V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, budete pokračovať v popoludňajšom rokovaní Národnej rady. Teraz, prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Kramplovej.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, poprosím vás, máme zasadnutie zahraničného výboru v miestnosti č. 30 teraz o 12.00 hodine.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie. Ešte? Ešte prosím? Ešte zapnite mikrofón pánovi poslancovi Novotnému.
V. Novotný, poslanec: Ja by som ešte raz chcel veľmi srdečne pozvať tých poslancov, ktorí ešte neprišli dnes do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, máme tam pripravené spirometrické vyšetrenie v rámci Svetového dňa astmy. Poďte si pomerať vaše pľúcne funkcie, je to veľmi zaujímavé vyšetrenie vo veľmi príjemnej spoločnosti.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie Národnej rady. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)
Druhý deň rokovania
10. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. mája 2007 o 14.03 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Pekné popoludnie, dámy a páni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze pravidelným bodom
hodina otázok,
ktorý týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 9 otázok pánu predsedovi vlády a členom vlády bolo položených celkovo 32 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie, podľa ktorého budeme dnes postupovať. Chcem len upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Poprosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval o tom, kto bude dnes odpovedať na hodine otázok a kto bude zastupovať neprítomných členov vlády Slovenskej republiky z dôvodu ich pracovných ciest.
Na dnešnom rokovaní nebude prítomný pán podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra pán Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste v Košickom kraji v súvislosti so vstupom Slovenska do Schengenu a bude ho zastupovať minister obrany Slovenskej republiky pán Kašický. Na zahraničnej pracovnej ceste v Nemecku je ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová a zastupovať ju bude minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Valentovič. Neprítomný bude ešte minister životného prostredia pán Izák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch, ale neboli mu položené žiadne otázky, nie je teda potrebné stanovovať zastupujúceho člena vlády. To isté sa týka aj ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Jureňu. Ostatní členovia vlády, ktorým boli otázky položené, by mali byť prítomní a mali by odpovedať priamo na položené otázky.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Máte teraz k dispozícii 15 minút, počas ktorých budete odpovedať na otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Kataríny Tóthovej a znie: "Investigatívni novinári v dennej tlači preukázali, že v bratislavských diskotékach sa predávajú drogy. V tejto súvislosti odpublikovali otázku, či majú rodičia deťom zakázať navštevovať diskotéky, keď je polícia bezzubá. Aká je vaša odpoveď, pán predseda vlády, rodičom diskoték chtivých detí?"
R. Fico, predseda NR SR: Vážená pani poslankyňa, ďakujem za položenie tejto otázky a dovoľte, aby som sa hneď na úvod vyhol nejakému ďalekosiahlemu výpočtu aktivít, ktoré robí, či už samotná vláda Slovenskej republiky, alebo príslušné rezorty v tejto oblasti. Pravdepodobne tento výpočet by nemal veľký význam.
Spomeniem však z toho posledného obdobia napríklad návrh novelizácie zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a doplnenie zoznamu zakázaných látok č. 1, kde sa do prvej skupiny psychotropných látok zaraďuje nová látka, ktorá sa nazýva piperazín. Táto nová droga je drogovými dílermi ponúkaná mladým ľuďom hlavne na diskotékach v mládežníckych kluboch, puboch a na hudobných festivaloch ako náhrada za extázu, označovanú aj ako tanečná droga.
Dosiaľ bolo policajnými zložkami Národnej protidrogovej jednotky uskutočnených 14 zásahov a podarilo sa zadržať celkový počet viac ako 10 tisíc kusov tabliet tohto druhu drogy. Dovolím si vysloviť nádej, že Národná rada Slovenskej republiky tento návrh novelizácie zákona schváli, ak ste tak už neurobili, pretože som nesledoval priebeh Národnej rady z hľadiska jeho programu.
Správa ministra vnútra o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike z aspektu drogovej kriminality v roku 2006 uvádza 1 867 prípadov, keď došlo k zadržaniu nelegálnych drog a popisuje zachytené objemy podľa jednotlivých druhov narkotík. Myslím si, že polícia vykonáva maximálne úsilie, hoci nechcem tým povedať, že neexistujú rezervy. V týchto dňoch prebiehajú organizačné zmeny v Policajnom zbore ministerstva vnútra a dotýkajú sa aj Národnej protidrogovej jednotky. Vláda bude tieto zmeny citlivo sledovať a všetko, čo bude mať význam a efekt, určite podporí. Pripravuje sa aj novelizácia Trestného zákona, ktorá predpokladá dať vyšší dôraz na uplatnenie inštitútu alternatívneho trestu pre mladých ľudí v prípade, že budú prichytení pri používaní narkotík.
