhlasovať tento zákon, až potom pristúpiť k rokovaniu o predloženom návrhu zákona.
Predložený návrh zákona však opäť nie je kompletný, nakoľko upravuje len niektoré zákony súvisiace so zrušením krajských úradov, a to len tie, ktoré sú v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ďalšie návrhy zákonov v pôsobnosti ministerstva obrany, hospodárstva, životného prostredia, financií a správy štátnych hmotných rezerv prenecháva jednotlivým rezortom a niektoré z týchto návrhov zákonov máme aj teraz v prvom čítaní, je to návrh zákona o správe majetku štátu, o hospodárskej mobilizácii, zákon o obrane Slovenskej republiky a je to návrh zákona o ochrane pred povodňami a o životnom prostredí.
Navyše i v tomto návrhu vo všetkých 23 článkoch, ktoré sú uvedené, presúva kompetencie z krajských úradov zväčša na obvodné úrady v sídle kraja, pričom už v pôvodnom návrhu zákona nebola dotiahnutá táto kompetencia v prípade Košického kraja. V Košiciach sú totiž dva obvodné úrady v sídle kraja, a to je Košice mesto a Košice vidiek, na ktorý obvodný úrad v sídle kraja v Košiciach budú tieto kompetencie presunuté. Preto je tento návrh skôr chaotický a bude potrebovať poslaneckú úpravu, ako aj ten pôvodný, a preto nemá moju podporu. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Tým sme vyčerpali aj vystúpenia poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne.
Vážené kolegyne, kolegovia, teda pýtam sa, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Dobre. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Jaroslav Ivančo, Stanislav Kubánek a Martin Pado.
Takže dovoľte mi, aby som odovzdal slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi. Nech sa páči.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené panie poslankyne, páni poslanci, keďže som vystupoval od začiatku pri návrhu alebo legislatívnom pláne vlády zrušiť krajské úrady, tak si dovolím pár slov povedať aj pri tomto vládnom návrhu zákona, ktorý je uvedený pod parlamentnou tlačou číslo 271.
Vládny návrh zákona sa nazýva zákon, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov. Keď som si však pozorne prečítal tento návrh, tak uvažujem, že v druhom čítaní by možno stálo za zmienku navrhnúť zmenu samotného názvu zákona, a to na zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s premenovaním krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja.
Pán minister, myslím si, že takýto názov by lepšie vystihoval skutočnosti, ktoré sú uvedené v predmetnom návrhu. Návrh obsahuje zmenu asi 23 zákonov. V tomto čísle som nezrátal všetky tie zmeny a doplnky už tých primárnych zákonov, ale mení sa vlastne viac ako 100 paragrafov. Ako som uviedol, najčastejším slovným spojením v návrhu je slovné spojenie: krajský úrady sa nahrádzajú vo všetkých tvaroch spojením obvodný úrad v sídle kraja.
Viac ako 20-krát sa tento text uvádza v predloženom návrhu. Myslím si, že to nie je zmena alebo, ak je to zmena, tak je to zmena len pre populistický sľub a faktom je a bude, že to nie zrušenie krajských úradov, ale premenovanie krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja. Nič sa nemení. Vo výkone kompetencií, ak si spomenieme na programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí, že vláda zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu, tak v predmetnom návrhu sa o presune kompetencií na samosprávu nehovorí absolútne nič.
Nie je ani pravda to, čo sa uvádza v dôvodovej správe, že prevažná väčšina kompetencií prechádzali na miestnu štátu správu. Je to len taká slovná hračka, pretože prevažná časť kompetencií prechádza na obvodné úrady síce, ale je tam osobitne vyšpecifikované postavenie, ako som už povedal, obvodného úradu v sídle kraja, ktorý bude mať iné postavenia ako ďalšie obvodné úrady.
Práve na obvodný úrad v sídle kraja, ako som uviedol, sa viaže viacero minulých kompetencií bývalých krajských úradov. Ak pôjdeme do detailov, tak zo zmien asi 100 paragrafov je pomer 70 % pre obvodné úrady v sídle kraja a nejakých slabých 30 % ide na obvodné úrady ostatné. Asi jediným reálnym posilnením právomocí a možno aj ľudovo povedané sily obvodných úradov je to, že obvodné úrady mimo sídla kraja budú mať právnu subjektivitu.
