V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, môžete odpovedať.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ja myslím, že ste správne pochopili, že 198 miliónov sa nedá rozdeliť na viac, ako sme sa pokúsili rozdeliť. Podľa posledných informácií Svetová banka schválila tretiu tranžu, čiže predpokladám, že 500 miliónov bude uvoľnených pre rezort zdravotníctva, čiže budú použité na dofinancovanie tých prístrojov, ktoré sú dnes nevyhnutné pre zabezpečenie skutočne kvalitnej kardiologickej a onkologickej liečby.

Ďalší moment, ktorý sa tu otvára, je to, samozrejme, vec možno najbližších mesiacov, Operačný program Zdravotníctvo, ktorý bude možné využiť aj na prístrojové vybavenie, čiže predpokladáme, že pokiaľ sa vypracujú v zdravotníckych zariadeniach kvalitné projekty, tieto finančné prostriedky sa budú môcť čerpať a, samozrejme, otvorená je aj otázka, ktorú ste tiež naznačili, ja som ju mal pripravenú v tej ďalšej odpovedi. Pripravujem do vlády postupne materiály na odpredaj prebytočného majetku, z ktorého by sa, samozrejme, v prvom rade mali zaplatiť staré dlhy, ktoré tu zanechali bývalé vedenia nemocníc, pretože aj výstavba alebo dostavba oddelenia pre cystickú fibrózu bola vlastne bianko šek a bola viazaná na nejaký fiktívny odpredaj niečoho do budúcnosti. Len v samotnej Bratislave bolo investičných akcií, ktoré neboli kryté finančnými prostriedkami, za viac ako 300 miliónov. Takže urobím všetko pre to, aby vláda schválila odpredaj prebytočného majetku, ktorý dnes už neslúži zdravotníctvu a z tých prostriedkov určite budeme hľadať riešenie ako pomôcť v týchto situáciách.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Piatu otázku položil pán poslanec Matejička ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Kaliňákovi. Pána Kaliňáka zastupuje pán minister Kašický. Otázka znie: "Na poslaneckom prieskume sme videli reálny stav pripravenosti SR pre vstup do Schengenského priestoru. Vidíte aj vy reálnosť dokončenia prác v termíne do 1. 1. 2008?"

F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán poslanec, áno, tento termín je reálny a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky robí všetky potrebné kroky, aby aj bol dodržaný. Dňa 14. marca tohto roku bol schválený uznesením vlády č. 246/2007 Akčný plán pre zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do Schengenského priestoru. Ten je pravidelne aktualizovaný na stretnutiach medzirezortnej skupiny a čiastkových pracovných skupín, ktoré sa venujú jednotlivým oblastiam.

Dňa 21. marca tohto roku sa uskutočnila opakovaná návšteva Schengenskej hodnotiacej komisie v oblasti ochrany osobných údajov, ktorá bola prvá z troch plánovaných revízií implementácie schengenského aquis na Slovensku. Hodnotiaca správa bola pozitívna. Jedinou podmienkou je nadobudnutie účinnosti novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

Na poslednej Rade ministrov spravodlivosti a vnútra, ktorá sa uskutočnila 20. apríla tohto roku, bol predložený návrh rozhodnutia rady o uplatňovaní ustanovení schengenského aquis, týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Českej republike, Estónskej republike, Lotyšskej republike a Litovskej republike, Maďarskej republike, Maltskej republike, Poľskej republike, Slovinskej republike a nakoniec Slovenskej republike, v ktorom sa stanovil konečný termín pre implementáciu schengenského aquis v súvislosti s informačným systémom na 1. 9. 2007, čím došlo k skráteniu pôvodného predpokladaného termínu 31. december 2007, kedy je predpokladané zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Ďalšie kontrolné návštevy sa uskutočnia v júni 2007 k zabezpečeniu pozemnej hranice a v septembri 2007 k zabezpečeniu vzdušnej hranice. V septembri by sa takisto mala uskutočniť prvá návšteva hodnotiacej komisie k pripravenosti Slovenskej republiky k Schengenskému informačnému systému a k vybavenosti národnej ústredne.

V rámci portugalskej iniciatívy bol vytvorený časový harmonogram príprav informačného systému, na základe ktorého mali byť následne vytvorené národné harmonogramy. Slovensko plne prevzalo a dodržiava tento portugalský model harmonogramu. Plánované finálne ukončenie a akceptácia druhej časti projektu je naplánované na 21. decembra tohto roku. Slovenská republika zároveň prevzala balíček informačných technológií k tomuto systému.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Zapnite pánovi poslancovi Matejičkovi. Nie? Vzdáva sa otázky. Tak ďakujem, pán minister.

Budeme pokračovať. Šiestu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a adresovala ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi Vážnemu: "Vážený pán minister, kedy a ako plánuje MDPT riešiť kritické zaťaženie štátnej cesty 1/63 Šamorín - Bratislava vybudovaním obchvatu obcí Dunajská Lužná a Rovinka?"

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, v materiáli Správa o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 105/2004, bol ťah rýchlostnej cesty Bratislava - Dunajská Streda - Lučenec s pracovným označením R7 navrhnutý na študovanie. Technická štúdia pre celý ťah R7 bola vypracovaná v júni 2006. V súčasnosti je rozpracovaný zámer EIA, to je environmentálne posudzovanie tejto stavby na životné prostredie pre úsek Bratislava - Dunajská Lužná. Musím skonštatovať, že tento úsek si naozaj zaslúži riešenie, pretože je tam intenzita dopravy vyše 12 tisíc vozidiel za 24 hodín, čo je určite rámec, ktorý treba urýchlene riešiť.