Napriek mimoriadnemu úsiliu sme schopní zachytiť len časť drog, ktoré prechádzajú cez naše územie a táto miera úspešnosti je porovnateľná s krajinami Európskej únie, pohybuje sa niekde na úrovni medzi 10 - 20 %. Akékoľvek zásahy polície a jej špecializovanej Národnej protidrogovej jednotky tak nemôžu zaručiť úplnú ochranu mladých ľudí pred drogami.
Pre informáciu ešte doplním, že v prieskumoch mladí ľudia uvádzajú, že miestami ich najčastejšieho prvého kontaktu s drogou nie sú len diskotéky, ale aj koncertné podujatia, najrôznejšie súkromné oslavy, výročia, návštevy mládežníckych klubov, reštaurácie, ba dokonca už aj športové podujatia. Zásahy polície v tomto prostredí sú často nemožné. Preto najúčinnejším nástrojom boja proti drogám medzi mládežou zostáva naďalej prevencia. Považujeme zákroky polície za krajné opatrenie, pričom už dávno prestalo platiť tvrdenie, že najlepšou prevenciou je represia. Verím, že na výchove k prevencii sa musí rovnakou mierou popri škole podieľať aj rodina, pretože bez aktívnej účasti rodiny, jej pozitívneho príkladu len ťažko možno očakávať, že polícia môže byť úspešná.
V odpovedi na položenú otázku, pani poslankyňa, lebo sa ma pýtate, čo treba odkázať rodičom, sa dá odkázať rodičom, že nemusia ich deťom zakazovať navštevovať diskotéky, hudobné koncerty, festivaly, kultúrne a športové podujatia len z dôvodu hrozby kontaktovania sa s drogovým dílerom. Podmienkou však je, a k tomuto sa chcem dostať, aby boli mladí ľudia dobre o drogovej problematike informovaní, aby mali kvalitnú prípravu v oblasti prevencie drogových závislostí. Rodičia by takisto mali vedieť, ako s deťmi o danom probléme komunikovať, ako predchádzať drogovej závislosti a v krajnom prípade, ako sa správať, ak už ich dieťa použilo drogu.
Chcem však povedať, že toto všetko je málo, pokiaľ okrem aktivít polície, aktivít príslušných rezortov, pokiaľ k tomu dáme aj aktivity rodičov, od ktorých očakávame výchovný prístup k svojim deťom, tu nebude aktívnejší prístup slovenských médií, najmä objektívne informovanie o aktivitách v boji proti drogám. Jednoducho tieto informácie v našich médiách prakticky chýbajú.
Pani poslankyňa, nie je náhoda, že vláda Slovenskej republiky prijala nedávno stanovisko o obrovskom náraste neobjektívnych, nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o činnosti vlády Slovenskej republiky. Už o tejto aktivite ani nechcem hovoriť, pretože toto sa prakticky ignoruje. Som presvedčený, že týmto spôsobom sa hrubo porušuje základné právo ľudí na objektívne informácie a keby ľudia mali tieto dobre pripravené veci k dispozícii, určite by sa vedeli efektívnejšie správať k svojim deťom.
Otázka znie veľmi jednoducho. Je boj s drogami a najmä šírenie prevencie ako bojovať s drogami prioritou pre slovenské médiá? Stačí sa pozrieť, ako mnohé médiá informujú o činnosti vlády a odpoveď je okamžite známa. Prakticky všetko sa stavia do negatívneho svetla. Zelenú dostáva najmä škandalizovanie, násilie a ponižujúce informácie. Viete, je to tak, čím je niekto väčšia prostitútka, podvodník, tak tým je väčšia celebrita pre slovenské médiá. (Potlesk.) Toto je jednoducho realita, na ktorú musíme často reagovať. Je neuveriteľné, čoho sme svedkami v slovenských médiách, a to nie je naozaj príklad, ktorý by mal pomáhať mladým ľuďom alebo ich rodičom.
Prepáčte, jeden príklad za všetky, ale ja ho musím spomenúť. Nedávno sa nám povaľovala skupina tzv. celebrít na jednom ostrove a okrem iného mali súťaž, ktorá spočívala v tom, že bolo upečené nejaké zviera a ich úlohou bolo ústami odtrhnúť čo najväčší kus mäsa a teraz ústami to mäso preniesť do nejakej misky, či teda odtrhli veľa, alebo málo. Tak ak toto jednoducho má byť, ak toto má byť - ja mám túto informáciu, pán poslanec Bugár, z monitoringu, ja to nepozerám - ale to len jednoducho naznačuje, ako hlboko klesli slovenské médiá a ako neobjektívne informujú o činnosti vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Preto len kombinácia aktivít vlády Slovenskej republiky, výchovný prístup škôl, výchovný prístup rodičov a k tomu, samozrejme, aj prístup médií môže priniesť uspokojujúcu odpoveď na vašu otázku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď.