Pán minister, za perlu pokladám to, že v súvislosti so zrušením alebo, ako by som to ja nazval, premenovaním krajských úradov sa mení v čl. 20 zákon č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny, no, čo je zarážajúce, že v predmetnom návrhu sa nemení zmena alebo nemení sa ústavný zákon č. 227/2002 o riadení štátu v čase vojny a vojnového stavu.
Akokoľvek by sme vojnu nechceli a nepredpokladám, že niekto v tejto stále by uvažoval v tejto chvíli nad vojnovým stavom, tak tento ústavný zákon však podľa znenia čl. 5 ods. 1 rieši aj činnosť orgánov štátu pri núdzovom stave, ktorý potenciálne predpokladá sa vyhlásiť aj napríklad v dôsledku živelnej pohromy, priemyselnej havárie alebo aj teroristického útoku.
V čl. 9 predmetného ústavného zákona sa hovorí o nezastupiteľnosti členov bezpečnostnej rady, pritom prednosta krajského úradu je nielenže členom bezpečnostnej rady kraja, ale je predsedom bezpečnostnej rady a v tejto súvislosti, v tomto kontexte predložený návrh nehovorí absolútne nič čo ďalej s bezpečnostnou radou kraja.
Vážený pán minister, riadenie štátu v núdzovom stave pravdepodobne nepokladáte za vhodné zmienky a pri návrhu na doplnenie zákonov súvisiacich so zrušením krajských úradov skutočne ani jedno slovo o tom, takže podľa môjho názoru dôjde v prípade krízy k znefunkčneniu bezpečnostnej rady kraja, ktorá práve zasadá a rokuje vtedy, keď je štát aj v núdzovom režime, podotýkam aj vtedy. Dokonca ukladá úlohy aj iným orgánom štátnej správy v svojej územnej pôsobnosti a tým, že vzniká obvodný úrad v sídle kraja, tak sa na územnej pôsobnosti vlastne nič nemení, tak by ma zaujímalo, ako sa bude riešiť vydávanie pokynov iným orgánom štátnej správy v územnej pôsobnosti kraja.
Podľa predkladateľov sa jednoducho nebude uplatňovať ústavný zákon, čo mi nič iné nezostáva, len povedať, že je to skutočne legislatívna úroveň práce, ak budeme ignorovať ústavný zákon. Nie je to v poriadku ani z praktického hľadiska, pretože tak sa pýtam, kto bude zodpovedať za škody, nedajbože za obete na životoch, ktoré hrozia aj z toho, že nebude mať kto uložiť úlohy, ako som povedal, iným orgánom štátnej správy v čase núdze alebo prírodnej katastrofy, teroristického útoku a podobne.
Teda rád by som dostal aj odpoveď na túto otázku, kto bude zodpovedný za riadenie kraja v takomto prípade a za koordináciu činností, ak nebudeme mať funkčnú bezpečnostnú radu.
Záver z toho je jednoznačný. Týmto predloženým návrhom sa narúša stabilita usporiadania štátnej správy, ruší sa jediný koordinačný orgán územnej správy, ktorý bol menovaný vládou, myslím prednostu krajského úradu a, samozrejme, že ako som povedal, vznikajú vážne bezpečnostné riziká.
Premaľovanie tabule krajský úrad na obvodný úrad v sídle kraja, som tak rozmýšľal nad skratkou, ako sa to bude volať, lebo teraz máme skratku KÚ a potom budeme mať asi skratku obuk alebo klobúk, mi to tak pekne nahovára. Ale pravdepodobne to bude konečne niečo pre ľudí.
Návrh zbytočný, nekoncepčný, príliš centralistický a podľa mňa aj populistický a absolútne nesúvisiaci s programovým vyhlásením vlády, pretože nič nepresúva na samosprávu. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na predrečníka v tom, keď hovoril, že toto opatrenie je populistické a nič nerieši. Vymenoval to na viacerých príkladoch, kedy vlastne naozaj sa premaľuje jedna tabuľa a tvárime sa, že sme urobili niečo, čo je v prospech občanov. V skutočnosti tu sedíme a ideme meniť nepriamo desiatky zákonov práve kvôli tomu, že niekto, konkrétne pán Robert Fico, vyhlásil, že zruší krajské úrady, aby ušetril počty pracovníkov. Podľa materiálov, ktoré sú k tomu priložené, ide o desiatky pracovníkov, čiže zhruba asi 50, a kvôli tomuto robíme celé tieto manévre.