Vzhľadom na nadväznosť na trasu plánovanej diaľnice D4, to je ten nultý okruh Bratislavy, ľudovo volaný, došlo k posunu termínu spracovania z pôvodného termínu 02/2007 na termín 12/2007, pretože musíme tam urobiť ešte v nadväznosti tohto plánovaného ťahu R7 na ten okruh Bratislavy D4. Následne po vydaní súhlasného záverečného stanoviska ministerstva životného prostredia bude možné pokračovať v ďalšej projektovej a územnej príprave. To znamená, že 12/2007 bude dokončený zámer EIA a zhruba za dva mesiace bude vydané stanovisko ministerstva životného prostredia a vieme potom zmysluplne a plynulo pokračovať v ďalšej príprave tejto stavby.

V aktuálnom dokumente nášho ministerstva predloženého v súčasnosti na medzirezortné pripomienkové konanie program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 nemohol byť úsek Bratislava - Dunajská Lužná z dôvodu neukončenia procesu EIA, ktorý som spomínal pred chvíľou, zaradený do realizačného programu. Tento dokument však je každoročne aktualizovaný a zosúlaďovaný s reálnymi možnosťami štátneho rozpočtu pri posúdení priorít a reálnych dopravných potrieb Slovenska, vrátane ťahu R7, o ktorom som povedal, že určite z hľadiska intenzity a plynulosti dopravy má veľký význam pre budovanie rýchlostných ciest na Slovensku.

Čiastočným riešením nepriaznivej dopravnej situácie v obciach Dunajská Lužná a Rovinka bude plánovaná a v roku 2007 ešte finančne zabezpečená a myslím si, že do dvoch mesiacov bude aj stavebne zahájená realizácia bezpečnostných opatrení na upokojenie cestnej dopravy vybudovaním usmerňujúcich a spomaľovacích prvkov na zvýšenie bezpečnosti chodcov, sú to najmä spomaľovacie ostrovčeky, odbočovacie pruhy, nové dopravné značenie vodorovné, aj zvislé. Zásadné riešenie však možno očakávať až po vybudovaní novej kapacitnej komunikácie. Máme problémy naďalej s prípravou a myslím si, že aj príprava tejto stavby bude trvať 7 a viac rokov.

Nechcem nejako vydierať poslancov, ale ani pani poslankyňu, ktorá mi otázku položila, ale myslím si, že - pani poslankyňu Sárközy -, ale myslím si, že ten kľúč máte v rukách aj vy, ten kľúč je ten nový zákon, novela zákona o urýchlení prípravy a výstavby diaľnic, ktorý takisto urýchli prípravu z tých 7 a viac rokov na 2 až 3 roky a jednoducho, aj toto je riešenie, pretože takisto túto cestu R7 nebudeme vedieť pohnúť dopredu v prípade, že bude príprava tejto stavby trvať 7 rokov.

Sú tam určité problémy ešte ďalšie, že obce chcú cestu situovať čo najďalej od svojich intravilánov a naopak zase, keď cestu posunieme ďalej od intravilánov, vchádzame do Podunajskej nížiny, kde sú problémy s vodnými zdrojmi, s poľnohospodárstvom, takže takisto tam navrhujeme viac variantné riešenia, ale jednoducho v prípade, že sa bude takto naťahovať ten proces, podľa súčasnej legislatívy, úprimne hovorím, že nebudem vedieť zabezpečiť to, aby sa začala táto stavba skôr ako za 5, 6, 7 rokov. Preto vlastne aj predkladáme tú novelu zákona, aby sme urýchlili tú prípravu, aby sa ten proces prípravy skrátil na 2, 3 roky a vtedy vieme povedať, že budeme vedieť prednostne riešiť aj tento úsek cesty.

Takisto je tu variantné riešenie v prípade, že bude ukončená príprava tejto stavby v tom skrátenom procese v prípade, že bude schválená novela o urýchlení prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, vieme takisto riešiť obchvaty týchto dvoch obcí tak, že by sa prednostne vybudovala R7 v tých častiach, kde riešia sa obchvaty obcí v tej trase R7, aby sa to napojilo na súčasnú cestu, čo by takisto určite veľmi pomohlo veci. Nie je to tiež komplexné riešenie, ale je to riešenie aspoň života občanov v tých dvoch obciach, na ktoré som bol opýtaný.

Na záver len to, že snažíme sa riešiť tú situáciu takisto čo najskôr, ako sa dá. Viem, že tie bezpečnostné opatrenia, ktoré tam v súčasnosti robíme, nepomôžu veci. Pomôžu len zvýšeniu bezpečnosti a v niektorých prípadoch aj spomalia dopravu, ale iná cesta, keď chceme držať aj bezpečnosť cestnej premávky, zatiaľ neexistuje. Kľúčom ku všetkému, ešte raz, je novela zákona a jej schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky a, samozrejme, potom zdynamizovanie prípravy tejto stavby tak, aby sme mali v rukách stavebné povolenie za 2,5 - 3 roky a mohli sme zmysluplne koncepčne túto cestu dotiahnuť, ktorá už podľa súčasnej intenzity, ako som už spomenul, svoje opodstatnenie určite má.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď.

Ja som vám podobnú otázku položila už niekedy začiatkom septembra a ďakujem, že nastal posun, pretože vtedy ste ešte hovorili o tom, že sa vypracujú nejaké štúdie a podľa toho, aký bude koeficient IRR, sa k tomu vyjadríte, takže to vaše vyjadrenie v tomto smere je pozitívne. Ale chcela by som sa vyjadriť k tým spomaľovacím ostrovčekom, pretože takmer denne chodím po tej ceste. To budú zbytočne vyhodené peniaze, pretože tam je problém ten, že to spomalenie je tam aj teraz, takže určite treba dbať na bezpečnosť chodcov, ale to nič nevyrieši. Podľa mňa táto cesta je neschodná, vlastne nepriechodná.