Ja som túto otázku, ktorú som vám položila, pán premiér, preto bola tak aj zvláštne štylizovaná s tou záverečnou otázkou, dostala na stretnutí s občanmi v Petržalke, a keďže ja nemám z tejto oblasti informácie, tak som sa musela pýtať ďalej, aby som pre nasledujúce otázky takéhoto druhu mala nejaké odpovede.
Nemám ďalšiu otázku, ale využijem možnosť, že mám niekoľko minút a chcem povedať jedno. Nedávno som bola na stretnutí Červeného kríža, kde mladé dievča bolo za Čin roka vyznamenané, že držalo dlhé hodiny na rukách 40-kilového brata, ktorý padol do žumpy, kým neprišiel otec. Nikde to nebolo. Ale taký strašný jav, že mladé dievča zabije svoje novonarodené dieťa, sa rozvlačuje po všetkých novinách. (Potlesk.) Takže, dobré príklady by mali byť prezentované, pretože príklady vždy tiahli.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcete ešte, pán premiér, reagovať? Nie.
Budeme pokračovať druhou otázkou, ktorá je od pána poslanca Viliama Jasaňa a znie: "Vážený pán premiér, ako sa pozeráte na ďalšie napredovanie hospodárskeho rastu Slovenska z pohľadu tohto ročného vládnutia koalície?"
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, ďakujem aj vám za otázku a chcem hneď na úvod povedať, že všetci sa určite na Slovensku tešíme z hospodárskeho rastu. My tento rast však nepovažujeme za samoúčelný a predovšetkým si myslíme, že by z neho mala mať profit väčšina, a nie iba nejaká úzka skupina 10, možno 15 % obyvateľov Slovenskej republiky. Pred vládou Slovenskej republiky stojí veľmi náročný plán. Ak dovolíte, ja ten plán nazývam aj takým expresívnym výrazom, že diabolský plán. Na jednej strane chceme napĺňať našu predstavu o Slovensku ako o sociálnom štáte, na druhej strane veľmi dôsledne plníme všetky kritériá Maastrichtu, ktoré sú pre nás mimoriadne limitujúce a obmedzujúce.
Chcem však zdôrazniť, že v dobrom stave máme dnes verejné financie. Dokázali sme v tejto oblasti na jednej strane splniť naše predsavzatia pri formovaní základných priorít prvého roka vládnutia najmä v oblasti sociálnej. Ja to teraz nebudem zbytočne vypočítavať, tieto veci sú dostatočne známe. Ale je všeobecne známe, že za 10 mesiacov táto vláda urobila v sociálnej oblasti viacej ako tá predchádzajúca za 8 rokov. To je jednoducho skutok, o ktorom všetci vieme. (Šum v sále.)
Pokiaľ ide o ďalšiu dôležitú oblasť, je to stabilizácia poľnohospodárstva. My sme, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, zvýšili dotácie na maximálne možnú úroveň. Dokonca v roku 2007 dosahujeme deficit nižší ako 3 %, a to za stavu, keď do deficitu po prvýkrát boli zarátané aj všetky výdavky, ktoré pochádzajú z penzijnej reformy a to je viac ako 20 miliárd korún. To je jednoducho čosi, čo túto vládu, pokiaľ ide o jej sociálne programy, mimoriadne limituje. Napriek tomu si myslím, že sme dostatočne aktívni, aby sme plnili predsavzatia, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti musím povedať, vážené dámy a páni, že ma šokujú niektoré vyjadrenia, ktoré sa týkajú napríklad školstva. Ja som sa dnes napríklad dozvedel, že vraj vláda, ktorej som predseda, zavádza poplatky za vysokoškolské štúdium. Jednoducho, že tým, ktorí to hovoria, neodpadne jazyk. Pretože, ak tu niekto chcel zaviesť poplatky za denné vysokoškolské štúdium, tak to bola predchádzajúca vláda. (Potlesk.) My len robíme poriadok - a už to konečne povedzme verejnosti - my len robíme poriadok v externom štúdiu. V externom štúdiu idú milióny korún do súkromných spoločností, do agentúr. My chceme urobiť v tejto oblasti poriadok. Tak neklamte, páni z opozície. Táto vláda nezavádza poplatky. Vy ste chceli denné štúdium spoplatniť a externé štúdium už bolo spoplatnené. Len robíme s peniazmi v externom štúdiu taký poriadok, aký tam určite má byť.