Myslím si, že je to naozaj veľmi nevhodné a myslím si, že to len byrokracii prospeje, pokiaľ budeme robiť takéto zavádzanie nových pseudoúradov a osobne si myslím, že keby sme si naozaj poctivo povedali, že celé toto rušenie krajských úradov je jedna potemkinovská dedina, bola by to pravda a bolo by celkom fajn, keby sme to odmietli. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Stanislav Kubánek, pripraví sa pán poslanec Martin Pado.
S. Kubánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, predložený vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov má mimoriadny význam, pretože sa dotýka života občanov v mnohých oblastiach. Jeho hlavným cieľom je znížiť byrokraciu, uľahčiť a zjednodušiť život ľuďom pri vybavovaní ich žiadostí, podnetov, ale zároveň aj pri plnení rôznych povinností voči štátu.
Všetci určite chceme, aby zákony boli v prospech občanov, aby pomáhali riešiť ich rôzne problémy, ťažkosti, a nie naopak. Žiaľ, terajšia situácia v spomínanej oblasti je taká, že nie vždy a všade sa táto úloha plní tak, aby nám zákon zbytočne nestrpčoval život a nesťažoval prácu pri riešení oprávnených žiadostí a nárokov.
V tejto súvislosti chcem upriamiť vašu pozornosť nielen na problematiku krajských úradov, ale aj na oblasť prijatých reforiem. Reforma verejnej správy a z nej vyplývajúce zákony mali čo najdôslednejšie zabezpečovať spomínané zásady.
Netreba osobitne zdôrazňovať, že zákon mal byť jednoznačný, zrozumiteľný, potrebný a najmä užitočný. Uplynulé obdobie však ukázalo, že reformy v oblasti verejnej správy a samosprávy napriek vynaloženému úsiliu a dobrej viere nepriniesli očakávaný výsledok. Dlhodobé a neraz rozporuplné teoretické prípravy a rôzne reformné sľuby o približovaní štátnej správy a samosprávy čo najbližšie k občanovi sú ešte aj dnes dosť vzdialené každodennej realite na mnohých úradoch.
Deklarovaná reforma zatiaľ nesplnila jeden z jej viacerých základných cieľov, a to zefektívniť a zlacniť výkon verejnej správy. Na Slovensku máme po reforme väčší počet úradníkov. Je ich viac ako pred ňou. Žiaľ, pribudli aj takí, ktorí nemajú čo robiť. Na jednotlivých krajských úradoch je zamestnaných v priemere 135 ľudí. Pracovná náplň je pre niektorých doslova problémom, a preto si hľadajú činnosť, aby na úkor občana obhajovali svoju potrebnosť a dôležitosť. Mnohé po zrušení krajských úradov prejdú na obvodné úrady a ministerstvá.
Krajské úrady v rámci svojich kompetencií doslova požadujú od samosprávy rôzne informácie. Na základe zákona má samosprávny kraj v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti poskytovať krajskému úradu podklady potrebné na vypracovanie analýzy kraja, podklady na vypracovanie plánov ochrany obyvateľstva z hľadiska možných mimoriadnych udalostí. Samosprávny kraj spolupracuje s orgánmi štátnej správy s obcami pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie na svojom území a utvára podmienky pri evakuácii na súčinnosť medzi samosprávnym krajom.
Ďalej poskytuje krajskému úradu údaje o zariadeniach civilnej ochrany a spolupracuje s orgánmi štátnej správy a obcami pri plánovaní a riešení ukrytia obyvateľstva. Spolupracuje s orgánmi štátnej správy najmä na príprave na civilnú ochranu a podieľa sa na preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane. Samosprávny kraj uhrádza výdavky spojené s preventívno-výchovnou a propagačnou činnosťou z vlastných zdrojov.
Otázkou ostáva, či tieto úlohy nemal plniť s početným aparátom krajský úrad. Byrokracia pretrváva a zvyšuje sa počet nespokojných občanov, ktorí od terajšej vlády celkom oprávnene očakávajú potrebné zmeny. Je zarmucujúce, že bývalá vládna garnitúra nechcela pristúpiť k analýze a prehodnoteniu účinnosti pôsobenia reformných zákonov. Škoda, že nerešpektovala ani pripomienky a návrhy skúsených odborníkov. Aj preto s terajším stavom nemôžeme byť spokojní.