A na to, čo ste povedali, v septembri ste mi dali jednu odpoveď, kde pre mňa bola jedna kľúčová veta. Dovolím si to odcitovať. Vtedy ste hovorili o tom, že sa pokúsite zaradiť tú cestu čím skôr, pretože podľa vášho vyjadrenia, a teraz ste to tiež povedali, že môže to byť v rozpätí 7 rokov, potom, keď prejde v Národnej rade ten zákon, môže sa to zrýchliť, ale tá veta znela tak: "Pokúsime sa ju zaradiť čo možno najskôr tak, aby bolo rovnocenne pokryté aj toto územie s ostatnými časťami Slovenska." Takže, ja vás žiadam o to a prosím, aby ste túto svoju vetu dali do praxe, alebo, aby ste toto dosiahli, pretože myslím si, že tá rýchlostná komunikácia, teraz sme sa obmedzili len na tú trasu Dunajská Lužná - Rovinka, ale môžeme ísť ďalej po tej ceste. Tá kritická situácia je aj pri Šamoríne, aj pri Holiciach a podľa môjho vedomia, tie štúdie boli vypracované tak, že dokonca v treťom a štvrtom kvartáli v roku 2006 už malo byť dohodové konanie s niektorými obcami ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Teraz sa to posunulo, pretože musíme dobre naplánovať napojenie na tú D4, čiže tam sa to posunulo asi o ten polrok, ale, samozrejme, ako som povedal, tie intenzity, ktoré stále narastajú, nás tlačia do toho, doslova tlačia, aby sme tú cestu rýchlo budovali, len proces tej prípravy trvá dlhšie, ako si predstavujeme.

Čo sa týka tých bezpečnostných opatrení, ak máte záujem, tak rád sprostredkujem to, že prídu aj za vami alebo vy prídete na Slovenskú správu ciest, aby ste sa na to konkrétne pozreli, lebo, samozrejme, každý názor je vítaný a ak si budete myslieť, že tam je nejaký nezmysel, tak veľmi rád to prekonzultujem s vami. Čiže už mi len povedzte, či vy prídete na Slovenskú správu ciest a ja vám dám termín kedy, alebo, či oni majú prísť za vami. Dobre, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Budeme pokračovať, máme ešte dve minúty.

Siedma otázka, položila ju pani poslankyňa Tóthová ministrovi kultúry pánovi Maďarovičovi. Otázka znie: "Malo ministerstvo kultúry vplyv na slávnostné otvorenie SND? Považujete výber pozvaných (neboli pozvaní predsedovia výborov NR SR na otvorenie) za protokolárne zvládnutý a program 1. a 2. dňa za reprezentatívny?"

M. Maďarič, minister kultúry SR: Vážená pani poslankyňa, akt slávnostného otvorenia novej budovy Slovenského národného divadla organizovalo Slovenské národné divadlo a niektoré otázky s ministerstvom kultúry konzultovalo. Ak sa teda pýtate na vplyv ministerstva, bol v polohe odporúčaní, pretože ako minister rešpektujem mieru autonómie a zodpovednosti takých inštitúcií, ako je Slovenské národné divadlo. Protokolárne zabezpečenie slávnostného otvorenia novostavby mala na starosti externá spoločnosť, ktorú si objednalo Slovenské národné divadlo. Ministerstvo kultúry vstúpilo po opakovaných signáloch nespokojnosti s predbežným zoznamom pozvaných do procesu tvorby protokolu v snahe zabezpečiť pozvanie všetkých protokolárne najdôležitejších hostí. Problém pozvaných ľudí spočíval však aj v enormnom dopyte, ktorý výrazne prevyšoval kapacity hľadiska.

Vzhľadom na to, že išlo o otvorenie budovy Národného divadla, zloženie hostí malo odrážať zastúpenie všetkých dôležitých zložiek našej spoločnosti od politikov, cez umelcov, cirkvi, zástupcov samosprávy, akademickej obce, vedcov, ale aj podnikateľov atď. Domnievam sa, že takáto celonárodná pestrosť v hľadisku zastúpená bola. Pochopiteľne nebolo možné uspokojiť v každej oblasti všetkých záujemcov a pripúšťam, že sa na niektorých dôležitých ľudí aj zabudlo.

K otázke reprezentatívnosti otváracieho programu. V prvom rade neexistuje žiadna šablóna alebo jednoznačná predstava, ako musí taký program vyzerať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Vyhlasujem zároveň 5-minútovú prestávku na prestavenie technického systému a budeme pokračovať v rozprave k tlači č. 273.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

 

 

 

 

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dobre, tak vedzme, že to bude v poriadku, hej? Dúfajme, že to bude v poriadku.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať. Budeme pokračovať, ako som uviedol,

vládnym návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prosím pána spravodajcu Zvonára, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcov. Pán poslanec Zvonár!

Výborne, tak aj pán minister zaujme svoje miesto, aj pán spravodajca zaujme svoje miesto a pán Novotný bude pokračovať v rozprave.

Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, poprosím pokoj v rokovacej sále.