Pokiaľ ide o druhú oblasť, veľmi dôležitú, je to oblasť dôvery finančných trhov, pretože táto dôvera sa prejavuje napríklad v úrovni kurzu slovenskej koruny. Táto dôvera asi nebude nejakým sentimentom na predchádzajúce vládne obdobie. Je tu stabilita meny, je tu cenová stabilita. Myslím si, že obrovský úspech tejto vlády je aj stabilizácia cien energií. Viete, prvýkrát išla cena plynu dole v januári. To sa nikdy nikomu nepodarilo. Nakoniec predchádzajúca vláda ani nikdy nerokovala o tom, aké budú ceny. Bolo im to úplne jedno. Úrad dal nejaký návrh alebo SPP dal nejaký návrh a úrad to odklepol. 1. júla 2007 dávame dôchodcom určité zľavy, pokiaľ ide o cenu plynu. Verím, že k pozitívnym krokom dôjde aj pri cene benzínu, pretože už len to, že na okolitých trhoch cena benzínu stúpa a na Slovensku je na tej istej úrovni, je úspechom vlády Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o ďalší hospodársky rast na Slovensku, všetkých nás teší, že Európska komisia zvýšila odhad tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky a tieto očakávania sa zvyšujú zo 7,2 % na 8,5 %. Naďalej bude klesať aj deficit, pretože v tomto roku to bude pod 3 %. Budúci rok bude tento deficit na úrovni niekde 2,4 % a ten ďalší rok, v roku 2009 by to malo byť na úrovni 1,8 - 1,9 %. Teda presne plníme to, čo sa od nás očakáva z hľadiska paktu stability a rastu.
Toto sú reálne výsledky po takmer prvom roku vládnutia vlády Slovenskej republiky - stabilizované financie, sociálne správanie vlády Slovenskej republiky a dôsledné plnenie programu vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o hospodársku politiku, ešte poviem, že nám veľmi záleží aj na ekonomickom rozmere diplomacie, lebo si myslíme, že Slovenská republika ako krajina, ktorá má malý počet obyvateľov a ktorej ekonomický potenciál neumožňuje byť aktívnejšou v oblasti zahraničnej politiky, by sa mala sústreďovať najmä a najmä na ekonomický rozmer našich kontaktov s krajinami, ktoré sme navštívili alebo sa chystáme navštíviť v nadchádzajúcom období.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pán poslanec, ešte pár sekúnd, doplňujúca otázka.
V. Jasaň, poslanec: Nie, ďakujem pekne. Len sa chcem poďakovať pánovi premiérovi. Je len škoda, že tí, ktorí ho často kritizujú vo svojich vystúpeniach a skloňujú jeho meno v rôznych pádoch, tu práve nie sú. Ale verím, že tí, ktorí sú tu z opozície, to odkážu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pán premiér, váš čas je na konci.
Budeme pokračovať, dámy a páni, otázkami, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.
Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Petra Markoviča, je to otázka na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vierku Tomanovú, ktorú zastúpi pán minister zdravotníctva Ivan Valentovič, a táto otázka znie: "Vážená pani ministerka, ako hodnotíte zámery svojho kolegu, ministra zdravotníctva, reprofilovať väčšinu nadbytočných lôžok v zdravotníctve na lôžka sociálne? Pripravujete zákon o sociálnej medicíne, resp. máte v rozpočte vyčlenené peniaze na financovanie sociálnych lôžok?"
Pán minister, nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.
Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odpovedal v mene ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje v súčasnosti zákon o sociálnych službách. V predmetnom návrhu zákona sa uvažuje o previazanosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti tak, že zdravotná starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb typu zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denné centrum môže byť poskytovaná v rozsahu zdravotných úkonov v ošetrovateľskej starostlivosti aj priamo týmito zariadeniami, ak spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Návrh zákona dáva možnosť, aby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti bolo možné poskytovať sociálnu službu. Dňa 5. apríla 2007 sa uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ohľadom redukcie siete lôžkových zariadení vo väzbe na ich vypustenie zo siete verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich prípadná transformácia na zariadenia sociálnych služieb. Záverom tohto stretnutia bolo konštatované, že do riešenia danej problematiky je nevyhnutné zaangažovať samosprávne kraje, do ktorých pôsobnosti patria sociálne služby, ale aj zdravotnícke zariadenia. Samosprávny kraj pozná situáciu vo svojom územnom obvode. Má spracovanú koncepciu rozvoja sociálnych služieb a môže posúdiť, ktoré sociálne služby sú v jeho územnom obvode nedostatkové a či je potrebné rozšíriť sieť existujúcich zariadení sociálnych služieb. K financovaniu sociálnych lôžok sa musia vyjadriť príslušné samosprávne kraje, nakoľko by ich museli financovať zo svojho rozpočtu. Je potrebné preveriť možnosť finančnej spoluúčasti zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Skončil som, pán predseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Markovič, máte doplňujúcu otázku? Nie ... (Hlasy z pléna: Áno, hlási sa.) Áno. Prosím.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne.