Neriešením problémov, ktoré spôsobili niektoré nedokonalé reformné kroky, bývalá vláda negatívne prispela aj k pretrvávajúcemu a rozporuplnému hodnoteniu postavenia a právomoci vyšších územných celkov. Jej chybou bolo, že pred vznikom vyšších územných celkov podcenila celú informačnú kampaň. Nevysvetlila, načo sú potrebné vyššie územné celky, ako sa zmenia vzájomné väzby medzi orgánmi verejnej správy a samosprávy a ako sa zmenia kompetencie a o čom kto bude rozhodovať a v plnom rozsahu aj niesť zodpovednosť, aby to všetko malo zmysel pre upevňovanie demokracie v našej spoločnosti.
Preto aj dnes pretrváva nedôvera v existujúci systém, v ktorom zaznamenávame rôznu duplicitu v činnosti krajských úradov a vyšších územných celkov.
Podobne je to aj v iných oblastiach. Jeden príklad za mnohé, aj keď sa netýka predloženého návrhu, je predsa len veľmi aktuálny. Ide o krajské školské úrady. Veľa byrokracie sa prejavuje napríklad v tom, že samosprávny kraj, ale aj krajský školský úrad predkladajú ministerstvu školstva rôzne informácie štatistického charakteru. Samosprávny kraj sa pritom stáva len akýmsi poštárom medzi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti a štátnym orgánom. Taktiež pri určovaní výkonov pre prijímacie konanie do prvého ročníka stredných škôl samosprávny kraj ako zriaďovateľ je povinný tieto výkony odsúhlasiť s krajským školským úradom. Pri akejkoľvek zmene... (Ruch v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Prosím kolegov, prepáčte, pán poslanec, prosím kolegov o pokoj v sále. Buďme korektní k pánovi poslancovi, poprosím, napriek tomu, že sa blíži hlasovanie.
S. Kubánek, poslanec: Pri akejkoľvek zmene v sieti škôl a školských zariadení je jednou z povinných príloh žiadostí, ktorá je zasielaná na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aj vyjadrenie krajského školského úradu. Je priam neuveriteľné, že samosprávny kraj, ak potrebuje vydať organizačný pokyn pre školy, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, môže tak urobiť až po prerokovaní s krajským školským úradom.
A toto by rozhodne nemalo byť, lebo samosprávny kraj má štatút školského úradu a činnosti vykonávajú zamestnanci, ktorí spĺňajú všetky kritériá.
Za chyby minulosti platíme všetci. Treba ich postupne odstraňovať, aby nedochádzalo k takým situáciám ako napríklad na začiatku roku 2004, keď občania na obvodných a špecializovaných úradoch prežívali ťažké chvíle. Mnohí vrátane podnikateľov, ktorí vo veľmi krátkom čase museli splniť na základe reformných krokov zákonné povinnosti voči štátu, trpko pocítili nekvalitnú, neprofesionálnu prácu premietnutú do jednotlivých rozhodnutí a vyhlášok.
Vo viacerých obvodoch a špecializovaných úradoch vtedy vznikli absurdné situácie. Úradníci pomerne dlho nemohli fungovať, vydávať potrebné rozhodnutia, ani prijímať žiadosti občanov. Dôvod bol neuveriteľný, chýbali im pečiatky.
Navyše mnohí zamestnanci nedokázali kvalifikovane informovať občanov o tom, ako majú vo vtedajšom chaose postupovať. Nikto im neporadil, kde sa majú obrátiť, aby vyjadrili svoju nespokojnosť. Za chyby a omyly nikto neniesol zodpovednosť. Na všetko sa rýchlo zabudlo. Prišli nové experimenty, ktoré upútali pozornosť. K nim patrí aj zrušenie úradu, ktoré aj po jeho zrušení mal svojho šéfa, lebo pána Plaia nemal kto odvolať.
Zákon o zrušení krajských úradov podľa môjho názoru postupne odstráni aj dlhotrvajúci problém v oblasti presunutých kompetencií a ich financovania. Prejaví sa to v efektívnejšej a lacnejšej práci v oblasti správy a rozvoja z verejného územia, čo prispeje k väčšej spokojnosti občanov v jednotlivých regiónoch.