Pán Novotný, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nezačnem od začiatku, pretože som začal krátko pred 12.00 hod. svoje vystúpenie k zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Aj keď sa trošku obmenila zostava v pléne Národnej rady, veľmi krátko len poviem, čo som stihol do tej dvanástej povedať. Trochu som sa počudoval nad tým, že dnes prerokúvame nový zákon. Nový zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, lebo presne pred rokom takto na jar 2006 sme schválili zákon o verejnom zdravotníctve č. 126/2006 a je veľmi netypické, aby po roku neprišla nejaká novela, nejaké pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, ale aby prišiel úplne nový zákon.

Pred voľbami sme boli svedkami výraznej kritiky reformných zákonov, ktoré boli prijaté za predchádzajúcej vlády, zo strany SMER - sociálna demokracia, teda som očakával, že prídu nové zákony, ktoré budú meniť celý systém fungovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Tie ale neprišli zatiaľ, avšak nikde som nezachytil nejakú kritiku zákona o verejnom zdravotníctve zo strany politickej strany SMER, za to dnes máme k dispozícii úplne nový zákon. A potom som chvíľu polemizoval o tom, či je ten zákon skutočne nový.

Dámy a páni, nie je nový, lebo na 95 % je to prepísaný zákon z jari minulého roka, je to prepísaná 126-ka z roku 2006. Sú síce poprehadzované odseky, paragrafy, články, určite sú tam aj niektoré vylepšujúce doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, čo je prirodzené, lebo keď zákon funguje jeden rok, tak v praxi vyvstanú novinky, ktoré treba do tohto zákona zapracovať, ale určite by stačilo, aby sme to urobili novelou tohto zákona.

A teraz už prechádzam plynulo tam, kde som skončil. O čo teda ide? A teraz si dovolím ako politik postaviť sa k tomuto problému. O čo teda ide, že dnes tu máme nový zákon a nie novelu? Jednak upodozrievam trochu pána ministra zdravotníctva, že túžil doniesť už do parlamentu jeden zdravotnícky zákon, lebo zatiaľ doniesol len jeden zákon a to bol zákaz biologických zbraní, čo výrazným spôsobom nezasiahlo do fungovania zdravotníctva na Slovensku, no tak teraz prichádza jeho prvý zdravotnícky zákon z jeho dielne, takže zrejme už po tých 10 mesiacoch túžil doniesť nejakú zmenu.

A druhá možnosť, prečo tento zákon máme a asi tam niekde budeme smerovať do čierneho, je samoľúbosť pánov hygienikov z regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktorí boli trochu urazení, že predchádzajúca zostava na ministerstve zdravotníctva sa odvážne pustila do trošku skostnateného, trošku represívneho, trošku prekonaného, ako by povedal predchádzajúci minister Zajac, trošku sovietskeho typu hygieny, ktorý na Slovensku fungoval.

A teraz budem citovať z dôvodovej správy tohto zákona: "Prvýkrát sa v zákone 125/2006," teda v tom, čo platí, čo sme schválili na jar minulého roku, "premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva." Áno, bol to moderný zákon. Je to moderný zákon, stále platí. Miesto represie sa kládol dôraz na prevenciu, na ochranu zdravia, na zvýšenie osobnej zodpovednosti jednotlivca za verejné zdravie.

Pán minister, naozaj som si dal tú námahu a porovnal som obe právne normy - aj 126-ku, aj tento nový zákon, ktorý ste priniesli a naozaj som to niekoľkokrát čítal, veľa rozdielov som tam nenašiel. No určite nie toľko, aby platila veta z dôvodovej správy: "Nahradenie zákona 126/2006 novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona." Tak s tým to určite nesúvisí. Tak som to znovu a znovu čítal a rozmýšľal. Súvisí to so samoľúbosťou hygienikov, s túžbou ministra, s jedným aj s druhým? A potom som predsa len našiel rozdiel. Rozdiel malý, skoro nepatrný, ale obsahovo nesmierne podstatný. Viete, kde je rozdiel? § 5 ods. 2 píše: "Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik Slovenskej republiky." V pôvodnom znení je napísané "riaditeľ".

§ 6 ods. 2 hovorí: "Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik." Dnes v platnom znení je slovo "riaditeľ". To je rozdiel a veľmi podstatný. To je srdce tohto zákona, preto je tu nový zákon, aby sa to nejako tak akože zakamuflovalo.

O čo ide? Kto je to hygienik? Pre tých, ktorí sa nepohybujú v systéme verejného zdravotníctva, hygienik je niekto, kto vyštudoval na Univerzite Karlovej v Prahe na Lekárskej fakulte študijný smer Hygiena, ktorého výučba, príprava končila krátko po revolúcii začiatkom 90. rokov. Alebo je to niekto, kto skončil Lekársku fakultu, humánnu medicínu a urobil si atestáciu z hygieny na Slovenskej, zdravotníckej univerzite. Týchto odborníkov je pramálo a stále je menej týchto hygienikov, pretože humánni lekári úprimne nemajú záujem robiť atestácie z hygieny. Máloktorý humánny lekár chce byť hygienik. Humánny lekár chce byť internista, chce byť chirurg, chce byť politik, chce byť niečo, chce byť stomatológ, chce byť pediater, ale nechce byť hygienik. Humánnych lekárov neláka táto prax - porovnávať kvalitu ovzdušia a kvalitu vody. Hygienikov teda ubúda na Slovensku.