Ja som túto otázku adresoval pani ministerke vzhľadom na, že som zachytil jej vyjadrenia v médiách, že transformácia lôžok zdravotníckych si vyžaduje istý čas, kým sa pretransformujú na sociálne lôžka. To bola prvá časť. Druhá časť hlavne preto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude musieť financovať tieto lôžka, preto ma zaujímalo, či sa - pán minister, môžete odpovedať za seba - v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí pripravuje takýto zákon, ktorý vlastne bude definovať, ktorú časť starostlivosti, zdravotnú a sociálnu, bude platiť. Sociálnu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a druhú časť, samozrejme, zdravotné poisťovne. No a potom to bola tretia vec, keďže sociálna starostlivosť je v kompetencii VÚC, v originálnych kompetenciách VÚC, či aj vy počas svojich rokovaní s VÚC o transformácii lôžok ste rokovali s nimi o tom, že budú musieť financovať túto starostlivosť na týchto sociálnych lôžkach.
Ďakujem.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ja myslím, že ak ste dobre počúvali, tak bolo odpovedané, je tá odpoveď spracovaná na ministerstve práce, sociálnych vecí, či jednoznačne sa pripravuje zákon o sociálnych službách, v rámci ktorého všetko to, čo ste spomínali, bude zakomponované. V súčasnom období má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v operatívnom programe 10 mil. korún na prípadné rekonštrukcie a reprofilizácie. Samozrejme, všetky ostatné rokovania sa budú viesť na úrovni samosprávnych krajov.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pristupujeme k ďalej otázke číslo 2, ktorú položil opäť pán poslanec Markovič: "Vážený pán minister, v dôvodovej správe novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá od 1. januára vstúpila do platnosti, ste sa zaviazali vykonať do konca apríla (teda do času, pokiaľ sa navýšili platby poistného za osoby, ktorých platiteľom je štát zo 4 na 5 %) potrebné racionalizačné opatrenia. Chcem sa vás opýtať, ktoré racionalizačné opatrenia ste v zdravotníctve urobili?"
Pán minister, nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené kolegyne, kolegovia, vláda zabezpečila schválením rozpočtu verejnej správy na rok 2007 nárast disponibilných zdrojov v oblasti verejného zdravotného poistenia o 7,6 mld., opakujem 7,6 mld. oproti roku 2006. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má, samozrejme, eminentný záujem, aby boli tieto zdroje maximálne využité na úhradu zdravotnej starostlivosti. Je to spôsobené tým, že vláda odsúhlasila navýšenie 1 % platby za poistencov štátu, čo predstavuje cca 2,1 mld. V tejto sume tých 7,6 mld. je zahrnuté aj zníženie sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky na 10 %, čo prinieslo v systéme verejného zdravotného poistenia úsporu výdavkov na lieky a zdravotnícke pomôcky.
Úspora zdravotných poisťovní je pri súčasnej štruktúre plne a čiastočne uhrádzaných liekov približne na úrovni 1,8 mld. korún a zdravotnícke pomôcky približne 0,2 mld. korún. Ušetrené prostriedky je možné presunúť do iných segmentov zdravotnej starostlivosti. Súčasne došlo aj k úspore u priamych platieb obyvateľstva z doplatkov na lieky a zdravotnícke pomôcky vo výške približne 0,2 mld. ročne. Zároveň zníženie cien na lieky a zdravotnícke pomôcky z dôvodu zníženia DPH prispelo k zníženiu nákladov v zdravotníckych zariadeniach. Napríklad len v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je to vo výške 380 mil. korún. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina liekov je z dovozu, ďalším dôvodom zníženia ceny liekov je aj výrazné posilňovanie slovenskej koruny najmä voči euru, americkému doláru v poslednom období. Z uvedeného titulu Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pristúpilo k zníženiu cien liekov s účinnosťou od 1. apríla 2007. V zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti z tohto titulu predpokladáme úsporu cca 270 mil. korún na ročnej báze a v ambulantnej starostlivosti cca 1,5 mld. korún.
Ministerstvo zdravotníctva ďalej prikročilo k zmene úpravy výšky prevádzkových nákladov zdravotných poisťovní a ak by sa vychádzalo z predbežných údajov, teda ak by sa vychádzalo z údajov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, výber poistného v roku 2007 sa rozpočtuje vo výške 83 mld. 123 mil. 800 000 Sk. Výdavky na prevádzkovú činnosť zdravotnej poisťovne vo výške 4 % by tvorili cca 3,325 mld. korún. V porovnaní s rokom 2006, a teraz to dávam do vašej pozornosti, keď neboli obmedzené výdavky na prevádzkovú činnosť, by sa ušetrilo a ja pevne verím, že sa aj ušetrí, keďže od 1. januára je 4-percentný správny fond, ďalších cca 1,9 mld. Sk.