Predložený návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády a jeho uvedenie do života prispeje k ďalšiemu procesu na ceste za vyššiu účinnosť reforiem a pôsobenia verejnej správy a samosprávy na prospech občanov. Preto budem hlasovať za tento predložený návrh. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz sa pýtam pána poslanca Pada, či chce vystúpiť teraz, už máme štyri minúty do 17.00 hodiny, alebo počká radšej potom.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rozpravu. (Reakcia z pléna.) Á, pardon, takže s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, hovorili ste, že chcete podporiť priblíženie štátnej správy občanom. Nuž, musím vám povedať, že pri tomto návrhu zákona o žiadne priblíženie štátnej správy občanom nepôjde, lebo len presúvate kompetencie z krajského úradu na obvodné úrady v sídle kraja. Z jedného úradu v jednom meste na druhý úrad v tom istom meste. A časť kompetencií presúvate na ministerstvá. Čiže pôjde skôr naopak, pôjde o vzdialenie štátnej správy občanom.
Hovorili ste o reforme verejnej správy, že nepriniesla očakávaný výsledok. Opýtajte sa starostov aj poslancov vyšších územných celkov, či pri reforme verejnej správy pociťovali zlepšenie alebo nie pri prenose kompetencií aj pri fiškálnej decentralizácii. Hovorili ste o bývalej vláde a o množstve byrokracie, ktoré bolo za bývalej vlády.
Pán poslanec, hovorili ste o roku 2004. Už 10 mesiacov ste vo vláde. Vy nemusíte bojovať s opozíciou. Vládnite. To, čo sa vám nepáči, predkladajte návrhy zákonov a upravujte štátnu správu na Slovensku podľa svojich predstáv. Nemusíte donekonečna zápasiť s opozíciou, ujmite sa vlády aj fakticky. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rozpravu k tomuto návrhu zákona a vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v rokovacích laviciach. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Ďakujem pekne, že ste zaujali miesta v rokovacej sále.
Vážené kolegyne, kolegovia, najskôr budeme hlasovať v druhom a treťom čítaní o zákone z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tak ako je to v tlači 263.
Chcem pripomenúť, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako sa schvaľujú aj pripomienky.
Poprosím teda určenú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janku Laššákovú, aby hlasovanie uvádzala podľa pripomienok prezidenta. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vystúpila som v rozprave a predložila som návrh, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 a 2 a potom o bodoch 3 a 4.
Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1 až 2 z pripomienok pána prezidenta.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 53 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto pripomienky sme neschválili.
J. Laššáková, poslankyňa: Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 3 a 4 z pripomienok pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za návrh 135 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.
Tieto pripomienky sme schválili.
Pýtam sa teraz spravodajkyne, či môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona?
J. Laššáková, poslankyňa: Áno. Keďže sme schválili pripomienky pána prezidenta, sme v **treťom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte poprosím, pani spravodajkyňa, pravdepodobne musím otvoriť rozpravu v rámci tretieho čítania. Nie?
J. Laššáková, poslankyňa: Nie. Hlasovať ako...
M. Číž, podpredseda NR SR: Tak potom podľa vášho návrhu, vážená pani spravodajkyňa, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme teda hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku, čím teda Národná rada v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky či teda uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.
J. Laššáková, poslankyňa: Gestorský výbor odporúča schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 59 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 23. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať v druhom a treťom čítaní o zákone z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 264).
Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby hlasovanie uviedol podľa pripomienky prezidenta.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pána prezidenta, ktorá je uvedená v časti IV informácie, ktorú som predložil.
M. Číž, podpredseda NR SR: Odporúčanie máte, pán spravodajca?
P. Pelegrini, poslanec: Ide o informáciu, odporúčanie nemám.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 137, zdržali sa 2 poslanci.
Túto pripomienku sme schválili.
Ďalej pán spravodajca.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prezidentom vrátenom zákone ako o celku v znení prijatých pripomienok pána prezidenta.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 23. marca 2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej budeme v prvom čítaní hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby hlasovanie uviedol.
M. Kovačócy, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 107 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
M. Kovačócy, poslanec: Teraz dajte, prosím, hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor, aby určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň určila lehoty výborom na prerokovanie v lehote do 10. mája a gestorský výbor do 11. mája 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 139 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní v rámci skráteného konania. Ďakujem, pán spravodajca.
Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je to v tlači 251.
Poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Pavla Gogu, aby hlasovanie uviedol. Najprv teda budeme hlasovať o návrhoch v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za návrh 91 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 18. júna 2007 a gestorskému výboru do 19. júna 2007.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 137 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, teda živnostenský zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 255).
Poprosím spravodajkyňu z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči. Najprv teda ona v zmysle § 73 ods. 3.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za návrh 112 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.