Na Slovensku sme však tento problém už pred časom vyriešili v súlade s európskymi predstavami o verejnom zdravotníctve o public health. Mali by ich nahradiť verejní zdravotníci, absolventi Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Mladí ľudia, ktorí po skončení štúdia gymnázia, študujú na Trnavskej univerzite najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Predchádzajúci, teda dnes platný zákon povedal, možno sa to nepodarilo 100-percentne, lebo sme to neupravili v zákone o poskytovateľoch, presne viem, ktorý je to paragraf, kde sa na to pozabudlo, ale tento dnes platný zákon o verejnom zdravotníctve povedal, hygienik rovná sa verejný zdravotník. Ten, kto skončí Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity Katedru verejného zdravotníctva, je rovnocenný hygienikovi a môže vykonávať prácu na regionálnom úrade verejného zdravotníctva a môže byť aj jeho riaditeľom. Urobili sme to preto, aby sa nám nestalo, že celý systém verejného zdravotníctva sa pre tento generačný problém zrúti.

Lenže páni hygienici si v tomto zákone znovu presadili numerus klausus, oni a len oni, keďže noví nepribudnú a verejných zdravotníkov vyautujú, môžu šéfovať regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako regionálni hygienici, no a, samozrejme, úradu verejného zdravotníctva ako hlavný hygienik. Takže na zhruba 20 rokov majú definitívu. Tých 37 kusov hygienikov, presne toľko ich je, 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a jeden ústredný úrad verejného zdravotníctva, teda týchto 37 hygienikov môžu vymeniť len iní hygienici a tých z roka na rok ubúda, odchádzajú do dôchodku a noví nepribúdajú. Takže, kým máme aspoň 37 funkčných hygienikov na Slovensku v produktívnom veku, máme po problémoch a potom budú nadsluhovať do hlbokého dôchodku. Ale hovorím po 20 rokoch, tak som to zhruba vypočítal, od toho roku 1990 možno po 25 predsa odídu do dôchodku aj poslední absolventi slávnej Karlovej univerzity a potom možno prestaneme diskriminovať verejných zdravotníkov. Obdivuhodný príklad podpory starých kádrov - hygienikov starej represívnej a znovu použijem, Zajac by povedal výraz, sovietskej školy a diskriminácia absolventov moderného verejného zdravotníctva orientovaného na to, čo popisuje aj dôvodová správa - na ochranu, podporu a prevenciu zdravia.

Pán minister, úprimná rada. Nemožno budovať moderné public health, verejné zdravotníctvo so starými kádrami. Poslanecký klub SKDÚ-DS z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu nepotrebnosti nového zákona o verejnom zdravotníctve, po jednom roku od schválenia dnes platného, predkladanú právnu normu nepodporí.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký. A pardon, sú tam ... Pán Zelník, to je faktická poznámka? Faktická poznámka. Nech sa páči.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán kolega, ja som teda čakal, že povieš návrh nejakých zlých paragrafových znení a teda povieš riešenia, ale tvoje vystúpenie bolo veľmi rozsiahle a ja stále neviem, o čom si chcel hovoriť. Lebo si nepovedal jednu konkrétnu pripomienku, nedal jeden pozmeňujúci návrh o tom, že tie alebo iné pasáže v tejto novele zákona sú zlé a treba ich prerobiť, alebo, že niečo je dobré. Je mi to ľúto. Myslím si, že ako zdravotníci v profesii, ktorí sa venujeme organizácii zdravotníctva, by sme zrejme asi takto nemali pristupovať k týmto zákonom. A ten zákon je jedným, ktorý komplexne poníma verejné zdravotníctvo.

Verejné zdravotníctvo ako pojem predsa je známy aj v európskych krajinách a mal by mať svoju váhu, pretože má dôležité postavenie v našej spoločnosti a myslím si, že ako zdravotníci by sme sa mali skôr venovať tej odbornej problematike, ale nie takémuto politikárčeniu a politickým výstupom.

Ďakujem, len toľko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, sme v prvom čítaní. V prvom čítaní sa vyjadrujeme k filozofii zákona a nedávame konkrétne pozmeňujúce návrhy. V druhom čítaní konkrétne pozmeňujúce návrhy určite podám. Takže moje vystúpenie smerovalo k filozofii, potrebnosti tohto zákona presne tak, ako to popisuje rokovací poriadok vo vzťahu k rozprave v prvom čítaní.

A čo sa týka messageu, ktorý som chcel povedať, keď nebol celkom zrozumiteľný, možno bol spôsobený aj tým, že bola rozprava prerušená, že si možno trošku meškal. K môjmu vystúpeniu v poobedňajšej časti som chcel povedať asi toľko, tak to zopakujem, že túto právnu normu momentálne nepotrebujeme, pretože máme platný zákon, ktorý túto problematiku dostatočne upravuje. Je možné, že za rok sa vyskytli určité technické problémy alebo určité novinky vo verejnom zdravotníctve, ktoré by sme doňho chceli implantovať, ale to môžeme urobiť novelou, na to nepotrebujeme predložiť nový zákon. To bol prvý message.

A ten druhý message, ktorý som chcel povedať, znel tak, že predloženie úplne nového zákona buď súvisí s tým, že pán minister veľmi túži predložiť nejaký komplexný zdravotnícky zákon, keďže tie, ktoré zatiaľ pripravil, uviazli na Legislatívnej rade vlády pre zjavnú neústavnosť, alebo to súvisí so samoľúbosťou hygienikov, ktorí nevedeli prežiť skutočnosť, že sa už nevolajú hlavní hygienici a regionálni hygienici a sú len riaditeľmi svojich úradov a že majú zdatnú mladú ambicióznu konkurenciu, ktorá prichádza z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Toto sú tie dve podstaty, dva odkazy, ktoré som chcel vo svojom vystúpení povedať. V druhom čítaní, samozrejme, vystúpim aj s konkrétnymi paragrafovými návrhmi.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký ako posledný prihlásený do rozpravy.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúsim trošku pozitívnejšie o tomto zákone o ochrane a o rozvoji verejného zdravotníctva z toho dôvodu, že si myslím, že úsek verejného zdravotníctva je veľmi dôležitý a myslím si, že s rastom a rozvojom spoločnosti jeho význam bude rásť a takisto aj inštitucionálny charakter inštitúcií na Slovensku. Ich náplň a ich rozvoj sú dôležité preto, aby životné prostredie, stravovanie, ale takisto aj rozvoj preventívnej medicíny bol v súlade s požiadavkami, ktoré nastanú bezpečne v nasledujúcom období.