Len pre vašu informáciu podľa predbežných výsledkov hospodárenia zdravotných poisťovní, preto hovorím predbežných, keďže nie sú ešte auditované, Všeobecná zdravotná poisťovňa čerpala na výdavky na správu v roku 2006 3,67 %, Spoločná zdravotná poisťovňa 3,16 %, Poisťovňa Apollo 6,04 %, Poisťovňa Dôvera 9,13 %, Sidéria 5,69 %. To je reál k zákonom, ktoré boli prijaté a nijakým spôsobom neobmedzovali prevádzkové výdavky zdravotných poisťovní. Čiže nie 4, ako dnes máme zakotvené v legislatíve, ale až 9 % išlo na správu zdravotnej poisťovne.
Zisk zdravotných poisťovní, tak ako ho samy deklarovali, predstavoval za rok 2006 a neviem, či mám hovoriť o zisku alebo kladnom hospodárskom výsledku, ďalšie takmer 2 mld. Sk. Pod tlakom, ktorý vyvíja ministerstvo zdravotníctva, viete, že ten tlak vyvíjame na to, aby zdravotné poisťovne neodvádzali zisk mimo systému, je predpoklad, že sa ďalšie 2 mld. do systému dostanú. Čiže summa summarum, ak to zrátate 7,6 plus ušetrené peniaze za lieky znížením cien o 6,6 %, ušetrením na správnych nákladoch zdravotnej poisťovne nie 9 %, ale 4 % a vrátením kladného hospodárskeho výsledku do systému v tomto roku budú mať zdravotnícki pracovníci alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti viac a oproti minulému roku možno o 10 - 11 mld. korún viac.
Ďalšie opatrenia racionalizačné, keďže je to veľmi aktuálna téma, všetci sa dožadujú týchto opatrení, budú predložené na najbližšom zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Myslím, že sa tu nehovorí ešte o blízkej budúcnosti a nikde som nezachytil ani zmienku o tom, že sa podarilo ministerstvu zdravotníctva vybojovať Operačný program Zdravotníctvo s alokáciou 250 mil. eur, čo pri dnešnom kurze koruny je cca 8,5 mld. Sk, ktoré budú v najbližšom období použité na modernizáciu, reštrukturalizáciu, na prístrojové dovybavenie zdravotníckych zariadení. Takže myslím si, že za 10 mesiacov sme skutočne toho spravili dosť.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister.
No, ten výpočet navonok vzbudzuje istý optimizmus, o ktorom hovoríte, že teda tie opatrenia, o ktorých tvrdíte, že sa prijali, ušetrili isté množstvo finančných prostriedkov, avšak finančné prostriedky, ktoré pôjdu do systému, ktorý je nezreformovaný pri súčasnom zadlžovaní sa zdravotníckych zariadení, napriek tomu, že sa pristúpilo k zníženiu o 6,6 % cien liekov, náklady na lieky naďalej stúpajú, sú opatrenia, ktoré sa za 10 mesiacov tejto vlády prijali, ťažko hodnotiť ako dostatočné, skôr ako nedostatočné a takmer žiadne.
Hovoriť o 4-percentnom správnom fonde pre zdravotné poistenie, to ani nebola aktivita vlády, to bol poslanecký návrh, za ktorý napríklad hlasovala aj SDKÚ - DS, takže chváliť sa 4-percentným správnym fondom dnes je podľa mňa dosť nenáležité zo strany ministerstva zdravotníctva.
No a čo sa týka toho, ešte by som zareagoval na to, čo ste hovorili v súvislosti s tými sociálnymi lôžkami, pretože vy ste chceli už k 1. júlu zrušiť, no nie zrušiť, reprofilovať lôžka na lôžka sociálne a popri tom, ako ste pred chvíľou prečítali odpoveď ministerky, stále neexistuje zákon, ktorý by túto problematiku riešil. Tak by som sa chcel spýtať, akým spôsobom mali byť tieto lôžka transformované k 1. júlu.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ak môžem, najprv zareagujem na tie 4 %. Ja sa nechválim 4 %. Ja sa chválim tým, že oproti 9 %, ktoré niektoré zdravotné poisťovne čerpali, prípadne 6 %, v systéme ušetríme cca 2 mld. korún. Nejde o 4 %. Ide o reálne peniaze, ktoré sa v systéme ušetria a ktoré je možné poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo môžeme na poskytovateľov preniesť navýšenie, či už objemov alebo zvýšením ich ceny práce.