Neviem posúdiť, nakoľko je odlišný tento zákon od predchádzajúceho, ale čo sa týka štruktúry, čo sa týka obsahu, kompozície jednotlivých viet, myslím si, že je dobrý, až príliš dobrý, perfektný. Nie je ani veľmi rozsiahly, ani veľmi stručný a vystihuje podľa môjho naštudovania celú podstatu problematiky, ktorú by verejné zdravotníctvo malo obsahovať a riešiť.

O tom, že verejné zdravotníctvo a pracovníci verejného zdravotníctva sú potrební ľudia a sú ľudia, bez ktorých sa nezaobídeme, svedčí snáď len to, pokiaľ poviem niekoľko takých prípadov alebo nahraných situácií. Spomeniem situáciu, ktorá možno je teoretická, ale bola aj praktická zrejme v posledných mesiacoch. Predstavme si hotelové alebo iné zariadenie o počte 400 ľudí, kde nastane hnačkové ochorenie s výskytom okolo 200 ľudí a kde treba zasiahnuť a rozhodnúť, či dané zariadenie, ktoré má mesačný zisk 4 mil., zatvoríme na pol mesiaca alebo ho necháme v prevádzke. Čo je dôležité? Pri negatívnych nálezoch z rektálnych výterov, negatívnych nálezoch rozhodneme, aký je liečebný postup a druhá vec je, pokiaľ sa to hnačkové ochorenie, ktoré bolo predbežne diagnostikované ako vírusové, rozširuje aj v ďalších zariadeniach v domácich podmienkach, kde odchádzajú pacienti, tam zrejme sa asi v globále nebude zaoberať tým ani žiaden špecialista, ani žiadny praktický lekár, ale musí zasiahnuť odborník, ktorý je v epidemiológii znalý a ktorý vie posúdiť, podľa možností zistiť zdroj infekcie, cestu prenosu a hlavne urobiť správne rozhodnutia v niektorých organizačných otázkach a zásahoch, ktoré majú nielen zdravotný, ale aj ekonomický charakter.

Druhá situácia. Predstavme si situáciu, že premiér Fico ohlásil, že na Slovensko dôjdu deti s AIDS z Lýbie o neurčitom počte a nevedeli sme, v ktorom zariadení alebo v ktorej lokalite na Slovensku budú. Vieme, aký rozruch vyvolá čo len jeden alebo dva prípady v okrese, pokiaľ sa dostane na verejnosť, že je niekto, kto má AIDS. Teraz, keď si predstavíme situáciu, ktorú by sme mali teoreticky, ale v našom prípade aj prakticky riešiť, zistíme, že sú to veci, ktorých by sa nedotkol takisto žiaden praktický lekár, ani špecialista mimo tých terapeutických vecí, ale z hľadiska ochrany zdravia a podpory zdravia zrejme by sme sa spoliehali na epidemiológov a hygienikov.

Spomeniem aj situáciu, ktorá je teoretická. Je možná. Máme na území atómové reaktory. Pokiaľ by došlo k niečomu podobnému ako vo svete môže dôjsť pri týchto situáciách, tam tiež odborníci tohto charakteru sú nezastupiteľní z tohto dôvodu, že musia zistiť určité merania, vyhlásiť určité ochranné pásma, určité hromadné sťahovania a podobné veci, ktoré musia robiť ľudia, ktorí sú kvalifikovaní v tejto veci a ktorí sú certifikovaní.

Takže ochrana a rozvoj verejného zdravia je vec, ktorá rozvojom spoločnosti, aj terajšej ponovembrovej, bude nadobúdať stále vyšší charakter aj vzhľadom na to, že popri vyššej materiálnej, fiskálnej úrovni jednotlivých rodín a jednotlivcov budeme dbať hlavne na kvalitu života a na to, aby sme čím dlhšie žili a čím kvalitnejšie žili. To znamená, že sa dostaneme k tomu, kto bude robiť rozsiahlejšie preventívne zásahy v spoločnosti jednak, čo sa týka štúdií a jednak, čo sa týka aj konkrétnych krokov v preventívnej medecíne, ktorú síce teoreticky a možnože aj prakticky uznávame, ale zásadnejšie kroky môžu urobiť iba verejní zdravotníci, zdravotníci, ktorí sa na to špecializujú, a tam tak, ako aj hovoril môj predrečník, nebude stačiť zrejme kvalifikácia verejného zdravotníctva na určitej vysokej škole, ale musí to byť humanitný lekár, lekár, ktorý pracuje s ľudským telom a má na to všeobecne uznávanú kvalifikáciu a opodstatnenosť.

Takže, aby som sa vrátil k meritu veci, chcem povedať, že tento zákon sa zaoberá dokonca aj otázkami, ktoré sú raritné, ale možné, ako je bioterorizmus. To slovo ma trošku zaujalo a spomeniem ho aj v tejto situácii, že aj také veci sa vo svete už stávajú a sú možné. A zrejme musíme mať komplex inštitúcií a ľudí, ktorí sa tým teoreticky, ale aj organizačne zaoberajú. Lebo pokiaľ by vypukla nejaká vírusová intervencia, dajme tomu, z niektorých ázijských krajín u nás, tak potom by sme videli, čo to znamená odbornosť a ľudia, ktorí tomu rozumejú, ktorí sa neboja a ktorí vedia vyhlásiť určité terapeutické a organizačné zásahy.

Chcem pripomenúť, že v tomto zákone sú všetky, myslím si, podstatné body, ktoré má vykonávať verejné zdravotníctvo, či už v ochrane alebo v rozvoji verejného zdravia, sú tam aj presne popísané postupy pri stravovacích zariadeniach, v zariadeniach hromadného odpočinku a rekreácie. Sú tam popísané aj zložitejšie postupy pri zisťovaní ionizačného žiarenia, pri odbere biologických a ďalších odberov, ktoré sú potrebné na to, aby sme analyzovali a prijímali účinné rozhodnutia v systéme verejného zdravotníctva. Takže v tomto smere povedať, čo by mal obsahovať tento zákon viacej, je dosť ťažké, ale myslím si, že obsahuje všetky náležitosti, ktoré s týmto súvisia.

Zaujali ma však otázky, o ktorých chcem tu hovoriť a na ktoré by som chcel, aby bolo aj zodpovedané. To sú otázky personálneho zabezpečenia úseku verejného zdravotníctva. Lebo tam už bolo povedané, že je to oblasť slabšia a to z toho dôvodu, že nepoznáme inštitúciu, ktorá by vychovávala verejných zdravotníkov - humánnych lekárov. Posledná lekárska fakulta, ktorá týchto lekárov vychovala v Prahe, zanikla a vieme, že cez atestácie je možné získať príslušnú kvalifikáciu na Slovenskej zdravotníckej univerzite, ale žiaden z humánnych lekárov, doteraz o tom neviem, aby sa prihlásil a túto atestáciu si urobil. V preventívnych humánnych zásahoch tam musí byť lekár, nestačí verejný zdravotník mimo medicínskeho charakteru.

V tomto smere je dosť zaujímavé, ako už bolo popísané, aký bude časový vývoj postupu. Neverím, že by to bolo tak realizované, ako v predchádzajúcom vystúpení popísal pán poslanec Novotný, že tí doživotní alebo dvadsaťpäťroční perspektívni riaditelia, keďže majú kvalifikáciu z humánnej hygieny, budú na týchto postoch. Myslím si, že na riadiacich postoch ich plne nahradia verejní zdravotníci z Trnavskej univerzity. Kde ich nenahradia, a tam je aj moja otázka, aký bude vývoj na úseku tzv. preventívnej medicíny v regionálnych ústavoch verejného zdravotníctva, lebo fungujú tam, fungovali a predpokladám, že budú fungovať a rozvíjať sa aj ambulancie preventívnej medicíny.

Takže tam musí byť lekár a chcel by som zdôrazniť, že tieto ambulancie majú perspektívu, i keď, myslím si, že aj v tomto doterajšom období boli možno využívané v menšom rozsahu, ale v budúcnosti budú mať veľký význam a to z toho dôvodu, že sú schopné vyšetriť základné rizikové faktory najpočetnejších hromadných civilizačných chorôb, predovšetkým srdcovocievnych chorôb, vyšetrovať hladinu glykémie, cukru v krvi, cholesterolu, tukových látok a iných rizikových faktorov, ktoré tých 50 % úmrtí a ochorení zabezpečujú v tej kardiologickej praxi. Tieto ambulancie sú schopné robiť aj ďalšie preventívne vyšetrenia, či už v boji proti obezite, o ktorej veľa hovoríme, ale nevieme ako postupovať, aby sme ju znížili a tá sa nám rozvíja, rastie, dokonca pribudol aj tzv. metabolický syndróm, teda už samostatná chorobná jednotka, ktorej spoločným menovateľom je tučnota a čitateľom hore sú všetky tie závažné a rizikové choroby od rakoviny cez srdcovocievne choroby, dnu a podobne.

Myslím, že tie ambulancie v hromadnom meradle sú schopné zasiahnuť aj do boja proti týmto chorobám. Pretože je známa skutočnosť, že na naše terapeutické ambulancie sa dostávajú ľudia až vtedy, keď musia, čiže, keď majú symptómy, keď majú príznaky a vtedy je to vlastne už 10 rokov po. To znamená, pred desiatimi rokmi tento človek, tento pacient mal niečo urobiť, čo neurobil. Hlavne v chorobných alebo v skupinách obyvateľstva, ktoré sú rizikové, ktoré majú genetické predispozície na dané choroby, je možné, aby aj organizačnými opatreniami, ktoré z minulosti sme, žiaľbohu, do terajšej doby nepreniesli, urobiť také zásahy v jednotlivých skupinách obyvateľstva, aby sme skutočne chorobnosť na tieto najzávažnejšie spoločenské a civilizačné choroby znížili. Pretože, keď na tieto choroby nepôjdeme v celku, nepôjdeme v globále, len budeme čakať, ktorý človek príde s infarktom alebo s porážkou a potom mu budeme venovať desaťtisícové kúry, aby sme ho zachránili ďalších päť rokov, tak myslím si, že aj dĺžka nášho veku, nášho obyvateľstva, ale aj celkový zdravotný stav, ale aj ekonomická výkonnosť bude stagnovať. A tam je miesto verejného zdravotníctva a tam je miesto aj tých, ktorí by mohli v tomto smere dotiahnuť tú preventívnu medicínu do konkrétnej, nie individuálnej, ale spoločensky prijateľnejšej kolektívnej praxe. Preto predpokladám, že aj tomu sa bude verejné zdravotníctvo venovať.