Čo sa týka optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, my veľmi dobre vieme, že je to silné politikum, silná otázka, na ktorej všetci chceme participovať a všetci ju chceme využiť. Myslím si, už niekoľkokrát sme diskutovali o tom, že máme absolútny prebytok akútnych lôžok. Niektoré naše prepočty hovorili o 6,5 tisíc. Vaše prepočty, nemyslím konkrétne vás, ale prepočty opozície, prípadne blízkych skupín opozície, hovorili dokonca o 9 tisícoch lôžok. Mám dokonca materiály, ktoré hovoria o tom, že treba zavrieť 33 nemocníc, celých. A nie sú to materiály ministerstva zdravotníctva. Čiže, všetci sme si vedomí toho, že je to vážny problém a je to problém, s ktorým sa musíme vysporiadať.
Ja sa priznám, že som možno naivne očakával, keďže všetci hovoríme o tom istom a všetci chceme, aby sa v tom zdravotníctve niečo pohlo, že skôr nájdem podporu a ústretovosť z vašej strany. Žiaľ, ukázalo sa, že pre vás je to jedine politikum a nič iné. Budeme pokračovať. Budeme trpezlivo pokračovať, budeme hľadať cesty riešenia a myslím si, že tie cesty riešenia nájdeme.
To je všetko. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položil pán poslanec Bačík ministrovi hospodárstva pánovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, neuvažuje vaše ministerstvo o väčšom rozvoji alternatívnych zdrojov energie na našom území a ich podpore nielen pre právnické osoby, ale i pre fyzické osoby?"
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Pán predsedajúci, ďakujem pekne za príležitosť vystúpiť dnes v hodine otázok. Rád by som pánu poslancovi Bačíkovi odpovedal asi nasledovne na jeho otázku.
Pán poslanec, v súčasnosti sú ako alternatívne zdroje energie považované predovšetkým obnoviteľné zdroje energie. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k vytvoreniu podmienok pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Zámerom je vytvorenie motivačných opatrení na ich využívanie. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie je založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách, výrazne prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a škodlivín a zvyšuje bezpečnosť a možnosť diverzifikovať dodávky energie, čím znižuje závislosť ekonomiky od rastúcich cien ropy a zemného plynu.
Ministerstvo hospodárstva chce dôsledne plniť úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a aj z tohto podnetu vypracovalo Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila dňa 25. apríla 2007. V stratégii ministerstvo hospodárstva navrhuje viaceré legislatívne opatrenia smerujúce k väčšej stabilite podnikateľského prostredia v tejto oblasti. Cieľom stratégie je na základe aktuálneho vývoja vo svete a v Európskej únii vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov jednotlivých obnoviteľných zdrojov energie, načrtnúť možnosti využitia komerčne zavedených technológií a navrhnúť ciele do roku 2010, resp. do roku 2015, ako aj opatrenia k ich dosiahnutiu.
Medzi finančné opatrenia, ktoré sú určené na financovanie projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, je potrebné zaradiť predovšetkým štrukturálne fondy Európskej únie v programovacom období rokov 2007 až 2013. Je pravdou, že v súčasnosti fyzické osoby, to znamená domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nemajú možnosť čerpať dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Stratégia vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie však dáva základný rámec na vytvorenie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, ktorý umožňuje podporiť aj domácnosti a v rámci ktorého ministerstvo určí transparentné kritériá na prideľovanie dotácií. Ide o podporu využitia biomasy a slnečnej energie na vykurovanie a ohrev vody pre byty a rodinné domy pre fyzické osoby vo forme dotácií na kotly na biomasu a na solárne systémy. Celková výška finančných prostriedkov na jeden rok by mala predstavovať sumu 100 mil. korún. Zvýšenie využívania biomasy na výrobu tepla a slnečnej energie je podmienené určitou podporou pre domácnosti na inštaláciu zariadení, a preto ministerstvo v stratégii navrhlo tri také opatrenia:
Po prvé je to dotácia vo výške 25 % z obstarávacej ceny na kotol využívajúci biomasu.
Po druhé ďalej na slnečné kolektory poskytnúť dotáciu vo výške 3 000 korún na 1 meter2 pôdorysnej plochy slnečného kolektora.
Po tretie nakoniec v prípade inštalácie viac ako 8 m2 plochy solárneho systému poskytnúť dotáciu vo výške jednorazovo 24 tisíc Sk a plus 1 500 korún na každý meter štvorcový nad 8 m2 plochy solárneho kolektora.
Pri súčasnej cene cca 100 tis. korún bez DPH pri dodávke na kľúč najrozšírenejšieho solárneho zariadenia na prípravu teplej vody pre rodinné domy s plochou 6 m2, dotácia pokryje približne náklady na DPH a to znamená, že to v rámci štátneho rozpočtu finančne bude ako neutrálny prvok. Som presvedčený, vážený pán poslanec, že uvedeným programom sa zabezpečí významný stimul na inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktoré budú spĺňať podmienku environmentálnej prijateľnosti s cieľom jednak zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov Slovenskej republiky, ako aj s cieľom zabezpečiť efektívny spôsob krytia energetických potrieb domácností.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, doplňujúca otázka? (Hlasy z pléna.) Nepočujem. Nie. Budeme pokračovať.
Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová - ďakujem, pán minister, - a adresovala ju ministrovi zdravotníctva pánovi Valentovičovi. Otázka znie: "Aké kapitálové výdavky poskytlo ministerstvo zdravotníctva zo štátneho rozpočtu 2007 pre zdravotnícke zariadenia?"
Pán minister, nech sa páči.
I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo pridelených v rámci schváleného štátneho rozpočtu v roku 2007 Kapitálové výdavky vo výške 198 mil. Sk. Keďže požiadavky zdravotníckych zariadení sa vyšplhali na 5 mld. Sk, výrazne sme ich redukovali tým, že sme ich požiadali o 3 najakútnejšie požiadavky a tie nám vyšli na 2 mld. korún. Ale máme iba 198 mil. Sk.
Takže rozhodnutie o rozdelení kapitálových výdavkov bolo nasledovné. Keďže prioritami neustále, aj v tejto chvíli, a asi aj v blízkej budúcnosti budú kardiovaskulárne ochorenia a onkologické ochorenia, finančné prostriedky budú použité na nákup angiografov na intervenčnú kardiológiu, čiže na život zachraňujúce výkony pri náhlych srdcových príhodách. Finančné prostriedky budú použité na nákup lineárnych urýchľovačov na radiačnú onkológiu. Finančné prostriedky budú použité na to, čo som sľúbil pri poslednom vystúpení na hodine otázok, na dovybavenie Jednotky intenzívnej starostlivosti na pľúcnom oddelení Nemocnice s poliklinikou Ružinov a bude časť použitá aj na riešenie kritickej situácie súvisiacej s čističkou odpadových vôd v rámci Fakultnej Nemocnice s poliklinikou Bratislava.
Je úplne samozrejmé, že tých 198 mil. Sk nestačí na pokrytie tých cieľov, ktoré sme si vytýčili a ktoré som vymenoval. Máme dve možnosti. Pokiaľ prídu peniaze z tretej tranže úveru Svetovej banky pod názvom SECAL vo výške 500 mil. Sk, tieto budú použité na dofinancovanie lineárnych urýchľovačov a angiografov. Pokiaľ tieto finančné prostriedky nebudú, tak tieto prístroje zakúpime na splátky s tým, že časť finančných prostriedkov tak, ako som vymenoval, pôjde z tých 198 mil. Sk. V tejto chvíli finančné prostriedky ešte neboli poukázané zdravotníckym zariadeniam. Momentálne boli zdravotnícke zariadenia, pre ktoré finančné prostriedky budú pridelené, vyzvané, aby začali verejné obstarávanie na prístrojovú techniku tak, ako bolo uvedené.
Ďakujem, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán minister. Pani poslankyňa, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, o čiastke, o ktorej ste hovorili, 200 mil. Sk na kapitálové výdavky v štátnom rozpočte, je čiastka veľmi nízka, malá. Ak hovoríte, že budú použité prostriedky, budú, na záver ste povedali, lebo otázka moja chcela znieť teda, či už boli alebo len budú, ešte nič nebolo rozdelené, dnes už máme máj roku 2007, bolo by dobré, aby sa zdroje aj rozdelili, ak už máme nejaký účel.
Ak hovoríte o kardiovaskulárnych a onkologických ochoreniach, pokiaľ dobre viem, minimálne v rámci košických nemocníc alebo ústavov mali byť zdroje na dobudovanie a na dovybavenie použité z odpredajov, myslím si, že sa to tiež ako nezrealizovalo a tým pádom sú tu tlaky na rezort zdravotníctva. Hovorili ste, že sa použijú aj na dobudovanie JIS-ky, ale moje otázky, aj ostatné, ktoré nedošli na poradie, boli vlastne otázky na pacientov s cystickou fibrózou, pretože vieme už z minulého roku, že boli schválené projekty, vlastne už bolo výberové konanie a bolo by možno dobré, aby ten celý alebo nejaký väčší objem zdrojov bol nielen na dobudovanie JIS-ky, ale na dobudovanie toho komplexu, ktorý bol vlastne plánovaný na detské oddelenie Kliniky pediatrickej ftizeológie Nemocnice Ružinov. Ide o čiastku skoro 100 mil. Sk na tú nadstavbu a myslím si, že to by boli účelne využité prostriedky.
Ak hovoríte o ďalších zdrojoch, sú to zdroje, ktoré sú otázne, tých 500 miliónov, pretože, ak prídu. Ale mňa ešte stále trápi v rozpočte, a pýtam sa, pán minister, ešte aj pri schvaľovaní rozpočtu v decembri minulého roku som sa pýtala na jednu čiastku v rozpočte ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)