Chýbajú mi tam, aj v našej medicínskej a inej praxi určité štúdie, ktoré by zisťovali už nie, ako je to u chorých, u tých, čo prekonali infarkt, či dostanú druhý a za koľko rokov, u tých, čo majú porážku, či dostanú druhú porážku a ako dlho budú žiť, ale zaujímalo by ma hlavne, a to verejné zdravotníctvo môže robiť, teda zistiť rizikové prierezové skupiny, ktoré to sú, verejne ich manifestovať a prijať určité organizačné opatrenia, či už z rezortu ministerstva zdravotníctva alebo vyšších územných celkov tak, aby sme mohli povedať, že v preventívnej medicíne niečo konkrétne robíme. Lebo písať články do novín, teoretizovať a robiť prednášky v drahších hoteloch alebo v zahraničí na úkor farmaceutických firiem, nie je pre obyvateľstvo v širšom dosahu nejako veľmi priekazné a dôležité.

Takže, chcel by som len zdôrazniť, že je to zákon, ktorý možno nevzbudil nejakú veľkú pozornosť vo verejnom zdravotníctve, ale je dôležitý. A spomenul som si ešte na otázky, ktoré som sa chcel opýtať. Či budú stanovené funkcie regionálny hygienik? To znamená, na okresoch alebo obvodoch. Aká bude potrebná tam kvalifikácia? Či to bude lekár - hygienik alebo s medicínskou erudíciou, alebo to budú verejní zdravotníci so spoločensko-hygienickou kvalifikáciou. Ako je to? Myslím, že by bolo dobré zodpovedať aj v tej krížovej predchádzajúcej otázke: hlavný hygienik, riaditeľ, riaditeľ, regionálny hygienik a podobne.

Chcem ešte podotknúť, že je trošku predsa len rozdiel medzi predchádzajúcou a terajšou vládou a to v tom, že predchádzajúca vláda sa minimálne vyhrážala, že zruší podstatnú časť regionálnych útvarov verejného ústavu verejného zdravotníctva. Podarilo sa jej zrušiť významné, a povedal by som, dôležité laboratóriá, takže niektoré pracoviská bez tej analytickej činnosti a bez analýzy biochemických alebo fyzikálnych faktorov sú značne oklieštené a predpokladám, že je to chyba.

Chcem sa opýtať aj predkladateľov, či je možné a myslím si, že bolo by to možné a bolo by to aj prospešné pre verejné financie, ale aj pre samotnú podstatu a existenciu útvarov verejného zdravotníctva, rozvíjať aj určitú formu podnikateľských aktivít v príspevkových organizáciách, ako sú regionálne ústavy verejného zdravotníctva, pretože disponujú ľuďmi, ktorí vedia urobiť analýzu, či už fyzikálnych, chemických, ale aj biologických prvkov v našom prostredí možnože najkvalitnejšie. Dokonca vydávajú certifikáty a kontrolujú ich dodržiavanie a recertifikáciu. Takže, čo bráni tomu, aby robili tieto analýzy a poberali financie do svojho alebo do štátneho rozpočtu za analýzy pre rôzne firmy, "eseročky", individuálnych záujemcov, pretože, myslím si, že sú to dobre platené analýzy a je to aj zdrojom dodatkového financovania týchto zdravotníckych zariadení.

Hovoríme, že postupne bude zostup toho neštátneho faktora pri financovaní zdravotníckych inštitúcií, to znamená, že nielen vyberať peniaze od pacientov, ale skúšať peniaze vyberať niekde inde, kde možno je väčší priestor, a to sú firmy, "eseročky" a tak ďalej, ktoré nieže povinne budú tam prispievať, ale budú ochotné si dať túto analýzu urobiť nie v súkromnej, ale inej firme, dajme tomu štátnej firme, ktorá má dobré prístrojové vybavenie, má certifikačnú kvalifikáciu a je schopná zabezpečiť relevantné výsledky, ktoré sú aj štátnou kontrolnou inštitúciou dobre hodnotené.

V oblasti štátneho zdravotného dozoru doteraz hygienická služba alebo verejné zdravotníctvo a v alternatíve vykazovalo vždy významnú, uznávanú a dôležitú funkciu. Chcem sa len opýtať, vyskytujú sa aj niektoré momenty, ktoré boli aj mne signalizované, že sú možné určité postupy, ako by som to nazval, revanšu alebo odplaty pre firmy, jednotlivcov aj zo strany týchto inštitúcií. Nehovorí sa mi to ľahko, pretože je to vec, ktorá nie je potvrdená, ale signalizovalo sa mi aj teraz, že pokiaľ nevychádzate dobre s riaditeľom regionálneho úradu verejného zdravotníctva a ste podnikateľ na úseku, čo ja viem, mäsiarstva alebo potravinárstva, nebudete mať jednoduchý život. Chcem sa opýtať, aké sú ochranné momenty, opatrenia, aby takáto, možnože teoretická, možnože aj praktická možnosť nebola živená alebo dokonca v praxi aj uskutočňovaná.

Takže verím, že význam verejného zdravotníctva záverom bude rásť a že takisto aj jeho personálne zabezpečenie, ale aj ochrana z našej strany, zo strany poslancov bude na takej úrovni, aby hygienici mohli byť ľudia, ktorí nebudú najnižšie honorovaní, ktorí budú mať vysokú spoločenskú zodpovednosť a ešte ich nebudú uznávať tí, pre ktorých služby robia, ale dokonca aj zákonodarci.

Ďakujem za pozornosť.